Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/33/2024 z 11. 12. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2024, sp. zn. 15CoCsp/33/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoCsp/33/2024 | ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2 | 2024-12-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5afa08bd-fcc2-478f-a0ec-d8ffb70e5dd3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica
15CoCsp/33/2024
6923202880
11. 12. 2024
JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Silverside Financial
services, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 51 179 172, zast. VIVID LEGAL, s. r. o., so
sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. XX, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2.989,52
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
12Csp/104/2023-143 zo dňa 18.06.2024, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 989,52 Eur, sumu istiny vo výške 224,00 Eur,
sumu zmluvných úrokov vo výške 1 098,61 Eur, sumu zmluvnej pokuty vo výške 540,41 Eur, zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 877,77 Eur od 01. 10. 2022 do zaplatenia, zákonný
úrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru nasledovne zo sumy: 105,79
Eur od 21. 08. 2020 do 14.11.2020, 90,79 Eur od 15. 11. 2020 do 15. 12. 2020,60,79 Eur od 16. 12.
2020 do 15. 01. 2021, 36,39 Eur od 16. 01. 2021 do 15. 02. 2021,105,79 Eur od 21. 09. 2020 do 15. 02.
2021, 103,60 Eur od 16. 02. 2021 do 19. 02. 2021,38,62 Eur od 20. 02. 2021 do 15. 03. 2021, 105,79
Eur od 21. 10. 2020 do 19. 03. 2021,40,84 Eur od 20. 03. 2021 do 15. 04. 2021, 10,85 Eur od 16. 04.
2021 do 20. 04. 2021, 105,79 Eur od 21. 11. 2020 do 20. 04. 2021, 22,74 Eur od 21. 04. 2021 do 20. 05.
2021,105,79 Eur od 21. 12. 2020 do 18. 06. 2021, 72,60 Eur od 19. 06. 2021 do 19. 05. 2022,24,88 Eur
od 20. 05. 2022 do 20. 06. 2022, 105,79 Eur od 21. 01. 2021 do 20. 06. 2022, 85,41 Eur od 21. 06. 2022
do 20. 07. 2022, 105,79 Eur od 21. 02. 2021 do 20. 07. 2022,94,04 Eur od 21. 07. 2022 do 25. 08. 2022,
105,79 Eur od 21. 03. 2021 do 25. 08. 2022,101,57 Eur od 26. 08. 2022 do 20. 09. 2022, 29,93 Eur od
21. 09. 2022 do 19. 10. 2022,5,36 Eur od 20. 10. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 04. 2021 do
zaplatenia,105,79 Eur od 21. 05. 2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 06. 2021 do zaplatenia,105,79
Eur od 21. 07. 2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 08. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 09.
2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 10. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 11. 2021 do zaplatenia,
105,79 Eur od 21. 12. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 01. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od
21. 02. 2022 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 04. 2022 do
zaplatenia,105,79 Eur od 21. 05. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia,105,79
Eur od 21. 07. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 09.
2022 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných mesačných
nákladov spojených s poistením nasledovne zo sumy: 5,60 Eur od 21. 08. 2020 do 19. 02. 2021, 5,60

Eur od 21. 09. 2020 do 15. 03. 2021, 5,60 Eur od 21. 10. 2020 do 19. 03. 2021, 5,60 Eur od 21. 11.
2020 do 20. 04. 2021,5,60 Eur od 21. 12. 2020 do 19. 05. 2022, 5,60 Eur od 21. 01. 2021 do 20. 07.
2022,5,60 Eur od 21. 02. 2021 do 25. 08. 2022, 5,60 Eur od 21. 03. 2021 do 20. 09. 2022,5,60 Eur od 21.
04. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 05. 2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 06. 2021 do zaplatenia,
5,60 Eur od 21. 07. 2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 08. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 09.
2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 10. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 11. 2021 do zaplatenia,5,60
Eur od 21. 12. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 01. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 02. 2022
do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 04. 2022 do zaplatenia, 5,60
Eur od 21. 05. 2022 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 07. 2022 do
zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 09. 2022 do zaplatenia, všetko v
splátkach vo výške 80,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.“
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
uložil žalovanému zaplatiť sumu istiny vo výške 2.982,52 Eur, sumu istiny vo výške 224 Eur, sumu
zmluvných úrokov vo výške 1.098,61 Eur, sumu zmluvnej pokuty vo výške 540,41 Eur, zákonný úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.877,77 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonný úrok
vo výške 5% ročne zo súm omeškaných splátok úveru, zákonný úrok vo výške 5% ročne zo súm
omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením úveru a náhrady trov konania.
3. Žalobu podávala spoločnosť UBC 2020 k. s. Trnava, ako správca konkurznej podstaty úpadcu
Silverside, a. s. v konkurze Bratislava (ďalej ako „pôvodný žalobca“). Pôvodný žalobca na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie dňa 01.04.2019 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol
žalovanému úver, ktorý sa tento zaviazal splácať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo
výške 104,77 Eur. Žalovaný dňa 01.04.2019 uzavrel so žalobcom zmluvu o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX. Uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia bolo dobrovoľné
a nebolo podmienkou poskytnutia úveru dlžníkovi (bod 13 zmluvy o zabezpečení poistenia), a tiež
nebolo ani podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal splácať mesačné náklady
spojené s poistením vo výške 5,60 Eur, a to vždy spolu s mesačnou splátkou úveru. Žalovaný sa dostal
so splácaním úveru ako aj so splácaním mesačných nákladov spojených s poistením do omeškania.
Žalobca upomienkou č. 1 zo dňa 27.09.2020 a výzvou zo dňa 05.10.2020 vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru ako aj na úhradu nákladov na vystavenie upomienok zmysle
sadzobníka poplatkov. Zároveň upozornil žalovaného, že si bude uplatňovať aj zmluvné a zákonné
nároky spojené s omeškaním, tzn. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Z dôvodu, že došlo k vyhláseniu
konkurzu na majetok pôvodného žalobcu, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 29.09.2022 nastali účinky zosplatenia úveru dňa 30.09.2022 ex lege. Nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania so splácaním úveru, pôvodný žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 10% z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (čl. IX zmluvy o
úvere). Zároveň si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania ako príslušenstva
k nezaplateným splátkam úveru, z dlžnej sumy zosplateného úveru a neuhradených súm mesačných
nákladov spojených s poistením od prvého dňa omeškania.
4. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba bola dôvodná. Mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o úvere. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a súčasne aj ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa (ďalej len „ZoSÚ“). Okresný súd preskúmal zmluvu o úvere v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tak aj ZoSÚ, pričom nezistil existenciu
žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky dojednanej v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa,
ktorá by mala alebo mohla mať vplyv na výšku záväzku žalovaného. Zmluva o úvere obsahovala
všetky zákonné náležitosti a v správnej hodnote. Konštatoval, že do nákladov úveru nebolo potrebné
započítať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, pretože uvedené bolo dojednané individuálne a
zároveň nebolo podmienkou poskytnutia predmetného úveru. Taktiež pri poskytnutí úveru veriteľ konal s
náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZoSÚ, keďže preskúmal schopnosť žalovaného splatiť
poskytnutý úver s pozitívnym záverom. Zistil, že žalovaný dosiahol priemerný čistý mesačný príjem z

pracovného pomeru ako šofér vo výške 1.079,37 Eur + výsluhový dôchodok vo výške 406,47 Eur, čo
spolu predstavovalo pravidelný mesačný príjem vo výške 1.486,11 Eur. Pri pravidelných mesačných
výdavkov žalovaného vo výške 835,48 Eur (životné minimum vo výške 205,07 Eur + rezervy na
nepredvídateľné výdavky vo výške 256,21 Eur + výdavky zistené z registrov úverov vo výške 374,20
Eur) uvedené znamenalo, že žalovaný pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške 650,63 Eur.
V možnostiach a schopnostiach žalovaného tak bolo splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo
výške 104,77 Eur spolu s poistením vo výške 5,60 Eur mesačne. Uvedené si veriteľ preveril výpisom z
bankového účtu žalovaného, výplatnými páskami žalovaného za mesiac 12/2018 až 02/2019, správami
z registra úverov, registra insolvencií, registra exekúcii s negatívnym výsledkom. V čase posudzovania
požadovaného úveru žalovaný splácal úver vo výške mesačnej splátky 64,20 Eur, ktorý bol následne
refinancovaný poskytnutým úverom. Mal za to, že v konaní nebolo sporné to, že na základe zmluvy o
úvere pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v dohodnutej výške 4.000 Eur. Predmetnou zmluvou
došlo k refinancovanie pôvodného záväzku žalovaného, pričom bolo dohodnuté plnenie v šesťdesiatich
mesačných splátkach po 104,77 Eur mesačne s tým, že splatnosť splátok bola dohodnutá na 20. deň
mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2019 a termínom konečnej splatnosti úveru 20.04.2024.
Celková čiastka na zaplatenie bola dohodnutá vo výške 6.286,20 Eur (60 splátok x 104,77 Eur). Úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 19,46% ročne, RPMN bola vo výške 20,70% a priemerná RPMN
bola 11,66%. Z predloženej platobnej disciplíny žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalovaný vykonal na predmetný úver úhrady v celkovej výške 2.485,48 Eur, ktoré boli zaúčtované k
jednotlivým splátkam tak, ako to vyplývalo z predloženej platobnej disciplíny, ktorá skutočnosť taktiež
nebola medzi stranami sporná. V súlade s § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) konštatoval, že výška úrokovej sadzby, ako aj výška RPMN bola
dohodnutá v správnej výške. Keďže jedinou odplatou za poskytnutie predmetného úveru bol dohodnutý
úrok vo výške 19,46% ročne a pri tomto úroku dohodnutá odplata neprevyšovala najvyššiu prípustnú
výšku odplaty určenú právnym predpisom, ktorú bolo možné od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru, dospel súd prvej inštancie záveru, že dohodnutý úrok vo výške 19,46% ročne
nebol v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa v tomto smere nestotožnil s argumentáciou žalovaného.
Pokiaľ žalovaný namietal, že v zmluve o úvere bola uvedená nesprávne výška priemernej RPMN podľa
§ 9 ods. 2 ZoSÚ, tak uvedenie priemernej hodnoty RPMN nebolo obligatórnou náležitosťou zmluvy o
úvere. Okresný súd tak aj túto argumentáciu žalovaného považoval za irelevantnú. Vo vzťahu k zmluvnej
pokute konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10%, a preto nepostupoval
v rozpore so zákonom, keďže rešpektoval ust. § 3a nariadenia.
5. Vzhľadom na uvedené, prvoinštančný súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 2.989,52 Eur, dlžné splátky poistenia vo výške 224
Eur, nezaplatené zmluvné úroky vo výške 1.098,6 51 Eur a zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkami
vo výške 540,41 Eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania. Zároveň žalovanému v zmysle § 232
ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) povolil priznanú sumu vrátane
príslušenstva zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 80 Eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci,
počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
ako strane v konaní plnej miere úspešný voči žalovanému ako strane neúspešnej, nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu t. j. 100%.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho
konania.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne nesprávny, pričom vytýkal prvoinštančnému
súdu, že dospel k nesprávnym právnym záverom a opomenul sa zaoberať podstatnými otázkami.
Predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal jeho argumentáciou o neprimeranosti
ročnej úrokovej sadzby v úvere, hoci išlo o obligatórnu náležitosť. Mal za to, že z vykonaného
dokazovania jasne vyplynulo, že ročná úroková sadzba v zmluve o úvere bola uvedená vo výške
19,46%. Zároveň vyplynulo že podľa oficiálnych informácií zverejňovaných Národnou bankou Slovenska
bola priemerná úroková sadzba pre dané úverové produkty 5,14%. Žalovaný poukázal na skutočnosť,

že ročná úroková sadzba v zmluve o úvere je výrazne vyššia (takmer štvornásobne) ako priemer na
finančnom trhu v danom období. Bol toho názoru, že takto dojednanú úrokovú sadzbu bolo potrebné
považovať za rozpornú s dobrými mravmi, a teda za neplatne dojednanú. Súd prvej inštancie sa
prakticky nemal nijako vyjadriť k namietaného rozporu ročnej úrokovej sadzby s dobrými mravmi, pričom
iba skúmal súlad odplaty s nariadením. Uviedol, že ročnú úrokovú sadzbu ako obligatórnu náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné považovať za neplatne dojednanú, v dôsledku čoho
nemožno vysloviť jej súlad so zákonom. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017 zo dňa 31.05.2018, ale aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Rovnako vytýkal prvoinštančného súdu
nesprávne právne posúdenie dojednania o zmluvnej pokute. Zotrval na tom, že prvoinštančný súd
reálne nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej pokuty.
Dodal, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo nutné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a
žalobca od nej nemohol odvodzovať ani zníženú zmluvnú pokutu. Podľa názoru žalovaného uplatnená
zmluvná pokuta nemala oporu v zmluve o úvere, pričom na uvedenom nič nemenila ani skutočnosť, že
bola uplatnená v zníženej hodnote. Ani dodatočná čiastková konvalidácia absolútne neplatného úkonu
spôsobom ako to učinil pôvodný žalobca nebola podľa názoru žalovaného prípustná.
9. Pôvodný žalobca o svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného
zamietol ako nedôvodné a v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Podané odvolanie považoval za účelové a nedôvodné. Poukázal na to, že podľa tabuľky
zverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s názvom „Najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.02.2019 do 20.05.2019“, bola najvyššia prípustná výška odplaty
v prípade spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane na hodnotu vo
výške 20,70%. Výška RPMN bola z obsahu zmluvy o úvere určená vo výške 20,70% (článok II: ods.
2 riadok 10 zmluvy o úvere), a teda v rovnakej výške ako stanovilo v danom období ministerstvo. Do
výpočtu RPMN pritom ako jediná odplata za poskytnutý úver vstupoval zmluvný úrok dojednaný v sadzbe
19,46% ročne. Mal za to, že odplata za poskytnutý úver vo výške 20,70% nepresahovala najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenom ministerstvom pre príslušné obdobie. Výška odplaty bola v zmluve
o úvere dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže nepresahovala
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle príslušných právnych predpisov. Vo vzťahu k
zmluvnej pokute uviedol, že táto bola dojednaná plne v súlade so zákonom. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/70/2019 zo dňa 14.11.2019. Mal za to, že
okresný súd v konaní postupoval správne a svoje rozhodnutie aj správne skutkovo a právne odôvodnil.
10. Žalovaný v odvolacej republike zotrval na podanom odvolaní, ako aj na svojom odvolacom návrhu.
Opätovne uviedol, že ročnú úrokovú sadzbu bolo potrebné skúmať ako obligatórnu náležitosť, nie
iba všeobecne skúmať odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Uviedol, že zásadný právny
následok bezúročnej istiny spotrebiteľského úveru je spojený s absenciou ročnej úrokovej sadzby. Pokiaľ
je ročná úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi, je neplatne dojednaná s účinkami ex tunc. V
prípade, ak by súd prvej inštancie skúmal súlad tejto náležitosti so zákonom a dospel by k záveru,
že náležitosť je neplatne dojednaná a úver je bezúročný a bez poplatkov, malo by to výrazný vplyv
na uplatnený nárok. Vytýkal prvoinštančného súdu, že sa nevyjadril k podstatnému prevýšeniu ročnej
úrokovej sadzby dojednanej v zmluve o úvere oproti priemernej úrokovej sadzbe v danom období.
Okresný súd taktiež nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti a neprijateľnosti
dotknutej zmluvnej podmienky.
11. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.
12. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že počas odvolacieho konania bol odvolaciemu súdu doručený
návrh pôvodného žalobcu na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu, a to v dôsledku právnej
skutočnosti, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania – singulárnej sukcesii, kedy do práv
a povinností pôvodného žalobcu vstúpil nový veriteľ. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu bola
postúpená zo žalobcu na nových veriteľov, pričom veriteľom pohľadávky sa nakoniec stal žalobca –
Silverside Financial services, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 51 179 172. Odvolací
súd uznesením sp. zn. 15CoCsp/33/2024 – 214 zo dňa 23.10.2024 pripustil, aby na miesto pôvodného

žalobcu vstúpil do konania žalobca – Silverisde Financial services, s. r. o., Bratislava. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2024.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario
§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom, ktorá pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere. Predmetom odvolacieho konania
okrem posúdenia procesného postupu okresným súdom bolo s ohľadom na odvolacie dôvody a námietky
žalovaného aj posúdenie správnosti záverov okresného súdu s ohľadom platnosti dojednania ročnej
úrokovej sadzby a zmluvnej pokuty.
16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení
rozhodnutia okresný súd. V odvolacom konaní odvolateľ neuviedol iné dôvody než tie, ktoré namietal už
v konaní na súde prvej inštancie. Súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi argumentmi
žalovaného. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,
citoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery. Rozsudok okresného súdu je
riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP a obsahuje všetky náležitosti v zmysle
ust. § 220 ods. 1 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty strán (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
251/2004, II. ÚS 200/2009 a pod.). Súd preto nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len tie, ktoré majú podstatný význam resp. dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ pre rozhodnutie veci samej bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal všetkými relevantnými námietkami žalovaného,
ktoré súviseli s predmetom konania a uplatneným nárokom. Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces.
17. Okresný súd správne uviedol, že v rozhodnom období - apríl 2019 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere) pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva o úvere uzavretá na 5 rokov), bola priemerná
hodnota RPMN pri novoposkytnutých úveroch bankami spotrebiteľom vo výške 10,35%. Okresný súd
uzavrel, že v dotknutej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 19,46%, pričom najvyššia miera odplaty
podľa § 1a ods. 1 nariadenia bola v danom čase 20,70% ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby
10,35% uplatňovanej v priemere bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom období,
preto záver súdu prvej inštancie o tom, že dohodnutý úrok 19,46% ročne nie je v rozpore s dobrými
mravmi je správny.
18. Odvolací súd uvádza, že ak by v danom prípade okresný súd s ohľadom na názor žalovaného
priznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu
v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi
ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia prináležala,
zásadne by tak poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo zavedené
generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od
spotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú,
sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom.
Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej
výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú
výšku ustanovuje nariadením. Účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov,
ktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim
konaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie,

že za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ by okresný súd v preskúmavanej
veci vyhodnotil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek
skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch by
tak potom nenaplnil ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu
predvídateľnosť postupov súdu a práva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.01.2023). Okresný súd svoje rozhodnutie založil na správnom závere o
dohodnutej výške odplaty v zmluve o úvere (v zmluve o úvere bola len nesprávne zamenená v tabuľke,
pričom nemožno konštatovať, že úroková sadzba by v zmluve o úvere absentovala), a táto bola upravená
v zákonom stanovenom limite. Prijatie opačného výkladu, teda posúdenia výšky odplaty v rozpore s
dobrými mravmi, by bolo v opačnom prípade neprípustným výkladom contra legem, čím by sa súd prvej
inštancie dopustil závažného interpretačného excesu.
19. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa posúdenia prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvnej
pokuty, odvolací súd v tomto smere uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje legálny inštitút upravený v
§ 544 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských
zmluvách výslovne zákonom zakázaná. Okresný súd sa zaoberal aj touto námietkou odvolateľa.
Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zmluvnej pokute bola obsiahnutá v čl. IX bod 2 zmluvy
o úvere. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je totožná so znením nariadenia, pričom v takejto
výške si ju žalobca v konečnom dôsledku aj uplatnil. V zmysle § 3a ods. 1 nariadenia sa maximálna
výška sankcie určuje vzhľadom na dve samostatné hodnoty, a to s ohľadom na výšku priemernej
hodnoty RPMN zvýšenej o 10 percentuálnych bodov, avšak zároveň aj vzhľadom na 3-násobok úrokov
z omeškania určených podľa § 3 nariadenia. V danom prípade nižšiu hodnotu mal 3-násobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia, keďže úroky z omeškania určené na základe zmluvy o úvere, ale aj §
3 nariadenia, boli vo výške 5 % ročne. Trojnásobok tejto sumy je tak vo výške 15 % ročne. Ak si teda
žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu dohodnutú na základe čl. IX bod 2 zmluvy o úvere
vo výške 10% ročne, takáto výška zmluvnej pokuty je v súlade s § 3a nariadenia. Takto uplatnenú
výšku zmluvnej pokuty nebolo preto možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže taktiež bola uplatnená v súlade so zákonom.
Odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta by bola neprípustná len v tom prípade, ak by bola dojednaná
ako sankcia za nesplnenie záväzku v neprimeranej výške t. j. v rozpore s § 3a nariadenia. Okresný súd
tak správne vyhodnotil uplatnenú výšku zmluvnej pokuty ako primeranú a uplatnený nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 540,41 Eur žalobcovi aj priznal.
20. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie vo veci samej potvrdil z vecne správnych
dôvodov a potvrdil aj závislý výroky o trovách konania.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% voči neúspešnému žalovanému, ktorý je povinný tieto nahradiť žalobcovi v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).