{"guid": "3167abde-6f84-4081-a0b0-3eb586745b6f:a19c337e-c676-4de5-8f00-9905a571ec9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2", "spisova_znacka": "43Cob/38/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/38/2025 z 30. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2025, sp. zn. 43Cob/38/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2", "identifikacne_cislo": "6123389486", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-54.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e.odsek-4", "nazov": "§ 166e ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-54", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a19c337e-c676-4de5-8f00-9905a571ec9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n43Cob/38/2025\n6123389486\n30. 10. 2025\nMgr. Miriam Kamenská\nECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam\nKamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu Slovenská\nrepublika, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Hurbanova 16/16, 010 01 Žilina, IČO: 30\n794 536 proti žalovanému A. B. C., s miestom podnikania Gemerská 6, 010 08 Žilina, IČO: 10 946 764,\nv konaní zast. iTRUST Legal, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť\nRužinov, IČO: 36 808 181 o zaplatenie 10.560,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/177/2023-84 zo dňa 9. mája 2024, takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/177/2023-84 zo dňa 9. mája 2024 v napadnutej prvej\nvýrokovej vete a tretej výrokovej vete z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n10.560,- Eur od 02.07.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia;\nv druhej výrokovej vete žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.560,- Eur\nod 08.12.2021 do 01.07.2022 zamietol a v tretej výrokovej vete žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania voči žalovanému v rozsahu 91,66 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu\npodaným v upomínacom konaní sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške\n10.560,- Eur s úrokom z omeškania s tým, že dňa 16.06.2021 (poznámka odvolacieho súdu: správne mal\nbyť v návrhu „16.06.2020“) uzavrel so žalovaným Dohodu č. 20/25/54E/3854 o poskytnutí finančného\npríspevku Opatrenie č. 2 v rámci projektu „Prvá pomoc“, uzatvorenú v zmysle § 54 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 5/2004 Z.z. (ďalej aj len „Dohoda“). V Dohode žalovaný čestne vyhlásil, že bol nemocensky\na dôchodkovo poistený v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.\nodvodové prázdniny. Dodatočnou kontrolou bolo zistené, že od 01.04.2020 do 31.07.2021 bol žalovaný\npoistený dobrovoľne len od 14.02.2021 do 30.04.2021, a teda nespĺňal podmienky oprávnenosti pre\nvyplatenie príspevku v rámci Opatrenia č. 2, pričom žalobca žalovanému za obdobie od 01.04.2020\ndo 31.07.2021 vyplatil finančný príspevok vo výške 10.560,- Eur. Výzvou zo dňa 05.11.2021 bol\nžalovaný vyzvaný na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku a dňa 16.06.2022 bola\nžalovanému doručená ďalšia výzva.\n3. Žalovaný sa bránil tým, že podmienky Dohody vrátane jej znenia a pojmov v nej uvedených\njednostranne stanovil žalobca. Argumentácia žalobcu, že zo strany žalovaného nebola splnená\npodmienka existencie tzv. odvodových prázdnin, neobstojí z dôvodu, že zo strany štátu a štátnych\norgánov nebolo určite a nesporne vysvetlené, čo je obsahom tohto pojmu. Nejasná a neurčitá formulácia\n\npodmienok poskytnutia finančného príspevku nemôže ísť na ťarchu občana. O nejasnosti a neurčitosti\npojmu „odvodové prázdniny“ svedčí nielen verejná diskusia k danej téme vyplývajúca napr. z článku\nJozefa Mihála, ale aj rozdielna formulácia jeho obsahu v projekte „Prvá pomoc“ a „Prvá pomoc plus“.\nNa jednej strane v Opatrení č. 2 je odkaz na zákon o sociálnom poistení, ale na druhej strane\nzákon o sociálnom poistení termín „odvodové prázdniny“ nepozná. Finančný príspevok bol žalovanému\nvyplatený až na základe uzavretej Dohody, ktorú predložil žalobca. Jej podpísaniu predchádzala žiadosť\nžalovaného o poskytnutie finančného príspevku, v ktorej uviedol všetky skutočnosti pravdivo, a to aj\nk otázke svojej obnovenej živnosti. Termín „odvodové prázdniny“ si vysvetľoval ako časové obdobie,\nv ktorom platí, že živnostník nemá povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne. Podanú žiadosť\nposudzoval žalobca a po jej posúdení vyzval žalovaného na podpis. Nič mu teda nebránilo v tom,\naby príspevok nevyplatil, ak mal za to, že žalovaný nespĺňal podmienky na jeho vyplatenie. K podpisu\nDohody pristúpil žalobca dobrovoľne. Zjavná nejasnosť použitého termínu „odvodové prázdniny“ je\nzrejmá aj z rozličného obsahu dohôd uzatváraných jednotlivými pobočkami ÚPSVaR, ktoré nemali\njednotnú metodiku a používali dohody, v ktorých textáciu si vytvorili sami, t.j. bez určenia jednotného\nobsahu dohôd na ústrednej úrovni.\n4. Žalobca ďalej v konaní argumentoval, že podmienky Dohody žalovaný svojím podpisom dobrovoľne\nakceptoval a svojím čestným prehlásením potvrdil ich splnenie. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka, t.j. po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Táto podmienka spolu s vysvetlením\nbola obsiahnutá aj na str. 10 Opatrenia č. 2 v zverejnenom Oznámení o možnosti predkladania\nžiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Operačný program ľudské\nzdroje, vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny č. 6/2020/§54-PP, Aktualizácia č. 5 zo dňa\n17.05.2020. Vznik živnosti žalovaného je 30.09.1992, viackrát mal pozastavenú činnosť od roku 2015\ndo roku 2019 a keďže nešlo o novú živnosť, ale len o obnovenie pozastavenej činnosti a rovnako\nsi neplatil ani odvody do sociálnej poisťovne, tento projekt sa na žalovaného nevzťahoval. Čestným\nprehlásením žalovaný preukázal pravdivosť údajov a podpisom Dohody sa zaviazal umožniť výkon\nkontroly dodržiavania podmienok a žalobca následnou kontrolou zistil, že žalovaný nespĺňa podmienky\noprávnenosti vyplatenia finančného príspevku. Tvrdenia, že jednotlivé pobočky si textáciu dohôd tvorili\nsami, nie sú pravdivé, šablóny a metodiky boli dané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Články,\nktoré žalovaný predložil, by sa nemali považovať za dôkazný materiál, ide o prezentované názory, je z\nnich však jasné, aj vysvetlené, že žalovaný na finančný príspevok Opatrenia č. 2 nemá nárok.\n5. Žalovaný ďalej v konaní argumentoval, že zo strany žalobcu ako zmluvnej strany uzavretej Dohody\nnebolo určite a nesporne vysvetlené, čo je obsahom pojmu „odvodové prázdniny“, pričom možnosť\nneplatenia odvodov v prípade začatia podnikania je viazaná aj na ďalšie podmienky, ako len začatie\npodnikania.\n6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.06.2020\nžalobca a žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba uzatvorili Dohodu č. 20/25/54E/3854 o\nposkytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 s tým, že podmienky\nDohody boli stanovené žalobcom, avšak žalovaný svojím podpisom potvrdil ich akceptáciu. Zároveň v\nčlánku VI. bod 3 Dohody je Čestné vyhlásenie žalovaného, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený,\npovinne aj dobrovoľne v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.\nodvodové prázdniny, keď zároveň je uvedené, aj keď odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z., že odvodové\nprázdniny sú priznané každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho\nroka, t.j. po roku, v ktorom začal prvýkrát podnikať. Súdu prvej inštancie bolo žalobcom predložené aj\nOznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá\npomoc“ - operačný program ľudské zdroje a obsahom tohto Oznámenia je aj Opatrenie č. 2, ktoré je\ndefinované aj v čl. I. bod 1 Dohody, podľa ktorého účelom dohody je úprava práv a povinností účastníkov\ndohody pri poskytovaní finančného príspevku na podporu SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej\nsituácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva\nSR poklesli tržby v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č.\n5/2004 Z. z., a to v zmysle zákona o službách zamestnanosti, dočasného rámca pre opatrenia štátnej\npomoci a schémy štátnej pomoci pre dočasnú pomoc na podporu udržania zamestnanosti a podporu\nsamostatne zárobkovo činných osôb v období situácie spôsobenej nákazou covid-19 č. SA.56986 (2020/\nN) (časť 2.1.1). V danom Opatrení č. 2 je uvedené, že podmienkou oprávnenosti žiadateľa zároveň je,\nže ide o SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\n\nznení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do\n01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Príspevok nie\nje možné poskytovať SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť alebo súbežne uzatvorený\npracovný pomer. Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju\nčinnosť najneskôr k 01.02.2020.\n7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že má sa plniť to, čo bolo dohodnuté a v zmysle Dohody medzi žalobcom\na žalovaným je jednoznačne odkaz na Opatrenie č. 2, ktoré stanovuje podmienky oprávnenosti žiadateľa\na jednou z týchto podmienok je práve skutočnosť, že žiadateľ je SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové\nprázdniny a hoci je odkaz na zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý neobsahuje definíciu pojmu „odvodové\nprázdniny“, v Dohode je uvedená podmienka v zmysle Opatrenia č. 2 ohľadom odvodových prázdnin,\nkde je zrozumiteľným spôsobom vysvetlené a aj z obsahu je zrejmé, čo sú odvodové prázdniny a za\nakých podmienok má SZČO nárok na finančný príspevok a zároveň v zmysle článku VI. Dohody žalovaný\nvýslovne vyhlásil, čestne prehlásil, že tieto podmienky spĺňa. Zároveň toto Opatrenie č. 2 bolo riadne\nsprístupnené žalovanému a zverejnené a nemôže sa žalovaný teda odvolávať na nevedomosť o týchto\npodmienkach. Súd prvej inštancie preto posúdil, že obrana žalovaného je neprípustná. Vzhľadom na\nČestné prehlásenie ako aj uzatvorenú Dohodu, ako aj na podmienky stanovené v Opatrení č. 2, nemožno\npovažovať formuláciu podmienok za nezrozumiteľnú, neurčitú. Je nesporné, že žalovaný nesplnil\nstanovené podmienky, keďže začal podnikať v roku 1992 a odvtedy viac ráz mal pozastavenú činnosť,\nčo vyplýva aj zo živnostenského registra. Žalovaný dobrovoľne uzatvoril Dohodu napriek tomu, že\nneposkytol, neuviedol pravdivé údaje, čo sa zistilo v dôsledku následnej kontroly po uzatvorení Dohody\na po poskytnutí finančného príspevku. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že keďže u žalovaného nešlo\no novú živnosť, ale len o obnovenie pozastavenej živnosti a rovnako neplatil ani odvody do sociálnej\npoisťovne, čo bolo medzi stranami nesporné, tento projekt sa na žalovaného nevzťahoval, a preto nárok\nžalobcu je opodstatnený.\n8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že žalobca nepreukázal\ndoručenie výzvy zo dňa 05.11.2021, a preto žalovaný sa mohol dostať do omeškania až uplynutím lehoty\nstanovenej v rozsahu 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 23.05.2022, ktorá bola doručená 16.06.2022,\nto znamená, že žalovaný sa dostal do omeškania preukázateľným spôsobom až od 02.07.2022, a preto\nžalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 08.12.2021 do 01.07.2022 zamietol.\n9. Súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému v rozsahu 91,66 %, keď žalobca bol úspešný v žalovanej istine a v časti úrokov\nz omeškania bol neúspešný v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, a teda žalobca bol\núspešný v rozsahu 95,83 % a neúspešný v rozsahu 4,17 %.\n10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie v\nrozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.\n11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesprávne právne posúdenie spočíva v názore súdu prvej\ninštancie, že žalovaný nespĺňal podmienky pre poskytnutie finančnej pomoci, nakoľko nečerpal tzv.\nodvodové prázdniny. Ako už žalovaný opakovane argumentoval, podmienky na poskytnutie finančného\npríspevku splnil. Žalovaný nikdy netvrdil, že spĺňal podmienku platného poistenia. V Oznámení o\nmožnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku zo dňa 17.05.2020 a jeho časti\ns názvom Opatrenie č. 2 sú definované podmienky na priznanie finančnej pomoci pre fyzickú osobu\n- samostatne zárobkovo činnú, pričom je zrejmé, že sú postavené alternatívne, a to: a) existencia\nnemocenského a dôchodkového poistenia osoby v období do 31.03.2020 a aj po tomto dni, alebo b)\nčerpanie tzv. odvodových prázdnin; za bodkočiarkou nasleduje konštatovanie, že zákon o sociálnom\npoistení odvodové prázdniny priznáva každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že\nsamotný zákon o sociálnom poistení termín „odvodové prázdniny“ nepozná. To, že neexistuje legálna\ndefinícia uvedeného pojmu, uznal aj samotný súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Nie je preto\nzrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný túto podmienku uvedenú v zákone nespĺňal.\n\nNavyše za situácie, keď Opatrenie výslovne neuvádza, že za čerpanie odvodových prázdnin je možné\npovažovať len situáciu u novovytvorených podnikateľov od začiatku podnikania do 01.07. nasledujúceho\nroka. Predmetné znenie Opatrenia je totiž možné vykladať (aj) tak, že podmienkou priznania finančného\npríspevku je (akékoľvek) čerpanie tzv. odvodových prázdnin, pričom zákon takéto odvodové prázdniny\npriznáva každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka. Nie je\nvšak výslovne uvedené, že sa musí jednať len o novopodnikateľov, resp. že sa nemôže jednať aj o iné\nprípady tzv. odvodových prázdnin, ktoré, ako potvrdzuje aj názor odbornej verejnosti, môžu existovať aj\nv iných prípadoch. Argument žalovaného (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalobcu“),\ns ktorým sa súd prvej inštancie bez výhrady stotožnil, podľa ktorého je prípadom tzv. odvodových\nprázdnin len stav, ktorý sa týka tzv. „novozačínajúcich“ SZČO, je nesprávny, pretože možnosť neplatenia\nodvodov v prípade začatia podnikania je viazaná aj na ďalšie podmienky. Navyše, takáto podmienka\nzo zákona nikde nevyplýva. Takáto podmienka navyše jednoznačne nevyplýva ani z Oznámenia a\nOpatrenia č. 2. K obnoveniu podnikania žalovaného, resp. zrušeniu jeho pozastavenia, došlo dňa\n01.07.2019, t.j. ku dňu uzavretia Dohody zo dňa 16.06.2020 žalovaný skutočne poistné neplatil, no\npritom riadne podnikanie v zmysle Opatrenia č. 2 vykonával, čo bolo podmienkou priznania príspevku.\nOpatrenie vylučovalo z poskytnutia finančného príspevku osobu, ktorá mala zrušenú alebo pozastavenú\nživnosť, alebo súbežne uzatvorený pracovný pomer. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že návrh znenia\nDohody a zmluvnej dokumentácie predkladal žalobca a jej uzavretiu predchádzal kontrolný proces plne\nv kompetencii žalobcu. Žalovaný predložil všetky požadované doklady a poskytol potrebné vysvetlenia.\nAk nejaký termín (pojem) v predloženom návrhu Dohody ostal medzi stranami sporný, je potrebné ho v\nzmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať na ťarchu tej strany, ktorá tento termín použila, t.j.\nv danom prípade na ťarchu žalobcu. Tomu názoru svedčí aj existujúca judikatúra. Týmito výkladovými\nzávermi sa súd prvej inštancie neriadil.\n12. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, keď rozhodnutím\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 9OdS/1/2021 zo dňa 06.05.2021, ktoré bolo publikované v Obchodnom\nvestníku č. 91/2021 zo dňa 13.05.2021, bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Okresný\nsúd Žilina rozhodnutím č. k. 9OdS/1/2021 zo dňa 22.10.2021 rozhodol o určení splátkového kalendára\npre žalovaného a jeho oddlžení tak, že ho zbavil dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým\nkalendárom, a to v rozsahu, ako nebudú splátkovým kalendárom určeným žalovanému ako dlžníkovi\nuspokojené. Rozhodnutie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 208/2021 zo dňa 28.10.2021, k\nurčeniu splátkového kalendára tak došlo dňa 29.10.2021. Dohoda o poskytnutí finančnej pomoci bola\nuzavretá dňa 16.06.2020, t.j. pred určením splátkového kalendára. Za moment jej ukončenia je možné\npovažovať doručenie žiadosti o vrátenie finančnej výpomoci dňa 01.07.2022. Pohľadávka žalobcu, ak\nvôbec vznikla, je tak pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená len splátkovým kalendárom. V súlade s\n§ 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) sa pohľadávky,\nktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli\nprihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov a podľa § 166e\nods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Súd\nprvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že súd žalovaného zbavil jeho dlhov oddlžením a pohľadávka\nžalobcu sa voči žalovanému stala nevymáhateľnou. Súd na nevymáhateľnosť prihliada ex offo.\n13. Súd prvej inštancie dňa 26.06.2024 doručoval žalobcovi odvolanie žalovaného s tým, že má možnosť\ndo 10 dní sa písomne vyjadriť. Písomnosti boli žalobcovi elektronicky doručené dňa 26.06.2024. V\nurčenej lehote, ani následne, žalobca sa nevyjadril.\n14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a § 385\nods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je\nvo výroku vecne správne.\n15. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, za aktívne opatrenia\nna trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných\nmiest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu\nudržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu\nalebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po\nschválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.\n\n16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je\nupravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie\nje uzavretá.\n17. Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez\nnámietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa\nstala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania\npohľadávky.\n18. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov\nuvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie\npodľa § 166e ods. 4 ZKR neprihliadol na nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu v dôsledku oddlženia\nžalovaného splátkovým kalendárom, čím dospel k predčasnému, a teda nesprávnemu právnemu záveru\no dôvodnosti žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 10.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9\n% ročne zo sumy 10.560,- Eur od 02.07.2022 do zaplatenia\n19. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že\nžalovaný nespĺňal podmienku tzv. odvodových prázdnin, keď samotný zákon o sociálnom poistení\ntermín „odvodové prázdniny“ nepozná a keď Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie\nfinančného príspevku zo dňa 17.05.2020, v časti s názvom Opatrenie č. 2, výslovne neuvádza, že za\nčerpanie odvodových prázdnin je možné považovať len situáciu u novovytvorených podnikateľov od\nzačatia podnikania do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka.\n20. V konaní nebolo sporným, že dňa 16.06.2020 žalobca ako úrad a žalovaný ako samostatne\nzárobkovo činná osoba uzavreli v písomnej forme Dohodu č. 20/25/54E/3854 o poskytnutí finančného\npríspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 a nebolo sporným, že článok VI. bod 3\nDohody obsahoval čestné vyhlásenie žalovaného o tom, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený\n(povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie mu trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv.\nodvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznáva odvodové prázdniny každej\nSZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala\nprvýkrát podnikať) Sporným nebolo v konaní ani to, že konštatované Opatrenie č. 2 bolo obsiahnuté v\nzverejnenom Oznámení o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci\nprojektu „Prvá pomoc“ - operačný program ľudské zdroje, vyhlásené Ústredím práce, sociálnych vecí\na rodiny č. 6/2020/§54-PP, Aktualizácia č. 5 zo dňa 17.05.2020, pričom v tomto Opatrení č. 2 bolo\nuvedené, že podmienkou oprávnenosti žiadateľa zároveň je, že ide o SZČO, ktorá 1) bola nemocensky\na dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto\ndni, alebo 2) čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07.\nnasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Príspevok nie je možné\nposkytovať SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť alebo súbežne uzatvorený pracovný\npomer. Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť\nnajneskôr k 01.02.2020.\n21. Je potom pravdou, ako v konaní na súde prvej inštancie dôvodil a aj v odvolaní zotrval žalovaný, a ako\nsprávne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol i súd prvej inštancie, pojem tzv. odvodových\nprázdnin v žiadnom právnom predpise (zákone) definovaný nie je. Pre účely záväzkového vzťahu strán\nzaloženého Dohodou zo dňa 16.06.2020 však definícia odvodových prázdnin a z toho vyplývajúce\npodmienky nároku na finančný príspevok, tak ako správne poukázal i súd prvej inštancie, z Opatrenia\nč. 2 a z predmetnej Dohody vyplývali. Totiž, tak Opatrenie č. 2 a následne aj stranami uzavretá Dohoda\npredpokladali, že jednou z podmienok je, že žalovaný čerpá tzv. odvodové prázdniny, pričom priamo\npri čestnom vyhlásení žalovaného v článku VI. bod 3 Dohody bolo uvedené, že zákon č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od\nzačiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát\npodnikať). Totožne bol pojem čerpania tzv. odvodových prázdnin definovaný aj v Opatrení č. 2. Ak\nodvodové prázdniny sú priznávané od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho\nroka, teda po roku, v ktorom začala osoba prvýkrát podnikať, správne súd prvej inštancie ustálil, že šlo\no odvodové prázdniny pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré začali s podnikaním, a teda šlo o\ntzv. novopodnikateľov.\n\n22. Keďže priamo Opatrenie č. 2 definovalo požiadavku na odvodové prázdniny s tým, že ju špecifikovalo\ntak, že ide o odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať), boli tým osobitne dané požiadavky pre\núčely predmetného Opatrenia č. 2 na definíciu odvodových prázdnin. Aj keď teda definícia odvodových\nprázdnin bola uvedená odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, neboli tým mienené\nvšetky prípady a situácie tzv. odvodových prázdnin, ale šlo len o prípad neplatenia odvodov týkajúci\nsa obdobia od začiatku podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka. Zároveň nebolo potrebné ani naplnenie ďalších ostatných požiadaviek týkajúcich sa\ntzv. odvodových prázdnin podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale Opatrenie č. 2 „zúžilo“ túto požiadavku\nvyslovene len na samostatne zárobkovo činnú osobu od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka, po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Odvolací súd potom nesúhlasí so\nžalovaným, že Opatrenie č. 2 výslovne neuvádza, že sa musí jednať len o novopodnikateľov, resp.\nže sa nemôže jednať aj o iné prípady tzv. odvodových prázdnin, pretože ak Opatrenie č. 2 za tzv.\nodvodové prázdniny vyžadovalo, že ide o obdobie u každej samostatne zárobkovo činnej osoby od\nzačiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, po roku, v ktorom začala prvýkrát\npodnikať, nie je možné túto podmienku a požiadavku vykladať inak, len tak, že šlo o odvodové prázdniny\nosôb, ktoré s podnikaním začali, nie o akékoľvek situácie a okolnosti, kedy samostatne zárobkovo činná\nosoba neplatí odvody.\n23. Príspevok podľa Opatrenia č. 2 preto mohol byť poskytnutý len tej samostatne zárobkovo činnej\nosobe, ktorá v rozhodnom období bola nemocensky a dôchodkovo poistená, či už povinne aj dobrovoľne\nalebo čerpala tzv. odvodové prázdniny, ktorými sa rozumelo obdobie u samostatne zárobkovo činnej\nosoby od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, teda po roku, v ktorom\nzačala prvýkrát podnikať a následne takéto požiadavky na tzv. odvodové prázdniny boli premietnuté aj\ndo stranami uzavretej Dohody zo dňa 16.06.2020.\n24. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že odvodové prázdniny sú viazané aj na iné podmienky, Opatrenie\nč. 2 a následne aj Dohoda zo dňa 16.06.2020 medzi stranami, tzv. odvodové prázdniny viazali len\nna tú okolnosť, že ide o obdobie u samostatne zárobkovo činnej osoby od začiatku podnikania až do\n01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, teda po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Nešlo preto\no požiadavku na splnenie všetkých zákonných predpokladov pre tzv. odvodové prázdniny, ale tieto\npožiadavky a podmienky boli vyslovene a jednoznačne zadané pre účely predmetného Opatrenia č. 2.\nČestné vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v článku VI. bod 3 Dohody zo dňa 16.06.2020, ktoré zároveň\nvymedzuje podmienky poskytnutia príspevku pre žalovaného, teda neuvádza existenciu akýchkoľvek\ntzv. odvodových prázdnin, ale výslovne sa vzťahuje len na to obdobie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, ktoré nastáva od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. po\nroku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Predmetný príspevok preto bolo možné z titulu tzv. odvodových\nprázdnin poskytnúť len tej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá neplatila odvody z dôvodu, že\nzačala podnikať. Žalovaný však takúto podmienku nespĺňal, keďže bolo nesporné, že žalovaný na\nzáklade živnostenského oprávnenia podnikal už od 30.09.1992. Nič na tomto závere a na splnení\npodmienok pre poskytnutie príspevku nemení ani okolnosť, že v určitých obdobiach žalovaný mal\npozastavenú živnosť, pretože ak aj žalovaný opakovane začal podnikať v roku 2019, nešlo o začiatok\njeho podnikania, ani nezačal podnikať prvýkrát, ale šlo o pokračovanie jeho podnikania v prerušenej\nživnosti.\n25. Pretože Dohoda podmienky tzv. odvodových prázdnin určuje jednoznačne a určito a neumožňuje\niný výklad, než taký, že predpokladom na poskytnutie príspevku sú odvodové prázdniny od začiatku\npodnikania samostatne zárobkovo činnej osoby až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. po\nroku, v ktorom začala prvýkrát podnikať, a teda sa jedná o tzv. odvodové prázdniny u novopodnikateľov,\nt.j. osôb, ktoré začali podnikať a podnikať začali prvýkrát, nebolo namieste aplikovať výkladové pravidlo\ncontra proferentem v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže Dohoda sporné formulácie\nneobsahuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Obo/66/2002 z 01.11.2003, z ktorého vyplýva: „Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná,\nže jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu\nvôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha.“. Odvolací súd potom už len pre úplnosť\nkonštatuje, že strany v záhlaví Dohody výslovne uviedli, že ju uzatvárajú aj v zmysle § 269 ods. 2\n\nObchodného zákonníka a následne aplikáciu Obchodného zákonníka konštatovali aj v čl. IX. bod 3\nDohody.\n26. Vzhľadom na to, že žalovaný v rozhodnom období nečerpal tzv. odvodové prázdniny v tom zmysle,\nže by bol samostatne zárobkovo činnou osobou od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho\nkalendárneho roka (po roku, v ktorom začal prvýkrát podnikať), ak žalobca pri následnej kontrole zistil,\nže žalovaný neuviedol pravdivé skutočnosti v článku VI. Dohody, odvolací súd vyhodnocuje ako správny\nprávny záver súdu prvej inštancie, že bolo právom žalobcu v súlade s článkom III. bod 4 Dohody\nvyžadovať vrátenie celého poskytnutého príspevku, pričom v konaní nebolo sporným, že za obdobie od\n01.04.2020 do 31.07.2021 žalobca vyplatil žalovanému finančný príspevok vo výške 10.560,- Eur.\n27. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že nezohľadnil skutočnosť, že súd žalovaného\nzbavil jeho dlhov oddlžením a pohľadávka žalobcu sa voči žalovanému stala nevymáhateľnou, pričom\nsúd na nevymáhateľnosť prihliada ex offo.\n28. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v ustanoveniach § 166a nasl. upravuje\ninštitút oddlženia platobne neschopného dlžníka, ktorý je fyzickou osobou a ktorý bez ohľadu na\nto, či má záväzky z podnikateľskej činnosti, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo\nsplátkovým kalendárom podľa Štvrtej časti tohto zákona. O oddlžení súd rozhoduje v uznesení o\nvyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých\ndlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom\nnebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166e ods. 1 zákona ZKR). Ak zákon\nč. 7/2005 Z. z. neustanovuje inak, t.j. ak nejde o pohľadávky vylúčené z upokojenia (§ 166b ZKR)\nalebo o nedotknuté pohľadávky (§166c ZKR), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu\nbyť uspokojené pohľadávky definované v § 166a ZKR. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť\nuspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, teda pohľadávky definované v § 166a ZKR,\nbez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu,\nv ktorom ho súd zbavil dlhov (§ 166e ods. 3 ZKR), pričom podľa § 166e ods. 4 ZKR platí, že na\nnevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka a orgán verejnej moci\nje povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by\nna neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.\n29. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku, ktorý je informačným systémom verejnej správy\nsprístupnenom na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§ 2 ods. 2, 3, 4 a § 3 ods. 2\nzákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku), odvolací súd považoval za zistené, že Okresný\nsúd Žilina uznesením sp. zn. 9OdS/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 91/2021, deň\nvydania 13.05.2021, žalovanému ako dlžníkovi poskytol ochranu pred veriteľmi a uznesením sp. zn.\n9OdS/1/2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 208/2021, deň vydania 28.10.2021, žalovanému\nako dlžníkovi určil splátkový kalendár a žalovaného ako dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých\ndlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú\nsplátkovým kalendárom určeným žalovaným ako dlžníkom uspokojené, vrátane dlhov, ktoré sú vylúčené\nz uspokojenia.\n30. Keďže v mesiaci máj 2021 bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi, v zmysle § 166a ods.\n1 ZKR to znamená, že všetky pohľadávky veriteľov žalovaného, ktoré vznikli pred týmto rozhodujúcim\ndňom, teda vznikli pred mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi,\nmôžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom. Zároveň, keďže žalovaný bol oddlžený, pohľadávky\nveriteľov žalovaného, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli\nalebo neboli prihlásené, podľa § 166e ods. 2 ZKR stali sa voči žalovanému nevymáhateľné v rozsahu,\nv ktorom ho súd zbavil dlhov. Zároveň vzhľadom na oddlženie, za nevymáhateľné voči žalovanému sa\npovažuje podľa § 166b ods. 1 ZKR aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky\nza každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za\nobdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva pohľadávky a\nza nevymáhateľné voči žalovanému sa považuje podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR príslušenstvo\npohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku\nz úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.\n\n31. Hoci na nevymáhateľné pohľadávky voči dlžníkovi súd podľa § 166e ods. 4 ZKR prihliadne aj bez\nnámietky dlžníka, t.j. prihliadne ex offo, z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec\nzrejmé a zistiteľné, že by súd prvej inštancie vyhodnocoval a posudzoval, či a aká časť pohľadávky\nžalobcu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred\nveriteľmi, a teda mohla byť uspokojená len splátkovým kalendárom a následne v akom rozsahu sa tá časť\npohľadávky žalobcu, ktorá mohla byť uspokojená iba splátkovým kalendárom, stala v dôsledku oddlženia\nvoči žalovanému nevymáhateľná. Ustálenie tejto otázky má vplyv aj na príslušenstvo pohľadávky,\nt.j. žalobcom uplatnený úrok z omeškania, ktorý z istiny pohľadávky vzniknutej pred kalendárnym\nmesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá ochrana pred veriteľmi, môže byť dôvodný len v\nrozsahu zodpovedajúcom § 166b ods. 1 písm. a), b) ZKR.\n32. Keďže súd prvej inštancie v konaní nepostupoval v zmysle § 166e ods. 4 ZKR, a teda\naj bez námietky žalovaného nevyhodnocoval a neposudzoval dôsledky oddlženia žalovaného na\nnevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, pokiaľ by odvolací súd za takejto situácie predostretím vlastnej\nargumentácie rozhodol sám o uplatnenom nároku, jednalo by sa v tomto kontexte o nové skutkové\na právne zhodnotenie podanej žaloby, avšak bez možnosti domáhať sa preskúmania jeho správnosti\nprostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Takýmto postupom by odvolací súd uprel stranám\nprocesný nástroj, ktorým by mohli proti takto prijatému rozhodnutiu odvolacieho súdu argumentovať.\nNerešpektovanie princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania odvolacím súdom by mohlo\nznamenať znemožnenie realizácie procesných práv strán, lebo sa im tým odopiera možnosť prieskumu\nsprávnosti nových, poprípade z pohľadu prvostupňového súdu dosiaľ bezvýznamných skutkových\nzistení (m. m. roz. NS SR sp. zn. 1Cdo/145/2004 a sp. zn. 5Cdo/93/2000). I ústavný súd vo\nsvojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 536/2018 vyslovil, že aj keď ústava explicitne neupravuje princíp\ndvojinštančnosti civilného sporového konania a ani z pohľadu čl. 6 dohovoru sa nevyžaduje v\nobčianskoprávnom konaní dve a viac inštancií, ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je\nnevyhnutné rešpektovať jeho pravidlá. Na základe týchto úvah potom dospel odvolací súd k záveru, že\nzistené nedostatky nie je účelné doplniť pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd musel podľa § 389\nods. 1 písm. c) CSP zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej prvej výrokovej vete vo veci\nsamej, ako aj v závislej tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, keďže rozhodovanie o náhrade\ntrov konania je závislé od pomeru úspechu v celom rozsahu veci samej, t.j. zodpovedá výsledku sporu\na podľa § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n34. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej pokračovať.\n35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR vyhodnotí a posúdi, ktorá\nčasť pohľadávky žalobcu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bola žalovanému poskytnutá\nochrana pred veriteľmi a následne podľa § 166e ods. 4 ZKR ex offo prihliadne na nevymáhateľnosť\npohľadávky žalobcu v rozsahu, v ktorom ho súd v dôsledku oddlženia zbavil dlhov, pričom súd prvej\ninštancie podľa § 166b ods. 1 písm. a), b) ZKR vyhodnotí a posúdi nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu\naj čo do príslušenstva. Súd prvej inštancie za účelom vyhodnotenia a posúdenia času vzniku pohľadávky\nžalobcu môže postupom podľa § 150 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia.\n36. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 262 ods. 1 predpokladá rozhodovanie o trovách konania\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. konanie na jeho inštancii, kedy už nebude potrebné žiadne\nďalšie rozhodovanie na vysporiadanie sa so žalobou, čo v súdenej veci na základe čiastočného zrušenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nie je splnené, a preto podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v\nnovom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.\n37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Cb/177/2023", "guid": "8986fccf-92cb-49ef-83d8-5e77539e15f4:ae4718a3-2156-4401-a92a-b802beef9064", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3001763a-207f-4b65-a395-c2813154979f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 536/2018 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1"}, {"guid": "4e6feaff-f5aa-464a-b088-510152173c70:17f8493d-ff92-4fda-ba82-ca5993d117e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "9OdS/1/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdS/1/2021 z 22. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e6feaff-f5aa-464a-b088-510152173c70:17f8493d-ff92-4fda-ba82-ca5993d117e0"}], "citovane_v": []}