{"guid": "b12c870e-9299-4495-879c-9599e30afdcc:c14e3f36-7d29-4186-b9ac-1b8c066b10f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2", "spisova_znacka": "17CoCsp/38/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/38/2024 z 26. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2024, sp. zn. 17CoCsp/38/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2", "identifikacne_cislo": "6323200855", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c14e3f36-7d29-4186-b9ac-1b8c066b10f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n17CoCsp/38/2024\n6323200855\n26. 11. 2024\nJUDr. Eva Dzúriková\nECLI:SK:KSBB:2024:6323200855.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov\nsenátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. B. C., s. r. o., so\nsídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený F. G., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX,\nproti žalovanému: H. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom D., B. I. XXXX/XXX, o zaplatenie 3 349,88\neur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko\nBrezno č. k. BR-2Csp/39/2023-168 zo dňa 22. 05. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-2Csp/39/2023-168 zo dňa\n22. 05. 2024 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej len „okresný súd“,\nalebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 349,88\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 349,88 eur od 26. októbra 2022 do\nzaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol\na výrokom III. rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %\ndo 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.\n1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného\nzaplatenia sumy 3 349,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3 349,88\neur od 26. októbra 2022 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil sumu 172,38 eur ako náklady spojené s\nuplatnením pohľadávky a trovy konania. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca\nžalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 31. januára 2011 zmluvu o bežnom účte č. 2911902020, v ktorej bolo\ndohodnuté aj povolené prečerpanie. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané,\nže žalovaný má, z titulu zmluvy o bežnom účte č. 2911902020, voči žalobcovi dlh vo výške 3 349,88\neur, a preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 349,88 eur.\nNakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd žalobcovi zároveň\npriznal úrok z omeškania. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu 172,38 eur ako náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky, a to titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy. Tieto\nnáklady žalobca vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“), t. j. za jeden úkon právnej služby\n+ DPH + režijný paušál. Súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že náklady spojené s uplatnením\npohľadávky nie je možné stotožniť s trovami konania, keďže konanie začína až podaním žaloby. Náklady\nspojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky\nešte v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné či iné náklady, ktoré\n\npriamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Súd môže priznať uvedený nárok iba vo výške nákladov,\nktoré pri uplatnení pohľadávky vznikli. Výšku týchto nákladov aj dôvod ich vzniku preukazuje žalobca.\nNáklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú skutočné náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v\nsúvislosti s tým, že uplatňuje pohľadávku voči žalovanému. Pokiaľ si náklady spojené s uplatnením\npohľadávky žalobca uplatní, je povinný tieto náklady odôvodniť čo do dôvodnosti aj výšky uplatnených\nnákladov. Žalobca nepredložil žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývala reálna výška nákladov\nna uplatnenie predžalobnej výzvy. Samotný odkaz na výšku nákladov právneho zastúpenia v prípade\njedného úkonu podľa advokátskej tarify sám o sebe nepostačuje, keďže zo žiadneho vyjadrenia ani\ndôkazu nie je zrejmé, či si žalobca odmenu za predžalobnú výzvu so svojím právnym zástupcom dohodol\nvo výške advokátskej tarify a či ju aj právnemu zástupcovi zaplatil, keďže až zaplatením by mu vznikli\nnáklady na uplatnenie pohľadávky. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. O\ntrovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O\nvýške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, pričom uviedol, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie napáda len vo výroku II. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti\nzmenil tak, že žalovaného zaviaže na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n172,38 eur. Žalobca v odvolaní tvrdil, že si v súdnom konaní uplatnil náklady spojené s vymáhaním\npohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo výške 172,38 eur, titulom vykonaného úkonu\nprávnej služby – predžalobnej výzvy, ktorá bolo vyčíslená podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust.\n§ 10 ods. 1, § 15 písm. a), § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Bol názoru, že náklad vo výške\n172,38 eur mu vznikol za vykonaný úkon právnej služby – predžalobnej výzvy, ktorý vznikol nepochybne\nv súvislosti s uplatnením pohľadávky, pričom sa predžalobnou výzvou snažil o zmierlivé vyriešenie sporu,\nt. j. je nevyhnutné ho považovať za účelne vynaložený náklad. Uviedol, že už v podanej žalobe tvrdil\nvykonanie úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy, ktorú preukázane ním zvolený právny zástupca\naj vyhotovil a žalovanému zaslal, čo aj v konaní dostatočne preukázal. Žalobca pre úplnosť poukázal na\naktuálne znenie § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2024\na poznamenal, že predžalobnú výzvu si uplatnil ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky ešte za\núčinnosti vyhlášky, v zmysle ktorej sa predmetný úkon nepovažoval za súčasť nároku na náhradu trov\nkonania. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Obdo\n2/2010 zo dňa 9. júna 2010.\n3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril i napriek tomu, že mu na to bol vytvorený procesný priestor.\n4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo\npodané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti\nktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením\n§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“\nrozsudok okresného súdu vo výroku II. a v závislom výroku III. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako\nvecne správny.\n5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n7. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,\npoplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po\npreskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že\nsúd prvej inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania (§ 191 CSP) v dostatočnej\n\nmiere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje\na v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje závery aj v súlade\ns ustanovením § 220 ods. 2 CSP v dostatočnej miere odôvodnil. Po preskúmaní veci nezistil odvolací\nsúd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.\nOdvolací súd uvádza, že odvolateľ v podanom odvolaní vo vzťahu k meritu veci neuviedol žiadne\nnové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (vo veci samej). Nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok ustanovených v § 384 ods.\n2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by nemohli bez svojej viny byť prezentované v\nprvoinštančnom konaní. Z uvedeného dôvodu tak v súdenej veci neboli naplnené procesné predpoklady\ndopĺňať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383,\n§ 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 366 CSP). Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd názoru,\nže podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nzamietajúcom výroku (II.) a v závislom výroku (III.) o trovách konania ako vecne správny potvrdil, a keďže\ns odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje,\npričom k relevantným námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods.\n3 CSP uvádza nasledovné.\n9. Procesná obrana žalobcu v odvolaní bola založená na námietke nesprávne zisteného skutkového\nstavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý proces. Žalobca\nv podanom odvolaní uviedol, že v konaní tvrdil a aj preukázal vynaloženie nákladu súvisiaceho\ns vymáhaním pohľadávky v podobe predžalobnej výzvy, ako aj dôvodnosť jeho výšky.\n10. K námietke o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací\ndôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd\nprvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,\nalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli\npočas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.\n10.1 K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že skutkové závery zistené a prijaté súdom prvej\ninštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom v súlade s ust. § 191 CSP. V procese hodnotenia dôkazov\nodvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by navodzovali záver o nesprávnom hodnotení dôkazov.\nOdvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym\nskutkovým zisteniam. V rozsahu odvolacích námietok žalobcu odvolací súd akcentuje na skutočnosť, že\nžalobca si v konaní uplatnil ako príslušenstvo k pohľadávke, titulom nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky, sumu 172,38 eur ako vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy. Tento úkon\nsi žalobca ocenil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného\ndokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal reálnu výšku\nuplatnených nákladov súvisiacich s realizovanou predžalobnou výzvou. Zdôraznil, že zo žiadneho\ndôkazu nie je zrejmé či odmenu za predžalobnú výzvu žalobca reálne aj svojmu právnemu zástupcovi\nzaplatil. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že predmetné skutkové závery súdu prvej inštancie\nmajú oporou vo vykonanom dokazovaní, nie sú výsledkom svojvôle súdu v procese hodnotenia dôkazov,\na preto odvolací súd hodnotí predmetnú odvolaciu námietku v rovine skutkových nedostatkov ako\nnedôvodnú.\n11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa\nrozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,\nktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z\nprávneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne,\nak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený\nskutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný\n\nskutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť\nnesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou\npoužitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na\nzistený skutkový stav.\n11.1 V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie vec správne posúdil podľa právneho predpisu, t. j. ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, správne ho interpretoval a na posudzovanú vec aj správne aplikoval. Žalobca v odvolaní\npoužitie ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerozporoval, z obsahu podaného odvolania je\nvšak zrejmé, že žalobca namieta predovšetkým interpretáciu predmetného ustanovenia a jeho aplikáciu\nsúdom prvej inštancie na prejednávanú vec.\n11.2 Odvolací súd v tejto rovine poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npublikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R\n07/2010 pod. č. 6, uznesenie sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 zo dňa 9. júna 2010, v ktorom najvyšší súd\nprijal právny záver, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu\nslužbu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Za náklady spojené s\nuplatnením pohľadávky považoval najvyšší súd najmä trovy vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, a\nto aj v predsúdnom štádiu, pričom ide najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky.\nTieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali\núspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.\n11.3 Odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 121 ods. 3 „in fine“ Občianskeho zákonníka v spojení\ns výkladom podaným najvyššími súdnymi autoritami, ak chce žalobca byť v rozsahu uplatneného\nnároku na zaplatenie nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky – predžalobnej výzvy úspešný, musí\npredovšetkým preukázať, že tento úkon bol skutočne realizovaný, a že náklady s ním spojené boli aj\nskutočne a účelne vynaložené. Odvolací súd v tomto smere dopĺňa, že povaha takto uplatneného nároku\n(§ 121 ods. 3 „in fine“) spočíva v refundácii tých nákladov, ktoré vznikli žalobcovi „účelným“ vynaložením\npeňažných prostriedkov na úkony súvisiace s uplatnením jeho pohľadávky. Refundácia z logiky veci\nprichádza do úvahy len tam, kde prvotne vznikol deficit. Preto, v rovine hmotnoprávneho nároku na\npreplatenie nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky, musí byť prvotne preukázaný, resp. úbytok\npeňažných prostriedkov v súvislosti s uplatnením pohľadávky, ktorý až následne môže byť po splnení\nzákonom prezumovaných predpokladov refundovaný.\n11.4 V zmysle vyššie uvedeného nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vytknúť v rovine\ninterpretácie ustanovenia § 121 ods. 3 „in fine“ Občianskeho zákonníka akékoľvek nedostatky.\nInterpretácia predmetného ustanovenia bola prijatá v zákonných limitoch, rešpektujúc výklad podaný\nnajvyššími súdnymi autoritami.\n11.5 V rovine odvolacej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že\nprávnou otázkou je aj posúdenie toho, či určitý skutkový stav možno podriadiť pod konkrétnu právnu\nnormu. Vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci v nadväznosti na záver súdu, či je nárok\ndôvodný, možno tiež v tomto ohľade vnímať ako záver právny, pretože právne otázky netvoria len\nabstraktne formulované právne vety bez vzťahu na konkrétny skutkový stav (m. m. III. ÚS 61/2022).\nV posudzovanej veci predstavuje takýto právny záver konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca\nnepreukázal, že by vyčíslenú odmenu za predžalobnú výzvu svojmu právnemu zástupcovi aj reálne\nzaplatil, keďže až zaplatením by mu vznikli náklady na uplatnenie pohľadávky, z dôvodu ktorého súd\nprvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Odvolací súd posudzujúc uvedený záver v aspekte\nodvolacích dôvodov konštatuje, že súd prvej inštancie, na základe správne zisteného skutkového\nstavu, vychádzal zo správne prijatého úsudku o neunesení dôkazného bremena v rozsahu preukázania\nskutočného vynaloženia peňažných prostriedkov a v nadväznosti na to dospel aj k správnemu záveru\no nedôvodnosti žalobného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n172,38 eur, keďže nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre priznanie tohto žalobného nároku.\n12. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nesprávnym úradným postupom znemožnil žalobcovi\nuskutočňovať jeho práva až v rovine porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že\npod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila\nstrane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-\n\nktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\nPri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo\nznemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do\npráva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť\nv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti\nstrany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.\n12.1 Pod uvedený odvolací dôvod je možné subsumovať odvolaciu námietku žalobcu, ktorý považoval\nposúdenie veci súdom prvej inštancie za svojvoľné a šikanózne. K predmetnej argumentácii odvolací\nsúd uvádza, že svojvôľa (arbitrárnosť) môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Môže ísť\nnapríklad o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo môže ísť o taký\nvýklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť\nmôže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného\nracionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové\nzávery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené aj\ns nedostatočným odôvodnením. Arbitrárnosť sa môže prejaviť v procesnom postupe, ale aj v právnom\nposúdení. S uvedenou odvolacou námietkou sa však odvolací súd nestotožňuje a vo svetle vyššie\nuvedeného opakuje, že v štádiu budovania skutkového stavu a ani v režime právneho posúdenia veci\nneboli na strane súdu prvej inštancie zistené deficity zákonnosti, tobôž extrémne. Súd prvej inštancie\nrozhodol v medziach zákonnosti a svoje závery aj v dostatočnej kvalite zdôvodnil, keď odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý umožňuje\nprijať záver o tom, že bolo v zákonnej rovine realizované právo žalobcu na spravodlivý súdny proces,\nresp. súdnu ochranu.\n13. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalobcu\nuvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na\nspravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej\nveci už rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).\n14. Odvolací súd uzatvára, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom jasne\na zrozumiteľne vyplýva, ako a na základe akých dôkazov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby\nna zaplatenie nákladu spojeného s uplatnením pohľadávky. Prijaté závery v týchto súvislostiach\nnemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a na jeho základe dospel\naj k vecne správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby v prejednávanej časti a v tomto rozsahu svoje\nzávery aj dostatočne zdôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv odvolaním napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdil.\n15. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách\nprvoinštančného konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť\nžalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady\ntrov konania, podľa § 255 ods. 1 CSP, tvrdiac, že žalobca v konaní dosiahol procesný úspech v celom\nrozsahu. Odvolací súd s dôrazom na skutočnosť, že vo veci sa žalovaný neodvolal, rešpektujúc zásadu\nzákazu „reformatio in peius“ (čl. 16 ods. 3 CSP), potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného\nkonania ako vecne správny, keďže súčasne zo strany odvolacieho súdu nedošlo ani k zrušeniu a ani\nk zmene odvolaním napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie.\n16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1\nCSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu tento nebol\núspešný ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil\nako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému.\nŽalovaný sa však k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril, a preto mu v súvislosti s odvolacím\nkonaním trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania\ntak, že žalovanému, hoc procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal, keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti\ns odvolacím konaním objektívne nevznikli (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018).\n\n17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Csp/39/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c80e7694-a330-431f-9547-f5a8c3b7b813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.61.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.61.2022.2"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "589a53dd-0a06-4005-ae8d-21f3c6254c72:248d8af1-b7b1-4b3a-87fd-ce15191455a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Csp/39/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/39/2023 z 4. 12. 2023", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2023-12-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/589a53dd-0a06-4005-ae8d-21f3c6254c72:248d8af1-b7b1-4b3a-87fd-ce15191455a0"}], "citovane_v": [{"guid": "e2fe4a10-767b-4e84-b484-303d390d3ad6:ad4f6467-443b-4f80-9c15-a3a17002a3a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoCsp/16/2025 z 2. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6423201928.2"}, {"guid": "1013b860-48b3-4c1f-8f15-4d5b5eee42f0:18569f51-3ecc-49ed-8ccc-55c422961dc8", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2025:6423201928.5", "spisova_znacka": "5Csp/40/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Csp/40/2023 z 14. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2025:6423201928.5"}]}