{"guid": "467fbed7-3c77-46b8-ab33-d0a5018eec4d:783ff07d-c62c-458a-b717-46870bfa33a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2", "spisova_znacka": "16Co/71/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/71/2024 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2025, sp. zn. 16Co/71/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2", "identifikacne_cislo": "6622201644", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ivica Hanusková", "sudca_id": 307, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivica-hanuskova-307", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/783ff07d-c62c-458a-b717-46870bfa33a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n16Co/71/2024\n6622201644\n30. 10. 2025\nJUDr. Ivica Hanusková\nECLI:SK:KSBB:2025:6622201644.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej\na členov senátu JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D. a 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XXXX/XX, XXX XX D. D., obaja právne zastúpení JUDr. Janou Magnovou, advokátkou, so sídlom\nSkuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 038 125, proti žalovaným: 1/ KB Stavmonta Lučenec\ns.r.o., IČO: 44 109 237, so sídlom F. XX, XXX XX G. a 2/ H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/\nXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Renátou Endrődyovou, advokátkou, so sídlom Dr. Herza\n26, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku\nOkresného súdu Lučenec č. k. 15C/42/2022 – 325 zo dňa 24.04.2024 a žalobcov proti doplňujúcemu\nrozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15C/42/2022 – 339 zo dňa 15.05.2024 takto\nrozhodol:\nI.\n\nRozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.\n\nII. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 % v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania.\nIII. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom konanie voči\nžalovanému 1/ zastavil (výrok I.), uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 8.000,Eur (výrok II.) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania\n(výroky III. a IV.).\n2. Predmetom sporu bol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v 8.000,-Eur voči žalovanému\n2/ (pôvodne aj voči žalovanému 1/) na tom skutkovom základe, že žalobcovia, ako budúci kupujúci\nuzatvorili dňa 31.10.2019 s budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazali\nuzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do ich\npodielového spoluvlastníctva, a to pozemku s parc. č. XXX/XXX, I. XXX/XXX, I. XXX/X a rodinného\ndomu vyhotoveného do stavu holodom, postaveného na vyššie uvedených pozemkoch v k. ú. J. A. za\nkúpnu cenu 179.000,- Eur. Žalovaný 2/ bol žalobcom zo strany budúceho predávajúceho ako konateľ\nžalovaného 1/ - zhotoviteľa stavby. Žalovaný 2/ však od žalobcov nárokoval sumu naviac v čase pred\ndokončením stavby, čo odôvodnil tým, že na základe pokynu žalobcov došlo k zmene vyhotovenia\nokien z plastu na hliník, zadali práce naviac, čím vznikli aj ďalšie súvisiace náklady, ktoré vymedzil\nv krycom liste rozpočtu zo dňa 16.04.2020. Z dôvodu, že žalovaný 2/ im hrozil zastavením prác a\nneodovzdaním stavby a žalobcovia neboli vlastníkom predmetu kúpy, zaplatili sumu vo výške 8.000,Eur na súkromný účet žalovaného 2/. Žalobcovia po obdržaní projektovej dokumentácie zistili, že podľa\n\nprojektovej dokumentácie boli výplne okenných otvorov, v hliníkovom vyhotovení, v prevedení antracit.\nPreto nebol podľa nich daný dôvod na to, aby uhradili žalovanému 2/ náklady na hliníkové okná.\n3. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie sa bránili tým, že neboli účastníkom žiadnej zo\nzmlúv medzi žalobcami a budúcim predávajúcim. Žalobcovia mali pri kúpe uvedeného domu niekoľko\npožiadaviek na zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Jednalo sa o zmeny v kúrení,\nvodoinštalácii, elektroinštalácii a oknách. Okná mali byť podľa zadania predávajúceho v plastovom\nprevedení, avšak výrobca okien uviedol, že takéto okná nevie vzhľadom na ich charakter vyrobiť a je\npotrebné v nich osadiť stĺpiky, s čím žalobcovia nesúhlasili. Preto došlo k zmene a okná boli osadené\nv hliníkovom prevedení, za čo sa zaviazali žalobcovia zaplatiť rozdiel. Keďže žalovaný 1/ je platcom DPH,\nso žalovaným 1/ zmluvu na vykonanie požadovaných zmien na stavbe domu žalobcovia neuzatvorili.\nPoprosili žalovaného 2/ či by im nesprostredkoval vykonanie týchto prác živnostníkmi, ktorí nie sú\nplatcami DPH. Za tým účelom mu poslali na účet sumu 8.000,- Eur. Požiadali ho, aby živnostníkov, ktorí\npráce zrealizujú vyplatil z uvedenej sumy, čo sa následne aj stalo. Zároveň dohoda medzi stranami sporu\nbola taká, že požadované zmeny budú účtované 10.500,- Eur a nie 8.000,- Eur. Žalovaný 1/ zároveň\nv spore tvrdil, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.\n4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia poukázali finančnú\nčiastku 8.000,- Eur na účet žalovaného 2/. Z predloženého listinného dôkazu výkaz výmer a krycieho\nlistu rozpočtu – zmeny, strany sporu zhodne uviedli, že krycí list rozpočtu zmien nemôže byť braný ako\npodklad pre vykonané práce, nakoľko nie všetky práce navyše neboli realizované podľa krycieho listu\nrozpočtu a v sume v ňom uvedenom. Preto bolo predmetom dokazovania, ktoré práce z krycieho listu\nrozpočtu zmien boli na dome žalobcov reálne vykonané a v akej výške, či práce, ktoré boli na dome\nvykonané, si skutočne žalobcovia vymienili a navýšenie sumy rozpočtu reálne spôsobili, ako aj to, či\nsuma 8.000,-Eur poukázaná žalobcami na účet žalovaného 2/ slúžila na úhradu prác vykonaných na\ndome žalobcov nad rámec pôvodného rozpočtu. Súd prvej inštancie zistil, že v projektovej dokumentácii\nna str. 7, v časti legenda pohľadov písmeno C je uvedené „Okno - hliníkové, farba antracit alebo podľa\nvýberu investora“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že pri realizácii stavby došlo\nk odklonu od projektovej dokumentácie v rozsahu vyhotovenia okien, kde boli pôvodne plánované\nokná hliníkové a podľa rozpočtu boli plánované okná plastové. Uvedený odklon podľa názoru súdu\nprvej inštancie spadá do prípustného rozsahu 20 % odklonu od pôvodnej projektovej dokumentácie,\nkde sa nevyžadoval výslovný súhlas alebo zmena stavebného povolenia, teda mohol byť takýto odklon\nvykonaný.\n5. Súd prvej inštancie mal v konaní za sporné, z akého dôvodu boli na dome vyhotovené okná v\nprevedení hliník, nakoľko tvrdenia strán sporu sa v tejto časti výrazne rozchádzali. Žalobcovia tvrdili, že o\npôvodne projektovaných oknách v prevedení hliník nemali vedomosť, keďže nedisponovali projektovou\ndokumentáciou, nemali ani vedomosť o odklone od projektovej dokumentácie, nakoľko výkaz výmer\nim bol predložený až v priebehu konania a bolo im len oznámené, že nie je možné vyhotovenie\nveľkých okien v plastovom prevedení podľa vizualizácie domu. Na základe uvedených skutočností, v\ndôsledku nedostatku relevantných informácií, so zmenou materiálu vyhotovenia okien súhlasili. Podľa\nvyjadrenia žalovaných však zmenu prevedenia okien z plastových na hliníkové si žalobcovia vyžiadali\nsami s odôvodnením, že s vyhotovením okien v plastovom prevedení, hoci bolo možné vyhotovenie\npredmetných okien v plastovom prevedení, avšak musel by byť v strede spojovací stĺpik, žalobcovia\nnesúhlasili. Tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani výsluchmi jednotlivých svedkov. Svedkovia sa zhodli\nvýlučne na tom, že žalovaným 2/ prezentovaná možnosť vyhotovenia veľkých okien na východnej strane\ndomu v plastovom prevedení so spojovacím stĺpikom sa žalobcom nepáčila. Z možností, ktoré im boli\nponúknuté, si vybrali možnosť vyhotovenia a osadenia okien v materiáli hliník.\n6. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že žalobcovia skutočne nemali k dispozícii stavebný\nprojekt k stavebnému povoleniu. Projektová dokumentácia im bola doručená až dňa 13.10. 2020,\nčo žalovaný 2/ nijakým spôsobom nerozporoval. Dátum dodania okien bol 23.04.2020. Žalovaný 2/\nneoboznámil žalobcov s rozsahom odklonu od projektovej dokumentácie, bola len dohodnutá zmena\nmateriálu, z ktorého sa mali vyhotoviť okná. Dôvod zmeny vyhotovenia okien bolo estetické prevedenie\nokien, ktoré v plastovom prevedení by muselo mať v strede spojovací stĺpik, s ktorým žalobcovia\nnesúhlasili. Táto zmena z plastových na hliníkové okná si následne vyžiadala ďalšie práce navyše, ako\nvyplynulo z výpovede znalca K. G.. Z dôvodu vypustenia podperného stĺpika, čo si vynútilo zosilnenie\nprierezu, ktorý bol zväčšený o dole uložené drevené lepené väzníky. Za uvedenej situácie za uloženie\n\ndrevených lepených väzníkov, podľa názoru súdu prvej inštancie, neniesli zodpovednosť žalobcovia,\nteda od nich nemožno ani požadovať úhradu zvyšných nákladov za práce vykonané z dôvodu odklonu\nod projektovej dokumentácie, ktorú si nevyžiadali.\n7. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 2/ tiež nepreukázal úhradu ďalších prác vykonaných navyše\nprostredníctvom živnostníkov, elektrikárov a vodárov. Z výsluchu svedka K. L. H. bolo zrejmé, že svedok\nnemal ani len predstavu koľko materiálov a akú cenu práce si za vykonanú prácu na dome žalobcu\núčtoval. Predložené čestné prehlásenia svedka o prijatí platby 1.800,- Eur od žalovaného 2/ súd za\nodstránenie rozporu nemohol považovať. Z uvedeného tvrdenia žalovaného 2/ a svedka možno dospieť\nlen k tomu záveru, že žalovaný 2/ platil za práce živnostníkom vopred bez toho, aby vedel aká bude\nkonečná cena prác, pričom si nevyžiadal faktúry za vykonané práce, aby vedel skontrolovať či na strane\nživnostníkov nedošlo k prijatiu väčšieho obnosu peňazí, na aký majú nárok. Na základe uvedených\nskutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 2/ nepreukázal v konaní právny titul na\nzáklade, ktorého prevzal od žalobcu sumu 8.000,- Eur a preto nárok žalobcov považoval za bezdôvodné\nobohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný 2/ povinný v zmysle § 456\nObčianskeho zákonníka vydať žalobcom.\n8. Súd na základe návrhu žalobcov zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/\nz dôvodu preukázania úhrady čiastky 8.000,- Eur na súkromný účet žalovaného 2/. Súd prvej inštancie\nnemal za preukázané vážne dôvody nesúhlasu žalovaných so zastavením konania. V konaní nebola\npreukázaná ani jediná úhrada jednotlivých platieb z účtu žalovaného 1/, či už ide o úhrady vo vzťahu\nk spoločnosti ALMIK s.r.o., alebo vo vzťahu k iným subjektom. Svedok A. A. len potvrdil, že faktúra\nbola uhradená, avšak nevedel uviesť kto a akým spôsobom predmetnú faktúru platil. Následný návrh\nžalovaných o predloženie dôkazu o úhrade faktúry súd v zmysle § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) nepripustil, pretože ho mohli predložiť skôr. Tiež poukázal súd na to, že žalovaní\nsami namietali nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov preto nebolo\npreukázané tvrdenie žalovaných, že v prípade zastavenia konania voči žalovanému 1/ by mohlo dôjsť v\nprípade vyhovenia žalobe k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1/ z dôvodu uhradených\nsúm žalovaným 2/. Preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému 1/\nzastavil.\n9. trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcom\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobe voči nemu vyhovel.\n10. V doplňujúcom rozsudku uložil žalobcom naopak povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, keďže zobrali voči\nžalovanému 1/ žalobu späť, a to s poukazom na § 256 ods. 1 CSP. Žalovanému 1/ nemožno pričítať\nzavinenie zastavenia konania, nakoľko nedostatok pasívnej legitimácie v spore od začiatku konania\nnamietal.\n11. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní\n1/ a 2/ s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Mali za to, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po skutkovej stránke namietli,\nže skutočnosť, že v projekte bola výplň okenných otvorov uvedená z iného materiálu, nepovažoval\nžalovaný 2/ za problém, pretože v projekte sa uvádza okno - hliníkové, farba antracit alebo podľa\nvýberu investora. Počas procesu výstavby na základe objednávky predávajúceho žalovaní 1/ objednal\nplastové okná, avšak výrobca týchto okien povedal, že je tam navrhnuté aj okno takých rozmerov,\nktoré by v prevedení plast muselo mať stredovú výstuž, aby časom neovísalo, načo v dobrej viere\nžalovaný žalobcov upozornil. Tí žiadali od žalovaného 1/ aby hľadal taký spôsob riešenia, kde by nebola\npotrebná stredová výstuž. Okrem toho požadovali aj iné zmeny, najmä vo vodoinštalácii, elektroinštalácii,\nale aj napríklad zhotovenie jedného okenného otvoru navyše. Z výsluchu svedkov podľa žalovaných\njednoznačne vyplynulo, že na dome pôvodný investor sa rozhodol realizovať okná z materiálu plast.\nSúhlasia s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ide o prípustný odklon od projektovej dokumentácie.\nAni oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou nič totiž nemení na skutočnosti, že v cene domu\nboli zjavne zahrnuté len okná z plastu, čo bolo preukázané výpoveďou samotného predávajúceho, ktorý\n\npotvrdil, že na dome mali byť okná z plastu. Rovnako vyplynulo bez ohľadu na to, či boli žalobcovia\noboznámení s projektovou dokumentáciou alebo nie, že žalobcom bolo oznámené pred uzatvorením\nriadnej kúpnej zmluvy, že okná vyrobené z plastu nebudú vyzerať celkom tak ako na vizualizácii do mu,\nale ak sa rozhodnú pre iný materiál, tento bude drahší, rozdiel v cene bude potrebné uhradiť.\n12. Vytkli, že súd pri posudzovaní vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 2/ nezobral\ndo úvahy, že okná objednával žalovaný 1/, na ktorého bola vystavená aj faktúra a ktorú zaplatil. Zástupca\nspoločnosti ALMIK svedok A. A. na pojednávaní odpovedal, že objednávku na dodávku okien realizoval\nna základe pokynu firmy KB Stavmonta, teda žalovaného 1/. Nevedel si spomenúť akým spôsobom\ndostal platbu, uviedol však, že faktúra za dodávku okien bola zaplatená. Súd sa s výpoveďou zástupcu\nspoločnosti ALMIK s.r.o., o tom, že bola faktúra za dodávku okien zaplatená, nijak nevysporiadal a\núplne túto otázku odignoroval. Nebolo potrebné v súdnom konaní preukazovať, kto zaplatil faktúru\nvystavenú na žalovaného 1/, ak bolo preukázané, že bola zaplatená. Pokiaľ spochybnili žalobcovia úradu\nfaktúry a súd na túto skutočnosť neumožnil žalovaným reagovať, došlo z jeho strany k procesnému\npochybeniu, ktorý zakladá dovolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP. Preto v prílohe priložili\nako dôkaz o úhrade faktúry vystavenej spoločnosťou ALMIK doklady o vkladoch na účet spoločnosti\nALMIK vykonané v dňoch, ktoré korešpondujú s poznámkami na uvedenej faktúre. Tiež namietli akým\nspôsobom prvostupňový súd vyhodnotil platby žalovaného na účet žalovaného 1/. Žalovaný 2/ vkladmi\nv dňoch 03. 05. 2021 a 14. 05. 2021 na účet žalovaného vlastne len refundoval žalovanému 1/ úhradu\nuvedenej faktúry. Tiež namietli, že súd sa nedostatočne vysporiadal s nesúhlasom žalovaného 1/ so\nzastavením konania, pretože v prípade ak by súd rozhodol o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcom\nbezdôvodné obohatenie, vznikol by nárok žalovaného 1/ voči žalobcom na vydanie bezdôvodného\nobohatenia z dôvodu, že zaplatil za žalobcov cenu okenných výplní v drahšom prevedení ako bolo\ndefinované vo výkaze a výmere. Tým znemožnil žalovanému 1/, aby uskutočňoval jemu patriace práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Proti doplňujúcemu rozsudku podali odvolanie žalobcovia, čo do výroku o povinnosti zaplatiť\nžalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nh), d), f) CSP. Namietli, že súd mal pri rozhodovaní o nároku žalovaného 1/ na náhradu trov konania\naplikovať § 257 CSP, keďže existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady\ntrov konania. Žalobu smerovali od počiatku proti obom žalovaným, pretože nebolo zrejmé a ustálené,\nktorý zo žalovaných je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Samotný žalovaný 1/ v predsúdnej\nkomunikácii uvádzal, že od nich obdržal sumu 8000 Eur. Až v rámci vykonaného dokazovania boli\nna návrh žalobcov predložené označenia bankových účtov žalovaných, z ktorých bolo ustálené, že\npeniaze poslali žalobcovia na bankový účet žalovaného 2/. Priznanie trov žalovanému 1/ stráca význam\nv kontexte úspechu v spore.\n14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385\nods. 1 CSP a contrario podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne\nsprávny z nasledovných dôvodov:\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalovaných\nnebolo podané dôvodne. Súd prvej inštancie v dostatočne miere zistil z navrhnutých dôkazov skutkový\nstav. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správny skutkovým zisteniam a zistený\nskutkový stav súd prvej inštancie správne subsumoval pod § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka\nupravujúci právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa v plnej miere\nstotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnej\nmiere odkazuje. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovia nenesú zodpovednosť za práce\nvykonané v dôsledku odklonu od projektovej dokumentácie, ktorú pri podpisovaní kúpnej zmluvy nemali\nk dispozícii (viď bod 34 rozsudku), teda z dôvodu vypustenia podperného stĺpika, čo si vynútilo zosilnenie\nprierezu. Zároveň je akceptovateľný záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého odklon od projektovej\ndokumentácie v rozsahu vyhotovenia okien z pôvodného materiálu hliník na plast bol prípustný, pretože\nnevyžadoval výslovný súhlas alebo zmenu stavebného úradu.\n16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že žalobcovia neboli\nv stavebnom konaní do fázy „holodom“ vlastníkom stavby a ani stavebníkom. Zo žiadneho dôkazu\n\nnevyplynulo, že by niesli zodpovednosť za prevedenie stavby. Odklon od projektovej dokumentácie voči\nstavebnému úradu a stavebnému povoleniu bol pre ich zmluvný vzťah s predávajúcim irelevantný.\n17. Zmluvný vzťah žalobcov bol založený s predávajúcim E. A. na základe uzavretej zmluvy o budúce\nkúpnej zmluve zo dňa 31.10.2019 a kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2020. Podľa článku I. bod 1. písm. b)\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve mal byť predmetom budúceho prevodu aj rodinný dom vyhotovený do\nstavu „holodom“ v najvyššej vymienenej kvalite s vlastnosťami vyžadovanými príslušnými technickými\nnormami, stavebným úradom a projektovou dokumentáciou. V článku I. bod 7 kúpnej zmluvy mal\nzahŕňať holodom aj výplne okenných otvorov. Teda v nadväznosti na obsahu zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve. Podmienky vyhotovenia stavby vo fáze „holodom“ tak boli jasne zmluvne medzi stranami sporu\ndefinované a ohľadne kvality vyhotovenia odkazovali aj na projektovú dokumentáciu. Ako správne zistil\nsúd prvej inštancie, projektová dokumentácia na str. 7 v časti legenda pohľadov písm. C uvádzala\n– OKNO – HLINÍKOVÉ, farba antracit alebo podľa výberu investora. Zmluvná definícia vymedzenia\nkvality okenných výplní tak podľa názoru odvolacieho súdu bola jednoznačná, keď stanovovala kvalitu\nokenných výplní v hliníkovom prevedení (označené v dokumentácií veľkým písmom). Následný text\nohľadne možnosti podľa výberu investora sa vzťahovalo podľa názoru odvolacieho súdu len k výberu\nfarby inej ako bola pôvodne plánovaná v prevedení antracit. Svedčí o tom aj gramatické vyjadrenie, keď\n„farba antracit alebo podľa výberu investora“ bola napísaná malý tlačeným písmom, oproti kvalite okna\noznačeného veľkým písmom „HLINÍK“. Celý text na str. 7 písm. C tak pre tretie osoby (za ktoré možno\npovažovať aj žalobcov) navodzuje jednoznačný dojem, že kvalita prevedenia okien mala byť hliník\na farba bude antracit, prípadne podľa výberu investora. Žalobcovia sa nepodieľali na tvorbe projektovej\ndokumentácie. Z hľadiska jej definovaného obsahu tak mali legitímne očakávanie, že kvalita prevedenia\nokien bude v materiály hliník, tak ako si to dohodli v zmluve.\n18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri výklade právneho úkonu je potrebné brať tiež na\nzreteľ účel konajúceho a dodržiavanie základných zásad súkromnoprávnych vzťahov, akými sú ochrana\ndobrej viery a zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Podľa výkladu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky tiež platí, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať\nrozdielne, zdá sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto\nprincípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a\nnásledne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany\n(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008).\n19. Aplikujúc uvedené závery tak odvolací súd má za to, že žalobcovia nemali dôvod doplatiť za\nvyhotovenie okien či už predávajúcemu a rovnako ani žalovanému 2/, s ktorým zjavne neboli v žiadnom\nzmluvnom vzťahu. Tým, že žalovaný 2/ od nich požadoval doplatenie rozdielu v cene medzi plastovými\na hliníkovými oknami, bezdôvodne sa obohatil na základe plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný 1/ ako zhotoviteľ stavby bol s predávajúcim pôvodne\ndohodnutý podľa výkazu výmer a krycieho listu rozpočtu, že okná budú plastové, je táto okolnosť vo\nvzťahu medzi žalobcami a predávajúcim irelevantná. Pokiaľ žalovaný 1/ mal zo strany predávajúceho\nuhradenú cenu diela len za okná v plastovom prevedení a bol tam osadený hliník, mal si túto okolnosť\nriešiť voči svojmu objednávateľovi, teda predávajúcemu. Nie voči žalobcom, ktorí mali dostať to, čo im\nprávom podľa zmluvy patrí (suum cuique tribuere, rímskoprávna zásada).\n20. Žalovaný 2/ ako súkromná osoba (inak konateľ žalovaného 1/) dostal od žalobcov plnenie za niečo,\nčo si mal uplatniť voči predávajúcemu (cestou žalovaného 1/). Nemal tak k prijatiu tohto plnenia právny\ntitul. Je preto povinnosťou žalovaného 2/ vydané bezdôvodné obohatenie vydať žalobcom podľa § 456\nObčianskeho zákonníka.\n21. Odvolací súd sa tiež v plnej miere stotožnil s tým, že pokiaľ si mimo zmluvného vzťahu s predávajúcim\nžalobcovia objednali u žalovaného 2/ sprostredkovanie prác naviac, tie žalovaný 2/ nepreukázal v takej\nmiere, že by bolo možné ustáliť ich rozsah a cenu. Odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP v tejto časti (viď bod 36).\n22. Argumentácia žalovaných (aj v podanom odvolaní) o tom, že súd prvej inštancie nesprávne\nvyhodnotil vklady žalovaného 2/ do spoločnosti (žalovaného 1/) v roku 2021 sú vzhľadom na uvedené\nzávery úplne irelevantné. Pre posúdenie sporu vôbec nebolo podstatné, kto zaplatil faktúru za dodávku\nokien, v akej bola výške, či úhrada tejto faktúry bola refundovaná žalovaným 2/ v roku 2021.\n\n23. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky žalovaných o nepripustení dokazovania\nv tejto časti súdom prvej inštancie za dôvodné a nezaoberal sa ďalej ani prípustnosťou dôkazných\nprostriedkov predložených k tejto otázke v podanom odvolaní, pretože by to bolo nehospodárne\na nadbytočné.\n24. V nadväznosti na to je tiež nedôvodná námietka, že súd prvej inštancie nemal konanie voči\nžalovanému 1/ zastaviť z dôvodu možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcov voči žalovanému\n1/. Odvolací súd nevidí žiadny logický právny rámec vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcami. Ako už\nuviedol, pokiaľ žalovaný 1/ zaplatil cenu dodávky a montáže okien v inej čiastke a kvalite, akú si dohodol\npôvodne s predávajúcim, mal si tento nárok uplatniť voči svojej zmluvnej strane, teda predávajúcemu\nnehnuteľností.\n25. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žalobcovia mali podľa zmluvy s predávajúcim upravenú\ndodávku hliníkových okien. Ak predávajúci zadal žalovanému 1/ dodávku okien plastových a v priebehu\nvýstavby došlo k inštalovaniu okien hliníkových, rozdiel v cene dodávky okien a tomu súvisiacich prác\nnemôžu hradiť žalobcovia v prospech žalovaného 1/, ani žalovaného 2/, a ani predávajúceho. Tieto\nnedostatky v právnych vzťahoch si musí riešiť každá strana so svojím zmluvným partnerom.\n26. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie voči žalovanému 1/ podľa § 145 ods. 1 CSP\nzastavil na základe späťvzatia žaloby v tomto rozsahu.\n27. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v súlade\ns § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli úspešní v celom rozsahu voči žalovanému 2/, preto im patrí plný\nnárok na náhradu trov konania. Naopak tým, že žalobcovia zobrali žalobu voči žalovanému 1/ späť,\nprocesne zavinili zastavenie konanie v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože k zastaveniu konania nedošlo\nv dôsledku správania žalovaného 1/.\n28. Odvolacia námietka žalobcov, že súd mal vo veci aplikovať § 257 CSP, t. j. skúmať dôvody hodné\nosobitného zreteľa, nebola v danej veci na mieste. K aplikácii ust.§ 257 CSP pristupuje súd ojedinele, a\nto len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd\ndospeje k záveru, že existujú dôvody, ktoré sú hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom\nalebo sčasti neprizná. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom\nkonania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom\ntohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí\nbyť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS\n638/2016 z 21. februára 2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných\npravidiel rozhodovania o náhrade trov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní.\n29. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, že až z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, kto je majiteľom účtu, na ktorý žalobcovia poslali finančné prostriedky. Na tomto\nmieste odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobcovia už v čase podanej žaloby mali vedomosť o tom,\nkomu poslali finančné prostriedky. V žalobe uviedli, že žalovaný 2/ pri výpovedi v trestnom konaní dňa\n11.02.2022 sám potvrdil, že žalobcovia mu uhradili sumu 8000 Eur na jeho súkromný účet. Tiež uviedli,\nže pod zámienkou potreby zmeny v okenných výplniach žalovaný 2/ vylákal od žalobcov danú sumu.\nŽalobcom tak už pri podaní žaloby voči žalovanému 1/ muselo byť zrejmé, že tento nie je pasívne\nvecne legitimovaný v spore, v dôsledku čoho aj neskôr zobrali voči nemu žalobu späť. Odvolací súd\nnemôže považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ak žalobcovia podali žalobu voči žalovanému\n1/ z opatrnosti za danej skutkovej situácie. V rámci spravodlivého usporiadania procesných vzťahov\nupravených v § 256 ods. 1 CSP musia niesť následok toho, že žalobu podali voči nesprávnemu subjektu,\nv dôsledku čoho aj vzali žalobu späť.\n30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný 1/ a 2/ podali odvolanie čo do merita veci (I.\nvýrok zastavenie konania voči žalovanému 1/ a II. výrok o povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 8000 Eur)\na neboli v odvolacom konaní úspešní, pretože odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Preto odvolací\nsúd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nŽalobcovia podali odvolanie voči IV. výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému 1/ nárok na náhradu trov\n\nkonania, pričom tiež neboli v odvolacom konaní úspešní. Žalovanému 1/ by tak patril nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ však podal odvolanie neúspešne voči\nvýroku o zastavení konania (výrok I.), preto o trovách žalovaného 1/ rozhodol odvolací súd tak, že mu\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\n\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/42/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f99a4182-ad3e-4528-ba3b-3f993b006ce8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}], "citovane_v": []}