Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/23/2024 z 21. 8. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. augusta 2024, sp. zn. 2To/23/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3 Krajský súd Banská Bystrica | 2To/23/2024 | ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3 | 2024-08-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 320 ods. 1 písm. a) TP, § 280 ods. 2 TP, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5705663-b6fd-4b2c-b9f5-8269ce85491a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Banská Bystrica 2To/23/2024 6124010072 21. 08. 2024 Mgr. Ivana Datlová ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. augusta 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX C. D., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. marca 2024, sp. zn. 3T/5/2024 takto rozhodol: Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 280 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/5/2024 zo dňa 04.03.2024 v celom rozsahu a trestnú vec obžalovaného A. B. D. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom A., E. XXX/XX, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2022 do 09.00 hod. dňa 04.09.2023 v rodinnom dome C. A., D. F. E. G. XXX/XX, H. opakovanie fyzické a psychické utrpenie svojej manželke E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. XXX/XX takým spôsobom, že ju opakovane obviňoval z nevery, nadával jej, že je kurva, piča, zlatokopka, špina, šľapka, že sa kurví, že je jalová, dňa 15.07.2023 jej povedal, že jej takú prijebe, že ju zabije, pričom ju strčil zo schodov, následkom čoho spadla na chrbát, vzápätí k nej pristúpil, chytil ju pod krk a dal jej ľavou rukou facku, čím jej spôsobil podliatiny na zadnej časti tela, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a dňa 04.09.2023 zamkol bráničku a zobral kľúče, aby nemohla odísť z domu, pričom počas celého obdobia jej opakovane zamedzoval prístup k teplej vode, kúreniu, elektrike a zamedzoval jej prístup k nehnuteľnosti, v ktorej spoločne bývali, pričom nikdy na lekárskom ošetrení nebola, postupuje I. J. K., I. všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a . odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/5/2024 zo dňa 04.03.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od 15.07.2023 do 09.00 hod. dňa 04.09.2023 v rodinnom dome C. A., D. F. E. G. XXX/XX, H. pod vplyvom alkoholu psychické utrpenie svojej manželke E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. XXX/XX takým spôsobom, že opakovane vyvolával hádky, obviňoval ju z nevery, hlavne, keď bola mimo domu, nadával jej, že jej kurva, piča, zlatokopka, špina, šľapka, že sa kurví, že je jalová, dňa 15.07.2023 jej po vzájomnej hádke povedal, že jej prijebe, že ju zabije, pričom ju strčil zo schodov, následkom čoho spadla na chrbát, vzápätí k nej pristúpil a dal jej facku, čím jej spôsobil podliatiny na zadnej časti tela, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, niekoľkokrát jej zamedzil prístup k teplej vode a elektrike, čo pociťovala poškodená ako psychické príkorie. Za to bol podľa § 208 ods. 1 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň mu bol podľa § 51 ods. 3 písm. b), písm. f), § 51 ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona uložený zákaz počas skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, zákaz zdržiavať sa na adrese trvalého pobytu na adrese A., E. XXX/XX, zákaz priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako päť metrov k poškodenej E. B. a zákaz kontaktovať poškodenú v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostriedkami elektronickej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Proti rozsudku podali odvolanie do výroku o vine aj do výroku o treste okresný prokurátor aj obžalovaný, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.03.2024. Okresný prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 24.04.2024. Výrok o vine obžalovaného aj o uloženom treste považoval za nezákonný, pretože boli založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. S poukazom na obsah odôvodnenia prvostupňového rozsudku vo vzťahu k obdobiu, od ktorého považoval za preukázané, že poškodená pociťovala zaobchádzanie obžalovaného s ňou ako psychické príkorie, k hodnoteniu charakteru a početnosti konfliktov obžalovaného a poškodenej a obmedzujúcemu konanie obžalovaného v zmysle vypínania vody, kúrenia a elektriky v období od apríla 2022 v rodinnom dome, v ktorom spolu žili namietal, že skutkové a následne aj právne závery okresného súdu sú nesprávne, pokiaľ skutok časovo obmedzil len na obdobie od 15. júla 2023 do 4. septembra 2023. Argumentoval výpoveďou poškodenej, ktorá v priebehu prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní konzistentne vypovedala, že problémy v manželstve s obžalovaným sa začali intenzívne prejavovať už po ich svadbe v apríli 2022, keď začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol hádavý a agresívny, všetko mu vadilo a vulgárne jej nadával. V tomto správaní pokračoval až do 04. septembra 2003, kedy podala trestné oznámenie, pretože sa obávala o svoj život. Od januára 2022 do apríla 2023 sa obžalovaný voči poškodenej dopustil troch priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu. Pritom aj znaleckým dokazovaním bola u obžalovaného preukázaná zvýšená tolerancia alkoholu, hoci jeho užitie nemalo chorobný vplyv na jeho konanie v čase spáchania činu. Ide však o neuroticky štrukturovanú osobnosť so zvýraznenými známkami teatrality a histriónskymi črtami s nedostatočnou kapacitou zvládacích mechanizmov na efektívne odžívanie jeho emócií, pri ktorých odbrzdení (napríklad alkoholom) môže byť jeho prejav neadekvátny. Namietal súdom vykonanú modifikáciu skutku a zmenu právnej kvalifikácie a tvrdil, že výpoveďami poškodenej, svedkov L. M., N. M. a nepriamo aj závermi psychologického znaleckého posudku poškodenej bolo preukázané, že obžalovaný naplnil objektívnu stránku trestného činu v zmysle podanej obžaloby s tým, že konal v priamom úmysle a porušil aj objekt daného trestného činu, ktorým je ochrana blízkej osoby, jeho manželky. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením obžalovanému priznanej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, keď súd na jednej strane konštatoval, že obžalovaný sa voči poškodenej dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, avšak charakter a závažnosť týchto priestupkov podľa jeho názoru netvorila prekážku na jej priznanie. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný doručil dňa XX. XXXXX XXXX J. M. H. O. H. E. o prešetrenie postupu pri vyšetrovaní jeho trestnej veci, ktorá bola dňa 26. marca 2024 postúpená okresnému súdu hodnotiac podanie podľa jeho obsahu ako odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. Obžalovaný v ňom popieral svoju vinu a namietal nesprávne vyhodnotenie výpovedí poškodenej, svedkov aj znaleckých posudkov a zdôraznil, že svedkovia neboli priamymi účastníkmi skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, že boli poškodenou manipulovaní a že v skutočnosti bol on týraný poškodenou, keď ho vyhodila spávať do pivničných priestorov, odmietla mu variť, prať a do domu nasťahovala šesť mačiek. Zdôraznil, že psychologickým vyšetrením nebola u nej zistená posttraumatická stresová ani depresívna porucha v súvislosti so žalovaným skutkom. Obhajca obžalovaného odvolanie odôvodnil podaním doručeným krajskému súdu dňa 19. augusta 2024. Namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine obžalovaného aj o uloženom treste s tým, že tieto výroky sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Pripustil, že v spolužití s poškodenou dochádzalo k manželským nezhodám a vzájomným hádkam, osočovaniu a nadávaniu si (čo vo svojej výpovedi potvrdila aj poškodená ), a to kvôli šiestim mačkám poškodenej, ktoré sa napriek tomu, že mali v rodinnom dome vyhradenú jednu izbu, pohybovali aj inde v dome, chodili po stole v kuchyni, vracali, značkovali a ničili nábytok. Tiež poškodenú párkrát obvinil z nevery, keď odmietala akýkoľvek fyzický kontakt s ním, vyhodila ho z manželskej spálne a prespával v izbe v pivnici, ktorú si prerobil na bývanie, rozhodne sa však nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by jej spôsobil psychické utrpenie, a preto odmietal svoju vinu zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku. Výslovne poprel, že by sa dňa 15. júla 2023 dopustil konania opísaného v skutkovej vete prvostupňového rozsudku s tým, že ide o lživé tvrdenie poškodenej s cieľom privodiť mu trestné stíhanie zo zištných dôvodov, ktoré nebolo verifikované žiadnym dôkazom. Uviedol, že uvedeného dňa sa s poškodenou pohádali kvôli mačkám, ktoré opätovne chodili po stole, na ktorom bolo jedlo. V rámci tejto hádky poškodená k nemu pristúpila, začala mu nadávať, škriabať ho a škrtiť, preto ju pravou rukou od seba odstrčil a ona prepadla cez prah dverí pred schody na terase. Zľakol sa, že si ublížila, a preto ju začal dvíhať, chytil ju za ruky a zdvihol zo zeme. Zdôraznil, že ani svedok M. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by poškodenú strčil zo schodov. K zamedzovaniu prístupu k teplej vode a elektrike uviedol, že ide opäť o lživé a ničím nepreukázané tvrdenia poškodenej. Prívod vody odstavil len raz cca na pol dňa, keď vykonával vodárenské práce vo svojej izbe v pivnici a hlavný elektrický istič vypol tiež iba raz cca na polhodinu, keď poškodená naschvál nechala rozsvietené svetlo v celom rodinnom dome. Poukázal na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R20/1984 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 15/2014 a namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by nezhody s poškodenou dosiahli intenzitu trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného, pretože nebolo preukázané, že by poškodená hádky, obviňovanie z nevery, či v skutkovej vete uvedené napadnutie pociťovala ako fyzické alebo psychické utrpenie, resp., že by bola v dôsledku telesných a duševných bolestí v takom stave, ktorý by ovplyvňoval jej obvyklý spôsob života. Zdôraznil, že pre domáce násilie je typická opakovanosť, nárast intenzity, zreteľne nerovné pozície v postavení útočníka a obete, pričom dokazovaním nebola preukázaná ani gradácia jeho konania, ani nerovné pozície a ani vyššia forma hrubosti a bezcitnosti v jeho konaní. Poškodenej nespôsobil žiadne psychické, či fyzické utrpenie, čo bolo preukázané aj závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie číslo 61/2023. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že sa nedopustil konania, ktoré by naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákon, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku skúmal, či boli odvolania prokurátora a obžalovaného podané včas, či boli podané oprávnenou osobou a či nedošlo k späťvzatiu odvolania alebo vzdaniu sa práva podať odvolanie a zistil, že boli podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 Trestného poriadku, boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného poriadku, pričom odvolatelia sa v zmysle § 312 Trestného poriadku nevzdali práva na podanie odvolania, ani ho nezobrali späť, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku a vec prejednal na neverejnom zasadnutí. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku; ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne a odvolanie prokurátora dôvodné nebolo. Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku; nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku; orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 119 ods. 1, písm. a) až g) Trestného poriadku; v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu, majetkové pomery na účely odňatia výnosom z trestnej činnosti. Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu podaných odvolaní odvolací súd predovšetkým konštatuje, že prvostupňový súd zistil na základe vykonaného dokazovania náležite skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Poukázal na všetky vykonané dôkazy (strana 3-9), pričom tieto hodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne (strana 9-12), avšak zistený skutkový stav veci nesprávne právne posúdil, keď konaním obžalovaného opísaným v ním správne modifikovanej skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia považoval za naplnenú objektívnu stránku trestného činu, z ktorého obžalovaného uznal za vinného. Tým porušil ustanovenia Trestného zákona a dopustil sa chýb v napadnutých výrokoch rozsudku. Konaním obžalovaného v zmysle podanej obžaloby mohla byť naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a preto mal okresný súd vec postúpiť podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku inému orgánu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že problémy v spolužití obžalovaného a poškodenej začali po tom, ako vo februári 2022 uzavreli manželstvo. Ich príčinou bola skutočnosť, že obžalovaný nesúhlasil s tým, že poškodená v dome chovala šesť mačiek, že začali mať problémy v intímnej oblasti, keď poškodená odmietala fyzický kontakt s obžalovaným, čo si obžalovaný vysvetľoval neverou poškodenej, že obžalovaný požíval alkoholické nápoje a pre nezhody súvisiace s vlastníctvom rodinného domu, ktoré je zapísané v prospech poškodenej a inej osoby, hoci jeho kúpu financovali obidvaja. Vo vzťahu k skutku opísanému v modifikovanej skutkovej vete prvostupňového rozsudku považoval za vierohodnú výpoveď poškodenej, že v júli 2023 jej obžalovaný dal facku, keď ju zhodil zo schodov a potom ju fyzicky týral, po svadbe začal viac popíjať, pod vplyvom alkoholu bol hádavý, agresívny, všetko mu vadilo a vulgárne jej nadával, na druhý deň sa ospravedlňoval, každý deň sa hádali, obviňoval ju z nevery s tým, že správanie obžalovaného k nej začala brať vážnejšie, začala sa ho báť a pociťovala ho ako ovplyvňujúce kvalitu jej života od fyzického útoku v júli 2023, pričom strach poškodenej o jej život potvrdila aj svedkyňa N. M.. Tiež potvrdila, že obžalovaný sa poškodenej cez telefón vyhrážal, vulgárne jej nadával, že má ísť domov, pretože nebol rád, keď sa ju nej poškodená zdržiavala. Poškodená sa jej vždy sťažovala na obžalovaného, medzi nimi bola vždy nejaká zámienka na hádku, nejaký problém v práci alebo alkohol. Od poškodenej vedela, že ju podozrieval z nevery a tiež, že spávali oddelene, pretože obžalovaný pod vplyvom alkoholu poškodenej zapáchal. Svedkom fyzického útoku medzi obžalovaným a poškodenou nikdy nebola. Pociťovanie fyzického diskomfortu a príkoria zistila po odbornom vyšetrení poškodenej aj znalkyňa z odvetvia psychológie O. N. O., hoci nevedela bližšie špecifikovať, čím všetkým bol jej psychický diskomfort spôsobený. U poškodenej nezistila hlboké traumatické prežívanie, žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá by súvisela s konaním obžalovaného, vrátane posttraumatickej stresovej poruchy, ani hlbšie traumatické stopy na jej psychike s tým, že poškodená svoju zlú situáciu v manželstve efektívne riešila podaním trestného oznámenia. Vyšetrením nebolo možné vylúčiť, ale ani potvrdiť násilné konanie obžalovaného voči poškodenej. Útok obžalovaného voči poškodenej zo dňa 15. júla 2023 považoval okresný súd za preukázaný jednak výpoveďou poškodenej, ktorá o ňom vypovedala v totožný deň aj na polícii, hematómami na zadnej časti jej tela (fotografie) a tiež výpoveďou svedka L. M., ktorý mal z okna susedného domu vidieť, že obžalovaný dal poškodenej facku, po ktorej spadla. Okrem uvedeného nebol svedkom žiadneho útoku obžalovaného na poškodenú. Boli mu známe iba telefonáty a SMS správy, ktoré sa týkali podozrievania poškodenej obžalovaným z nevery. Obžalovaný vypovedal, že v spolužití s poškodenou to začalo škrípať po uzavretí manželstva, s tým, že problémy v ich spolužití vznikali hlavne kvôli jej mačkám, ktoré mali v dome vyhradenú jednu izbu, s čím obžalovaný nesúhlasil. Začala ho vyhadzovať z domu, zmenila voči nemu správanie a neboli medzi nimi žiadne intímnosti, vulgárne mu nadávala, že je kokot, že smrdí a podobne, dala mu aj facky. Priznal, že sa s poškodenou hádali, že si navzájom vulgárne nadávali aj že ju podozrieval z nevery, pretože ho vyhodila zo spálne, a preto si v pivnici prerobil izbu. Tiež priznal, že jej od zlosti rozbil telefón, keď sa pohádali. Poprel, že by sa dopustil skutku opísaného v obžalobe, zamedzovanie jej prístupu k teplej vode a kúreniu nebolo ani možné vzhľadom na kúrenie a ohrev teplej vody na pevné palivo. Obmedzil ju len dočasne počas stavebných prác. Okresný súd jeho výpoveď nepovažoval v celom rozsahu za vierohodnú a argumentoval tým, že v niektorých aspektoch, napr. ohľadom požívania alkoholu svoje konanie zľahčoval a nepripisoval mu takú vážnosť ako to pociťovala poškodená, keď aj svedkovia M. potvrdili, že pod vplyvom alkoholu bol agresívny a poškodenej vulgárne nadával, hoci inak to bol chlap na jednotku a neboli s ním žiadne problémy. Poukázal aj na závery znaleckého posudku O. O. B. I. psychológie, ktorá osobnosť obžalovaného hodnotila ako nezrelú, ktorá ťažšie zvláda záťaž v medziľudských a blízkych vzťahoch, s rôznymi problémami a frustráciami, ktoré v sebe dusí a po ktorých odbrzdení alkoholom sa mohli prejavovať negatívnymi emóciami a správaním voči poškodenej a okoliu. Agresivitu ako apriórnu črtu jeho osobnosti nezistila. Na základe uvedeného považoval v porovnaní s podanou obžalobou za preukázané konanie obžalovaného v rozsahu skutkovej vety jeho rozhodnutia s tým, že ním bola naplnená skutková podstata trestného činu v zmysle § 208 ods. 1 písm. a Trestného zákona. Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je v skutkových podstatách upravených v odseku 1-3 zločinom, je pokračovacím trestným činom napĺňajúcim aj znaky trváceho trestného činu, keď jeho jednotlivé útoky spravidla samé osebe nenapĺňajú zákonné znaky jeho jednotlivých skutkových podstát, pretože na ich naplnenie sa vyžaduje určitá trvácnosť, resp. opakovanie sa v tom zmysle, že páchateľ najprv konaním identifikovaným v odseku 1/ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržiava opakovaním takého konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred domácim násilím a jeho objektívna stránka spočíva v označených špecifických útokoch. Na jej naplnenie nepostačuje preukázanie samotnej existencie útoku na poškodenú osobu, ktorý netrvá krátky, resp. prechodný čas, ale je potrebné, aby bol preukázaný aj následok takéhoto útoku v podobe spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia, teda stavu vyznačujúceho sa telesnými a duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby (napr. uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 46/2017). Okrem preukázania jednotlivých útokov s hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti, musí byť preukázaný aj časový rámec ich trvania so znakmi periodicity, trvalosti alebo sústavnosti ich výskytu. Pre týranie sú tiež typické nerovné pozície útočníka a obete, ktoré sú nemenné. Po preskúmaní veci sa odvolací súd nestotožnil s právnymi závermi okresného súdu, pokiaľ obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože na základe vykonaného dokazovania nemožno považovať jeho objektívnu stránku za naplnenú konaním obžalovaného opísaným v skutkovej vete jeho rozsudku. Nebola preukázaná zákonom vyžadovaná intenzita útokov so zvýšenou mierou hrubosti a necitlivosti správania sa obžalovaného voči poškodenej, následok spočívajúci vo fyzickom alebo psychickom utrpení poškodenej, ktoré by ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života a ani nerovné a nemenné postavenie obžalovaného a poškodenej v pozícii útočníka a obete. Poškodená bola schopná rozoznať a brániť sa voči nežiadúcemu správaniu obžalovaného, či už slovným alebo fyzickým protiútokom alebo aj oznámením jeho konania príslušným orgánom, čo vylučuje jej postavenie obete vo vzťahu s obžalovaným. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že samotná poškodená vo svojich výpovediach potvrdila, že ich hádky boli vzájomné, že ich príčinou boli jej mačky žijúce v ich obydlí, čo obžalovanému vadilo, ako aj požívanie alkoholu obžalovaným vo zvýšenej miere najmä po ich svadbe, keď si nakúpil hospodárske zvieratá, pričom pod jeho vplyvom bol vulgárny a všetko mu vadilo. Vulgárne si nadávali navzájom, poškodená mu dala aj facky. Potvrdila aj to, že obžalovaného v intímnej oblasti odmietala a neprespával v spoločnej spálni. Žiadny z vypočutých svedkov (N. M., L. P., M. P., O. K.) D. účastní akéhokoľvek fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, s výnimkou svedka M., ktorý vypovedal, že videl ako dňa 15. 07. 2023 obžalovaný dal poškodenej facku a ona spadla na zem, (čo ani nezodpovedá výpovedi poškodenej, ktorej obsah okresný súd premietol do opisu skutku). Podozrievanie z nevery okrem svedkov M. A. aj samotný obžalovaný, pričom poškodená vylúčila, že by ju obžalovaný z toho dôvodu prenasledoval, hoci jej vulgárne nadával. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že alkohol pôsobí na rôzne frustrácie a problémy obžalovaného odbrzďujúco s následnými možnými negatívnymi emóciami a správaním voči okoliu a blízkym osobám, ale agresivita ako črta jeho osobnosti zistená nebola. Tiež u poškodenej nebola zistená žiadna duševná choroba alebo porucha, ktorá by súvisela s konaním obžalovaného, vrátane posttraumatickej stresovej poruchy. Dlhodobé a hlboké traumatické prežívanie poškodenej znalkyňa vylúčila. Pripustila jej psychický diskomfort a príkorie, ale nevedela bližšie identifikovať, čím bol spôsobený, keď mohol byť spôsobený aj rozchodom/rozvodom poškodenej a obžalovaného. Poškodená bola schopná situáciu v manželstve riešiť podaním trestného oznámenia a predtým aj oznámením priestupku. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v manželskom spolužití obžalovaného a poškodenej dochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré zrejme mali svoj pôvod v rozdielnych predstavách o spôsobe života, keď si obidvaja presadzovali vlastné záujmy bez potrebnej reflexie na záujmy partnera, čo viedlo k ich nespokojnosti v partnerstve a následným neadekvátnym reakciám. Odvolací súd pripúšťa, že poškodená sa v niektorých konfliktných situáciách mohla cítiť vo vzťahu k obžalovanému ako slabšia, avšak v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno dospieť k záveru, že konaním obžalovaného bola naplnená objektívna stránka trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, čo vylučuje uznanie jeho viny v trestnom konaní, hoci jeho konanie mohlo naplniť znaky priestupku. Odvolací súd po preskúmaní veci neprisvedčil odvolacej argumentácii okresného prokurátora, pretože sa stotožnil so skutkovými závermi okresného súdu ohľadom ním vymedzeného skutku, teda konania obžalovaného z hľadiska jeho obsahu, rozsahu aj časového obdobia, ktoré nebolo nad rámec jeho skutkovej vety vykonaným dokazovaním preukázané bez dôvodných pochybností, a preto jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné. Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku; odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2. Podľa § 319 Trestného poriadku; odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. V danom prípade, ak bude v správnom konaní vykonaným dokazovaním preukázaný a ustálený skutok tak ako v súdnom konaní, mohol by obžalovaný eventuálne naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1996 Zb. o priestupkoch, nakoľko mohol úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Hoci o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku nerozhoduje súd, ale príslušný správny orgán, v prípade, že je tomuto orgánu trestná vec postúpená súdom podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, je povinný postúpenú vec aspoň prejednať. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec obžalovaného postúpil I. J. K., I. všeobecnej vnútornej správy okresnému úradu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.