{"guid": "e486f331-490a-4c61-b215-d397e4683de5:5afa08bd-fcc2-478f-a0ec-d8ffb70e5dd3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/33/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/33/2024 z 11. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2024, sp. zn. 15CoCsp/33/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2", "identifikacne_cislo": "6923202880", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Jaroslav Gallo", "sudca_id": 174, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jaroslav-gallo-174", "datum_vydania": "2024-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5afa08bd-fcc2-478f-a0ec-d8ffb70e5dd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n15CoCsp/33/2024\n6923202880\n11. 12. 2024\nJUDr. Jaroslav Gallo\nECLI:SK:KSBB:2024:6923202880.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov\nsenátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Silverside Financial\nservices, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 51 179 172, zast. VIVID LEGAL, s. r. o., so\nsídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nXXX XX C. XX, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2.989,52\nEur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.\n12Csp/104/2023-143 zo dňa 18.06.2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:\n„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 989,52 Eur, sumu istiny vo výške 224,00 Eur,\nsumu zmluvných úrokov vo výške 1 098,61 Eur, sumu zmluvnej pokuty vo výške 540,41 Eur, zákonný\núrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 877,77 Eur od 01. 10. 2022 do zaplatenia, zákonný\núrok z omeškania vo výške: 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru nasledovne zo sumy: 105,79\nEur od 21. 08. 2020 do 14.11.2020, 90,79 Eur od 15. 11. 2020 do 15. 12. 2020,60,79 Eur od 16. 12.\n2020 do 15. 01. 2021, 36,39 Eur od 16. 01. 2021 do 15. 02. 2021,105,79 Eur od 21. 09. 2020 do 15. 02.\n2021, 103,60 Eur od 16. 02. 2021 do 19. 02. 2021,38,62 Eur od 20. 02. 2021 do 15. 03. 2021, 105,79\nEur od 21. 10. 2020 do 19. 03. 2021,40,84 Eur od 20. 03. 2021 do 15. 04. 2021, 10,85 Eur od 16. 04.\n2021 do 20. 04. 2021, 105,79 Eur od 21. 11. 2020 do 20. 04. 2021, 22,74 Eur od 21. 04. 2021 do 20. 05.\n2021,105,79 Eur od 21. 12. 2020 do 18. 06. 2021, 72,60 Eur od 19. 06. 2021 do 19. 05. 2022,24,88 Eur\nod 20. 05. 2022 do 20. 06. 2022, 105,79 Eur od 21. 01. 2021 do 20. 06. 2022, 85,41 Eur od 21. 06. 2022\ndo 20. 07. 2022, 105,79 Eur od 21. 02. 2021 do 20. 07. 2022,94,04 Eur od 21. 07. 2022 do 25. 08. 2022,\n105,79 Eur od 21. 03. 2021 do 25. 08. 2022,101,57 Eur od 26. 08. 2022 do 20. 09. 2022, 29,93 Eur od\n21. 09. 2022 do 19. 10. 2022,5,36 Eur od 20. 10. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 04. 2021 do\nzaplatenia,105,79 Eur od 21. 05. 2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 06. 2021 do zaplatenia,105,79\nEur od 21. 07. 2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 08. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 09.\n2021 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 10. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 11. 2021 do zaplatenia,\n105,79 Eur od 21. 12. 2021 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 01. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od\n21. 02. 2022 do zaplatenia,105,79 Eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 04. 2022 do\nzaplatenia,105,79 Eur od 21. 05. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia,105,79\nEur od 21. 07. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, 105,79 Eur od 21. 09.\n2022 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných mesačných\nnákladov spojených s poistením nasledovne zo sumy: 5,60 Eur od 21. 08. 2020 do 19. 02. 2021, 5,60\n\nEur od 21. 09. 2020 do 15. 03. 2021, 5,60 Eur od 21. 10. 2020 do 19. 03. 2021, 5,60 Eur od 21. 11.\n2020 do 20. 04. 2021,5,60 Eur od 21. 12. 2020 do 19. 05. 2022, 5,60 Eur od 21. 01. 2021 do 20. 07.\n2022,5,60 Eur od 21. 02. 2021 do 25. 08. 2022, 5,60 Eur od 21. 03. 2021 do 20. 09. 2022,5,60 Eur od 21.\n04. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 05. 2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 06. 2021 do zaplatenia,\n5,60 Eur od 21. 07. 2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 08. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 09.\n2021 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 10. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 11. 2021 do zaplatenia,5,60\nEur od 21. 12. 2021 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 01. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 02. 2022\ndo zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 03. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 04. 2022 do zaplatenia, 5,60\nEur od 21. 05. 2022 do zaplatenia,5,60 Eur od 21. 06. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 07. 2022 do\nzaplatenia, 5,60 Eur od 21. 08. 2022 do zaplatenia, 5,60 Eur od 21. 09. 2022 do zaplatenia, všetko v\nsplátkach vo výške 80,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom\nnasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením\njednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.“\n2. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd\nuložil žalovanému zaplatiť sumu istiny vo výške 2.982,52 Eur, sumu istiny vo výške 224 Eur, sumu\nzmluvných úrokov vo výške 1.098,61 Eur, sumu zmluvnej pokuty vo výške 540,41 Eur, zákonný úrok\nz omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.877,77 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonný úrok\nvo výške 5% ročne zo súm omeškaných splátok úveru, zákonný úrok vo výške 5% ročne zo súm\nomeškaných mesačných nákladov spojených s poistením úveru a náhrady trov konania.\n3. Žalobu podávala spoločnosť UBC 2020 k. s. Trnava, ako správca konkurznej podstaty úpadcu\nSilverside, a. s. v konkurze Bratislava (ďalej ako „pôvodný žalobca“). Pôvodný žalobca na základe\nZmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie dňa 01.04.2019 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol\nžalovanému úver, ktorý sa tento zaviazal splácať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo\nvýške 104,77 Eur. Žalovaný dňa 01.04.2019 uzavrel so žalobcom zmluvu o zabezpečení poistenia\nschopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX. Uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia bolo dobrovoľné\na nebolo podmienkou poskytnutia úveru dlžníkovi (bod 13 zmluvy o zabezpečení poistenia), a tiež\nnebolo ani podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal splácať mesačné náklady\nspojené s poistením vo výške 5,60 Eur, a to vždy spolu s mesačnou splátkou úveru. Žalovaný sa dostal\nso splácaním úveru ako aj so splácaním mesačných nákladov spojených s poistením do omeškania.\nŽalobca upomienkou č. 1 zo dňa 27.09.2020 a výzvou zo dňa 05.10.2020 vyzval žalovaného na\nzaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru ako aj na úhradu nákladov na vystavenie upomienok zmysle\nsadzobníka poplatkov. Zároveň upozornil žalovaného, že si bude uplatňovať aj zmluvné a zákonné\nnároky spojené s omeškaním, tzn. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Z dôvodu, že došlo k vyhláseniu\nkonkurzu na majetok pôvodného žalobcu, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku\ndňa 29.09.2022 nastali účinky zosplatenia úveru dňa 30.09.2022 ex lege. Nakoľko sa žalovaný dostal\ndo omeškania so splácaním úveru, pôvodný žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty\nvo výške 10% z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (čl. IX zmluvy o\núvere). Zároveň si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania ako príslušenstva\nk nezaplateným splátkam úveru, z dlžnej sumy zosplateného úveru a neuhradených súm mesačných\nnákladov spojených s poistením od prvého dňa omeškania.\n4. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nžaloba bola dôvodná. Mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená\nzmluva o úvere. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a súčasne aj ako zmluvu\no spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa (ďalej len „ZoSÚ“). Okresný súd preskúmal zmluvu o úvere v\nsúlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tak aj ZoSÚ, pričom nezistil existenciu\nžiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky dojednanej v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa,\nktorá by mala alebo mohla mať vplyv na výšku záväzku žalovaného. Zmluva o úvere obsahovala\nvšetky zákonné náležitosti a v správnej hodnote. Konštatoval, že do nákladov úveru nebolo potrebné\nzapočítať poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, pretože uvedené bolo dojednané individuálne a\nzároveň nebolo podmienkou poskytnutia predmetného úveru. Taktiež pri poskytnutí úveru veriteľ konal s\nnáležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZoSÚ, keďže preskúmal schopnosť žalovaného splatiť\nposkytnutý úver s pozitívnym záverom. Zistil, že žalovaný dosiahol priemerný čistý mesačný príjem z\n\npracovného pomeru ako šofér vo výške 1.079,37 Eur + výsluhový dôchodok vo výške 406,47 Eur, čo\nspolu predstavovalo pravidelný mesačný príjem vo výške 1.486,11 Eur. Pri pravidelných mesačných\nvýdavkov žalovaného vo výške 835,48 Eur (životné minimum vo výške 205,07 Eur + rezervy na\nnepredvídateľné výdavky vo výške 256,21 Eur + výdavky zistené z registrov úverov vo výške 374,20\nEur) uvedené znamenalo, že žalovaný pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške 650,63 Eur.\nV možnostiach a schopnostiach žalovaného tak bolo splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo\nvýške 104,77 Eur spolu s poistením vo výške 5,60 Eur mesačne. Uvedené si veriteľ preveril výpisom z\nbankového účtu žalovaného, výplatnými páskami žalovaného za mesiac 12/2018 až 02/2019, správami\nz registra úverov, registra insolvencií, registra exekúcii s negatívnym výsledkom. V čase posudzovania\npožadovaného úveru žalovaný splácal úver vo výške mesačnej splátky 64,20 Eur, ktorý bol následne\nrefinancovaný poskytnutým úverom. Mal za to, že v konaní nebolo sporné to, že na základe zmluvy o\núvere pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v dohodnutej výške 4.000 Eur. Predmetnou zmluvou\ndošlo k refinancovanie pôvodného záväzku žalovaného, pričom bolo dohodnuté plnenie v šesťdesiatich\nmesačných splátkach po 104,77 Eur mesačne s tým, že splatnosť splátok bola dohodnutá na 20. deň\nmesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2019 a termínom konečnej splatnosti úveru 20.04.2024.\nCelková čiastka na zaplatenie bola dohodnutá vo výške 6.286,20 Eur (60 splátok x 104,77 Eur). Úroková\nsadzba bola dohodnutá vo výške 19,46% ročne, RPMN bola vo výške 20,70% a priemerná RPMN\nbola 11,66%. Z predloženej platobnej disciplíny žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že\nžalovaný vykonal na predmetný úver úhrady v celkovej výške 2.485,48 Eur, ktoré boli zaúčtované k\njednotlivým splátkam tak, ako to vyplývalo z predloženej platobnej disciplíny, ktorá skutočnosť taktiež\nnebola medzi stranami sporná. V súlade s § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) konštatoval, že výška úrokovej sadzby, ako aj výška RPMN bola\ndohodnutá v správnej výške. Keďže jedinou odplatou za poskytnutie predmetného úveru bol dohodnutý\núrok vo výške 19,46% ročne a pri tomto úroku dohodnutá odplata neprevyšovala najvyššiu prípustnú\nvýšku odplaty určenú právnym predpisom, ktorú bolo možné od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí\nspotrebiteľského úveru, dospel súd prvej inštancie záveru, že dohodnutý úrok vo výške 19,46% ročne\nnebol v rozpore s dobrými mravmi, a preto sa v tomto smere nestotožnil s argumentáciou žalovaného.\nPokiaľ žalovaný namietal, že v zmluve o úvere bola uvedená nesprávne výška priemernej RPMN podľa\n§ 9 ods. 2 ZoSÚ, tak uvedenie priemernej hodnoty RPMN nebolo obligatórnou náležitosťou zmluvy o\núvere. Okresný súd tak aj túto argumentáciu žalovaného považoval za irelevantnú. Vo vzťahu k zmluvnej\npokute konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10%, a preto nepostupoval\nv rozpore so zákonom, keďže rešpektoval ust. § 3a nariadenia.\n5. Vzhľadom na uvedené, prvoinštančný súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 2.989,52 Eur, dlžné splátky poistenia vo výške 224\nEur, nezaplatené zmluvné úroky vo výške 1.098,6 51 Eur a zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkami\nvo výške 540,41 Eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania. Zároveň žalovanému v zmysle § 232\nods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) povolil priznanú sumu vrátane\npríslušenstva zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 80 Eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci,\npočnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým,\nže omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.\n6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal\nako strane v konaní plnej miere úspešný voči žalovanému ako strane neúspešnej, nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu t. j. 100%.\n7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu\nzamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho\nkonania.\n8. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne nesprávny, pričom vytýkal prvoinštančnému\nsúdu, že dospel k nesprávnym právnym záverom a opomenul sa zaoberať podstatnými otázkami.\nPredovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal jeho argumentáciou o neprimeranosti\nročnej úrokovej sadzby v úvere, hoci išlo o obligatórnu náležitosť. Mal za to, že z vykonaného\ndokazovania jasne vyplynulo, že ročná úroková sadzba v zmluve o úvere bola uvedená vo výške\n19,46%. Zároveň vyplynulo že podľa oficiálnych informácií zverejňovaných Národnou bankou Slovenska\nbola priemerná úroková sadzba pre dané úverové produkty 5,14%. Žalovaný poukázal na skutočnosť,\n\nže ročná úroková sadzba v zmluve o úvere je výrazne vyššia (takmer štvornásobne) ako priemer na\nfinančnom trhu v danom období. Bol toho názoru, že takto dojednanú úrokovú sadzbu bolo potrebné\npovažovať za rozpornú s dobrými mravmi, a teda za neplatne dojednanú. Súd prvej inštancie sa\nprakticky nemal nijako vyjadriť k namietaného rozporu ročnej úrokovej sadzby s dobrými mravmi, pričom\niba skúmal súlad odplaty s nariadením. Uviedol, že ročnú úrokovú sadzbu ako obligatórnu náležitosť\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné považovať za neplatne dojednanú, v dôsledku čoho\nnemožno vysloviť jej súlad so zákonom. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017 zo dňa 31.05.2018, ale aj na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Rovnako vytýkal prvoinštančného súdu\nnesprávne právne posúdenie dojednania o zmluvnej pokute. Zotrval na tom, že prvoinštančný súd\nreálne nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej pokuty.\nDodal, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo nutné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a\nžalobca od nej nemohol odvodzovať ani zníženú zmluvnú pokutu. Podľa názoru žalovaného uplatnená\nzmluvná pokuta nemala oporu v zmluve o úvere, pričom na uvedenom nič nemenila ani skutočnosť, že\nbola uplatnená v zníženej hodnote. Ani dodatočná čiastková konvalidácia absolútne neplatného úkonu\nspôsobom ako to učinil pôvodný žalobca nebola podľa názoru žalovaného prípustná.\n9. Pôvodný žalobca o svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného\nzamietol ako nedôvodné a v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil ako vecne správny a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%. Podané odvolanie považoval za účelové a nedôvodné. Poukázal na to, že podľa tabuľky\nzverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s názvom „Najvyššia\nprípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.02.2019 do 20.05.2019“, bola najvyššia prípustná výška odplaty\nv prípade spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane na hodnotu vo\nvýške 20,70%. Výška RPMN bola z obsahu zmluvy o úvere určená vo výške 20,70% (článok II: ods.\n2 riadok 10 zmluvy o úvere), a teda v rovnakej výške ako stanovilo v danom období ministerstvo. Do\nvýpočtu RPMN pritom ako jediná odplata za poskytnutý úver vstupoval zmluvný úrok dojednaný v sadzbe\n19,46% ročne. Mal za to, že odplata za poskytnutý úver vo výške 20,70% nepresahovala najvyššiu\nprípustnú výšku odplaty stanovenom ministerstvom pre príslušné obdobie. Výška odplaty bola v zmluve\no úvere dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže nepresahovala\nnajvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle príslušných právnych predpisov. Vo vzťahu k\nzmluvnej pokute uviedol, že táto bola dojednaná plne v súlade so zákonom. V tomto smere poukázal\nna rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/70/2019 zo dňa 14.11.2019. Mal za to, že\nokresný súd v konaní postupoval správne a svoje rozhodnutie aj správne skutkovo a právne odôvodnil.\n10. Žalovaný v odvolacej republike zotrval na podanom odvolaní, ako aj na svojom odvolacom návrhu.\nOpätovne uviedol, že ročnú úrokovú sadzbu bolo potrebné skúmať ako obligatórnu náležitosť, nie\niba všeobecne skúmať odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Uviedol, že zásadný právny\nnásledok bezúročnej istiny spotrebiteľského úveru je spojený s absenciou ročnej úrokovej sadzby. Pokiaľ\nje ročná úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi, je neplatne dojednaná s účinkami ex tunc. V\nprípade, ak by súd prvej inštancie skúmal súlad tejto náležitosti so zákonom a dospel by k záveru,\nže náležitosť je neplatne dojednaná a úver je bezúročný a bez poplatkov, malo by to výrazný vplyv\nna uplatnený nárok. Vytýkal prvoinštančného súdu, že sa nevyjadril k podstatnému prevýšeniu ročnej\núrokovej sadzby dojednanej v zmluve o úvere oproti priemernej úrokovej sadzbe v danom období.\nOkresný súd taktiež nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti a neprijateľnosti\ndotknutej zmluvnej podmienky.\n11. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.\n12. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že počas odvolacieho konania bol odvolaciemu súdu doručený\nnávrh pôvodného žalobcu na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu, a to v dôsledku právnej\nskutočnosti, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania – singulárnej sukcesii, kedy do práv\na povinností pôvodného žalobcu vstúpil nový veriteľ. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu bola\npostúpená zo žalobcu na nových veriteľov, pričom veriteľom pohľadávky sa nakoniec stal žalobca –\nSilverside Financial services, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 51 179 172. Odvolací\nsúd uznesením sp. zn. 15CoCsp/33/2024 – 214 zo dňa 23.10.2024 pripustil, aby na miesto pôvodného\n\nžalobcu vstúpil do konania žalobca – Silverisde Financial services, s. r. o., Bratislava. Predmetné\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2024.\n13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario\n§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy\ns príslušenstvom, ktorá pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere. Predmetom odvolacieho konania\nokrem posúdenia procesného postupu okresným súdom bolo s ohľadom na odvolacie dôvody a námietky\nžalovaného aj posúdenie správnosti záverov okresného súdu s ohľadom platnosti dojednania ročnej\núrokovej sadzby a zmluvnej pokuty.\n16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne\nposúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení\nrozhodnutia okresný súd. V odvolacom konaní odvolateľ neuviedol iné dôvody než tie, ktoré namietal už\nv konaní na súde prvej inštancie. Súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi argumentmi\nžalovaného. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery. Rozsudok okresného súdu je\nriadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP a obsahuje všetky náležitosti v zmysle\nust. § 220 ods. 1 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či\npripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné\na relevantné argumenty strán (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n251/2004, II. ÚS 200/2009 a pod.). Súd preto nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len tie, ktoré majú podstatný význam resp. dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad pre rozhodnutie veci samej bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal všetkými relevantnými námietkami žalovaného,\nktoré súviseli s predmetom konania a uplatneným nárokom. Odvolací súd nezistil, že by postupom\nprvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces.\n17. Okresný súd správne uviedol, že v rozhodnom období - apríl 2019 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o\núvere) pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva o úvere uzavretá na 5 rokov), bola priemerná\nhodnota RPMN pri novoposkytnutých úveroch bankami spotrebiteľom vo výške 10,35%. Okresný súd\nuzavrel, že v dotknutej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 19,46%, pričom najvyššia miera odplaty\npodľa § 1a ods. 1 nariadenia bola v danom čase 20,70% ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby\n10,35% uplatňovanej v priemere bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom období,\npreto záver súdu prvej inštancie o tom, že dohodnutý úrok 19,46% ročne nie je v rozpore s dobrými\nmravmi je správny.\n18. Odvolací súd uvádza, že ak by v danom prípade okresný súd s ohľadom na názor žalovaného\npriznal ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu dobrých mravov väčšiu váhu, než mu\nv konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti nevzbudzujúcimi\nustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia prináležala,\nzásadne by tak poprel účel a význam príslušných ustanovení. Uvedenými ustanoveniami bolo zavedené\ngenerálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od\nspotrebiteľa možno požadovať, a to z dôvodu, že v praxi bolo potrebné reagovať na ekonomickú,\nsociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom.\nAby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej\nvýšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu prípustnú\nvýšku ustanovuje nariadením. Účelom predmetných ustanovení je okrem iného aj ochrana veriteľov,\nktorí dodržujú zákon, pred nejednotnou rozhodovacou praxou štátnych orgánov. Veriteľ, ktorý svojim\nkonaním rešpektuje právnu úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie,\n\nže za to nebude zo strany štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ by okresný súd v preskúmavanej\nveci vyhodnotil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek\nskutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch by\ntak potom nenaplnil ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z princípu právnej istoty, a to legitímnu\npredvídateľnosť postupov súdu a práva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Cdo/191/2022 zo dňa 26.01.2023). Okresný súd svoje rozhodnutie založil na správnom závere o\ndohodnutej výške odplaty v zmluve o úvere (v zmluve o úvere bola len nesprávne zamenená v tabuľke,\npričom nemožno konštatovať, že úroková sadzba by v zmluve o úvere absentovala), a táto bola upravená\nv zákonom stanovenom limite. Prijatie opačného výkladu, teda posúdenia výšky odplaty v rozpore s\ndobrými mravmi, by bolo v opačnom prípade neprípustným výkladom contra legem, čím by sa súd prvej\ninštancie dopustil závažného interpretačného excesu.\n19. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa posúdenia prijateľnosti, či neprijateľnosti zmluvnej\npokuty, odvolací súd v tomto smere uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje legálny inštitút upravený v\n§ 544 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských\nzmluvách výslovne zákonom zakázaná. Okresný súd sa zaoberal aj touto námietkou odvolateľa.\nOdvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zmluvnej pokute bola obsiahnutá v čl. IX bod 2 zmluvy\no úvere. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty je totožná so znením nariadenia, pričom v takejto\nvýške si ju žalobca v konečnom dôsledku aj uplatnil. V zmysle § 3a ods. 1 nariadenia sa maximálna\nvýška sankcie určuje vzhľadom na dve samostatné hodnoty, a to s ohľadom na výšku priemernej\nhodnoty RPMN zvýšenej o 10 percentuálnych bodov, avšak zároveň aj vzhľadom na 3-násobok úrokov\nz omeškania určených podľa § 3 nariadenia. V danom prípade nižšiu hodnotu mal 3-násobok úrokov\nz omeškania podľa nariadenia, keďže úroky z omeškania určené na základe zmluvy o úvere, ale aj §\n3 nariadenia, boli vo výške 5 % ročne. Trojnásobok tejto sumy je tak vo výške 15 % ročne. Ak si teda\nžalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu dohodnutú na základe čl. IX bod 2 zmluvy o úvere\nvo výške 10% ročne, takáto výška zmluvnej pokuty je v súlade s § 3a nariadenia. Takto uplatnenú\nvýšku zmluvnej pokuty nebolo preto možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala\nznačnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže taktiež bola uplatnená v súlade so zákonom.\nOdvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta by bola neprípustná len v tom prípade, ak by bola dojednaná\nako sankcia za nesplnenie záväzku v neprimeranej výške t. j. v rozpore s § 3a nariadenia. Okresný súd\ntak správne vyhodnotil uplatnenú výšku zmluvnej pokuty ako primeranú a uplatnený nárok na zmluvnú\npokutu vo výške 540,41 Eur žalobcovi aj priznal.\n20. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie vo veci samej potvrdil z vecne správnych\ndôvodov a potvrdil aj závislý výroky o trovách konania.\n21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.\n1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100% voči neúspešnému žalovanému, ktorý je povinný tieto nahradiť žalobcovi v lehote troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\n22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis.\n(§ 127 ods. 1 CSP)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d3ecd571-6afe-4709-843a-8002ab40a9c7:7d85da5a-6a9d-4d80-9c7e-2d1b8d8c855d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118323247.1", "spisova_znacka": "43Co/70/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/70/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118323247.1"}, {"guid": "4fa06641-0325-4b7b-9689-4e3ed3e855da:112672e4-bbb9-4652-b9cc-5c428ca371c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1", "spisova_znacka": "16Co/404/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/404/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1"}, {"guid": "89fbf107-f5b5-4257-9472-93d8e196105d:d5544564-cbfb-431d-bfd0-efbe1e85e244", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Csp/104/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12Csp/104/2023 z 10. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/89fbf107-f5b5-4257-9472-93d8e196105d:d5544564-cbfb-431d-bfd0-efbe1e85e244"}], "citovane_v": [{"guid": "e6aebb5a-039f-471d-8a3e-239ac49f4282:06bc5154-77ca-405a-9e59-c8a6b7969413", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6925203500.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoCsp/7/2026 z 20. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6925203500.1"}, {"guid": "1de6f995-e454-4986-bea5-92d18f7e00d1:1ae03b0c-3d5b-49ba-9764-4042d80bf2c3", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126252362.2", "spisova_znacka": "17Ek/663/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/663/2026 z 30. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126252362.2"}]}