{"guid": "5ff1365e-86d8-46fe-87a0-843bf36d9f65:f9e6a8c5-4baa-4d58-adb0-a739b2fa5d66", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3", "spisova_znacka": "42Cob/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/41/2024 z 21. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2025, sp. zn. 42Cob/41/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3", "identifikacne_cislo": "3620201089", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-2", "nazov": "§ 122 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-122"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-122"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9e6a8c5-4baa-4d58-adb0-a739b2fa5d66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n42Cob/41/2024\n3620201089\n21. 10. 2025\nJUDr. Andrea Gindlová\nECLI:SK:KSBB:2025:3620201089.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nGindlovej, členov senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, v konané právne zastúpeného: KOTRUSZ BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252 proti žalovanému: BENCROS\ns.r.o., so sídlom Bošany, Nábrežie Ľ. Štúra 1173/25, IČO: 45 375 283, v konaní právne zastúpeného:\nREKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Tichá 45, IČO:\n36 783 188, v konaní o žalobe žalobcu na splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. PE-6Cb/9/2020 - 388 zo dňa 8. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. PE-6Cb/9/2020-388 zo dňa 08. novembra 2023 vo výroku\nI. m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta.\nII. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. PE-6Cb/9/2020-388 zo dňa 08. novembra 2023 vo výroku\nII. p o t v r d z u j e .\nIII. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. PE-6Cb/9/2020-388 zo dňa 08. novembra 2023 vo výroku\nIII. m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nIV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť, do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku, umožniť žalobcovi prístup k označeným dokladom žalovaného a umožniť mu\nvyhotovenie fotokópií dokladov na náklady žalobcu, a to v rozsahu prijatých faktúr za roky 2016 - 2022,\nktorých hodnota plnenia jednotlivo prevyšuje 1/12 hodnoty finančných účtov žalovaného podľa účtovnej\nzávierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom boli faktúry prijaté, ako aj tých faktúr\nprijatých v uvedenom období, z ktorých vyplynula povinnosť na plnenie osobe alebo osobám, ktoré boli\nv čase ich prijatia spoločníkom žalovaného (to isté sa týka i príjmových a výdavkových pokladničných\ndokladov spoločnosti za roky 2016 – 2022); vystavených faktúr za roky 2016 - 2022, hodnota plnenia,\nz ktorých jednotlivo prevyšuje 1/12 hodnoty finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za\núčtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom boli faktúry vystavené; výpisov z bankových účtov\nspoločnosti vedených bankami a pobočkami zahraničných bánk v Slovenskej republike a prípadne\nv iných štátoch v prospech spoločnosti za roky 2016 - 2022, a to vo vzťahu ku všetkým bankovým\nproduktom vrátane podnikateľských účtov, kontokorentných účtov a úverov. Výrokom II. okresný súd vo\nzvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol vo výroku III. tak, že žiadna zo strán nemá\nnárok na náhradu trov konania.\n\n2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca podanou žalobou domáhal\nvoči žalovanému vydania fotokópií dokladov špecifikovaných v žalobe, ako aj písomného poskytnutia\ninformácií o obchodnej spoločnosti žalovaného špecifikovaných v žalobe. Žalobca odôvodnil žalobu\ntým, že je menšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného v podiele 24,5 %.\nKonateľ žalovaného mu poskytuje len obmedzené informácie o obchodnej činnosti žalovaného a\nneumožňuje mu nahliadnuť do účtovných dokladov žalovaného. Písomnými požiadavkami žalobcu\nna informácie sa konateľ žalovaného dostatočne nezaoberal, poskytol mu len informácie v rozsahu\núčtovných dokumentov zasielaných do Zbierky listín obchodného registra alebo daňovému úradu,\nktoré sú prístupné každému. V roku 2020 bol žalobcovi doručený návrh na hlasovanie o navýšení\nkontokorentného úveru, ku ktorému nemal podstatné informácie, preto vyzval žalovaného listom zo dňa\n15.05.2020 na poskytnutie účtovnej evidencie za roky 2016 - 2020, na čo mu žalovaný neodpovedal.\nNa opakovanú žiadosť mu žalovaný listom zo dňa 10.06.2020 odpovedal tak, že poskytnutie informácií\npodmieňoval uzavretím dohody o ochrane dôverných informácií s tým, že informácie mali byť čiastočne\nanonymizované a žalobca si mal vybrať niekoľko faktúr na kontrolu. Mesačné výkazy poistného mu\nodmietol poskytnúť s poukazom na nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov. Žalobca\npoukázal na to, že v súčasnosti nie je prepojený so žiadnou spoločnosťou konkurujúcou žalovanému.\nŽalovaný pritom neuviedol žiaden dôvod, kedy by žalobca ako spoločník postupoval v rozpore so\nzáujmami žalovaného a bezdôvodne mu odmieta poskytnúť požadované informácie. Žalobca právne\npoukázal na ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že spoločenská zmluva žalovaného\nnešpecifikuje žiadne obmedzenia či podmienky, za ktorých môže spoločník svoje právo uplatňovať.\nŽalobca sa tak domáha sprístupnenia účtovných dokladov žalovaného za obdobie rokov 2016 - 2020\n(po úprave žalobného petitu aj za roky 2021 a 2022), nakoľko mieni kontrolovať nakladanie s majetkom\nspoločnosti žalovaného.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami žalobcu.\nPoukázal na to, že je ochotný a pripravený poskytnúť mu informácie o záležitostiach žalovaného a\numožniť mu nahliadnuť do svojich dokladov, avšak v určitej forme, pričom žalobca toto právo nevyužil a\ndo dokladov žalovaného nenahliadol. Žalovaný v ďalšom uviedol, že pravidelne a priebežne informuje\nsvojich spoločníkov o svojom hospodárení osobne, prostredníctvom konateľa, telefonicky a pri zasielaní\npozvánok na valné zhromaždenie, ktorých sa žalobca nezúčastňuje napriek riadnym pozvánkam.\nŽalovaný poukázal na to, že účtovná závierka spolu s poznámkami a hlavnou účtovnou knihou za\nrok 2018 boli žalobcovi zasielané s pozvánkou na valné zhromaždenie dňa 06.08.2019 a správa\naudítora za rok 2018 o účtovnej závierke mu bola zasielaná dňa 16.08.2019. Žalovaný má za to, že\nkonateľ žalovaného poskytoval žalobcovi informácie o záležitostiach žalobcu vždy v dostatočnej miere,\npričom neposkytnutie informácií nad ich rámec vždy náležite odôvodnil objektívnymi skutočnosťami a\nnavrhol žalobcovi realizáciu tak, aby nedošlo k ohrozeniu záujmov žalovaného. V ďalšom žalovaný\npoukázal na to, že jeho účtovníctvo je preskúmavané a schválené nezávislou audítorskou spoločnosťou,\npričom o správe vždy informuje svojich spoločníkov. Konatelia žalovaného sa vždy boli ochotní\nstretnúť s každým spoločníkom a vysvetliť mu záležitosti týkajúce sa hospodárenia. Otázky týkajúce sa\nkontokorentného úveru žalovaný žalobcovi zodpovedal telefonicky aj písomne. Žalobcom požadované\ndoklady boli v rozsahu poskytnutia citlivých a dôverných informácií, preto ho žalovaný informoval o\nforme poskytnutia dokladov k nahliadnutiu prostredníctvom dohody o mlčanlivosti a o neposkytnutí\ninformácií z dôvodu ochrany osobných údajov. Žalovaný má preto za to, že žiadne právo žalobcu nebolo\nporušené. Žalovaný má záujem poskytnúť žalobcovi informácie o svojich záležitostiach a umožniť mu\nnahliadnuť do svojich dokladov, avšak spôsobom, aký sám navrhol. Poukázal pritom na povinnosť\nkonateľov zachovávať mlčanlivosť podľa § 135a Obchodného zákonníka. Žalovaný chcel preto zabrániť\nposkytnutiu informácií tretím osobám, pretože by to mohlo spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy\nalebo záujmy ostatných spoločníkov. V danom smere poukázal na to, že žalobca bol do roku 2019\nspoločníkom v spoločnostiach vykonávajúcich výrobu v odvetví ako žalovaný. Menšinový spoluvlastník\nby mohol absolútnym uplatňovaním práva na informácie získať informácie, s ktorými by mohol nakladať\nvo vlastný prospech a v neprospech žalovaného. Žalobca však dohodu o mlčanlivosti odmietol uzavrieť.\nPodozrenia žalobcu o nekorešpondovaní účtovných dokladov so skutočným stavom boli vyvrátené\naudítorskou správou.\n4. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že žalovaný po celý čas podmieňoval výkon jeho práv spoločníka\nsplnením podmienok, ktoré nemajú oporu v zákone, ani v spoločenskej zmluve, a sú teda nedôvodné.\nŽalovaný mu poskytoval len selektované informácie podľa vlastného uváženia, čo mu neumožňovalo\nkontrolovať konanie žalovaného. Aj ďalší spoločník si uplatňoval právo na predloženie účtovných\n\ndokladov žalovaného a žalovaný mu nevyhovel. Žalobca poukázal na to, že právna úprava neobsahuje\nžiadne ustanovenie umožňujúce právo spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným nahliadať do\ndokladov spoločnosti preventívne obmedziť na základe obavy, že by spoločník takto získané informácie\nmohol použiť k cieľu odporujúcemu záujmom spoločnosti. Dôvodil, že účtovné závierky uvádzajú len\nsúhrnné údaje a audítorské správy môžu vychádzať z nesprávnych informácií (nesprávne uvedených\núdajov v účtovných závierkach). Poukázal na svoje podozrenia založené na tom, že medzi spoločnosťou\nžalovaného a spoločnosťou, v ktorej pôsobí syn konateľa žalovaného, dochádza k obchodom a či sú\ntakéto transakcie medzi nimi pre žalovaného prospešné a obvyklé. Konateľ žalovaného je spoločníkom a\nkonateľom najmenej dvoch spoločností mimo územia Slovenskej republiky, a preto jestvuje podozrenie,\nže tieto spoločnosti vstupovali do obchodných vzťahov so žalovaným za odplatu. Z údajov uvedených v\núčtovnej závierke alebo výročnej správe nie je možné zistiť, či transakcie boli pre žalovaného prospešné\na obvyklé.\n5. Žalovaný v duplike opakovane poukázal na to, že žalobcovi boli zasielané účtovné závierky a hlavná\nkniha za daný rok, ako aj audítorská správa týkajúca sa toho - ktorého roku. Účtovná závierka je navyše\nzverejňovaná. Žalovaný pritom postupuje vo vzťahu ku všetkým spoločníkom rovnako. Žalovaný dôvodil,\nže pravidelne zvoláva valné zhromaždenia a žalobca nerealizuje výkon práv spoločníka zákonom\npredpokladaným spôsobom. Žalovaný podmieňuje poskytnutie dokladov a informácií uzavretím dohody\no ochrane dôverných informácií. Žalovaný poukázal na to, že účtovných dokladov, ktoré žalobca žiada,\nsú tisíce, čím je fyzicky neuskutočniteľné poskytnúť ich, ako žiada žalobca. Žalovaný opakovane uviedol,\nže žalobcovi poskytol účtovné závierky, hlavnú knihu, audítorskú správu a informácie o kontokorentnom\núvere, z ktorých dokladov vyplývajú informácie o hospodárení žalovaného a nákladoch na pracovnú silu\na iných nákladoch a obchodných aktivitách žalovaného.\n6. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 10.11.2021 č.k. 6Cb/9/2020 - 240 rozhodol tak, že\nžalobe sčasti vyhovel a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, konanie zastavil. Okresný súd v\ndanom rozhodnutí uzavrel, že bol daný základ nároku žalobcu na nahliadnutie do všetkých dokladov\nžalovaného, pričom výrok žalobného návrhu považoval za dostatočne určitý.\n7. Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo na odvolanie žalovaného zrušené Krajským súdom\nv Trenčíne, ktorý vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danom\nzrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, publikovaného v Zbierke zákonov pod č. R\n44/2019.\n8. V úvode odôvodnenia v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie okresný súd poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke pod č. R 44/2019 s\nodôvodnením, že Najvyšší súd SR v danej veci riešil otázku, či z ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka\nvyplýva neobmedzené právo spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným nahliadať do všetkých\ndokladov spoločnosti. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako spoločník žalovaného je oprávnenou\nosobou pre výkon práv týkajúcich sa riadenia a kontroly žalovaného. Okresný súd poukázal na to, že\ntoto právo má spoločník v prvom rade vykonávať na valnom zhromaždení, avšak nie je vylúčený ani\niný spôsob výkonu tohto práva. Okresný súd pritom uviedol, že pokiaľ by mohol spoločník realizovať\nvýlučne svoje práva len na valnom zhromaždení, nemohol by sa na takéto valné zhromaždenie riadne\npripraviť. Spoločník preto musí mať možnosť nahliadať do podstatných dokladov spoločnosti aj mimo\nvalného zhromaždenia. Okresný súd považoval za nepochybné, že žalovaný nemá zriadenú dozornú\nradu, pričom v takom prípade neprechádzajú na spoločníkov oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej\nrade alebo jej členom. Spoločníci teda nemajú právo požadovať od konateľov vysvetlenia o všetkých\nzáležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov\nspoločnosti. Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa v podstate domáha nahliadnutia do všetkých\nobchodných a účtovných kníh, ako aj iných obchodných či administratívnych dokladov žalovaného za\nuvedené obdobie, pričom mu nárok v takomto širokom rozsahu nepatrí.\n9. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že účelom informačnej povinnosti spoločnosti voči spoločníkovi\nje umožniť mu skontrolovať, či nedošlo k neprimeranému vplyvu rozhodnutia konateľa na likviditu\nspoločnosti a aj na výšku jeho obchodného podielu, ako aj podielu na zisku. Rozsah oprávnenia\nspoločníka je teda potrebné primerať k likvidite alebo k majetku spoločnosti. Okresný súd konštatoval,\nže je potrebné vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti a primeranosť skúmať s ohľadom na finančný\nmajetok spoločnosti v otázke likvidity alebo s ohľadom na vlastné imanie spoločnosti v otázke hodnoty\n\npodielu spoločníka. Podľa názoru okresného súdu bolo dôvodné v danom prípade vychádzať pri určení\nhranice, na ktoré doklady má spoločník nárok z finančného majetku, nakoľko ten vyjadruje okamžitú\nlikviditu spoločnosti. Súd tak stanovil primeranosť dokladov, na preskúmanie ktorých má spoločník\nnárok, tie z dokladov, z ktorých vyplýva právo alebo povinnosť na plnenie zodpovedajúce najmenej\n1/12 hodnoty finančných účtov spoločnosti zistenej podľa ostatnej účtovnej závierky, pretože takéto\nvysoké plnenie nepochybne bude mať výrazný vplyv na likviditu spoločnosti. Okresný súd uzavrel, že\npokiaľ by žalovaný urobil v priemere každý mesiac počas účtovného roka najmenej jednu operáciu\ns finančným plnením nad 1/12-inu zostatkov účtov, v súčte by sa tieto operácie vyrovnali zostatku\nfinančných účtov, čo už môže mať významný vplyv na bezprostrednú likviditu a zároveň je dôvodné\npredpokladať, že to bude znamenať aj podstatnú zmenu hodnoty obchodných podielov spoločníkov.\nZároveň je pritom možné predpokladať, že pôjde o iný ako bežný príjem alebo výdavok, respektíve príjem\nalebo výdavok iný ako súvisiaci s bežnou činnosťou. Stanovením takéhoto limitu preto bude možné\nodfiltrovať doklady súvisiace s bežnou, každodennou činnosťou žalovaného, ako sú napríklad náklady\nna mzdy zamestnancov, či bežný spotrebný materiál pre fungovanie žalovaného a podobne. Súd preto\nstanovil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi a umožniť mu na jeho náklady vyhotoviť si kópie\nprijatých faktúr za žalované obdobie, vystavených faktúr, pokladničných dokladov, pri ktorých hodnota\nplnenia prevyšuje 1/12-inu hodnoty finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za účtovné\nobdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom boli doklady prijaté, respektíve vystavené.\n10. Okresný súd poukázal na to, že spoločník bude mať zároveň právo týmto spôsobom možnosť\nkontrolovať, či inému spoločníkovi nebolo vyplatené neoprávnené plnenie. Za daným účelom stanovil\nžalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi doklady, z ktorých vyplýva právo alebo povinnosť na plnenie\nspoločníkovi žalovaného, a to bez ohľadu na výšku plnenia z nich.\n11. Okresný súd súčasne uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi aj všetky výpisy z\nbankových účtov, z ktorých bude môcť žalobca skontrolovať, či na podklade týchto dokladov došlo\nk prijatiu alebo poskytnutiu bezhotovostného plnenia a v akej výške. Týmto spôsobom bude môcť\nkontrolovať, či nebola neprimerane znížená hodnota jeho obchodného podielu, respektíve podiel na\nzisku.\n12. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu lehotu na plnenie\npovinnosti, a to 30 dní z dôvodu, aby umožnil žalovanému riadne a včas pripraviť predmetné doklady,\nkeďže ide o doklady za 7 rokov činnosti.\n13. Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal sprístupnenia a vyhotovenia fotokópií\ndokladov týkajúcich sa bežnej činnosti žalovaného a nemajúci významnejší vplyv na likviditu žalovaného\nalebo na hodnotu jeho obchodného podielu. Podľa názoru okresného súdu ide o tie doklady, pri\nktorých hodnota plnenia je nižšia ako súdom ustálená 1/12-ina hodnoty finančných účtov. V danom\nsmere okresný súd poukázal na to, že hoci významným pre posúdenie vplyvu môže byť každý doklad\nspoločnosti, nepostačí akokoľvek významný vplyv, ale len vplyv „významnejší“.\n14. Súd niektoré zo žalobcom požadovaných dokladov považoval za doklady týkajúce sa bežnej činnosti\nspoločnosti žalovaného, preto žalobcovi k nim prístup nepriznal. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadnil\naj to, že žalovaný niektoré doklady žalobcovi doručil spolu s pozvánkami na valné zhromaždenia\n(účtovné závierky, hlavnú účtovnú knihu, audítorské správy), teda k týmto žalobca už prístup má.\n15. Záverom okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by doklady, voči ktorým ho\nsúd zaviazal povinnosťou umožniť žalobcovi prístup k nim, už žalobcovi poskytol. Ani z pozvánok\nna valné zhromaždenie, ktoré sa v spise nachádzajú, nevyplýva, že by ich programom mala byť\nkontrola jednotlivých účtovných dokladov žalovaného uvedených vo výroku I. a nevyplýva to ani zo\nzápisníc z valných zhromaždení. Pokiaľ sa aj žalobca valných zhromaždení nezúčastňoval, súčasne\nto neznamená, že sa vzdal práva na kontrolu v spoločnosti žalovaného prostredníctvom kontroly\nvýznamnejších dokladov žalovaného. Okresný súd preto konštatoval, že právo požadovať informácie\nod konateľov a nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka) sa neviaže\nvýlučne na účasť na valnom zhromaždení (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Okresný súd rovnako\nkonštatoval, že konateľ spoločnosti nemá oprávnenie obmedzovať prístup spoločníka k dokladom\nspoločnosti, napríklad stanovením maximálneho počtu dokladov alebo ich pozmenenia anonymizáciou\nalebo požadovaním uzavretia dohody o mlčanlivosti so sankciou pre prípad jej nedodržania. Zákon ani\n\nnevyžaduje od spoločníka, aby pred vyžiadaním nahliadnutia do dokladov dodržal akýkoľvek postup napríklad žiadal o nahliadnutie do dokladov určitú dobu vopred, aby vopred určil rozsah dokladov, do\nktorých chce nahliadnuť, prípadne tieto doklady konkrétne označil.\n16. Okresný súd záverom konštatoval, že žalobcovi priznal v rozhodnutí prístup k dokladom, ktoré\nžalovaný vo svojej účtovnej evidencii musí mať, pričom nejde o doklady prístupné z verejných zdrojov.\nPokiaľ sa žalobca domáha prístupu k nim, nejde o šikanózne uplatňovanie jeho práv, nakoľko je zákonné,\naby mal spoločník prístup k dokladom spoločnosti, ktoré majú podstatný vplyv na likviditu alebo na výšku\njeho obchodného podielu. Uplatnenie práva žalobcu v súvislosti so skutočnosťou, že sa nezúčastňuje\nvalných zhromaždení, nepovažoval okresný súd za šikanózny výkon práva.\n17. Pokiaľ ide o vykonateľnosť petitu žalobného návrhu, okresný súd konštatoval, že musí skúmať jeho\nvykonateľnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ ide o čas trvania prístupu k dokumentom uvedeným\nv rozsudku, tento nie je možné uviesť, pretože nie je známe množstvo dokumentov, ani miesto, kde\nžalovaný umožní žalobcovi prístup k nim.\n18. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že vyslovil, že\nžiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže tak žalobca, ako aj žalovaný boli v spore\nčiastočne úspešní.\n19. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v rozsahu výrokov\nII. a III. a žalovaný v rozsahu výrokov I. a III. rozhodnutia.\n20. Žalobca podal odvolanie (v rozsahu výrokov II. a III.) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\n21. Žalobca v úvode svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný od svojho vzniku v roku 2010\ndoposiaľ, t.j. po dobu 13 rokov neposkytol menšinovým spoločníkom žiadne doklady, ktoré by umožňovali\nkontrolu jeho činnosti. Len týmto spôsobom pritom môžu spoločníci previesť dôslednú kontrolu výkonu\nfunkcie konateľa žalovaného, britského občana F. G. a druhého konateľa A. H., vo vzťahu k ich\npovinnostiam podľa § 135 Obchodného zákonníka za roky 2015 - 2021, ako aj vo vzťahu k uplatneniu\nnárokov v mene spoločnosti postupom podľa § 135a Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu\nrozhodnutie súdu prvej inštancie:\na/ adekvátne nereaguje na samotnú žalobu v bode 1, 2 a 3,\nb/ adekvátne nereaguje na špecifické podmienky podnikania žalovaného, ktorý je medzinárodnou firmou\nkontrolovanou väčšinovým spoločníkom - britským občanom podnikajúcim prevažne mimo územia\nSlovenskej republiky,\nc/ adekvátne nereaguje na fakt, že v priestoroch žalovaného bola zistená výroba pre firmu JRC\nInternational, ktorá neexistuje,\nd/ adekvátne nereaguje na fakt, že konateľ žalovaného zadával objednávky za 1,3 milióna britských\nlibier spoločnostiam – Johnson Management Consulting Limited (ďalej len „JMC“) a Johnson Products\nand Services Limited (ďalej len „JPS“), ktorých je spolumajiteľom a ďalšími spolumajiteľmi sú rodinní\npríslušníci konateľa žalovaného.\n22. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť podniká v 81 krajinách Európskej únie a Commonwealthu\nbez reálnej kontroly menšinovými spoločníkmi, keďže týmto spoločníkom nikdy nebolo zverejnené,\nv ktorých krajinách žalovaný podniká, kto sú jeho obchodní partneri, za akých podmienok obchody\nprebiehajú. Spoločníci nemajú žiadne overiteľné informácie o mzdách, odmenách a dividendách\nkonateľa žalovaného od žalovaného a firiem, ktoré v zahraničí vlastní ako spolumajiteľ a s ktorými\nžalovaný obchoduje. F. G. v pozícii väčšinového spoločníka a konateľa žalovaného dlhodobo\nnevykonáva povinnosti konateľa podľa § 135 Obchodného zákonníka. Neumožňuje kontrolu evidencie,\nneinformuje o chode spoločnosti, valné zhromaždenia organizuje s niekoľkomesačným oneskorením\naž po odovzdaní daňových priznaní a po predložení dokladov audítorským spoločnostiam. F. G.\nv pozícii konateľa žalovaného nesprístupňuje podklady predložené audítorom a daňovým úradom,\nnesprístupňuje k nahliadnutiu a kontrole spoločníkom ani iné – v podstate žiadne doklady a informácie,\nktoré by vytvárali aspoň rámcovú predstavu o chode spoločnosti - napríklad kde a v koľkých krajinách\npodniká, kto sú hlavní obchodní partneri žalovaného, s akými spoločnosťami obchoduje a podobne.\nSpoločníkom tak nie je zrejmé, či zisky z tejto výroby u žalovaného boli zahrnuté v príjmoch žalovaného\nalebo výroba prebiehala len v priestoroch žalovaného na náklady žalovaného, avšak v prospech\ninej spoločnosti, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje hospodárske výsledky žalovaného. Žalobca z\n\nverejných zdrojov v Spojenom kráľovstve zistil, že F. G. bez výberového konania objednal a vyplatil\nnezdôvodnené consultingové služby v prospech spoločnosti JMC, JPS v hodnote viac ako 1.347.580\nGBP za 4 roky, ktoré vlastnil so svojimi rodinnými príslušníkmi, pričom žalovaný bol jediným klientom\nuvedených spoločností.\n23. Žalobca zdôraznil, že z právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že táto neumožňuje obmedzenie\npráva spoločníka na informácie žiadnym spôsobom a v súlade s týmto hľadiskom je nutné vykladať\naj citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov pod\nč. R 44/2019. Žalobca upozornil na to, že žalovaný ako spoločnosť je výrobný podnik, s produkciou\nniekoľko stokilových lodných nárazníkov z odpadovej gumy, pričom rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov pod č. R 44/2019 bolo vydané v súdnom spore\nžalobcu a žalovanej spoločnosti poskytujúcej klientom služby zdravotnej starostlivosti, pri ktorých\ndisponuje s informáciami o fyzických osobách spadajúcich pod lekárske tajomstvo. Žalovaný pritom\nvyrába nárazníky z odpadovej gumy pre lodný priemysel, a to bez akýchkoľvek patentov alebo\niných osobitne citlivých informácií. Podľa názoru žalobcu súd v prejednávanom prípade nezohľadnil\nexistenciu zákonnej povinnosti konateľa voči spoločníkovi podľa § 122 Obchodného zákonníka, a to jeho\npovinnosť riadne zabezpečiť vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov\na informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti tak, ako je to zakotvené v § 135 Obchodného\nzákonníka. Zároveň neexistuje žiadne legálne zdôvodnenie toho, aby žalovaný ako spoločnosť odmietla\nposkytnúť informácie, ktorými disponuje, pokiaľ boli preukázateľne vyvrátené: a/ tvrdenia žalovaného o\nšikanóznom výkone práva spoločníka (čo uznal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 108\nodôvodnenia); b/ tvrdenia žalovaného o potrebe ochrany obchodného tajomstva žalovaného (čo uznal\naj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 107 odôvodnenia); c/ tvrdenia žalovaného o\npotrebe ochrany osobných údajov (čo uznal aj súd v napadnutom rozhodnutí v bode 107 odôvodnenia).\nVzhľadom na uvedené žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke\nrozsahu práva spoločníka na informácie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n24. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie v bode 102 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom uviedol súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré nepriznal právo žalobcovi v plnom rozsahu.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy\nzáväzností rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a\nzáväznosť precedenčnú (judikatórnu). Žalobca pritom uviedol, že v prípade kasačnej záväznosti je súd\nnižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne\nakceptovať právny názor Najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, avšak v prípade\nprecedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa nereflektoval právne\nzávery Najvyššieho súdu SR, pričom takýto prístup sa nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty.\n25. Žalobca mal za to, že súd citované rozhodnutie R 44/2019 vyložil nesprávne, keď dospel k záveru,\nže úplne vylučuje z poskytnutia informácií spoločníkovi iné ako účtovné doklady. Z citovaného znenia\njednoznačne vyplýva, že požadované informácie, ktoré sa majú spoločníkovi poskytnúť, sa musia týkať\n„hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti“. Doklady a informácie týkajúce sa hospodárenia\nsú pritom zásadne všetky účtovné doklady spoločnosti, pretože akékoľvek príjmy a výdavky spoločnosti\npredstavujú hospodárenie spoločnosti a v zmysle Zákona o účtovníctve musia byť všetky takéto úkony\nspoločnosti zachytené v účtovnej evidencii spoločnosti, ktorú je konateľ žalovaného povinný viesť podľa\n§ 135 Obchodného zákonníka, a teda spoločnosť s nimi musí disponovať. Citované súdne rozhodnutie\nvôbec neobmedzuje prístup k informáciám a dokladom uvedeným v účtovnej evidencii spoločnosti,\nnakoľko vo vzťahu ku všetkým z nich ide o doklady týkajúce sa „hospodárenia spoločnosti“. Pokiaľ\nide o doklady a informácie týkajúce sa „významnejšieho majetku spoločnosti“, jedná sa napríklad\no doklady o právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností (napríklad nájomné zmluvy alebo kúpne\nzmluvy). V danom smere žalobca poukázal na to, že rešpektuje právny názor súdu v tom smere, že\ntakéto iné doklady by nemali byť poskytované vo vzťahu ku všetkému majetku, len vo vzťahu k tomu\nvýznamnejšiemu. Musí byť pritom preukázané, že požadované doklady môžu mať vplyv napríklad na\nlikviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na\nvýšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí však súd prvej inštancie vec\nnesprávne právne posúdil, keď z citovaného rozhodnutia R 44/2019 vyvodil v bode 91 a následne\nv bode 98 odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne právne závery. Toto právne posúdenie súdu\nje nesprávne, pretože citované rozhodnutie R 44/2019 nevyžaduje preukázanie „neprimeraného vplyvu“\nna likviditu, ale „akéhokoľvek vplyvu“, teda úkon zachytený v dokumentoch musí ovplyvniť likviditu\n\na následne výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Súd teda nebol oprávnený uskutočňovať\nakúkoľvek kvalifikáciu primeraného a neprimeraného vplyvu na likviditu a výšku hodnoty obchodného\npodielu, ale mal posudzovať, či požadované doklady môžu mať „akýkoľvek“ vplyv na ne. Uvedené tak\nzakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n26. Vzhľadom na nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie v otázke potreby stanovenia\ntakéhoto finančného kritéria je preto potrebné odmietnuť celú následnú právnu úvahu o primeranej výške\ntakéhoto finančného limitu. Žalobca v danom smere poukázal na to, že každý jeden finančný náklad\nžalovaného (napríklad aj vo výške 1.000,- Eur) sa prejavuje na likvidite spoločnosti, ktorá sa zníži o\n1.000,- Eur a rovnako na hodnote obchodného podielu spoločníka, ako aj na jeho podiele na zisku\nspoločnosti. Súd však v bode 98 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia stanovil omnoho vyššiu hranicu,\na to na hodnotu úkonu na úrovni 39.467,25 Eur, čo znamená, že v prípade úkonu s hodnotou len o 1,Eur nižšou oproti uvedenému limitu by mohol byť vplyv tohto úkonu na hodnotu obchodného podielu\nspoločníka až vo výške 9.669,- Eur, čo predstavuje značný vplyv na výšku jeho podielu na zisku.\n27. Celé právne posúdenie súdu je navyše postavené na nelogickom a na neodôvodnenom predpoklade,\nže žalovaný takéto úkony, ktoré môžu potenciálne negatívne ovplyvniť jeho majetkové práva spoločníka,\nuskutoční len raz mesačne, teda len 12 krát ročne, hoci na takýto záver neexistuje žiadne odôvodnenie.\nTento záver vôbec neberie do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný uskutočňuje desiatky až stovky\nfinančných a účtovných operácií mesačne, z ktorých každá ovplyvňuje likviditu spoločnosti, ako aj\nmajetkové práva spoločníka. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie fakticky prijal prístup\nžalovaného, ktorý sám v bode 107 odôvodnenia napadnutého rozsudku kritizoval, keď uviedol,\nže konateľ nemá oprávnenie obmedzovať prístup spoločníka k dokladom spoločnosti, napríklad\nstanovením maximálneho počtu dokladov, či anonymizáciou dokladov, alebo požadovaním uzavretia\ndohody o mlčanlivosti a podobne. V prípade určenia takéhoto selektívneho kritéria v napadnutom\nrozhodnutí by bol dôsledok rovnaký, teda že konateľ žalovaného by mohol obmedziť oprávnenie\nspoločníka, ak by vyhlásil všetky doklady za obsahujúce „transakcie s nižšou hodnotou než 1/12 hodnoty\nfinančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v\nktorom boli faktúry prijaté. Takéto posúdenie súdom zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.\nh) CSP.\n28. V ďalšom žalobca namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 95 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, keď súd konštatoval, že žalobca sa v podstate domáha nahliadnutia do\nvšetkých obchodných a účtovných kníh a iných obchodných či administratívnych dokladov žalovaného,\npričom nárok mu v takomto širokom rozsahu nepatrí. Žalobca namietal, že súd dospel na základe\nvykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k takémuto skutkovému\nzáveru, že sa domáha nahliadnutia „do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných obchodných či\nadministratívnych dokladov žalovaného“. Žalobca zdôraznil, že sa domáha výlučne účtovných dokladov\nspoločnosti, teda nie inej obchodnej korešpondencie, personálnych spisov zamestnancov, ani iných\ndokladov. Súd prvej inštancie tak v danom smere vyvodil nesprávne skutkové závery z vykonaného\ndokazovania, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vzhľadom na tento\nnesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie potom súd prvej inštancie vyvodil nesprávny právny\nzáver o tom, že takto požadovaný rozsah informácií môže požadovať výlučne dozorná rada spoločnosti\npostupom podľa § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú však žalovaný nezriadil, preto sa takýchto\ninformácií od žalovaného nemôže nik domáhať. Žalobca zdôraznil, že sa nedomáha poskytnutia\ninformácií a dokladov žalovaného v rozsahu § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale len konkrétne\nšpecifikovaných informácií a dokladov, ktoré spĺňajú kritériá podľa znenia § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, a to v znení výkladu vyplývajúceho z rozhodnutia R 44/2019. Žalobca preto považoval\ncitované právne posúdenie súdu prvej inštancie za nesprávne, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle §\n365 ods. 1 písm. h) CSP.\n29. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa §\n388 CSP zmeniť vo výroku II. tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n30. Žalovaný podal odvolanie (v rozsahu výroku I. a výroku III. rozsudku), a to z odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP.\n\n31. Žalovaný predovšetkým namietal, že okresný súd nedodržal viazanosť právnym názorom\nodvolacieho súdu a svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe (R 44/2019) riadne neodôvodnil,\nčím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).\n32. V ďalšom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez opory v žalobnom návrhu vyhlásil rozsudok,\nv ktorom vydal vlastný výrok, ktorý je odlišný, resp. nezávislý na žalobnom návrhu a tým je bez opory v\npodanej žalobe. Žalovaný v danom smere poukázal na to, že žalobca nie je slabšou sporovou stranou\na navyše je v celom konaní zastúpený právnym zástupcom, preto nahradenie úkonu žalobcu súdom\nprvej inštancie predstavuje svojvôľu súdu prvej inštancie, čím spôsobuje vadu rozsudku spočívajúcu\nv nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.\nb) CSP).\n33. Žalovaný v ďalšom argumentoval, že súd prvej inštancie odignoroval vyjadrenie žalovaného na\npojednávaní dňa 11.10.2023 o tom, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k rozšíreniu žaloby predtým,\nako súd rozhodol o rozšírení, pričom žalobca rozšírené doklady za roky 2021 a 2022 nikdy predtým\nnepožiadal žalovaného, nezúčastnil sa žiadneho z valných zhromaždení žalovaného v daných rokoch,\nkde sa požadované informácie a doklady riešili. K uvedenému obdobiu sa v konaní tak neviedlo žiadne\ndokazovanie a žalovaný navyše preukázal, že podstatné doklady (aj z daného obdobia) žalobcovi\npredkladal. Uvedený postup súdu prvej inštancie tak spôsobuje vadu rozsudku spočívajúcu v nevykonaní\nnavrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP).\n34. Žalovaný v ďalšom uviedol, že je pre neho nepochopiteľné, ako mohol súd prvej inštancie síce\nakceptovať tvrdenia žalovaného počas celého konania, že ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka\nnie je možné vykladať nezávisle od ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak (napriek\npreukázateľným skutočnostiam, že žalobca sa pravidelne nezúčastňuje žiadnych valných zhromaždení\nžalovaného, na ktorých by mohol žiadať o nahliadnutie do dokumentov žalovaného) napriek tomu súd\nvyložil toto právo žalobcu nad rámec práv žalovaného. Urobil tak navyše napriek tomu, že žalovaný\npreukázal, že zákonom predpokladaný spôsob kontroly dokladov žalobca nielenže nevyužil, ale v\nskutočnosti ani nikdy využiť nechcel, resp. sa ich u žalovaného ani nedomáhal (čo do rokov 2021 a 2022).\nŽalovaný konštatoval, že súd prvej inštancie mal skúmať, či žalobca realizuje svoje práva v súlade s\nostatnými ust. § 122 Obchodného zákonníka (t.j. na valnom zhromaždení) až v prípade, pokiaľ by mu\nnebolo umožnené nahliadnuť do dokladov žalovaného, mohol uložiť povinnosť žalovanému predložiť\nžalobcovi doklady týkajúce sa nakladania s najvýznamnejším majetkom žalovaného. Súd prvej inštancie\nvšak nevyhodnotil tieto skutočnosti v súvislosti s ust. § 122 Obchodného zákonníka, ako aj s ustálenou\nrozhodovacou praxou. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).\n35. Žalovaný taktiež namietal nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie s poukazom na to, že\nsúd prvej inštancie v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia najprv uvádza možnosť skúmať primeranosť\nposkytovania dokladov s prihliadnutím na finančný majetok spoločnosti (v otázke likvidity) alebo vlastné\nimanie spoločnosti (v otázke hodnoty podielu spoločníka a s tým súvisiaceho podielu na zisku), avšak\nbez rozumného záveru sa priklonil k finančnému majetku žalovaného k poslednému dňu v roku (ktorý\nv zásade nič nepreukazuje), pričom svoj príklon odôvodnil tým, že výška hodnoty finančných účtov\nje nižšia ako výška vlastného imania, a to bez opory vo vykonanom dokazovaní. Súd tak dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takéto nesprávne interpretovanie\nje znásobené aj limitáciou 1/12 tejto výšky, ktorá v tvrdeniach strán sporu nikdy nezaznela a ani\nvo vykonanom dokazovaní nemá žiadnu oporu. V danom smere žalovaný poukázal na to, že tržby\nžalovaného sú takmer 170 - násobne vyššie ako uvedený stanovený limit súdom, a teda je zrejmé,\nže transakcie v uvedenej výške sú skôr bežného obchodného charakteru a nemôžu spĺňať podmienku\nstanovenú ustálenou rozhodovacou praxou a ani právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).\n36. Žalovaný záverom poukázal na to, že nemožno za spravodlivý a prípustný považovať taký stav, keď\nsa žalobca domáha nahliadnutia do dokladov žalovaného a informácií od neho, avšak zároveň obchádza\nzákonom predpokladaný spôsob výkonu jeho práva spoločníka u žalovaného a žiada ochranu svojich\npráv v súdnom konaní.\n\n37. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 a § 390 písm.\na) CSP zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a súčasne prizná\nžalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní v\nplnom rozsahu.\n38. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie pri vydaní výroku\nII. a výroku III. rozsudku postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým bol súd\nprvej inštancie viazaný. Opakovane poukázal na to, že účtovníctvo žalovaného je pravidelne od\nroku 2014 podrobované auditu, pričom okrem účtovnej závierky, aj výročná správa, ako aj správa o\naudite žalovaného sú riadne zverejňované v Registri účtovných závierok, teda sú prístupné všetkým\nspoločníkom, ako aj verejnosti. Už samotná táto skutočnosť teda popiera tvrdenia žalobcu uvedené v\nodvolaní.\n39. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca tým, že tvrdil, že žalovaný mu dlhuje k nahliadnutiu\na následnej kontrole niekoľko tisíc dokumentov, priznáva šikanózny výkon práva, a to aj z dôvodu, že\nžalobca nemal skutočný záujem o výkon svojho práva spoločníka, keď sa nezúčastnil žiadneho z valných\nzhromaždení žalovaného. Z dôkazov predložených žalovaným v konaní vyplynulo, že žalobca odmietal\nakékoľvek postupy a riešenia činnosti u žalovaného.\n40. Žalovaný uviedol, že pred súdom prvej inštancie opakovane potvrdil a dôkazmi predloženými v\nkonaní preukázal, že nebolo v úmysle žalovaného obmedzovať práva žalobcu, nahliadať do dokladov\na bol pripravený mu ich poskytnúť dokonca v podstatnej miere, aj ich žalobcovi poskytol vždy podľa\nzákonom predpokladaného spôsobu výkonu práva spoločníka, ktorý žalobca pravdepodobne úmyselne\nopomína vykonávať. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že spolu s každou pozvánkou\nna valné zhromaždenie, ktorého programom je schvaľovanie účtovnej závierky, zasiela žalobcovi za\ndaný rok aj účtovnú závierku, hlavnú knihu žalovaného a správu audítora spolu s výročnou správou\nžalovaného. Pre žalovaného je zarážajúce tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný odopiera všetky doklady a\ninformácie, keď žalobca odmieta akékoľvek pokusy o komunikáciu a do tohto roku sa ani nezúčastňoval\nžiadneho z valných zhromaždení žalovaného.\n41. Žalovaný poukázal na to, že považuje tvrdenie o zisteniach žalobcu o výrobe neexistujúcej\nspoločnosti na náklady žalovaného za klamlivé, a to bez toho, aby k uvedeným existoval akýkoľvek\nrozumný dôvod. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o objednaní a vyplatení consultingových služieb v\nprospech spoločnosti Johnson Management Consulting Limited a Johnson Products and Services\nLimited uviedol, že o uvedenej obchodnej spolupráci bol žalobca informovaný ešte pred jeho vstupom do\nspoločnosti žalovaného, pričom pri obdržaní jeho formálnej žiadosti k tejto spolupráci zo dňa 17.02.2020\nmu právny zástupca listom zo dňa 12.02.2021 vysvetlil všetky aspekty spolupráce a navyše predložil\nžalobcovi aj uzavreté zmluvy medzi žalovaným a týmito spoločnosťami a tiež predložil prehľad faktúr z\nich spolupráce. Tvrdenia žalobcu tak považuje za nedôvodné a neodôvodnené.\n42. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca sa prvýkrát dostavil na valné zhromaždenie konané\ndňa 02.11.2023, kde mal možnosť sa oboznámiť s činnosťou spoločnosti žalovaného, ako aj uviesť\nakékoľvek svoje vyjadrenia, ktoré boli zaznamenané v zápisnici z valného zhromaždenia. Zároveň\nza pravdivé označil tvrdenie, že žalobca požiadal dňa 07.11.2023 žalovaného o zvolanie valného\nzhromaždenia, ktorého predmetom mali byť body v zmysle jeho žiadosti (vrátane návrhu na odvolanie\nkonateľa), pričom následne žalobca požiadal o zmenu jeho termínu, ktorej bolo zo strany žalovaného\nv rovnaký deň vyhovené.\n43. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nesprávne interpretuje závery vyplývajúce z relevantnej judikatúry,\npričom žalovaný poukazuje opakovane na skutočnosť, že vzhľadom na charakter jeho obchodnej\nčinnosti a výšky tržieb z predaja výrobkov je zrejmé, že závery vyplývajúce z relevantnej judikatúry\nje nutné aplikovať a stanoviť len na také transakcie, ktoré sa netýkajú bežného obchodného\nstyku žalovaného, ale mimoriadnych transakcií, ktoré by mali byť spôsobilé ovplyvniť hodnotu\nobchodného podielu žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že vďaka\nčinnosti žalovaného práve hodnota obchodného podielu žalobcu stúpa, keď výška základného imania\nžalovaného za rok 2015 dosahovala sumu 1.138.586,- Eur a za rok 2022 sumu 1.854.519,- Eur.\n44. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie správne určil, že právo žalobcu na nahliadnutie do\ndokladov žalovaného nie je absolútne a do obsahu práv spoločníka nepatrí požadovať sprístupnenie\n\ndokladov týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, vrátane personálneho zabezpečenia spoločnosti.\nUvedené právo nepatrí spoločníkom ako takým, ale len orgánom spoločnosti. Súd prvej inštancie\nsprávne v konaní postupoval, ak ako podstatnú otázku v konaní riešil primeranosť, ako aj charakter\ndokladov požadovaných žalobcom, pričom sa správne v konaní zameral na posúdenie, či žalobcom\npožadované doklady sa týkajú len hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej najvýznamnejším\nmajetkom. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj otázkou, či požadované doklady majú, resp. môžu\nmať vplyv napríklad na likviditu spoločnosti, na hodnotu obchodného podielu spoločníka a na výšku\njeho podielu na zisku spoločnosti. Žalovaný má za to, že po posúdení primeranosti a charakteru návrhu\nžalobcu súdom prvej inštancie mal byť návrh žalobcu ako celok zamietnutý.\n45. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému za povinnosť umožniť žalobcovi\nnahliadnuť do dokladov žalovaného nad rámec právneho názoru vyjadreného v príslušnom judikáte,\nteda aj k takým dokumentom, ktoré sa týkajú bežného hospodárenia žalovaného, t.j. k takým, na ktorých\nje oprávnená dozorná rada.\n46. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný zotrval na tom, aby súd zmenil výrok I. rozsudku okresného\nsúdu tak, že žalobu zamietne. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku, žalovaný navrhol, aby odvolací súd\nrozhodnutie okresného súdu v tejto časti potvrdil. Žalovaný súčasne navrhol, aby odvolací súd priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom\nkonaní v plnom rozsahu.\n47. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal opakovane na to, že s rozsudkom sa\nnestotožňuje z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiada zmenu napadnutého rozhodnutia\nv rozsahu výroku II. a III. Pokiaľ ide o argument žalovaného uvedený v jeho odvolaní, že žalobcovi\npriznal väčší rozsah práv, než bolo požadované v žalobe, preto súd rozhodol „ultra petitum“, žalobca s\nuvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasil s poukazom na to, že súd prvej inštancie mu v napadnutom\nrozsudku v skutočnosti priznal menej ako bolo žalované, keďže mu priznal právo na nahliadnutie a\nvyhotovenie fotokópií z dokumentov spoločnosti nie v celom žalobou požadovanom rozsahu, ale v\nmenšom rozsahu na základe kvalifikačného kritéria, ktoré okresný súd popísal. Súd teda v napadnutom\nrozsudku rozhodol v rozsahu žaloby tak, že žalobu čiastočne zamietol a v časti priznal žalovaný\nnárok žalobcovi. V napadnutom rozsudku súd neuložil povinnosť žalovanému, aby predložil akýkoľvek\ndokument navyše oproti tomu rozsahu, ktorý bol žiadaný v žalobe. Z uvedeného dôvodu tvrdenie\nžalovaného a ním formulovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je nesprávny.\n48. Pokiaľ žalovaný napáda, že súd neaplikoval pri svojom rozhodovaní rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky R 44/2019, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\ntoto rozhodnutie analyzoval a aplikoval v bode 61 a 87, avšak súd aplikoval citované rozhodnutie\nnesprávne, keď obmedzil rozsah účtovných dokladov, ktoré majú byť poskytnuté spoločníkovi a úplne\nvylúčil z poskytnutia informácií spoločníkovi iné ako účtovné doklady. Z rozhodnutia súdu pritom\nvyplýva, že požadované informácie, ktoré sa majú spoločníkovi poskytnúť, sa musia týkať „hospodárenia\na významnejšieho majetku spoločnosti“. Žalobca uviedol, že dokladmi a informáciami týkajúcimi sa\nhospodárenia sú zásadne všetky účtovné doklady spoločnosti, pretože akékoľvek príjmy a výdavky\nspoločnosti predstavujú hospodárenie spoločnosti a v zmysle zákona o účtovníctve musia byť všetky\ntakéto úkony spoločnosti zachytené v účtovnej evidencii spoločnosti, ktorú je konateľ žalovaného\npovinný viesť podľa § 135 Obchodného zákonníka. V obmedzujúcom kritériu sa však nič nehovorí o\nhospodárení spoločnosti, teda o účtovnej evidencii spoločnosti, ale o jej iných organizačných úkonoch,\nakými sú každodenné úkony. Súdne rozhodnutie teda vôbec neobmedzuje prístup k informáciám\na dokladom uvedeným v účtovnej evidencii spoločnosti, pretože v rámci obmedzení uvádza inú\nnež účtovnú evidenciu a dokumenty spoločnosti, ktoré netvoria súčasť účtovnej evidencie. Pokiaľ\nsa teda žalobca domáhal prístupu k dokladom tvoriacim súčasť účtovnej evidencie, neobsahuje\nrozhodnutie R 44/2019 vo vzťahu k týmto dokladom žiadne obmedzenie. Pokiaľ ide o doklady týkajúce\nsa významnejšieho majetku spoločnosti, jedná sa o doklady o právnych úkonoch týkajúcich sa\nnehnuteľností, ako sú nájomné zmluvy alebo kúpne zmluvy. Súd v napadnutom rozsudku uviedol, že\ntakéto iné doklady by nemali byť poskytované vo vzťahu ku všetkému majetku, ale len vo vzťahu k tomu\nvýznamnejšiemu.\n\n49. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že rozhodnutie R 44/2019 nevyžaduje preukázanie\n„neprimeraného vplyvu“ na likviditu, ale vyžaduje „akýkoľvek vplyv“ na likviditu spoločnosti, a tým aj na\nhodnotu obchodného podielu spoločníka a na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.\n50. K tvrdeniam žalovaného, že postup súdu prvej inštancie spôsobil vadu rozsudku spočívajúcu v\nnevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalobca poukázal\nna skutočnosť, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.10.2023, t.j. na poslednom pojednávaní pred\nodročením pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku bol žalovaný vyzvaný na uvedenie ďalších\nnávrhov na dokazovanie, avšak žalovaný neuviedol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto mu\nnemohol byť žiadny z jeho návrhov zamietnutý. Žalovaný ani v bode 11 svojho odôvodnenia odvolania\nneuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý mu nebol vykonaný, preto je jeho odvolací dôvod v tejto časti\nneurčitý a nepreskúmateľný.\n51. Pokiaľ žalovaný namietal rozšírenie žaloby za roky 2021 a 2022, žalobca uviedol, že dané rozšírenie\nžaloby spočívalo v požiadavke na sprístupnenie rovnakých dokumentov, ako boli v súdnom konaní\npožadované, avšak za ďalšie obdobie rokov 2021 a 2022, čo bolo logickým dôsledkom plynutia času\na skutočnosti, že žalovaný ani počas tohto obdobia nesprístupnil žalobcovi žiadny dokument za roky\n2021 a 2022.\n52. Keď žalovaný v bode 17 popísal, aká mala byť podľa jeho názoru stanovená hranica na sprístupnenie\ndokumentov, žalobca poukázal na to, že v bode 98 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd stanovil\noveľa vyššiu hranicu, a to na hodnotu úkonu na úrovni 39.467,25 Eur, čo znamená, že v prípade úkonu\ns hodnotou len o 1,- Eur nižšou oproti uvedenému limitu by mohol byť vplyv tohto úkonu na hodnotu\nobchodného podielu až vo výške cca 9.669,- Eur. Záver súdu pritom vôbec nebral do úvahy, že žalovaný\nuskutočňuje desiatky až stovky finančných a účtovných operácií mesačne, z ktorých každá ovplyvňuje\nlikviditu spoločnosti, ako aj majetkové práva spoločníka. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku\nby neexistoval spôsob na strane žalobcu, ani na strane súdu, ako skontrolovať, či mu žalovaný poskytol\ninformácie a doklady o všetkých úkonoch spĺňajúcich súdom stanovené kritériá, alebo či niektoré z nich\nzámerne vynechal.\n53. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného\nsúdu zmenil vo výroku II. tak, že vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi súčasne prizná nárok\nna náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom\nodvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd\npojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 21.10.2025,\nkeď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).\n55. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:\n56. Pozvánkou na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 04.03.2019 bol žalobca pozvaný na\nmimoriadne valné zhromaždenie dňa 08.04.2019 o 10.00 hod., ktorého predmetom bol program\nrokovania - vymenovanie A. H. H. za nového konateľa spoločnosti).\n57. Písomným podaním žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na zvolanom mimoriadnom valnom\nzhromaždení z osobných dôvodov a súčasne uviedol, že nesúhlasí s menovaním H. H. za konateľa\nspoločnosti.\n58. Pozvánkou na riadne valné zhromaždenie zo dňa 06.08.2019 bol žalobca pozvaný na konanie\nvalného zhromaždenia dňa 10.09.2019 o 10.00 hod., pričom programom rokovania bolo schválenie\núčtovnej závierky spoločnosti za rok 2018, rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku za rok 2018 a\nrozdelenie časti hospodárskeho výsledku - zisku spoločnosti a vyplatenie podielu na rozdelenom zisku\nspoločnosti spoločníkom. Prílohu uvedenej pozvánky tvorila účtovná závierka spoločnosti za rok 2018\na hlavná účtovná kniha spoločnosti za rok 2018.\n\n59. Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na zvolanom valnom zhromaždení a žiadal, aby bolo\ndo zápisnice z valného zhromaždenia uvedené jeho stanovisko, že nesúhlasí so schválením účtovnej\nzávierky spoločnosti za rok 2018 s odôvodnením, že vedenie spoločnosti nedostatočne informuje\nspoločníkov spoločnosti o hospodárení s majetkom spoločnosti a o úkonoch uskutočňovaných v mene\nspoločnosti.\n60. Pozvánkou na riadne valné zhromaždenie zo dňa 07.08.2020 bol žalobca pozvaný na konanie\nvalného zhromaždenia dňa 01.10.2020 o 10.00 hod., na ktorom mal byť prerokovaný program schválenie účtovnej závierky spoločnosti za rok 2019 a rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku\n- zisku za rok 2019. Prílohou pozvánky bola účtovná závierka spoločnosti za rok 2019, hlavná účtovná\nkniha spoločnosti za rok 2019 a správa audítora za rok 2019.\n61. Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na zvolanom valnom zhromaždení z dôvodu prudko sa\nzhoršujúce epidemiologickej situácie v Slovenskej republike a zároveň žiadal o poskytnutie zápisnice z\nvalného zhromaždenia v písomnej forme.\n62. Pozvánkou na riadne valné zhromaždenie zo dňa 23.08.2021 bol žalobca pozvaný na riadne valné\nzhromaždenie na deň 28.09.2021 o 10.00 hod., na ktorom mal byť prerokovaný program - rozšírenie\npredmetu činnosti spoločnosti o činnosť vedenia účtovníctva, schválenie účtovnej závierky spoločnosti\nza rok 2020, rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku - zisku na rok 2020, schválenie audítora na\noverenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2021. Prílohou pozvánky bola účtovná závierka\nspoločnosti za rok 2020, hlavná účtovná kniha spoločnosti za rok 2020 a správa audítora za rok 2020.\n63. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 28.09.2021 sa žalobca valného zhromaždenia\nnezúčastnil. Na valnom zhromaždení boli prejednané a schválené všetky body.\n64. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov\n(ďalej len \"OBZ“), spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej\nčinnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne\nstanovách.\n65. Podľa § 122 ods. 2 OBZ, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie\no záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.\n66. Podľa § 122 ods. 3 OBZ, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na\nnáhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie\nvkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia\nvyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.\nIná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní\nrobiť úkony v mene spoločnosti.\n67. Základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným je tvorené vkladmi spoločníkov. Spoločník\nvstupuje do spoločnosti splatením vkladu za účelom podieľania sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti\na dosahovania zisku. Spoločníci majú pritom v súlade s § 123 ods. 1 OBZ nárok na podiel na\nzisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.\nKaždý spoločník má preto objektívny záujem, aby spoločnosť prosperovala a dosahovala pozitívny\nhospodársky výsledok, aby sa tak mohol podieľať na pozitívnom hospodárskom výsledku spoločnosti\ndosiahnutým ziskom. Medzi orgány spoločnosti s ručením obmedzeným patrí - valné zhromaždenie,\nkonatelia, dozorná rada (pokiaľ sa zriaďuje v zmysle spoločenskej zmluvy). Valné zhromaždenie je\nnajvyšším orgánom spoločnosti, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie o najdôležitejších otázkach\nfungovania spoločnosti. Práve valné zhromaždenie je orgánom, cez ktorý sa spoločníci spoločnosti\nzúčastňujú na riadení spoločnosti a vykonávajú kontrolu činnosti spoločnosti. Akékoľvek požiadavky\nspoločníkov ohľadne fungovania spoločnosti majú spoločníci, v zmysle zákonnej úpravy, možnosť\nprejednávať na riadne zvolanom valnom zhromaždení, a tým majú zabezpečenú kontrolu nad činnosťou\nspoločnosti. V súlade s ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka môžu preto spoločníci vykonávať svoje\npráva týkajúce sa riadenia spoločnosti ako aj kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení, a to spôsobom\na v rozsahu uvedenom v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Pokiaľ v spoločenskej zmluve,\n\nči v stanovách nie je uvedené k oprávneniam spoločníkov ohľadne realizovania ich práv týkajúcich sa\nriadenia, či kontroly spoločnosti inak, tieto svoje práva realizujú v súlade so zákonnou dikciou (§ 122 ods.\n1 OBZ) výlučne na valnom zhromaždení. Za tým účelom je v ust. § 122 ods. 2 OBZ konštruované právo\nspoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov\nspoločnosti. Uvedené oprávnenie spoločníka je úzke späté s jeho oprávnením formulovaným v ust. §\n122 ods. 1 OBZ (podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole na valnom zhromaždení) ako aj 3\nOBZ, v zmysle ktorého má možnosť spoločník uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré\nmá spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v\nomeškaní, či na nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.\n68. Zo systematiky ust. § 122 OZB je zrejmé, že na to, aby sa spoločník mohol zúčastňovať\nna riadení a kontrole spoločnosti, musí mať od konateľov spoločnosti informácie o záležitostiach\nspoločnosti a možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti, z ktorých informácií a dokladov má možnosť\nvyvodzovať závery ohľadne prípadnej existencie nároku spoločnosti voči konateľovi, či spoločníkom\nspoločnosti. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným (ako kapitálovej spoločnosti) väčšinou\nnemôžu uplatňovať svoju účasť na riadení spoločnosti priamo (ako je to pri spoločníkoch osobných\nspoločností), ale len prostredníctvom určeného orgánu, ktorým je valné zhromaždenie. Jedinú výnimku\nz tohto pravidla ustanovuje § 130 OBZ, keď spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného\nzhromaždenia.\n69. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným však majú podľa ust. § 122 ods. 2 právo (tak ako\nspoločníci obchodných spoločností) osobne kontrolovať hospodárenie spoločnosti. Rozsah a spôsob\ntejto kontroly však zákon ponecháva na spoločenskej zmluve, prípadne (pokiaľ má spoločnosť stanovy)\nna stanovách. Rozsah tejto kontroly je však užší ako je to u dozornej rady (pokiaľ je zriadená).\n70. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žiaden právny predpis bližšie neupravuje spôsob a\nrozsah informácií, či dokladov, ktoré je spoločnosť povinná spoločníkom za účelom podieľania sa na\nriadení spoločnosti a na jej kontrole, sprístupniť. Uvedenou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obd/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, ktoré bolo publikované\nv zbierke rozhodnutí Slovenskej republiky pod č. R44/19. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v\npredmetnom rozhodnutí jednak venoval systematike ust. § 122 Obchodného zákonníka a vzájomného\nvzťahu v ňom uvedených ustanovení a v nadväznosti na to sa následne venoval rozsahu oprávnenia\nspoločníkov na informácie a doklady spoločnosti. Najvyšší súd pritom k spôsobu realizácie tohto\noprávnenia spoločníkov uviedol: „Po zohľadnení systematiky ust. § 122 Obchodného zákonníka je\nzrejmé, že ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva\nspoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne\nv spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1, resp. ods. 3 Obchodného\nzákonníka.“ Najvyšší súd pritom konštatoval, že právo spoločníka na informácie o záležitostiach\nspoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti predovšetkým sleduje, aby\nmal spoločník pri využívaní oprávnenia v zmysle § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii\nrelevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku, či záväzkoch, či predpokladanom vývoji,\na pod.). Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky formuloval k rozsahu oprávnenia spoločníka na\ninformácie a doklady spoločnosti záver, že: „právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti\na jeho právo nahliadať do dokladov spoločnosti je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti,\nktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, ktoré môžu mať napr. vplyv na\nlikviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na\nvýšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.“ Najvyšší súd pritom vyvodil, že spoločník nemá právo\nnahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, nakoľko toto právo je zverené len členom povolaného\norgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. členom dozornej rady. Toto právo spoločníkov teda\nzahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal „rozumný prehľad“\no záležitostiach spoločnosti.\n71. V danom prípade žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že pri svojej rozhodovacej činnosti\nnezohľadnil jeho námietku, ktorú produkoval v priebehu celého konania, že ust. § 122 ods. 2\n(právo spoločníka na informácie a doklady) je nerozlučne späté s ust. § 122 ods. 1 OBZ, teda\ns tým, že spoločníci svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a jej kontroly vykonávajú na\nvalnom zhromaždení. V danom smere súd prvej inštancie formuloval v bode 107 odôvodnenia svojho\nrozhodnutia právne závery, že pokiaľ sa aj žalobca valných zhromaždení nezúčastňoval, neznamená\n\nto, že sa vzdal práva na kontrolu spoločnosti žalovaného prostredníctvom kontroly významnejších\ndokladov žalovaného. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ aj spoločník vykonáva svoje práva účasťou\nna valnom zhromaždení, neznamená to, že nemá práva, ktoré môže vykonávať aj mimo neho. Súd\nprvej inštancie právne uzavrel, že: „právo požadovať informácie od konateľov a nahliadať do dokladov\nspoločnosti (§ 122 ods. 2 OBZ) sa neviaže výlučne na účasť na valnom zhromaždení.“ Uvedené právne\nzávery súdu prvej inštancie pritom nenachádzajú oporu v ust. § 122 ods. 1, 2 OBZ. Odvolací súd v\ndanom smere poukazuje na výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prezentovanom judikáte R\n44/2019, kde priamo Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na systematiku ust. § 122 OBZ, z ktorej\nje zrejmé, že ust. § 122 ods. 2 nie je možné vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami\nspoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1 OBZ, resp. ods. 3 OBZ. Spoločník môže svoje práva týkajúce\nsa kontroly a riadenia spoločnosti vykonávať iba prostredníctvom účasti na valnom zhromaždení, na\nktorom má možnosť požadovať od konateľov informácie a nahliadať do dokladov spoločnosti.\n72. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť zaslala žalobcovi\nkaždoročne pozvánku na konanie valného zhromaždenia s programom valného zhromaždenia, avšak\nžalobca sa dobrovoľne rozhodol nevyužiť svoje právo riadenia a kontroly spoločnosti na valnom\nzhromaždení a riadne zvolaných valných zhromaždení sa nezúčastnil. Spoločník bol pritom pred\nkonaním každého valného zhromaždenia oboznámený s programom konania valného zhromaždenia\na prílohou pozvánky valného zhromaždenia boli aj základné účtovné doklady spoločnosti (účtovná\nzávierka, hlavná účtovná kniha, či audit spoločnosti za ten - ktorý rok). Pokiaľ mal žalobca akékoľvek\nvýhrady či už voči vedeniu spoločnosti, jej ekonomickému rastu, jej obchodnej činnosti, či jej\nhospodárskym výsledkom, mal možnosť zúčastniť sa na riadení spoločnosti formou účasti na zvolanom\nvalnom zhromaždení a tieto výhrady prezentovať spôsobom, ktorý mu v zmysle zákona prináleží.\nTaktiež, pokiaľ mal žalobca za to, že mu konateľ neposkytuje dostatočné informácie, či neumožňuje mu\nnahliadať do potrebnej dokumentácie za účelom realizovania jeho oprávnenia podieľať sa na riadení\nspoločnosti a jej kontrole, za daným účelom mal možnosť formou účasti na valnom zhromaždení\nnamietať porušenie tohto svojho oprávnenia a požadovať predloženie potrebných dokumentov.\nNaopak, žalobca sa rozhodol nepodieľať na riadení spoločnosti formou účasti na zasadnutiach\nvalného zhromaždenia, a bez akejkoľvek opory v zákone, či spoločenskej zmluve, alebo stanovách\nspoločnosti, dožadoval spoločnosť o informácie, či nahliadnutie do dokumentov, mimo zasadnutí valného\nzhromaždenia. Nie je pritom sporné, že žalobcovi v účasti na zasadnutí valného zhromaždenia nebránili\nžiadne závažné prekážky, ale sám sa dobrovoľne rozhodol vzdať sa účasti na zasadnutí najvyššieho\norgánu spoločnosti, prostredníctvom ktorého mal možnosť ovplyvňovať riadenie spoločnosti a realizovať\ntak svoje práva spoločníka v rozsahu výšky svojho splateného vkladu.\n73. Odvolací súd na danom mieste zdôrazňuje, že v danom prípade spoločenská zmluva spoločnosti\nžalovaného neobsahuje iný spôsob ani rozsah uplatňovania práv spoločníka, než ako je uvedený v §\n122 ods. 1 OBZ (teda prostredníctvom účasti na valnom zhromaždení), a taktiež v konaní nebolo tvrdené\na ani preukázané, že by takýto odlišný spôsob výkonu práv spoločníka bol obsiahnutý v stanovách\nspoločnosti. Odvolací súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že je potrebné v danom prípade dospieť\nk záveru, že spoločník si uplatňuje nárok na nahliadnutie do dokumentov spoločnosti mimo účasti na\nvalnom zhromaždení, pričom takéto oprávnenie mu nevyplýva z ust. § 122 ods. 1 OBZ a v konaní nebolo\ntvrdené ani preukázané, že mu takéto oprávnenia vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, resp. zo stanov\nspoločnosti. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, že\nprávne posúdenie súdu prvej inštancie nie je v danom smere správne. Odvolací súd v tejto súvislosti\nzdôrazňuje, že jeho právne závery nemôžu byť pre strany sporu prekvapivé vzhľadom k tomu, že svoje\nprávne závery formuluje po posúdení argumentácie strán sporu v priebehu konania (žalovaný počas\ncelého konania poukazoval na to, že žalobca realizoval svoje oprávnenie v rozpore s ust. § 122 ods. 1\na žalobca tvrdil, že jeho oprávnenie nie je limitované ust. § 122 ods. 1 účasťou na valnom zhromaždení),\nako aj okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu, že ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je\nmožné vykladať nezávisle od ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jedná sa pritom o základnú\nargumentácia žalovaného produkovanú počas celého konania. Z uvedeného dôvodu neboli naplnené\npredpoklady postupu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 CSP, keďže odvolací súd neaplikoval žiadne\nnové, či v konaní nepoužité ustanovenia právneho predpisu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR,\n3Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné\npred svojím rozhodnutím zasielať výzvu na vyjadrenie vo vzťahu k riziku prekvapivého rozhodnutia\n(uznesenie Najvyššieho súdu 7Cdo/1/2018), keďže stranám sporu bola ich právna argumentácia známa\na mali možnosť sa k nej v priebehu konania vyjadriť.\n\n74. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie,\nhoci správne zistil skutkový stav, nesprávnym spôsobom aplikoval právnu normu, preto dospel k\nnesprávnemu právnemu záveru, keď vo svojom rozhodnutí dôvodil, že spoločník, ktorý nevykonáva\nsvoje práva účasťou na valnom zhromaždení, môže tieto práva vykonávať mimo neho, pretože právo\npožadovať informácie od konateľov a nahliadať do dokladov spoločnosti sa neviaže výlučne na účasť na\nvalnom zhromaždení. Odvolací súd dospel k opačnému právnemu záveru, keď zohľadnil systematiku\nust. § 122 OBZ a vzájomný vzťah ust. § 122 ods. 2 s § 122 ods. 1 OBZ.\n75. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že žalobca sa\nna riadne zvolané valné zhromaždenia nedostavoval, svoju neúčasť na nich ospravedlňoval, a teda\nsvoje oprávnenia nerealizoval zákonným spôsobom, a to cestou účasti na valných zhromaždeniach.\nMedzi stranami sporu bol sporný oprávnený rozsah poskytovania informácií, či dokladov k nahliadnutiu\nspoločníkovi spoločnosti, ktorý sa na valných zhromaždeniach nezúčastňoval. Keďže odvolací súd\ndospel k záveru, že žalobca nesprávnym spôsobom realizoval svoje oprávnenie (bez účasti na\nvalnom zhromaždení), už táto skutočnosť zakladá dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu ohľadne\nposkytnutia účtovných dokladov k nahliadnutiu, ktoré žiadosti žalobca produkoval mimo výkonu jeho\noprávnení na valnom zhromaždení. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné zaoberať sa rozsahom\nposkytovaných dokladov, keďže už spôsob realizácie daného práva zo strany žalobcu nebol správny.\nNebolo preto potrebné vykonávať prieskum žalobcom požadovaných dokladov z titulu toho, či sa\ntýkajú bežného obchodného styku, personálnych otázok riadenia spoločnosti, resp. prieskum či ide\no najvýznamnejšie úkony spoločnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výšku obchodného podielu spoločníka,\nči jeho podiel na zisku. Odvolací súd sa v danom smere stotožnil s odvolacou argumentáciou\nžalovaného, že okresný súd vyložil toto právo žalobcu nad rámec práv žalovaného, a to napriek tomu,\nže žalovaný preukázal, že zákonom predpokladaný spôsob kontroly dokladov žalobca nevyužil, a v\nskutočnosti ani využiť nechcel. Preto na takéto konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi\npriznal rozšírený okruh práv vo vzťahu k spôsobu poskytovania informácií, nie je opora v zákone, a\nani spoločenská zmluva neobsahuje osobitný rámec úpravy oprávnení spoločníka na nahliadanie do\ndokladov spoločnosti, t. j. mimo realizácie jeho práv na valnom zhromaždení.\n76. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa §\n388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie,\nani na jeho zrušenie.\n77. Ako už bolo konštatované vyššie, vzhľadom k tomu, že žalobca nerealizoval svoje práva spoločníka\npodieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti zákonným spôsobom na valnom zhromaždení, z ktorého\ndôvodu odvolací súd žalobu žalobcu o sprístupnenie nahliadnutia do dokladov zamietol, nebolo možné\nvyhovieť ani odvolaniu žalobcu (v rozsahu výroku II. rozhodnutia), ktorého obsahom bol rozsah\nsprístupnených dokumentov. Keďže odvolací súd vzhliadol dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu\nk spôsobu realizácie práv žalobcu, na základe ktorého potom došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (výrok I.), nebolo potom dôvodné vyjadrovať sa k námietkam žalobcu ohľadne toho, či súd\nprvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, či k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,\nvo vzťahu k rozsahu poskytovaných dokladov (výrok II.). To isté sa týka aj námietky žalovaného ohľadne\nnesprávneho procesného postupu súdu, ktorým podľa neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, keď súd prvej inštancie mal vyhlásiť odlišný výrok rozhodnutia, než ktorého sa žalobca žalobou\ndomáhal, čo žalovaný označil za svojvôľu súdu prvej inštancie. Aj daná námietka žalovaného sa totiž\ntýkala výlučne rozsahu dokumentácie, ktorá mala byť žalobcovi sprístupnená rozsudkom súdu prvej\ninštancie a vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby odvolacím\nsúdom, preto stratila svoj význam.\n78. K odvolacej argumentácii žalobcu ohľadne toho, že žalovaný od svojho vzniku v roku 2010\ndoposiaľ neposkytol menšinovým spoločníkom žiadne doklady, ktoré by umožňovali kontrolu jeho\nčinnosti, z ktorého dôvodu sa predmetnou žalobou domáhal ich sprístupnenia, odvolací súd len\nopakovane zdôrazňuje, že v súlade s ust. § 122 ods. 1 OBZ spoločník realizuje svoje práva spoločníka\nv zmysle zákona prostredníctvom valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti. Z\nvykonaného dokazovania bolo pritom preukázané, že spoločnosť zasielala spoločníkovi pozvánky na\nkonanie valného zhromaždenia s uvedením programu valného zhromaždenia a v prílohe pozvánok\n\nboli základné účtovné dokumenty spoločnosti, pričom žalobca dobrovoľne nevyužil možnosť účasti na\nriadení spoločnosti formou jeho účasti na tomto orgáne spoločnosti. Spoločník má pritom možnosť riadiť\na kontrolovať spoločnosť touto formou v zmysle zákona a za daným účelom má možnosť prezentovať\nv súlade s ust. § 122 ods. 2 OBZ svoje požiadavky ohľadne predloženia informácií či dokladov o chode\nspoločnosti na valnom zhromaždení. V prípade, že spoločnosť mu takéto informácie či doklady odmietne\nsprístupniť, uvedený záver sa následne premietne v rozhodnutí valného zhromaždenia a spoločník\nmá možnosť domáhať sa zákonným postupom sprístupnenia uvedených informácií, či dokladov,\nprostredníctvom súdu. Žalobca žiadosťami realizovanými mimo zasadnutí valného zhromaždenia, a\nto za stavu úplnej absencie jeho účasti na valných zhromaždeniach (čím sa vzdal svojho oprávnenia\nriadiť a kontrolovať činnosť spoločnosti v súlade s ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka), žiadal\no sprístupnenie dokladov bez súčasnej opory v spoločenskej zmluve, či stanovách spoločnosti, ktoré by\nmu takéto oprávnenie, nad rozsah zákona, priznávali. Pokiaľ sa žalobca rozhodol realizovať toto svoje\noprávnenie mimo valného zhromaždenia, a to písomnými žiadosťami adresovanými spoločnosti, tak\ntakýto postup žalobcu nie je zákonný a správny. Uvedené súvisí aj s tým, že pokiaľ spoločník uplatňuje\npráva súvisiace s oprávnením kontrolovať činnosť spoločnosti mimo rámca valného zhromaždenia,\nuberá tak ostatným spoločníkom možnosť hlasovať o tom, v akom rozsahu jeho žiadosti o informácie\nvyhovejú. Práve účasť na valnom zhromaždení umožňuje riadenie a kontrolu spoločnosti s ručením\nobmedzeným kolektívnym spôsobom, kedy sa k podstatným otázkam vyjadrujú všetci spoločníci\nhlasovaním na valnom zhromaždení. Ostatní spoločníci majú právo vyjadriť sa aj k návrhu na poskytnutie\ninformácií, preto nie je možné ich tejto možnosti zbaviť postupom obchádzajúcim kogentné ustanovenie\n§ 122 ods. 1 ObZ z dôvodu, že žalobca na valné zhromaždenie chodiť, z akéhokoľvek dôvodu, nechcel.\nKaždý spoločník je oprávnený podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, avšak iba spôsobmi, ktoré\nsi spoločníci medzi sebou dohodli. Pokiaľ spoločníci v spoločenskej zmluve alebo stanovách neupravili\nmožnosť žiadať informácie mimo rámca valného zhromaždenia (s čím súhlasil uzavretím spoločenskej\nzmluvy aj žalobca), musí žalobca rešpektovať zákonnú úpravu a informácií sa domáhať prostredníctvom\nvalného zhromaždenia.\n79. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že rozsah jeho oprávnenia nie je žiadnym\nspôsobom obmedzený ani limitovaný a jedine v prípade výkonu tohto práva na valnom zhromaždení\nzákon uvádza, že výkon práva na valnom zhromaždení môže byť upravený v spoločenskej zmluve\nalebo v stanovách spoločnosti, pričom spoločenská zmluva žalovaného žiadne obmedzenia v danom\nsmere neobsahuje. Naopak, spoločníci v zmysle ust. § 122 ods. 1 OBZ vykonávajú svoje práva týkajúce\nsa riadenia, či kontroly spoločnosti na valnom zhromaždení, pričom len spoločenská zmluva, resp.\nstanovy môžu upraviť iný rozsah či spôsob výkonu týchto oprávnení spoločníka. Keďže v danom prípade\nspoločenská zmluva neobsahovala inú úpravu a stanovy spoločnosť nemá, nie je možné potom zo\nzákonného ust. § 122 ods. 1 OBZ dovodiť záver, že toto oprávnenie spoločníka nemá limity. Práve toto\nustanovenie limituje výkon oprávnení spoločníka na riadenie spoločnosti a jej kontrolu výkonom týchto\noprávnení na valnom zhromaždení. Len spoločenská zmluva či stanovy môžu upraviť rozsah týchto\noprávnení, či spôsob ich výkonu, iným spôsobom (napr. mimo valného zhromaždenia, kedykoľvek, bez\nlimitácie spôsobu a rozsahu, ...), čo v danom prípade nebolo preukázané.\n80. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vo výroku II ., ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, ako vecne správne, ak keď z iných\nprávnych dôvodov, potvrdil.\n81. O trovách konania, pred súdom prvej inštancie, rozhodol odvolací súd postupom podľa § 255 ods. 1\nCSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu úspechu tak, že zmenil výrok súdu prvej inštancie\no trovách konania a priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.\nO vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n82. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalobcovi.\n83. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cb/9/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "79cdd6a5-bd6b-4bee-a29b-5c60e639a5b4:8033420f-fc41-4e47-92b0-c7ab9451f170", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2", "spisova_znacka": "3Obdo/21/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "dc7d74c1-8148-4e12-99b6-7b415fbd1f64:b3d05066-35f3-449c-bcf6-19c110fa6b0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 145, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1"}, {"guid": "4b424202-dabd-4785-a196-9373a20b1605:ba8316f5-f056-4023-9d2a-440d4dcb6179", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/9/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6Cb/9/2020 z 16. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b424202-dabd-4785-a196-9373a20b1605:ba8316f5-f056-4023-9d2a-440d4dcb6179"}], "citovane_v": []}