{"guid": "30905130-4f97-438a-988a-602cb78efe07:37b071d6-03be-4ee2-a43c-0f4ea4989627", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2", "spisova_znacka": "17Co/54/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/54/2024 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2024, sp. zn. 17Co/54/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2", "identifikacne_cislo": "6919202264", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Dušan Ďurian", "sudca_id": 15, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-durian-15", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37b071d6-03be-4ee2-a43c-0f4ea4989627", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n17Co/54/2024\n6919202264\n26. 06. 2024\nJUDr. Dušan Ďurian\nECLI:SK:KSBB:2024:6919202264.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana\nĎuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXX/XX, ako právneho nástupcu (dediča) pôvodného\nžalobcu G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v C., H. F. XXX/XX, ktorý zomrel dňa\nXX.XX.XXXX bez zanechania závetu alebo listiny o vydedení, proti žalovanému D. I., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom v C., C. F. XXX/X, zastúpenému právnym zástupcom Kováč I Krpčiarová & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47253975, so sídlom v Lučenci, M. Bela č. 2, v mene ktorého\npred súdom koná JUDr. Ladislav Kováč, advokát a konateľ, o zaplatenie 2.638,40 € s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17C/15/2019-125 zo dňa\n03.06.2020, ako súdu prvej inštancie, takto\nrozhodol:\nZ dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu G. B. dňa XX.XX.XXXX odvolací súd v odvolacom konaní p o k r\na č u j e s jeho dedičom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXX/XX, ako žalobcom.\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu\n2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok) p o t v r d z u j e.\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)\nm e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie\nv rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov\nkonania žalobcu pred súdom prvej inštancie.\nŽalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.\nŽalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/19/2023 v rozsahu\n100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov dovolacieho\nkonania žalobcu.\nodôvodnenie:\n1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového\nporiadku; ďalej len „C.s.p.“).\n1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n2.638,40 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.638,40 € od 05.02.2019 do\nzaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).\n\n1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným\ndokazovaním, podľa ktorého\n(1) J. K. L. ako prenajímateľka a žalobca ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu zo dňa 01.11.2013,\npredmetom ktorej bol nájom špecifikovaných poľnohospodárskych pozemkov prenajímateľky na dobu\nurčitú (10 rokov);\n(2) v roku 2017 prenajímateľka odstúpila od zmluvy z dôvodu nezaplatenia nájomného za roky 2015 až\n2017 riadne a včas s tým, že od 01.11.2017 preberie pozemky nový nájomca;\n(3) žalobca listom zo dňa 28.11.2017 oznámil prenajímateľke nesúhlas s odstúpením od zmluvy a tvrdil,\nže nájomné za roky 2015 až 2017 zaplatil;\n(4) dňa 15.09.2017 zasial žalobca osivo na pozemkoch o výmere 44.362 m2;\n(5) listom zo dňa 06.03.2018 upozornil žalovaný žalobcu, že od 01.11.2017 má uzavretú nájomnú zmluvu\nohľadne poľnohospodárskych pozemkov od majiteľky J. K. L. a súčasne ho vyzval, aby pozemky prestal\nužívať, nevstupoval na pozemky a nevykonával žiadnu agrotechnickú činnosť;\n(6) listom zo dňa 20.03.2018 oznámil žalobca žalovanému, že odstúpenie od zmluvy zo strany\nprenajímateľky považuje za neplatné s tým, že pozemky odovzdá prenajímateľke po zbere zasiatej\núrody, pretože už nemá záujem ich ďalej obhospodarovať;\n(7) v dňoch 19.04.2018 až 20.04.2018 vyoral žalovaný úrodu, ktorú na pozemkoch zasial žalobca\nv septembri 2017;\n(8) listom zo dňa 14.05.2018 zdokladoval žalobca škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný tým, že vyoral\npôdu, ktorú mal v nájme, a to v celkovej sume 2.638,40 €, pričom zoznam nákladov, ktoré vynaložil na\nobhospodárenie a výsev plodín presne vyčíslil.\n1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v plnom rozsahu\ndôvodná; súd prvej inštancie argumentoval, že „vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobcovi\nvznikla škoda v sume 2.638,40 € a túto mu spôsobil žalovaný tým, že vyoral oziminy, ktoré tam mal\nzasadené, o ktorých mal vedomosť, že patria žalobcovi; súd má za to, že v zmysle § 415 Občianskeho\nzákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na\nprírode a na životnom prostredí; v tomto prípade jednoznačne došlo ku škode na majetku žalobcu; z\nvýpovede žalobcu aj žalovaného a taktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný\nmal vedomosť o skutočnosti, že pred ním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky\nžalobca; rovnako mal vedomosť aj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo žalovaný sám potvrdil\nvo vyjadrení k žalobe (v marci 2018 bol na obhliadke pozemkov); napriek uvedenému žalovaný v apríli\n2018 (po písomnej komunikácii so žalobcom) pristúpil k obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam\nzasadil žalobca, čím žalobcovi spôsobil škodu; svojím vedomým konaním porušil preventívnu povinnosť\npodľa § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti s tým spôsobil škodu a naplnil tak predpoklady\npre vyvodenie všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka; súd je toho\nnázoru, že vzhľadom na spor žalobcu s pani L. ako prenajímateľkou poľnohospodárskych pozemkov\nohľadom platnosti výpovede z nájmu, o ktorom žalovaný mal vedomosť, mal žalovaný konať tak, aby\nnedošlo ku škode na majetku žalobcu; nemožno opomenúť, že žalovaný je samostatne hospodáriacim\nroľníkom a súd tak na jeho strane v danej situácii rozumne očakával vyššiu úroveň osobitnej schopnosti,\nstarostlivosti i opatrnosti; pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu porušenia § 12a ods. 4\nzákona č. 504/2003 Z. z., súd má za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad,\npretože sporové strany nie sú a neboli vo vzťahu prenajímateľ a nájomca; v neposlednom rade súd\npovažuje za potrebné poukázať na to, že svoj podiel na vzniknutej situácii má aj samotná prenajímateľka\npozemkov p. L., ktorá napriek spornej výpovedi z nájmu pozemky ďalej prenajala, uzatvorila nájomnú\nzmluvu so žalovaným a umožnila mu tak pozemky užívať; táto skutočnosť však nemá vplyv na vyvodenie\nzodpovednosti voči žalovanému v tomto súdnom konaní; s poukazom na už uvedené, považuje súd za\npreukázané, že žalobcovi vznikla škoda v sume 2.638,40 €, a túto mu aj priznal; nakoľko sa žalovaný\nnesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z\nomeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty určenej v predžalobnej výzve na zaplatenie;\nžalovaný si prevzal predžalobnú výzvu dňa 01.02.2019, a keďže lehota na zaplatenie bola 3 dni od\nprevzatia výzvy, má žalobca nárok na úrok z omeškania od 05.02.2019 až do zaplatenia; výška úroku\nz omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995\nZ. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych\nbodov“; súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „zamietol návrh žalovaného na pojednávaní na vykonanie\ndôkazov ohľadne preukázania dátumu výsevu ozimín žalobcom, a taktiež návrh na vykonanie dôkazu\nohľadne výšky škody, s poukázaním na princíp sudcovskej koncentrácie; predmetné konanie začalo\n\nv apríli 2019, žalovaný bol v priebehu celého konania aktívny, vyjadril sa k samotnej žalobe a aj k\nvyjadreniam žalobcu, avšak ani v jednom svojom vyjadrení nenapadol výšku škody a nespochybnil to,\nže by v čase podpisu nájomnej zmluvy dňa 01.11.2017 na sporných pozemkoch neboli vysiate oziminy a\npreto má súd za to, že návrh na vykonanie uvedených dôkazov mohol žalovaný predložiť už skôr, ak by\nkonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a najmä by to vyžadovalo nariadenie\nďalšieho pojednávania“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu\nvyhovel.\n1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 12a ods. 1 a 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov\nv znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému\nžalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.\n2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.\n2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).\n2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nvčas odvolanie zo dňa 15.06.2020 (č.l. 140-143 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v\ncelom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pretože vo vzťahu k náhrade škody\ndospel súd prvej inštancie na základe dôkazmi nepodloženého tvrdenia žalobcu, že ku škode došlo,\nresp. že škodu spôsobil žalovaný, pričom jeho návrh na vykonanie dôkazov, že ku škode nedošlo, súd\nodmietol, hoci sa jednalo o dôkazy preukazujúce rozhodujúce skutočnosti; v odvolaní argumentoval tým,\nže:\n(1) s vlastníčkou dotknutých pozemkov J. K. L. uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom\npoľnohospodárskych pozemkov; k odovzdaniu pôdy do užívania došlo fyzicky na tvári miesta medzi ním\na J. K. L. a zhodne bolo konštatované, že pôda, ktorá sa prenajímala, nebola obrobená a ani obsiata;\nsúd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu vypočutím J. K. L.;\n(2) žalobca okrem cenníka poľnohospodárskych prác, ktorý s vecou nesúvisí, nepredložil dôkaz, ktorý by\npreukazoval, že skutočne pôdu obrobil, poprípade na pôde vykonal práce, resp. zasial, čím nepreukázal,\nže k skutočnej škode došlo; žalovaný žiadal vykonať dôkaz o vzniknutej škode, ktorým by bola napr.\nfakturácia za obrobenie pôdy, doklad o kúpe osiva, poprípade výpovede svedkov alebo akýkoľvek iný\ndôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu o vykonaných prácach; súd prvej inštancie však návrh na vykonanie\ndôkazu zamietol a určil výšku škody bez preukázania aká škoda skutočne vznikla len základe tvrdenia\nžalobcu, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n2.2 Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.06.2020 (č.l. 160-162 spisu) k odvolaniu žalovaného\nprostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru\nsprávne vyhodnotil dôkazy, náležite objasnil skutkový stav a dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci\nsamej; vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že „uzavrel s vlastníčkou dotknutých pozemkov J.\nK. L. nájomnú zmluvu na prenájom poľnohospodárskych pozemkov, k odovzdaniu pôdy do užívania\ndošlo fyzicky na tvári miesta medzi žalovaným a J. K. L. a zhodne bolo konštatované, že pôda, ktorá sa\nprenajímala, nebola obrobená a ani obsiata“ uviedol, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože\nz výpovede žalobcu ako aj žalovaného a taktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný\nmal vedomosť o skutočnosti, že pred ním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky\nžalobca; rovnako sám mal žalovaný vedomosť aj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo\nsám potvrdil vo vyjadrení k žalobe; napriek uvedenému žalovaný v apríli 2018 po písomnej komunikácii\nso žalobcom pristúpil k obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam zasadil žalobca, čím žalobcovi\nspôsobil škodu; pokiaľ žalovaný navrhol vypočuť J. L. až na pojednávaní dňa 06.05.2020, mal tak urobiť\nskôr ako to správne uviedol súd prvej inštancie; k odvolacej námietke žalovaného o nepreukázaní vzniku\nškody a jej výšky uviedol, že zasiatie osiva bolo preukázané, preto nerozumie tvrdeniu žalovaného,\npretože bol riadne upozornený, že na sporných pozemkoch je zasiate a ak žalovaný vyorie alebo zničí\npôdu, tak si bude žalobca od neho nárokovať škodu; samotný žalovaný potvrdil svoju vedomosť o tom,\nže na pozemkoch žalobca zasial; pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol nedostatočné dôkazy o vzniknutej\nškode, uviedol, že všetky práce na pôde robil sám, stroje k tomu mal a preto sa hodnota škody dá určiť\nlen porovnaním s inými spoločnosťami, preto bol počas konania predložený cenník; zdôraznil, že výška\n\nškody nebola zo strany žalovaného v priebehu konania namietaná; žalovaný začal spochybňovať výšku\nškody až na pojednávaní dňa 06.05.2020 približne po roku od začiatku konania; zdôraznil, že si uplatnil\nškodu, ktorá je zistiteľná a určená z priemerných cien, ktoré sú všeobecné a nežiadal od žalovaného\nďalšie sumy, ktoré by mohol, napr. naftu alebo iné náklady, ktoré so sejbou mal; na základe uvedeného\npovažoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.\n2.3 Žalovaný v replike zo dňa 07.07.2020 (č.l. 169-170 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nuviedol, že „nikdy netvrdil, že nemal vedomosť o tom, že pred tým než uzavrel s vlastníčkou pôdy\nnájomnú zmluvu, mal nájomnú zmluvu uzavretú žalobca, ale tvrdil, že pri odovzdávaní predmetu\nprenájmu, t.j. ornej pôdy špecifikovanej v nájomnej zmluve uzavretej medzi ním a vlastníčkou, bola\ntáto odovzdaná a v tom čase odovzdávajúca pôda nebola obrobená, z čoho vyplýva, že žalobca, ak\npôdu obrobil a osial, čo taktiež nebolo preukázané, tak urobil po tom, čo obdržal písomnú výpoveď\nnájomnej zmluvy od vlastníčky pôdy“; vyjadril názor, že „je právne irevelantné, či žalobca uznal alebo\nneuznal výpoveď nájomnej zmluvy; na neuznanie výpovede mal dostatok právnych možností, čo však\nnevyužil; tvrdenie žalobcu o spôsobe výpočtu uplatnenej výšky škody tak, že si neuplatnil ďalšie náklady\nako je nafta alebo iné náklady, je kontraproduktívne, keďže pri použití cenníka služieb (...) je v cene\nzahrnutý aj zisk, nielen ostatné náklady, na ktoré poukazuje žalobca; okrem toho žalobca účtuje ceny\nv niektorých prípadoch až o 100 % vyššie ako sú uvedené v predmetnom cenníku, s čím sa súd prvej\ninštancie taktiež nevysporiadal“; ďalej uviedol, že „namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu; žalobca\nnie je aktívne legitimovaný podať žalobu o náhradu škody za vynaložené náklady pri obrobení pôdy,\nnakoľko pôdu prenajatú od vlastníčky ďalej prenajal I. B., ktorá si na predmetnú výmeru podala aj žiadosť\nk Pôdohospodárskej platobnej agentúre na poskytnutie dotácie; s uvedenými podstatnými okolnosťami,\nktoré sú rozhodujúcimi skutočnosťami a na ktoré poukázal žalovaný už v priebehu pojednávania na\nsúde, sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom (...) vyjadrenie žalobcu (...) je neúplné, tendenčné\na úmyselne zamlčuje skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na prijatie právne odôvodniteľného\nrozhodnutia“.\n2.4 Pôvodný žalobca sa viac v odvolacom konaní nevyjadril.\n3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)\n3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri\nrozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).\n4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax\n(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).\n4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal\nvec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania\npodľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.638,40 € s\npríslušenstvom (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n4.4.1 O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd najskôr rozsudkom č.k. 17Co/56/2020-186 zo dňa\n26.08.2020, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) potvrdil, vo\nvýroku o trovách konania zmenil (druhý výrok) a rozhodol o trovách odvolacieho konania (tretí výrok).\nNásledne bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie, že pôvodný žalobca zomrel pred vyhlásením\nrozsudku odvolacieho súdu. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (spolu s ďalšími\núčastníkmi dedičského konania po pôvodnom žalobcovi ako poručiteľovi) včas dovolanie zo dňa\n06.09.2021 (č.l. 251-252 spisu). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Cdo/19/2023-293 zo\n\ndňa 29.02.2024 zrušil rozsudok odvolacieho súdu č.k. 17Co/56/2020-186 zo dňa 26.08.2020 a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie; dôvodom zrušenia rozsudku odvolacieho súdu bola skutočnosť,\nže pôvodný žalobca v dôsledku úmrtia dňa XX.XX.XXXX stratil procesnú subjektivitu. Uznesenie\ndovolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2024.\n4.4.2 Dňa 22.05.2024 bola vec opätovne predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní žalovaného. Odvolací súd v rámci skúmania podmienok (odvolacieho) konania následne\nzistil, že pôvodný žalobca G. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie\nv prejednávanom spore začalo dňa 24.04.2019 doručením žaloby na súd a ide o majetkový spor\n(zaplatenie žalovanej sumy z titulu náhrady škody). Pôvodný žalobca zomrel dňa XX.XX.XXXX bez\nzanechania závetu alebo listiny o vydedení, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo; konanie\no dedičstve po pôvodnom žalobcovi (poručiteľovi) bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota\npod sp. zn. 3D/612/2020 a skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 3D/612/2020 zo dňa 19.11.2020\n(č.l. 310-312 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2020 (č.l. 313 spisu). Predmetom\ndedenia (ako judikované majetkové právo porušiteľa) bola aj pohľadávka pôvodného žalobcu uplatnená\nv prejednávanom spore, pričom právnym nástupcom (dedičom) vo vzťahu k uvedenej pohľadávke sa stal\nsyn poručiteľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXX/XX. Odvolací súd preto osobitným\nvýrokom najskôr rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedeným dedičom pôvodného žalobcu podľa § 63\nods. 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. Podľa § 65 ods. 1 C.s.p. právny nástupca podľa § 63 a § 64\nprijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Prekážkou rozhodovania\no pokračovaní v (odvolacom) konaní nebolo ani uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17C/15/2019-230 zo\ndňa 28.06.2021, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi pôvodného žalobcu (t.j.\nokrem A. B. s dvomi ďalšími osobami), pretože uvedené rozhodnutie sa vzťahovalo len na rozhodovanie\no výške náhrady trov konania a bolo prijaté pred právoplatným skončením konania o dedičstve po\nporučiteľovi (3D/612/2020). Okrem toho je v odvolacom konaní oprávnený rozhodnúť o pokračovaní\nv konaní výlučne odvolací súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n405/2020 zo dňa 25.08.2020).\n4.5.1 Následne pristúpil odvolací súd k opätovnému posúdeniu dôvodnosti podaného odvolania\nžalovaného. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj\npredchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe\nžalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle §\n387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie\nprávneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom\na dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len\nnámietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal\nvydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§\n380 ods. 2 C.s.p.).\n4.5.2 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe\nžalobcu; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci,\nako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.);\npre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať\ndokazovanie (§ 384 C.s.p.).\n4.5.3 Podľa odvolacieho súdu bolo v zhode so súdom prvej inštancie pre vyhovenie žalobe žalobcu\npostačujúce skutkové zistenie, že žalobca v septembri 2017 zasial osivo na poľnohospodárskej pôde,\nktoré následne žalovaný v apríli 2018 vyoral a zničil úrodu žalobcu a to napriek preukázanej vedomosti\nžalovaného o zasiatom osive žalobcu; na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej\ninštancie podľa odvolacieho súdu k správnemu právnemu posúdeniu veci, že žalovaný uvedeným\npostupom porušil zákonnú povinnosť predchádzať škodám na majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka),\nv dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka); základ nároku\nžalobcu na náhradu škody v prejednávanom spore bol preto daný; podľa názoru odvolacieho súdu\noprávnenie žalovaného vyorať úrodu žalobcu nemohlo byť založené na existencii nájomnej zmluvy\n\nzo dňa 01.11.2017 na predmetné pozemky, pretože žalovaný v podstate svojpomocne odstránil vadu\nprenajatej veci, pričom mal využiť iné (právne) prostriedky nápravy.\n4.5.4 Napriek tomu, že odvolaciu námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nv prejednávanom spore uplatnil žalovaný oneskorene až v odvolacej replike (§ 365 ods. 3 C.s.p.),\nodvolací súd dospel k záveru, že vecná legitimácia strán bola v prejednávanom spore určená správne;\nvo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva;\npodľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne\npostavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou\nv sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie\nžalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený\nžalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva\nna strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou\nsúčasťou každého súdneho konania, pričom otázka posúdenia vecnej legitimácie strán spadá do\nrámca právneho posúdenia veci; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná\npreukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej\nžalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže;\nvýsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej;\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy\nk zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma\nsúd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek\nz nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho\nhmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný\nskutkový stav veci; v prípade nároku na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je\nna podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej\nsfére došlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo\nuvedením do predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti\nzapríčinenej škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod\nvecí takéto rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk); z hľadiska\nprejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že v dôsledku vyorania zasiateho osiva\nzo strany žalovaného sa vzhľadom na pravidelný chod vecí majetok žalobcu nerozmnožil o očakávaný\nmajetkový prírastok (úrodu); v zmysle uvedeného je preto žalobcu možné považovať za poškodeného,\npretože nebyť škodovej udalosti (vyoranie úrody) sa s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto\nrozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať; v zmysle uvedeného je možné žalobcu\npovažovať za poškodeného a žalovaného za škodcu, pričom na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nemá\nžiadny vplyv, ktorý subjekt žiadal o dotáciu na pôdu.\n4.5.5 Nakoniec odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil pochybenia ani\nv rámci dokazovania (t.j. predovšetkým nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov); odvolací súd\nv prvom rade poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého len súd rozhodne, ktoré\nz navrhnutých dôkazov vykoná; z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky\nstranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať\nje výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať\nrelevantný skutkový poznatok, pretože v opačnom prípade dochádza k porušeniu rovnosti sporových\nstrán a porušeniu práva na spravodlivý proces (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019); predmetná súdu zákonom daná možnosť výberu dôkazov, ktoré\nsa budú v rámci dokazovania vykonávať, je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods.\n1 C.s.p.); o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba\npovinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/242/2013 zo dňa 31.07.2014);\nvo všeobecnosti možno uviesť, že v zmysle súdnej praxe „procesnému právu strany navrhovať dôkazy\nzodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im\nnevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých dôvodov tak neurobil; nevyhovenie dôkaznému\nnávrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi; (1) prvým je argument, podľa ktorého tvrdená\nskutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti\ns predmetom konania; (2) ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú\nskutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec (3) tretím je\nnadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu\n\nje dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené;\nak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré\ngarantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté\ndôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem toho môže súd v zásade odoprieť aj\nvykonanie dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (nezákonný dôkaz); nakoniec nie je súd\nprvej inštancie povinný vykonať ani dôkaz navrhnutý oneskorene postupom podľa § 153 ods. 1 a 2\nC.s.p. (sudcovská koncentrácia konania), resp. v zmysle § 154 C.s.p. (zákonná koncentrácia konania);\naj podľa súdnej praxe „z ustanovenia § 149 a nasledujúce C.s.p. vyplýva, že strany sporu majú v konaní\nrovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu\nstrany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu; právna úprava v\nustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie\nje sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu; strany majú\npovinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; táto\npovinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou\nobranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového\nkonania (§ 153 C.s.p.); porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,\nktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení\nprotistrany podľa § 151 ods. 1 C.s.p. alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia\nprotistrany podľa § 151 ods. 2 C.s.p.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Cdo/126/2020 zo dňa 22.07.2020); v zmysle vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd\nprvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu nevykonaním (žalovaným) navrhnutého\ndokazovania výsluchom prenajímateľky J. K. L. ako aj dokazovania ohľadne výšky uplatnenej škody;\nsúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétnym (jasným, určitým a zrozumiteľným)\nspôsobom konštatoval, že k ustálenie skutkového stavu došlo na základe (presne špecifikovaných)\nvykonaných dôkazov a žalovaným navrhnuté dôkazy boli uplatnené oneskorene (§ 153 ods. 1 C.s.p.),\npreto nevykonanie navrhovaného dokazovania nemožno kvalifikovať ako porušenie práva žalovaného\nna spravodlivý proces; aj podľa odvolacieho súdu navrhol žalovaný vykonanie dokazovania výsluchom\nprenajímateľky a ohľadne výšky uplatnenej škody oneskorene (žalovaný ani len netvrdil, že by mu v\nnavrhnutí dokazovania bránila nejaká prekážka); žalobca už podanej žalobe výslovne vyčíslil uplatnenú\nškodu v sume 2.638,40 €, skutkovo popísal jej jednotlivé zložky a na jej preukázanie pripojil k žalobe\nlistinné dôkazy, pričom žalovaný výšku škody prvýkrát namietol až na pojednávaní dňa 06.05.2020, hoci\nmu nič nebránilo urobiť tak už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania (§ 153 ods. 1 C.s.p.); súd prvej inštancie preto správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania\n(§ 153 ods. 2 C.s.p.) a tvrdenie žalobcu o výške škody bolo potrebné považovať za nepopreté skutkové\ntvrdenie (§ 151 ods. 1 C.s.p.); uvedený záver platí aj ohľadne návrhu na vykonanie dokazovania\nvýsluchom prenajímateľky, ktoré dokazovanie navyše podľa odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu veci (išlo o nadbytočný dôkaz); ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné\nvypočúvať prenajímateľku, pretože nebolo podstatné, či bolo žalobcom zasiate už v čase uzavretia novej\nnájomnej zmluvy (čo malo byť podľa žalovaného preukázané uvedeným dôkazom), ale či mal žalovaný\nvedomosť o osive žalobcu v čase jeho vyorania (ktorá skutočnosť bola preukázaná inými dôkazmi); pre\núplnosť odvolací súd udáva, že na vykonanie navrhnutého dokazovania v odvolacom konaní (novoty\nv odvolacom konaní) neboli splnené zákonné podmienky (§ 366 C.s.p.); na základe uvedeného odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť\nžalobcovi sumu 2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.\n5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení\nrozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s\n§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).\n5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie\nani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal.\n6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení\ns § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).\n\n6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); pokiaľ ide o odvolaciu\nnámietku žalovaného ohľadne nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e/\nC.s.p.), podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov\nv napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil a na nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov\nboli splnené zákonné podmienky (bod 4.5.5 odôvodnenia); pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného\nohľadne nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm.\nf/ C.s.p.) považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov za správne\na zodpovedajúce obsahu vykonaných dôkazov, pričom obsahom odvolania sa ich podľa odvolacieho\nsúdu žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.5.1 až 4.5.3 odôvodnenia); pokiaľ ide o odvolaciu\nnámietku žalovaného ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto z hľadiska obsahu\npredstavuje odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.),\nktorú však žalovaný uplatnil oneskorene až v odvolacej replike v rozpore s ustanovením § 365 ods. 3\nC.s.p. (k aktívnej vecnej legitimácii strán v prejednávanom spore podrobnejšie bod 4.5.4 odôvodnenia).\n7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení\nžalobe (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.\n8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal\naj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru\no nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej\ninštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov\nkonania pred súdom prvej inštancie plne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku\no trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v\ntejto podobe nevykonateľný, pretože pri rozhodovaní o samotnej výške trov konania už neprichádza\ndo úvahy uloženie povinnosti a len rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť, môže byť vykonateľné\n(§ 232 ods. 1 C.s.p.); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych\ndôvodov zmeniť a uložiť plne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania\npred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách\nkonania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie\ndo povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo\ndňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania\nžalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,\npodľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie\nkonanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu\ntrov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca\nbol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia\no trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do\npovinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016\nzo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov\nodvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n8.3 V zmysle § 453 ods. 3 C.s.p. bol odvolací súd povinný rozhodnúť aj trovách dovolacieho konania\nsp. zn. 5Cdo/19/2023 (bod 12 odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu); napriek určitej procesnej\nsamostatnosti dovolacieho konania (nasleduje po právoplatnom skončení konania) odvolací súd aj\no trovách dovolacieho konania rozhodol podľa výsledku sporu vo veci samej v zmysle § 255 ods. 1\nC.s.p. (bod 8.1 odôvodnenia); súčasne aj v dovolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný.\n\nNakoľko žalobca bol v dovolacom konaní sp. zn. 5Cdo/19/2023 v plnom rozsahu úspešný, priznal\nodvolací súd žalobcovi proti žalovanému náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/19/2023 v\nplnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací\nsúd výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.\n6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016\nzo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/19/2023 žalobcu\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n8.4 Odvolací súd ako závislý výrok nezrušil uznesenie súdu prvej inštancie o určení výšky trov\npredchádzajúceho konania, pretože bolo napadnuté sťažnosťou žalovaného, o ktorej nebolo doposiaľ\nrozhodnuté.\n9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených\nv odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)\naž n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky\nminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej\ninštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n\n(§ 424 C.s.p.).\n\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia\nbyť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nStrany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so\nžiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo\nzmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej\npomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).\nAk má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád\nneodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/15/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81f66e3e-8c1e-4873-9dc6-c95bcaeedf17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.405.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.405.2020.1"}, {"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "cc3c72f0-baa3-481d-974a-19dbc22e2a39:000c33f4-a16e-4703-bc59-6daa04e74ff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1", "spisova_znacka": "6Cdo/196/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/196/2016 z 21. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1"}, {"guid": "470042d2-c91d-4b85-bce4-003fe135f7c1:d8607791-c8d8-48fe-8593-e5a47085eaf4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:6118366587.1", "spisova_znacka": "17Co/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/56/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:6118366587.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ee138f22-40e6-4c2b-b91b-dd63865c7d18:5ca10f9a-ec88-48e5-aa9d-45bf98513c1f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3121207877.7", "spisova_znacka": "17Co/57/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/57/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3121207877.7"}, {"guid": "81a3ed09-49c7-4ffd-86de-d68322f94b2c:8fdc5ede-6e8a-48c6-b45e-48a3a153195d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3121207877.9", "spisova_znacka": "17Co/59/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/59/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3121207877.9"}]}