{"guid": "96015bbc-3ae2-45bb-a6ec-7c575d967473:4b04af4b-022b-4a32-8dcb-9ac318e5310d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12", "spisova_znacka": "41Cob/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/17/2024 z 15. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2025, sp. zn. 41Cob/17/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12", "identifikacne_cislo": "6615200375", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Púchovská", "sudca_id": 1, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-puchovska-1", "datum_vydania": "2025-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-1", "nazov": "§ 135a ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-2", "nazov": "§ 135a ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-3", "nazov": "§ 135a ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-4", "nazov": "§ 135a ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-5", "nazov": "§ 135a ods. 5 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-135a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b04af4b-022b-4a32-8dcb-9ac318e5310d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n41Cob/17/2024\n6615200375\n15. 10. 2025\nJUDr. Miroslava Púchovská\nECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nMiroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej\nveci žalobcu Rodenstock Slovensko, s. r. o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36\n053 309, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Takáčom, PhD. so sídlom Horná 51, 974 01 Banská\nBystrica proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X/X, XXX XX D., zastúpenej Advokátska\nkancelária NOVÁK, s.r.o. Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO:53 556 798, o\nnáhradu škody 15.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného\nsúdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. januára 2019 v napadnutej\nprvej a druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--Eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--Eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j.\n893,20 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000,--Eur od 9.4.2011 do zaplatenia,\nnáhradu trov konania vo výške 900,--Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 Eur,\nnáhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur, náhradu\ntrov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 Eur.\nII.\n\nVo zvyšku žalobu zamieta.\n\nIII. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. januára 2019\nv napadnutej tretej výrokovej vete mení tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\nIV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou\nrozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie 70,3% trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška\nbude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,--eur, 2.105,29\neur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.1.2010\ndo 8.4.2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,-eur od 9.4.2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o úroky z omeškania, o\n\nnáhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a trov právneho\nzastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že žalobca dodal\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zostavu dielenských prístrojov WEKO a to konkrétne automatický brús\nWEKO Edge 650 výrobné číslo 01639-1070, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné číslo 02222-1200,\ncentrovací systém WEKO Cad 5 výrobné číslo 02178-1200, magnetický ventil. Kúpnu cenu vo výške\n40.965,75 eur uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur, pričom kúpna cena\nostala neuhradená vo výške 15.000,-eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči dlžníkovi žalobu\nna Okresný súd Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom XXXXX XXX/XXXX-XX zo\ndňa 3.8.2011 na zaplatenie 15.000,-eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného rozkazu\ndlžník dlh neuhradil, podal žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, s tým, že\nv rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom\nzo dňa 1.8.2012 exekútorský úrad informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť\ndlžníka nefunguje, exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na\nprevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru\nč. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená dňa 30.9.2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na\nspoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001\nvystavenú dňa 12.12.2013, ktorou mala spoločnosť Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho\nvlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s.\nr. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta. Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť\nGAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani\nzamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje\npredať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal\ndlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu.\nAk spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak tá nebola použitá v súlade so záujmami\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené,\nže k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak\nbez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.\npri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\nspoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti s čím poukázal potom žalobca na ust. § 135a ods.\n1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,--eur\nako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal\npriznať príslušný úrok z omeškania.\n3. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 (v poradí\nprvým) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v sume 5.846,83 eur. Voči\nrozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č.\nk. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.júna 2016 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/\nXXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy odvolacieho\nkonania vo výške 394,48 eur, keď v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na to, aby konateľ\nspoločnosti porušil povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného\nzákonníka je potrebné splnenie niekoľkých predpokladov, a to, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku\nuspokojiť z majetku spoločnosti (ust. § 135 ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a ďalej, ak sú\noverené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného\nzákonníka, a to vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou\nstarostlivosťou, keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, príčinnú súvislosť medzi porušením\npovinnosťou a vznikom škody. V prejednávanej veci však žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným\ndôkazným prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na\nnáhradu škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku\nspoločnosti. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa\nďalšími námietkami žalobcu, najmä posúdením otázky premlčania. V závere odvolací súd zdôraznil, že\ndovolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu.\n4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd dovolací uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.decembra 2017 rozsudok Krajského\n\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.júna 2016 č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol, že odvolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až\n7 O.s.p. (§ 213 ods. 1 O.s.p., teraz § 383 CSP). Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p. teraz § 384 ods. 1 CSP). Postup odvolacieho súdu v danom\nprípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvoinštančného\nkonania odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné poklady. Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba\nverejne vyhlásil rozsudok. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ CSP zakladá\nprípustnosť odvolania. Dovolací súd mal za to, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími\ndôvodmi žalobcu predstavujúcimi iné vady konania nezaoberal, nevysporiadal sa najmä s premlčaním\nuplatneného nároku, neposkytol náležité odôvodnenie, a to napriek tomu, že námietka premlčania je z\nprocesného hľadiska a vzhľadom na hospodárnosť konania prvou otázkou, ktorou sa má súd zaoberať,\nresp. vysporiadať. Je preto povinnosťou súdu v prvom rade preskúmať danú otázku a až následne\npristúpiť k prejednávaniu veci samej. najvyšší súd preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími\nnámietkami žalobcu, ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.\n5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.\nk. XXXXX/XX/XXXX-XXXXX dňa 19.septembra 2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č .k. XXXX/\nXX/XXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď okrem iného v\nodôvodnení uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne nedal odpoveď,\nprečo v posudzovanom prípade žalobcu nepovažuje za poškodeného, ktorý si v zmysle ust. § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka uplatnil právo na náhradu škody. Pokiaľ okresný súd otázku premlčania\nuplatneného nároku posudzoval vo vzťahu k jeho dlžníkovi - spoločnosti NOVOSILVER, odvolací súd\nje toho názoru, že okresný súd túto otázku nesprávne právne posúdil. Odvolací súd mal za to, že\nokresný súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty, keď prioritne neposudzoval otázku premlčania\nuplatneného nároku a náležite sa nevysporiadal ani s otázkou začatia plynutia a uplynutia premlčacej\ndoby. V ďalšom konaní mal okresný súd prioritne posúdiť otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi,\nktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur spolu s príslušenstvom, mal posúdiť plynutie\npremlčacej doby odo dňa, keď sa poškodený, v tomto prípade žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o\nškode a o tom, kto je povinný na jej náhradu (§ 389 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade, že okresný\nsúd zistí, že nárok nie je premlčaný, posúdi uplatnený nárok na náhradu škody a zistí, či v danom prípade\nsú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle všeobecnej úpravy\nstanovenej v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. splnenie troch základných predpokladov, vznik\nškody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Odvolací\nsúd zdôraznil, že v ďalšom konaní okresný súd na základe predložených dôkazov musí odstrániť\nnejasnosti, ktoré sa týkajú údajnej úhrady kúpnej ceny formou hotovostnej platby vo výške 29.914,04 eur,\nku ktorej malo dôjsť dňa 31.12.2010 a zápočtom vo výške 14.000,--eur , čo tvrdila žalovaná aj svedok\nE. F., že kúpna cena za prevod prístrojov WEKO zo spoločnosti NOVOSILVER na spoločnosť DONAX\nbola vyrovnaná formou zápočtu vo výške 14.000,--eur. Na základe predložených dôkazov okresný súd\npotom posúdi aj existenciu predpokladov na vzájomné započítanie pohľadávok vo výške 14.000,--eur, či\nk započítaniu došlo dohodou alebo jednostranným právnym úkonom medzi uvedenými spoločnosťami\n6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd Lučenec vo veci konal a v súlade s právnym\nnázorom odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil\nvoči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur s príslušenstvom. Uviedol, že v zmysle ust. §\n397 Obchodného zákonníka je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 Obchodného zákonníka\nobjektívna doba desaťročná pri právach na náhradu škody. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy\nsa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť.\nUvedená vedomosť sa viaže na existenciu obidvoch skutočností, t. j. škody a škodcu s tým, že škoda\nnemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre\npovinnosť uplatnenia si nároku na súde. V súlade s uvedeným možno dôvodiť, že o vzniku škody sa\nžalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom\nžalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1.8.2012.\nNásledne potom v priebehu konania bolo na základe tvrdení žalovanej a E. F. zistené, že časť kúpnej\n\nceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000,--eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04\neur v hotovosti, pričom k úhrade pokladne malo dôjsť dňa 31.12.2010. Keďže žaloba bola podaná\nna súd 19.1.2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.8.2012\npodľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa náhrady\nškody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. O skutočnosti, že kúpna cena bola\nzaplatená zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur bol žalobca\noboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 22.6.2015, kedy uviedol, že to\nvyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. za obdobie od 1.1. do 31.12.2010 a\nzo zoznamu prijatých faktúr zaúčtovaných za obdobie 1.1. až 31.12.2010, pričom z uvedených dôkazov\nvyplývajú nové zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX, a. s. kúpnu cenu za prístroje\nWEKO vyrovnala nielen zápočtom, ako doteraz tvrdila žalovaná, ale aj v hotovosti sumu 29.014,04 eur.\nAj z tohto podľa názoru súdu vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom tieto skutočnosti neboli\nzo strany strán sporu spochybnené a súd ich považoval za nesporné. Čo sa týka zistení, či skutočne\naj došlo k úhrade cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur alebo ide len o fiktívne uvedenie platby, v\ntomto smere sa žalovaná bližšie k veci nevedela vyjadriť a vzhľadom na to, že účtovníctvo spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. nebolo možné zabezpečiť, v konaní súd\nnemohol ustáliť, či skutočne došlo k vyplateniu tejto peňažnej čiastky. Ohľadom zistení, či kúpna cena\nvo výške 14.000,--eur bola zaplatená zápočtom, a to na základe jednostranného úkonu alebo dohodou\nz vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo uhradené na základe dohody medzi E. F. a A. B. tak,\nako to vyplýva z ich výpovedí.\n7. Súd prvej inštancie následne po zistení, že nárok žalobcu nie je premlčaný, posudzoval tento\nnárok podľa príslušných ust. § 135a Obchodného zákonníka a konštatoval, že v zmysle ust. § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka si nárok na náhradu škody voči konateľke spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o. uplatnil žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti, nakoľko nemôže\nuspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie\nza to, že to bolo preukázané, nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\nzastavená, v rámci ktorej exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou,\nktorá mu bola priznaná platobným rozkazom v konaní XXXXX/XXX/XXXX.Súd prvej inštancie ďalej\nkonštatoval, že Obchodný zákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju\npôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.\nKonanie žalovanej spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť\nvykonávala s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi\nuviedla, že stroje odkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. od spoločnosti Rodenstock, s.r.o. v roku\n2010 a od tohto roku boli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje\nna spoločnosť DONAX, a.s.. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič.\nNevedela sa vyjadriť ani k tej otázke, či zápočet prebehol na základe ústnej dohody alebo písomnej\ndohody so spoločnosťou DONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.3.2015 uviedol,\nže kúpna cena za predaj strojov spoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu\nzapočítaním a tiež poukázal na Zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica\nzo dňa 6.11.2014, kde svedok E. F. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený\nformou vzájomného zápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva,\nže žalovaná bola konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19.6.2012. Keďže bola zároveň\nspoločníčkou tejto spoločnosti, a to jedinou podľa názoru súdu je možné prisvedčiť žalobcovi, že\ntakáto spoločnosť si neuplatní náhradu škody voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej\nkonanie spôsobuje pochybnosti o tom, či pri vykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou\nstarostlivosťou.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje\npovinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti,\nnakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola\npre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky\nspoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu\nhnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto\nstroje použitá. K tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal\n\nsúd za to, že došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za\nškodu takto spôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,--eur.\n9. Súd zaviazal žalovanú aj k zaplateniu 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010\ndo zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.\n10. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že žaloba čo do zaplatenia\nnáhrady súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v\nexekučnom konaní, ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré\nvyplývajú z porušenia povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním.\n11. trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca mal úspech čo do\nzaplatenia 15.000,--eur na istine a neúspech čo do 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, 893,-eur na úrokoch z omeškania, 16,50 eur na náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním\na 420,19 eur na trovách právneho zastupovania v exekučnom konaní, čo spolu predstavuje neúspech čo\ndo zaplatenia 3.434,98 eur, na základe čoho mu náleží zaplatenie 70,3 % trov konania, ktoré mu vznikli\npodľa pomeru úspechu v spore. O trovách bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n12. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.\n13. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva proti druhej výrokovej vete a keďže žalobcovi mal byť\npriznaný celý, v konaní uplatňovaný nárok, s odvolaním proti druhej výrokovej vete je spojené aj\nodvolanie čo do tretej výrokovej vety. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Poukázal na to, že v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, žalobcovi nepriznal nárok\nzodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011,\nt. j. sumu 893,20 eur, pri tejto položke nie je celkom zrejmé, či ju súd priznal alebo nepriznal, k čomu\nsa žalobca viac vyjadruje v bode 8 odvolania. Sumu 900,--eur (zodpovedajúcu náhrade trov konania\nvo výške 900,--eur v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXXXX zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 14.9.2011 do zaplatenia.\nSumu 786,60 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur v zmysle\nplatobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.8.2011) spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 768,60 eur od 14.9.2011 do zaplatenia. Sumu\n16,50 eur (zodpovedajúcu náhrade za súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo\nvýške 16,50 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie G. XXXX/XX pred súdnym exekútorom JUDr.\nBlankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od 11.5.2012 do\nzaplatenia. Sumu 402,19 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní\nvo výške 402,19 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie G. XXXX/XX pred súdnym exekútorom\nJUDr. Blankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 402,19 eur od\n11.5.2012 do zaplatenia. Odôvodnenie, prečo súd vo zvyšku žalobu zamietol, že obsiahnuté výlučne v\nstručnom a ťažko preskúmateľnom bode 64 napadnutého rozsudku.\n14. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. a ani jej právny nástupca, t. j.\nspoločnosť GAVALA, s. r. o. nezaplatila žalobcovi zostatok kúpnej ceny za prístroje WEKO vo výške\n15.000,--eur. Zo začiatku išlo o bežný obchodnoprávny spor, kde sa javilo, že dlžník má nedostatok\nfinančných prostriedkov a dostal sa do omeškania. Dlžník neskôr časť kúpnej ceny zaplatil a časť zostala\nnezaplatená. Z dôvodu omeškania dlžníka podnikol žalobca kroky na vymoženie jeho pohľadávky s tým,\nže pohľadávka nepozostávala len zo zostatku kúpnej ceny, ale v dôsledku omeškania sa navýšila aj\no úroky z omeškania. V súvislosti so súdnym konaním sa pohľadávka navýšila aj o náklady spojené\ns vymáhaním dlhu, a to konkrétne o náklady spojené so súdnom konaním č. XXXXX XXX/XXXX a o\nnáklady spojené s exekučným konaním č. G. XXXX/XXXX. Úroky z omeškania a náklady spojené s jej\nuplatnením (vymáhaním) predstavujú príslušenstvo v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca má za to, že súd vec vo zvyšku nesprávne právne posúdil, keď položky žaloby uvedené v\nbode 4 odvolania žalobcovi nepriznal napriek tomu, že boli v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka príslušenstvo zostatku kúpnej ceny (15.000,--eur).\n\n15. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne\nzo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 tak v kontexte výroku I. napadnutého rozsudku a\nodôvodnenia obsiahnutého v bode 64 rozsudku nie je zrejmé, či tento nárok mienil súd priznať alebo\nzamietnuť. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 15.000,--eur od 15.01.2010 do\nzaplatenia, čo v konečnom dôsledku predstavuje vyšší úrok z omeškania (týkajúci sa omeškania so\nzaplatením kúpnej ceny) ako si ho uplatnil žalobou žalobca. Za tejto situácie má žalobca za to, že\nsúd mienil žalobcovi priznať (resp. v priznanom nároku na úrok z omeškania bol zahrnutý) aj úrok z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20\neur, nakoľko to však výslovne z výroku a odôvodnenia rozsudku nevyplýva, tak žalobca podáva voči\ntejto časti z opatrnosti odvolanie. Pokiaľ by súd žalobcovi nepriznal aj nárok zodpovedajúci úroku z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. sumu 893,20 eur,\ntak by to znamenalo nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) tohto nároku, ktoré by\nbolo v rozpore s chápaním príslušenstva v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmý\nrozdiel medzi priznaním úroku z omeškania zo zostatku kúpnej ceny a priznaním úroku z omeškania\nzo zaplatenia kúpnej ceny, ktorá tiež bola zaplatená v omeškaní. Pokiaľ teda súd nemienil žalobcovi\npriznať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 893,20 eur, tak mal toto nepriznanie náležite\nodôvodniť. Odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobca má\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutie a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými\nargumentmi a keďže v súvislosti s týmto nárokom k tomu nedošlo, tak došlo k porušeniu práva žalobcu\nna spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).\n16. Nepriznanie nárokov zodpovedajúcim nárokom na vymáhanie pohľadávky vo výške 2.105,29 eur\n(900 + 786,60 + 16,50 + 402,19) je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm.\nh/ CSP) tohto nároku zo strany súdu prvej inštancie, pričom je v rozpore s chápaním príslušenstva v\nzmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady vo výške 2.105,29 eur boli vynaložené v súvislosti\ns bežným vymáhaním dlhu obchodného partnera žalobcu. Náhradu trov súdneho konania XXXXX/\nXXX/XXXX vo výške 900,--eur a 786,60 eur bol dlžník povinný zaplatiť do 13.9.2011 (platobný rozkaz\nvykonateľný 14.9.2011), preto žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci úroku z omeškania od 14.9.2011.\nNáklady spojené s exekučným konaním G. XXXX/XXXX vo výške 16,50 eur a 402,19 eur bol dlžník\npovinný zaplatiť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie - toto bolo dlžníkovi doručené\ndňa 26.4.2012 a náklady mali byť zaplatené do 10.5.2012, preto si žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci\núroku z omeškania od 11.5.2011.\n17. Zamietnutie žaloby čo do nárokov zodpovedajúcich nákladom na vymáhanie pohľadávky vo výške\n2.105,29 eur nie je náležite odôvodnené a je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo\nvzťahu k nárokom zodpovedajúcim náhrade trov súdneho konania XXXXX/XXX/XXXX vo výške 900,-eur a 786,60 eur je napadnutý rozsudok absolútne neodôvodnený, tieto nároky nie sú spomenuté ani\nv strohom bode 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými argumentmi a keďže v\nsúvislosti s nárokmi týkajúcimi sa súdneho konania XXXXX XXX/XXXX a exekučného konania G. XXXX/\nXXXX k tomu nedošlo, preto došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.\nb/ CSP).\n18. Ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne určil v bode 49 odôvodnenia, že žalobca\nsa mohol o vzniknutej škode a jej výške dozvedieť najskôr k 1.8.2012. Správa exekútorky z 1.8.2012\nnaznačovala, že došlo k odporovateľnému úkonu a aj z tohto dôvodu bola najskôr podaná odporovacie\nžaloba v konaní XX XX/XXXX. V tom čase nebolo vôbec známe, že došlo k predaju prístrojov spoločnosti\nDONAX, a. s. a teda žalobca v tom čase ešte nevedel o škode, ktorú by si mohol uplatniť v zmysle ust.\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Takéto skutočnosti sa začali objavovať až potom, čo žalovaná\nv konaní XX XX/XXXX pred Okresným súdom Lučenec predložila faktúru 10HIM 0001 na pojednávaní\ndňa 14.2.2014.\n19. Žalobca uviedol, že keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené,\ntak by s poukazom na ust. § 390 CSP nemalo dôjsť k opätovnému zrušeniu rozsudku súdu prvej\ninštancie, ale odvolací súd by mal vo veci rozhodnúť. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého\nrozhodnutia a to tak, aby boli žalobcovi priznané aj tie nároky, ktoré súd prvej inštancie zamietol.\nSo zmenou rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu je v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP spojené aj\nrozhodnutie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže sa žalobca domáha, aby\n\nmu v rozhodnutím odvolacieho súdu bol uplatnený nárok priznaný v celom rozsahu, tak sa domáha aj\ntoho, aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania vo výške 100%.\n20. Uviedol, že aj keby nedošlo k zmene druhého výroku napadnutého rozsudku, tak je nutné\nkonštatovať, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorá je ale nižšia, ako mala\nbyť. V tejto časti rozsudok trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie. Iná vada\nspočíva v tom, že aj pri zamietnutí časti žaloby priznal súd prvej inštancie žalobcovi nižší nárok na\nnáhradu trov konania ako ten, ktorý zodpovedal pomeru úspechu a neúspechu. Súd prvej inštancie\nzarátal do neúspechu žalobcu náklady spojené s exekučným konaním (16,50 + 402,19 eur) dvakrát,\npretože tieto položky sú zahrnuté aj v sume 2.105,29 eur. Za situácie, keď do pomeru neúspechu zarátal\naj úroky z omeškania vo výške 893,--eur, tak mal zohľadniť aj úspech žalobcu čo do úrokov z omeškania,\nktoré súd priznal v prvom výroku. Naviac rozsudok je nepreskúmateľný, čo do určenia, prečo bola\npriznaná náhrada trov konania práve vo výške 70,3%, čím je zas dotknuté právo žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie.\n21. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo\nvýške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20 eur, sumu 900,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur od 14.9.2011 do zaplatenia,\nsumu 786,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 786,60 eur od 14.9.2011\ndo zaplatenia, sumu 16,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od\n11.5.2012 do zaplatenia, sumu 402,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n402,19 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň, aby\nodvolací súd zmenil tretiu výrokovú vetu rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania\nvo výške 70,3 % tak, že žalobca má nárok na zaplatenie 100% z trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému\na ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a\nžalobca má nárok na zaplatenie 100 % trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli proti žalovanému,\na ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.\n22. Žalovaná podala voči rozsudku Okresného súdu Lučenec odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1\npísm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\n23. Žalovaná uviedla, že napriek tomu, že okresný súd sa pomerne rozsiahlo zaoberal posudzovaním\notázky premlčania, naďalej zotrváva na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je premlčaná, a to\nz dôvodov, ktoré už boli uvedené v konaní. Argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza\nskôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom\nzákonnom znení. Výklad právneho predpisu, akokoľvek sa opiera o zmysel a cieľ zákonodarcu, nesmie\ndotvárať samotné znenie právneho predpisu. Nie je úlohou súdov, aby korigovali činnosť zákonodarcu.\nNamietala, že prvostupňový súd sa absolútne nedostatočne vysporiadal s otázkou preukázania nároku\nna náhradu škody, ktorá mala byť v konaní uplatnená, keď nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k\ntvrdenému porušeniu povinnosti žalovanou, ktorá však nebola zo strany žalobcu nikdy konkretizovaná,\nžiadnym spôsobom neustálil výšku škody, ktorá mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. konaním\nžalovanej spôsobená, keď nepochopiteľne stotožnil výšku spôsobenej škody s pohľadávkou, ktorú sa\nžalobcovi nepodarilo vymôcť, žiadnym spôsobom sa nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi škodovým\nkonaním a vzniknutou škodou. Žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým konaním,\nči nekonaním žalobkyne (správne žalovanej) malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s\nodbornou starostlivosťou. Tvrdenie, že žalovaná porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou\nje právnou otázkou a hodnotenie tejto otázky prislúcha súdu. Je však úlohou žalobcu, aby v konaní\ntvrdil konkrétne skutočnosti týkajúce sa konania, či nekonania žalovanej a na ich preukázanie označil\na navrhol vykonanie dôkazov. Nemožno nahradiť skutkové tvrdenie o porušení povinnosti konateľa\nlen zákonnou citáciou ustanovenia o zodpovednosti konateľa za škodu. Právne hodnotenie nemôže\nnahrádzať preukazovanie skutkových okolností veci. Žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne tvrdeného porušenia povinností konateľa, t. j. ohľadne konkrétneho protiprávneho\n\nkonania žalovanej. Uviedla, že je pravdou, že zodpovednosť konateľa za škodu je zodpovednosťou\nobjektívnou, v ktorej sa zavinenie nevyžaduje, to však nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a uniesť\ndôkazné bremeno o tom, že žalovaná konkrétnym konaním porušila svoju zákonnú povinnosť.\n24. Namietla, že súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, kedy v rozpore so svojimi povinnosťami na\npojednávaní konanom dňa 17.12.2018 neuviedol po prednesoch sporových strán svoje predbežné\nposúdenie veci. Postup prvostupňového súdu a jeho rozsudok je o to viac prekvapujúci a\nneočakávateľný, že v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí sa o otázke preukazovania nároku na\nnáhradu škody vyjadril úplne odlišne (strana 6 rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXXX\nXX/XXXX-XXX zo dňa 19.5.2015). Žalovaná tvrdí, že keďže žalobca od pôvodného prvostupňového\nrozhodnutia neprodukoval žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu vo veci, tak je postup prvostupňového súdu prekvapivý, keď bez akéhokoľvek relevantného\ndôvodu zmenil svoje posúdenie preukázaných a nepreukázaných skutočností. Prekvapivosť súdneho\nrozhodnutia je v tomto prípade jednoznačných porušením práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.\nŽalovaná dôvodne predpokladala, že prvostupňový súd vychádza pri rozhodovaní z rovnakého právneho\nposúdenia toho, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, a teda dôvodne očakávala,\nže keďže nedošlo k zmene dôkaznej situácie, tak mal nároky žalobcu za nepreukázané. Práve z\ntohto dôvodu neprodukovala žiadne dôkazy, pretože s ohľadom na posúdenie veci súdom prvého\nstupňa v prvotnom rozhodnutí považovala nárok za nepreukázaný. Prvostupňový súd sa v tomto smere\nneriadil ani závermi zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v bode 28\na 29 odôvodnenia uložil okresnému súdu ako má vo veci ďalej postupovať. Namietla, že rozsudok\nprvostupňového súdu je absolútne nepreskúmateľný a jeho znenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.\nNamietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu, keď\nžalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Poukázala na\nstranu 12 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX-XXX, kde súd uviedol:\n„aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na\nvlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o\nporušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju\npohľadávku voči žalovanej konateľke porušením jej povinností konateľa spoločnosti“. V tejto súvislosti\npoukázala aj na závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 16.5.2013.\n25. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nekonkretizoval škodové konanie (protiprávne konanie\nkonateľky), ktorým mala byť spoločnosti spôsobená škoda. Bez takejto konkretizácie nie je možné\nposúdiť ani samotnú protiprávnosť, ani to, či v danom prípade konateľ nepostupoval v dobrej viere, že\nkoná v záujme spoločnosti. Bez konkretizácie škodového konania nie je možné ani určiť výšku škody,\nktorá mala byť spoločnosti týmto konaním spôsobená, čo je základným a nevyhnutným predpokladom\npriznania nároku na náhradu škody. Pre úspešnosť žaloby na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca\ntvrdil konkrétne porušenie zákonnej povinnosti opisom skutkových okolností (nie právnou kvalifikáciou),\npreukázal toto porušenie, preukázal vznik škody aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním\na vzniknutou škodou. Na tieto otázky prvostupňové rozhodnutie nedáva žiadne odpovede. Súd sa\nmeritórne uplatneným nárokom na náhradu škody zaoberal len v bode 59 odôvodnenia rozsudku, kde\nvšak nekonštatoval konkrétne protiprávne konanie žalovanej. Svoj záver o výške spôsobenej škody\nneoprel o žiaden dôkaz, len sa mechanicky stotožnil s výškou pohľadávky žalobcu, ktorý sa mu z\nmajetku spoločnosti nepodarilo vymôcť. Rovnako žiadnym spôsobom nezdôvodnil príčinnú súvislosť\nmedzi protiprávnym konaním a vznikom škody.\n26. Poukázala na viaceré závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa zodpovednosti konateľa za škodu, ktoré\npotvrdzujú, že dôkazné bremeno ohľadne existencie porušenia povinnosti konateľa je na strane žalobcu,\nktorý ho jednoznačne neuniesol (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX,\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XXXX/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. XXX/XXX/XXXX) a ďalej poukázala aj na závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa rozhodnutí za\nškodu vo všeobecnosti, a to najmä vo vzťahu k absolútnej nedostatočnosti prvostupňového rozsudku\npri odôvodnení jeho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a XXXX/\nXXX/XXXX).\n27. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného\nsúdu Lučenec zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi v rozsahu 100%.\n\n28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol\ns poukazom na ust. § 386 písm. d/ CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP, k čomu\nsa podrobnejšie žalobca vyjadruje v čl. II. odvolania a z opatrnosti sa žalobca v článku III. - VI.\nvyjadruje k tvrdeniam žalovanej obsiahnutým v jej odvolaní, ktoré neboli subsumované pod konkrétne\nodvolacie dôvody. Pre prípad, že by sa odvolací súd týmito tvrdeniami meritórne zaoberal a odvolanie by\nneodmietol, tak žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolaním žalobcu zo dňa 1.2.2019.\n29. Odvolacie dôvody uviedla žalovaná v odvolaní len formálne bez toho, aby pod vymedzené zákonné\ndôvody subsumovala konkrétne pochybenia súdu. Žalovaná neidentifikovala, v akom konkrétnom\npochybení vidí naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov, teda svojim odvolacím dôvodom nevymedzila\nobsah. Nie je úlohou súdu, aby miesto odvolateľa zisťoval, akým konkrétnym pochybením mohli byť\nv zákone uvedené dôvody naplnené. Takýmto postupom by procesná aktivita strany bola neprípustne\nnahradená aktivitou súdu, čím by došlo k porušeniu rovného postavenia strán v konaní.\n30. K otázke premlčania žalovaná uviedla, že argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza\nskôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom\nzákonnom znení, keď podľa názoru žalobcu z týchto tvrdení žalovanej nie je zrejmé, o akom zákonnom\nznení žalovaná píše ani to, v čom by malo byť posúdenie súdu nesprávne. Argumentácia žalovanej\nje teda formálna a nekonkrétna, preto žalobca v otázke premlčania zotrváva na svojich doterajších\nargumentoch a tvrdí, že jeho nárok proti žalovanej premlčaný nie je.\n31. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým konaním či\nnekonaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou,\nžalobca uviedol, že žalovaná bola jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti NOVOSILVER,\ns. r. o., t .j. dlžníka žalobcu. V takomto prípade bolo akékoľvek konanie dlžníka realizované\nprostredníctvom žalovanej, pričom žaloba je založená na tom, že žalovaná ako konateľka dlžníka\nporušila svoju povinnosť konať v záujme tejto spoločnosti. Nakoľko dlžník bol jednoosobou\nspoločnosťou, tak nemal reálnu možnosť uplatňovania svojich nárokov voči žalovanej. Žalobca nemohol\npresne vedieť, ako sa nakladalo s kúpnou cenou od spoločnosti DONAX, a. s., ale prioritne tvrdil,\nže dlžník neobdržal za prístroje WEKO reálnu platbu a ak platba bola vykonaná, tak nebola použitá\npre potreby dlžníka, ale pre potreby iných osôb. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní 10.8.2015\n(dôkazy predložené s vyjadrením žalobcu z 22.6.2015) a aj v súvislosti so zápisnicou Daňového úradu\nBanská Bystrica zo 6.11.2014 predloženou žalovanou na pojednávaní 11.3.2015 žalobca ustálil, že\nžalovaná hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú\npotrebu v rozpore so záujmami dlžníka čo spôsobilo že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z\nmajetku dlžníka. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobca aj vo vyjadrení z 7.12.2018 zotrval na\nargumentácii, že dlžník za predaj sústavy prístrojov WEKO nedostal minimálne časť kúpnej ceny vo\nvýške 29.014,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa snažila preukázať svoje tvrdenie o zápočte\ncelej kúpnej ceny zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica zo 6.11.2014 o výsluchu jej druha E. F.,\nale účelovo nepredložila prílohy tejto zápisnice, z ktorých vyplývalo, že zápočet mal byť vykonaný len do\nvýšky 14.000,--eur. Ak by si žalovaná neponechala hotovostnú platbu 29.014,04 eur pre svoje potreby,\ntak nemala dôvod zatajovať túto hotovostnú platbu a nebol dôvod, prečo by mala tvrdiť, že odplatou pre\ndlžníka od DONAX, a. s. za prístroje WEKO bol len zápočet. Tieto skutočnosti je potrebné hodnotiť aj v\nkontexte zmiznutého účtovníctva dlžníka, jeho zlúčenia a predaja dlžníka „bielemu koňovi“. Uviedol, že\ndôkazy je potrebné hodnotiť aj v tom kontexte, že obchod medzi dlžníkom a spoločnosťou DONAX, a. s.\nrealizovali žalovaná za dlžníka a E. F. za DONAX, a.s. teda za dve cez žalovanú prepojené spoločnosti\nkonali druh a družka, teda osoby blízke.\n32. Podľa názoru žalobcu, keďže žalovaná neuviedla, akým spôsobom nakladala so sumou 29.014,04\neur za tej situácie ostalo nesporné, že ich použila pre vlastnú potrebu, t. j. v rozpore so záujmami dlžníka\na tým spôsobila dlžníkovi škodu minimálne vo výške 29.014,04 eur, čo je menej žalobcovi priznaná ako\nžalobcovi náhrada škody. Prípad prezentovaný žalovanou nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou,\nporovnáva neporovnateľné situácie a je neúčelné sa mu ďalej venovať. Už len to, že žalovaná použila\nsumu 29.014,04 eur inak ako pre potreby dlžníka spôsobilo, že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z\nmajetku dlžníka. Medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou je tak príčinná súvislosť a sú splnené\nvšetky predpoklady pre zaviazanie žalovanej na náhradu škody. Žalovaná nepredložila na svoju obranu\nžiadne dôkazy a na kópiu jednostranného započítania pohľadávok nemožno v odvolacom konaní aj s\n\npoukazom na § 366 prihliadnuť. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že zápočet\nčo do sumy 14.000,--eur bol zákonný, najmä že existovala reálna pohľadávka. Z opatrnosti žalobca\nk dokumentu predloženého žalovanou „Oznámenie o zápočte - jednostranný zápočet č. ID100007“\nuviedol, že tento nepreukazuje, že došlo k započítaniu pohľadávok a vôbec nie, že by spoločnosť\nDONAX, a.s. mala proti dlžníkovi reálnu protipohľadávku. Dokumentom nedošlo k započítaniu - je ním\nlen oznámené, že niekto mal previesť zápočet, nie je zrejmé kto a ani kedy. Údajné pohľadávky a záväzky\nsú označené len účtovnými číslami, z ktorých nemožno vyvodiť, o aké pohľadávky a záväzky by malo ísť.\n33. Ako nové tvrdenie žalovaná uvádza, že vykonávala uznesenie valného zhromaždenia, čím\nnaznačuje, že jej valné zhromaždenie, t. j. ona sama schválilo, aby hotovostnú platbu použila na vlastné\núčely. Ak k tomu skutočne došlo, tak by to nespôsobilo zánik nároku žalobcu ako veriteľa v zmysle §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Aj takéto konanie žalovanej by bolo rozporné s\ndobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.\n34. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku uviedla, že považuje odvolanie podané\nžalobcom v celom rozsahu za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov, z ktorých samotná\nžalovaná podala odvolanie proti rozsudku s tým, že ich uvádzanie v rámci tohto vyjadrenia by bolo\nduplicitné, a preto na ne žalovaná poukazuje.\n35. Nad rámec týchto skutočností konštatovala, že právny zástupca žalobcu znovu uvádza vo svojich\nvyjadreniach urážlivé hodnotiace úsudky na adresu žalovanej a jej konania, ktorých sa právny zástupca\nako advokát je povinný zdržať a žalovaná sa voči nim dôrazne ohradzuje. Právny zástupca opakovane\ntvrdí skutočnosti ohľadne ktorých neposkytol žiadne dôkazy a nie je úlohou ani povinnosťou žalovanej\nvyvracať každú domnienku, myšlienku či podozrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý sám nesie vo\nveci dôkazné bremeno. Podané odvolanie žalobcu len preukazuje skutočnosť, že žalobca, rovnako ako\nprvostupňový súd v rámci rozsudku absolútne nerozlišuje medzi škodou, ktorú mala žalovaná spôsobiť\nspoločnosti a svojou vlastnou pohľadávkou voči spoločnosti. Jedná sa o dva odlišné nároky, ktoré\nsú založené na rozdielnych skutkových okolnostiach, jeden na zmluvnom vzťahu, druhý na údajnom\nporušení povinnosti a tomu musí zodpovedať aj dokazovanie. Na základe uvedených skutočností žiada,\naby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamieta a žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu\n100%.\n36. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná uviedla, že ňou podané odvolanie má\nvšetky potrebné náležitosti, z podaného odvolania sú odvolacie dôvody jednoznačne zrejmé a právne\nposúdenie, ktoré sa snaží prezentovať právny zástupca žalobcu je nesprávne. Žalovaná nemohla uviesť\nzákonné znenie, pretože uviedla, že súd argumentuje na základe takej predstavy o zákonnom znení,\nktoré sa v zákone nenachádza. Žalobca opakovane uvádza svoje tvrdenia, konštrukcie a špekulácie,\nktorými však nemožno nahradiť nedostatky samotnej žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena\nžalobcom. Žalovaná nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené\npoužitie hotovostnej platby na vlastné účely. Naďalej popiera, že by platbu vo výške 29.014,04,--eur\npoužila pre osobné účely. Tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti\nNOVOSILVER, s. r. o.\n37. Na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca. Uviedol, že žalovaná len všeobecne\nuvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, neuvádza konkrétne výhrady voči odvolaniu,\nlen odkazuje na svoje odvolanie. Konštatuje, že právny zástupca žalobcu uvádza urážlivé hodnotiace\núsudky na adresu žalovanej a voči nim že sa žalovaná ohradzuje, avšak neuvádza, ktoré hodnotiace\núsudky považuje za urážlivé a neuvádza ani svoje vnímanie rozhodujúcich skutočností. Za tejto situácie\nžalobca zotrváva na doterajších vyjadreniach vrátane odvolania z 1.2.2019.\n38. Uviedol, že v odvolaní z 1.2.2019 sa žalobca v bodoch 8 - 13 zaoberal aj úrokmi z omeškania vo výške\n9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011. V bode 4A odvolania žalobca tiež uviedol,\nže nie je zrejmé, či súd tento nárok priznal alebo nepriznal, resp. mienil priznať alebo nepriznať, keďže\nsúd priznal žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010 do zaplatenia.\nKeď bol zostatok kúpnej ceny vo výške 25.000,--eur splatný 14.11.2020 a bol čiastočne uhradený sumou\n10.000,--eur dňa 8.4.2011, tak úrok z omeškania bolo možné vyjadriť dvoma spôsobmi: a/ 9% ročne\nzo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 do\n\nzaplatenia alebo b/ 9% ročne zo sumy 10.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy\n15.000,--eur od 15.11.2010 do zaplatenia, pričom pri oboch je výsledok rovnaký. Je teda možné, že súd\nvo výroku použil iné vyjadrenie úroku z omeškania, s akým pracoval žalobca. Platí to o to viac, že súd\nneuviedol žiadny argument, prečo by žalobca nemal mať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo\nvýške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011.\n39. K vyjadreniu žalovanej z 25.3.2019 žalobca uviedol, že žalovaná prezentuje hypotetické možnosti\niného konania - ide pritom o konanie, ktoré by sa po právnej stránke považovalo práve za konanie\nv mene žalovanej. Znovu sa ukazuje snaha žalovanej zamlčovať rozhodujúce skutočnosti, kedy\nneuvádza konkrétne tvrdenia, ale o svojom konaní uvádza len hypotézy, že nemusela konať priamo,\nale prostredníctvom rôznych zástupcov. Keď už mieni žalovaná popierať skutkové tvrdenia, tak na\núčelné popretie skutkových tvrdení sa vyžaduje nielen holé popretie, ale aj uvedenie vlastných tvrdení o\npredmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Žalovaná jednoducho nechce priznať, čo s\npeniazmi získanými za predaj prístrojov WEKO urobila a len holo popiera tvrdenia žalobcu. K hypotézam\nžalovanej o tom, kto všetko mohol v jej mene s kúpnou cenou za prístroje nakladať žalobca doplnil, že\nhypotézy sú len hypotézami, skôr žalovaná netvrdila, že by pri predaji prístrojov WEKO niekto za ňu\nkonal, alebo že by mala akékoľvek výhrady k jeho konaniu. Žalobca má aj za to, že jeho tvrdenie, že\nhotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú potrebu treba\npovažovať za nesporné. K tomuto tvrdeniu dospel žalobca, pretože takéto finančné prostriedky neboli k\ndispozícii dlžníka (NOVOSILVER, s.r.o.), o čom svedčí aj výsledok exekučného konania.\n40. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na obsah vyjadrenia, ktoré podľa\njej názoru neprináša vo veci nič relevantné zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.\n41. O odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XX/XXXXXXX zo dňa 14. januára 2019, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXXXX/XX/\nXXXX-XXX zo dňa 03. júna 2021 tak, že prvou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č.\nk. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 v I. výrokovej vete zmenil a žalobu zamietol. Druhou\nvýrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára\n2019 v II. výrokovej vete potvrdil. Treťou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.\nXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 v III. výrokovej vete zmenil a rozhodol, že žalovaná má\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že\nžalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n42. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03. júna\n2021 podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX\nzo dňa 30. novembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 03. júna 2021 č. k. XXXXX/XX/\nXXXX-XXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem\niného uviedol, že „dovolací súd súhlasí s tým názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí\npreukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej\nsúvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Záver konajúceho súdu však ohľadom\npovinnosti zo strany žalobcu ako veriteľa preukázať aj tú zodpovednostnú zložku, ktorá spočíva v konaní\nkonateľa v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou, je nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa\n§ 135 a ods. 3 ObZ totiž konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej\npôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť\nkonateľa za škodu je týmto založená objektívne nielen zmysle § 135 a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle\nuvedenej ustálenej súdnej praxe (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov\nSR č. 3/2022). Preto je nevyhnutné podrobiť skúmaniu a následne riadnemu odôvodneniu žalobcom\ndefinovaného nesprávneho postupu konateľky“.\n43. Dovolací súd ďalej uviedol, že „dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu nie je dostatočné a preskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie\nneposkytuje odpoveď ohľadom skúmania konania žalovanej ako bývalej konateľky s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere v záujme spoločnosti a zároveň právny záver konajúceho súdu\no dôkaznom bremene na strane žalobcu preukázať konanie konateľky v rozpore s odbornou\nstarostlivosťou a dobrou vierou v záujme spoločnosti je arbitrárny, nakoľko konateľ objektívne (bez\nohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. A je to práve\n\nkonateľ, ktorý ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v\ndobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu (§ 135a ods. 3 Obz.)“.\n44. V závere zrušujúceho uznesenia najvyšší súd poukázal na to, že odvolací súd uzavrel, že žalobca\nv konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre procesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná\nako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti (prípadne v dobrej viere)\ns tým, že takýto právny záver nie je správny, a to pre jeho rozpor aj s ustálenou súdnou praxou,\nv zmysle ktorej konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s\nodbornou starostlivosťou (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.\n3/2022) s tým, že zodpovednosť konateľa za škodu je založená objektívne najmä v zmysle § 135a ods. 3\nObZ, podľa ktorého ustanovenia konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone\nsvojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Týmto\ndošlo v súdenej veci podľa najvyššieho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zmysle § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP, ktoré však dovolateľ v podanom dovolaní neuvádzal. Vzhľadom na uvedené najvyšší\nsúd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým,\nže v novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP).\n45. Po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom dovolacím Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací opätovne na prejednanie\nodvolania žalobcu a žalovanej nariadil v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP pojednávanie. Po\noboznámení s obsahom spisu sudkyňou spravodajkyňou právny zástupca žalobcu zotrval na podanom\nodvolaní, uviedol, že trvá naďalej na argumentoch a skutočnostiach, ktoré doteraz uviedli, a ktoré boli\nzvýraznené aj v dovolaní, ktoré bolo podané voči rozhodnutiu krajského súdu. Poukázal na to, že aj\nv uznesení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom a argumentáciou,\nna ktorú v predmetnom dovolaní žalobca poukazoval. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu po\ncelý čas konania žalovaná ako konateľka spoločnosti NOVOSILVER, žiadnym relevantným spôsobom\nnepreukázala, že by konala v súlade a v záujmoch spoločnosti NOVOSILVER, žiadnym relevantným\nspôsobom nepreukázala, ako bolo naložené s optickými prístrojmi, ktoré spoločnosť NOVOSILVER,\nkúpila od žalobcu, žiadnym spôsobom nepreukázala, ani žiadnym spôsobom nevyvinila to, že by\nkonala v súlade s dobrými mravmi a v súlade so záujmami spoločnosti. Poukázal na uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktoré sa stotožnilo s tým, že je povinnosťou konateľa v prípade, ak sú pochybnosti\no jeho správnom a riadnom konaní v súlade so záujmami spoločnosti, aby preukázal, že takýmto\nspôsobom konal, čo do dnešného dňa žalovaná nepreukázala žiadnym spôsobom.\n46. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť,\nzotrval na svojich písomných vyjadreniach a prednesoch v tomto konaní. Podľa jeho názoru je\nrozhodnutie dovolacieho súdu hrubo nezákonné, čiastočne absolútne zmätočné. Rozhodnutie je\narbitrárne a nezákonné, zmätočné, ktorá skutočnosť vyplýva aj z bodu 71 rozhodnutia. Opätovne\npoukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde v bode 58 a 59 krajský súd žalobu zamietol s poukazom\nna to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že spoločnosti NOVOSILVER\nškoda vôbec nejaká vznikla, ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti akým konkrétnym\nkonaním žalovanej malo dôjsť ku vzniku škody s tým, že tu si najvyšší súd aj žalobca absolútne zamieňa\nprezumovanie zodpovednosti konateľa za škodu, kde áno, je povinnosťou konateľa preukazovať a\nvyviniť sa spod toho, že konal s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti, tým však nemožno\nnahrádzať dôkazné bremeno žalobcu ohľadne toho, že škoda vôbec vznikla. Nie je možné vo\nvšeobecnosti uvádzať, že škoda vznikla lebo nekonal s odbornou starostlivosťou a skonštatoval, že\ndovolací súd sa vôbec nevyjadril k otázke unesenia dôkazného bremena ohľadne tvrdenej škody,\ndoteraz nebola škoda preukázaná žiadnym spôsobom, z toho dôvodu je podľa jeho názoru rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zmätočné, nezákonné.\n47. Odvolací súd konštatuje, že aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako\nsúdu dovolacieho, predmetom odvolacieho konania zostalo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku\nOkresného súdu Lučenec, ktorým prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000,-eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že\nžalobca má nárok na zaplatenie 70,3 % trov proti žalovanej.\n\n48. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáha voči žalovanej zaplatenia\nsumy 15.000,--eur, 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, ako aj príslušenstva na tom\nskutkovom základe, že dodal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zostavu dielenských prístrojov za\nkúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur, z ktorej spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila žalobcovi len\nčasť, a to sumu 25.965,75 eur. Žalobca sa domáhal uhradenia zvyšku kúpnej ceny od spoločnosti\nNOVOSILVER,s .r.o. aj návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec\npod č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 03.08.2011 vydaný a spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bola\nzaviazaná na zaplatenie sumy 15.000,--eur s príslušenstvom. Následne podal žalobca voči spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo zastavené pre\nnemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\n49. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015 žalobca rozšíril žalobu aj o sumu úrokov z omeškania\nzo sumy 2.105,29 eur a to tak, že táto suma pozostávala z náhrady trov súdneho konania, náhrady\ntrov právneho zastúpenia, ktoré bola spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. povinná zaplatiť v lehote podľa\nplatobného rozkazu, ktorý bol vykonateľný dňom 14.09.2011. Preto si v tejto časti uplatnil žalobca\núrok z omeškania vo výške 9,5 % sumy 900,--eur, zo sumy 786,60 eur od 14.09.2011 do zaplatenia\na pri náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a náhrady trov\nprávneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 eur si uplatnil úrok z omeškania vo výške\n9 % od 11.05.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, ako ho\npredniesol žalobca.\n50. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť\ns odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú\npovinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\ntretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej\nspoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých\nspoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n51. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone\nsvojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.\nNajmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že\na) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,\nb) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\n52. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že\npostupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali\nuznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s\nprávnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,\nak ich konanie dozorná rada schválila.\n53. Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré\nvylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy\nnemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu\nškody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku,\na to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom\nzhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10%\nvýšky základného imania.\n54. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom\nmôže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju\npohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov\nspoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi\nuzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov\nspoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.\n\n55. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatňoval v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\n56. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým,\nže porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom,\nspoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Zodpovednosť konateľa za škodu sa\nbude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti\nako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú\nškodu vplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť za\nškodu sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu\nuvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods. 2,3,4,5 sa nachádza osobitná\núprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu,\npoužijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného\nzákonníka o náhrade škody podľa ustanovení § 373 a nasl. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu\nvyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov, a to vznik škody,\nporušenie povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Tieto predpoklady\nmusia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za\nnásledok, že nedochádza k vzniku zodpovednosti. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie\npovinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže\nvzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods.\n2. Podľa odseku 2 prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade\nakéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či ide o\nporušenie povinností uvedených v § 135a ods. 2 písm. a/, b/, alebo či ide o porušenie iných povinností\nzverených do pôsobnosti konateľov.\n57. Okrem spoločníkov môžu uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia\nspoločnosti. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany\nveriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym\norgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za\npredpokladu existencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na\nvlastný účet uplatniť aj súdnou žalobou nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Podanie\ntakejto žaloby veriteľa smerujúcej voči konateľovi je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky s\npríslušenstvom veriteľa voči spoločnosti. Veriteľ môže teda podať žalobu voči konateľovi len do výšky\nsvojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti. Takouto zákonnou konštrukciou\nzákon rozširuje zodpovednosť konateľov v tom smere, že do výšky spôsobenej škody spoločnosti\nzodpovedajú konatelia celým svojím majetkom aj za záväzky spoločnosti, ktoré nemohli byť uspokojené\nz jej majetku voči veriteľovi. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi\nje vznik škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa. Veriteľ\nje povinný uplatňovať náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a zároveň je povinný\npreukázať aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Aj v tomto súdnom konaní pri podaní žaloby\nveriteľa sa budú preukazovať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie\npovinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti\nkonateľa. Takisto sa budú v konaní preukazovať dôvody zbavujúce konateľov zodpovednosti za\nškodu podľa odseku 3. Ak konateľ preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, zbaví sa tým zodpovednosti za škodu\na žaloba veriteľa úspešná nebude, ktorý záver vyplýva z ustanovenia odseku 5 veta druhá. Ak\nveriteľ v konaní preukáže vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, existenciu\nsvojej pohľadávky voči spoločnosti, nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti, za\nsplnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu\nškody úspešná.\n58. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením\ncelej kúpnej ceny za predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti\nnesporne vyplývajú aj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako\nveriteľ snahu vymôcť zvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu\nna vydanie platobného rozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre\nnemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. zastavená.\n\n59. Odvolací súd má teda preukázané, že na strane žalobcu existuje pohľadávka voči spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. titulom doplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Tiež je nesporné, že žalovaná\nbola konateľom dlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola v konaní preukázaná nemožnosť\nuspokojenia pohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom na zastavenie exekúcie pre\nnedostatok majetku právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. - spoločnosti GAVALA,s.r.o.\n60. V prejednávanej veci sa žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. domáha\nvoči žalovanej náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných\npredpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku\nvoči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným\nsúdom Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n14.09.2011 a ktorým bola zaviazaná spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,-eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do\n08.04.2011, t. j. suma vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od 09.04.2011 do zaplatenia, trovy\nkonania vo výške 900,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur. Priznanú pohľadávku\nvšak nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., čo preukazoval jednak správou\nsúdnej exekútorky, u ktorej sa viedlo exekučné konanie a tiež uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.\nXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.12.2016, ktorým bola exekúcia zastavená vzhľadom na to, že majetok\npovinného - spoločnosti GAVALA, s. r. o. (právny nástupca spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.) nestačí\nani na pokrytie trov exekúcie. Zastával názor, že nevyplatením zvyšku kúpnej ceny priznanej platobným\nrozkazom žalovanou ako konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. mu vznikla škoda. Vychádzal\npritom z tvrdení žalovanej, že spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje ďalej predala za sumu 43.014,04\neur a žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená. Tvrdil, že\nak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. neostal dlh voči žalobcovi. Mal\nza to, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v\ncelom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak táto nebola použitá v súlade so\nzáujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby, keď nie\nje podľa názoru žalobcu vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. nedošlo a došlo k inému\nscudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty.\n61. Po vyslovenom právnom názore najvyššieho súdu, ktorý rozsudok krajského súdu zrušil, dospel\nodvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval\nna zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,\nktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby a dospel aj k správnemu názoru, že konateľka spoločnosti\nnekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami\nspoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá\nza nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená. Mal\nza to, že je povinnosťou bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., aby ozrejmila tú skutočnosť,\nakým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým\nspôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomuto nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti\nvôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal za to, že došlo k porušeniu jej povinností ustanovených v\nObchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú.\n62. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ako\nsúdu dovolacieho v zmysle § 455 CSP, opätovne prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej a s poukazom\nna závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zopakoval dokazovanie na vytýčenom\npojednávaní.\n63. Pokiaľ žalovaná v odvolaní opätovne zotrvala na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je\npremlčaná, konštatuje odvolací súd, že s uvedenou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku správne vysporiadal v bode 49 napadnutého rozhodnutia, na ktorý právny názor\nodvolací súd poukazuje a na tento odkazuje.\n64. V súvislosti s námietkou nedodržania postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP odvolací\nsúd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v § 181 ods. 2 CSP ustanovuje, že po úkonoch podľa\nodseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje\n\nza nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne\nposúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.\n65. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 12. 2020, sp. zn. XXXXX/XX/\nXXXX, podľa ktorého: „Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré\nsú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany počas konania, pokiaľ možno už od jeho začiatku,\nk tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom tejto procesnej normy zrýchliť\na zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd vo vzťahu k predmetu\nkonania nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru\nsúdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné.“ Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že z uvedeného\nrozhodnutia, ako aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ani prípadné porušenie\nuvedeného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a\nz hľadiska práva na spravodlivý súdny proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite\ndosahujúcej až ústavnoprávny rozmer, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. V uznesení\nsp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 28. mája 2013 Najvyšší súd uviedol, že: „striktné nedodržanie postupu podľa\n§ 118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia\núčastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu\nkonania, ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v\nzmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP).“ Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. H. XX/XXXX)\nvyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods.\n2 OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej\nprejednávanej veci (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.12.2020, uznesenie\nNS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.06.2022, rozsudok NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa\n14.06.2023).\n66. Aj v zmysle vyššie uvedeného, ak sa toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to podľa odvolacieho\nsúdu žiaden priamy vplyv na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný\nsporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu\nsporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k\nvykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod.\n67. Odvolací súd ďalej preskúmaním obsahu žaloby zistil, že žalobca tvrdil, že ak bola spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Zároveň uviedol, že\nnie je vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo a došlo k inému scudzeniu\nprístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaná pri scudzení\nprístrojov, respektíve pri nakladaní s kúpnou cenou nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade\nso záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 135a ods. 1\nObchodného zákonníka a tým spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná\nnahradiť súlade s ustanovením § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to,\nže ako veriteľ spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. si uplatňuje v súlade s ustanovením § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka nároky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. na náhradu škody vo svojom mene a\nna vlastný účet, nakoľko svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.\n68. Ako už bolo vyššie uvedené na to, aby si mohol žalobca uplatňovať nároky v súlade so stavom\nuvedeným v § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka musí preukázať vznik nároku spoločnosti na náhradu\nškody voči konateľovi, existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto\npohľadávky z majetku spoločnosti. Zároveň môže podať žalobu voči konateľovi len do výšky svojej\npohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti.\n69. Odvolací súd mal nárok žalobcu ako veriteľa spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. preukázaný tým, že\nspoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. predala predmetné prístroje, ktoré pôvodne žalobca dodal spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. ďalej spoločnosti DONAX, a.s. za sumu 43.014,04 eur, čo potvrdila aj\nžalovaná. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise mala byť kúpna cena 43.014,04 eur\nčiastočne uhradená zápočtom vo výške 14.000,-- eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur.\nSpoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. mala teda predmetné prístroje, ktoré pôvodne kúpila od žalobcu\nza kúpnu cenu 40.965,75 eur (uhradená bola len vo výške 25.965,75 eur) ďalej odpredať za sumu\n43.014,04 eur. Túto sumu mala teda spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. aj podľa dokladov založených v\n\nsúdnom spise aj podľa tvrdenia žalovanej získať za predaj predmetných prístrojov. Napriek uvedenému,\nspoločnosť NOVOSILVER s.r.o., ani v právoplatnom a vykonateľnom platobnom rozkaze uloženú\npovinnosť žalobcovi neuhradila a neuhradila žalobcovi ani jeho pohľadávku v rámci exekúcie, ktorá\nbola zastavená uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.12.2016\nz dôvodu nemajetnosti povinného - spoločnosti GAVALA s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za preukázanú existenciu pohľadávky\nžalobcu voči spoločnosti, a to pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.\n70. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že spoločnosť NOVOSILVER,\ns.r.o. disponovala finančnými prostriedkami vo výške 29.014,04 eur zaplatenými spoločnosťou DONAX,\na.s. úhradou cez pokladňu (zaplatená časť kúpnej ceny) a napriek preukázanej existencii splatných\nzáväzkov žalovaná ako jediná konateľka spoločnosti tieto neuhradila, pričom nie je zrejmé, akým iným\npre spoločnosť prospešným spôsobom s nimi naložila a na čo ich použila. Práve v týchto skutočnostiach\nodvolací súd vidí vznik škody spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\n71. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že súhlasí\ns názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda,\nza ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri\nvýkone pôsobnosti konateľa, skonštatoval opätovne odvolací súd, že uvedené tri predpoklady vzniku\noprávnenosti svojho nároku žalobca súdu preukázal. Keďže si žalobca v zmysle ustanovenia § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka môže uplatňovať žalobou voči konateľovi pohľadávku s príslušenstvom,\nktorá smeruje voči spoločnosti, má odvolací súd za preukázané, že žalobcovi pohľadávka voči\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. vznikla, a to nezaplatením zvyšku kúpnej ceny za prístroje, ktoré predal\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá skutočnosť je nesporná a zároveň preukázal, že spoločnosť\nNOVOSILVER, s.r.o. získala za predaj týchto prístrojov spoločnosti DONAX a. s sumu 43.014,04\neur, teda spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. mala možnosť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci\nz nezaplatenej kúpnej ceny uhradiť. K tomu neprišlo, preto sa žalobca oprávnene podľa názoru\nodvolacieho súdu domáha svojej pohľadávky súdnou cestou voči žalovanej ako bývalej konateľke\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\n72. Dovolací súd sa ale nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, keď v rozhodnutí napadnutom\ndovolaním žalobcu odvolací súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre\nprocesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná ako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v\nzáujme spoločnosti (prípadne v dobrej viere), pretože podľa záveru dovolacieho súdu tento právny záver\nodvolacieho súdu nie je správny pre jeho rozpor s ustálenou súdnou praxou, v zmysle, ktorej konateľ\nobjektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou.\n73. Bolo potom úlohou odvolacieho súdu opätovne v konaní skúmať, či žalovaná ako bývalá konateľka\nžalovaného preukázala, že pri výkone svojej pôsobnosti postupovala s odbornou starostlivosťou a dobrej\nviere, že koná v záujme spoločnosti.\n74. Pri svojom opätovnom rozhodovaní odvolací súd vychádzal okrem iného aj z výpovede E.\nF., bývalého podpredsedu predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorej boli\nodpredané prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., ktorý pred Daňovým úradom Banská Bystrica\ndňa 06.11.2014 na otázku, či nakúpil daňový subjekt DONAX, a.s. predmetné zariadenia uviedol, že\nnakúpil od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. s tým, že úhrada za nákup bola vykonaná vzájomným\nzápočtom so spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o. A zároveň vychádzal aj z výpovede E. F. do zápisnice\no výsluchu svedka zo dňa 13.11.2013 kde uviedol, že po obdržaní faktúry za dodané zariadenie on\nprevodom z účtu spoločnosti NOVOSILVER dňa 22.10.2010 poukázal sumu 15.965,75 eur na účet\ndodávateľa a následne druhú úhradu dňa 08.04.2011 v sume 10.000,--eur taktiež na účet dodávateľa,\ns tým, že zostatok dlžnej sumy mal záujem vyrovnať, ale konaním exekútora a to tým, že im zabavil\nskladové zásoby, hnuteľné zariadenia, zablokoval účty, čím zamedzil akúkoľvek ďalšiu obchodnú činnosť\nspoločnosti bolo toto zmarené. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že exekútor zadržal majetok\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. v hodnote vyššej ako bol zostatok dlžnej sumy voči spoločnosti\nRodenstock Slovensko s.r.o., preto očakávali z jeho strany vyúčtovanie a vrátenie prebytku peňazí,\nrespektíve nepredaného tovaru. Exekútor tak neučinil. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa komu a kedy\nbolo predmetné zariadenie odpredané a kde sa nachádza momentálne, uviedol, že bolo použité na\nvyrovnanie záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči obchodným partnerom a iným dodávateľom\n\ns tým, že s odstupom času si už nespomína, s ktorou spoločnosťou bol záväzok takto započítaný. Na\nďalšiu otázku vyšetrovateľa kedy bolo predmetné zariadenie odpredané - započítané uviedol, že na\nodstup času si už nespomína, ale bolo to asi v roku 2010 alebo v roku 2011.\n75. Podpredseda predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorej mali byť predmetné\nprístroje od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. odpredané potvrdil, že bolo toto predmetné zariadenie\npoužité na vyrovnanie záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči obchodným partnerom a iným\ndodávateľom, ktorú skutočnosť potvrdila aj žalovaná, keď vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k\nodvolaniu uviedla, že nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené\npoužitie hotovostnej platby na vlastné účely, naďalej poprela, že by platbu vo výške 29.014,04 eur použila\npre osobné účely s tým, že tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o.\n76. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie a tvrdenie žalovanej sa odvolací súd na pojednávaní konanom\ndňa 17. septembra 2025 dotazoval právneho zástupcu žalovanej, či zotrváva na svojom vyjadrení, že\npeňažné prostriedky, ktoré boli získané za predaj strojov spoločnosti DONAX a.s. vo výške 29.014,04\neur boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. uviedol, že áno, že boli použité\nna úhradu záväzkov NOVOSILVERu, ale nie záväzkov, ktoré mal NOVOSILVER voči žalobcovi.\n77. Aj s poukazom na vyjadrenie, či už podpredsedu predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., ktorý\npri svojich výpovediach neuviedol, aké konkrétne záväzky spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila\nsvojim veriteľom z nadobudnutých finančných prostriedkov za odpredaj prístrojov, ako aj s poukazom\nna vyjadrenie žalovanej, že finančné prostriedky získané za predaj strojov boli použité na úhradu\nzáväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. je potrebné uviesť, že ak by žalovaná preukázala, že\nfinančné prostriedky získané za predaj strojov použila s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti\nNOVOSILVER, s.r.o., tým, že by uhrádzala týmito finančnými prostriedkami aj iné záväzky spoločnosti,\npreukázala by tým, že konala v záujme spoločnosti. Ak by žalovaná súdu preukázala, že týmito\nfinančnými prostriedkami uhradila aj iné záväzky, ako záväzky voči žalobcovi, mohol by odvolací súd\ndospieť k záveru, že konala v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou, pretože mala záujem vyrovnať\nzáväzky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči svojim veriteľom. Nič z toho však žalovaná nepreukázala,\nteda nepreukázala žiadne úhrady ani voči iným veriteľom spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\n78. Pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR judikát č.\n35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 3/2022, z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR č. k. XXXXX/X/XXXX, tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX XXX/\nXXXX, podľa ktorých nie žalobca, ale žalovaná má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s\nodbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Žalovanú ako bývalú konateľku obchodnej spoločnosti\npodľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spôsobom\npeniaze získané za odpredaj predmetných prístrojov spotrebovala, teda že s nimi naložila s odbornou\nstarostlivosťou a v záujme spoločnosti.\n79. „Člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu\nku všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti. K preneseniu\ndôkazného bremena dochádza len čo do povinnosti konateľa alebo člena predstavenstva preukázať, že\nkonal so starostlivosťou riadneho hospodára. Ohľadne vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi\nškodou a protiprávnym konaním, je dôkazným bremenom zaťažených ten, kto sa náhrady škody\ndomáha. Ak sa nepodarí preukázať, že konateľ alebo člen predstavenstva konal so starostlivosťou\nriadneho hospodára, zaťažuje neúspech v spore člena štatutárneho orgánu (za predpokladu, že je\npreukázaný vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi konaním člena štatutárneho orgánu a\nvznikom škody). Naproti tomu, ak sa nepodarí preukázať vznik škody alebo príčinnú súvislosť medzi\nvznikom škody a protiprávnym konaním, je táto objektívna neistota pripočítaná na ťarchu tomu, kto\nsa náhrady škody domáha. To, či peňažné prostriedky boli použité pre spoločnosť, je otázkou konania\nso starostlivosťou riadneho hospodára, ohľadne ktorej nesie dôkazné bremeno žalovaný“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 31. marca 2015).\n80. Podľa názoru odvolacieho súdu to, že žalovaná ako bývalá konateľka spoločnosti neuhradila\nz finančných prostriedkov získaných za predaj predmetných strojov zvyšok kúpnej ceny žalobcovi\nešte neznamená, že by pri výkone svojej pôsobnosti nekonala s odbornou starostlivosťou, keď by\n\npreukázala, že získané peňažné prostriedky použila tak, ako to tvrdila na úhradu iných záväzkov\nspoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale nie záväzkov voči žalobcovi. Nie žalobca, ale žalovaná ako bývalá\nkonateľka má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme\nspoločnosti. Žalovanú ako bývalú konateľku podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje\ndôkazné bremeno preukázania akým spôsobom naložila s finančnými prostriedkami získanými za predaj\npredmetných strojov spoločnosti DONAX, a.s., teda že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v\nzáujme spoločnosti (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX).\n81. Keďže žalovaná v konaní nepreukázala, akým spôsobom získané finančné prostriedky\nspotrebovala, aké záväzky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a voči komu uhradila týmito finančnými\nprostriedkami a na druhej strane, keďže žalobca preukázal vznik škody spôsobenej porušením\npovinností konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa, dospel\nodvolací súd k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, že má voči žalovanej nárok na\nnáhradu škody v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\n82. Pri určení výšky oprávnenosti nároku žalobcu vychádzal odvolací súd jednak z platobného rozkazu\nč. k. XXXXX/XXX/XXXX z 03.08.2011, ako aj z upovedomenia o začatí exekúcie. Veriteľ môže\npodať žalobu voči konateľovi len do výšky svojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči\nspoločnosti. Vyššie citovaným platobným rozkazom bola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. uložená\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 25.000,--eur 15.11.2010 do 08.04.2011, teda vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od\n09.04.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 900,--eur, trovy právneho zastúpenia vo výške\n786,60 eur. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 02.01.2012 bolo spoločnosti NOVOSILVER,\ns.r.o. ako povinnému uložené zaplatiť žalobcovi ako oprávnenému okrem pohľadávky vyplývajúcej z\nprávoplatného platobného rozkazu uhradiť aj súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur\na trovy právneho zastúpenia vo veci exekúcie vo výške 402,19 eur. Odvolací súd aj túto pohľadávku\nžalobcovi priznal, keďže sa jedná o pohľadávku, ktorá smeruje voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\na jedná sa o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.\n83. Odvolací súd žalobu žalobcu zamietol čo sa týka rozšírenia žalobného návrhu, ktoré rozšírenie súd\nprvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015, a to v časti uplatňovania\núrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur a zo sumy 786,60 eur od 14.09.2011 do\nzaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.05.2012 do zaplatenia zo sumy 16,50 eur a zo\nsumy 402,19 eur, keďže v právoplatnom platobnom rozkaze, ani v upovedomení o začatí exekúcie nebol\ntakýto úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky žalobcovi priznaný. Preto v tejto časti dospel\nodvolací súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.\n84. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní čiastočne\npreukázal dôvodnosť svojho nároku voči žalovanej, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nprvej a druhej výrokovej vete podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi\nsumu 15.000,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--Eur od 15.11.2010\ndo 8.4.2011, t. j. 893,20 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000,--Eur od 9.4.2011\ndo zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 900,--Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n786,60 Eur, náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur,\nnáhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 Eur. Druhou výrokovou vetou\nžalobu vo zvyšku zamietol. Treťou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec v napadnutej\ntretej výrokovej vete zmenil tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, keďže bol v konaní takmer v celom rozsahu úspešný (ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) a štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok\nna náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (ust. § 396 ods. 1, § 453 ods. 3,\nv spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP).\n85. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262\nods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n86. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}