{"guid": "f0b0435e-ca76-4aaa-ac35-742967f74403:5fb28505-3d3a-4612-a846-28f18e6b9e83", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1", "spisova_znacka": "41Cob/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/4/2024 z 22. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. mája 2024, sp. zn. 41Cob/4/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1", "identifikacne_cislo": "6123237694", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2013/21#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fb28505-3d3a-4612-a846-28f18e6b9e83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n41Cob/4/2024\n6123237694\n22. 05. 2024\nJUDr. Miriam Boborová Sninská\nECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam\nBoborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej\nveci žalobcu PROAGROS Levice, s.r.o., so sídlom Moyzesova 14, Levice 934 05, IČO: 34 119 329,\nzastúpený Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, Levice 934 05, IČO: 53\n875 303 proti žalovanému Mlyn Trenčan spol. s r.o., so sídlom Družstevná 344, Trenčianska Turná 913\n21, IČO: 36 311 740, zastúpený advokátom JUDr. Peter Marko, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5,\n955 01 Topoľčany, IČO: 37 864 718, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/22/2023-75 zo dňa 25. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/22/2023-75 zo dňa 25. septembra 2023 potvrdzuje.\nII. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 11.329,56 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokovou vetou žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia\npríslušenstva pohľadávky v celkovej sume 11.329,56 Eur. Predmetný spor je sporom medzi\npodnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto bol posudzovaný ako spor obchodnoprávny.\nMedzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpne zmluvy,\npredmetom ktorých bolo dodanie tovaru žalobcom žalovanému s tým, že žalobca za dodanie tovaru\nvystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti. Taktiež nebola medzi\nsporovými stranami sporná skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému faktúru - ťarchopis k faktúram\nv ňom uvedeným. Napokon nebola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že žalovaný pred\nzačatím konania neuhradil žalobcovi úroky z omeškania uplatnené žalobou. Žalobou uplatnené úroky z\nomeškania považoval žalovaný za správne určené, pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, obdobie, za ktoré\nsú uplatnené i sumu, z ktorej sú vypočítané. Žalovaný v konaní namietal dôvodnosť žalobou uplatneného\nnároku majúc za to, že medzi sporovými stranami došlo k vzájomnej dohode na tom, že žalobca si úroky\nz omeškania z faktúr uhradených po lehote splatnosti za obdobie rokov 2019 - 2020 uplatňovať nebude.\n3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že spornou medzi stranami bola otázka, či sa\nžalobca a žalovaný dohodli na tom, že si žalobca úroky z omeškania, ktoré sú predmetom sporu,\nuplatňovať od žalovaného nebude. Nadväzne na uvedené, bola medzi sporovými stranami sporná\notázka, či úroky z omeškania uplatnené žalobou boli uplatnené zo strany žalobcu duplicitne a či úroky z\nomeškania boli predmetom žalobcom vystavenej faktúry - ťarchopisu. V danom prípade nebolo sporné\n\n(a listinnými dôkazmi - výpismi z účtu žalobcu bolo i preukázané), že žalovaný žalobcom vystavené\nfaktúry uhradil po lehote splatnosti. Žalobcovi tým v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka\nvznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Veriteľ, v danom prípade žalobca, nebol\npovinný osobitne žalovaného vyzývať na ich zaplatenie; nebol ani povinný za týmto účelom vystavovať\nžalovanému osobitnú faktúru. Výška úroku z omeškania nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná.\nŽalobca správne postupoval pri uplatnení sadzby úrokov z omeškania vychádzajúc z ustanovenia § 1\nNariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.\n4. Vo vzťahu ku skutkovej a právnej argumentácii žalovaného o nedôvodnosti žalobou uplatneného\nnároku na zaplatenie úrokov z omeškania okresný súd uviedol, že v prejednávanom spore neboli\npreukázané skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že by právo uplatniť si úroky z omeškania žalobca\nnemal, resp. že by toto právo žalobcu zaniklo. Listinným dôkazom predloženým žalovaným bolo\npreukázané skutkové tvrdenie žalovaného o existencii ťarchopisu k faktúram v ňom uvedeným. Bolo\ntým preukázané, že žalobca nemá nárok na uplatnenie úrokov z omeškania vo vzťahu k faktúram v ňom\nuvedeným. Predmetný spor sa však týka iných faktúr, ktoré v predloženom ťarchopise uvedené neboli.\nZ výpovedí ako konateľa žalovaného tak i svedka - zamestnanca žalovaného vyplynulo, že dohodu,\nvýsledkom ktorej bolo vystavenie spomínaného ťarchopisu, vnímali tak, že sa týka všetkých faktúr\nza obdobie rokov 2019 - 2020. Skutočnosť, že žalovaný túto situáciu týmto spôsobom vnímal nebola\nzo strany okresného súdu vyhodnotená tak, že by dohodu zmluvných (sporových) strán o odpustení\núrokov z omeškania, ktorá vyústila do vystavenia ťarchopisu, rozšíril na všetky faktúry za obdobie rokov\n2019-2020. Pokiaľ i žalobca pôvodne zamýšľal, že by žalobcovi odpustil i úroky z omeškania vzťahujúce\nsa na celé obdobie rokov 2019 - 2020, k uzavretiu takej dohody nedošlo, resp. uzavretie dohody, ktorej\nvýsledkom by bolo odpustenie úrokov z omeškania za celé toto obdobie, preukázané nebolo. Je na\nvôli žalobcu ako veriteľa, či si úroky z omeškania voči žalovanému ako dlžníkovi uplatní. Žalobca svoje\nprávo využil, úroky z omeškania boli uplatnené v súlade s právnymi predpismi, preto súd prvej inštancie\nposúdil žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako dôvodný a žalobe v celom\nrozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa\nzásady pomeru úspechu v konaní a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom\nodvolaní žalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu je svojvoľný, arbitrárny a skutočnosti v ňom\nuvedené sú nepreskúmateľné, pričom konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku\nboli porušené základné práva žalovaného na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie.\nMedzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s omeškanými úhradami faktúr vystavených žalobcom za\ndodávku tovaru bolo vedených viacero obchodných rokovaní, účelom ktorých bolo urovnanie nárokov\nžalobcu voči žalovanému z titulu neskorých úhrad faktúr vystavených žalobcom. Výsledkom dotknutých\nobchodných rokovaní medzi stranami sporu, ktoré za žalobcu viedol konateľ A. B. a za žalovaného jeho\npoverený zamestnanec pán C., bola ústna dohoda, podľa ktorej bolo dohodnuté, že všetky žalobcom\nvystavené faktúry za obdobie rokov 2019 a 2020, keďže ich žalovaný uhradil žalobcovi s omeškaním,\nbudú navýšené o kúpnu cenu predstavujúcu 4 percentný úrok z omeškania zo všetkých oneskorene\nuhradených faktúr. Z uvedených dôvodov žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6120/1495 zo dňa\n22.12.2020, splatnú dňa 15.01.2021 znejúcu na sumu 9.515,27 Eur nazvanú žalobcom ako cenový\nťarchopis k vymenovaným faktúram, pričom predmetný cenový ťarchopis mal zahŕňať všetky nároky na\nzaplatenie úrokov z omeškania zo všetkých žalobcom vystavených faktúr za obdobie rokov 2019 - 2020,\nktoré žalovaný uhradil s omeškaním.\n6. V podanom odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že úroky z omeškania, ktoré sú predmetom žaloby,\npredstavujú duplicitné uplatnenie úrokov z omeškania žalobcom, keďže si ich žalobca opätovne\nuplatnil, na základe vystavenej faktúry č. 3123/002 zo dňa 07.02.2023 splatnej dňa 14.02.2023, aj\nnapriek skutočnosti, že žalovaným boli všetky nároky žalobcu na úroky z omeškania riadne a včas\nvyrovnané a to v zmysle ústnej dohody a cenového ťarchopisu, ktoré mali predstavovať konečné\nriešenie náhrady úrokov z omeškania z oneskoreného uhradenia faktúr, čím žalovaný pokladal úroky\nz omeškania, ktoré mal žalobcovi zaplatiť za vybavené. Existencia predmetnej ústnej dohody, ktorej\nobsahom mali byť všetky nároky žalobcu voči žalovanému z titulu oneskorených úhrad faktúr bola\nv danom konaní jednoznačne preukázaná, a to výpoveďami sporových strán ako aj výpoveďou svedka\npána C. na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023. Žalovaný tiež uviedol, že žiadnym spôsobom\nnespochybňoval skutočnosť, že sa dostal do omeškania s úhradami dotknutých faktúr, ktoré mu boli\n\nžalobcom fakturované za dodanie tovaru, rovnako nerozporoval ani výpočet úrokov z omeškania, ktoré\nžalobca uviedol v žalobe. Žalovaný úroky z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktoré prebehli medzi\nžalobcom a žalovaným za roky 2021 a 2022 bez výhrad zaplatil, keďže v danom prípade absentovala\nakákoľvek ústna či písomná dohoda o odpustení úrokov. V podanom odvolaní žalovaný navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému\nprizná nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý\nmyšlienkový postup súdu pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver,\npodľa ktorého žalovaný v priebehu konania neponúkol žiadny dôkazný prostriedok, preukazujúci jeho\ntvrdenie o odpustení práva žalobcu vymáhať úroky z omeškania. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré vzal za preukázané a z ktorých vychádzal, je z neho zrejmé, že\ndôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s dôrazom, aké úvahy ho viedli k záveru ohľadne\nneunesenia dôkazného bremena žalovaného. Žalobca zastáva názor, že spôsob, akým dospel súd prvej\ninštancie k rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, zodpovedá § 191 CSP v spojení s ustanovením §\n185 CSP. Úvahy ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov okresný súd riadil, sú v súlade so zásadami\nformálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal tomu, čo malo byť nimi zistené.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil\na žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu\nuvedenú v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 23.11.2023, túto považuje za právne\nirelevantnú a účelovú, pričom žalobca naďalej zotrval na dôvodnosti podaného odvolania.\n9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.\n1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným\nskutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku\nza vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n10. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „Obchodný zákonník“ ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n11. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku\nalebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať\nz nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného\nupozornenia.\n12. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník\nje povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n13. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej\núrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka\nomeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije\npočas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.\n14. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa\nsadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná\nzákladnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť\npercentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.\n15. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v\nsadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby\nomeškania.\n\n16. Po preštudovaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový\nstav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom\nrozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n17. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávny postup okresného súdu, ktorý sa nevysporiadal so\nskutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s omeškanými úhradami faktúr vystavenými\nžalobcom za dodávku tovaru bolo vedených viacero obchodných rokovaní, účelom ktorých bolo\nurovnanie nárokov žalobcu voči žalovanému z titulu neskorých úhrad faktúr vystavených žalobcom.\nVýsledkom dotknutých obchodných rokovaní medzi stranami sporu, ktoré za žalobcu viedol konateľ A. B.\na za žalovaného jeho poverený zamestnanec pán C., bola ústna dohoda, podľa ktorej bolo dohodnuté, že\nvšetky žalobcom vystavené faktúry za obdobie rokov 2019 a 2020, keďže ich žalovaný uhradil žalobcovi\ns omeškaním, budú navýšené o kúpnu cenu predstavujúcu 4 percentný úrok z omeškania zo všetkých\noneskorene uhradených faktúr. Z uvedených dôvodov žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6120/1495\nzo dňa 22.12.2020, splatnú dňa 15.01.2021, znejúcu na sumu 9.515,27 Eur, nazvanú žalobcom ako\ncenový ťarchopis k vymenovaným faktúram, pričom predmetný cenový ťarchopis mal zahŕňať všetky\nnároky na zaplatenie úrokov z omeškania zo všetkých žalobcom vystavených faktúr za obdobie rokov\n2019 - 2020, ktoré žalovaný uhradil s omeškaním.\n18. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody strán sporu o\nodpustení úrokov z omeškania za obdobie rokov 2019 až 2020. Po preskúmaní predloženého súdneho\nspisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepredložil písomnú dohodu strán sporu, obsahom\nktorej by bol prejav vôle žalobcu, ktorým by sa zaviazal nepožadovať z oneskorene zaplatených faktúr\núroky z omeškania za obdobie rokov 2019-2020. Uzatvorenie takejto dohody, resp. prejav vôle žalobcu\nnebol preukázaný ani výsluchom svedka D. C. na pojednávaní dňa 25.09.2023, ktorý vypovedal, že\nžalovaný uhradil to, čo žalobca „ dal do ťarchopisu “, pričom žalovaný vystavený ťarchopis po obsahovej\nstránke nenamietal. Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody, ktorou by si strany\nsporu vysporiadali vzájomné nároky a práva.\n19. Predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania\nz fakturovaných pohľadávok, ktoré nie sú v ťarchopise vystavenom žalobcom uvedené.\n20. Odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci konštatuje,\nže medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpne zmluvy,\npredmetom ktorých bolo dodanie tovaru žalobcom žalovanému s tým, že žalobca za dodanie tovaru\nvystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti. Žalovaný žiadnym spôsobom\nnespochybňoval skutočnosť, že sa dostal do omeškania s úhradami dotknutých faktúr, ktoré mu boli\nžalobcom vystavené za dodanie tovaru, rovnako nerozporoval ani výpočet úrokov z omeškania, ktoré\nžalobca uviedol v žalobe. S odkazom na § 369 Obchodného zákonníka má preto žalobca ako veriteľ\nprávo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom toto právo vzniklo ex lege v dôsledku omeškania\nžalovaného so splnením jeho peňažných záväzkov riadne a včas.\n21. V podanom odvolaní žalovaný namieta svojvoľnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nokresného súdu. Podľa názoru žalovaného konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozsudku, boli porušené jeho základné práva na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie.\n22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov ( sp.zn. IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby\nbola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami\n( sp.zn. I. ÚS 50/04 ). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n\n( IV. ÚS 115/03 ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na\nspravodlivé súdne konanie ( sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn.\nIII. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010 ).\n23. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní\nnie sú dôvodné, tieto neboli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa\nvysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.\n24. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,\npreto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným\nv podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré\npreskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní\nnezistil.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne\npodľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom\nkonaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd\nprvej inštancie.\n27. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nV Banskej Bystrici, dňa 22.mája 2024", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/22/2023", "guid": "46d7e6c1-0303-4ca4-81c2-af6bb20b2788:537a5a92-c14a-41de-a14b-9407bda24ce8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e86d6e91-c0b6-466f-9e9c-270d3f8fa0b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 537/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 537/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86d6e91-c0b6-466f-9e9c-270d3f8fa0b6"}, {"guid": "ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5561b5c8-31df-43f7-9342-89b9032c5478"}, {"guid": "ussr:2fe7cd61-17c6-4cdc-afe2-d0a8ba3a83fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 380/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/08 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fe7cd61-17c6-4cdc-afe2-d0a8ba3a83fb"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}