{"guid": "e2fe4a10-767b-4e84-b484-303d390d3ad6:ad4f6467-443b-4f80-9c15-a3a17002a3a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/16/2025 z 2. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. októbra 2025, sp. zn. 16CoCsp/16/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2", "identifikacne_cislo": "6423201928", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2025-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "nazov": "§ 107 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad4f6467-443b-4f80-9c15-a3a17002a3a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n16CoCsp/16/2025\n6423201928\n02. 10. 2025\nJUDr. Alexander Mojš\nECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov\nJUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt C. D., E. X/X, zastúpená advokátom Mgr. Richardom Bebjakom, so sídlom Bratislava,\nLermontovova 14, IČO: 31 025 544, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom 010\n11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v\nBratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186 o zaplatenie sumy 838,78 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5Csp/40/2023-279 zo dňa 14. 05. 2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do\ntroch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, doručenú dňa 17.07.2023, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 838,78 Eur s úrokom\nz omeškania vo výške 8,50 % ročne od 10.06.2023 do zaplatenia ako aj zaplatenia nákladov na\nuplatnenie pohľadávky vo výške 63,97 Eur.\n2.1. Žalobkyňa ako spotrebiteľka uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. 242924 zo dňa 08.09.2015,\nna základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 4.100 Eur, ktorý mala podľa dohodnutých podmienok\nsplácať 60 mesiacov po 94,71 Eur, so platnosťou prvej splátky dňa 14.09.2015, dátumom konečnej\nsplatnosti úveru 13.08.2020, s výškou úrokovej sadzby 13,9 % ročne, RPMN 16,68 %, priemerná RPMN\n18,01 %, celkovou výškou, ktorú musí zaplatiť 5.805,60 Eur a poplatok za poskytnutie úveru 123 Eur.\n2.2. Žalobkyňa tvrdila, že v úverovej zmluve je uvedený údaj o výške RPMN v neprospech žalobkyne,\nčo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V deň poskytnutia úveru odpočítal žalovaný\npoplatok za poskytnutie úveru, čiže reálne bol žalobkyni poskytnutý úver len v sume 3.977 Eur.\nBezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je dané porušením zákona o spotrebiteľských úveroch\nv priebehu kontraktačnej fázy, ktoré nemalo vplyv na platnosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale táto\nzmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. O tom, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne\nobohatil, sa dozvedela 22.05.2023 na základe porady so svojim právnym zástupcom. Keďže žalobkyňa\nsplatila žalovanému sumu 4.938,78 Eur, žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 838,78 Eur.\n3.1. Predošlý rozsudok okresného súdu sp. zn. 5Csp/40/2023 - 115 zo dňa 23. 10. 2023, ktorým\nžalobe vyhovel, bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoCsp/7/2024-158\nz 30.10.2024, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so zistením\nokresného súdu, že posudzovaná úverová zmluva nespĺňa prepísanú náležitosť podľa § 9 ods.2 písm.\n\ng/ v dôsledku čoho je v spojení s § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský\núver bezúročný a bez poplatkov.\n3.2. K otázke premlčania, ktoré namietal žalovaný, odvolací súd uviedol, že prísna 10 ročná premlčacia\ndoba podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka je v právnom poriadku stanovená len na prípady\númyselného bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sú obchodné podmienky žalovaného pod dohľadom\nNárodnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného, ktorý sa ako banková inštitúcia\npri uzavretí spornej úverovej zmluvy riadil svojimi obchodnými podmienkami. Pokiaľ spotrebiteľ uhradil\npoplatok za poskytnutie úveru z reálne poskytnutého úveru na základe zmluvného dojednania a súd\nnezistí, že RPMN bolo uvedené v neprospech spotrebiteľa, nie je dôvod uplatniť 10 ročnú objektívnu\npremlčaciu dobu. Ak chýbal úmysel a nejde o vec, na ktorú sa vzťahuje rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 (odvolací súd konštatoval, že sa nevzťahuje) a\nžalobkyňa v spore netvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru by mal predstavovať neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, treba posudzovať obranu žalovaného, že právny nárok nebol uplatnený včas v trojročnej\nobjektívnej premlčacej dobe.\n4. Okresný súd v ďalšom konaní posúdil skutkovo vec tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa\npodmienku písomnej formy v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia\nzmluvy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.2 písm. g/ celkovú výšku\nspotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.\nVzhľadom na to, treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie §\n11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ak by žalovaný\nposkytol žalobkyni na jej osobný účet (nie na úverový) sumu úveru deklarovaného v zmluve (4.100 Eur)\na až následne by zinkasoval z účtu žalobkyne poplatok za poskytnutie úveru, tak by bol údaj o výške\nspotrebiteľského úveru v zmluve uvedený vo výške reálne poskytnutých finančných prostriedkov na\nzáklade zmluvy. Vzhľadom na to, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, došlo na strane žalovaného k\nbezdôvodnému obohateniu v rozsahu sumy 961,78 € (4.938,78 - 3.977 - 123). Súd bol viazaný žalovanou\nsumou 838,78 Eur.\n5.1. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že je neprijateľnou zmluvná podmienka, ktorá\nspôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,\nuvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom Prima banka Slovensko a.s. bod 3.5 v\nznení: „Peňažné prostriedky formou Pôžičky poskytne banka klientovi bezodkladne prostredníctvom\núverového účtu jednorazovo v plnej výške Pôžičky. Z poskytnutých finančných prostriedkov bude\nzaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšná časť bude vyplatená na klientom určený\núčet v zmluve o úvere alebo v žiadosti o poskytnutie Pôžičky najneskôr nasledujúci pracovný deň po\nuzatvorení zmluvy o úvere.“\n5.2. Žalobkyňa v zmluve o úvere v čl.1.1 potvrdila, že Obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú\nsúčasť zmluvy a podľa čl.2.8 prevzala Obchodné podmienky a pred podpísaním Zmluvy sa oboznámila\ns Obchodnými podmienkami. Nie je dôvodná ani výhrada žalobkyne, že Obchodné podmienky\nnepodpísala. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Obchodné podmienky nie sú žalobkyňou\npodpísané, avšak boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne\nneupravuje úverová zmluva sa riadia Obchodnými podmienkami, treba ich považovať za neoddeliteľnú\nsúčasť zmluvy o úvere a preto nebolo potrebné, aby ich žalobkyňa osobitne podpisovala. Zo zmenia\nnamietanej zmluvnej podmienky vyplýva spôsob inkasovania poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa\nnenametala, že by žalovaný nemal nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, namietala spôsob\njeho zaplatenia, ako bol aj zrealizovaný. Zmluvná podmienka nespôsobuje nerovnováhu v právach a\npovinnostiach v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ sú obchodné podmienky žalovaného ako banky pod\ndohľadom Národnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného.\n6.1. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.\nOkresný súd vyžiadal odborné vyjadrenie z Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“) k posúdeniu\nsprávnosti RPMN. Vo vyjadrení NBS je konštatované, že žalovaný v zmluve uvádza hodnotu RPMN\nvo výške 16,68 %. Výsledkom kontrolných prepočtov je kontrolná RPMN 1 vo výške 16,69 % a\nkontrolná RPMN 2 vo výške 16,68 %. Obe hodnoty boli určené v súlade s § 19 a Prílohou č.2 Zákona\no spotrebiteľských úveroch. Hodnota RPMN uvedená v Zmluve, kontrolná RPMN 1 a kontrolná RPMN\n2 sú po zaokrúhlení na jedno desatinné miesto vo výške 16,7 %.\n6.2. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 16,68 %, ktorá korešponduje s kontrolnou RPMN 2\nvyjadrenia NBS. Od kontrolnej PRMN 1 sa odlišuje len o 0,01 %. Podľa Prílohy 2.časť 1. písm. d/ zákona\n\no spotrebiteľských úveroch sa výsledok výpočtu vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné\nmiesto. Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje rozsah prípustnej matematickej odchýlky vo\nvýpočte RPMN. Na základe uvedeného okresný súd urobil záver, že výška RPMN v Zmluve nie je\nuvedená v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne).\n7.1. Okresný súd napokon posudzoval námietku premlčania. Žalobkyňa sa dozvedela relevantné\nskutočnosti pre možnosť uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od právneho zástupcu,\nktorá skutočnosť vyplýva z jej výpovede a Záznamu o vykonaní porady s klientom zo dňa 22.05.2023,\nkedy žalobkyňa splnomocnila právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené najskôr 22.05.2023 začala\nplynúť žalobkyni dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Keďže žaloba bola na príslušnom súde podaná dňa 15.07.2023, subjektívna premlčacia\ndoba neuplynula.\n7.2. Pri posudzovaní objektívnej premlčacej doby bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nŽalobkyňa po zrušení predošlého rozsudku odvolacím súdom začala tvrdiť, že spôsob zinkasovania\npoplatku uvedený v Obchodných podmienkach v čl.3.5 je neprijateľná zmluvná podmienka, avšak\nsúd sa s jej tvrdením nestotožnil. Žalobkyňa v spore výslovne uviedla, že poplatok za poskytnutie\núveru nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, uhradila poplatok za poskytnutie úveru z reálne\nposkytnutého úveru na základe zmluvného dojednania a súd nezistil, že RPMN bolo uvedené v\nneprospech spotrebiteľa, preto nie je dôvod uplatniť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.\n7.3. Zmluva bola uzavretá dňa 08.09.2015, splátky splatné k 13-temu dňu v mesiaci, preplatené 41.\nsplátkou (splácané tri roky a päť mesiacov) a žaloba bola podaná dňa 15.07.2023, z čoho je zrejmé, že\nnárok žalobkyne bol v čase podania žaloby premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá\nuplynula pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd žalobu žalobkyne zamietol.\n8.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n8.2.1. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvná podmienka o započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo\nformulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tej súvislosti\npoukázala na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/354/2015\nzo dňa 07.12.2016, ktorý vo výrokovej časti rozsudku určil zmluvnú podmienku o poplatku 250,- eur\nza poskytnutie úveru, podľa čl. 1. ods. 1.2. úverovej zmluvy, za neprijateľnú. Žalovaný ako dodávateľ\nfinančnej služby v konaní pred súdom v rámci uplatneného nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere v pozícii žalobcu voči spotrebiteľovi neobhájil resp. neustál zmluvnú podmienku uvedenú v čl.\n1. ods. 1.2. formulárovej úverovej zmluvy, súd ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a\nako neprijateľnú ju vyhlásil vo výrokovej časti rozsudku súdu. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej\ninštancie postupovať v súlade s právnou úpravou ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorej jadrom je zákonný\nzákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý bol vyvolaný právoplatným súdnym rozhodnutím.\nAk zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku,\nsúd nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Súd vychádza zo zákazu ex\nlege a z existencie protiprávneho stavu, ktorý bráni poskytnúť ochranu plneniu zo zakázanej zmluvnej\npodmienky. Z tohto dôvodu sa môže súd obmedziť výhradne na poukázanie na skoršie rozhodnutie súdu\npodľa § 298 CSP a zákonnú povinnosť obchodníka podľa § 53a ods. 1 OZ.\n8.2.2. Zmluvná podmienka o poplatku za poskytnutie úveru, dojednaná v čl. 1.2. úverovej zmluvy je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je dôvod aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo preukázateľne za\npoužitia nekalej obchodnej praktiky resp. neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je teda nesprávne a v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej\ninštancie viazaný.\n8.3.1. Žalobkyňa nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že RPMN je uvedená v\nsprávnej výške a nie je v neprospech spotrebiteľa. NBS sa vo svojom stanovisku nevyjadrila k námietke\nžalobkyne, aký vplyv má na výpočet RPMN skutočnosť, že úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve o\núvere vo výške 13,90 % ročne je úročený aj poplatok za poskytnutie úveru, nakoľko nie je z logického ako\naj matematického hľadiska možné, aby výška RPMN bola rovnaká, ak sú použité dve rozdielne veličiny\nohľadom výšky úveru: - výška úveru 4.100 Eur a výška úveru 3.977 Eur , pri úrokovej sadzbe 13,90 %\nročne, počet splátok 60, výška splátky 94,71 Eur, pretože na úrokoch rozdiel predstavuje cca. 48 Eur.\n\nŽalobkyňa poukázala na právny záver vyplývajúci z odôvodnenia judikátu Rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 30. júna 2022, sp. zn. 9 Cdo 287/2021/ a to, že Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za\nposkytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok\nza jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného\npredmetu zmluvy. Za tohto stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva\nneobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili\naj sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Ďalej žalobkyňa v tetjo\nsúvislosti uvádzala rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Cdo/225/2022 zo dňa 28.02.2024 a sp.\nzn. 8Cdo/176/2024 zo dňa 12.02.2025, ktoré v dôvodoch uvádzali, že je RPMN uvedená v nesprávnej\nvýške, ak je úrok počítaný z rozdielnej istiny úveru, nakoľko to má jednoznačne dopad na správnosť\nvýpočtu RPMN: „...výpočet úroku z istiny nie je správny, nadväzujúc na to je aj nesprávna kalkulácia\nRPMN a celkovej sumy úveru, a preto odvolací súd správne posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný\na bez poplatkov. Výpočet RPMN je odbornou skutkovou otázkou.“\n8.4.1. Čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej doby súd prvej inštancie len uviedol, že nie je dôvod\nuplatniť 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. (bod 54. odôvodnenia rozsudku). Žalobkyňa v tejto\nčasti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nepreskúmateľné, neodôvodnené a\nv rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Absurdne vyznieva právny\nnázor odvolacieho súdu, že pokiaľ sú Obchodné podmienky žalovaného ako banky pod dohľadom\nNárodnej banky Slovenska, v zásade to vylučuje úmysel žalovaného (v zmysle § 107 ods. 2\nObčianskeho zákonníka), ktorý sa ako banková inštitúcia riadil pri uzavretí spornej úverovej zmluvy\nsvojimi Obchodnými podmienkami.\n8.4.2. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie.\nŽalobkyňa trvá na tom, že na súdenú vec je plne aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\nfebruára 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 15. Rozsudky Súdneho dvora EU majú prednosť\npred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu v ktorom vnútroštátne právo im odporuje má súd\npovinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva.\n8.4.3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2024 poukázala na rozsudok Krajského súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/38/2024 zo dňa 27.03.2024 v identickej veci žalovaného, kde sa\nodvolací súd odlišným spôsobom vysporiadal s identickou námietkou žalovaného o aplikácii 10 ročnej\nobjektívnej premlčacej doby pri nároku spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade\nurčenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a to tak, že výrok rozsudku SD EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021\npojednáva nielen o žalobe spotrebiteľa o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy\no úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj o žalobe spotrebiteľa o vrátenie súm neoprávnene\nzaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom\núvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného v uvedenej veci\nuznesením pod sp. zn. 8Cdo/176/2024 zo dňa 12.02.2025 odmietol, čím potvrdil správnosť rozhodnutia\no aplikácii 10 ročnej premlčacej doby. V uvedenej skutkovo totožnej veci nebolo konštatované, že k\nbezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu došlo za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky a zo\nstrany dovolacieho súdu bolo potvrdené, že je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.\n8.4.4. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré\nbolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu 2/2022 pod č. 15, bola aplikovaná 10 ročná\nobjektívna premlčacia doba z dôvodu, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadovanú náležitosť uvedenú\nv § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov (ďalej len ,,zák. č. 129/2010 Z.z.\"), a to uvedenie predpokladov výpočtu RPMN, pričom\nabsencia tejto skutočnosti postačuje na aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda úver\nje bezúročný a bez poplatkov.\n8.5.1. Žalobkyňa nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie (ako aj právnym názorom\nodvolacieho súdu) ohľadom objektívnej premlčacej doby, považuje ho za nesprávny, svojvoľný a v\nrozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ako aj rozhodnutím ESD.\n8.5.2. Postup súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu viedol k porušeniu práva žalobkyne na\nspravodlivý proces, keď neprípustným spôsobom ignorovali rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít, odklonili sa od právnych záverov najvyšších súdnych autorít a judikatúry NS SR, pričom svoj\nodklon náležite a dôsledne neodôvodnili. Odvolací súd (senát 16CoCsp) v zrušujúcom uznesení sa\n\nodklonil aj od rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu v identických veciach sp. zn. 17CoCsp/38/2024\nzo dňa 27.03.2024, sp. zn. 13CoCsp/30/2024 zo dňa 10.06.2025, sp. zn. 11CoCsp/25/2022 zo dňa\n29.11.2023, sp. zn. 13CoCsp/11/2024 zo dňa 23.05.2025 pričom ani v tomto prípade svoj odklon náležite\nneodôvodnil, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania.\n9.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie,\ns argumentmi žalobkyne sa vysporiadal, pričom svoj postup odôvodnil. Súd prvej inštancie nekonal\narbitrárne, použil na zistený skutkový stav príslušnú právnu normu (najmä čo sa týka premlčania žalobou\nuplatneného nároku), ktorú správne interpretoval a následne aplikoval.\n9.2. Okresný súd Košice II, ktorý určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o poplatku 250,- Eur za\nposkytnutie úveru, podľa čl. 1 ods. 1.2 úverovej zmluvy, dospel k tomuto záveru primárne z dôvodu, že\ntáto zmluvná podmienka „požaduje od žalovanej ako spotrebiteľky plnenie za službu, ktorej poskytnutie\nžalobkyňou ako dodávateľkou - bankou v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa“ (ods. 53). Súd\nprvej inštancie dôvodne neprihliadal na prekonané závery z uvedeného rozsudku OS KE II, pretože\nje v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou, že: „Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu\nza poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č. 129/2010 Z.z.\na táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za\nposkytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.“ (uznesenie NS SR zo\ndňa 26.1.2023 sp. zn. 4Cdo/292/2021, ods. 16, ktoré bolo vydané vo veci žalovaného). Žalovaný\npoukazuje na Rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/19/2017 zo dňa 29.11.2017,\nsp. zn. 13CoCsp/2/2020 zo dňa 11.6.2020, sp. zn. 17CoCsp/55/2020 zo dňa 27.1.2021, kde vystupoval\nako sporová strana, v ktorých odvolacie súdy zhodne uzavreli v súvislosti s inkasovaním poplatku\ndohodnutým spôsobom, že nejde o neprijateľnú podmienku (ani vplyv na RPMN).\n9.3. V súlade s § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v rozhodnom čase je v zmluve o úvere výslovne\nuvedené, že jedným z predpokladov použitých na výpočet RPMN je poplatok za poskytnutie úveru.\nTento poplatok bol zúčtovaný zmluvne dohodnutým spôsobom. V teraz posudzovanej veci súd prihliadol\nna záver NBS a dôvodne uzavrel, že hodnota RPMN v zmluve o úvere je vypočítaná správne. Ako\nvyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/225/2022, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa: „Výpočet RPMN je\nodbornou skutkovou otázkou.“. Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti,\nsúd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Národná banka\nSlovenska, resp. jej odbor ochrany finančných spotrebiteľov, je nepochybne takouto osobou. Poplatok\nza poskytnutie úveru je zohľadnený vo výpočte RPMN spôsobom aprobovaným NBS.\n9.4. Žalobkyňa vo svojich tvrdeniach vychádzala z nesprávnej premisy o úročení poplatku za poskytnutie\núveru. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.2.2025 sp. zn. 8Cdo/176/2024 žalovaný\nuviedol, že v uvedenej veci sa súdy nezaoberali argumentáciou žalovaného a NBS neposkytla odborné\nvyjadrenie. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.12.2023 sp. zn.\n5CoCsp/70/2022 (je súčasťou spisu), ktorý vychádzal aj zo stanoviska NBS zo dňa 15.12.2020 a\njej opatrenia č. 5/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorým sa stanovujú podrobnosti o výpočte RPMN pre\nspotrebiteľské úvery: „Spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia\nzmluvy, môže byť zohľadnený vo výpočte RPMN dvoma spôsobmi: 1. na ľavej strane základnej rovnice\nje súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je súčasná hodnota splátky\npoplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru, pričom splátka poplatku\nza poskytnutie úveru je nultou splátkou; 2. výška poplatku za poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy\núveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej rovnice a na pravej\nstrane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických zápisoch základnej\nrovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký,“. „.. záver o neoprávnenom\nzahrnutí spracovateľského poplatku do výšky úveru by bol možný iba za situácie, že spracovateľský\npoplatok nebol zohľadnený do nákladov úveru .“ a ďalej: „Je matematicky vylúčené, aby za situácie,\npokiaľ spracovateľský poplatok bol veriteľom zahrnutý do celkových nákladov, teda zohľadnil sa aj vo\nvýpočte RPMN, aby sa ten istý spracovateľský poplatok zohľadnil v údaji výšky poskytnutého úveru jeho\nponížením.“\n9.5.1. K premlčaniu žalovaný taktiež poukázal na § 53e OZ, podľa ktorého ak sa obchodník v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia neuplynie skôr ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa. Odvolací súd v rozhodnutí\nzo dňa 30.10.2024sp. zn. 16CoCsp/7/2024- 158, ktorým zrušil predošlé rozhodnutie súdu prvej inštancie\nkonštatoval: „15.2. Ak chýbal úmysel získať bezdôvodné obohatenie, alebo nejde o vec na ktorú sa\n\nvzťahuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 a žalobkyňa v spore\nnetvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru by mal predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom\ntreba posudzovať aj to, že sa uplatní trojročná objektívna premlčacia doba, čo aj žalovaný namietal.“\nZáver odvolacieho súdu nie je ojedinelý, čo potvrdzujú ďalšie rozhodnutia súdov.\n9.5.2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.10.2024 sp. zn. 5CoCsp/4/2024 (je súčasťou súdneho\nspisu): „V rámci tohto odvolacieho konania v prvom rade odvolací súd podrobil svojmu prieskumu\ndôvodnosť posúdenia vznesenej námietky premlčania žalovaným prvoinštančným súdom ako dôvodne\nvznesenej, pričom mal za to, že v danej prejednávanej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, keď\nvychádzal z aplikácie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 3 OZ.\n9.5.3. Uznesenie NS SR zo dňa 18.10.2018 sp. zn. 1Cdo/238/2017: „19... Pri bezdôvodnom obohatení\nje preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel\nveriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú\nalebo 10-ročnú premlčaciu lehotu.... Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal\nžalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného\n(vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.“\n9.5.4. Uznesenie NS SR zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/219/2019 (v tomto konaní bol stranou sporu aj\nžalovaný): „V prejednávanej veci odvolací súd posúdil bezdôvodné obohatenie žalovanej ako úmyselné,\npričom konštatoval nepriamy úmysel žalovanej získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na\núkor žalobcu. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu možno vyvodiť, že uvedený nepriamy úmysel\nžalovanej je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré spočívajú v profesionálnosti a odbornosti\nžalovanej. Dovolací súd však vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že uvedený právny\nnázor odvolacieho súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorému zodpovedá 10ročná objektívna premlčacia doba, nie je správny. Predmetnou otázkou sa už dovolací súd zaoberal v\nrozhodnutí sp. zn. 1Cdo/238/2017. Toto rozhodnutie treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.“ (ods. 13).\n9.6.1. Na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje predchádzajúce rozhodnutie, ktorým by súd\nurčil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tento aspekt sa skúma v konaní o vydanie bezdôvodného\nobohatenia ako predbežná otázka. Súdy by mali preto dôsledne rozlišovať, na základe čoho spotrebiteľ\nuplatňuje svoj domnelý nárok a neaplikovať rozhodnutia NS SR a SD EÚ bez ohľadu na skutkové a\nprávne okolnosti prípadu.\n9.6.2. Neobstojí odkaz žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 vzhľadom\nna diametrálne odlišné skutkové a právne okolnosti, v ktorom spotrebiteľ podal žalobu dňa 8.3.2018,\npričom poslednú splátku úveru realizoval dňa 20.2.2017, t.j. žaloba bola podaná po 1 roku a 16-tich\ndňoch od poslednej úhrady žalobcu a veriteľom bola nebanková spoločnosť. V uznesení NS SR sp. zn.\n7Cdo/268/2021 Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalovaného bez toho, aby sa meritórne zaoberal\nhmotnoprávnymi otázkami. Formálne dospel k (nepreskúmateľnému) záveru o analogickej aplikácii\ndesaťročnej objektívnej premlčacej lehoty súdmi SR pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ako dôsledok prednosti\nrozsudku SD EÚ C-485/19 v právnom poriadku SR.\n9.7. Súd sa s dodatočne uplatnenou námietkou žalobkyne o neprijateľnej zmluvnej podmienky v\nčl. 3.5 OP nestotožnil. Uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve\no úvere chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ v znení účinnom v rozhodnom čase.\nŽalobkyňa sa napriek tomu dovoláva uplatnenia 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Argumentácia\nžalobkyne neobstojí, pretože a) neplnila žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy na základe neprijateľných\nzmluvných podmienok, b) nepreukázala, že by sa žalovaný obohatil na jej úkor úmyselne.\n9.8. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok SD EÚ zo dňa 22.4.2021 proti Profi Credit Slovakia,\ns.r.o., C-485/19. Z tohto rozsudku vyplýva, že nie je v súlade so zásadou efektivity, aby sa pri práve\nna vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na základe nekalých podmienok uplatnila trojročná\nobjektívna premlčacia lehota, ktorá začne plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.\nSúdny dvor EÚ vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch môže táto lehota\nuplynúť skôr, než dôjde k ukončeniu zmluvy. To v prejednávanej veci vôbec neplatí, keďže žalobkyňa\nsplatila úver ešte pred podaním žaloby a neplnila na základe nekalých podmienok. Nie je dôvodné\na spravodlivé vylúčiť uplatnenie objektívnej premlčacej lehoty, kedy by mal dlžník priestor svojvoľne\ndisponovať so subjektívnou lehotou bez možnosti definitívneho uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.\nAplikácia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty nekoliduje s rozhodovacou praxou SD EÚ a už vôbec\nnepoškodzuje práva spotrebiteľov.\n9.9. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu Žiar nad\nHronom ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.\nCSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je\nvecne správne.\n11. Okresný súd zamietnutie žaloby odôvodnil uplynutím 3-ročnej objektívnej premlčacej doby\nna uplatnenie práva, keď prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Odôvodnenie\nrozhodnutia nie je nepreskúmateľné, pretože medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa poskytnutý\núver predčasne splatila 16. 03. 2017 a žalobu podala na súde 17.07.2023, viac ako 6 rokov od splatenia\núveru.\n12. Odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Žalobkyňa tvrdila, že na uplatnenie práva jej plynula 10\nročná objektívna premlčacia doba na základe toho, že na zistený skutkový stav sa uplatní rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.04.2021, na ktoré nadviazalo zbierkové rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 15/2022. Argumentácia žalovanej nebolo správna.\n13.1. Obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021 nebolo, aby\nsa v každom prípade nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovala 10-ročná\nobjektívna premlčacia doba. Súdny dvor EÚ v bode 56. rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o námietku\npremlčacej lehoty voči žalobám podaným spotrebiteľmi na uplatnenie práv, ktoré im vyplývajú z práva\núnie, je potrebné uviesť, že takéto pravidlo nie je samo osebe v rozpore so zásadou efektivity, pokiaľ\njeho uplatnenie v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných osobitne\nsmernicami 93/13 a 2008/48. Ďalej v bode 57. uviedol, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna a\nstanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je\nzlučiteľné s právom únie. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13\nnebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že žaloba o určenie neplatnosti nekalej podmienky\nuvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom sa nepremlčuje a\nzároveň uplatňuje premlčaciu lehotu na žalobu o uplatnenie reštitučných účinkov tohto určenia.\n13.2. Pokiaľ ide o stanovenú dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je 3 roky, Súdny dvor EÚ\nrozhodol, že pokiaľ je táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v\nzásade dostatočná na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok\nnápravy, takže táto dĺžka sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity (bod 59). To znamená,\nže Súdny dvor EÚ pripustil aj uplatňovanie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby. Pokiaľ však ide o\nzačiatok plynutia premlčacej lehoty, existuje podľa neho nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ\nsa počas stanovenej lehoty nebude dovolávať práv, ktoré mu priznáva právo únie (bod 60). Z § 107\nods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že premlčacia 3-ročná doba začne plynúť odo dňa, keď\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám\nschopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá. V tej súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené\npostavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a\núroveň informovanosti.\n13.3. Generálny advokát pred Súdnym dvorom EU argumentoval, že zmluvy o úvere, sa vo\nvšeobecnosti plnia počas dlhého obdobia. Preto ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť 3ročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom\npre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí\nplatnosť zmluvy. Takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať\nsa vrátenia platieb. Preto je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky tým, že vyžadujú od\nspotrebiteľa a aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu\npočas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré\npriznáva spotrebiteľom smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda tieto podmienky sú v rozpore\nso zásadou efektivity (body 61. až 64. rozsudku).\n13.4. V kontexte a nadväznosti uvedených úvah Súdny dvor EÚ judikoval, že odporuje právu únie\ntaká vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm\nneoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok alebo\nna základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje 3-ročná\npremlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.\n\n14.1. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a priori neznamená, že na vrátenie bezdôvodného obohatenia v\ndôsledku zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, sa nemá na daný\nprávny vzťah vzťahovať objektívna 3-ročná premlčacia lehota.\n14.2. Pre právne posúdenie je rozhodné to, že aplikovať objektívnu 3-ročnú premlčaciu lehotu nie je\nmožné vtedy, ak by počas trvania úverovej zmluvy a splácania úveru dochádzalo k premlčaniu časti\nuskutočnených platieb ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, čo by bránilo spotrebiteľovi domáhať\nsa vrátenia z týchto plnení v dôsledku premlčania (k tomu pozri bod 63. rozhodnutia Súdneho dvora\nEÚ). Inak povedané Súdny dvor EÚ aj s poukazom na stanovisko generálneho advokáta považoval\nneprijateľné aplikovať 3-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na situácie, kedy by sa právo spotrebiteľa\nna vrátenie príslušenstva pohľadávky premlčalo ešte skôr, než doplatí celý úver.\n14.3.1. Pokiaľ na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nadviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv zbierkovom rozhodnutí č. R 15/2022 právnou vetou, podľa ktorej analogická aplikácia 10-ročnej\nobjektívnej premlčacej doby súdmi slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom\nprednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky, tak pri aplikácii tohto judikátu je potrebné vychádzať nielen z právnej vety, ale aj odôvodnenia\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ten vo vzťahu k analogickej aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej\ndoby nižšími súdmi v bode 18. rozhodnutia síce uviedol, že je nevyhnutné na tento typ nárokov\nsubsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu v kontexte, že nie je potrebné dokázať, že\nveriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Ťažisko argumentácie bolo v tom, že na dané spory je možné\nanalogicky aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nbez skúmania zavinenia veriteľa. Ďalej sa v rozhodnutí zaoberal primárne posudzovaním subjektívnej\nlehoty premlčania práva spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n14.3.2. Právna veta judikátu najvyššieho súdu nezbavuje nižšie súdy povinnosti v každom jednotlivom\nprípade zohľadnili skutkové okolností veci. Z toho dôvodu žalobkyňa nemohla svoj nárok preukázať\niba poukázaním na to, ako rozhodli súdy v obdobných veciach.\n15.1. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby skutkovým zistením, že sporná úverová zmluva bola\nuzavretá dňa 08.09.2015, splátky splatné k 13-temu dňu v mesiaci, preplatené 41. splátkou (splácané\ntri roky a päť mesiacov) a žaloba bola podaná dňa 15.07.2023, z čoho je zrejmé, že nárok žalobkyne bol\nv čase podania žaloby premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula pred podaním\nžaloby.\n15.2. Žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala z akého dôvodu si nemohla uplatniť právo na vrátenie\nbezdôvodného obohatenia v dostatočnej lehote troch rokov od ukončenia úverovej zmluvy.\n16.1. Skutkové okolnosti posudzovanej veci neumožňujú aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu\ndobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa\nmala povinnosť preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový\nprospech. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ prijala úver, z ktorého bol na\nzáklade obchodných podmienok banky uhradený dohodnutý poplatok. Ani argumentácia žalobkyne\no poplatku ako neprijateľnej podmienke, pretože poplatok nesleduje záujmy spotrebiteľa ale banky,\nktorá úverovala aj poplatok za poskytnutie úveru bez ďalšieho nepreukazuje, že žalovaná banka sa\númyselne bezdôvodne obohatila. V úverovej zmluve, ktorá bola uzavretá stranami sporu dňa 08. 09.\n2015 sa v bode 2.5. uvádzalo: „Banka po uplynutí 18 mesiacov od poskytnutia úveru vráti klientovi ním\nzaplatený poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, že (i) úver je splácaný výlučne z inkasného\núčtu..., (ii) klient nebol viac ako 5 dní v omeškaní...,(iii) klient nesplatil úver ani jeho časť predčasne.“.\nRozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/354/2015, ktorý vo výrokovej časti rozsudku určil\nzmluvnú podmienku o poplatku 250,- eur za poskytnutie úveru, podľa čl. 1. ods. 1.2. úverovej zmluvy,\nza neprijateľnú, bol vyhlásený 07. 12. 2016. Žalobkyni bol úver poskytnutý 08.09.2015.\n16.2. Odvolací súd poukazuje na závery, uvedené v predošlom zrušujúcom rozhodnutí, ktoré žalobkyňa\nnespochybnila. Argumentácia zákazom používania neprijateľných podmienok, ktorý bol vyvolaný\nprávoplatným súdnym rozhodnutím v inej veci sama osebe mohla ovplyvniť objektívnu premlčaciu dobu,\nak by žalobkyňa hodnoverne skutkovo tvrdila a preukazovala nielen to, že žalobu podala na základe\nprávnej porady s advokátom ale aj to, prečo úver predčasne splatila 16. 03. 2017 a žalobu podala na súde\npo viac ako šiestich rokoch od splatenia úveru. Tým boli preukázané výlučne subjektívne okolnosti na\nstrane žalobkyne. Žalobkyňa skutkovo nepreukázala žiadne dôvody na uplatnenie 10 ročnej premlčacej\ndoby, t. j. čo aj nepriamy úmysel žalovaného už pri uzavretí zmluvy sa obohatiť na úkor žalobkyne.\n\nTvrdenia aj správanie žalobkyne umožňujú urobiť záver o tom, že mala možnosti včas uplatniť právo\nv trojročnej objektívnej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n17. Napokon výklad, na ktorý v tejto veci poukazuje odvolací súd našiel vyjadrenie v § 53e Občianskeho\nzákonníka účinného od 01.07.2024, podľa ktorého ustanovenia, ak sa obchodník v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia neuplynie skôr ako za 3 roky od posledného plnenia spotrebiteľa. Prijatím uvedeného\nustanovenia do Občianskeho zákonníka došlo k implementácii odpovede Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-485/19.\n18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.\n1 CSP). Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 2 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 CSP).\n\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a\nčoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\nJe povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní\nnáležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432\nods. 1 CSP).\nDovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Csp/40/2023", "guid": "1013b860-48b3-4c1f-8f15-4d5b5eee42f0:18569f51-3ecc-49ed-8ccc-55c422961dc8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "d2e32367-c1cc-4f87-ad34-1b717d70ba37:408ca0a0-5c33-4621-8d28-6b7fdfce66e0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8620201999.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/7/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoCsp/7/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8620201999.2"}, {"guid": "b12c870e-9299-4495-879c-9599e30afdcc:c14e3f36-7d29-4186-b9ac-1b8c066b10f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2", "spisova_znacka": "17CoCsp/38/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/38/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2"}, {"guid": "0cbb948b-ee56-45a0-a4c0-e464f7804fd1:4cf6ef5f-c79c-4316-bbfc-7189b6936046", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/4/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/4/2024 z 12. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0cbb948b-ee56-45a0-a4c0-e464f7804fd1:4cf6ef5f-c79c-4316-bbfc-7189b6936046"}, {"guid": "40c946a0-bc1f-4831-b608-1e2c8a92cfba:5ca506bb-eb4a-4e9f-acca-ed35c13f4bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/70/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/70/2022 z 7. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40c946a0-bc1f-4831-b608-1e2c8a92cfba:5ca506bb-eb4a-4e9f-acca-ed35c13f4bdd"}, {"guid": "83326240-5f58-42c3-8e53-f8f90439bb25:6751e0af-8b48-4b3a-8991-7eda3acbf855", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8817207744.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/2/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8817207744.1"}, {"guid": "c99612a5-8170-4ae2-b3fa-9883af356e64:3a9de0fd-917c-42ad-9670-3fd3b3a7407a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6116220128.1", "spisova_znacka": "43Co/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/19/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116220128.1"}, {"guid": "fb0ec592-958f-4bb6-96c9-1778925ca9c8:abba6dd3-6164-417a-b3d8-972644f76229", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/40/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Csp/40/2023 z 13. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2023-06-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb0ec592-958f-4bb6-96c9-1778925ca9c8:abba6dd3-6164-417a-b3d8-972644f76229"}], "citovane_v": []}