{"guid": "bd573fea-a0b4-4924-b539-dc828b1735c5:31b1841b-7419-496f-a178-de0ca7413bb6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1", "spisova_znacka": "41Cob/140/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/140/2024 z 12. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. februára 2025, sp. zn. 41Cob/140/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1", "identifikacne_cislo": "6122492011", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269", "nazov": "§ 269 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "nazov": "§ 536 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "nazov": "§ 536 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546", "nazov": "§ 546 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-546"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "nazov": "§ 369 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-546", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2013/21#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31b1841b-7419-496f-a178-de0ca7413bb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n41Cob/140/2024\n6122492011\n12. 02. 2025\nJUDr. Miriam Boborová Sninská\nECLI:SK:KSBB:2025:6122492011.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam\nBoborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej\nveci žalobcu SUPRASTAV SK s.r.o, so sídlom 066 01 Lackovce 158, IČO: 46 083 197, zastúpený\nJUDr. Peter Gdovin, advokát so sídlom Kalininova 675/12, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 938, proti\nžalovanému Dežerická EKO, s. r. o., so sídlom 957 03 Dežerice 193, IČO: 46 179 801, zastúpený\nAdvokátska kancelária CURAE, s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica 974 01, IČO: 51 144 450, o\nzaplatenie 17.601,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín, č.k. 37Cb/44/2023-116 zo dňa 8. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 37Cb/44/2023-116 zo dňa 8. apríla 2024\np o t v r d z u j e.\nII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložiť povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 10.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania o výške 8 % ročne zo sumy 1.998,- Eur\nod 31.03.2019 do 30.12.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.464,- Eur od\n31.12.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.699,50 Eur od\n31.05.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.437,50 Eur od\n01.07.2019 do 21.03.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 836,50 Eur od\n22.03.2023 do zaplatenia, II. výrokovou vetou žalobu v časti o zaplatenie 7.601,-Eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8 % ročne od 22.03.2023 do zaplatenia zamietol a III. výrokovou vetou žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 13,62 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu posúdil\nako vzťah obchodnoprávny. Konštatoval, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o dielo, dohodli všetky\npodstatné náležitosti zmluvy, pričom k uzatvoreniu zmluvy došlo ústne. Žalobca sa zmluvou zaviazal\nzhotoviť dielo pre žalovaného a to uskutočňovať práce v rámci projektu likvidácie jadrovej elektrárne\nA1 v A. B. a žalovaný sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi cenu diela. Medzi stranami nebolo\nsporné uzatvorenie samotnej zmluvy, jej realizácia v časti riadneho zhotovenia diela zo strany žalobcu,\nfakturácia ceny diela a splatnosť ceny diela. V zmysle zmluvy o dielo žalobca vystavil žalovanému\nfaktúry a to faktúru č. 03/02/2019 vo výške 1.998,- Eur s dátumom splatnosti 14.03.2019, faktúru č.\n06/04/2019 vo výške 7.699,50 Eur s dátumom splatnosti 15.05.2019, faktúru č. 08/05/2019 vo výške\n8.437,50 Eur s dátumom splatnosti 15.06.2019. Okresný súd konštatoval, že žalobca si svoju časť\npovinností zo zmluvy o dielo splnil, teda dielo riadne zhotovil a žalovaný dielo prevzal. Nebola sporná\nani cena diela a ani splatnosť ceny diela. Žalovaný v konaní rozporoval zánik nároku žalobcu úhradou\nceny diela. Žalovaný dňa 21.03.2023 uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 1.896,95 Eur a vo výške\n\n5.704,05 Eur faktúry č. 08/05/2019 vkladom na účet žalobcu. Uvedené mal okresný súd preukázané\nz výpisov z účtu žalovaného a žalobca úhradu nerozporoval. Naopak žalobca opakovane na tieto\núhrady poukázal, naposledy v záverečnej reči, avšak neuskutočnil žiaden procesný úkon v súvislosti\nso späťvzatím čiastočne zaniknutého nároku uplatneného podanou žalobou. Naopak, žiadal súd, aby\nžalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko však žalovaný v priebehu konania uplatnený nárok v časti\n7.601,- Eur, ako nárok na zaplatenie ceny diela z faktúry č. 08/05/2019 uhradil a žalobca nezobral v tejto\nčasti žalobu späť, súd žalobu ako nedôvodnú, z dôvodu zániku nároku v priebehu konania zamietol čo\ndo žalovanej istiny 7.601,- Eur a úroku z omeškania od 22.03.2023 (od uskutočnenia úhrady). Zvyšnú\nčasť obrany žalovaného o zániku nároku žalobcu okresný súd nepovažoval za dôvodnú a preukázanú.\nFaktúra č. 03/02/2019 v sume 1998,- Eur, bola čiastočne uhradená žalovaným dňa 30.12.2019 v sume\n534,- Eur (čo nebolo medzi stranami sporné a uvedená časť ani nebola predmetom podanej žaloby).\nZvyšok vystavenej faktúry vo výške 1.464,- Eur žalovaný tvrdil, že bolo žalobcovi uhradené v hotovosti\ndňa 10.01.2022. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca označil ako dôkaz výdavkový pokladničný\ndoklad na sumu 3.000,- Eur a príjmový pokladničný doklad na sumu 3.000,- Eur, saldo konto žalobcu\nzostavené žalovaným a výsluch žalovaného. Žalobca poprel uvedenú žalovaným tvrdenú skutočnosť a\nako dôkaz navrhol výsluch žalobcu. Z predložených listinných dôkazov a to výdavkového pokladničného\ndokladu vyplýva, že ide o doklad bez uvedenia dátumu vyhotovenia, na ktorom je uvedený v hornej\nčasti pečiatka žalovaného, pri podpise príjemcu pečiatka žalobcu s podpisom, obsahuje sumu 3.000,Eur slovom a číslom a účel platby úhrada faktúry, okrem toho je na ňom uvedené vyhotovil Belica.\nPríjmový pokladničný doklad predložený žalovaným, ktorý mal preukazovať uvedenú úhradu obsahuje\nv hornej ľavej časti pečiatku žalobcu, v strede pečiatku žalovaného, sumu 3.000,- Eur slovom aj písmom\na účel úhrada faktúry. Z týchto dvoch predložených listinných dôkazov skutočne nie je možné podľa\nnázoru okresného súdu čokoľvek konkrétne preukázať. Žalobca poprel poskytnutie úhrady v súvislosti\ns vystavenou faktúrou. Vystavená faktúra č. 03/02/2019 bola splatná dňa 14.03.2019 a bola jednou z\nviacerých faktúr, ktoré boli medzi zmluvnými stranami vystavené. Uvedené mal okresný súd preukázané\nz výsluchu žalobcu, aj z výsluchu žalovaného, ktorí sa zhodli v tom, že obchodná spolupráca medzi\nstranami sporu prebiehala dlhšie časové obdobie. Ak preto nešlo o jedinú vystavenú faktúru, nedostatky\nv dokladoch, ktoré žalovaný predložil, spočívajúce v dátume úhrady a špecifikácii konkrétnej faktúry,\ntieto listiny nemožno považovať za dostatočné listinné dôkazy na preukázanie žalovaným tvrdenej\nskutočnosti o zániku nároku žalobcu v predmetnej časti. Uvedené doklady okresný súd nepovažoval\nza relevantné ani v spojení s ďalším dôkazmi, či už výsluchom žalovaného, saldo kontom žalovaného,\nči výsluchom svedka A. B.. K dôkazu „saldo konto žalovaného“ okresný súd uviedol, že ide o internú\nevidenciu žalovaného, uskutočnenú na základe vlastného vkladania údajov zo strany žalovaného, preto\nuvedený dôkaz nemožno považovať za spôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť. K výsluchu strany\nžalovaného v časti k uvedenému dokladu sám žalovaný uviedol, že nevie z akého dátumu je doklad\n(príjmový pokladničný doklad na sumu 3.000,- Eur) a nevie o aké konkrétne číslo faktúry išlo. Žalovaný\nv rámci výsluchu síce uviedol, že išlo o úhradu pohľadávky žalobcu a doklady sú vedené v účtovníctve\nžalovaného, ale uvedené vyjadrenie nie je spôsobilé podľa názoru okresného súdu v kontexte aj\nostatných dôkazov preukázať tvrdenie žalovaného o riadnom zániku nároku žalobcu. Svedok A. B.\npri svojom výsluchu uviedol, že si presný dátum vyhotovenia dokladu nepamätá, malo ísť o úhradu\nfaktúry za ľudí, ktorí pre nich pracujú v Jaslovských Bohuniciach za firmu žalobcu, doklad vypisoval on,\npričom nešlo o bežný úkon v rámci jeho pracovného zaradenia, nevedel si spomenúť na inú firmu vo\nvzťahu ktorej by takto postupoval. Žalovaný uviedol, že takéto akcie svedok robí, má na to oprávnenie,\naj keď zrejme išlo o zriedkavú „akciu“. Zhrnúc uvedené dôkazy, či už výsluchy žalovaného, svedka,\npredložené listinné dôkazy v spojení s výsluchom žalobcu a popretím skutkových tvrdení žalovaného o\núhrade časti faktúry žalovaným, okresný súd konštatoval, že dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností\nnepreukázalo dôvodnosť obrany žalovaného. Od vystavenia faktúry, dátumu jej splatnosti uplynul značný\nčas, nešlo o jedinú faktúru medzi stranami, účtovné doklady predložené žalovaným neobsahujú dátum\nku ktorému boli vyhotovené, rovnako účel poskytnutia finančných prostriedkov je sporný (podľa tvrdenia\nmalo ísť o úhradu dvoch faktúr). K obrane žalovaného, že uvedený doklad riadne účtuje vo svojom\núčtovníctve okresný súd poznamenal, že zahrnutie dokladu do účtovníctva podnikateľského subjektu\nbez ďalšieho neznamená správnosť označeného účtovného úkonu.\n3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd tiež uviedol, že faktúra č. 06/04/2019 vo výške 7.699,50 Eur\nmala byť podľa obrany žalovaného uhradená v hotovosti vo výške 2.000,- Eur dňa 20.08.2021, vo výške\n3.000,- Eur vkladom na účet žalobcu dňa 21.12.2021, vo výške 1.536,- Eur v hotovosti dňa 10.01.2022\na časť sumy vo výške 1.163,50 Eur v hotovosti dňa 23.02.2022. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie\noboznámením s obsahom príjmového pokladničného dokladu na sumu 2.000,- Eur, vkladom peňažných\nprostriedkov na účet žalobcu dňa 21.12.2021, výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom na\n\nsumu 3.000,- Eur, príjmovým pokladničným dokladom na sumu 2.000,- Eur z 23.02.2022, výsluchom\nžalovaného, výsluchom pána B. a SMS správou. K predloženému príjmovému pokladničnému dokladu\nokresný súd uviedol, že tento obsahuje údaj o prijatí finančných prostriedkov od fyzickej osoby C. D., s\nuvedením rodného čísla, sumy 2.000,- Eur uvedenej číslom a slovom, účelom platby čiastočná úhrada\na podpisom príjemcu. Vychádzajúc z obsahu predloženého dokladu mal okresný súd za to, že príjmový\npokladničný doklad nie je spôsobilý preukázať zánik záväzku žalovaného ako právnickej osoby. Okresný\nsúd v tomto poukázal na skutočnosť, že do spisu bol predložený návrh zmluvy o postúpení pohľadávky,\nktorý bol vyhotovený práve fyzickou osobou C. D. a z jeho strany bol predložený na podpis žalobcovi\n(k jeho podpisu nedošlo) na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok žalobcu na fyzickú\nosobu C. D.. C. D. k dátumu 20.09.2021 navrhoval postúpenie pohľadávok vo výške 17.601,- Eur, teda\nbez zohľadnenia úhrady sumy 2.000,- Eur, vo vzťahu ku ktorej žalovaný tvrdí, že ide o plnenie jeho\nzáväzku voči žalobcovi, aj keď z predloženého dokladu to nevyplýva. Uvedený nedostatok účtovného\ndokladu a listinného dôkazu zároveň podľa názoru okresného súdu nie je možné zmeniť ani výsluchom\nžalovaného, ktorý sám v rámci výsluchu uznal, že označené doklady na sumy 2 x 2.000,- eur nie sú\ndostatočné, nemajú všetky náležitosti, čo sa týka účtovnej evidencie. Podľa názoru okresného súdu\nz predloženého listinného dokladu nie je možné konštatovať zánik akéhokoľvek záväzku žalovaného,\nnakoľko tento doklad výslovne obsahuje údaj o platcovi fyzickej osobe a nie je z neho zrejmé o akú platbu\nakej konkrétnej faktúry ide. Nič na tom nemení ani výsluch žalovaného, ktorý v rozpore z písomným\nlistinným dôkazom tvrdil, že išlo o úhradu nároku žalobcu a tento doklad je vedený v účtovníctve\nžalovaného.\n4. K zániku nároku na základe vkladu na účet žalobcu dňa 21.12.2021 vo výške 3.000,- Eur okresný\nsúd uviedol, že z vkladu nie je zrejmé, že ide o vklad a platbu v súvislosti s konkrétnou pohľadávkou\nžalobcu. Tento vklad opäť obsahuje údaj o tom, že sa týka osoby C. D., nie právnickej osoby, žalovaného,\nobsahuje variabilný symbol 21122021, čo nekorešponduje so žiadnou z vystavených faktúr. Tento vklad\nbol uskutočnený osobou A. B., ktorý k nemu uviedol, že ho uskutočnil a na otázku prečo tam napísal\nC. D. a nie Dežerická EKO, tak len uviedol, že nechcel aby si niekto myslel že to boli jeho peniaze a\nDežerická EKO ho uviesť nenapadlo. Tento vklad bol uskutočnený na súkromný účet, ani nie na účet\nžalobcu. Vzhľadom k mnohým pochybnostiam vo vzťahu k skutočnému účelu platby, údajom týkajúcim\nsa platby, subjektu, ktorému bola platba určená, osobe, ktorá bola označená z údajoch pre príjemcu\nplatby, okresný súd nemohol ani túto platbu považovať za preukázanú na nárok žalobcu fakturovaný\npredmetnou faktúrou. K úhrade časti sumy v hotovosti dňa 10.01.2022 okresný súd uviedol, že na\npreukázanie svojho tvrdenia žalobca označil ako dôkaz výdavkový pokladničný doklad na sumu 3.000,eur a príjmový pokladničný doklad na sumu 3.000,- Eur, saldo konto žalobcu zostavené žalovaným\na výsluch žalovaného. Žalobca poprel uvedenú žalovaným tvrdenú skutočnosť a ako dôkaz navrhol\nvýsluch žalobcu. K uvedeným listinným dokladom okresný súd zopakoval už uvádzanú argumentáciu.\nČasť sumy vo výške 1.163,50 Eur mala byť uhradená v hotovosti dňa 23.02.2022 a to mal preukazovať\npríjmový pokladničný doklad na sumu 2.000,- Eur vystavený dňa 23.02.2022. K úhrade preukazujúcej\npríjmovým pokladničným dokladom z 23.02.2022 okresný súd uviedol, že opakovane obsahuje údaje o\nfyzickej osobe C. D. s uvedením jeho rodného čísla, sumou 2.000,- eur, slovom aj číslom, účel platby\nčiastočná úhrada postúpenia, s uvedením vyhotovil C. D. a podpis príjemcu. Uvedený doklad rovnako\npodľa názoru okresného súdu nie je spôsobilý preukázať zánik nároku žalobcu, právnickej osoby. Účel\nplatby a to čiastočná úhrada postúpenia sa okresnému súdu javí ako by sa mala viazať k nejakej zmluve\no postúpení pohľadávky na C. D., fyzickú osobu. Nakoľko účel dokladu uvedený výslovne na doklade\nje v rozpore s tvrdením žalovaného, nedostatky uvedeného dokladu si uvedomil aj sám žalovaný pri\nsvojom výsluchu, tento doklad vyhotovil C. D., podľa názoru okresného súdu nemôže tento doklad\nbyť spôsobilý preukázať dôvodnosť obrany žalovaného a to ani v spojení s výsluchom žalovaného a\núčtovníctvom žalovaného.\n5. K úhrade faktúry č. 08/05/2019 v časti 836,50 Eur, ktorá mala byť uhradená dňa 23.02.2022, čo má\npreukazovať príjmový pokladničný doklad z 23.02.2022 okresný súd uviedol, že opakovane obsahuje\núdaje o fyzickej osobe, C. D. s uvedením jeho rodného čísla, sumou 2.000,- Eur, slovom aj číslom,\núčel platby čiast. úhrada postúpenia, s uvedením vyhotovil C. D. a podpis príjemcu. Označený doklad\nnie je spôsobilý preukázať zánik nároku žalovaného - právnickej osoby, účel platby a čiastočná úhrada\npostúpenia sa javí ako by sa mala viazať k zmluve o postúpení pohľadávky na C. D., fyzickú osobu.\nSám žalovaný de facto uvedené potvrdil, keď v rámci svojho výsluchu uviedol, že mala to byť úhrada\nza vyriešenie veci na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, avšak k uzatvoreniu zmluvy nakoniec\nnedošlo. Ak preto žalovaný na jednej strane tvrdí zánik nároku a platbu za účelom plnenie dlhu, na\ndruhej strane pri svojom výsluchu výslovne uvedie, že účelom platby mala byť platba za postúpenie\npohľadávky, ktorá mala byť postúpená na fyzickú osobu C. D., potom sa tvrdenia žalovaného dostávajú\n\ndo rozporu. Označené dôkazy v kontexte ich vzájomného vyhodnotenia nie sú spôsobilé preukázať\ndostatočne obranu žalovaného, preto okresný súd obranu v časti o zaplatenie 10.000,- Eur nepovažoval\nza dôvodnú, v spore za preukázanú a žalobe v tejto časti vyhovel.\n6. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so svojim plnením súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj\núroky z omeškania vo výške 8 % ročne od splatnosti jednotlivých vystavených faktúr so zohľadnením\nčiastočnej úhrady nároku žalovaného v časti faktúry č. 08/05/2019. O trovách konania okresný súd\nrozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v spore\nv rozsahu 10.000,- Eur t. j. 56,81 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 7.601 Eur t. j. v rozsahu 43,19\n% (17.601,- eur - 100% úspech), a preto celkový úspech žalobcu bol v rozsahu 13,62 % (t. j. rozdielu\nmedzi 56,81 - 43,19). Preto nárok na náhradu trov konania okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP\npriznal žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 13,62 %.\n7. Proti II. a III. výrokovej vete rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.\nV podanom odvolaní žalobca namieta skutočnosť, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady pomery úspechu v konaní tak, že konštatoval, že žalobca\nbol úspešný v spore rozsahu 10.000,-Eur, t.j. 56,81 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 7.601,Eur, t.j. v rozsahu 43,19 % a preto bol podľa názoru súdu prvej inštancie celkový úspech žalobcu\nv spore v rozsahu 13,62 % a to napriek tomu, že z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že bol žalobca\nv konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko časť žalovanej sumy vo výške 7.601,-Eur mu bola zo\nstrany žalovaného zaplatená po podaní žaloby. Žalobca má za to, že pri rozhodovaní o priznaní\nnároku na náhradu trov konania sa má súd zaoberať skutočným, nielen len formálnym úspechom\nžalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za právne nesprávne\na nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti\npriznania nároku na náhradu trov konania žiadnym spôsobom neodôvodnil, iba stručne konštatoval\núspech jednotlivých strán sporu. Ak dôjde k čiastočnému splneniu dlhu práve v dôsledku podania\nžaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu zamietnutá, ako\ntomu bolo v prejednávanej veci, nemôže uvedenú situáciu posudzovať súd formálne ako procesný\nneúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol splnenie dlhu, ktorý podanou žalobou v konečnom dôsledku\nsledoval. Rozhodnutie o trovách konania musí byť komplexným zhodnotením celkového výsledku\nkonania, nielen jeho formálneho prejavu, ktorý je obsahom výroku rozhodnutia, ale aj jeho reálnych\ndôsledkov. Posudzovať úspech a neúspech vo veci nemožno len podľa toho, ako bolo o konkrétnom\nnávrhu rozhodnuté, ale je potrebné posudzovať ho v širších súvislostiach. Pri rozhodovaní o trovách\nkonania je potrebné vyhnúť sa extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, napríklad uplatnením\nprehnaného formalizmu pri aplikácií práva, pričom práve izolované porovnanie petitu žaloby s výrokom\nrozhodnutia vo veci samej môže byť považované za prehnaný formalizmus a môže tak byť rozporné\ns princípmi spravodlivosti. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre splnenie dlhu\nžalovaným po začatí konania je zavinenie zastavenia na strane žalovaného a žalobcovi vzniká v tomto\nrozsahu nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Potom, ak v prípade čiastočného\nzastavenia konania z dôvodu splnenia časti dlhu je rozsudkom žalovaný zaviazaný k zaplateniu celého\nnezaplateného zvyšku žalovanej sumy, vzniká žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, a to sčasti z dôvodu zavinenia žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP a sčasti z dôvodu úspechu\npodľa § 255 CSP. Rovnako je nevyhnutné pre účely vzniku nároku na náhradu trov konania posudzovať\naj výrok rozsudku súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu splnenia časti dlhu, keď žaloba v tomto prípade\nnie je zamietnutá z dôvodu, že by nebola podaná dôvodne, ale len z dôvodu zániku dlhu splnením.\nPre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu v konaní preto v tomto prípade nestačí len formálne\nporovnanie výroku rozsudku s navrhovaným žalobným petitom, ale je potrebné vziať do úvahy aj dôvody,\nt.j. splnenie dlhu pre ktoré bola žaloba zamietnutá. V rozsahu zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu potom\nvzniká žalobcovi aj zodpovedajúci nárok na náhradu trov konania, rovnako ako by tomu bolo v prípade\nzastavenia pre späťvzatie žaloby. V prípade, ak je žaloba zamietnutá v časti iba pre splnenie dlhu\na vo zvyšku je žalobe vyhovené, takejto procesnej situácii zodpovedá nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Ustanovenie § 255 CSP nevylučuje možnosť prihliadať pri rozhodovaní o pomere\núspechu vo veci aj na dôvod zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu, keďže splnenie dlhu z hľadiska\nzáujmov veriteľa na vymoženie pohľadávky je väčším úspechom, t.j. priamym dosiahnutím žalobcom\nsledovaného cieľa, ako je len formálne rozhodnutie a povinnosti žalovaného dlh zaplatiť vo výroku\nrozsudku súdu. V podanom odvolaní žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom\nneodôvodnil II. výrok predmetného rozsudku týkajúci sa zamietnutia žaloby v časti 7.601,-Eur spolu\ns úrokom z omeškania. Žalobca je toho názoru, že súd vzhľadom na to, že bol oboznámený s čiastočnou\núhradou pohľadávky zo strany žalovaného žalobcovi v sume 7.601,-Eur mal postupovať tak, že konanie\nv tejto časti zastavuje, keďže mal vedomosť o čiastočnom úspechu žalobcu v konaní po podaní žaloby.\n\nObe strany sporu v tomto smere zhodne prehlásili a listinnými dôkazmi súdu preukázali, že žalovaný\nskutočne po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 7.601,-Eur a preto je táto skutočnosť medzi stranami\nnesporná, čo bolo súdu známe. Na základe odvolacích námietok žalobca navrhol, aby odvolací súd vrátil\nvec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozhodol tak, že žalobcovi prizná\nnárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % vrátane trov odvolacieho konania.\n8. Proti I. a III. výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe napriek tomu, že žalovaný viacerými dôkaznými prostriedkami\npreukázal plnenie žalobcovi, t.j. že nárok žalobcu zanikol splnením pred podaním žaloby a to\nnajmä výpisom z bankového účtu žalovaného k 30.01.2019, ktorý preukazuje čiastočnú úhradu\nfaktúry č. 03/02/2019, výdavkovým pokladničným dokladom a príjmovým pokladničným dokladom\nvystavenými na sumu vo výške 3.000,-Eur, saldom zostaveným žalovaným ku dňu 31.12.2022,\npríjmovým pokladničným dokladom vystaveným na sumu vo výške 2.000,-Eur zo dňa 20.08.2021,\nvkladom peňažných prostriedkov vo výške 3.000,-Eur na účet žalobcu dňa 21.12.2021, výdavkovým\npokladničným dokladom a príjmovým pokladničným dokladom vystavenými na sumu vo výške 3.000,Eur, príjmovým pokladničným dokladom vystaveným na sumu vo výške 2.000,-Eur zo dňa 23.02.2022,\nvýsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného a tiež výsluchom svedka B. a správami medzi pánom B.\na štatutárnym zástupcom žalobcu. Uvedenými dôkaznými prostriedkami bolo preukázané, že žalovaný\nvšetky faktúry žalobcu zaplatil, a teda neexistuje predpoklad dôvodnosti nároku žalobcu. Medzi stranami\nsporu je nesporné, že žalovaný poukázal v prospech žalobcu viaceré platby, práve na úhradu faktúr,\nktoré sú predmetom tohto sporu. Účel platieb je možné ustáliť z výpovede strán sporu, z výpovede\nsvedka a z listinných dôkazov, ako aj zo samotnej existencie „peňažných tokov“. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že vystavená faktúra č. 03/02/2019 bola splatná dňa 14.03.2019 a bola jednou z viacerých\nfaktúr, ktoré boli medzi zmluvnými stranami vystavené. Žalovaný je toho názoru, že ak žalobca iné faktúry\nako tie, ktoré boli súčasťou žaloby nepredložil, a ak je preukázané, že peňažný tok medzi stranami\nsporu nepochybne existoval, potom tieto platby možno priradiť len k faktúram predloženým žalobcom\nv tomto súdnom spore. Ak žalobca tvrdí, že sa jednalo o úhrady iných faktúr z iných obchodných\nvzťahov, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a najmä preukázať, na aké iné faktúry mali byť tieto platby\npriradené, čo však žalobca nespravil. Suma 3.000,-Eur bola poukázaná na účet štatutárneho zástupcu\nžalobcu podľa požiadavky žalobcu tak, ako to vyplýva zo správy zo dňa 20.12.2021 zasielanej medzi\npánom B. a štatutárnym zástupcom žalobcu a zo salda zostaveného žalovaným ku dňu 31.12.2022.\nVo vzťahu k čiastočnej úhrade faktúry č. 06/04/2019 vystavenej žalobcom dňa 30.04.2019 vo výške\n2.000,-Eur a to v hotovosti na základe príjmového pokladničného bloku vystaveného dňa 23.02.2022\npodpísaného pánom D., žalovaný uviedol, že sumu vo výške 2.000,-Eur poskytol pán D., ako konateľ\nžalovaného bez ohľadu na to, že tam uviedol svoje meno a rodné číslo. Suma vo výške 2.000,-Eur\nbola žalobcovi poukázaná na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalovaný ďalej uviedol, že\nfaktúra č. 06/04/2019 vystavená žalobcom dňa 30.04.2019 vo výške 7.699,50 Eur bola taktiež zo strany\nžalovaného v celom rozsahu uhradená, a to časť sumy vo výške 2.000,-Eur bola žalobcovi uhradená\nv hotovosti dňa 20.08.2021, časť sumy vo výške 3.000,-Eur bola žalobcovi uhradená vkladom peňažných\nprostriedkov na účet žalobcu dňa 21.12.2021, časť sumy vo výške 1.536,-Eur bola žalobcovi uhradená\nv hotovosti dňa 10.01.2022 a časť sumy vo výške 1.163,50 Eur bola žalobcovi uhradená v hotovosti dňa\n23.02.2022. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv I. výrokovej vete zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolania strán sporu boli podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími\ndôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal\nodvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné.\nRozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2\nCivilného sporového poriadku potvrdil.\n10. Podľa § 269 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),\nustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy,\nktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení\npre každú z týchto zmlúv.\n11. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité\ndielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n\n12. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ\nnespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy\nurčitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,\núdržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.\n13. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí\nbyť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto\nurčenia.\n14. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu\ndohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo\nurčiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá\nsa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.\n15. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo\npožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby\nosobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky\nz omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n16. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n21/2013 Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej\nbanky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem\npercentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto\nkalendárneho polroka omeškania.\n17. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania\npodľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá\nsa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania\nzvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby\nomeškania.\n18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov\nkonania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n19. Žalobca podaným odvolaním napadol II. a III. výrokovú vetu rozsudku okresného súdu. V podanom\nodvolaní žalobca namieta, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP\naplikujúc zásadu pomeru úspechu v konaní, pričom okresný súd svoje rozhodnutie v časti priznania\nnároku na náhradu trov konania žiadnym spôsobom neodôvodnil, iba stručne konštatoval úspech\njednotlivých strán sporu.\n20. Po preštudovaní obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd\nkonštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania\ndostatočne odôvodnil v bode 22. rozsudku, s ktorým obsahom odôvodnenia sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Z obsahu bodu 22. rozsudku súdu prvej inštancia\ncelkom jasne vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval §\n255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd zrozumiteľne zdôvodnil pomerné rozdelenie\ntrov, ktoré vyplynulo z reálneho výsledku sporu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nodvolací súd dopĺňa, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo\nveci samej, zníženého o pomer jej neúspechu. Okresný súd postupoval správne, keď pomer úspechu\nurčil k celému predmetu konania a percentuálnym vyjadrením stanovil mieru úspechu strán sporu\nv konaní.\n21. V podanom odvolaní žalobca tiež argumentuje, že ak dôjde k čiastočnému splneniu dlhu práve\nv dôsledku podania žaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu\nzamietnutá, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nemôže uvedenú situáciu posudzovať súd formálne ako\nprocesný neúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol splnenie dlhu, ktorý podanou žalobou v konečnom\ndôsledku sledoval. V podanom odvolaní žalobca prezentuje názor, že okresný súd vzhľadom na to, že\nbol oboznámený s čiastočnou úhradou pohľadávky zo strany žalovaného žalobcovi v sume 7.601,-Eur\nmal postupovať tak, že konanie v tejto časti by sám zastavil, keďže mal vedomosť o čiastočnom úspechu\nžalobcu v konaní po podaní žaloby.\n22. K predmetnej odvolacej námietke uvádza odvolací súd nasledovné. So sporovým konaním je\nnerozlučne spojená náhrada trov konania, ktorá vyplýva z povahy sporového konania, keď strany\nsporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala\nňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda\n\nokolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu v spore sa premieta v\nustanovení § 255 CSP ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci, pričom\npod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku sporu, súd vždy skúma čo do\nprávneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre\nsporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane\ntrovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti\na výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok\nmeritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy žalobcom realizovaný vo\nveci samej.\n23. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nastala situácia, že\nžalovaný v priebehu sporového konania uhradil časť žalovaného dlhu, dôsledkom čoho žaloba v časti\nzaplatenej sumy po podaní žaloby prestala byť dôvodná (z dôvodu zániku časti záväzku jeho splnením),\navšak žalobca žalobu v tejto časti nezobral späť. Z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé,\nže okresný súd nezamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.601,-Eur spolu s príslušným úrokom\nz omeškania z dôvodu, že žaloba nebola podaná dôvodne, ale z dôvodu zániku časti záväzku po\nzačatí konania s tým, že žalobca na čiastočnú úhradu nereagoval späťvzatím žaloby v relevantnom\nrozsahu. Zánik časti žalovaného záväzku a na to nadväzujúca procesná nečinnosť žalobcu sa prejavili\nv čiastočnom zamietnutí žaloby súdom prvej inštancie.\n24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na pravidlo normované v Civilnom sporovom poriadku,\npodľa ktorého sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Žalobca ako dominus litis disponuje po\nzačatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým\ndosiahne zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia veci. Ide o úkon fakultatívny,\nkeďže žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť\nza akýchkoľvek podmienok. Civilný sporový poriadok tiež upravuje povinnosť súdu konanie zastaviť\nv zákonom určených prípadoch ( napr. § 61, § 63, § 64 CSP), pričom výslovne v § 138 ukladá súdu\npovinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby v prípade, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po\npredbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Takouto výzvou súdu však\nžalobca nie je viazaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadneho zákonného ustanovenia Civilného\nsporového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť konajúceho súdu rozhodnúť ex offo o zastavení konania\nv prípade zaplatenia žalovanej pohľadávky po podaní žaloby. Späťvzatie žaloby sčasti zaplatenej\npohľadávky po začatí súdneho konania je výhradne jednostranným dispozičným procesným úkonom\nžalobcu ako strany sporu a je prejavom jeho autonómnej vôle. Inak povedané, o späťvzatí žaloby,\nresp. o späťvzatí žaloby sčasti rozhoduje súd iba na návrh žalobcu, ktorý je svojím obsahom podaním\nvo veci samej ( § 123 ods. 2 CSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalobcom\nprezentovaný názor o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý konanie ex offo sčasti\nnezastavil, nie je súladný so zákonom a je v rozpore s dispozičným princípom sporového konania.\nOdvolací súd tiež dodáva, že v prípade čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu úhrady časti žalovanej\nsumy po podaní žaloby by nastala v zásade nesporná situácia, kedy by okresný súd mohol aplikovať\n§ 256 CSP a vyhodnotiť procesné zavinenie žalovaného na späťvzatí žaloby sčasti, a to konštatovaním\nplného úspechu žalobcu v konaní. Späťvzatím žaloby sčasti zaplateného záväzku po podaní žaloby\nby si žalobca zabezpečil nárok na náhradu trov celého konania. Vzhľadom však na skutočnosť, že\nv prejednávanej veci absentovalo späťvzatie žaloby žalobcom, okresný súd musel žalobu z dôvodu\nzániku záväzku v časti žalovanej sumy 7.601,-Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietnuť,\npretože žaloba sčasti zaplatenej istiny po začatí konania prestala byť dôvodná. Vo väzbe na rozhodnutie\no zamietnutí žaloby sčasti, okresný súd tiež správne konštatoval čiastočný úspech žalovaného (keďže\núspech v konaní je potrebné chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu), ktorý následne zohľadnil\npri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu.\n25. Proti I. a III. výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný\nz dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný\nmá za to, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe napriek tomu, že žalovaný viacerými dôkaznými\nprostriedkami preukázal plnenie žalobcovi, t.j. že nárok žalobcu zanikol splnením pred podaním žaloby.\n26. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného uvádzanú v podanom odvolaní, odvolací súd\nmusí konštatovať, že táto je len opakovaným uvádzaním skutkových tvrdení a právnych argumentov\nžalovaného tak, ako ich žalovaný uvádzal v konaní na súde prvej inštancie, pričom tieto tvrdenia\na argumenty uvádza žalovaný v odvolaní bez toho, aby nimi oponoval konkrétnym zisteniam a záverom\nsúdu prvej inštancie, a najmä bez toho, ktoré konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie považuje\nza nesprávne a prečo ich považuje za nesprávne. Na tomto mieste preto odvolací súd udáva, že\n\nrozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ\nuvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi.\nOdvolacie dôvody, t.j. dôvody, z ktorých odvolateľ považuje rozhodnutie za nesprávne, sú podľa § 363\nCSP aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania a zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody\nznamená, že odvolateľ musí uviesť konkrétne zistenia a závery súdu prvej inštancie, ktoré považuje za\nnesprávne a prečo ich považuje za nesprávne, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a argumenty pre\nním tvrdené dôvody v nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Účelom odvolacieho\nkonania teda nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa\nuvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného ustanovenia\nnevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a vyvodzovať si,\nprečo by tie ktoré zistenia a závery súdu prvej inštancie mali byť nesprávne, ale zodpovednosť za\nodvolaciu argumentáciu a jej obsahové vymedzenie mal žalovaný ako odvolateľ, a preto odvolací súd\nvyhodnocoval len tie odvolacie tvrdenia a argumenty žalovaného, ktoré sa týkali konkrétnych zistení\na záverov súdu prvej inštancie, a teda ktorými žalovaný v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie.\n27. Odvolací súd sumarizuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporné\nuzatvorenie samotnej zmluvy, jej realizácia v časti riadneho zhotovenia diela zo strany žalobcu, cena\ndiela, fakturácia a splatnosť ceny diela. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že nárok žalobcu\nzanikol v celom rozsahu úhradou ceny diela, bolo práve na žalovanom, aby pravdivo a úplne uviedol\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktoré zakladajú zánik jeho povinnosti.\nRovnako bolo na žalovanom uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, v zmysle ktorého, kto\ntvrdí, ten dokazuje. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že cenu diela zaplatil, bolo na žalovanom skutkovo riadne\nzadefinovať zánik svojho záväzku jeho splnením kvalifikovaným spôsobom, t.j. včas a riadne z hľadiska\npredmetu, spôsobu a miesta plnenia, osoby splniteľa, príjemcu a pod. Rovnako bolo na žalovanom\ntvrdené skutočnosti bez akejkoľvek pochybnosti preukázať.\n28. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd v zhode s názorom vysloveným\nsúdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalovaný v konaní riadne nepreukázal\nzánik svojho záväzku, teda nepreukázal tvrdené skutočnosti o tom, že žalobcovi zaplatil zmluvne\ndohodnutú cenu diela v rozsahu sumy 10.000,-Eur s príslušenstvom. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (predovšetkým odkazuje na body 17., 18., 19.\nrozsudku súdu prvej inštancie) a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že\nv prejednávanom spore žalovaný neuniesol bremeno dôkazu vo vzťahu k ním tvrdenému skutkovému\nstavu.\n29. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,\npreto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom\na žalovaným v podaných odvolaniach a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných\npodmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP),\nodvolací súd v konaní nezistil.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP tak,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože ani jedna strana sporu\nnebola v odvolacom konaní úspešná.\n32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)\ndovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Cb/44/2023", "guid": "aabf624c-8ccb-48f8-86f9-12a9c54ea5b1:9067e512-62d4-4799-8afe-f0d58f22095c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}