Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/211/2024 z 30. 9. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. septembra 2025, sp. zn. 41Cob/211/2024, ECLI:SK:KSBB:2025:3517203013.2
Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/211/2024 | ECLI:SK:KSBB:2025:3517203013.2 | 2025-09-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva
Citované ustanovenia: § 362 ods. 1 CSP, § 363 CSP, § 365 ods. 3 CSP, § 373 ods. 1 CSP, § 389 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebcfed85-c7f4-4370-97de-550cea697584
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:3517203013.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica
41Cob/211/2024
3517203013
30. 09. 2025
JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI:SK:KSBB:2025:3517203013.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr.. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu K.L.K. spol. s r. o., Kočovce 916 31, IČO: 31 437 656, zastúpeného Mgr. Miroslavom
Jurikom, advokátom, A. Sládkoviča 5, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému družstvu Farma Beckov,
družstvo, so sídlom Beckov 916 38, IČO: 31 431 607, zastúpenému HSP & Partners, advokátní kancelář
v.o.s., IČO:29 453 101 so sídlom Vodičkova 710/31, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, o
zaplatenie 18.332,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09. júla 2021 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09. júla 2021
v napadnutej prvej výrokovej potvrdzuje.
II. Odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 09. júla 2021 voči druhej výrokovej vete odmieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.400,28 eur, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy
1.404,--eur od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.954,93 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy
5.204,61 eur od 27.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.551,08 eur od 16.07.2016 do zaplatenia a zo
sumy 3.285,66 eur od 11.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou
výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 90 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalovanej sumy domáhal na základe toho, že dodal žalovanému
tovar - zelenú hmotu lucerny, trávy a slamu, na základe čoho vystavil žalované faktúry. Dodanie sa
uskutočnilo na základe ústnej požiadavky - objednávky zamestnancov žalovaného tak, ako to bolo v
roku 2014 a 2015, a teda aj za obdobných podmienok s tým, že na časť plnenia bola uzavretá písomná
kúpna zmluva 07.07.2016 - na tovar jačmenná slama na riadkoch, čo bolo vyfakturované faktúrou číslo
2012016 v skutočne dodanom množstve 78 hektárov.
3. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaný z pozemkov žalobcu odviezol lucernu, ktorú predtým usušil, následne na svojej váhe odvážil
a spotreboval. Sporné medzi stranami zostalo, či existovala kúpna zmluva, aký produkt mal byť dodaný
a aká bola jeho cena.

4. Súd pri stanovení ceny vychádzal z toho, že malo ísť o cenu obvyklú a táto mala byť tak aj stanovená.
Za cenu obvyklú súd považoval cenu, na ktorej sa strany dohodli už v predchádzajúcom období, keďže
z výpovedí svedkov vyplýva, že spolupráca takto fungovala a je zrejmé, že bola pre obe strany výhodná.
Keďže podľa súdu nebolo jednoznačne zrejmé aká cena mala byť za tonu zelenej hmoty, bolo potrebné
vychádzať z predzmluvných jednaní strán a tieto priamo nadväzovali na predchádzajúcu spoluprácu
strán v minulých rokoch keď vtedy obe strany za dohodnutú cenu považovali sumu 14,26 eur bez DPH
a z tejto ceny následne súd pri stanovení ceny v roku 2016 aj vychádzal. V konaní nebolo podľa názoru
súdu preukázané, že by sa strany dohodli na cene vyššej.
5. Ďalšou spornou otázkou podľa názoru súdu bol prepočet suchej hmoty na zelenú hmotu, keďže sa
strany dohodli na dodaní zelenej hmoty s tým, že pri výpočte množstva zelenej hmoty nedošlo zo strany
žalobcu ani žalovaného k meraniu vlhkosti sena alebo senáže, nie je teda možné v súčasnosti stanoviť
presný prepočet na zelenú hmotu. Je však zrejmé, že už v predchádzajúcom období strany postupovali
tak, že suchú hmotu prepočítavali koeficientom, a to konkrétne v prípade sena 1:4 (faktúra č. 2014024
a 2014052). Ďalej uviedol, že sám žalovaný v podstate takýto postup uznal, konkrétne napríklad v
prípade dodacieho listu 22/07/2016, kde priamo žalovaný vpísal do dodacieho listu koeficient 1:3 pri
prepočte na zelenú hmotu, čo potvrdil aj svedok A. B..
6. Súd prvej inštancie tak po prepočítaní nároku žalobcu dospel k záveru, že jeho nárok je oprávnený vo
výške 17.400,28 eur, ktorú sumu mu priznal spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalovanej sumy
súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP tým, že žalobca bol
úspešný v rozsahu 95 %, čiastočne bol neúspešný i v časti úroku z omeškania, avšak v tejto časti ide
o úspech nepatrný. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 5 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 90 %.
8. Dňa 28.07.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného podané prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že podáva odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.07.2021 sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX, a
to do jeho celého rozsahu s tým, že odôvodnenie odvolania zašle súdu v lehote do 30 dní, prípadne
v lehote stanovenej súdom.
9. Následne dňa 25.08.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania žalovaného,
v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol konkrétne odvolacie dôvody a tiež odvolací návrh.
Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. b/, d/ a h/ CSP, pričom požadoval jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že o odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Trenčíne ako
súd odvolací uznesením sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 30. júna 2022 tak, že odvolanie žalovaného
odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100
%. Odvolací súd uzavrel, že nakoľko právny zástupca žalovaného svoje blanketové odvolanie doplnil
až dňa 25.08.2021, teda viac ako 20 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania, respektíve na jeho
doplnenie alebo zmenu, odvolací súd nemôže na takéto oneskorené doplnenie odvolania prihliadnuť
vzhľadom na znenie ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, a preto odvolací súd konštatoval, že odvolanie
žalovaného nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 363 CSP, pričom pre tieto vady odvolania nie je
možné v odvolacom v konaní pokračovať, preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa ustanovenia
§ 368 písm. d/ CSP odmietol.
11. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. X C. X/XXXX-XXX zo dňa 26. apríla 2023 dovolanie odmietol a žalobcovi
priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Dovolací súd okrem iného v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na to, že v posudzovanom prípade sa jedná vyslovene o podané odvolanie
bez uvedeného konkrétneho odvolacieho dôvodu, tzn. blanketové odvolanie. Na doplnenie odvolacích
dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP odvolateľa nikdy nevyzýva. Pokiaľ odvolanie
po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu
odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d/ CSP, keďže
absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, pre ktorú nemožno v

odvolacom konaní pokračovať. Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je teda podľa právnej doktríny nutné
aplikovať aj na blanketové odvolania - teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov,
ktoré je možné dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
S poukazom na v uznesení uvádzané ďalšie dôvody mal dovolací súd za to, že odvolací súd
v tomto smere postupoval procesne správne, keď podané odvolanie žalovaného odmietol, nakoľko
žalovaný svoje blanketové odvolanie doplnil až dňa 25. augusta 2021, teda viac ako 20 dní po uplynutí
lehoty na podanie odvolania, resp. na jeho doplnenie bez akéhokoľvek rozumne akceptovateľného
a ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd tak nemohol na takéto oneskorené doplnenie odvolania
prihliadať vzhľadom na § 365 ods. 3 CSP v spojení s § 373 ods. 1 CSP.
12. Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu podal žalovaný ústavnú sťažnosť a Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 421/2023-43 zo dňa 09. novembra 2023 rozhodol, že uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XXXXX/X/XXXX z 26. apríla 2023 boli porušené základné
práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XXXXX/X/XXXX z 26. apríla 2023 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel a zaviazal Najvyšší súd Slovenskej
republiky nahradiť sťažovateľovi trovy konania 796,28 eur. Ústavný súd v odôvodnení nálezu okrem
iného uviedol, že porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu podľa § 48 ods. 1 CSP nie
iba porušením tohto zákonného ustanovenia, ale vzhľadom na základné právo na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy aj pochybením, ktoré má ústavnoprávny rozmer. Konštruovanie mechanizmu
veľkého senátu nie je bezdôvodné, naopak dôvodov, pre ktoré zákon ukladá zjednocovanie veľkému
senátu je viacero.
13. Ústavný súd ďalej skonštatoval, že vo veci sťažovateľa bol najvyšší súd konfrontovaný s
právnymi názormi jeho predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré svedčali dôvodnosti dovolacej argumentácie
sťažovateľa, no od ktorých sa v namietanom uznesení mienil a aj sa odchýlil. Preto boli zjavne prítomné
dôvody, aby senát najvyššieho súdu rozhodujúci vo veci sťažovateľa postupoval podľa podľa § 48 ods.
1 CSP a vec postúpil veľkému senátu. Keďže tak nepostupoval, dopustil sa zjavného právneho omylu
pri výklade noriem upravujúcich dovolanie, čo viedlo k porušeniu nielen ústavných práv sťažovateľa
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, ale aj základného práva nebyť odňatý zákonnému
sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, keďže v jeho veci najvyšší súd rozhodoval
v inom ako zákonom predpokladanom zložení. Preto bolo ústavnej sťažnosti podľa článok 127 ods. 2
ústavy z týchto dôvodov vyhovené s tým, že uznesenie najvyššieho súdu ústavný súd zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
14. Po rozhodnutí ústavného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XXXXXXX/
XXXX-XXX zo dňa 30. septembra 2024 uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXXX/XX/XXXXXXX zo dňa 30. júna 2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. V
odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol v nadväznosti na záver ústavného súdu o
potrebe v tejto veci postupovať v zmysle § 48 ods. 1 CSP a vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že dňa 08. novembra 2023 (t.j. jeden deň pred rozhodnutím
ústavného súdu) prijal Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
právny názor vyjadrený v uznesení sp. zn. XX D. (R 61/2023), týkajúci sa dopĺňania dôvodov tzv.
blanketového odvolania a rozsahu preskúmania v odvolacom konaní, ak nie sú v lehote na podanie
odvolania doplnené dôvody do blanketového odvolania, v ktorom dospel k záveru: „Odvolacie dôvody
v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania. Aj v prípade
takzvaného blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej
inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP)“.
15. Ďalej dovolací súd uviedol, že vždy bude povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle uvedeného
zákonného imperatívu, zduplikovaného v ustanovení § 380 ods. 2 CSP aj v prípade takzvaného
blanketového odvolania skúmať procesné podmienky tak, ako to má toto ustanovenie na mysli. Veľký
senát vo svojom rozhodnutí uzavrel, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP
nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne.
V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale
procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP, vzhľadom na existenciu blanketového odvolania. Civilný
sporový poriadok výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť v uvedenom
prípade. Ak odvolací súd nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí podľa § 387 ods. 1 CSP za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP, keď
toto ustanovenie upravuje postup (spôsob) rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci a použitie tohto
ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného ustanovenia § 380 ods. 2 CSP vykonať
prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri blanketových odvolaniach.
16. Dovolací súd po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia o dovolaní žalovaného Ústavným
súdom Slovenskej republiky, dovolanie žalovaného opätovne prejednal a posudzoval, či v odvolacom
konaní a rozhodnutí došlo k namietanej vade zmätočnosti vyvodzovanej z § 420 písm. f/ CSP. Dovolací
súd s poukazom na citované rozhodnutie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia R 61/2023
zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 5/2023,
ktoré zjednotilo dovtedajšiu rozdielnu rozhodovaciu prax o odvolaniach, ktorých dôvody, či už čiastočne
alebo celkom boli doplnené po odvolacej lehote (t.j. vrátane tzv. blanketových odvolaní), od ktorého sa
dovolací súd nemieni odkloniť, konštatoval, že k namietanej procesnej vade vyvodzovanej z ust. § 420
písm. f/ CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces v danom prípade
došlo. To zakladá prípustnosť ako aj dôvodnosť podaného dovolania, i keď nie v rozsahu všetkých
dovolacích námietok.
17. V závere rozhodnutia dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí správne
uzavrel, že žalovaný v lehote na podanie odvolania nedoplnil odvolacie dôvody, a preto správne
považoval predmetné odvolanie ako odvolanie bez odvolacích dôvodov a na ich doplnenie po uplynutí
odvolacej lehoty správne neprihliadol. V tejto časti je dovolanie žalovaného preto nedôvodné.
18. K nesprávnemu postupu (s poukazom na zjednotenú právnu prax R 61/2023) odvolacieho súdu
v rozsahu vady zmätočnosti konania podľa § 420 f/ CSP však došlo tým, že odvolací súd sa v
odvolacom konaní a vo svojom rozhodnutí nezaoberal skúmaním procesných podmienok podľa § 380
ods. 2 CSP, ktoré je povinný skúmať ex offo, a to aj v prípade takzvaného blanketového odvolania. V
tejto časti dovolania, v ktorom dovolateľ namietal porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces
v odvolacom konaní, možno považovať za dôvodné. Z toho dôvodu dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že bude úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP) a následne rozhodnúť,
či je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, a to v prípade, ak nezistí vadu v procesných
podmienkach. Ak dospeje k názoru, že neboli splnené procesné podmienky na konanie, rozhodnutie
súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom nariadi odstrániť
zistený nedostatok odstrániteľné procesné podmienky konania, prípadne rozhodne iným spôsobom s
prihliadnutím na charakter zisteného nedostatku procesných podmienok konania.
19. Dovolací súd preto uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho zrušil a vec vrátil
na rozhodnutie funkčné príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalovaného s poukazom na
ustanovenie § 380 ods. 2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prvej výrokovej vete podľa
§ 387 ods. 1 CSP s poukazom na čl. 4 CSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaného proti
druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietol.
21. Úlohou Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho bolo po zrušení uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 30. júna 2022 Najvyšším súdom Slovenskej
republiky ako súdom dovolacím v ďalšom konaní z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej
inštancie (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.
júla 2021) v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP) a následne rozhodnúť,
či je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, a to v prípade, ak nezistí vadu v procesných
podmienkach.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací s poukazom na uvedené rozhodnutie dovolacieho
súdu ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XX D. zo dňa 08.11.2023 - rozhodnutie Veľkého
senátu preskúmal blanketové odvolanie žalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09. júla 2021 v rozsahu podľa § 380 ods. 2 CSP, keď
aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné
uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania. Vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v
§ 380 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené
v podanom odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote, avšak musí súd z úradnej povinnosti
prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 CSP), z čoho preto následne plynie aj
záver, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP).
23. Ako už bolo uvedené aj v dovolacom rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
zrušené, Veľký senát uviedol, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 nezistí
vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdí, ak je vo výroku vecne správne s tým, že v danom prípade však nedochádza k vecnému
prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP
vzhľadom na existenciu takzvaného blanketového odvolania.
24. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
25. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
26. Podľa ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
27. Krajský súd Banskej Bystrici, ako súd odvolací s poukazom na vyššie uvedené skúmal z úradnej
povinnosti, či konanie na súde prvej inštancie je postihnuté vadami, ktoré sa týkajú procesných
podmienok vymedzených v ustanovení § 161 CSP, teda skúmal, či nie je potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, teda ak neboli splnené procesné
podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP) odvolací súd v konaní nezistil, preto rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom v napadnutej prvej výrokovej vete podľa ustanovenia § 387 ods. 1 s poukazom na čl. 4
CSP pretože je vo výroku vecne správne, potvrdil. Keďže odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody - jednalo sa o takzvané blanketové odvolanie, preskúmal
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie len v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP, tak ako
mu to bolo uložené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 30. septembra 2024.
28. V odvolaní žalovaný uviedol, že odvolanie podáva do celého jeho rozsahu. Podľa ustanovenia §
359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
29. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
preto ak žalovaný uviedol, že podáva odvolanie do celého rozsahu rozsudku, odvolací súd konštatuje,
že v tejto časti výroku rozsudku nebolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, keďže bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného voči druhej výrokovej
vete rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom ako odvolanie podané neoprávnenou osobou
v zmysle § 386 písm. b/ CSP odmietol.
30. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 453 ods.
3 CSP, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako v konaní úspešnej procesnej strane
priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262
ods. 2 CSP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).