{"guid": "dfd44876-1541-43d6-8e1b-6186eb07d219:0b61746d-573c-49dc-be71-f1d448d5f86a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2", "spisova_znacka": "16Co/74/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/74/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2024, sp. zn. 16Co/74/2023, ECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2", "identifikacne_cislo": "6723200154", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86", "nazov": "§ 86 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91", "nazov": "§ 91 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92", "nazov": "§ 92 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-91", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b61746d-573c-49dc-be71-f1d448d5f86a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n16Co/74/2023\n6723200154\n27. 06. 2024\nJUDr. Alexander Mojš\nECLI:SK:KSBB:2024:6723200154.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov\nJUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.,\nE. B. F. XXX/XX, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Ul. Skuteckého č.\n17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o zaplatenie nemajetkovej\nujmy 4.000 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.\n13C/17/2023 zo dňa 04.0 7. 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n2.000,- EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania (výroky I., III.) p o t v r d z u j e .\nII.\n\nVo zvyšku zostáva rozhodnutie nedotknuté.\n\nIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch\ndní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.).\n2.1. Žalobou podanou 12. 01. 2023 žalobca uplatnil peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000\nEUR, ktorú utrpel tým, že Slovenská republika porušuje právo Európskej únie, ktoré záväzne určuje dĺžku\ntýždenného pracovného času, vrátane nadčasov na 48 hodín a to v čl. 6 písm. b) Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo 04. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času\n(ďalej v texte „Smernica“).\n2.2. Porušenie spočíva v tom, že týždenný pracovný čas žalobcu ako príslušníka hasičského\na záchranného zboru Slovenskej republiky sa skladá zo 16,5 hodinových pracovných zmien, po ktorých\nnasleduje 7,5 hodinová pracovná pohotovosť, čo zodpovedá 24 hodinovej pracovnej zmene, takže súhrn\ntýždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín. Podstata žalovaného nároku spočíva\nv tom, že žiadne ustanovenie zákona nestanovuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu\nslužby je považovaná za súčasť ich týždenného služobného času. Právna úprava vzťahujúca sa na\nžalobcu ako hasiča, sa ako lex specialis odlišuje od § 96 Zákonníka práce, ktorý Smernicu zohľadňuje.\n2.3. Žalovanú náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená porušením práva Európskej únie\nodôvodnil ako nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v sume 4.000\nEUR, ktorá zohľadňuje okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že žalobca je hasič - člen Hasičského a\nzáchranného zboru v Hnúšti. V období 10/2019 až 12/2022, žalobca pracoval v 24-hodinových zmenách,\npočas ktorých sa musí zdržiavať na pracovisku a byť zamestnávateľovi k dispozícii na výkon služby.\n\nZ 24 hodinovej zmeny sa žalobcovi do fondu pracovného času započítava iba služobný čas v trvaní\n16,5 hodín napriek tomu, že na služobný čas bezprostredne nadväzuje služobná pohotovosť v trvaní 7,5\nhodín. Služobná pohotovosť v trvaní 7,5 hodín sa žalobcovi do fondu pracovného času nezapočítava, v\ndôsledku čoho dochádzalo počas uvedeného obdobia k prekračovaniu maximálneho týždenného limitu\npracovného času 48 hodín.\n2.4. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žije s partnerkou a dvoma maloletými deťmi a keďže trávi čas\nv práci aj vykonávaním služobnej pohotovosti, nemá toľko času venovať sa rodine, deťom, ani svojím\nzáľubám.\n3. Žalovaný namietal, že vnútroštátna úprava neodporuje ustanoveniam posudzovanej Smernice. Mal\nza to, že štátnu službu príslušníkov HaZZ vykonávajúcich zásahovú činnosť možno subsumovať pod\nnegatívne vymedzenie v čl. 2 ods. 2 Smernice a žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch, nepreukázal zásah do súkromia, do rodinného života v príčinnej súvislosti s výkonom\npovolania. Požadovaná náhrad je neprimerane vysoká. Vzniesol námietku premlčania.\n4.1. Okresný súd mal preukázané, že je príslušným na prejednanie sporu, lebo v obvode súdu nastala\nskutočnosť, ktorá zakladá žalované právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalobca pracuje ako\nhasič s miestom výkonu práce v meste Hnúšťa, okres Rimavská Sobota.\n4.2. Okresný súd nepovažoval námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za\ndôvodnú. Za nesprávnu transpozíciu Smernice do zákona č. 315/2001 Z. z. zodpovedá štát, pričom\nMinisterstvo vnútra SR je ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti spadá hasičský\na záchranný zbor, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného.\n5. Okresný súd sa s námietku premlčania vysporiadal tak, že táto námietka je síce čiastočne\ndôvodná, pokiaľ ide o obdobie presahujúce tri roky pred podaním žaloby (10/2019, 11/2019, 12/2019\ndo 11.01.2020), ale súčasne nemá zásadný vplyv na posúdenie uplatneného nároku na náhradu škody,\nkeďže táto škoda je uplatnená v paušálnej výške 4 000,- EUR a nejde o nárok za jednotlivé mesiace,\npričom žalované obdobie od 12.01.2020 do 12.01.2023 premlčané nie je.\n6.1. Námietku, že Smernica sa nevzťahuje na príslušníkov hasičského a záchranného zboru, vyhodnotil\nako nedôvodnú s poukazom na výklad pôsobnosti tejto Smernice, daný SD EÚ v jeho rozhodnutí vo\nveci C-397/01 Pfeiffer (body 53 a 55), v ktorom SD EÚ ustálil, že Smernica 2003/88/ES sa vzťahuje aj\nna hasičov, ak ide o výkon služby v obvyklých podmienkach. Výnimka uvedená v čl. 2 ods.2 Smernice\nsa vzťahuje iba na výnimočné situácie, nie na výkon služby hasičov v obvyklých podmienkach, ako je\nv súdenej veci.\n6.2. Súd neprihliadol na argumentáciu žalovaného, že pandémia COVID -19 predstavuje výnimku\nz dodržiavania úniových pravidiel v oblasti ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Išlo síce\no závažnú okolnosť, ale nie nezvládnuteľnú pri výkone služieb hasičov za obvyklých podmienok.\n6.3. K argumentácii žalovaného, týkajúcej sa výkladu čl. 2 Smernice v rozhodnutí SD EÚ vo veci\nC-742/19 okresný súd uviedol, že citované rozhodnutie sa týka príslušníkov ozbrojených síl (vojakov)\na organizácie ich pracovného času počas doby vykonávania strážnej služby v čase mieru, pričom záver\nvyplývajúci z bodu 98 tohto rozhodnutia, týkajúci sa odmeňovania vojaka počas výkonu strážnej služby\nv čase mieru, je bez právneho významu vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým je náhrada nemajetkovej\nujmy za stratu času odpočinku v dôsledku nezahrnutia času služobnej pohotovosti do pracovného času\nžalobcu.\n7.1. Z preložených výpisov dochádzkového systému, týkajúcich sa žalobcu za žalované nepremlčané\nobdobie 3 rokov pred podaním žaloby, od 12.01.2020 do 12.01.2023, mal okresný súd preukázané, že\nžalobca ako hasič v stálej službe, s výkonom štátnej služby v meste Hnúšťa a jeho okolí, za žalované\nobdobie odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci maximálny limit 48 hodinového\ntýždenného pracovného času, stanovený v čl. 6 písm. b/ Smernice, pričom do odpracovaného\ntýždenného pracovného času žalobcu bol započítaný len čas reálne odpracovaných hodín.\n7.2. Z predložených výpisov z dochádzkového systému vyplýva, že 24 hodinová pracovná zmena\nžalobcu sa v jednotlivých mesiacoch žalovaného obdobia skladala z riadneho pracovného času\na z pracovnej pohotovosti, pričom v tom - ktorom mesiaci žalovaného obdobia žalobca reálne\nodpracoval v jednom týždni tri zmeny, (napr. v mesiaci 01/2020 odpracoval tri zmeny, ktorých celkový\npočet hodín predstavoval 62 hodín, v mesiaci 02/2020 odpracoval tri zmeny, ktorých celkový počet\nhodín predstavoval 54 hodín, v mesiaci 06/2020 odpracoval tri zmeny, ktorých celkový počet hodín\n\npredstavoval 55 hodín atď...), čo je evidentné prekročenie maximálneho limitu stanového 48 hodinového\ntýždenného pracovného času.\n7.3. Z predložených výpisov z dochádzkového systému žalobcu v žalovanom období vyplýva, že\nzamestnávateľ žalobcu z odpracovanej 24 hodinovej zmeny počítal žalobcovi do fondu jeho pracovného\nčasu len 16,5 hodín, zvyšných 7,5 hodín mu do fondu pracovného času nezapočítal.\n8. Okresný súd dospel k záveru, že Smernica nebola správne prebratá do zákona č. 315/2001 Z.z.,\npretože zo žiadneho ustanovenia Zákona o hasičskom a záchrannom zbore nevyplýva, že by služobná\npohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času a práve\nv tom spočíva rozpor s úniovým právom. Ustanovenie § 122 zákona č. 315/2001 Z.z. upresňuje,\nže ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie\nštátnej služby je štátnou službou nadčas“ a ust. § 91 ods. l citovaného zákona tiež uvádza, že „štátnou\nslužbou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92\nods. 2“. Existujúca právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného\nodmeňovania, ktorý nemá povahu služobného platu. Ustanovenie § 103 zákona o hasičskom zbore\nvýslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku\n1 (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná\nnáhrada v štátnej službe. Podľa § 122 ods. l zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa ust. § 92\nods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 %\nzo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a 30 % sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\n9.1. Vo veci C-429/09, Fuß, stanovil SD EÚ tri podmienky, za splnenia ktorých má poškodený hasič\nprávo na náhradu škody a to 1. cieľom právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva, 2. porušenie\npráva Únie je dostatočne závažné a 3. existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie\n(čl. 6 písm. b/ Smernice) a vzniknutou škodou.\n9.2. Prvá podmienka, týkajúca sa existencie práva na náhradu škody je splnená. Porušenie práva Únie\nje dostatočne závažné, pretože je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Otázka súvisiaca s\npojmom „pracovný čas“ v zmysle Smernice neponecháva priestor na akékoľvek rozumné pochybnosti,\nkeďže žalobca v spornom období odpracoval nad limit stanovený v zmysle čl. 6 písm. b) Smernice.\nIde teda o zjavné porušenie judikatúry Súdneho dvora, čo sa musí považovať za dostatočne závažné\nporušenie práva Únie a preto je splnená aj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie\nnároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, okresný súd uzavrel, že existuje priama príčinná\nsúvislosť medzi uvedeným porušením čl. 6 písm. b) Smernice a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v\ndôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol dodržaný maximálny týždenný\npracovný čas, upravený týmto ustanovením. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody je tak čo\no základu dôvodný.\n10.1. Žalobca nárok na náhradu škody žalobca spájal s odňatím práva na odpočinok, so zásahom do\nvoľného času trávneho s rodinou, preto súd posudzoval tento nárok ako nemajetkovú ujmu. Vzhľadom\nna formu zásahu, ktorá sa považuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora za závažný zásah do práv,\nkeď ide o nevratný stav straty hodín voľného času a času potrebného na regeneráciu pracovných síl,\nlen samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a práve peňažná\nnáhrada predstavuje spôsobilé odškodnenie takto vzniknutej ujmy. Peňažná náhrada by mala byť taká\nvysoká, aby mohla splniť úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú, na druhej strane však nemôže byť\ntáto náhrada ani neprimerane vysoká.\n10.2. Náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd považoval za primeranú čo do výšky 2 000,- EUR,\nv ktorej sume zohľadnil dobu porušenia práva žalobcu na 48-hodinový pracovný týždeň, ktorý stav\ntrval počas celého žalovaného obdobia a následky porušenia práva a to skrátenie žalobcovho času\nna odpočinok, ktorý nebyť tohto porušenia, mohol žalobca využiť na svoju fyzickú alebo psychickú\nregeneráciu alebo tráviť tento čas s rodinou. Žalobca netvrdil, že tento zásah sa prejavil aj vo\nforme ďalších konkrétnych negatívnych následkov v jeho rodinnom, spoločenskom živote alebo na jeho\nzdravotnom stave, prípadne v iných oblastiach jeho života.\n10.3. Po zohľadnení všetkých okolností súdeného prípadu okresný súd priznanú výšku nemajetkovej\nujmy považoval za primeranú a spôsobilú zabezpečiť účinné zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy.\nV prevyšujúcej časti o zaplatenie 2 000,- EUR žalobu zamietol.\n11.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol čl. 1, čl. 2, čl. 6, čl. 16 písm. b), čl. 17 ods. 3 písm. ii)\nSmernice č. 2003/88/ES zo dňa 04. 11. 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, čl.\n\n7 ods. 2 zák. č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky, § 85 ods. 1, 2 § 86 ods. 1, 2, § 91, § 92,\n§ 97 ods. 1 písm. h), § 103 ods. 5, § 122 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,\n§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka.\n11.2. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n12.1. Žalovaný v odvolaní zo dňa 13. 07. 2023 namietal, že pri posudzovaní individuálneho nároku\nžalobcu súd nemohol ako predbežnú otázku posúdiť, že obsah Smernice č. 2003/88/ES bol zákonom\nč. 315/2001 Z. z. prebraný nesprávne, pretože takéto právo nespadá do kompetencie žiadneho\nvšeobecného súdu Slovenskej republiky, ktorý nemá zverenú právomoc na porovnanie súladu, resp.\nna právne záväzné vyslovenie nesúladu zákona č. 315/2011 Z. z. s uvedenou Smernicou. Okresný súd\nsa nevysporiadal s prekážkou konať. Okresný súd nesprávne právne posúdil postavenie Slovenskej\nrepubliky a Ministerstva vnútra a tým aj otázku pasívnej legitimácie žalovaného.\n12.2. Namietal, že žiadne ustanovenie zákona 315/2001 Z. z. nie je v rozpore so Smernicou. Záver\no jej nesprávnom transponovaní urobil okresný súd bez toho, aby porovnal zák. č 315/2001 Z. z.\nv znení pred a po prebratí Smernice. Skutočnosť, že zákon výslovne neustanovuje, že služobná\npohotovosť hasičov je považovaná za súčasť ich služobného času a neobsahuje ustanovenie o dĺžke\ntýždenného pracovného času na 48 hodín, nie je dôvodom nesprávneho prebratia smernice, aj vzhľadom\nna priamy účinok smernice. Žalobca namietal nesprávne prebratie smernice, nie však jej aplikáciu\nv individuálnom prípade žalobcu. Porušenie smernice môže byť spôsobené až aplikáciou jednotlivých\nustanovení smernice, ak si adresát účinkov smernice (zamestnávateľ) vyloží jej ustanovenia v rozpore\ns jej obsahom. Až nesprávna aplikácia smernice môže založiť prípadný nárok na náhradu. Žalovaný\npovažuje za rozhodujúce pre posúdenie veci, aby sa prebratie smernice a vnútroštátna aplikácia\nsmernice rozlišovali, lebo aj nesprávne prebratá smernica môže byť u adresátov aplikovaná správne\na naopak. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnu aplikáciu smernice, lebo nie je\nzamestnávateľom žalobcu ani orgánom, ktorý by sa na aplikácii smernice podieľal. Miera zodpovednosti\nza prípadný vznik škody sa musí rozlišovať medzi Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra, resp.\nHasičským a záchranným zborom ako samostatnými subjektami. Okresný súd nesprávne právne posúdil\naj pôsobnosť Smernice, ktorá sa na služobný pomer príslušníkov hasičského a záchranného zboru,\nvzhľadom na charakter vykonávaných činností a s tým spojený rozsah služobného času, nevzťahuje\nv plnom rozsahu.\n12.3. Žalovaný namietal, že rozsah pôsobnosti čl. 2 ods. 1 Smernice č. 2003/88/ES je treba vykladať\nv spojení s negatívnym vymedzením v čl. 2 ods. 2 Smernice a teda, že Smernica sa neuplatňuje na\nodvetvia činnosti, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Oproti štandardným\npracovnoprávnym vzťahom, štátna služba žalobcu ako príslušníka hasičského záchranného zboru\nvykazuje aj špecifiká štátnej služby príslušníkov policajného zboru a profesionálnych vojakov. Úlohy,\nktoré plnia hasiči možno podľa súvisiacich právnych predpisov zaradiť pod pojem osobitné činnosti\nslužieb civilnej ochrany v zmysle čl. 2 ods. 2 Smernice č. 89/391/EHS. Čl. 17 ods. 1 Smernice\n2003/88/ES umožňuje členským štátom, aby sa odchýlili od uplatňovania článku 6 za predpokladu,\nže dodržujú všeobecnú zásadu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, pričom jedným z dôvodov\nneuplatňovania čl. 6 smernice je situácia, keď sa jedná o protipožiarne služby a služby civilnej ochrany.\nRozhodnutie Súdneho dvora, na ktoré okresný súd prihliadol, sa týka mestského hasiča, ktorého režim\nvýkonu činností je odlišný od režimu fungovania Hasičského a záchranného zboru v Slovenskej\nrepublike.\n12.4. K posúdeniu nárok ďalej uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora vyplývajú podmienky pre\núspešné uplatnenie nároku, ktoré musia byť kumulatívne splnené a to: 1) cieľom porušenej normy\nEurópskej únie je priznať jednotlivcom práva, 2) porušenie je dostatočne závažné, 3) medzi týmto\nporušením a škodou spôsobenou jednotlivcovi existuje príčinná súvislosť. V čase služobnej pohotovosti\nsa od žalobcu nevyžaduje aktívna činnosť, môže odpočívať a venovať sa inej činnosti, z vlastnej\niniciatívy neuskutočňuje žiadny výkon práce, ktorá sa považuje za služobnú činnosť, len na pokyn\nzamestnávateľa. Napriek tomu zamestnávateľ vypláca žalobcovi dohodnutú odmenu aj za túto\nneaktívnu časť práce. Tou zamestnávateľ žalobcovi kompenzuje, že v prípade potreby je žalobca k\ndispozícii. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil žiadnym spôsobom, že mu vznikol nárok na\nnáhradu škody.\n12.5. Žalovaný má za to, že tabuľky priložené k žalobe nemožno považovať za dôkaz, ktorý preukazoval\nvýšku požadovanej ujmy. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal a neodôvodnil výšku ujmy.\nZáver, že služobná pohotovosť žalobcu, za ktorú je odmeňovaný, je pracovným časom a má sa rátať do\npracovného fondu, samo osebe nie je dôvodom na priznanie nároku na náhradu. Žalobca nepreukázal\n\na neodôvodnil výšku ujmy, nepreukázal zásah do súkromia, rodinného života či zdravotného stavu\nv príčinnej súvislosti s výkonom povolania v takej miere, ktorá by odôvodňovala výšku priznanie peňažnej\nsumy. Peňažnú náhradu možno priznať v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka len ak bola v značnej\nmiere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, jej vážnosť v spoločnosti. Výšku nemajetkovej ujmy, ktorú\nokresný súd žalobcovi priznal, považuje žalovaný za neprimeranú v porovnaní výšky náhrad, ktorá je\npriznávaná obetiam trestných činov. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by utrpel ujmu, ktorá by\nv značnej miere znížila jeho dôstojnosť a vážnosť, že súčasný stav zasahuje do osobnostnej sféry\nžalobcu.\n12.6. Ak by v dôsledku nesprávneho prebratia Smernice neoprávnený zásah do práv žalobcu skutočne\nexistoval, tak by v súčasnosti pretrvával a bolo by prirodzené, aby sa žalobca domáhal upustenia od\ntakého zásahu od svojho zamestnávateľa v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo žalobca\nnežiada a domáha sa finančného plnenia, ktorá má slúžiť ako kompenzácia bez toho, aby bol údajný\nprotiprávny stav do budúcna napravený .\n12.7. Premlčanie má za dôsledok, že práve dĺžka trvania zásahu do osobnostných práv žalobcu, z ktorej\nsúd pri posudzovaní výšky priznanej sumy vychádza, sa o premlčanú časť znižuje, čo sa v konečnom\ndôsledku malo prejaviť aj na výške priznanej sumy. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky priznanej\nsumy, ktorú považoval za primeranú, nespomenul vznesenú námietku premlčania a žalovaný má za to,\nže súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranej náhrady v peniazoch nebral ohľad na to, že dĺžka\ntrvania zásahu do osobnostných práv žalobcu sa o nezanedbateľnú časť skrátila.\n12.8. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu\nzamietne, vrátane výroku o trovách a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%.\n12.9. V replike na vyjadrenie žalobcu žalovaný zopakoval, že rozsudok okresného súdu z hľadiska\nprávneho posúdenia nepovažuje za správny, lebo okresný súd neprihliadol na právnu argumentáciu\nžalovaného a pridržiava sa podaného odvolania.\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.\n14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.\nCSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne.\n15.1. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n15.2. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie\npodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho\nvážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n15.3. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím\nna závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n16.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, pretože okresný súd vec správne skutkovo a právne\nposúdil. Nemajetkovou ujmou je zásah do prirodzených práv žalobcu, ktorými je právo na ochranu\nzdravia, na primeraný odpočinok po práci, ktorá je vzhľadom na povahu práce žalobcu ako\nhasiča psychicky aj fyzicky náročná, právo žalobcu na realizáciu súkromného a rodinného života\nv mimopracovnom, ktoré práva má zabezpečiť právne záväzná úprava na najvyššiu prípustnú dĺžku\npracovného času.\n16.2. Okresný súd vlastnou úvahou posudzoval správne, účelné a primerané vyčíslenie peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, v ktorej zohľadnil priznanú výšku nemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej časti\nnárok uplatnený nad sumu 2.000,-EUR zamietol. Priznanie zadosťučinenia v peňažnej forme je dôvodné\naj vzhľadom na cenu práce, ktorá žalobcovi nie je zaplatená, lebo ako uviedol okresný súd, do fondu\npracovného času sa počíta iba 16,5 hodín a náhrady za nadčas počas služobnej pohotovosti, nie však\ncelá služobná pohotovosť.\n16.3. Námietka žalovaného, že na odmeňovanie pracovníkov za čas pracovnej pohotovosti sa\nnevzťahuje Smernica nebola dôvodná, lebo premetom konania nie je odmeňovanie žalobcu, ale\nnemajetková ujma za nesprávnu transpozíciu Smernice ohľadne uplatňovania najvyššej prípustnej\ndĺžky pracovného času. Žalovaný považuje za rozhodujúce pre posúdenie veci, aby súd rozlišoval\n\nprebratie Smernice a následne jej vnútroštátnu aplikáciu, lebo aj nesprávne prebratá Smernica môže byť\nu adresátov aplikovaná správne a naopak. Uvedené tvrdenie je tak isto nedôvodné a mimo predmetu\nkonania, lebo v prípade správne prevzatej Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky by\ndotknutý zamestnanec žaloval zamestnávateľa z titulu porušenia vnútroštátnej úpravy pracovného\nčasu.\n16.4. Námietka subsidiarity nároku voči žalovanému neobstojí, pretože žalobca nemôže dosiahnuť\nodstránenie príčiny protiprávneho zásahu, ktorou je nesprávna transpozícia právnej normy v zákone č.\n315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom zbore.\n17.1. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca má aktívnu legitimáciu na uplatnenie náhrady\nnemajetkovej ujmy, resp. dosiahnutia satisfakcie takou formou, ktorú považuje za efektívnu,\nvhodnú, možnú a účelnú. Zásada efektivity umožňuje žalobcovi, ktorý má slabšie postavenie\nzamestnanca, domôcť sa práva voči žalovanému, ako pôvodcovi stavu, ktorý nie je v nesúlade so\nzáväznými ustanoveniami Smernice. Zamestnávateľ žalobcu sa riadi existujúcou právnou úpravou zák.\nč. 315/2001 Z. z., za čo má niesť zodpovednosť výlučne žalovaný, ktorý vystupuje v postavení\nnormotvorcu, ktorý je zodpovedný za nesprávnu a neúplnú transpozíciu smernice Európskej únie.\n17.2. Právomoc súdu konať o žalobe je daná priamym účinkom Smernice č. 2003/88/ES, ako záväzok\nštátu zabezpečiť úpravu 48 hodinového pracovného týždňa v podmienkach zákona č. 315/2001 Z. z.,\nktorým sa riadi služobný pomer žalobcu, príslušníka hasičského záchranného zboru.\n17.3. Neobstojí ani námietka, že pracovné zaradenie žalobcu možno zaradiť pod pojem osobitné\nčinnosti služieb civilnej ochrany, ktoré v zmysle čl. 17 ods. 1 Smernice 2003/88/ES umožňuje\nčlenským štátom, aby sa odchýlili od uplatňovania čl. 6 za predpokladu, že dodržujú všeobecnú zásadu\nochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, pričom jedným z dôvodov neuplatňovania čl. 6 má byť\nsituácia, keď sa jedná o protipožiarne služby a služby civilnej ochrany. Uvádzaný osobitný charakter\nčinností je výnimkou, ktorá sa uplatní iba v mimoriadnych situáciách, definovaných na základe zákona,\nvyhlásením krízového stavu, napr. v dôsledku vojny alebo prírodnej katastrofy a nie v obvyklých\npodmienkach bežného života spoločnosti. Z podstaty mimoriadnej situácie vyplýva, že v tom čase\nukladané povinnosti nemôžu mať charakter trvalého stavu.\n17.4. Okresný súd sa s námietku premlčania, vzhľadom na priznanú peňažnú náhradu vysporiadal, keď\nuviedol, že premlčanie sa týka obdobia od 10/2019 až do 11.01.2020, ktoré zistenie nemalo zásadný\nvplyv na posúdenie žalovaného nároku, lebo žalobný nárok nebol uplatnený za jednotlivé mesiace.\n18.1. Odvolací súd ďalej uvádza, že Smernica 2003/88/ES je uvedená v Zozname preberaných právne\nzáväzných aktov Európskej únie, ktorý je prílohou č. 4 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom záchrannom\nzbore od 01. 01. 2006. Podľa § 193 zák. č. 315/2001 Z. z. sa na služobný pomer príslušníkov použije\nprimerane § 85 ods. 9 Zákonníka práce, ktorý znie: „Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca\nvrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín“. Z ustanovení zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola\npovažovaná za súčasť ich služobného času.\n18.2. V posudzovanej veci sa jedná o pohotovosť na pracovisku, ktorá je v § 96 ods. 2 Zákonníka práce\nupravená nasledovne: „Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený\nna výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za\npracovný čas“. Ustanovenie § 193 zák. č 315/2001 Z. z. však primerané použitie odkazom na § 96\nods. 2 Zákonníka práce neuvádza. Z § 122 ods. 3 vyplýva, že ak počas služobnej pohotovosti dôjde k\nvykonaniu štátnej služby, až takáto situácia je považovaná za štátnu službu nadčas.\n18.3. Za uvedeného stavu, z dôvodu nesprávnej transpozície smernice do zákona č. 315/2001 Z. z.\no Hasičskom záchrannom zbore, žalobca nemal možnosť požadovať od zamestnávateľa dodržiavanie\npožiadaviek upravených ustanoveniami smernice. Na služobný pomer žalobcu sa vzťahuje právna\núprava zákona č. 315/2001 Z. z., preto porušenie právnej normy vyplývajúcej z unijného práva\nnezaťažuje služobný úrad žalobcu, ale žalovaného.\n18.4. V posudzovanej veci koná za žalovanú Slovenskú republiku Ministerstvo vnútra, do pôsobnosti\nktorého v zmysle § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády patrí Hasičský\na záchranný zbor.\n19.1. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý\nčlenský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má smernicou dosiahnuť, pričom\nvoľbu foriem a spôsobov transpozície ponecháva vnútroštátnym orgánom. Je nesporné, že právna\núprava pracovného času je regulovaná čl. 2 a čl. 6 Smernice č. 2003/88/ES, ktorá priznáva právo\n\nna neprekročenie 48 hodinovej hranice pre priemerný týždenný pracovný čas, ktorý zahŕňa nadčasy,\naj pracovnú pohotovosť a od tejto hranice sa nemožno odchýliť ani pokiaľ ide o pracovné povinnosti\nžalobcu ako hasiča.\n19.2. Vôľa unijného normotvorcu musí byť splnená, obvykle vykonaním potrebnej zmeny vnútroštátnej\nprávnej úpravy. Pre prípad, že zákonodarca túto povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho\ndvora teóriu priameho účinku smerníc. Ak by totiž bola Smernica náležite transponovaná, nemožno sa\ndomáhať priameho účinku smernice, ale len prostredníctvom vnútroštátnej normy, do ktorej je úprava\npracovného času transponovaná.\n20.1. Zásada priameho účinku Smernice umožňuje žalobcovi, aby sa dovolal aplikácie vnútroštátnou\nprávnou úpravou nerešpektovanej smernice priamo pred orgánom verejnej moci, ktorým je všeobecný\nsúd, lebo v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je pri uplatnení náhrady škody a nemajetkovej\nujmy v dôsledku priameho účinku Smernice iný orgán verejnej moci, ktorý by mal právomoc konať.\n20.2. Súdny dvor EU priznal smerniciam priamu účinnosť za súčasného splnenia podmienok: a)\njasný, presný a určitý záväzok uvedený v smernici, b) záväzok je nepodmienený, c) uplynula lehota na\ntranspozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku, d) nejde o záväzok, ktorý ukladá priamo povinnosť\njednotlivcovi, naopak, právo jednotlivcovi priznáva. Splnenie uvedených podmienok mal okresný súd\npreukázané.\n20.3. Zásada efektivity bráni uložiť žalobcovi povinnosť systematicky využívať iné vnútroštátne právne\nprostriedky, ak to od žalobcu nemožno rozumne vyžadovať, alebo ak by iné právne prostriedky spôsobili\nnadmerné ťažkosti pri uplatnení práva. Z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Gunter Fuss C-429/09\nvyplýva, že porušenie práva únie s priamym účinkom nemožno prenášať na dotknutého zamestnanca ani\nna zamestnávateľa, čo by malo za následok prenášanie povinnosti dbať o dodržiavanie právnych noriem\nz orgánov štátu na jednotlivca. Smernica č. 2003/88/ES nevyžaduje, aby dotknutí pracovníci požadovali\nzamestnávateľa o dodržiavanie minimálnych požiadaviek upravených ustanoveniami smernice.\n21. Krajský súd považuje odvolacie dôvody žalovaného za nedôvodné. Okresný súd sa so všetkými\notázkami, podstatnými z hľadiska predmetu konania, preukázania nemajetkovej ujmy žalobcu v príčinnej\nsúvislosti s nesprávnou transpozíciou Smernice do Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore\nvysporiadal, vec správne skutkov a právne posúdil a odôvodnil.\n22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.\n1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd priznal podľa § 255 ods. 1\nnáhradu trov odvolacieho konania od žalovaného.\n23. Vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, zostáva rozsudok okresného súdu\nnedotknutý, pretože dotknutý žalobca odvolanie nepodal.\n24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.\n1 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 2 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)\n(§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a\nčoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\nJe povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní\nnáležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432\nods. 1 CSP).\n\nDovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/17/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}