Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/104/2025 z 18. 12. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2025, sp. zn. 11Co/104/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6125392000.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/104/2025 | ECLI:SK:KSBB:2025:6125392000.1 | 2025-12-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, OZ, § 146 ods. 1 OZ, § 146 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/636a5b14-1765-42ed-98e6-353cb9d6d875 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6125392000.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Banská Bystrica 11Co/104/2025 6125392000 18. 12. 2025 JUDr. Jozef Zlocha ECLI:SK:KSBB:2025:6125392000.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danici Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. C., zastúpená G. H. I., advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX C. C., IČO: 51 157 187, proti odporcovi: B. B. C., D. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 18C/37/2025 z 9. októbra 2025, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 18C/37/2025-32 z 9. októbra 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (prvá výroková veta). O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol, že odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva (druhá výroková veta). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia k bytu číslo 7-E na poschodí „7 mezanín“ vo vchode 20, obytná a neobytná budova so súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa v k.ú. C. C., obec C. C., okres C. C., na LV č. XXXX pod B183 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve k pozemku vo výške 15973/447578, a ku garáži „nebytový priestor č. 17“ nachádzajúcej sa na 2. poschodí vo vchode 24, obytná a neobytná budova so súpisným č. XXXX, v k.ú. C. C., obec C. C., okres C. C. na LV č. XXXX pod B195 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, stavba postavená na pozemkoch KN-C parcel. č. 378/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1483 m2 a KN-C parcel. č. 378/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2 (ďalej spolu aj „sporné nehnuteľnosti“) tak, že ukladá, aby odporca znášal striedavé užívanie s navrhovateľkou k bytu číslo 7-E a garáže č. 17 v 2ročnom intervale, ktorý začína plynúť dňom právoplatnosti neodkladného opatrenia, v prospech prvého užívania navrhovateľkou tak, že do uplynutia tejto doby sa odporca zdržiava jeho užívania a uplynutím tejto doby prejde právo užívania znovu na jeho osobu, pričom tento stav striedavého užívania bude trvať do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo rozhodnutím súdu. 1.2 Navrhovateľka v návrhu poukázala na rozvod manželstva s odporcom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/18/2024-77 z 9. apríla 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žiline sp.zn. 13CoP/123/2024 z 31. júla 2024. Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky s odporcom doposiaľ vyporiadané nebolo a jeho predmetom sú aj sporné nehnuteľnosti. Navrhovateľka označila dôvody potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu s poukazom na rozvodový rozsudok, z ktorého vyplýva, že v domácnosti účastníkov konania vznikali konflikty v súvislosti s výchovou syna navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu; dôvodmi rozvratu manželstva boli odlišné životné názory, hodnoty, morálna úroveň a odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. V rozvodovom konaní manžel navrhovateľky nepoprel, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo zaťahovanie maloletého dieťaťa do hádok manželov, aby bolo ich svedkom; odporca sa mal vyjadriť, že rozvod bude naťahovať kvôli vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka tvrdila, že jej bývalý manžel pri jej snahe o užívanie predmetného bytu v prítomnosti jej matky a syna z prvého manželstva vyvolal konflikt a neoprávnene privolal policajnú hliadku, pričom od konajúceho policajta dostal poučenie, že navrhovateľka má právo využívať byt kedykoľvek a s kýmkoľvek. Odporca odmietol striedavé užívanie parkovacieho miesta patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca sporné nehnuteľnosti užíva odkedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v júli 2023, napriek jej snahe o striedavé užívanie nehnuteľnosti. Považovala za osvedčené, že spoločné užívanie pri danom stupni rozvratu vzťahov nie je možné, nakoľko to má dopad nielen na jej osobu, ale aj na spoločného syna. Napriek pokusu navrhovateľky o spôsobe vyporiadenia sporných nehnuteľností, ostal odporca pasívny, na návrh na dočasné riešenie užívania bytu s príslušenstvom odporca odpovedal tak, že z jeho odpovede nevyplýva ochota k dohode o dočasnej úprave užívania bytu s príslušenstvom. Práve z uvedeného dôvodu navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa veci začali aspoň sčasti riešiť, nakoľko očakáva, že bude musieť podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a predpokladá, že odporca bude konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov blokovať a predlžovať. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chce navrhovateľka docieliť, aby odpadol dôvod zdržiavať proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 1.3 Okresný súd sa oboznámil s obsahom návrhu, rozsudkami Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline vo vzťahu k rozvodu manželstva a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou; aplikoval § 324 ods.1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 146 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 1.4 Vo všeobecnosti poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho funkciu, základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu hodnoverného osvedčenia aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Poukázal tiež na dočasný charakter neodkladného opatrenia, rozsah dokazovania pred nariadením neodkladného opatrenia a skutočnosť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Rovnako vo všeobecnosti poukázal na občianskoprávny inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov a oprávnenie zásahu súdu v prípade nezhody medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto smere zdôraznil, že bývalý účastník bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže úplne vylúčiť druhého účastníka z užívania veci, ktorá ešte nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctvo vyporiadaná. Do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné na manželov aj naďalej hľadieť, ako na rovnocenných vlastníkov spoločnej veci. Rovnako poukázal na oprávnenie súdu vykonať zásah do užívacieho práva jedného z manželov k bytu alebo domu v zmysle § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka. 1.5 Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal okresný súd za osvedčené, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozvodom; rozvodovým rozsudkom došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností strán sporu na čas po rozvode k spoločnému maloletému dieťaťu. Rovnako mal preukázané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam a nebolo tvrdené, ani súdu známe z úradnej činnosti prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež mal osvedčené, že navrhovateľka odporcovi navrhla striedavé užívanie bytu do času, kým nedôjde k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM alebo k rozhodnutiu súdu o tejto otázke; osvedčené tiež mal, že odporca tento byt užíva a nemieni sa zo spornej nehnuteľnosti vysťahovať. Za takýchto osvedčených skutočností navrhovateľka tvrdila, že spoločné užívanie bytu pri stupni rozvratu vzťahov nie je možné, a preto navrhla úpravu striedavého užívania bytu a garáže. 1.6 Posudzujúc vyššie uvedené skutočnosti okresný súd zdôraznil ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je opodstatnená vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov alebo hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Ochrana, ktorú má súd poskytnúť neodkladným opatrením, sa vyznačuje osvedčením naliehavosti, nutnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad z dôvodu hrozby bezprostrednej a nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na právach v dôsledku konkrétnych úkonov zo strany sporu, voči ktorej návrh na nariedenie neodkladného opatrenia smeruje. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd konštatoval, že navrhovaná úprava pomerov strán sporu nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia; okresný súd nemal osvedčené zhoršenie právnej pozície navrhovateľky v takej miere, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o ochranu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka v konaní vo veci samej. Navrhovateľke nič nebránilo a nebráni v tom, aby sa obrátila v tomto smere na súd so žalobou. 1.7 Navrhovateľka netvrdila a neosvedčila, že by príčinou jej odchodu zo spoločnej domácnosti a tým prekážkou jej návratu do spoločného bytu bolo násilné správanie sa odporcu voči nej alebo hrozba takéhoto správania. Poukázala na to, že spoločné užívanie sporných nehnuteľností pri danom stupni rozvratu a vzťahov nie je možné; argumentovala, že odporca v snahe zastrašiť ju, privolal policajnú hliadku, o čom je zvukový záznam na polícii. Okresný súd však nemal preukázané také násilné správanie alebo hrozbu násilného správania zo strany odporcu, ktorá by dosahovala určitý stupeň intenzity; predložené čestné prehlásenie o existencii zvukového záznamu na polícii, nebolo pre okresný súd dostatočné na osvedčenie tvrdených skutočností z dôvodu, že bolo možné použiť iný dôkazný prostriedok. 1.8 Navyše navrhovateľka býva už viac ako dva roky mimo spoločnej domácnosti s odporcom, má zabezpečené bytové podmienky vhodné pre starostlivosť o ich spoločného syna. Poukázal aj na časový aspekt, a teda skutočnosť, že navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila 1. júla 2023 a komunikácia ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebehla až v lete roku 2025. Z uvedeného dôvodu okresný súd konštatoval, že nie je daná nutnosť okamžitého poskytnutia ochrany navrhovateľke navrhovaným spôsobom a tým hodnoverne osvedčená existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. 1.9 Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemá zaťažovať povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah; ujma povinnej osoby nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorá sa poskytuje nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľke. Posudzujúc vec podľa princípu proporcionality, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom striedavého užívania sporných nehnuteľností, vyhodnotil okresný súd za neprimeraný s ohľadom na jeho dĺžku a ohraničenie vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. 1.10 Z uvedených dôvodov okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.11 Pri rozhodovaní o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd aplikoval § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.; odporcovi však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred okresným súdom žiadne trovy nevznikli, nakoľko ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka s tým, že navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil, nariadil neodkladné opatrenie a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia primárne nespájal riešenie nezhody s fyzickým a psychickým násilím alebo jeho hrozbou, ale so zákonnou úpravou rovnoprávnosti manželov v majetkových vzťahoch, medzi ktoré patrí spoločné užívanie spoločnej veci v reálnom čase a ak to nie je možné, hľadanie takého riešenia, ktoré by bolo primerané a spravodlivé pre obidvoch manželov. Bola za to, že fakt nezhody z hľadiska užívania sporných nehnuteľností bol osvedčený. Skutočnosť, že súd prvej inštancie zahrnul do úvahy oprávnenosti osobitne aj hmotnoprávny dôvod v zmysle § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka nie je správne, nakoľko návrh z tohto nevychádzal. Podstatné je, že odišla zo spoločnej domácnosti, že tento odchod zo spoločnej domácnosti bol odôvodnený, resp. na odchod zo spoločnej domácnosti existoval dôvod. 2.2 Okresný súd pri svojich úvahách nezahrnul aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba úpravy pomerov totiž môže byť bezodkladná a môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Skutkovo je totiž osvedčené, že odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol dôvodný; navrhovateľka sa snažila o dohodu s odporcom, ktorá bola odmietnutá neprimeraným argumentom. Je vylúčené, aby mohla užívať byt ako spoločnú vec spoločne; konečná súdna ochrana podľa všeobecnej žaloby nie je primeraný spôsob ochrany pre otázky spojené s plynutím času. Odporca viac ako dva roky užíva výlučne spoločnú vec za existencie nezhody; porušuje sa jej právo užívať vec zo zákonného dôvodu a vzniká jej z toho ujma dlhodobého nevýhodného postavenia a dochádza k zhoršeniu jej právnej pozície. Práve z uvedeného dôvodu volila neodkladné opatrenie ako primeraný prostriedok ochrany, lebo stav výlučného užívania odporcu je limitovaný dobou času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ju súd nevyhovením návrhu na neodkladné opatrenie odkáže na konečnú právnu úpravu, je takmer isté, že meritórny spor bude zbytočný. Vyriešenie jej vzťahu k predmetu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude definitívne práve rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM; kým súd k takému záveru dospeje, budú zo strany odporcu jej práva na užívanie spoločnej veci porušované. Práve z uvedeného vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov a z dennodenného plynutia času. Namietala všeobecné proklamácie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia; je v rozpore s osvedčenými skutočnosťami, že nie je osvedčené zhoršenie právnej pozície navrhovateľky a existencia hrozby vzniku nenapraviteľnej ujmy na jej právach. Ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vyhovené, odporca takmer s istotou bude niekoľko rokov užívať byt aj parkovacie miesto, a to jednostranne až do rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Ak okresný súd svoje závery odôvodňoval aj s poukazom na § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka, tieto dôvody netvrdila a ani neosvedčovala; poukázala na reálne dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti, ktorými bolo zaťahovanie maloletého dieťaťa do hádok rodičov spôsobom, aby bolo ich svedkom. Práve v uvedenom videla navrhovateľka dôvody vylučujúce spoločné užívanie bytu a parkovacieho miesta; právna úprava jej dáva možnosť ochrany užívania spoločných vecí ich striedavým užívaním. Takýmto spôsobom by jej práva a ani práva odporcu neboli žiadnym spôsobom dotknuté; súd prvej inštancie navrhovateľku zamietnutím návrhu tlačí do pozície, kde jej právne postavenie je v neprimeranom rozsahu obmedzené po dobu viac ako dva roky. 3. Odvolací súd s poukazom na § 329 ods.1 C.s.p. umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 3.1 Odporca v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. 3.2 K dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločného bytu odporca uviedol, že navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila dobrovoľne na základe vlastného presvedčenia a z dôvodu vplyvu iných osôb. Zo strany odporcu nebol žiadny nátlak na navrhovateľku a žiadna situácie ohrozujúca jej telesnú alebo duševnú integritu. Za nepravdivé považoval tvrdenia o zaťahovaní syna do hádok alebo o nezhodách pri jeho výchove aj z dôvodu, že syn navrhovateľky 7 rokov s nimi v spoločnej domácnosti nebýval, dnes má 24 rokov a žije inde. 3.3 K užívaniu bytu a garáže odporca uviedol, že navrhovateľka má k dispozícii kľúče od bytu aj garáže; v užívaní sporných nehnuteľností jej nikdy nebránil a ani nebráni. Navrhovateľka ako spoluvlastníčka je plne oprávnená byt aj garáž užívať; neexistuje žiaden zásah do jej práv, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. 3.4 Taktiež uviedol, že voči navrhovateľke nikdy nepostupoval agresívne, nepoužíval nátlak ani hrubé správanie. Políciu v minulosti kontaktoval výlučne z dôvodu, že si nebol istý ako postupovať a necítil sa komfortne. Situáciu polícia vyhodnotila ako návštevu, protiprávne konanie nezistila a odporca z bytu dočasne odišiel, aby nedošlo ku konfliktu. 3.5 Vo vzťahu k možnosti dohody o vyporiadaní BSM zdôraznil, že tvrdenie, že odmietol dohodu je nepravdivé; navrhovateľke ponúkol viacero riešení vrátane prevodu bytu na spoločného syna s právom doživotného užívania pre navrhovateľku s tým, že by jej odporca uhradil navyše 100.000,-Eur. Ponúkol je tiež možnosť, že sa odsťahuje mimo Banskej Bystrice a navrhovateľka by so synom byt užívala až do jeho ukončenie strednej školy a po predaji by sa podiely vyporiadali férovo. Dôvodom na neodkladné opatrenie nie je skutočnosť, že navrhovateľka chce byt aj garáž do svojho výlučného vlastníctva. 4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 4.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. Navrhovateľka uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p.. 5.1 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.). 5.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009). 6. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania a vyjadrenia odporcu odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný; meritórnym rozhodnutím, pokiaľ účastníci podajú návrh, môže o veci rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie; miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia; pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie; nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1 prvá veta C.s.p.). 6.1 Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka žalobu vo veci samej nepodala; navrhla aby súd rozhodol neodkladným opatrením. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu odôvodnila v zásade len tvrdením, že obsah jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je užší, ako obsah vlastníckeho práva bezpodielového spoluvlastníka tým, že užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam reálne vykonáva len odporca; súčasné spoločné užívanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je z dôvodu rozvrátených vzťahov nemožné; odporca doposiaľ relevantne nereagoval na jej návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chce docieliť, aby odpadol dôvod zdržiavať proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zo strany odporcu. 7. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že nebola osvedčená potreba bezodkladného a okamžitého zásahu súdu do pomerov strán sporu; návrh na nariadenia neodkladného opatrenia o obsahu, v akom bol podaný, by bol neprimeraný s ohľadom na dĺžku a ohraničenie vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. 7.1 S uvedeným záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. 7.2 Navrhovateľka sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala bez toho, aby podala žalobu vo veci samej; žalobou vo veci samej by bola (mohla byť) žaloba podľa § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka resp. žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní navrhovateľka výslovne uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespájal riešenie užívania sporných nehnuteľností (nezhody) s fyzickým a psychickým násilím a jeho hrozbou; z uvedeného dôvodu sa odvolací súd otázkou aplikácie § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka nezaoberal a ani zaoberať nemohol. 7.3 Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľka žalobu vo veci samej nepodala, odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka sa môže súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia domáhať bez toho, aby podala žalobu vo veci samej; prípadne bez toho, aby konanie o vec samej prebiehalo; žalobkyňa tak (zrejme) predpokladala, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. S prihliadnutím na charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní (na rozdiel od konania vo veci samej) súd nemá a ani nemôže mať náležite zistený stav veci, nakoľko môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia mal odvolací súd v zásade za osvedčené všetky skutočnosti, ktoré za osvedčené považoval okresný súd. Je nielen osvedčené ale aj preukázané, že účastníci konania o nariadenie neodkladného opatrenia boli manželmi, ich manželstvo bolo rozhodnutím súdu právoplatne rozvedené; spor medzi bývanými manželmi sa týka užívania nehnuteľností, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Nehnuteľnosti, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súčasnosti užíva len jeden z bývaných manželov (odporca). Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka neosvedčila, že by bol daný návrh na súd na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a ani mu takáto skutočnosť nie je známa z jeho úradnej činnosti, iné skutkové tvrdenie do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní z obsahu spisu nevyplýva. Zo spisu vyplýva odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti 1. júla 2023 ako aj jej tvrdenie, že spoločné užívanie spornej nehnuteľnosti je v súčasnosti nemožné z dôvodu rozvratu vzťahov (ktorý napokon viedol aj k opusteniu spoločnej domácnosti a k rozvodu manželstva). 8.1 Právny stav vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je taký, že patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, od 1. júla 2023 nehnuteľnosti užíva len odporca (ktorý toto skutkové tvrdenie v písomnom vyjadrení nepoprel), k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Je tiež zrejmé, že navrhovateľka takúto dohodu iniciovala, odporca doposiaľ s jej návrhom nesúhlasil. 9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k neodkladnému opatreniu prichádza do úvahy len dočasná oprava pomerov strán sporu; navrhované neodkladné opatrenie nemá slúžiť k odvráteniu obavy, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. 9.1 Potrebu dočasnej úpravy pomerov vidí navrhovateľka v tom, aby naďalej nedochádzalo k nerovnovážnemu právnemu postaveniu bývalých manželov k sporným nehnuteľnostiam, keď jedno z oprávnení bezpodielového spoluvlastníka (vec užívať) realizuje len odporca. 10. Pre účely potreby bezodkladnej úpravy (ktorá sa poskytuje neodkladným opatrením) a ktorá bezodkladnosť je esenciálnou náležitosťou dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodujúce okolnosti. 10.1 Vo veci užívania sporných nehnuteľností nejde o stav vytvorený v nedávnej minulosti ale s prihliadnutím na opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou 1. júla 2023 ide o stav dlhodobý (v čase rozhodovania odvolacieho súdu viac ako dva roky); nejde o náhlu prekážku užívania sporných nehnuteľností. Zo spisu nevyplýva ani bránenie v užívaní sporných nehnuteľností navrhovateľkou aktívnou činnosťou odporcu. Súčasnému spoločnému užívaniu nehnuteľností, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bráni predovšetkým rozvrátený vzťah medzi bývalými manželmi, keď predovšetkým navrhovateľka vylučuje spoločné užívanie nehnuteľnosti. Otázka súčasného užívania je tak viac otázkou vzťahovou ako otázkou právnou; jedinou prekážkou užívania sporných nehnuteľností zo strany navrhovateľky je skutočnosť, že ich užíva odporca a spoločné užívanie nie je v dôsledku rozvratu vzťahov možné. Uvedené samo o sebe vylučuje záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 10.2 Navrhovateľka naplnenie potreby bezodkladnej úpravy videla aj v existencii trvalého stavu (dlhodobé užívanie nehnuteľnosti len odporcom), ktoré sa denne prehlbuje v dôsledku relevantného plynutia času. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu nevyplýva vytvorenie protiprávneho stavu odporcom, tomu v rámci vlastníckeho práva patrí aj právo vec užívať rovnocenne s totožným právom navrhovateľky; bránenie v užívaní nehnuteľnosti odporcom zo spisu nevyplýva. Aj v tomto smere je rozhodujúca otázka vzťahová a nie právna. 11. Z uvedeného dôvod bolo potrebné vec posúdiť aj z hľadiska širších súvislostí, ktorými sú otázka bývania a právo na obydlie. Navrhovateľka ani netvrdila, že prostredníctvom návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia rieši svoju bytovú otázku (že nemá kde bývať alebo že si zabezpečuje bývanie za neprimeraných výdavkov); naopak, neodkladným opatrením mieni riešiť užívanie sporných nehnuteľností odporcom, u ktoré je zrejmé, že minimálne v rozsahu bytu ide o jeho obydlie (navrhovateľka ani netvrdí, že odporca má obydlie inde). 12. K záveru súdu prvej inštancie o absencii zhoršenia právnej pozície navrhovateľky alebo nenapraviteľnej ujmy na jej právach, s ktorým navrhovateľka nesúhlasila a tento záver namietala, odvolací súd uvádza, že do rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva alebo do dohody o takomto vyporiadaní, jej ostáva vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zachované, v režime v katastri nehnuteľností zapísaného bezpodielového spoluvlastníctva; scudzenie sporných nehnuteľností je možné len za súhlasu oboch bývalých manželov; v tomto smere k zhoršeniu jej právneho postavania nedochádza. 12.1 Ujma na právach navrhovateľky je s prihliadnutím na obsah návrhu len v teoretickej rovine. Odvolací súd nemá pochybnosť, že navrhovateľka si musela obstarať bývanie inde a zrejme má s uvedeným aj určité náklady. Absentuje však tvrdenie a jeho osvedčenie, či a v akom rozsahu sa podieľa na nákladoch spojených s vlastníctvom sporných nehnuteľností prípadne na nákladoch, spojených s ich užívaním. 13. Napokon navrhovateľka ako jeden z dôvodov, pre ktorý požaduje nariadiť neodkladné opatrenie výslovne, resp. z obsahu jej návrhu možno vyvodiť, uvádza , aby odpadol (prípadný) dôvod zdržiavať proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto argumentácia však nemôže byť dôvodom pre konštatovanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Uvedený záver platí o to viac, že od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva doposiaľ návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaný nebo; účelom neodkladného opatrenia nie je a nemôže byť zlepšenie svojho postavenia v inom, doposiaľ nezačatom súdnom spore. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil. 15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p.; podľa zásady úspechu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania patrí v odvolacom konaní úspešnému odporcovi. Odporca však nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu trovy odvolacieho konania vznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.