{"guid": "486f933c-8708-4501-bee6-3a2d2121fecd:63a8d1b0-9d18-41f7-b469-05328136efc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "spisova_znacka": "11CoEk/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoEk/3/2025 z 15. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. mája 2025, sp. zn. 11CoEk/3/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "identifikacne_cislo": "6414200029", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Renáta Deáková", "sudca_id": 7, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-deakova-7", "datum_vydania": "2025-05-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63a8d1b0-9d18-41f7-b469-05328136efc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n11CoEk/3/2025\n6414200029\n15. 05. 2025\nJUDr. Renáta Deáková\nECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty\nDeákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov\nsenátu, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25,\n824 96 Bratislava 26, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom\nKubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XXX/XX, XXX XX D. E. F., občan SR, právne zastúpený Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom\nLermontovova 14, 811 05 Bratislava o vymoženie pohľadávky vo výške 2.973,69,- Eur s príslušenstvom,\nvedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Rimavská\nSobota, pod spis.zn. EX 1290/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad\nHronom č.k. 7Er/1/2014-111 zo dňa 08. januára 2025, takto\nrozhodol:\nUznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\n1.1 Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ako „okresný súd“ alebo\n„súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), povolil odklad exekúcie\naž do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a tretím výrokom rozhodol, že o trovách\nexekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.\n1.2 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dňa 13.12.2024 bol súdu prvej inštancie\ndoručený návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie. Povinný v tomto návrhu uviedol, že v\npredmetnej exekúcii je voči jeho osobe vykonávaná exekúcia na základe exekučného titulu, ktorým\nje rozsudok rozhodcovského súdu. Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 20.09.2012 (ďalej len\n„predmetná zmluva“) povinný uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ a finančné prostriedky použil\npre svoju osobnú spotrebu. Podľa názoru povinného nedošlo v danom prípade k platnému uzatvoreniu\nrozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc spor rozhodnúť v rozhodcovskom konaní,\npretože rozhodcovská zmluva je formulárový dokument. Obsah predmetnej zmluvy ako dlžník nemal ako\novplyvniť, keďže bol vopred predtlačený. Rozhodcovská zmluva bola povinnému daná na podpis ako\nsúčasť predmetnej zmluvy. Aj napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na osobitnej\nlistine, podľa povinného nešlo o individuálne vyjednanie, pretože zmluvné podmienky boli vopred\npripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Oprávnený musí splnenie podmienok individuálneho\ndojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať, inak sa nepovažuje rozhodcovská\nzmluva za individuálne dojednanú a súd by ju mal vyhodnotiť ako neprijateľnú, postihnutú sankciou\nabsolútnej neplatnosti v zmysle §53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len\n„OZ“). Povinný má za to, že je potrebné posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom,\nktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,\nteda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa §41ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).\n1.3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za\nktorých možno exekúciu vykonávať. Vzhľadom na svoje oprávnenie skúmať zákonnosť exekučného\n\ntitulu, opätovne preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK - PC-2129/13-EK zo\ndňa 26.09.2013, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predmetnú zmluvu,\nzmluvné dojednania k zmluve o revolvingovom úvere (všeobecné obchodné podmienky poskytnutia\núveru), rozhodcovskú zmluvu č. 8200049416 zo dňa 20.09.2012 a vzal do úvahy rozhodovaciu prax\nnadriadených súdov v obdobných exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ.\n1.4 Súd prvej inštancie uzavrel, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský úver z\nobsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že povinný v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti\nriadne zapísaný v Obchodnom registri, čím sú naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa\nObčianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa §497 a nasl.\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“). Na základe uvedeného na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval okrem ustanovení\nzmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva,\naj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú\npovahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.\n1.5 Pre súd prvej inštancie bolo pre rozhodnutie podstatným, že predmetná zmluva a aj rozhodcovská\nzmluva boli uzavreté v rovnaký deň, pričom obe zmluvy sa nachádzali na vopred predtlačených\nformulároch, do ktorých sa len vpísali konkrétne údaje. Povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom\nzmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pričom táto skutočnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či\nnebola povinnému rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere.\n1.6 Súd prvej inštancie uznal, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu\nzákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorému je prakticky odopretá možnosť brániť\nsvoje práva pred súdom. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, preto je v zmysle\n§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky.\nMožnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť obsiahnutá v článku 7 rozhodcovskej zmluvy\nnesvedčí o individuálnom dojednaní. Doplnil, že od zmluvy možno pritom odstúpiť len v prípade, že je\nzmluva platná, pričom absolútna neplatnosť v zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje,\nže zmluva je neplatná od začiatku ex tunc, a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné\nzrušenie. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy, má podľa súdu prvej inštancie v spotrebiteľských veciach za následok materiálnu\nnevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na\nabsolútne neplatnom právnom úkone, rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a\nnemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom.\n2. Proti uzneseniu okresného súdu (v celom rozsahu) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\noprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na\npokračovanie v exekúcii. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie §365 ods.\n1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).\nV konkrétnostiach namietal, že:\n2.1 sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či\nide o individuálne dojednanú zmluvu alebo nie; neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mali preukazovať\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal\nna §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že spotrebiteľ nemusí mať možnosť ovplyvniť každé\nustanovenie zmluvy na to, aby bola zmluva považovaná za individuálne dojednanú, postačí\nak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných\nprávnych vzťahov;\n2.2 z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nie je podmienkou uzatvorenia predmetnej zmluvy,\ndlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a tiež má možnosť jednostranne odstúpiť\ndo 14 dní od jej uzavretia; rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, pretože\npostačuje, aby ju dlžník mohol odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných\nprávnych vzťahov. Poučenie spotrebiteľa, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť je významovo\njednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Povinný dobrovoľne uzatvoril\nrozhodcovskú zmluvu, a to i napriek poučeniu v bode 2, že tak urobiť nemusí, že nejde o\npodmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej\nzmluvy a priebehu rozhodcovského konania;\n\n2.3 predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových\nproduktov, v opačnom prípade by za neprijateľné podmienky mohlo byť považované každé dojednanie,\nktoré vopred pripravil dodávateľ;\n2.4 súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, že dlžník rozhodcovskú zmluvu\nuzavrieť nemusel, mohol od nej odstúpiť, mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať\njej neplatnosť v rozhodcovskom konaní, či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovskú rozsudku. O\nvýzname a účinkoch uzavretia zmluvy bol povinný poučený v bode 3 rozhodcovskej zmluvy. Predmetná\nzmluva a rozhodcovská zmluva boli povinnému predložené na samostatných listinách a z názvu každého\nz uvedených právnych úkonov vyplynulo, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv\nvyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia\nzmluvy o revolvingovom úvere;\n2.5 skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi,\nktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory\nzo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo\npred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom\nrozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z\njej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje\nsa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k\nriešeniu veci pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 26.03.2009 sp.zn. 1M Obdo 16/2006 a tvrdil, že začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek\nzo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bola právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci daná\na v exekúcii možno pokračovať.\n3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním zo dňa 07.02.2025; rozhodnutie exekučného\nsúdu považuje za správne, zákonné a náležite odôvodnené a v celom rozsahu poukázal na jeho\nodôvodnenie; uviedol, že:\n3.1 rozhodnutie súdu prvej inštancie (vzhľadom na formulárový charakter rozhodcovských zmlúv a\nspôsob ich uzatvárania ako súčasť úverových zmluvných podmienok v deň podpisu návrhu zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere spotrebiteľom) je plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou aj iných\nexekučných súdov v rámci Slovenskej republiky, ako aj v súlade so závermi vyplývajúcimi z uznesenia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20.06.2018;\n3.2 oprávnený v odvolaní poukazoval a k odvolaniu doložil niektoré staršie rozhodnutia všeobecných\nsúdov, ktoré však sú už prekonané novšími rozhodnutiami, ktoré identickú rozhodcovskú zmluvu a\nspôsob jej uzatvárania považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda\nza neplatnú.\n4. V odvolacej replike oprávnený uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení a argumentácie uvedenej\nv odvolaní zo dňa 23.01.2025, z ktorej vyplýva, že rozhodcovská zmluva zo dňa 20.09.2012 je\nplatným dojednaním, ktoré založilo právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Námietky povinného\nnepovažoval za dôvodné.\n5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací podľa §34 C.s.p. po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou (§359, §362 ods. 1 C.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením\n§379 a §380 C.s.p a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §385 ods. 1 C.s.p. „a contrario“\nuznesenie okresného súdu podľa §387 ods. 1 a 2 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.\n5.1 Podľa §387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n5.2 Podľa §387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n6. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní z obsahu\npredloženého spisu zistil, že v predmetnej veci sa jedná o druhý návrh povinného na zastavenie\nexekúcie;\n\n6.1 o prvom návrhu (zo dňa 04.07.2019) povinného na zastavenie exekúcie (a na odklad exekúcie)\nsúd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 7Er/1/2014-37 zo dňa 08.07.2019 tak, že návrh zamietol;\npredmetné uznesenie bolo ako vecne správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 41CoE/10/2021-87 zo dňa 17.02.2021;\n6.2 aj keď druhý návrh povinného, o ktorom aktuálne súd prvej inštancie (druhý raz) rozhodol a je\npredmetom tohto odvolacieho konania obsahuje rovnaké skutkové a právne tvrdenia ako návrh zo dňa\n04.07.2017, odvolací súd konštatuje, že nejde v danej veci o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, na\nktorú súd prihliada ex offo - uvedené vyplýva z osobitnej úpravy exekučného konania, v ktorom konaní\nžiadne rozhodnutie nemôže mať povahu rozhodnutia vo veci samej (in merito); v exekučnom konaní\nsa nerozhoduje o nároku podľa predpisov hmotného práva, ale len o splnení procesných podmienok\nna začatie resp. vedenie núteného výkonu rozhodnutia (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n3Oboer/22/2018 z 15. októbra 2018, uznesenie sp.zn. 3Oboer/25/2017 zo 14. februára 2018). Úlohou\nexekučného súdu je zabezpečiť vymoženie nároku priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niného orgánu, prípadne vymoženie nároku uznaného povinným subjektom, pričom v exekučnom konaní\nrozhoduje o existencii alebo neexistencii podmienok (hmotnoprávnych alebo procesných) pre začatie,\nprípadne ďalšie vedenie exekúcie. Exekučný súd je počas celého exekučného konania (t.j. v každom\nštádiu vedenia exekúcie) povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady\npre vedenie exekúcie. Odvolací súd tiež poukazuje na závery uvedené v náleze Ústavného súdu SR\nsp.zn. IV. ÚS 211/2023 zo dňa 20.06.2023, v ktorom sa zaoberal prekážkou právoplatne rozhodnutej veci\nv exekučnom konaní: „Rozhodovanie o existencii prekážky rozsúdenej veci (nielen) v exekučnom konaní\nreflektuje vždy na osobitné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú spojené s vyriešením otázky totožnosti\nveci. Prekážka res iudicata totiž existuje jedine v prípade, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec,\no ktorej už bolo v skoršom konaní právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom konaní v\nporovnaní so skorším konaním je možné identifikovať totožnosť subjektov a totožnosť predmetu konania,\nktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj zhodu skutkového základu\nnároku. V exekučnom konaní je vecou samou procesný nárok, o ktorom je súd povinný rozhodnúť, teda\npri začatí exekučného konania ide o žiadosť oprávneného o nútený výkon exekučného titulu. Ak teda\nexekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo\nvydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu tohto\nrozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom.“;\n6.3 súčasná právna úprava platná od 01.04.2017 reflektuje na problematiku opätovne podávaných\nnávrhov na zastavenie exekúcie zo strany povinných v ustanovení §61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného\nporiadku, podľa ktorého sú návrhy na zastavenie exekúcie prípustné aj opakovane, avšak podliehajú tzv.\nkoncentračnej zásade. V predloženej veci však ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo dňa 03.01.2014,\npreto v zmysle § 243h ods. 1 Exekučného poriadku je zo zákona nevyhnutné aplikovať právne predpisy\núčinné do 31. marca 2017, a na novú právnu úpravu nemožno prihliadať.\n6.4 Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie odvolací súd v odvolacom konaní pokračoval a odvolanie\noprávneného vecne prejednal.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu námietok oprávneného uvedených v\nodvolaní a dospel k záveru, že tieto nemožno považovať za dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne\nzistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne a dostatočne\nodôvodnil (na základe ktorých skutočností považuje exekučný titul za materiálne nevykonateľný,\nv dôsledku čoho exekúciu zastavil) a nedopustil sa pochybení ani v procesnom postupe, ktorým\nby znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných odvolacích\ndôvodov v zmysle §365 C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p.\npotvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje\nnasledovné skutočnosti:\n7.1 exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady\nna vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez\njeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval\npredmetnú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle §2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej\nzmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto konaní oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy\nkonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto konaní povinný, je osoba, ktorá pri\nuzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila\nako fyzická osoba – spotrebiteľ;\n\n7.2 rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.09.2012 správne posúdil súd prvej inštancie v zmysle ust. §53 ods.\n4 v spojení s §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako\nabsolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú\nnerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa.\nOdvolací súd nespochybňuje názor oprávneného, že zákon nevylučuje, aby bola rozhodcovská doložka\ndojednaná vo forme rozhodcovskej zmluvy, resp. vo forme samostatného právneho úkonu. Avšak\npodstatou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť,\nže rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predkladaná v adhéznej podobe (oprávnený ju predkladal\npovinnej v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, adresa a rodné číslo/dátum\nnarodenia), v dôsledku čoho nemal spotrebiteľ celkom zjavne reálnu možnosť obsah predloženej\n„formulárovej“ rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť (pozri\nnapríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26. júla\n2018), čo umocňuje aj skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola so spotrebiteľom uzatvorená v rovnaký\ndeň ako predmetná zmluva, čo nasvedčuje tiež záveru o korelácii medzi poskytnutím úveru a podpísaním\nrozhodcovskej zmluvy, či dokonca podmienením uzavretia samotnej úverovej zmluvy súhlasom s\npodriadením sa rozhodovaniu sporov v rozhodcovskom konaní. Ohľadom podmienky individuálneho\ndojednania rozhodcovskej zmluvy odvolací súd zdôrazňuje, že individuálnosť vyjednaní nie je závislou\nod fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť\nznenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom;\n7.3 pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval oprávnený v odvolaní, tieto nie sú\nv predmetnej veci záväzné. Navyše, nejedná sa o konštantnú rozhodovaciu prax, o čom svedčia\nnapr. aj rozhodnutia, na ktoré poukázal povinný. Súd zároveň poukazuje na vývoj novšej judikatúry v\nobdobných veciach týkajúcich sa posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy a v tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 382/2022 zo dňa 15.12.2022, IV. ÚS 364/2022\nzo dňa 09.03.2023, ako aj na staršie rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 527/2017 zo dňa\n12.09.2017 a sp.zn. IV. ÚS 371/2018, na ktoré odvolací súd v uznesení zo dňa 17.02.2021 neprihliadol;\n7.4 odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva nebola (napriek tomu, že sa uzatvárala na\nsamostatnom liste papiera a aj napriek jej formulácii) skutočne alternatívnou, resp. nevýhradnou, pretože\nrozhodcovská zmluva síce dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom,\navšak v konečnom dôsledku je výber súdu na dodávateľovi, pretože v prípade, že sa dodávateľ rozhodne\npodať žalobu na vopred (v rozhodcovskej zmluve) určený rozhodcovský súd, stráca spotrebiteľ reálne\nprávo voľby vedenia sporu medzi príslušným všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Výber súdu\nv zmysle rozhodcovskej zmluvy je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi iba iluzórny (rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR I.ÚS 382/2022 zo dňa 15.12.2022);\n7.5 odvolací súd dodáva, že spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o\nsamotnú rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že v predtlači rozhodcovskej zmluvy je\nvopred určený nielen rozhodcovský súd resp. súdy, ktoré sú oprávnené v rozhodcovskom konaní spory\nvyplývajúce zo zmluvy o úvere rozhodnúť, ale navyše je v rozhodcovskej zmluve zakotvená i možnosť\nnavrhnúť konkrétneho rozhodcu, ktorý bude predložený spor rozhodovať. Výber rozhodcovského\nsúdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej\nžalobný návrh, ktorou je spravidla veriteľ. Veriteľ, ako spravidla žalujúca strana má tak vytvorenú\ni možnosť „výberu konkrétneho sudcu“, ktorý o veci rozhodne, pričom je prirodzené, že rozhodca\nje za svoju rozhodovaciu činnosť odmeňovaný. I uvedené vytvára odôvodnené pochybnosti o\nobjektívnom a nestrannom posúdení a rozhodnutí veci predloženej spravidla žalobcom, ktorý má\nmožnosť výberu sudcu i na základe svojich skúseností s rozhodovaním konkrétnych sudcov. Zároveň\nuvedené vytvára značnú nerovnováhu medzi veriteľom a dlžníkom – spotrebiteľom v neprospech\nspotrebiteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah nemal spotrebiteľ reálne možnosť\novplyvniť, sa spotrebiteľovi odníma právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia práva nielen medzi\nvšeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu,\nči rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol;\n7.6 vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu\no tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Oprávnený v konaní nepreukázal,\nže rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému\nnávrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení, aby z neho bolo\ndostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných\nsporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá\n- ktorá voľba znamená;\n\n7.7 odvolací súd neuznal ako argument prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ani možnosť spotrebiteľa\nodstúpiť od nej v lehote 14 dní a má v tejto súvislosti za to, že oprávneným poskytnutá lehota na\nodstúpenie od rozhodcovskej zmluvy je len formálna, spoliehajúc sa na to, že priemerný spotrebiteľ\nmotivovaný predovšetkým snahou získať finančné prostriedky a nepoznajúc význam rozhodcovskej\nzmluvy, nebude mať dôvod od nej odstupovať v poskytnutej lehote. Vychádzajúc z komplexnej úpravy\nrozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, považovať v\ncelosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n8. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej\nzmluve, resp. doložke, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so\nzákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by\noprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať\n(pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).\nOdvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým okresný súd\nexekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (výrok I.) postupom podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil\nako vecne správne. V rozsahu podaného odvolania a odvolacích dôvodov odvolací súd preskúmal aj\nodvolaním napadnuté výroky uznesenia, ktorým súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie (II. výrok)\na ktorým rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia (III. výrok). Oprávnený\nv odvolaní v tomto rozsahu neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu ani žiadne odvolacie dôvody, preto\nodvolací súd podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III.\n9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených\nv odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)\naž n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/1/2014", "guid": "59c6f21e-ea14-4d1b-b302-07b41782e597:8287c341-3677-41ca-b221-ac5927ee28c4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3a72d06-989f-4fc5-99bb-85cb536db67a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2"}, {"guid": "ussr:26c03f16-639f-4be6-8f57-05655054af7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ussr:d5e1aae4-a13d-42c0-8c9e-26e99520ff59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 527/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 527/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "3ea4f040-9fee-4240-bbbb-a720a031ae3a:6b0f535c-06ac-4439-b359-fa513b661a09", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/1/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Er/1/2014 z 18. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3ea4f040-9fee-4240-bbbb-a720a031ae3a:6b0f535c-06ac-4439-b359-fa513b661a09"}], "citovane_v": [{"guid": "7b3855c7-2cdf-4317-87f3-5babb24d82f1:f05bc8de-d365-4028-8565-df93eb865cf9", "ecli": "ECLI:SK:OSMT:2025:5717209271.3", "spisova_znacka": "18Er/3297/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/3297/2017 z 13. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMT:2025:5717209271.3"}]}