{"guid": "e03b582e-f814-4df1-b49e-3efd5281b8f9:87453033-60bd-4ab1-85ec-ecf6bf8ca057", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2", "spisova_znacka": "13Co/71/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/71/2025 z 22. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. augusta 2025, sp. zn. 13Co/71/2025, ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2", "identifikacne_cislo": "6121521201", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Katarína Katková", "sudca_id": 316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-katarina-katkova-316", "datum_vydania": "2025-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87453033-60bd-4ab1-85ec-ecf6bf8ca057", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n13Co/71/2025\n6121521201\n22. 08. 2025\nMgr. Katarína Katková\nECLI:SK:KSBB:2025:6121521201.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej\na sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného XX.\nXXXX XXXX, C., D. E. XXX/XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, Banská Bystrica,\nSládkovičova 26, proti žalovaným 1/ F. G., narodenej XX. F. XXXX, H. H., I. H. XX, zastúpenej advokátkou\nMgr. Janou Dvorščíkovou, Lieskovec, Osloboditeľov 2613/61, 2/ J. B., narodenému XX. J. XXXX, H.\nH., I. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Banská Bystrica, J. A. Komenského\n18B, 3/ F. I., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, H. H., K. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. apríla 2025\nč. k. 13C/74/2021-259, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie\nv r d z u j e.\n\nOkresného súdu\n\nII. Žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na\n\nBanská\n\nBystrica zo 14. apríla 2025 č. k. 13C/74/2021-259 p o t\n\nnáhradu trov\n\ntohto\n\nodvolacieho konania n e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí\ndruhým rozhodnutím, a to odvolaním napadnutým uznesením (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej\ninštancie“) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o\nich výške (I. výrok) s tým, že žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie\nvoči žalobcovi nepriznáva (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť\nžalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,\nktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (III. výrok) a žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (IV. výrok).\n1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že medzi sporovými\nstranami (podielovými spoluvlastníkmi) nedošlo k dohode ohľadne zrušenia a spôsobu vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, pričom žalobca v žalobe navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k\nnehnuteľnostiam tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu bude prikázaný k podielu žalovanej 1/. Po zmene\nžaloby s odkazom na uznesenie súdu prvej inštancie z 28. mája 2024 č.k. 13C/74/2021- 181 sa žalobca\ndomáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam predajom nehnuteľností s tým,\nže výťažok bude následne rozdelený medzi strany podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.\n1.2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17. septembra 2024 sp. zn. 13C/74/2021 (ďalej len „rozsudok\nsúdu prvej inštancie“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán predajom nehnuteľností s tým, že výťažok\npredaja bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (výrok I., II.).\nZároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/ až 3/ povinní mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie o ich výške (výrok III.).\n\n1.2.1. Na základe odvolania žalovaného 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“\nalebo ,,odvolací súd“) uznesením z 31. januára 2025 č. k. 13Co/133/2024- 249 zrušil rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku o trovách konania (III. výrok) a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n1.3. Súd prvej inštancie po citácii § 396, § 391 ods. 2, § 255 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo\n„CSP“) uviedol, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto pri opätovnom rozhodnutí\no nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie skúmal, či sa jednalo o snahu žalobcu\ndohodnúť sa so žalovanými 1/-3/ pred podaním žaloby na spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva predajom nehnuteľností, ďalej postoj žalobcu a žalovaných 1/-3/ pred začatím konania\na v priebehu konania a tiež postoj žalovaných 1/-3/ k meritu veci.\n1.4. Z obsahu spisu, konkrétne z pokusu o mimosúdnu dohodu zo 7. mája 2021 (ďalej len ,,pokus\no mimosúdnu dohodu“) adresovaného každému žalovanému 1/-3/ zvlášť, mal súd prvej inštancie\npreukázané, že žalobca sa pred podaním žaloby snažil so žalovanými 1/ - 3/ dohodnúť mimosúdne\nna zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na\nodkúpenie každému z nich za finančnú náhradu.\n1.4.1. Na jeho pokus o mimosúdnu dohodu reagoval iba žalovaný 2/ listom z 1. júna 2021 tak, že o\nodkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu nemá záujem. Žalované 1/, 3/ na pokus o mimosúdnu\ndohodu žalobcu nereagovali.\n1.4.2. Z obsahu spisu nemal súd prvej inštancie preukázané, že by sa žalobca pred podaním žaloby\nsnažil dohodnúť so žalovanými 1/-3/ na zrušení podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností.\n1.4.3. Na súd prvej inštancie žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva strán (podielových spoluvlastníkov) k nehnuteľnostiam tak, že jeho podiel nadobudne\nvýlučne žalovaná 1/ za finančnú náhradu.\n1.5. Žalovaná 1/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala. V konaní žalovaná 1/ nebola pasívna.\nVo vyjadrení k žalobe z 1. apríla 2022 (č. l. 54 a nasl.) uviedla, že súhlasí so zrušením podielového\nspoluvlastníctva, avšak namietala výšku žalobcom uplatnenej finančnej náhrady za jeho spoluvlastnícky\npodiel. V tejto súvislosti za účelom určenia objektívnej hodnoty nehnuteľností navrhla vykonať znalecké\ndokazovanie. K jeho nariadeniu nedošlo, nakoľko strany zhodne navrhli prerušenie konania na 6\nmesiacov za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo. Počas konania (na pojednávaní dňa 29.\nfebruára 2024) právna zástupkyňa žalovanej 1/ uviedla, že žalovaná 1/ nie je v dobrej finančnej situácii,\nnemá prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady na odstupujúci podiel žalobcu, preto oň nemá\nzáujem a navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností.\n1.5.1. Žalovaný 2/ síce na pokus o mimosúdnu dohodu reagoval, avšak o podiel žalobcu neprejavil\nzáujem. Už vo vyjadrení k žalobe zo 14. marca 2022 žalovaný 2/ uviedol, že žiadny zo žalovaných\n1/-3/ nemá dostatok prostriedkov na vyplatenie žalobcu, preto nakoľko rozdelenie nehnuteľností nie je\nmožné, javí sa nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov ako jediné\nmožné riešenie. Keď tento spôsob vyporiadania navrhla aj žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 29. februára\n2024, súhlasil s ním.\n1.5.2. Žalovaná 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala. Počas konania, a to vo vyjadrení\nk žalobe (č. l. 53) súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak nie s výškou finančnej\nnáhrady za podiel žalobcu a navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. S návrhom žalovanej 1/ na\npojednávaní dňa 29. februára 2024 (na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností\na rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov) súhlasila, ako aj žalobca.\n1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán predajom nehnuteľností s tým,\nže výťažok predaja bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.\n1.6.1. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 26. júla 2012\nsp. zn. 4MCdo/10/2012 „Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového\nspoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa\nmárne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v\nsúdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (rovnako R 54/1973)“.\n1.7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva\nautoritatívnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, avšak iným spôsobom vyporiadania, než na akom sa\nmárne pokúsil so žalovanými 1/-3/ dohodnúť pred začatím konania a aký spôsob navrhol v žalobe v\nsúdnom konaní (prikázaním podielu žalovanej 1/ za finančnú náhradu), t. j. nebol v spore úspešný (viď\nuznesenie najvyššieho súdu z 26. júla 2012 sp. zn. 4MCdo/10/2012).\n1.7.1. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť z hľadiska použitia § 257 CSP aj tú skutočnosť, že\nžalované 1/, 3/ boli v predsúdnom konaní pasívne, v dôsledku čoho žalobca nemal inú možnosť, než\n\npodať žalobu, vo vyjadrení k žalobe aj počas konania nesúhlasili s finančnou náhradou za ustupujúci\npodiel žalobcu, čo viedlo k prerušeniu konania a ovplyvnilo jeho dĺžku.\n1.7.2. Jedine žalovaný 2/ reagoval na výzvu žalobcu tak, že o odkúpenie jeho podielu nemá záujem a\npočas celého konania pred súdom prvej inštancie súhlasil so všetkými návrhmi ostatných podielových\nspoluvlastníkov.\n1.7.3. Bolo tiež potrebné zohľadniť, že v spore ide o nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77,\n§ 78 CSP). Žalovaný 2/ nevstúpil do konania na stranu žalobcu, pričom nárok na náhradu trov konania\nmá strana sporu iba voči protistrane.\n1.8. Vzhľadom na uvedené, a to po zohľadnení postoja strán pred začatím konania a v priebehu konania\na spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie uložil neúspešnému žalobcovi\npovinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a\nžalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi nepriznal.\n1.9. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, možno konštatovať 100 % úspech žalovaného 2/ v\nodvolacom konaní, keďže dosiahol pre seba priaznivejšie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania\npred súdom prvej inštancie, teda mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi\nv rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP.\n1.9.1. Žalovaným 1/, 3/ žiadne trovy v odvolacom konaní reálne nevznikli, preto im súd prvej inštancie\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal (viď uznesenie najvyššieho súdu\nz 26. októbra 2016 sp. zn. 6 Cdo/544/2015).\n2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.\n2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1, písm. f), h) CSP.\n2.2. Uviedol, že je nesporné, že pred podaním žaloby sa pokúsil so žalovanými 1/-3/ mimosúdne\ndohodnúť spôsobom prikázania veci za primeranú náhradu (viď pokusy o mimosúdnu dohodu). Žalované\n1/, 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu vôbec nezareagovali. Žalovaný 2/ mu oznámil, že nemá záujem\no nadobudnutie jeho podielu.\n2.3. V § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“\nalebo ,,Občiansky zákonník“) sú stanovené nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby\nvyporiadania. Preto ani prípadný súhlas všetkých ,,účastníkov konania“ s navrhovaným vyporiadaním\nnie je dôvodom, aby súd svojím rozhodnutím vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a\nporadím uvedeným v § 142 ods. 1 OZ.\n2.3.1. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva musí vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 druhej vety OZ, ktorými sú veľkosť\nspoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.\n2.4. Keďže on mal menšinový podiel na rodinnom dome (1/8 z celku oproti najmä žalovanej 1/ s podielom\n5/8 z celku) považoval za súladné s kritériami v § 142 ods. 1 veta druhá OZ záväzným postupom daným v\n§ 142 ods. 1 OZ uplatniť žalobným návrhom zrušenie a vyporiadanie spôsobom prikázania veci, nakoľko\nrozdelenie veci (ako bolo aj v konaní preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu) nie je/nebolo možné.\nNa výzvu súdu prvej inštancie uviedol aj konkrétnu finančnú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel\n(vo výške 48.750,-Eur podľa ocenenia realitnej kancelárie zo dňa 13. januára 2022), z ktorej mu súd\nprvej inštancie následne vyrubil súdny poplatok zo žaloby vo výške 2.855,-Eur, ktorý aj uhradil.\n2.4.1. Z dôvodu pasívneho postoja žalovaných 1/ a 3/ v predsúdnom konaní a čiastočne aj žalovaného\n2/, ktorý síce vyjadril svoj nezáujem o odkúpenie jeho podielu, avšak sa nepridal na jeho stranu v\nzáujme riešenia veci, ale zostal ďalej nečinný, nemal inú možnosť, než podať žalobu a zaplatiť súdny\npoplatok z navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.\n2.5. Z obsahu vyjadrenia žalovanej 1/ k žalobe z 1. apríla 2022 je zrejmé, že je „si vedomá oprávnenosti\njeho nároku“, avšak namietala, že spoločné nehnuteľnosti nemali trhovú hodnou 290.000,- Eur, ako to\nuviedla realitná kancelária v ocenení z 13. januára 2022 a navrhla vykonať znalecké dokazovanie za\núčelom určenia „objektívnej a reálnej hodnoty“. Obdobný postoj zaujala aj žalovaná 3/ vo vyjadrení k\nžalobe (nedatované). Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe pripustil, že bude musieť dôjsť k nariadeniu\npredaja spoločných nehnuteľností.\n2.5.1. Zo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde prvej inštancie dňa 7. februára 2023 je\nzrejmé, že sporové strany mienili rokovať o spornej otázke, ktorou bola výška náhrady za odstupujúci\nspoluvlastnícky podiel, resp. hodnota nehnuteľnosti, z ktorej sa takýto odstupujúci podiel bude\nvypočítavať. Aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 20. apríla 2023 je zrejmá jeho snaha\no preferenciu mimosúdneho riešenia veci, keď sa strany sporu zhodli na poskytnutí väčšieho a\nefektívnejšieho časového priestoru pre mimosúdne usporiadanie veci v rámci prerušenia konania.\n\nPretože k žiadnej efektívnej mimosúdnej dohode nedošlo, bol nútený podaním z 19. októbra 2023 podať\nnávrh na pokračovanie v konaní.\n2.5.2. Následne sa dňa 29. februára 2024 na súde prvej inštancie uskutočnilo meritórne pojednávanie, na\nktorom žalovaná 1/ uviedla, že „nie je v dobrej finančnej situácii, nemá finančné prostriedky na vyplatenie\nprimeranej náhrady za prípadný odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobcu“, pričom súčasne zmenila\nsvoj názor k žalobe v zásadnom charaktere, t. j. že nemá záujem (nechce) jeho spoluvlastnícky podiel.\nŽalovaná 1/ od začatia konania, resp. od svojho prvého procesného podania v spore (vyjadrenie k žalobe\nzo dňa 1. apríla 2022) do pojednávania dňa 29. februára 2024 uplatňovala názor, podľa ktorého chcela\nnadobudnúť jeho spoluvlastnícky podiel, pričom spornou bola výšky náhrady za odstupujúci podiel\ns tým, že preddavok na trovy dôkazu (znaleckého dokazovania) nebola ochotná zložiť.\n2.5.3. Až na pojednávaní uskutočnenom na súde prvej inštancie dňa 29. februára 2024 bol konfrontovaný\nso zmeneným názorom strán sporu na spôsob vyporiadania, keď žalovaní 1/ -3/ zhodne navrhli zrušenie\npodielového spoluvlastníctva predajom veci s rozdelením výťažku.\nSúd prvej inštancie ho vyzval na formulovanie nového žalobného petitu vzhľadom na zmenu postoja\nžalovaných 1/-3/. On procesným podaním z 24. mája 2024 uskutočnil návrh na zmenu žaloby ohľadne\nnavrhovaného spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – predajom veci. Súd\nprvej inštancie uznesením z 28. mája 2024 sp. zn. 13C/74/2021 pripustil ním navrhnutú zmenu žaloby,\nktorú následne premietol aj do meritórneho rozhodnutia vo veci samej (rozsudku) zo 17. septembra\n2024. Na poslednom pojednávaní dňa 17. septembra 2024 žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej\nzástupkyne uviedla, že : „Dohoda medzi sporovými stranami nie je možná. Súhlasíme teda stou zmenou\nžaloby tak, ako bola nám doručená.“\n2.5.4. Postoj žalovaných 1/-3/, najmä žalovanej 1/ súd prvej inštancie vyhodnotil celkom zjavne neúplne\na nepresvedčivo, nereflektoval dostatočne obsah jej písomných podaní a ústnych prednesov počas\nkonania a v poradí druhým rozhodnutím o trovách konania rozhodol celkom zjavne v jeho neprospech,\npričom odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nezodpovedá princípu všeobecnej spravodlivosti a\npresvedčivého odôvodnenia [viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)\nz 12. februára 2017 č. k. I. ÚS 131/2017-31, z 3. októbra 2012 č. k. I. ÚS 33/2012-25].\n2.6. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie poskytol ochranu „nepoctivému“ správaniu najmä žalovaným\n1/ a 3/, ktoré boli v predsúdnom konaní absolútne pasívne a v súdnom konaní najmä žalovaná 1/ počas\ntakmer 2 rokov trvania súdneho sporu v názorovej zhode so žalovanou 3/ najskôr chcela nadobudnúť\njeho spoluvlastnícky a neskôr už nechcela, čo ho prinútilo žalobcu k zmene žaloby, hoci je zrejmé, že\nsúd prvej inštancie vyžadoval od neho zmenu žaloby v rozpore s § 140 ods. 3 CSP.\n2.6.1. Žalovaný 2/, ktorý síce na pokus o mimosúdnu dohodou v predsúdnom konaní reflektoval\nodmietnutím, avšak v súdnom konaní sa skôr priklonil k procesnej obrane žalovaných 1/, 3/. Súd prvej\ninštancie celkom zjavne odvodil plný úspech žalovaného 2/ v konaní pre účely rozhodnutia o trovách\nkonania, čo možno považovať za nelogický a ústavne nekonformný výklad úspechu žalovaného 2/, a to\nv rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov.\n2.7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil uznesenie súdu\nprvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom\nprvej inštancie v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 3/ povinní mu zaplatiť spoločne a nerozdielne\ns tým, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 3/ povinní mu zaplatiť spoločne a nerozdielne. Žalovaný 2/ nemá nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi, žalovaným 1/, 3/.\n3. Žalovaní 1/-3/ sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadrili.\n4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných\n§ 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.\n5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie\nodvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade\ns vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením\n\njeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým\nspôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria\nodôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.\n7. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti\nalebo\nargumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by\nsa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty.\n8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán\nk nehnuteľnostiam a rozhodol tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j.\nnariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.\n9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol (v poradí druhým rozhodnutím)\ntak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o\nich výške (I. výrok) s tým, že žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie\nvoči žalobcovi nepriznáva (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť\nžalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,\nktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (III. výrok) a žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (IV. výrok).\n10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu o zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol iným (rozdielnym) spôsobom, t.j. nariadením\npredaja nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov, než akým\nžalobca navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam pred začatím konania\na zároveň iným spôsobom, než žalobca sa žalobou (pred pripustením zmeny žaloby) domáhal zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.\n10.1. Pred začatím konania žalobca navrhol, aby každý zo žalovaných 1/, 2/, 3/ odkúpil spoluvlastnícky\npodiel žalobcu ,,vo veľkosti 1/8 z celku (vo vzťahu k rodinnému domu súp č. XXXX evidovanému pre\nk.ú. G. LV č. XXXX) a vo veľkosti 1 z celku (vo vzťahu k parcele C-KN č.XXXX a parcele C-KN\nč.XXXX, obidve pre k.ú. G. na LV č. XXXX) s povinnosťou vyplatiť p. A. B. za spoluvlastnícky podiel\nprimeranú náhradu t.j. trhovú cenu minimálne v rozsahu 12.500,- Eur /za podiel 1/8 z celku na rodinnom\ndome – LV č. XXXX/ a minimálne v rozsahu 14.540,- Eur /za podiel 1 z celku na pozemkoch – LV č.\nXXXX/.“(viď Pokus o mimosúdnu dohodu – výzva podielového spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva zo 7. mája 2021; č.l. 8, 10, 12 spisu).\n10.1.1. Žalobca pred začatím konania požadoval od každého zo žalovaných 1/-3/ za kúpu jeho\nspoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach súhrnne sumu 27 040,- Eur.\n10.2. Následne sa žalobca žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 29.\noktóbra 2021 (č.l. 2 a nasl. spisu) po doplnení žaloby z 18. januára 2022 (č.l. 31 spisu) domáhal\nzrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s tým, že navrhol prikázať svoj\nspoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/8 z celku (vo vzťahu k rodinnému domu súp\nč. XXXX evidovanému na LV pre k.ú. G. č. XXXX) a vo veľkosti 1 z celku (vo vzťahu k parcele C-KN\nč.XXXX a parcele C-KN č.XXXX, evidované na LV pre k.ú. G. č. XXXX) žalovanej 1/ za ,,primeranú\nnáhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 48.750,- Eur“.\n10.3. Na základe zmeny žaloby žalobcu z 24. mája 2024 (č.l. 173-174 spisu), ktorou sa žalobca\ndomáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam predajom nehnuteľností s tým,\nže výťažok bude následne rozdelený medzi strany podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, súd\nprvej inštancie uznesením z 28. mája 2024 č. k. 13C/74/2021-181 rozhodol podľa názoru odvolacieho\nsúdu o zmene žaloby v rozpore s § 140 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa za zmenu žaloby nepovažuje úkon\nžalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva\nz osobitného predpisu\n11. Odvolací súd konštatuje, že síce žalovaná 1/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala, avšak\nv súdnom konaní bola aktívna.\n11.1. Žalovaná 1/ už vo vyjadrení k žalobe z 1. apríla 2022 (č. l. 54 spisu) uviedla dôvod, pre ktorý\nnereagovala na pokus o mimosúdnu dohodu žalobcu, ktorým bola starostlivosť o ťažko chorého\n\nmanžela, ktorý v januári r. 2022 po ťažkej chorobe zomrel, pričom v danom období bola jediným\nživiteľom rodiny práve žalobkyňa 1/, ktorá v rodinnom dome bývala spolu s nebohým manželom, pričom\npoukázala na svoje nepriaznivé finančné pomery. Zároveň žalobkyňa 1/ nesúhlasila s výškou žalobcom\nuplatnenej finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel, ktorú považovala neprimeranú,\nnezodpovedajúcu trhovej ani reálnej hodnote, pričom poukázala na rozdielnosť ocenenia nehnuteľností,\na to spoločnosťou Reality v meste s.r.o. zo dňa 13. januára 2022 vo výške 290.000,- Eur (predloženého\nžalobcom) a Realitnou kanceláriou LUX, s r.o., Banská Bystrica, Horná č.2, IČO: 36 019 534 z 29.\nmája 2020 vo výške 108.160,- Eur, ktoré bolo vyhotovené pre potreby dedičského konania. Žalovaná 1/\nnavrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom určenia objektívnej a reálnej hodnoty nehnuteľností.\n11.1.1. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla,\nže je „si vedomá oprávnenosti jeho nároku“, ide o vetu vytrhnutú z kontextu, keďže žalovaná 1/\npo tom, ako poukázala na to, že žalobca ju v jej najťažšom období života neskontaktoval osobne\nohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom ju ,,ľudsky\nmrzí“ predovšetkým spôsob, ktorý ,,žalovaný“ zvolil – teda písomnú výzvu prostredníctvom advokáta\nuviedla: ,,Na upresnenie však uvádzam, že ak by ma vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nbol býval žalobca osobne oslovil, v žiadnom prípade by som jeho nárok nebola poprela, nakoľko som\nvedomá jeho oprávnenosti. V tejto súvislosti uvádzam, že v celom rozsahu uznávam nárok žalobcu na\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý má záujem o jeho zrušenie, a to v súlade so znením\nzásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to\nz akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.“\n12. Žalovaný 2/ listom z 1. júna 2021 na základe pokusu o mimosúdnu dohodu oznámil žalobcovi, že\nnemá záujem o odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov (č. l. 14 spisu).\n12.1. Žalovaný 2/ bol v súdnom konaní aktívny, pričom už vo vyjadrení k žalobe z uviedol, že nemá\nzáujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu (a to zhodne s listom z 1. júna 2021) a ani ostatní podieloví\nspoluvlastníci nemajú finančné prostriedky na ,,výplatu“ spoluvlastníckeho podielu s tým, že rodinný\ndom nie je možné rozdeliť, preto bude musieť dôjsť k nariadeniu predaja nehnuteľností a k rozdeleniu\nvýťažku z ich predaja podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (č.l. 51-52 spisu).\n13. Žalovaná 3/ na pokus o mimosúdnu dohodu nereagovala, avšak v súdnom konaní bola aktívna.\n13.1. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k žalobe nesúhlasila s výškou žalobcom uplatnenej finančnej náhrady sa\nustupujúci spoluvlastnícky podiel, predovšetkým so spôsobom jej určenia. Poukázala na to, že v čase\ndedičského konania v r. 2020 nehnuteľnosti boli ocenené realitnou kanceláriou v sume 108.160,- Eur,\npričom nehnuteľnosti neboli zhodnotené žiadnym spôsobom, preto ich ocenenie v sume 209.000,- Eur\nnepovažovala za primerané ani spravodlivé. Zároveň žalovaná 3/ navrhla nariadiť znalecké dokazovanie\nza účelom určenia objektívnej a reálnej hodnoty nehnuteľností (č.l. 53 spisu).\n14. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1/-3/ k žalobe, ktorý poukázal na to, že trovy\nznaleckého dokazovania budú povinní zaplatiť žalovaní 1/-3/ s tým, že trval na ním predloženom\nohodnotení nehnuteľností realitnou kanceláriou Reality v meste s.r.o. (č.l. 63) sa vyjadrila žalovaná 1/\n(č.l.74 a nasl. spisu), ktorá vzhľadom na petit žaloby zotrvala na nariadení znaleckého dokazovania\na žalovaný 2/ (č.l. 73 spisu), ktorý uviedol, že hodnotu nehnuteľností určenú žalobcom nenamietal, avšak\nnemá záujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu a pokiaľ by sa spoluvlastníci dohodli na ,,mimosúdnom\nodpredaji nehnuteľností“, poskytne súčinnosť.\n15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca a žalovaní 1/-3/ sa zúčastňovali súdnych pojednávaní\n(a to aj prostredníctvom právnych zástupcov).\n15.1. Pojednávanie dňa 7. februára 2023 bolo odročené za účelom mimosúdneho vysporiadania sporu\n(viď Zápisnica o pojednávaní zo 7. februára 2023; č.l. 117-118 spisu), pojednávanie z 20. apríla 2024\nbolo odročené za účelom rozhodnutia o prerušení konania (viď Zápisnica o pojednávaní zo 20. apríla\n2024; č.l. 129-131 spisu) s tým, že súd prvej inštancie uznesením z 24. apríla 2023 č.k. 13C/74/2021-132\nprerušil konanie na základe návrhu strán podľa § 163 ods. 1 CSP a uznesením z 23. októbra 2023 č.k.\n13C/74/2021-145 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní.\n15.2. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29. februára 2024 žalobca a žalovaní 1/-3/\nzhodne navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, keďže žiadny zo spoluvlastníkov\nnehnuteľností nehnuteľnosti nechcel (žalovaná 1/ s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov\ns tým, že vzhľadom na jej vek a finančnú situáciu nie je možné, aby jej bola poskytnutá pôžička alebo\n\núver) a nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok rozdeliť podľa ich spoluvlastníckych podielov (viď\nZápisnica z pojednávania z 29. februára 2024; č.l. 158 a nasl. spisu).\n15.3. Na pojednávaní dňa 17. septembra 2024 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok č.k.\n13C/74/2021-209, ktorým\nrozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva\nk nehnuteľnostiam podľa § 142 ods.1 veta posledná OZ, t. j. nariadil predaj nehnuteľností s tým, že\nvýťažok sa rozdelí podľa spoluvlastníckych podielov strán.\n16. Z nálezu ústavného súdu z 25. mája 2023 sp. zn. III.ÚS 73/2023 vyplýva: ,,Konanie o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na\ntoto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o\nzrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania\nrôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický\nzáver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III. US 138/2022).\nNapokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný\núspech v konaní, hovorí aj R 54/1973. To, ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne\nžalobca. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a\nvýroku súdneho rozhodnutia. Argumentácia súdu, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v\nzáujme obidvoch strán, je skresľujúca alebo nie úplne správne interpretovaná. Pokiaľ sa podielové\nspoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a ich\nzáujmy sú v napätí, a teda žaloba sleduje úplne alebo v časti protichodné záujmy.“\n17. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobca nebol v súdnom spore\nv úspešný s prihliadnutím na to, že nedosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym\nrozhodnutím súdu prvej inštancie a presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúsil\nso žalovanými 1/-3/ dohodnúť pred začatím konania.\n17.1. Na základe pokusu o mimosúdnu dohodu žalobca požadoval od každého zo žalovaných 1/-3/ za\nkúpu jeho spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach sumu 27.040,- Eur. Na základe žaloby sa\nžalobca domáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovanej 1/ za sumu\n48.750,- Eur, teda za inú sumu než v pokuse o mimosúdnu dohodu, a to vyššiu o sumu 21.710, Eur,\npričom žalobca sa nedomáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovaným\n2/, 3/.\n17.1.1. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobcu sa nejednalo o snahu žalobcu mimosúdne\nzrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa\nspoluvlastníckych podielov, hoci v zmysle § 141 ods. 1 OZ vzájomné práva a povinnosti mohli byť\nvyporiadané podľa individuálnych záujmov a potrieb spoluvlastníkov.\n17.2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP správne prihliadol\nna to, že žalovaný 2/ bol aktívny i pred začatím konania, t. j. reagoval na pokus o mimosúdnu dohodu\nžalobcu, pričom oznámil žalobcovi, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov žalobcu na\nnehnuteľnostiach. I počas konania na súde prvej inštancie žalovaný 2/ vyjadril nesúhlas so žalobcom\nnavrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s prihliadnutím\nna žalobný petit a už vo vyjadrení k žalobe navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom\nnehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov.\n17.2.1. Žalované 1/, 3/ neboli síce aktívne pred začatím konania (t. j. nereagovali na výzvu\nžalobcu na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam), pričom žalovaná 1/\nvysvetlila dôvod pasivity pred začatím konania (starostlivosť o ťažko chorého manžela, nedostatok\nfinančných prostriedkov), avšak žalované 1/, 3/ boli v konaní aktívne, keďže sa vyjadrili k žalobe,\nnesúhlasili so žalobcom navrhnutou finančnou náhradou za ustupujúci podiel žalobcu, navrhli nariadiť\nznalecké dokazovanie (nakoľko žalobca sa žalobou domáhal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel\nna nehnuteľnostiach jedine žalovanej 1/ za sumu 48.750,- Eur, avšak za inú sumu než v pokuse\no mimosúdnu dohodu), zúčastňovali sa súdnych pojednávaní na súde prvej inštancie, súd prvej\ninštancie potom postupoval správne, keď žalovaným 1/, 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi\nnepriznal (§ 257 CSP).\n18. ,,V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má na použitie § 150 OSP\n(aktuálne § 257 CSP – poznámka odvolacieho súdu) význam zistenie, či navrhovateľ pred podaním\nnávrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\ndohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech\nvo veci.“ (R 31/1972).\n\n19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania, ktoré bolo vedené na odvolacom\nsúde pod sp. zn. 13Co/133/2024, prihliadol na úspech žalovaných 1/-3/ v odvolacom konaní podľa §\n255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd uznesením z 31. januára 2025 č.k.\n13Co/133/2024-249 na základe odvolania žalovaného 2/ zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo 17.\nseptembra 2024 č. k. 13C/74/2021-209 vo výroku trovách konania [ktorým súd prvej inštancie o nároku\nna náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1/, 2/, 3/ na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 2/, 3/ povinní mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške] (tretí výrok) a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n19.1. Žalovanému 2/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%\ns tým, že súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že žalovaným 1/,3/ v odvolacom konaní žiadne\ntrovy konania nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal.\n20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie\npotvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP)\n21. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n21.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n21.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu\núspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.\n21.3. V danom prípade boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/-3/, zásadne by teda\nmali nárok aj na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil,\nže by žalovaným 1/-3/ v tomto odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd\nim náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné\nalebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného\npremiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c10ec3b9-f332-47d5-b57e-993e72fa1b38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.73.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.73.2023.2"}, {"guid": "ussr:93d8b1b9-3f0e-4422-a316-97a62edd9ade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "66903a44-43ad-4374-94e5-fbead71b1e08:73deed3a-f250-43be-96f4-cd90c8e163cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6109202389.1", "spisova_znacka": "4MCdo/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/10/2012 z 25. 7. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-07-25", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6109202389.1"}], "citovane_v": []}