{"guid": "e9926a2f-9a7a-432f-b77c-cfe1ecdedeb4:58ae36f7-d558-48f9-8b13-5bf9f4185cc7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2", "spisova_znacka": "11Co/45/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/45/2025 z 29. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2025, sp. zn. 11Co/45/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2", "identifikacne_cislo": "6622200697", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Renáta Deáková", "sudca_id": 7, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-deakova-7", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58ae36f7-d558-48f9-8b13-5bf9f4185cc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11Co/45/2025\n6622200697\n29. 05. 2025\nJUDr. Renáta Deáková\nECLI:SK:KSBB:2025:6622200697.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nRenáty Deákovej, sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako\nčlenov senátu, v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. XXXX/X, E., štátny občan\nSlovenskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Pavel Polakovič, advokát, Advokátska kancelária, so\nsídlom Detvianska 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. G. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom E., C. H.\nX/X, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181,\nso sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, 2/ ProAuctio, s.r.o., IČO: 45 408 441, so sídlom Banská\nBystrica, Horná 2, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nLučenec č.k. 12C/4/2022-304 zo dňa 16.01.2025, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd (ďalej aj len ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak,\nže „Súd žalobu z a m i e t a .“ (prvá výroková veta) a „Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1.),\n2.) náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude\nrozhodnuté o trovách konania.“ (druhá výroková veta). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že :\n1.1 žalobca pôvodne podanou žalobou žiadal o určenie, že zmluva o pôžičke, zmluva o zabezpečovacom\nprevode práva a uznanie dlhu sú neplatné právne úkony; po zmene žaloby a jej pripustení (uznesením\nokresného súdu č.k. 12C/4/2022-178 zo dňa 25.04.2023) žalobca žiadal o určenie, že zmluva o\nzabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pôžičky medzi žalobcom a žalovaným zo dňa\n07.03.2017 na nehnuteľnosti, zapísané v k.ú. E. na LV č. XXXX, neexistuje. „Účastníci“ uzatvorili dňa\n23.02.2017 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal žalovaný (žalovaný 1/ – pozn. odvolacieho súdu) zaplatiť\nžalobcovi sumu 31.000 Eur a to tak, že 19.095,40 Eur vyplatil v prospech Prvej stavebné sporiteľne\na sumu 11.904,60 Eur v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke; peniaze mali byť vrátené do šiestich\nmesiacov odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke, teda do 23.08.2017; zároveň si účastníci dohodli zmluvnú\npokutu vo výške 0,041 % denne za každý deň omeškania a úrok z omeškania vo výške 9,6 % ročne; dňa\n07.03.2017 uzatvorili „účastníci“ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pôžičky\npre nehnuteľnosti v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX a dňa 07.02.2020 uzatvorili uznanie dlhu na sumu\n31.000 Eur. Žalovaný (žalovaný 1/ – pozn. odvolacieho súdu) žalobcovi neodovzdal žiadnu finančnú\nhotovosť vo výške 11.904,60 Eur, ale ani žiadnu inú hotovosť a žalovaný nevyplatil Prvej stavebnej\nsporiteľni sumu 19.095,40 Eur, ale sumu menšiu;\n1.2 žalobca je narkoman od roku 2000 a v tejto súvislosti nie je plne spôsobilý na právne úkony,\npredovšetkým nie na prevody nehnuteľností; od roku 2000 je žalobca psychiatrický pacient, v roku 2019\nmu bol odobratý vodičský preukaz, keďže sa odmietol podrobiť psychiatrickému vyšetreniu; žalobca\nv čase uzatvárania pôžičky bol pod tlakom, že príde o nehnuteľnosť. Žalovaný 1/ pôsobil na žalobcu,\naby uzatvoril zmluvu o pôžičke a takto zachránil predmetné nehnuteľnosti. Žalobca predmetné úkony\nvykonal v tiesni a za maximálne nevýhodných podmienok; žalobca podpisoval žalovanému listiny bez\ntoho, aby im rozumel resp., aby si ich prečítal. Nevie, aké listiny konkrétne podpisoval;\n\n1.3 podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Dionýzom Dobosom zo dňa 26.06.2018 je hodnota\noznačených nehnuteľností 165.000 Eur; výška podľa výpočtu žalobcu pre dražbu zo dňa 27.01.2022\nje dlh 71.735,54 Eur;\n1.4 žalovaný (žalovaný 1/ – pozn. odvolacieho súdu) uviedol žalobcu do omylu, keď mu poskytol pôžičku,\npričom mu povedal, že mu zachráni rodinný dom s pozemkami. V tom období žalovaný (žalovaný 1/\n– pozn. odvolacieho súdu) dobre vedel, že žalobca nemá príjem, z ktorého by vedel zaplatiť pôžičku.\nTaktiež vedel, že predmetné nehnuteľnosti nie sú predajné, pretože v týchto nehnuteľnostiach má otec\nžalobcu s matkou právo užívania a dožitia. Žalovaný (žalovaný 1/ – pozn. odvolacieho súdu) v čase\nprípravy prvej dražby vedel o tom, že dostal peniaze v sume 9.300 Eur a túto sumu neuviedol dražobnej\nspoločnosti;\n1.5 zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi podľa §39 Občianskeho zákonníka a v prípade pôžičky §39a)\nObčianskeho zákonníka.\n1.6 Zároveň žalobca žiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd zaviazal\nžalovaných 1/, 2/ zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu - okresný súd uznesením č.k.\n12C/4/2022-45 zo dňa 02.03.2022 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; proti\nuzneseniu podal žalobca dňa 17.03.2022 odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.\n16Co/21/2022-73 dňa 30.03.2022 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.\n1.7 Žalovaný 1/ namietal, že žalobca prevzatie finančných prostriedkov potvrdil svojím vlastnoručným\npodpisom na konci zmluvy o pôžičke, ktorú ako prílohu žaloby predložil súdu; túto zmluvu podpisovali\nv advokátskej kancelárii JUDr. Renáty Endrődyovej, kde aj vyplatil žalobcovi uvedenú sumu, pričom z\ntejto sumy žalobca hneď uhradil poplatky za vypracovanie zmlúv v advokátskej kancelárii a zároveň z\nnej uhradil aj dlh voči spoločnosti ALBION P.M. s.r.o., ktorá mala v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke\nmedzi ním a žalobcom k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXXX zriadené záložné právo; predložil\nplatobný príkaz, z ktorého je evidentné, že 08.03.2017 vyplatil sumu 18.800 Eur, na základe čoho bolo\nnásledne upustené od dražby nehnuteľnosti. Za zrýchlený vklad zmluvy o zriadení záložného práva\nzaplatil sumu 266 Eur a zvyšok vo výške 29,40 Eur predstavujú poplatky a to bankové poplatky, poplatky\nza overenie pravosti podpisov na záložných zmluvách a podobne. Tvrdenia žalobcu o tom, že nebol\nspôsobilý na právne úkony, považuje za účelové a to, že nadužíval návykové látky, on nevedel a ak aj\nprípadne trpí nejakými depresiami, to samo o sebe ho ešte nerobí nespôsobilým k právnym úkonom.\nŽalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o tom, že nemá spôsobilosť na právne úkony - potvrdenie\nlekára o tom, že je psychiatrickým pacientom a že trpí občasnými depresiami, ho ešte nezbavuje\nspôsobilosti na právne úkony. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že ho uviedol do omylu, že mu\nzachráni dom aj s pozemkami, ako aj o tom, že vedel o skutočnosti, že jeho rodičia majú v nehnuteľnosti\nprávo dožitia. O tom, že v sporných nehnuteľnostiach majú jeho rodičia právo dožitia, sa dozvedel\naž zo žaloby a z listín, ktoré žalobca predložil súdu, je zrejmé, že rodičia nemajú právo doživotného\nužívania sporných nehnuteľností zriadené vo forme vecného bremena, ale majú len právo dožitia. Táto\nskutočnosť nebola zapísaná v katastri a on sa to nemal odkiaľ dozvedieť. Žalobca ho o tom záväzku\nneinformoval, neinformovali ho o tom ani jeho rodičia, ktorí boli prítomní pri tom, keď si žalobca od neho\npeniaze požičiaval a s poskytnutím tejto pôžičky vyslovene súhlasili; aj oni vedeli, že PSS a.s. začala\nvýkon záložného práva a ich syn môže takto o nehnuteľnosť prísť. On predtým žalobcu ani jeho rodinu\nnepoznal, skontaktoval ho s nimi jeho kamarát G. I.. Poprel, že by mu žalobca nejaké peniaze vrátil\nresp., že mu vrátil 9.300 Eur. Nikto mu nič nevrátil a o tomto tvrdení nepredložil nijaký dôkaz. Takisto má\nza to, že sa nedopustil žiadnej úžery, keďže čakal dostatočne dlho na vrátenie vlastných peňazí a dal\nžalobcovi toľko času, koľko by mu zrejme žiadny iný veriteľ nedal. V zmluve o pôžičke sa uvádza, že mu\nposkytuje pôžičku bezúročne. Keby mu žalobca vrátil pôžičku v dohodnutej lehote t.j. do 23.08.2017, tak\nby od neho žiadne úroky nepožadoval; žalobca tvrdil, že do šiestich mesiacov mu peniaze vráti. Úročenie\npôžičky, ako aj zmluvná pokuta za omeškanie s vrátením bola dohodnutá len pre prípad, že tento záväzok\nnedodrží, teda ide o sankcie, ktorým sa mohol žalobca včasným vrátením pôžičky vyhnúť. Už v roku\n2018 od žalobcu vymáhal vrátenie uvedenej pôžičky, aj uzatvoril zmluvu s dražobnou spoločnosťou a\nkonali sa dve dražby, ale nehnuteľnosti sa nepredali. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nv tom smere, že nie je spôsobilý na právne úkony a ani v tom smere, že by čo i len čiastočne splnil svoj\ndlh. Ak by aj súd vyslovil neplatnosť právnych úkonov, tak ako to navrhuje žalobca, vzniklo by na jeho\nstrane vo výške poskytnutej pôžičky bezdôvodné obohatenie, ktoré by musel rovnako vrátiť.\n1.8 Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že návrh po pripustení zmeny je dôvodný, a preto sa ho\npridržiavajú v celom rozsahu, napriek tomu, že sa ocitli v dôkaznej núdzi t.j., že svedkovia nepotvrdili ich\nskutkové tvrdenia. Žalovaný 1) uviedol, že požičal žalobcovi vo februári 2017 sumu peňazí, ktorá mala\nbyť vrátená do augusta 2017, k uhradeniu žiadnej splátky nedošlo. Žalobcu osobne nepoznal, spoznal\nho len cez známeho. Stretnutie mu dohodol G. I.. Všetky veci boli riešené u pani A. J., ktorá dohodu\n\nvypracovala. Vyplácal peniaze priamo pánovi B. staršiemu, lebo on všetko riešil. Pán I. mu z dlžnej sumy\nnedoniesol žiadnu sumu, aj pri uzatváraní pôžičky bol prítomný pán I.. On nezisťoval, akou formu mu\nbudú vrátené peniaze, keďže povedal, že peniaze potrebuje do augusta a že na čo ich potrebuje. Nemá\nvedomosť o tom, že by pán I. prevzal od žalobcu sumu 9.000 Eur a ani splátku 300 Eur. Peniaze vyplácal\npri uzatváraní zmluvy v kancelárii za prítomnosti advokátky. Pri uzatváraní zmluvy si nevšimol, že by\nbol žalobca pod vplyvom nejakej návykovej látky, všetko riešil so starším pánom, t.j. s otcom žalobcu.\nŽalovaný 2) sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného 1).\n1.9 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že „dokazovanie súd vo veci nevykonal,\npretože strany sporu nepopierali v priebehu konania im doručené listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť\nspisu; za nesporné medzi stranami sporu mal okresný súd to, že žalovaný 1/ ako veriteľ a žalobca ako\ndlžník uzatvorili dňa 23.02.2017 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo zapožičanie sumy 31.000\nEur tak, že peňažné prostriedky vo výške 19.095,40 Eura vloží žalovaný 1/ na účet G. K. K., a.s. a\nzvyšné peňažné prostriedky vo výške 11.946 Eur vyplatí dlžníkovi v hotovosti a v celosti pri podpise\npredmetnej zmluvy; toho istého dňa uzatvorili žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca\nZmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky\nzáložného veriteľa vo výške 31.000 Eur bezúročne a to zriadením záložného práva v prospech záložného\nveriteľa, ktorého predmetom je záloh a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktorých vlastník v\ncelosti bol žalobca; zmluvné strany v čl. 8 bod 1 zmluvy vyhlásili, že právny úkon urobili slobodne, vážne\na v zákonom predpísanej forme. Sporné nehnuteľnosti získal žalobca Darovacou zmluvou, napísanou na\nNotárskom úrade v Lučenci u JUDr. Jany Rovnej dňa 28.06.2002 od svojich rodičov s tým, že žalobca sa\nformou obligačného záväzku zaviazal poskytnúť rodičom bezplatné doživotné právo bývania a užívania\nv predmetnej nehnuteľnosti, ktoré zanikne smrťou alebo vzájomnou dohodou. Z výpisu listu vlastníctva\nč. XXXX k.ú. E. zo dňa 06.03.2017 vyplýva, že A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E., A. D. XXXX/\nX je vlastníkom v 1/1 nehnuteľnosti tam zapísaných s tým, že Prvá stavebná sporiteľňa začala výkon\nzáložného práva na základe zápisu zo dňa 17.10.2016 - 4340/16. Z výpisu z Katastra nehnuteľností\nLučenec z LV č. XXXX zo dňa 23.02.2022 bolo zistené, že vlastníkom sporných nehnuteľností je F. G.\nA., narodený XX.XX.XXXX, bytom E., C. H. X/X na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode č. 5\n- 720/2017 z 12.04.2017. Dňa 07.02.2020 strany sporu uzatvorili uznanie dlhu a dohodu o splátkach\ndlhu pre pohľadávku 31.000 Eur s príslušenstvom, ktorý dlh vznikol žalobcovi (dlžníkovi) na základe\nZmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 23.02.2017; žalovaný 1) podal dňa 24.02.2017 návrh na vklad na\nzáklade Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.02.2017; dňa 07.03.2017\nuzatvoril žalovaný 1) ako veriteľ a žalobca v zastúpení otcom A. B., narodeným XX.XX.XXXX na\nzáklade plnomocenstva zo dňa 21.02.2017 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bol dočasne podmienený prevod vlastníckeho práva dlžníka k\nnehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. E.; z čl. 8 bod 8 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany\nuzatvorili zmluvu slobodne a vážne, prejavy ich vôle sú určité, nekonajú v tiesni ani za nápadne\nnevýhodných podmienok, obsahu zmluvy porozumeli v plnom rozsahu, súhlasia s ním a na znak\ntoho ju vlastnoručne podpísali. Listom zo dňa 27.01.2022 žalovaný 1) oznámil žalobcovi, že začína\nvýkon zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX pre splatenie\npohľadávky vo výške 31.000 Eur s príslušenstvom. Z potvrdenia I. F. I. - psychiatričky zo dňa 14.02.2022\nvyplýva, že žalobca je v intermitentnej starostlivosti psychiatra od roku 2000 pre nadužívanie návykových\nlátok s nepriaznivou odozvou v oblasti prežívania s anxiozitou a depresívnym prežívaním. Toho istého\ndňa bolo vykonané aj kontrolné psychiatrické vyšetrenie so záverom, že žalobca je v sporadickej\nstarostlivosti psychiatra od roku 2000. Riešenie stavu liečením odmietol s tým, že dokáže sám si problém\ns návykovými látkami vyriešiť so záverom kontrolného vyšetrenia, že ide o poruchy psychiky a správania\npožívaním návykových látok. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci vyplýva,\nže žalobcovi bolo odobraté vodičské oprávnenie, pretože sa nepodrobil nariadenému preskúmaniu\nzdravotnej spôsobilosti. Svedok A. B. - otec žalobcu uviedol, že bol prítomný pri všetkých úkonoch,\nktoré sa udiali so žalovaným; on ho nepoznal, spoznal ho len cez p. I., ktorého už pozná dlhé roky.\nOni (resp. manželka) mali dlžobu v sporiteľni, okolo 19.000 Eur. Chceli si vybaviť pôžičku, aby dlžobu\nsplatili. Všetko vybavovala právnička, ktorá robila zmluvy p. I.. Stretli sa u právničky a tam podpisovali\nZmluvu o pôžičke - odsúhlasili pôžičku vo výške 31.000 Eur. On s tým súhlasil, pretože bol posledný\ndeň a nemali inú možnosť - bol pri tom aj jeho syn. V čase podpisovania zmluvy bral jeho syn drogy.\nPeniaze sa tam žiadne neodovzdávali. Žalovaný išiel vyplatiť peniaze do Tatra banky, potom sa vrátil, že\nje všetko uhradené. On s p. I. dohodol splátky po 300 Eur, so žalovaným 1/ sa už nestretol. Raz za ním\nprišiel p. I., povedal, že potrebuje 10.000 Eur, že potrebuje vyplatiť robotníkov. On uviedol, že mu požičia\npeniaze, ktoré má na pohreb, požičal mu sumu 9.000 Eur, bolo to bez papiera, keďže si dôverovali a dlhú\ndobu sa už poznali. Peniaze mali byť ako splátka na dlžobu. S p. I. sa dohodli, že dlžobu bude splácať\n\npo 300 eur, zaplatili dvakrát po 300 Eur. Syn v tom čase bral drogy, hnevali sa na neho, preto musel\nbyť pri podpisoch všetkých zmlúv aj on prítomný. Syn mu dobrovoľne udelil plnú moc na vybavovanie\nzáležitostí ohľadne pôžičky. Pri podpisovaní zmluvy neupozornili právničku na zdravotné problémy syna,\npretože tam bol aj on prítomný. Svedok G. I. na pojednávaní uviedol, že nevykonával žiadnu činnosť\npre pána A., ani pre spoločnosť ProAuctio s.r.o. Pán B. mu nedával žiadne peniaze pre túto spoločnosť,\non bol dlžný spoločnosti ALBION P.M. a tam dával splátky. Oni stále vystupovali ako rodina - matka,\notec a syn. Ťažko splácal tie peniaze, ale nakoniec ich splatil, čiže peniaze, keď mu dával, tak dával ich\nako splátky pre spoločnosť ALBION P.M. Nedal mu žiadne peniaze, ktoré by mal odovzdať žalovanému.\nOn sprostredkoval stretnutie medzi pánom B. a pánom A., pretože B. chodili za ním, že potrebujú opäť\npožičať peniaze. On v tom čase nemal voľné peniaze, preto sprostredkoval toto stretnutie. Zmluva sa\nuzatvárala u JUDr. Endrődyovej, boli tam prítomní všetci traja B.. U doktorky sa spisovala Zmluva o\npôžičke a zdá sa mu, že bola vyplácaná aj nejaká časť v hotovosti. Žiadnu sumu vo výške 9.300 Eur\nnedostal od pána B., ktorá by mala ísť pre pána A.. Oni splácali dlžobu pre firmu ALBION P.M., alebo\njemu ako súkromnej osobe, keďže im párkrát peniaze požičal. Na žalobcovi nezbadal, že by nebol\nspôsobilý požičať si peniaze, stále za ním chodili celá rodina, keď si dokázal požičať peniaze, zrejme\nnebol nespôsobilý, ale teraz, keď má peniaze vrátiť, tak už je nespôsobilý. Svedkyňa A. L. J. uviedla,\nže účastníkov si pamätá, úkony si taktiež pamätala, len si nepamätala, kedy to presne časovo bolo,\npreto musela nazrieť do zložky. Zmluva, ktorá sa tam nachádzala, bola spísaná u nej. Ako advokátka,\nkeď spisuje nejaký úkon, ona nie je lekárka, nevie posúdiť, či je niekto spôsobilý alebo nie, ale vždy si\npýta občiansky preukaz a debatuje istý čas s tým človekom. Keď by videla, že ku nej príde niekto, kto\nmožno trpí stareckou demenciou alebo niečím iným, tak požaduje potvrdenie o zdravotnom stave, ak to\nneurobila znamená to, že nezaindikovala absolútne nič, čo by bránilo účastníkom uzavrieť právny úkon.\nPán B. prišiel aj s rodičmi, vykresľovali jej situáciu, že im hrozilo v podstate, že prídu o dom. Potrebovali\npôžičku a ako vidieť zo zmluvy, 19.095,40 Eur malo ísť na účet Prvej stavebnej sporiteľne a dlžná suma\n11.904,60 Eura bol odovzdaná priamo u nej v kancelárii pred ňou pánovi B..“\n1.10 Za spornú medzi stranami sporu považoval okresný súd otázku platnosti právneho úkonu - zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva, ako aj prejudiciálne otázku o platnosti Zmluvy o pôžičke a dohody\no uznaní dlhu, keďže žalobca nemal byť spôsobilý na právne úkony - od roku 2000 je narkoman,\nzávislý na užívaní drog, nespôsobilý na prevody majetku, pri podpisovaní listín s tým, aby im porozumel,\nresp. ich prečítal; v roku 2019 mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu, že sa odmietol podrobiť\npsychiatrickému vyšetreniu.\n1.11 Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. §137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“) a §34; §37 ods. 1; §38 ods. 1,2 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) a i.a.\nskonštatoval, že:\n1.11.1 ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako dočasný vlastník na základe zmluvy o\nzabezpečovacom prevode, nesúhlasí s výmazom záložného práva a začal vykonávať kroky na realizáciu\nzáložného práva, žaloba o určenie, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie\npôžičky medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo dňa 07.03.2017 neexistuje, nesporne predstavuje procesne\nprípustnú žalobu, predmetom ktorej je určenie, či subjektívne právo žalovaného záložného veriteľa je\n(existuje), alebo nie je (neexistuje); na základe rozhodnutia súdu o určení, že zmluva o zabezpečovacom\nprevode práva neexistuje, možno dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a\ndefinitívne ustáliť, že žalovaný 1/ nie je oprávnený na uspokojovanie svojich pohľadávok voči žalobcovi z\ntohto záložného práva a žalobca nie je obmedzený záložným právom pri nakladaní s nehnuteľnosťami;\n1.11.2 strany sporu uzatvorili Zmluvu o pôžičke a Dohodu o uznaní dlhu ako aj splnomocnenie, ktorým\nžalobca splnomocnil svojho otca na uzatvorenie Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti. Jednotlivé dokumenty boli uzatvárané v advokátskej kancelárii JUDr. Renáty\nEndrődyovej, ktorá nezistila, že by bol žalobca obmedzený spôsobilosti na právne úkony resp., že\nby nedokázal ovládať svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Taktiež ani svedok G. I.\nnespozoroval, že by žalobca trpel nejakým duševným ochorením. Otec žalobcu uviedol len to, že\njeho syn bral drogy, za čo sa na neho hnevali, ale ani on bližšie nešpecifikoval, že by žalobca okrem\nužívania drog mal nejaké psychické problémy. Pri podpisovaní všetkých dokumentov bol prítomný aj\notec žalobcu a matka žalobcu a Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nktorej neexistencie sa žalobca domáha, v konečnom dôsledku podpisoval otec žalobcu na základe jemu\nudeleného plnomocenstva. O tom, že by žalobca trpel nejakou duševnou poruchou v dôsledku užívania\ndrog, nedoložil žiadny doklad, okrem správy, ktorú vypracovala I. F. I. - psychiater dňa 14.02.2022, teda\npár dní pred podaním žaloby, že žalobca bol sporadicky v starostlivosti psychiatra od roku 2000 pre\npožívanie návykových látok a liečenie odmietol. V konaní sa na základe vyššie uvedeného nepodarilo\n\npreukázať, že by užívanie drog malo za následok u neho neschopnosť ovládať svoje konanie a uvedomiť\nsi následky svojho konania, resp. duševnú poruchu.\n1.12 Okresný súd preto ustálil, že žalobca bol plne spôsobilý na právne úkony, čo by v opačnom\nprípade malo za následok ich absolútnu neplatnosť. V konaní ďalej ostala sporná aj tá skutočnosť, či zo\nstrany žalobcu bola pri podpise zmluvy o pôžičke vyplatená suma 11.904,60 Eur a následne aj či bola\nvyplatená suma PSS, a.s. vo výške 19.095,40 Eur. Svedkami, ktorých vypočutie navrhol sám žalobca,\nsa preukázalo, že peniaze v hotovosti boli vyplatené pri podpise Zmluvy o pôžičke v kancelárii JUDr.\nRenáty Endrődyovej za prítomnosti svedkov - samotnej advokátky a G. I., ktorá skutočnosť vyplýva\naj z čl. 1 bod b) Zmluvy o pôžičke a to, že peniaze vo výške 11.904,60 Eur boli dlžníkovi veriteľom\nvyplatené v hotovosti a v celosti pri podpise predmetnej zmluvy, pričom dlžník svojím vlastnoručným\npodpisom na konci predmetnej zmluvy prevzatie 11.904,60 Eur v hotovosti a v celosti potvrdzuje s tým,\nže vydanie osobitného potvrdenia o odovzdaní a prevzatí peňažnej sumy sa už nevyžaduje. Pokiaľ\nby predmet pôžičky od žalovaného 1/ žalobca neprevzal, bolo by nelogické, aby podpisoval Zmluvu\nobsahujúcu jeho prehlásenie o prevzatí peňazí. Z platobného príkazu doloženého žalovaným 1/ bolo\nzistené, že dňa 08.03.2017 bol žalovaným 1/ v Tatra banke, a.s. vyplatený zostatok úveru vo výške\n18.800 Eur; zvyšná suma vo výške 295,30 Eur predstavovala poplatky za zrýchlený vklad zmluvy a iné\nbankové poplatky. Teda ani okolnosti ohľadne nevyplatenia finančných prostriedkov žalovaným 1/, či\nžalobcovi alebo do PSS, a.s. na úhradu úveru nebolo preukázané, práve naopak, svedkovia navrhnutí\nžalobcom potvrdili opak. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca ani v tomto prípade neuniesol dôkazné\nbremeno. Uhradenie sumy 9.300 Eur, ktorú mal žalobca, ako tvrdil, zaplatiť žalovanému 1/ ako časť\nsplátky, tiež nebolo preukázané, naopak, svedok, ktorý mal sprostredkovať odovzdanie týchto peňazí\nuviedol, že je pravdou, že prevzal peniaze od otca žalobcu, ale to bola splátka dlžôb, ktoré mal otec\nžalobcu u neho ako súkromnej osoby alebo u spoločnosti ALBION P.M. Teda ani toto tvrdenie žalobcu sa\nnepreukázalo a žalobca, ktorý mohol ozrejmiť sporné skutočnosti, sa pojednávaní napriek predvolaniam\nnedostavil a tak, ako sa vyjadril jeho právny zástupca, ocitli sa v dôkaznej núdzi, keďže nimi navrhnutí\nsvedkovia nepotvrdili tvrdené skutočnosti, ale napriek tomu na žalobe trvá, z čoho vyplýva, že žaloba\nbola podaná účelovo v snahe oddialiť uhradenie pôžičky, ktorú ako tvrdil otec žalobcu, ktorý bol pri\nvšetkých úkonoch žalobcu, alebo ich robil sám, chcú pôžičku uhradiť, splácať ju, ale nemajú peniaze\nna uhradenie celej dlžnej sumy. Keďže z vykonaného dokazovania nemal okresný súd preukázané, že\nu žalobcu v čase podpisu zmluvy a splnomocnenia pre otca, absentovala vážnosť vôle, jeho zdravotný\nstav umožňoval posúdiť následky vlastného konania a v neposlednom rade zmluvu, ktorej „existenciu“\nžiadal určiť, nepodpísal žalobca, ale jeho otec, ktorý najlepšie poznal jeho psychický a zdravotný stav a\nkeďže sa nepreukázali ani ďalšie vyššie uvádzané skutočnosti, okresný súd dospel k právnemu záveru,\nže žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a jeho žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu\nzamietol.\n1.13 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaní 1/ a 2/ boli v spore v celom rozsahu úspešní a preto rozhodol tak, že majú voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd\nsamostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal\n(odvolací návrh), aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok podľa §391 ods.\nl C.s.p. vráti na ďalšie konanie, resp. podľa §388 C.s.p. rozsudok zmení tak, že žalobe vyhovie.\nZ obsahu odvolania možno vyvodiť namietanie existencie odvolacích dôvodov podľa ust.§365 ods.\n1 písm. b), f) a h) C.s.p., keď žalobca tvrdil, že „súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam“ (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); „rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci“ (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.); „rozsudok nie je riadne zdôvodnený, čím\nsa stal zmätočným, nepreskúmateľným a možno až arbitrárnym.“ (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).\nV konkrétnostiach namietol :\n2.1 nesprávnosť v hodnotení dôkazov, napr. čo je sporné a čo je nesporné, predovšetkým v spojení s\ncitovanými rozsudkami odvolacích súdov;\n2.2 žalobca riadne „vydokazoval“ svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou A. B. , z\nktorých je jednoznačný dôvod na vyhovenie žalobe;\n2.3 v zmysle nálezov Ústavného súdu SR (napr. I ÚS 151/2016) rozsudok musí zohľadňovať\nspravodlivý dopad, ktoré v právnej sfére vyvolá; rozhodnutie súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore so\nspravodlivosťou a zákonnosťou a nezodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona. Svoju žalobu\nžalobca odôvodnil tým, že je osobou užívajúcou drogy, v spojení s čím nevie vnímať právne úkony\ntak, ako zdravý človek. V spojení so zníženou schopnosťou ovládania a vnímania právnych úkonov mu\n\nbol odobratý i vodičský preukaz; je osobou, ktorá nevie riadne pracovať. V čase uzatvárania pôžičky\nbol pod silným tlakom, že mu banka zoberie rodinný dom a on spolu s rodinou budú musieť opustiť\npredmetný rodinný dom z dôvodu, že už nebude jeho vlastníkom. Zmluvy uzatvoril s vedomím, že otec\nzoženie peniaze a takto splatia pôžičku, pretože on nemal peniaze, ani nikde nepracoval - teda nemal\nz čoho zaplatiť pôžičku. Stalo sa však, že otec nezabezpečil peniaze a teda pôžičku nesplatil. Stal\nsa predmetom podvodného konania svedka p. I. a v tej súvislosti i žalovaného 1/, pretože pôvodne si\npeniaze chce požičať od svedka p. I., avšak ten povedal, že peniaze nemá, ale zabezpečí žalovaného\n1/, ktorý mu peniaze požičia. Skutočnosť bola taká, že peniaze mu boli požičané, pričom žalovaný 1/\núhradou časti pôžičky splatil dlh Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ale jemu nebol vyplatený zvyšok peňazí\n- bolo mu povedané, že to sú úroky;\n2.4 svedkyňa A. J., ktorá spisovala kúpnu zmluvu, žiadne peniaze nevidela, teda nemala ani čo\nprerátavať, ani svedčiť. Podobne svedok I. tvrdil, že žiadne peniaze pre žalovaného 1/ neprevzal - ak\nprevzal, boli to peniaze, ktoré mu dlžil otec žalobcu v spojení s tomuto predchádzajúcou pôžičkou peňazí\n- uvedené tvrdenia svedkov nie sú pravdivé;\n2.5 okresný súd oboznámil rozhodnutie PZ v Lučenci o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi,\npretože sa nepodrobil nariadenému preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, za čo bol Okresným súdom v\nLučenci odsúdený; v spojení s uvedeným bol vyšetrený psychiatrom I. I., ktorá potvrdila stav anxiozity\ndepresívneho sklzu, panického reagovania, neskôr riešenie problematiky požívaním NL;\n2.6 podľa zmluvy o pôžičke z 23.02.2017 bola predmetom pôžičky suma peňazí 31.000 Eur do\n23.07.2017, teda na pol roka, s úročením po tomto termíne 0,8% mesačne a zmluvnou pokutou vo\nvýške 0,041% denne. Podľa oznámenia žalovaného l/ z 27.01.2022 o začatí výkonu zabezpečovacieho\nprevodu práva k nehnuteľnosti bola dlžná čiastka vo výške 71.735,54 Eur, čo bolo viac ako dvojnásobok\nistiny. Žalobca poukázal vo svojej žalobe na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/3/2011\na sp.zn. 16Co/71/2011, podľa ktorých sa javia právne úkony žalobcu so žalovaným 1/ ako absolútne\nneplatné, s poukazom na to, že žalovaný 1/ si vôbec nepreveril možnosti žalobcu na splatenie požičanej\nsumy; naopak, ako je zrejmé zo zmluvy, žalovaný 1/ si bol vedomý skutočnosti, že žalobca včas neuhradí\ndlžnú sumu a tak si dohodol neprimerane vysoké úroky blížiace sa výške 10% ročne a k tomu zmluvnú\npokutu vo výške 0,041% denne, čo opäť predstavuje úrok takmer 15% ročne - teda žalovaný si takto\nzabezpečil úrok vo výške 24% ročne, čo možno považovať za úžeru; nič na tom nemení skutočnosť, že\núroky a pokuta bola až od splatnosti pôžičky. Žalovaný si tento neprimeraný úrok zabezpečil hodnotnou\nnehnuteľnosťou formou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá nehnuteľnosť mala v čase\nuzatvárania zmluvy minimálne päťnásobok hodnoty pôžičky.\n3.\nŽalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok\npotvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %; uviedol, že\n3.1 tento druh žaloby síce procesne je prípustný (na rozdiel od pôvodnej nedôvodnej určovacej žaloby\nna riešenie otázky tohto sporu), avšak nie sú tu dôvody pre vyhovenie žalobe, s čím sa v odôvodnení\nsúd prvej inštancie správne „vysporiadal“;\n3.2 nejestvuje žiadny preukázaný skutkový a ani právny dôvod, aby žalobca bol vyhodnotený ako osoba\nneoprávnená konať, resp. konať v danej veci, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sám je opatrovníkom\nsvojho otca; preto nielen orgány sociálnej kurately, súd ale i tretie osoby túto možnosť mohli v rámci\núradnej činnosti zhodnotiť a zhodnotili tak, že jeho schopnosť konať nepovažovali za obmedzenú;\nrovnako tak nepotvrdená skutočnosť poberania drog je argument všeobecný, pretože by sa vyžadovala\nrelevantná vedomosť v konkrétnej situácii, čase a mieste; to sa nestalo, nebolo to ani len tvrdené, nieto\npreukázané;\n3.3 ak žalobca považuje tvrdenia svedkov A. J. či svedka I. za nepravdivé, je to len subjektívny pohľad\nbez opory vo vykonanom dokazovaní; títo svedkovia, pokiaľ ide o skutkový dej a merito veci, vypovedali v\nkontexte zmyslu ostatných listinných dôkazov a teda žalobcove tvrdenia nepotvrdili, dokonca ich vyvrátili;\n3.4 žalobca sa na súd nikdy nedostavil, a to napriek tomu, že celé dokazovanie bolo vedené na jeho\nžiadosť; okresný súd napokon dokazovanie vyhodnotil v neprospech žalobcu, a to úplne logicky a\npreskúmateľne, je zrejmé, z čoho vychádzal a neopomenul vykonanie žiadneho dôkazu;\n3.5 žalobca v záverečnom prednese zo dňa 16.01.2025 priznal, že bremeno dôkazu neuniesli;\n3.6 podľa názoru žalovaného 1/ okresný súd v žiadnom prípade nemohol vychádzať z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože použil zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na dané konanie,\na neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na odlišné právne posúdenie veci\n(nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia alebo výklad právnej normy na zistený\nskutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť).\n\n4. Žalovaný 2/ navrhol odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť\nžalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%; v konkrétnostiach uviedol že:\n4.1 trvá na svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii obsiahnutej a vyjadrenej tak, ako\nvyplýva z doposiaľ súdu doručených písomných podaní a jeho vyjadrení na pojednávaniach v tejto\nveci, na túto v celom rozsahu odkazuje - žiadny z týchto argumentov doposiaľ nestratil platnosť\na presvedčivosť;\n4.2 v celom rozsahu sa stotožňuje s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného 1/;\n4.3 žalobca v podanom odvolaní na podporu svojich tvrdení doposiaľ neoznačil žiadne relevantné\ntvrdenia a argumenty, preto má za to, že je tu daný jednoznačný záver o správnosti a zákonnosti\nnapadnutého rozsudku.\n5. Žalovaný 1/ v reakcii na vyjadrenie žalovaného 2/, s ktorým sa stotožnil, odvolanie žalobcu označil za\nnedôvodné, pričom argumenty v ňom uvedené vo svetle vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie\nneobstoja.\n6. Ďalšie relevantné podania strán neboli odvolaciemu súdu doručené.\n7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez\npotreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) z dôvodov vymedzených v odvolaní\npodľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil\na vec podľa §391 ods. 1,2,3 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7.1 Podľa §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n7.2 Podľa §389 ods.1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n7.3 Podľa §391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n7.4 Podľa §391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n7.5 Podľa §391 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n8. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa\n§365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ako aj dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia (§389 ods. 1 písm. b)\nC.s.p.).\n8.1 Okresný súd v bode 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol : „Dokazovanie súd vo veci\nnevykonal, nakoľko strany sporu nepopierali v priebehu konania im doručené listinné dôkazy, ktoré tvoria\nsúčasť spisu.“\n8.2 Pojednávanie je osobitne významnou časťou sporového konania, ktorá bezprostredne súvisí\ns prejednaním veci a s meritórnym rozhodnutím. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že\nvšeobecné súdy zistia - po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení - skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces.“ (Ústavný súd SR, III. ÚS 21/2015). Na prejednanie veci samej musí súd\nvždy nariadiť pojednávanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak (čl.12, §177 ods. 2, §297, §314 a §322\nC.s.p.). Najvýznamnejšou časťou pojednávania je dokazovanie, ktorého závery z hľadiska skutkových\nzistení determinujú konečné rozhodnutie (zisťovanie skutkového stavu, ktorý je pre súd základom jeho\nrozhodnutia, možno označiť za jednu z najdôležitejších a najnáročnejších činností súdu vôbec). Súd je\nsubjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude\npovažovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná a následne musí vo svojom rozhodnutí uviesť (resp.\n\nz odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať a byť zrejmé), ktoré závery súdu sú výsledkom dokazovania\na ktoré sú výsledkom jeho právnej kvalifikácie dokázaných skutočností.\n8.3 Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd\nzískava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V záujme\nspravodlivého rozhodnutia je nevyhnutné, aby súd mal možnosť čo najdôkladnejšie zistiť skutkový\nstav. Za týmto účelom súd vykonáva dôkazné prostriedky. Pokiaľ nejde o špecifické prípady, výslovne\nuvedené v zákone (napr. vydanie platobného rozkazu, európskeho platobného rozkazu, rozsudku pre\nzmeškanie, rozsudku pre uznanie nároku, alebo rozhodnutie bez nariadenia pojednávania za podmienok\nuvedených v ust. §177 ods. 2, §297, §314 a §322 C.s.p.) platí v zmysle §188 ods. 1 C.s.p, že na\nprejednanie veci sa nariadi pojednávanie a dôkazy vykonáva súd na pojednávaní (zásada priamosti\na ústnosti). „Podstata zásady priamosti vychádza z požiadavky, aby súd rozhodoval o veci samej na\nzáklade bezprostredne získaných poznatkov a opieral sa len o dôkazy vykonané pred ním. Podstata\nzásady ústnosti je v tom, že súd pri rozhodovaní o veci principiálne vychádza z poznatkov, ktoré\nzískal na ústnom pojednávaní.“(Najvyšší súd SR, sp.zn. 6 MCdo/5/2010, Najvyšší súd SR sp.zn. 4\nSo 102/2007). „Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti, čo znamená, že súd vykonáva\ndokazovanie, okrem výnimiek uvedených v zákone, na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.\nDokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého súd zisťuje skutočnosti potrebné\npre rozhodnutie veci, a preto musí dodržať zákonom stanovený postup pre vykonávanie jednotlivých\ndôkazov“ (Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Obo 71/2011).\n8.4 V zmysle čl.48 ods. 2 Ústavy SR má strana sporu právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Strana má právo byť prítomná pri dokazovaní. Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je\nsúčasťou práva na spravodlivé súdne konanie a týka sa aj konania v prvej inštancii, aj odvolacieho\nkonania. „Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou účastníkov na\nzáver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci, pretože\nobsah a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa\nk vykonanému dokazovaniu musí súd vytvoriť už v rámci dokazovania. Naopak, procesnú možnosť\nzhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci je súd povinný vytvoriť až na záver\ndokazovania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.03.2011, sp.zn. 2Cdo/68/2010).\n8.5 Vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania predchádza samotný proces dokazovania. Ak súd\nvykoná listinný dôkaz po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania bez toho, aby umožnil stranám\nvyjadriť sa k nemu, poruší ich právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 30.11.2012, sp.zn. 4Obdo/36/2011). „Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov,\nna základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 29.09.2009, sp.zn. 2Cdo/129/2009). „Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na\nkontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky\ndôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,\nktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby\nprocesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom\nalebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj pre odvolacie konanie.“ (Najvyšší súd SR,\nsp.zn. 2Cdo/177/2014). „Ak všeobecný súd v správnom súdnictve vykonal dôkaz, ktorý mohol obsahovať\nzistenie významné pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, bol ho povinný podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vykonať tak, aby účastník konania v súlade so zákonom\nustanoveným postupom (§123 v spojení s §122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) mal možnosť\nk nemu sa vyjadriť“ (Ústavný súd SR, I. ÚS 75/96).\n8.6 Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo\nzákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov; dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany,\nvýsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§187 C.s.p.).\nDokazovanie súd vykonáva podľa normatívnych pravidiel vymedzených všeobecne (§185 – §194 C.s.p.)\na osobitne vo vzťahu ku každému druhu dôkazného prostriedku (§195 – §211 C.s.p.).\n8.7 Napriek tomu, že okresný súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle ust. §204 C.s.p.\n(čo skonštatoval aj v bode 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj v zápisnici z pojednávania\nzo dňa 16.01.2025 - č.l. 303), následne zistený skutkový stav a svoje právne závery oprel aj o konkrétne\nlistinné dôkazy (Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam; výpis listu vlastníctva č. XXXX\nk.ú. E. zo dňa 06.03.2017; výpis z Katastra nehnuteľností Lučenec z LV č. XXXX zo dňa 23.02.2022;\nuznanie dlhu a dohoda o splátkach dlhu; Zmluva o pôžičke zo dňa 23.02.2017; návrh na vklad na\nzáklade Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.02.2017; plnomocenstvo\nzo dňa 21.02.2017; Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dňa\n\n07.03.2017, list zo dňa 27.01.2022; potvrdenie I. F. I. - psychiatričky zo dňa 14.02.2022; rozhodnutie\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci; platobný príkaz...).\n8.8 Platná procesná právna úprava prikazuje vykonať dôkaz listinou spravidla tak, že ju sudca pri\npojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah (tzv. konštatovanie listiny). Tento spôsob vykonania dôkazu\nmusí byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici je potrebné uviesť, že listina (jej označená\nčasť) bola prečítaná, resp. bol oznámený jej obsah, nie že bola „konštatovaná“. Ak zo zápisnice\no pojednávaní nevyplýva, že označené listiny, ktoré mali byť sudcom čítané alebo ich obsah oznámený,\nboli predmetom dokazovania, potom je potrebné konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané\nv súlade s §204 C.s.p., a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci\nurobil z takto vadne vykonaných dôkazov nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Oznámenie obsahu\nlistiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane\ndlhý čas na vykonanie dôkazu čítaním listiny, resp., ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam\npostačuje. Súdy nezriedka vykonávajú nehospodárne dôkaz čítaním celej listiny, pričom postačí čítanie\n(alebo oznámenie jej obsahu, t.j. verbálne zhrnutie podstatných skutočností popísaných v listine či z jej\nobsahu vyplývajúcich) jej relevantnej časti. Tieto spôsoby vykonania dôkazu listinou však nie sú nutné\nv prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak listina alebo\njej obsah neboli protistranou spochybnené. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne.\nJednak musí byť odpis listiny strane sporu v priebehu konania doručený a zároveň strana, ktorá listinu\nnepredložila, listinu alebo jej obsah nespochybnila. Ak tak zo zákona nevyplýva výslovne, ide nielen\no spochybnenie pravosti, ale aj správnosti listiny. V prípade splnenia oboch podmienok postačí na\ntakú listinu len odkázať. Vždy však musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané v zmysle §98\na §99 C.s.p. (o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie,\nsa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku) a musí vždy byť\nzrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal. Samozrejme, ani v tomto prípade nie sú strany pripravené\no právo sa k listine vyjadriť (C.H.Beck, Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, r.v. 2016, s. 753.)\n8.9 Pokiaľ okresný súd predpísaným spôsobom nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a pokiaľ\nnásledne svoje rozhodnutie písomne odôvodnil tak, že sa oprel (aj) o konkrétne listinné dôkazy,\nsvoje konanie zaťažil tzv. inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože\nskutkové zistenia vyvodené z nevykonaných dôkazov nemohli byť pre okresný súd podkladom\npre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 31.12.2012, sp.zn. 6MCdo/11/2010). „Nerešpektovaním spôsobu, ktorý zákon predpisuje pre\nvykonanie dokazovania niektorým dôkazným prostriedkom, dochádza k procesnej vade, v dôsledku\nktorej nemá súd pre svoje právne závery dostatočné skutkové podklady.“ (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 28.06.2012, sp.zn. 3Cdo/169/2010).„Dokazovanie je časťou súdneho konania, v rámci ktorého\nsúd zisťuje skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci a preto musí dodržať zákonom stanovený\npostup pre vykonanie jednotlivých dôkazov.“ (Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Obo/71/2011). „O tom, ako\nv tej-ktorej veci prebehlo konanie (vrátane dokazovania) na súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd\nusudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o pojednávaniach.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nz 26.06.2013, sp.zn. 1Cdo/8/2012, R130/2014).„Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať\nzo zápisnice o pojednávaní. Buď v nej musí byť uvedené, že bola prečítaná určitá presne označená listina\n(alebo jej presne označená časť), alebo musí zo zápisnice vyplývať, že predseda senátu (samosudca)\noznámil obsah tejto listiny.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2009, sp.zn. 2Cdo/129/2009,\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2008, sp.zn. 4Cdo/221/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR\nz 31.01.2012, sp.zn. 6MCdo/11/2010). „Ak obsah zápisníc z pojednávaní nesvedčí o tom, že by súd\nvykonal dokazovanie listinami, na ktoré sa v odôvodnení svojho rozsudku odvoláva, súd nerešpektoval\nspôsob, ktorý zákon predpisuje pre vykonávanie listinných dôkazov, čím zaťažil svoje konanie ďalšou\nvadou.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.03.2012, sp.zn. 1MCdo/6/2010).\n8.10 Neobstojí skutočnosť, že všetky listiny boli stranám sporu doručované, pretože doručovanie listín\nv priebehu konania, mimo nariadeného pojednávania, nie je dokazovaním - prípadné doručenie listín\na nenamietanie ich obsahu má význam len pre zjednodušenie postupu súdu pri vykonávaní dokazovania\nv zmysle §204 C.s.p. v tom, že súd nemusí prácne čítať celý obsah listín alebo ich častí, ale stačí na tiektoré konkrétne listiny poukázať (odkázať) v tom zmysle, že týmito listinami sa vykonáva dokazovanie.\nObsah súdneho spisu v praxi tvorí veľký počet listín, pričom nie všetkými listinami (hoci sú aj tieto\ndoručované stranám sporu) sa vykonáva dokazovanie – o tom, ktorým z predložených (listinných)\ndôkazov sa vykoná dokazovanie, rozhoduje súd, pričom musí byť zrejmé, ktorými (listinnými) dôkazmi\nsúd dokazovanie vykonal. Len k (takto) vykonaným dôkazom sa môžu strany sporu v konaní pred súdom\nprvej inštancie vyjadriť a len o takéto dôkazy (a na ich základe o zistený skutkový stav) potom súd môže\noprieť odôvodnenie svojho rozhodnutia.\n\n9. Okresný súd v bode 35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i.a. uviedol, že medzi stranami bola\nsporná otázka platnosti právneho úkonu – zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.\n9.1 Napriek tomu, že v bodoch 30 a 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd citoval ust.\n§39 a §39a Občianskeho zákonníka, týkajúce sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov pre prípad, že\nprávny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho, prieči sa dobrým mravom,\nalebo v prípade právnych úkonov, pri ktorých dôjde k neužitiu tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti,\nfinančnej závislosti atď., pričom na druhej strane sa získa alebo má získať plnenie, ktoré je v hrubom\nnepomere vzhľadom na vzájomné plnenie, svoje rozhodnutie okresný súd ťažiskovo zameral len na\nposúdenie platnosti právneho úkonu (zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) v kontexte ustanovení\n§37 a §38 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojej\nnespôsobilosti na právne úkony;\n9.2 posúdeniu (ne)platnosti predmetného právneho úkonu v kontexte ust. §39 a §39a Občianskeho\nzákonníka však okresný súd nevenoval žiadnu pozornosť, tzn. (ne)platnosť predmetného právneho\núkonu neposudzoval z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a dobrými mravmi ani v kontexte prípadnej\núžery - hodnota nehnuteľností v danom čase pritom bola až vo výške 165.000 Eur (č.l. 11), pričom výška\npôžičky bola len v sume 31.000 Eur; žalobca taktiež namietal neprimeranú výšku úrokov z omeškania\nv miere 9,6% ročne a zmluvnej pokuty v miere takmer 15% ročne – spolu tak v prípade omeškania\nmal žalobca okrem istiny zaplatiť ročne sumu takmer vo výške 25% z dlžnej istiny. V kontexte vyššie\nuvedených skutočností, v kontexte krátkej lehoty splatnosti pôžičky (6 mesiacov) a v kontexte zjavnej\nneschopnosti žalobcu (resp. aj jeho otca) splácať aj iné svoje záväzky, o ktorej vedel aj žalovaný\n1/ v čase uzatvorenia predmetných právnych úkonov (podľa skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe\nžalovaný 1/ vedel, že žalobca nemá príjem, z ktorého by vedel zaplatiť pôžičku“; žalovaný 1/ vo vyjadrení\npotvrdil, že mal vedomosť - rovnako ako rodičia žalobcu- že PSS a.s. začala výkon záložného práva\na že žalobca môže o nehnuteľnosti prísť; podľa výpovede svedka G. I. v danom čase žalobca a jeho\nrodina „ťažko“ splácali „dlžobu“ pre firmu ALBION P.M; podľa výpovede otca žalobcu mali tiež dlh\nv sporiteľni a predmetnú pôžičku od žalovaného 1/ si brali, lebo „nemali inú možnosť“) sa mal okresný\nsúd zamerať aj na posúdenie platnosti právneho úkonu v zmysle ust. §39a Občianskeho zákonníka\n(v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov\nmusí súd prihliadať ex offo), čo však-ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neurobil odôvodnenie napadnutého rozsudku tak nedáva na odpoveď na podstatné skutkové tvrdenia žalobcu.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne, jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom žiadanej súdnej\nochrany. „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a\nzrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho\nrozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. („nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 330/2013).\n„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako\ni právnej stránky rozhodnutia“ (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných\nskutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba\ntakéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07).“ „Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). „Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy,\nkeď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie\nsúdu. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať\npredovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej\nbola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia,\npriečiacu sa pravidlám logického uvažovania. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia,\nnastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti, ale hlavne k nepresvedčivosti\nrozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so\nzásadami spravodlivého procesu (Najvyšší súd SR, sp.zn. 1Cdo/66/2023 z 29.05.2024).“\n\n10. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie neposudzoval platnosť právneho úkonu (zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva) ani v kontexte ust. §39, §40, §46 v spojení s §2 ods. 3 a §553a ods.\n2 Občianskeho zákonníka; aj v týchto prípadoch môže ísť o absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na\nktoré musí súd prihliadnuť ex offo.\n10.1 „Kogentnú právnu normu dokážeme rozpoznať v prípadoch, kedy odchylnú dohodu strán zákon\nvýslovne sankcionuje absolútnou neplatnosťou tejto dohody, rovnako v prípade nespochybniteľnej\nimperatívnosti príkazu či zákazu právnej normy možno spoľahlivo identifikovať právnu normu kogentnú\n– jazykovo sa táto skutočnosť prejavuje v súkromnom práve netypickým slovným spojením, že subjekt\nniečo „musí“ či „je povinný“ (Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, C.H. Beck, r.v. 2015, s.17).\n10.2 „Ak má byť dodržaná nejaká forma, musia byť vo vyžadovanej forme zachytené aspoň podstatné\nnáležitosti právneho úkonu (essentialia negotii)....Nedodržanie formy právneho úkonu spôsobuje\nneplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania zákonom ustanovenej písomnej formy alebo jej\nsprísnenej formy ide o absolútnu neplatnosť...“ (Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, C.H. Beck, r.v.\n2015, s.286);\n10.3 Ustanovenie §553a Občianskeho zákonníka je svojou povahou ustanovením kogentným, pretože\nsvojím znením a formuláciou („...musí...“) stanovuje obligatórne náležitosti zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva – povinne zakotvuje písomnú formu tejto zmluvy a tiež zakotvuje povinné náležitosti\ntejto zmluvy, medzi ktoré patrí aj „najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby“. Vzhľadom na\nkogentnosť predmetného ustanovenia si účastníci tejto zmluvy vzájomné práva a povinnosti nemôžu\nupraviť dohodou odchylne od zákona - z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že sa od neho nemožno\nodchýliť (§2 ods. 3 Občianskeho zákonníka);\n10.4 z obsahu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (č.l. 17-19)\nvyplýva, že veriteľ je oprávnený viesť výkon zabezpečovacieho práva aj predajom zálohu na dražbe\n(čl. VI, bod VI.4 písm. a)), avšak táto zmluva neobsahuje v písomnej forme dohodu o výške\nnajnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby, tzn. predmetná zmluva neobsahuje jej obligatórnu\nnáležitosť podľa §553a ods. 2 Občianskeho zákonníka. „Výška najnižšieho podania na dražbe môže byť\npodstatným faktorom ovplyvňujúcim úspešnosť dražby, na jednej strane, a zároveň chrániacim záujmy\ndlžníka (resp. poskytovateľa zábezpeky), na strane druhej.“ (Občiansky zákonník II, Veľké komentáre,\nC.H. Beck, r.v. 2015, s.1923).\n11. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že okresný súd sa - vo vzťahu k žalobnému petitu\npo pripustení zmeny žaloby - vôbec nezaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného 2/ v spore;\ntaktiež odvolací súd poukazuje na nesprávne poučenie strán sporu o odvolacom súde („Krajský súd\nv Žiline“).\n12. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces – okresný súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,\n(aj) na ktorých založil zistenie skutkového stavu a svoje právne závery, odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia nedáva odpoveď na všetky podstatné skutkového tvrdenia žalobcu (nie je dostatočné\na presvedčivé) a záver okresného súdu o nedôvodnosti žaloby (vychádzajúc so záveru o platnosti\nprávneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) je predčasný; sú tak dané odvolacie dôvody\npodľa §365 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.; z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie\npostupom podľa §389 ods.1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a v zmysle §391 ods.1, 2 C.s.p. vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie:\n12.1 doplní predpísaným spôsobom dokazovanie o listinné dôkazy (pozri bod 8 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia);\n12.2 následne na základe už pôvodne vykonaného dokazovania a na základe doplneného dokazovania\nopätovne a komplexne posúdi platnosť právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode práva\nnielen v kontexte §37 a §38 Občianskeho zákonníka, ale aj v kontexte prípadnej absolútnej neplatnosti\npodľa §39, §39a, §40 a §46 (v spojení s §2 ods. 3 a §553a ods.1,2 Občianskeho zákonníka);\n12.3 vysporiada sa s podstatnými skutkovými tvrdeniami strán sporu, vrátane tých, ktoré uviedli\nv odvolacom konaní;\n12.4 náležitú pozornosť bude venovať aj otázke vecnej legitimácie strán sporu;\n12.5 opätovne meritórne rozhodne, vrátane rozhodnutia o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania na\nsúde prvej inštancie, ako aj o povinnosti zaplatiť náhradu trov (tohto) odvolacieho konania (§396 ods.3\nC.s.p.) a svoje rozhodnutie dôsledne vo všetkých výrokoch odôvodní tak, aby bolo presvedčivé a dávalo\nodpovede na všetky podstatné skutkové tvrdenia strán sporu.\n\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených\nv odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)\naž n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/4/2022", "guid": "40dec783-371b-4acf-a633-893be20411a7:3fcee2db-a0a2-4389-9040-99c8a590b994", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2015 z 20. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653"}, {"guid": "ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 330/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "a075f513-e200-4513-a4f0-442795df742c:54f02915-8db2-4e51-b1e6-9281e6653a5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8219202271.1", "spisova_znacka": "1Cdo/66/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/66/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8219202271.1"}, {"guid": "5d75b46b-ad71-476f-a269-41d58db63989:e83415ee-554f-4907-a984-f7ee0c11579b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9011899560.1", "spisova_znacka": "4Obo/71/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/71/2011 z 25. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899560.1"}, {"guid": "1d8e2db6-ad3f-483a-85dc-1d970683d559:f94bd521-f73c-44e6-833a-ee39c4f8a1ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "spisova_znacka": "1MCdo/6/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/6/2010 z 25. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-25", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "e92ace1b-f991-4da4-bf1f-09c9730a9b71:686ad03d-c50c-438d-b84a-5dec6fd41d53", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1", "spisova_znacka": "16Co/71/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/71/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110225153.1"}], "citovane_v": []}