{"guid": "5b5e44df-e64a-4172-ae14-bb130457662c:3c2b808e-ef6c-436a-a3cb-bdd27df16abf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2", "spisova_znacka": "43Cob/119/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/119/2023 z 15. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2024, sp. zn. 43Cob/119/2023, ECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2", "identifikacne_cislo": "6119298977", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/89/#paragraf-1746.odsek-2", "nazov": "§ 1746 ods. 2 zákona č. 89/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/89/#paragraf-1746.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/89-2012/paragraf-1746"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/89#paragraf-1746", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c2b808e-ef6c-436a-a3cb-bdd27df16abf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n43Cob/119/2023\n6119298977\n15. 08. 2024\nJUDr. Marián Blaha\nECLI:SK:KSBB:2024:6119298977.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nBlahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu: GARLIC\ns.r.o., so sídlom: Rybná 716/24, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 029 30 277, v konaní\nprávne zastúpený: JUDr. Wieslaw Firla, usadený euroadvokát, so sídlom: Májová 1319, 022 01 Čadca,\nIČO: 42 055 521, proti žalovanému: Ing. Ľubomír Šoltís, s miestom podnikania: Šoltésovej 1995, 911 01\nTrenčín, IČO: 11 978 457, v konaní právne zastúpený: Mgr. Branislav Zemanovič, advokát, so sídlom:\nPiaristická 44, 911 01 Trenčín, IČO: 41 441 770, o zaplatenie 1.472,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/137/2019 zo dňa 16. decembra 2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Opravuje výrok II. rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/137/2019 zo dňa 16. decembra\n2022 tak, že správne znie: „II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada 100% trov konania“.\nII. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/137/2019 zo dňa 16. decembra 2022 potvrdzuje.\nIII. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v I. výrokovej vete žalobu žalobcu zamietol a v II.\nvýrokovej vete žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému\ndomáhal zaplatenia 1472,64 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2018 do zaplatenia\na paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Podanie žaloby\nodôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytovaní gastronomickej služby, ktorej predmetom\nbolo varenie jedla a obsluha hostí. Žalobca v decembri 2017 službu v prospech žalovaného vykonal.\nŽalovaný čiastočne uhradil cenu za poskytnutie gastronomickej služby na základe zálohovej faktúry č.\n170800001 vo výške 32.500,- Kč. Žalobca dňa 30.12.2017 zaslal žalovanému faktúru č. 170100032\nzo dňa 26.12.2017, splatnú dňa 01.01.2018, vo výške 70.525,- Kč, z ktorej bola odpočítaná zálohová\nplatba, neuhradených zostalo 38.025,- Kč, po prepočítaní konverzným kurzom A. B. C. ku dňu podania\nžaloby 1.472,64 Eur. Obsahom plnenia mali byť gastronomické služby, pozostávajúce z prípravy jedál\na obsluhy účtované ako cena práce v sume 1.480,-Eur za obdobie 26. 12. 2017 – 01. 01. 2018, odmena\nza požičaný inventár 744,- Eur, cestovné 1200kmx12,- Kč/km v sume 576,- Eur a diaľničná známka 21,Eur, spolu 2.821,- Eur.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalobca nepreukázal dohodu o elementárnych\nnáležitostiach zmluvy a nepreukázal dodanie fakturovaných tovarov či služieb. Žalovaný opakovane\n\nvrátil žalobcovi faktúru č. 170100032, ktorú nikdy neevidoval vo svojom účtovníctve. Všetky činnosti\nžalobca u žalovaného vykonával bezodplatne bez nároku na refundáciu, a to z dôvodu, že žalobca\nplánoval od žalovaného prevziať prevádzku jeho hotela, resp. jeho časti, do dlhodobého nájmu.\nKrátkodobé zabezpečenie gastroprevádzky malo byť skúšobné, a to pre určenie spôsobu a rozsahu\nnáslednej spolupráce. Skúšobná prevádzka mala trvať od 27. 12.2017 do 07.01.2018. Len ak by\nskúšobná prevádzka vykazovala zisk, bol ochotný uhradiť žalobcovi časť odmeny, ubytovanie a pohonné\nhmoty. Sumu 32.500,- Eur uhradil výlučne ako zálohu za tovar, poukázal na to, že inak by žalobca nemal\nz čoho pripraviť pohostenie a za potraviny ani nepožaduje žiadnu refundáciu. Zo strany žalovaného\nnedošlo k uznaniu dlhu, zaplatenie zálohy pred vykonaním služby nezakladá uznanie neskorších\nzáväzkov, obdržané plnenia sú v rozpore s uzatvorenou zmluvou, vykonané mimo uzatvorenej zmluvy,\nresp. dodané vadne.\n4. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že zamestnanci žalobcu D. E. a F. G. H. sa dňa\n26.12.2017 dostavili do prevádzky žalovaného, kde vykonávali gastronomické služby, pri ktorých\npoužívali aj ich gastronomický inventár. Nesporné bolo aj to, že mali variť jedlá, obsluhovať a spracovať\nprasa a býčka. Podľa súdu prvej inštancie napriek tomu nebolo možné jednoznačne ustáliť dohodu\nstrán sporu o predmete zmluvy a jeho cene, spôsobe jej určenia, ani vôľu strán uzavrieť zmluvu bez\nurčenia ceny služieb, ktoré mal poskytnúť žalobca, či dohodu o ich bezodplatnom poskytnutí, ani\niné zmluvné podmienky vykonania predmetných služieb. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v spore\nnepreukázal, že reálne vykonal gastronomické služby vyfakturované faktúrou č. 170100032, keď\nnepreukázal vyfakturovaný počet odpracovaných hodín, nepreukázal jednotlivé položky inventára, počet\nkilometrov a kúpu diaľničných známok.\n5. Súd prvej inštancie poukázal na rozporné skutkové tvrdenia strán prednesené v priebehu konania.\nŽalobca k predmetu plnenia v žalobe uviedol varenie jedla a obsluhu hostí, následne skutkové tvrdenia v\npriebehu konania doplnil o spracovanie prasaťa a býčka, o nájom gastronomického inventára a náhradu\ncestovného. Žalovaný trval na tom, že predmetom gastronomických služieb, ktoré D. E. s priateľkou u\nneho vykonávali, mal byť i nákup a dodávka potravín, na ktoré im z jeho strany poskytnutá záloha v\nsume 32 500,- Kč. Náklady na cestovné by im bol uhradil len z vlastnej vôle a len v prípade dosiahnutia\nurčitej výšky zisku. Sporným medzi stranami bolo i obdobie, v ktorom mali byť gastronomické služby\nvykonávané. Podľa žalobcu to malo byť v období od 26.12.2017 do 01.01.2018 s tým, že ak by im\nžalovaný uhradil odplatu za toto obdobie, D. E. by zostal u neho až do 07.01.2018, keďže F. G. H. musela\n02.01.2018 nastúpiť do inej práce. Podľa žalovaného boli dohodnutí, že budú vykonávať gastronomické\nslužby až do 07.01.2018, a to bez podmienky úhrady odplaty za služby poskytnuté do 01.01.2018.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že v spore nebola preukázaná dohoda strán sporu o predmete\nzmluvy, nakoľko nebola preukázaná dohoda o období, v ktorom mal D. E. a jeho priateľka vykonávať\ngastronomické činnosti u žalovaného, dohoda o tom, z čoho mali takéto činnosti pozostávať, a tiež ani\ndohoda o rozsahu činnosti, ktorú vykonať.\n6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné ustáliť, akým\nspôsobom, na základe čoho žalobca určil fakturovanú cenu gastronomických služieb, preto v konaní\nnebola preukázaná dohoda strán o cene poskytnutých služieb formou odmeny za odpracované hodiny,\nani o uvedených hodinových sadzbách za odpracovanú hodinu.\n7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani dohoda strán o nájme gastronomického inventára v spore\npreukázaná nebola. Nebolo sporné, že D. E. a F. G. H. si mali priniesť a používať aj svoj gastro inventár,\navšak nebolo preukázané, že by mal byť predmetom zmluvy medzi stranami sporu aj jeho nájom, a\ntiež nebola preukázaná dohoda strán o tom, akým spôsobom mala byť táto skutočnosť zohľadnená v\ncene poskytnutých služieb. Žalobca v rámci skutkových tvrdení taktiež neuviedol, ani nepreukázal, akým\nspôsobom určil (vyčíslil) nájomné (požičovné) za inventár v sume 744,- Eur, jednotlivé položky inventára\nkonkrétne nešpecifikoval, odkázal iba na email z 25.12.2017, cenník služieb nepredložil.\n8. Podľa súdu prvej inštancie nebola preukázaná ani konkrétna dohoda strán o náhrade cestovného.\nŽalobca si v žalovanej faktúre vyfakturoval náhradu cestovného za odjazdené kilometre (1 200 km x\n12,- Kč/km). I keď z listu žalovaného zo dňa 11.11.2018 vyplýva, že boli dohodnuté dopravné náklady vo\nvýške spotreby PHM a diaľničné známky, zároveň z tohto emailu podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že\nnáhrada týchto nákladov bola podmienená dosiahnutou tržbou tak, ako to v konaní uviedol žalovaný, keď\nžalovaný v bode 2 uvedeného emailu výslovne odkazuje na to, že mu neboli predložené žiadne doklady\n\nani tržby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani dohodu o\nnáhrade cestovného podľa počtu odjazdených kilometrov. Žalobca nepreukázal ani počet najazdených\nkilometrov a cenu 12,- Eur vyfakturovanú za 1 km, či kúpu diaľničnej známky.\n9. Súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný tým, že na zálohovej faktúre č. 170800001 a na faktúre\nč. 170100032 potvrdil ich prevzatie, nepotvrdil súhlas s fakturovanou cenou.\n10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o predmete a cene gastronomických služieb nebola\npreukázaná ani výpoveďami svedkov F. I. I. a F. J. K., keď ani jeden z nich nebol prítomný pri uzavretí\ntakejto dohody strán sporu. Podľa zistení súdu prvej inštancie svedok F. J. K. mal informácie iba\nsprostredkované od D. E., prípadne z toho, čo počul od neho pri jeho telefonátoch so žalovaným.\nK cenám služieb a k predmetu zmluvy sa vyjadriť nevedel. Súd prvej inštancie jeho výpoveď označil\nza nepresvedčivú aj s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa jeho výpovede žalovaný mu nevyplatil\nmzdu za december a nedodržal ich dohodu. Svedkyňa F. I. I. podľa zistení súdu prvej inštancie\nvykonáva pre žalovaného účtovnícke služby. Z e-mailovej komunikácie medzi ňou a F. G. H. zo dňa\n08.01.2018 vyplýva, že žalobcu ako účtovníčka požiadala iba o doplnenie údajov do faktúry, avšak\nk správnosti fakturovaného plnenia sa nevyjadrovala, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.\nNeodsúhlasila vo vzťahu k žalobcovi predmet zmluvy a jeho cenu.\n11. V spore podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalovaný prevzal a odsúhlasil rozpis\nčinností, pripojený k listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.05.2018, označený ako Vyúčtovanie\nposkytnutých gastronomických služieb.\n12. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal vyfakturovaný počet odpracovaných hodín\nz kamerového systému žalovaného, ktorý žalovaný už nemal k dispozícii.\n13. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že nakoľko žalobca neuviedol v spore skutkové tvrdenia,\nna základe ktorých by bolo možné ustáliť rozsah ním skutočne poskytnutých gastronomických služieb,\nani riadne nešpecifikoval gastronomický inventár, ktorý pri ich vykonávaní použil, súd prvej inštancie\nnevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia ceny prác a prenájmu za\ngastronomický inventár. Z týchto dôvodov podľa súdu prvej inštancie nebolo možné ustáliť ani prípadné\nbezdôvodné obohatenie.\n14. Súd prvej inštancie preto zamietol žalobu s odôvodnením, že v spore nebolo preukázané uzavretie\nžalobcom uvedenej zmluvy medzi stranami sporu a ani rozsah a cena žalobcom reálne poskytnutého\nplnenia.\n15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalovanému ako úspešnej strane priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.\n16. Proti tomuto rozhodnutiu podal v celom rozsahu odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalobcu súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n17. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v spore\nnebolo preukázané uzavretie žalobcom uvedenej zmluvy medzi stranami sporu (predmet a cena\nplnenia), ani rozsah a cena žalobcom reálne poskytnutého plnenia. Poukázal na skutočnosť, že od\npočiatku súdneho konania tvrdí, že predmetom inominátnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným sú\ngastronomické služby, vyúčtované na základe faktúry č. 170100032 zo dňa 26.12.20217, splatnej dňa\n01.01.2018, vo výške 70.525,- Kč, z ktorej bola odpočítaná zálohová platba vo výške 32.500,- Kč, a teda\nsuma k úhrade je vo výške 38.025,- Kč, ktorá zodpovedá uplatňovanému nároku. Obsahom plnenia\nsú gastronomické služby pozostávajúce z prípravy jedál a obsluhy účtované ako cena práce, vrátane\ncestovného a odmeny za požičaný inventár za obdobie od 26.12.2017 – 01.01.2018. Podľa žalobcu v\nRozpise položiek, resp. vyúčtovaní k predmetnej faktúre, ktoré predložil žalobca súdu ako dôkaz, sú\njednotlivo uvedené odpracované hodiny zamestnancov žalobcu, odmena spolu vo výške 1.480,- Eur,\nodmena za požičaný inventár 744,- Eur, cestovné 1 200 km x 12,- Kč/km 576,- Eur, diaľničná známka\n21,- Eur, celkom spolu odmena vo výške 2.821,- Eur. Žalobca v podanom odvolaní upresnil, že pracovná\n\ndoba p. E. bola dňa 26.12.2017 od 15:00-23:00, t.j. 8 hodín, dňa 27.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín,\ndňa 28.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 29.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 30.12.2017\nod 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 31.12.2017 od 7:00-24:00, t.j. 17 hodín, dňa 01.01.2018 od 00:01-5:00,\nt.j. 5 hodín a od 8:00-12:00, t.j. 4 hodiny. Pracovná doba pani H. bola dňa 26.12.2017 od 15:00-23:00, t.j.\n8 hodín, dňa 27.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 28.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa\n29.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 30.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 31.12.2017 od\n7:00-24:00, t.j. 17 hodín, dňa 01.01.2018 od 00:01-5:00, t.j. 5 hodín a od 8:00-12:00, t.j. 4 hodiny.\n18. Podľa odvolacích tvrdení žalobcu v najviac vyťaženom vianočnom období by nesúhlasil\ns poskytovaním služby pre žalovaného zadarmo. Podľa žalobcu si žalovaný mohol overiť, či zamestnanci\nžalobcu skutočne reálne vykonávali svoju prácu riadne na základe kamerového záznamu, nakoľko má\nnainštalovaný kamerový systém v celom areáli, vrátane reštaurácie a kuchyne. Zároveň si žalovaný mal\na mohol skontrolovať služby poskytnuté žalobcom aj prostredníctvom svojho prevádzkara p. K., prípadne\ntelefonicky. Naviac žalovaný v rámci konania na súde prvej inštancie tieto položky nerozporoval.\nV tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah zápisnice zo dňa 16.11.2022, kde žalovaný uviedol:\n„Pravdepodobne tieto práce aj vykonal, ale nebol som na prevádzke“. Poukázal tiež na výpoveď svedka\nF. J. K., ktorý uviedol, že dozoroval prácu p. E. a tento si prácu vykonal riadne. Tiež sa vyjadril, že\nkomunikácia so žalovaným na prevádzke prebiehala na základe súpisu prác a odovzdania vykonanej\npráce, a tento súpis prác sa väčšinou odovzdal osobne na prevádzke. Z e-mailovej komunikácie zo dňa\n25.12.2017 podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že strany sporu medzi sebou komunikovali a priebežne\nsa dohodli, čo je potrebné na prípravu jedál. V priebehu konania bol predložený aj listinný dôkaz, a to\ne-mail zo dňa 11.01.2018, kde okrem iného žalovaný uvádza, čo podľa jeho názoru bolo predmetom\ndohody. Podľa odvolacích tvrdení žalobcu tento poskytol žalovanému gastronomické služby v období\nod 26.12.2017 do 01.01.2018 riadne podľa požiadaviek žalovaného. Za uvedené obdobie si žalobca\nuplatnil náhradu v tomto súdnom konaní.\n19. K odmene za poskytnuté gastronomické služby žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vopred\ninformoval žalovaného o cene za poskytovanie jeho služieb a následne k vystavenej faktúre č.\n170100032 zo dňa 26.12.2017, splatnej dňa 01.01.2018, vo výške 70.525,- Kč. Tvrdenie žalovaného\no tom, že žalobca mal poskytovať služby zadarmo, nebolo na súde prvej inštancie ničím preukázané.\nO tom, že služba mala byť poskytnutá odplatne, svedčí skutočnosť, že žalovaný dňa 30.12.2017 prišiel\nna prevádzku, odovzdal žalobcovi zálohu vo výške 38.025,- Kč, prevzal zálohovú faktúru č. 170800001\nzo dňa 30.12.2017 a podpísal a prevzal aj faktúru č. 170100032 zo dňa 26.12.2017 vo výške 70.525,Kč, s dátumom splatnosti 01.01.2018. Podľa žalobcu tieto boli vytlačené na prevádzke žalovaného.\nO skutočnosti, že žalovaný bol povinný zaplatiť za poskytnuté služby, svedčia aj dátumy na faktúre\nč. 170100032 zo dňa 26.12.2017, v ktorej bola uvedená odmena za celkovú sumu gastronomických\nslužieb.\n20. Žalobca nesúhlasil ani s tou časťou odôvodnenia súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalobca neuviedol v spore skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť\nrozsah ním skutočne poskytnutých gastronomických služieb (napr. počet hostí, počet pripravených jedál\na ich druh a pod.), ani riadne nešpecifikoval gastronomický inventár (jeho jednotlivé položky), ktorý pri\nich vykonávaní použil a preto súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia ceny prác\na prenájmu za gastronomický inventár. Žalobca s týmto záverom súdu nesúhlasil s odôvodnením, že\npredložil súdu prvej inštancie rozpis odpracovaných hodín, čo v konečnom dôsledku potvrdil svedok F. K.\naj žalovaný, ktorý potvrdil, že pravdepodobne vykonal práce a v konečnom dôsledku bolo možné všetko\nstiahnuť z kamerového záznamu, ktorý žalobca žiadal doplniť do spisu, avšak nebolo mu vyhovené.\nZ uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že má byť zachovaná prenesená dôkazná povinnosť a žalovaný\nbol v konaní povinný dokázať, že žalobca práce nevykonal alebo že ich mal vykonať zadarmo. Podľa\nodvolacích tvrdení žalobcu pracovná doba p. E. a p. H. nebola v rámci konania na súde prvej inštancie\nrozporovaná, preto v tejto časti bolo a je dôvodné vykonať znalecké dokazovanie na určenie obvyklej\nceny práce. Rovnako je podľa názoru žalobcu možné vykonať znalecké dokazovanie aj v rozsahu\npodľa emailovej komunikácie zo dňa 11.01.2018, ktorou žalovaný vrátil faktúru č. 170100032 na opravu\nžalobcovi, keď v obsahu tohto listu žalovaný špecifikuje predmet dohody.\n21. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal aj záver súdu prvej inštancie, že sporné medzi stranami\nzostalo i obdobie, v ktorom mali byť gastronomické služby vykonávané, keď žalobca poukázal najmä na\nskutočnosť, že v tomto konaní sa domáha zaplatenia sumy za skutočne vykonanú prácu do 01.01.2018.\n\n22. Ďalej žalobca v podanom odvolaní namietal, že ak by bol žalovaný spokojný a zaplatí odmenu,\ntak žalobca prostredníctvom p. E., ktorým doniesol know-how, by ostal na prevádzke do 07.01.2018,\no čom žalovaný vedel. Uvedené tvrdenie vychádza z vyjadrenia svedkov G. H. a D. E., ktoré bolo dňa\n30.03.2022 prednesené ústne na pojednávaní a v listinnej podobe založené krátkou cestou do súdneho\nspisu. Žalobca mal v podanom odvolaní za to, že súd si nesprávne vyložil predmetný dôkaz, čím bolo\nporušené jeho právo na spravodlivý proces.\n23. Žalobca v podanom odvolaní tiež poukázal na listinný dôkaz, e-mailovú komunikáciu zo dňa\n11.01.2018, ktorou žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 170100032 na opravu, kde okrem iného uviedol,\nže: „Vaším oznámením zo dňa 01.01.2018 o cca 3:00 hod nadránom, že odchádzate z Čerešňového\nsadu za inými povinnosťami, ste jednostranne zrušil všetky predchádzajúce rozhovory a úvahy\no partnerskej spolupráci. Skúšobná prevádzka bola dohodnutá do 07.01.2018“. Predmetné tvrdenie\nžalobca odmietol, keďže termín do 07.01.2018 bol podmienený práve úhradou služieb do 01.01.2018.\nPodľa žalobcu nemôže zostať nepovšimnuté, že žalovaný faktúru vrátil až po 12 dňoch, od kedy bola\nžalovanému odovzdaná. Žalobca vyjadril domnienku, že ak by zostal na prevádzke, tak by faktúru\nžalovaný zrejme na opravu neposlal.\n24. Žalobca poukázal aj na výpoveď svedka F. K. zo dňa 16.11.2022, ktorý na otázku žalovaného, či\nmu v čase odchodu nechal p. E. nejakú dokladovú časť, inventúrnu časť alebo nejaké vyúčtovanie toho,\nčo vlastne p. E. robil, uviedol, že určite na prevádzke ostali všetky doklady o dodatočných nákupoch na\ntúto akciu a všetky potrebné dokumenty, ktoré sa kupovali na prevádzke sú k dispozícii v účtovníctve\nžalovaného a zvyšné veci nikto nič neodovzdal. Ďalej tento svedok na otázku žalovaného: „Ak Vám nikto\nnič neodovzdal, ako viete, že takéto doklady sú súčasťou účtovníctva?“, odpovedal: „Pretože ja osobne\nsom také doklady odovzdal p. L.. Dodatočné nákupy na akciu, ktoré boli hradené na prevádzku, tak tieto\nboli, sú v účtovníctve žalovaného. Tieto nákupy som realizoval pravdepodobne ja s p. E., ale jednalo sa\no detaily. Pri výrobe určitých výrobkoch chýbala nejaká zložka, napr. mäso. Detaily si už nepamätám, ale\nmohlo sa jednať napr. o korenie alebo iné maličkosti, ktoré chýbali k spracovaniu konečného produktu.“\n25. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný na zálohovej faktúre\nč. 170800001 a na faktúre č. 170100032 potvrdil ich prevzatie, nepotvrdil súhlas s fakturovanou cenou.\nŽalobca vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s predmetnými účtovnými dokladmi, tak\nby ich nikdy nepodpísal.\n26. Žalobca v podanom odvolaní považoval tvrdenie súdu, že výpoveď svedka F. K. považuje za\nnepresvedčivú, za absolútne svojvoľné, neudržateľné, neodôvodnené, keďže práve svedok F. K. ako\nzástupca žalovaného a hlavný prevádzkar sa mohol legitímne vyjadriť, či skutočne žalobca vykonal\nsvoju dohodu a vykonal prácu na prevádzke tak, ako mal, t.j. k spokojnosti ubytovaných hostí, čo\nbolo cieľom žalovaného a v zásade jedna z podmienok k získaniu celej prevádzky do dlhodobého\nnájmu. Z uvedených dôvodov žalobca považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za svojvoľné,\nv hodnotení dôkazov jednostranne smerované a neudržateľné.\n27. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. V celosti v rámci\nodôvodnenia poukázal na svoje predošlé vyjadrenia v prebiehajúcom konaní.\n28. Zopakoval, že nepopiera, že medzi ním a žalobcom došlo po viacerých vzájomných rokovaniach\nk dohode, že si žalobca v zariadení žalovaného vyskúša prevádzkovanie gastronomických služieb,\naby sa následne rozhodol, či vstúpi do nájomného vzťahu alebo nie, pričom dodal, že s iniciatívou\ndočasného zapožičania prevádzkového zariadenia prišiel samotný žalobca. Výlučne za uvedeným\núčelom sa žalovaný so žalobcom dohodol, že v období od 27.12.2017 do 07.01.2018 zabezpečí\nskúšobnú prevádzku v reštauračnom zariadení, avšak bez dojednania akejkoľvek odplaty. Služby,\nktoré boli vyúčtované žalobcom faktúrou č. 170100032 zo dňa 26.12.2017, ktorá bola vystavená\nbez akéhokoľvek právneho podkladu, či zmluvy, neboli nijakým spôsobom v samotnej faktúre bližšie\nšpecifikované a o obsahu služieb aj ich cene sa žalovaný začal dozvedať až v prebiehajúcom konaní.\nSuma 32.500,- Kč bola uhradená výlučne ako záloha za tovar, z ktorého mali byť pripravené jedlá\na ostatné občerstvenie, ktorá suma bola uhradená hotovostne pred vystavením konečnej faktúry.\n\n29. Zhrnul, že pokiaľ žalobca predložil súdu ako dôkaz rozpis odpracovaných hodín, tento nie je\nnikým verifikovaný, overiteľný, či overený a bol vyhotovený len pre účely žaloby. Žalovaný si nemal\nvoči žalobcovi dôvod uplatniť akékoľvek vady alebo náhradu škody vzhľadom na fakt, že medzi ním\na žalobcom nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o dielo, či inominátnej zmluvy, na základe ktorej by bol\noprávnený vady alebo náhradu škody uplatniť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal v čase dohodnutej\ndoby prevádzky nainštalovaný funkčný kamerový systém, ktorým monitoroval prevádzku a mohol tak\nodkontrolovať služby poskytnuté žalobcom, záznamy staré cca 3 roky nearchivuje a ani archivovať\nnemôže s odkazom na legislatívnu GDPR. Tvrdeniami žalobcu, že mu za obdobie od 26.12.2017 do\n01.01.2018 patrí náhrada za poskytnuté služby prináležiace každému, kto vykonáva činnosť prevádzky\nreštaurácie, nemožno súhlasiť, keďže žiadna podmienka o úhrade akejkoľvek sumy dňa 01.01.2018\nnikdy nebola medzi stranami sporu dohodnutá a ani v konaní pred prvostupňovým súdom preukázaná.\nSkúšobná prevádzka nebola plnením pre žalovaného a bola dohodnutá bezodplatne. Žalovaný mal\nv prípade dobrých hospodárskych výsledkov možnosť uhradiť žalobcovi peňažné plnenie podľa svojho\nuváženia, nemal však žiadnu obligačnú povinnosť takto konať. Podpis žalovaného na faktúre znamená\nvýlučne potvrdenie jej prevzatia žalovaným a nie súhlas, resp. verifikáciu jej obsahu a správnosti\nčo do dôvodu a výšky. Žalovaný túto faktúru zaslal spätne žalobcovi ako neopodstatnenú. Svedok\nF. K. v rámci svojej výpovede nijako nepreukázal, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi\nžalobcom a žalovaným, na základe ktorej by mal žalovaný povinnosť uhradiť sumu uvedenú na\nfaktúre č. 170100032. Svedok nebol priamo prítomný pri jednaniach medzi žalobcom a žalovaným.\nVšetky informácie súvisiace s údajnou dohodou o predmete a cene gastronomických služieb má iba\nsprostredkovane od D. E., prípadne z toho, čo počul pri jeho telefonátoch. Svedok v konaní mal možnosť\npred prvostupňovým súdom legitímne sa vyjadriť, či skutočne žalobca vykonal všetky dohodnuté služby,\nk čomu sa aj vyjadril, avšak svojou výpoveďou nepreukázal existenciu platnej zmluvy a nevedel sa\nvyjadriť, ani akým spôsobom a v akom rozsahu bola účtovná alebo iná dokumentácia predložená\nžalovanému. Skutočnosť, že rozsudok nie je pre žalobcu vyhovujúci, automaticky neznamená, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n30. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že je absurdné, aby vo vianočnom období pracoval zadarmo.\nŽalovaný mal na prevádzke svojho prevádzkara p. F. K., ktorý okrem iného kontroloval prácu žalobcu\na prípadne mu podľa potreby poskytoval súčinnosť pri realizácii samotnej akcie v období od 26.12.2017\ndo 01.01.2018. K hlavnej faktúre bola vystavená zálohová faktúra, ktorú žalovaný osobne podpísal\nna prevádzke a za gastronomické služby zaplatil. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že peniaze\nboli zaplatené za tovar. Žalobca predložil súdu rozpis odpracovaných hodín z dôvodu predbežného\nprávneho názoru súdu, kde súd prvej inštancie mal za to, že nestačí uviesť gastronomické služby, ale\ntieto treba špecifikovať. Následne žalobca doplnil potrebné dôkazy. Z listu zo dňa 11.01.2018 podľa\nžalobcu nevyplýva, že by odmena pre žalobcu za vykonanú prácu poskytnuté gastronomické služby\nvrátane cestovného a inventára, bola podmienená hospodárskym alebo iným výsledkom. Týmto listom\nje zrejmé, že strany sporu sa dohodli na odplate za vykonanú prácu - cestovné a poskytnutý inventár.\nZ dôvodu rozporovania hodinovej sadzby žalovaným žalobca navrhol práve v rámci konania na súde\nprvej inštancie, aby bola hodinová sadzba určená znaleckým posudkom. Vo vzťahu k vyúčtovaniu\nodpracovaných hodín žalobca uviedol, že tieto sa dajú vopred určiť, a to z dôvodu predchádzajúcich\ndní a jednak z bežnej praxe. Túto akciu žalovaný tiež organizoval viackrát predchádzajúce roky, teda\nje reálne možné si naplánovať akciu vopred aj z časového hľadiska. K námietke žalovaného, že\nodpracované hodiny neboli verifikované, a teda nie sú overiteľné, má žalobca za to, že ide o účelovú\nnámietku. Žalobca sa domáha zaplatenia svojej odmeny už dlhodobo a mal snahu vyriešiť predmetnú\nvec mimosúdne ešte v čase, keď žalovaný si mohol reálne skontrolovať kamerové záznamy, ktoré\nmal na prevádzke, rovnako odpracovanú dobu mu mohol potvrdiť jeho prevádzkar p. F. K. a nemožno\nopomenúť, že rovnako služby boli poskytnuté ku spokojnosti všetkých hostí. Vo zvyšku odkázal žalobca\nna podané odvolanie.\n31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Ndob/65/2023\nzo dňa 6.2.2024) po zistení, že odvolanie bolo podané včas [§ 362 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “CSP”)], oprávneným subjektom – stranou, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom\nstanovené náležitosti (§363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380\nods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací\nsúd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného\n\nvyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej\nBystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu\npodľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n32. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých\ndôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonaním dôkazmi za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal\nzrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre rozhodnutie sporu, ako ho strany v priebehu\nkonania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj\nprimeraným spôsobom vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne\nvo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné skutočnosti.\n33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil v tomto súdnom konaní právo\nna zaplatenie 1.472,64 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2018 do zaplatenia\nna základe uzavretej inominátnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie gastronomickej služby,\nvyúčtovanej na základe faktúry č. 170100032 zo dňa 26.12.20217, splatnej dňa 01.01.2018, vo výške\n70.525,- Kč, z ktorej bola odpočítaná zálohová platba vo výške 32.500,- Kč, a teda suma k úhrade je\nvo výške 38.025,- Kč, po prepočítaní konverzným kurzom A. B. C. ku dňu podania žaloby 1.472,64 Eur.\nGastronomické služby pozostávali z prípravy jedál a obsluhy a podľa rozpisu položiek k faktúre boli\núčtované ako cena práce za odpracované hodiny v sume 1.480,- Eur, odmena za požičaný inventár\n744,- Eur, cestovné 1200kmx12kč/km 576,- Eur, diaľničná známka 21,- Eur, celkovo suma 2.821,- Eur,\nza obdobie od 26.12.2017 – 01.01.2018.\n34. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil správnosť záveru súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom\na žalovaným k uzavretiu inominátnej zmluvy nedošlo.\n35. Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, pri posudzovaní tejto odvolacej\nnámietky žalobcu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).\n36. Z obsahu spisu vyplýva, že kým žalobca trval na tom, že medzi ním a žalovaným boli dohodnuté\nvšetky podstatné náležitosti inominátnej zmluvy, podľa ktorej sa mali dohodnúť, že žalobca vykoná\npre žalovaného akciu medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom pre jeho priateľov, pričom obsahom\nplnenia mali byť gastronomické služby pozostávajúce z prípravy jedál a obsluhy (účtované ako cena\npráce) vrátane cestovného a odmeny za požičaný inventár za obdobie od 26.12.2017 až 01.01.2018,\nkeď v rozpise položiek sú jednotlivo uvedené odpracované hodiny zamestnancov žalobcu spolu vo\nvýške 1.480,- Eur, odmena za požičaný inventár 744,- Eur, cestovné 1 200 km x 12,- Kč/km 576,- Eur,\ndiaľničná známka 21,- Eur, celkom potom spolu odmena vo výške 2.821,- Eur, podľa žalovaného nikdy\nnebola reálne uzatvorená zmluva o dielo ani žiadna iná zmluva. Podľa tvrdení žalovaného, žalovaný\na žalobca sa dohodli, že žalobca zabezpečí v období od 27.12.2017 do 07.01.2018 skúšobnú prevádzku\nv zariadení žalovaného s tým, že táto prevádzka nemala byť vykonaná za odplatu a žalovaný si ju\nnikdy neobjednal. Žalovaný prisľúbil žalobcovi, že v prípade, ak prevádzka v termíne od 27.12.2017\ndo 07.01.2018 bude vykazovať primeraný zisk, bol ochotný z vlastnej iniciatívy nahradiť žalobcovi\nubytovanie a pohonné hmoty za dopravu. Žalovaný v priebehu celého konania zotrval na tom, že všetky\nčinnosti mal žalobca pre žalovaného vykonávať bezodplatne, pretože plánoval od žalovaného prevziať\nprevádzku hotela (jeho časti) do dlhodobého nájmu.\n37. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa výpovedí svedkov F. I. I. a F. J. K., ani jeden z nich nebol prítomný\npri rokovaniach strán.\n38. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že zamestnanci žalobcu D. E. a F. G. H. sa\ndňa 26.12.2017 dostavili do prevádzky žalovaného, kde vykonávali gastronomické služby, pri ktorých\npoužívali aj ich gastronomický inventár.\n39. Keďže podľa tvrdení žalobcu, ktorý má sídlo v Českej republike, mal tento so žalovaným uzatvoriť\nzmluvu o poskytovaní služieb, na určenie rozhodného práva pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu\nz takejto zmluvy bolo potrebné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008\no rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).\n\n40. Podľa článku IV bod 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008\no rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu\nv súlade s čl. III a bez toho, aby boli dotknuté čl. V až VIII, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje\nprávnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb, teda v danom prípade žalobcu.\nV posudzovanom prípade preto bolo potrebné ako rozhodné právo použiť právo Českej republiky.\n41. Podľa § 1746 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike, strany mohou uzavřít\ni takovou slmouvu, která není zvláště jako typ smlouvy upravena.\n42. Z ustanovenia § 1746 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike vyplýva, že strany\nmôžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je ako osobitný zmluvný typ upravená. Nepomenovaná zmluva\nnie je precizovaná žiadnymi zákonnými ustanoveniami ako je to pri pomenovaných zmluvách a preto\nmusí byť koncipovaná takým spôsobom, aby exaktne vypovedala o tom, že kontraktačný proces bol\nukončený s konkrétnym výsledkom, teda musí vypovedať o tom, aký konkrétny obsah práv a povinností\nsi strany zmluvy na základe ich zhodných prejavov vôle dohodli. Je potrebné osobitne zdôrazniť,\nže z takejto zmluvy musí nepochybne vyplývať, že nejde iba o dojednania či čiastkové prejavy vôle\npredchádzajúce úvahám o záverečnom obsahu nepomenovanej zmluvy, pretože pri nepomenovaných\nzmluvách nie je zrejmé, k čomu smerovala vôľa zmluvných strán, ak to nie je výslovne uvedené,\npreto musí byť z jej obsahu zrejmé, či zmluvné strany už ukončili proces kontraktácie a aké konkrétne\npráva a povinnosti zo zmluvy pre tú ktorú zmluvnú stranu vyplývajú. Musí byť jednoznačné, že\nzmluvnými stranami vyjadrené podstatné náležitosti sú konečným výsledkom ich rokovania o obsahu\nzmluvy a nie sú iba čiastočným dojednaním, na ktoré bude nadväzovať ďalšie dojednanie, odložené\nna neskoršie rokovanie zmluvných strán o obsahu zmluvy, napr. podľa vývoja situácie a pod.. Iba\ndohoda účastníkov nepomenovanej zmluvy o všetkých jej podstatných náležitostiach je okamihom\nvzniku nepomenovanej zmluvy s dojednaným obsahom. Až v momente ukončenia procesu dojednávania\npodstatných náležitostí, zahŕňajúcich presný rozsah a obsah práv a povinností zmluvných strán, preto\nmožno hovoriť o vzniku nepomenovanej zmluvy. Preto bolo povinnosťou žalobcu v konaní takýto\nproces kontraktačného mechanizmu, ktorého výsledkom by bola konkrétne dohoda strán o podstatných\nnáležitostiach nepomenovanej zmluvy, v konaní tvrdiť.\n43. Aj odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že\nmedzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu inominátnej zmluvy, kde by boli ku konkrétnemu časovému\nokamihu jasne špecifikované práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, teda dostatočne určený predmet\nžalobcom tvrdeného záväzkového vzťahu.\n44. Odôvodnenie súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa v tom smere (§ 387 ods. 3 CSP), že žalobca\npriebehu súdneho konania neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, aký bol návrh (offerta) na uzavretie\nzmluvy, kým bol prednesený a akým spôsobom (výslovne, konkludentne) a v akom časovom okamihu\nbol druhou zmluvnou stranou akceptovaný. Napriek skutočnosti, že žalobca v konaní tvrdil, že medzi\nstranami sporu prebiehali viaceré rokovania, čo žalovaný potvrdil, žalobca zároveň neuviedol žiadne\nkonkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali prijať záver, kedy došlo k ukončeniu kontraktačnej\nkomunikácie žalobcu a žalovaného, ktorého výsledkom by bola zmluva určujúca, aké služby mal žalobca\nžalovanému dodať, v akom rozsahu, v akom období a aká bola dohodnutá odmena za ich vykonanie.\nOsobitne odvolací súd zdôrazňuje, že oproti uplatnenému nároku žalobcu z inominátnej zmluvy (právo\nna zaplatenie odmeny za odpracované hodiny, požičanie inventára, cestovného a diaľničnej známky),\nžalobca v konaní ani len netvrdil, že predmetom záväzku z uzavretej inominátnej zmluvy bola povinnosť\nžalobcu odpracovať pre žalovaného hodiny odmeňované konkrétnou hodinovou sadzbou v celovej\nvýške 1.480,- Eur, požičať mu konkrétny inventár za konkrétnu sumu 744,- Eur, že by z toho záväzku\nvyplývalo pre žalobcu právo na uhradenie cestovného v sume 576,- Eur za 1200 km pri cene za 1\nkilometer 12,- Kč a za diaľničnú známku 21,- Eur, spolu 2.821,- Eur. Zhrnúc vyššie uvedené, napriek\nskutočnosti, že žalobca aj v podanom odvolaní uvádza, že medzi stranami sporu existovala dohoda\no odplatnom poskytnutí plnenia zo strany žalobcu, v podstate v celom priebehu konania neuviedol,\nna akom konkrétnom plnení sa strany dohodli a neuviedol ani žiadny konkrétny obsah dohody o cene\nresp. dohody o spôsobe jej určenia. Napriek tvrdeniam žalobcu, že služby by neposkytoval v období\nod 26.12.2017 do 01.01.2018 bezodplatne, resp. poskytnutie služby bolo medzi stranami dohodnuté za\nodplatu, súčasne netvrdil, že by predmetom zmluvy bola povinnosť žalovaného na zaplatenie konkrétnej\nsumy. Tvrdenie žalobcu, že poskytnuté služby žalovanému vyfakturoval, nie je možné považovať za\ntvrdenie preukazujúce dohodu o cene alebo o spôsobe jej určenia. Napriek tomu, že žalobca si voči\n\nžalovanému uplatnil konkrétne peňažné nároky za odpracované hodiny, požičaný inventár, cestovné\na diaľničnú známku, v konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by pre žalovaného vyplývala\nzmluvná povinnosť na ich úhradu. Za odplatnú inominátnu zmluvu nemožno označiť dohodu o poskytnutí\nbližšie neurčených služieb, ako to požaduje žalobca, nejedná sa o uzavretie nepomenovanej zmluvy s\npodstatnými náležitosťami, ale iba o čiastkový zhodný prejav vôle strán.\n45. Pokiaľ teda aj v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca a žalovaný boli dohodnutí\nna skúšobnej prevádzke reštauračného zariadenia žalovaného, a ani to, že žalobca skutočne poskytol\nžalovanému služby na základe takejto ich čiastkovej dohody, ani samotné faktické konanie strán\nv tomto smere nie je dôkaznom o uzavretí nepomenovanej zmluvy s jej podstatnými náležitosťami,\nz ktorej by žalobcovi vyplývala povinnosť dodať žalovanému konkrétne služby a žalovanému vznikla\npovinnosť zaplatiť za ne žalovanému dohodnutú odmenu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný\nexistenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorý by ho oprávňoval požadovať od\nneho žalované plnenie, v konaní poprel, a teda ani žalovaný v konaní netvrdil uzavretie inominátnej\nzmluvy s konkrétnym obsahom, resp. existenciu akéhokoľvek zmluvného záväzku, ktorý by priznával\nžalobcovi právo požadovať od žalovaného určitú odmenu za odpracované hodiny, požičaný inventár,\ncestovné a diaľničnú známku. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vypočúvaní svedkovia neboli prítomní\npri rokovaniach strán sporu. Faktúry predložené žalobcom sú predovšetkým daňovými dokladmi, nie\nsú dôkazom o uzavretí konkrétnej zmluvy s konkrétnym obsahom, a preto ani prípadné prevzatie a\npotvrdenie prevzatia faktúry žalovaným nemohlo byť bez ďalšieho posudzované ako dôkaz o uzavretí\ninominátnej zmluvy s predmetom, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť konkrétnu\nodmenu za konkrétne služby žalobcu. Ani z tvrdenia žalobcu, že vopred informoval žalovaného o cene\nza poskytovanie jeho služieb, nemožno vyvodiť dohodu o cene, keď žalobca neuviedol, že s takouto\ncenou za konkrétne dohodnuté služby žalovaný súhlasil, keď informovanie druhej zmluvnej strany o ním\npožadovanej cene nie je možné považovať za tvrdenie o akceptácii tohto návrhu zo strany protistrany,\nteda nie je možné z tohto vyvodiť súhlas žalovaného s takýmto návrhom ceny za konkrétne plnenie\nžalobcu. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s tým odvolacím tvrdením žalobcu, že o povinnosti\nžalovaného zaplatiť za poskytnuté služby za obdobie od 26.12.2017 do 01.01.2018 majú svedčiť aj\ndátumy na predmetnej faktúre č. 17010032 zo dňa 26.12.2017, keď žalobca v dostatočnej miere\nnevysvetlil, ako má dátum vystavenia faktúry preukazovať konkrétnu dohodu strán o konkrétnej odmene\nza konkrétne dodané služby. Preto aj odvolacie tvrdenie žalobcu, že služba mala byť poskytnutá\nodplatne, nemá dostatočnú výpovednú hodnotu k obsahu záväzku tvrdeného žalobcom, keď v celom\npriebehu konania žalobca nešpecifikoval taký priebeh rokovaní strán, z ktorého by vyplývalo, že\nmedzi stranami bola dohodnutá konkrétna odplata pre žalobcu za vykonanie špecifikovaného plnenia\nv prospech žalovaného.\n46. Neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu, že z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.12.2017\njednoznačne vyplýva, že strany sporu medzi sebou komunikovali a priebežne sa dohodli, čo je\npotrebné na prípravu jedál, nie je relevantné ani odvolacie tvrdenie žalovaného, že v e-maile zo dňa\n11.01.2018 žalovaný uvádza, čo podľa jeho názoru bolo predmetom dohody, keď súd si nemôže sám\nz predložených dôkazných prostriedkov vyvodzovať podstatné skutkové tvrdenia. Obsah zmluvy si súd\nnemôže vyvodzovať zo žalobcom predložených dôkazov, či už je to žalobcom označená e-mailová\nkomunikácia alebo žalobcom predložený listinný dôkazný prostriedok, z ktorého má vyplývať, čo mal\nžalobca zaobstarať a aký inventár mal doviezť, keďže v tomto smere žalobca neuviedol žiadne konkrétne\nskutkové tvrdenia, ktoré by mali tieto dôkazné prostriedky preukazovať. Bolo úlohou žalobcu uviesť\nrozhodujúce skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predkladať a označovať dôkazné prostriedky. Pokiaľ\nžalobca neuviedol také skutkové tvrdenie, z ktorých by pre súd vyplýval konkrétny obsah uzavretej\nnepomenovanej a ani inej zmluvy so všetkými jej podstatnými náležitosťami, nebolo úlohou súdu prvej\ninštancie si z dôkazných prostriedkov vyvodzovať obsah dohody a nahrádzať tak procesnú aktivitu\nžalobcu, ktorý je povinný v podanej žalobe úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na\nich preukázanie, keď opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na predložené\ndôkazy (§ 132 CSP). Aby strana mohla splniť aj svoju zákonnú povinnosť označiť alebo predložiť\npotrebné dôkazy, musí si predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej\npovinnosti je teda tvrdenie právne významných skutočností stranou - tzv. bremeno tvrdenia. Medzi\npovinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Žalobcovi stačilo z predložených\ndôkazných prostriedkov vyvodiť skutkové tvrdenia, avšak žalobca v celom priebehu konania netvrdil\ntaké skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu určitého zmluvného záväzkového vzťahu\nmedzi žalobcom a žalovaným.\n\n47. Preto je správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa uzavretie zmluvy so žalovanými\ns konkrétnym predmetom (tvrdiť a ani) preukázať nepodarilo. Pokiaľ žalobca v konaní netvrdil a ani\nnepreukázal vznik inominátnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo pre žalobcu voči žalovanému po poskytnutí\nkonkrétnej služby právo na zaplatenie odmeny za odpracované hodiny, požičaný inventár, cestovné\na diaľničnú známku, existenciu takéhoto nároku žalobcu z právneho titulu uzavretej zmluvy medzi\nstranami sporu nebolo možné žalobcovi priznať.\n48. Z obsahu podaného odvolania je zistiteľné, že žalobca za nesprávny považoval aj záver súdu prvej\ninštancie, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať rozsah a cenu žalobcom reálne poskytnutého plnenia.\nŽalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neuviedol v spore skutkové\ntvrdenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť rozsah ním skutočne poskytnutých gastronomických\nslužieb (napr. počet hostí, počet pripravených jedál a ich druh a pod.), ani riadne nešpecifikoval\ngastronomický inventár (jeho jednotlivé položky), ktorý pri ich vykonávaní použil. Vytýkal súdu prvej\ninštancie, že z tohto dôvodu nevykonal znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia ceny prác\na prenájmu za gastronomický inventár. Žalobca nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí v tom,\nže v konaní predložil súdu rozpis odpracovaných hodín, čo mal v konečnom dôsledku potvrdiť svedok\nF. K.. Aj žalovaný podľa žalobcu potvrdil, že žalobca pravdepodobne vykonal práce. Žalobca doplnil, že\nv konečnom dôsledku bolo možné všetko stiahnuť z kamerového záznamu, ktorý žiadal doplniť do spisu,\navšak mu nebolo vyhovené. Žalobca vyjadril presvedčenie, že má byť zachovaná prenesená dôkazná\npovinnosť a žalovaný bol povinný dokázať, že žalobca práce nevykonal.\n49. K súboru týchto odvolacích námietok odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z rozhodovacej\npraxe Najvyššieho súdu SR je možné vyvodiť názor, podľa ktorého sporové strany nie sú povinné\nuplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože to je vecou súdu, ktorý je povinný vec posúdiť podľa\nprávnych noriem, ktoré na tvrdený a zistený skutkový stav dopadajú. Najvyšší súd SR v uznesení\nsp. zn. 5Cdo/196/2009 uviedol, že: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia\n(práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne\nkvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,\nktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,\nči tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície\ntejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny\nvzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe\nvyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo\nobranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný\nprávnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený\na súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza\nzo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je\nžalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok\npod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený\nnárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie\nje uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými\nzisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.“ V ďalšom\nuznesení sp. zn. 5Obdo/73/2018 Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „Porušenie práva žalobcu na\nspravodlivý proces dovolací súd vzhliadol v postupe súdu nižšej inštancie - odvolacieho súdu, ktorý sa\nnevysporiadal s odvolaním žalobcu a to konkrétne, ak akceptoval názor súdu prvej inštancie, že medzi\nžalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, sa nezaoberal možnosťou\npráva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcu.“.\n50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vec\nposúdil, ak pri rozhodovaní o nároku žalobcu prihliadol aj na možnosť priznať žalobcom uplatnený nárok\nnielen z titulu žalobcom tvrdenej uzavretej inominátnej zmluvy, ale aj z titulu možného bezdôvodného\nobohatenia sa na strane žalovaného na úkor žalobcu. Pokiaľ potom žalobca aj v podanom odvolaní\nuvádza, že sa v tomto súdnom konaní domáha zaplatenia sumy za skutočne vykonanú prácu do\n01.01.2018, v zmysle zásady „súd pozná právo“ prichádzalo do úvahy priznanie uplatneného nároku\nžalobcovi aj z titulu bezdôvodného obohatenia.\n\n51. V zmysle čl. 10 ods. 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007\nz 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), ak rozhodné právo nemožno\nurčiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k\nbezdôvodnému obohateniu. Keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo na území Slovenskej republiky,\nv posudzovanom prípade je rozhodným právom právny poriadok Slovenskej republiky.\n52. Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n53. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n54. V pomeroch prejednávanej veci potom bolo v záujme dosiahnutia úspechu žalobcu v tomto spore\npotrebné z jeho strany uniesť bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, že\nžalovaný získal na úkor žalobcu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho\nzákonníka) v sume 1.472,64 Eur v podobe odmeny za odpracované hodiny zamestnancov žalobcu spolu\nvo výške 1.480,- Eur, odmeny za požičaný inventár 744,- Eur, cestovné 1 200 km x 12,- Kč/km 576,- Eur\na diaľničnú známku 21,- Eur, po odpočítaní zálohovej platby.\n55. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v priebehu konania konkrétne odpracované hodiny\nza konkrétne dni od 26.12.2017 do 01.01.2018 pri konkrétnych zamestnancoch žalobcu, teda p. E. a p.\nH., nešpecifikoval, tieto vymedzil až v priebehu odvolacieho konania.\n56. Žalobca však bol v zmysle § 153 ods. 1 CSP povinný uviesť všetko, čo chcel v rámci prostriedkov\nprocesného útoku uplatniť, včas, teda v zásade v podanej žalobe. Žalobca ako sporová strana\nznáša povinnosť úplného opísania rozhodujúcich skutočností (ako prostriedku procesného útoku) a na\nuvedenie tvrdení je Civilným sporovým poriadkom časovo limitovaný tak, že ich je povinný uplatniť už\npri prvom úkone, kedy ich uplatniť môže, ak koná starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. Nemá preto zákonom garantované právo „odkladať“ svoje podstatné skutkové tvrdenia až na\nodvolacie konanie. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí nielen\nod správnej, ale aj od včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje\nuplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149\nCSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,\nnámietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Zodpovednosť za\nvýsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej\naktivity, teda aj včas uviesť relevantné skutkové tvrdenia.\n57. Ak chcel žalobca s podanou žalobou uspieť, bolo jeho procesným právom a zároveň povinnosťou\nuviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia, teda uviesť, aké plnenie žalovanému skutočne poskytol, teda\nuviesť konkrétny rozsah odpracovaných hodín zamestnancami žalobcu pre žalovaného, keď uvedenie\ntýchto tvrdení nie je možné nahradiť odkazom na predložené dôkazy. Prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany, mohli strany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\ndokazovanie končí (§ 154 CSP). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací\nsúd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. V zmysle § 366 CSP majúcom\nzáklad v koncentrácii konania podľa § 154 CSP odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný\nprihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len\nvtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má\nbyť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nV ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nneuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv.\nnovôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka\nz pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.\n\n58. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany žalovaného v podanom odvolaní, ktorými sú skutkové\ntvrdenia o tom, že pracovná doba p. E. bola dňa 26.12.2017 od 15:00-23:00, t.j. 8 hodín, dňa 27.12.2017\nod 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 28.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 29.12.2017 od 7:00-23:00,\nt.j. 16 hodín, dňa 30.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 31.12.2017 od 7:00-24:00, t.j. 17 hodín,\ndňa 01.01.2018 od 00:01-5:00, t.j. 5 hodín a od 8:00-12:00, t.j. 4 hodiny a pracovná doba pani H. bola\ndňa 26.12.2017 od 15:00-23:00, t.j. 8 hodín, dňa 27.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 28.12.2017\nod 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 29.12.2017 od 7:00-23:00, t.j. 16 hodín, dňa 30.12.2017 od 7:00-23:00,\nt.j. 16 hodín, dňa 31.12.2017 od 7:00-24:00, t.j. 17 hodín, dňa 01.01.2018 od 00:01-5:00, t.j. 5 hodín\na od 8:00-12:00, t.j. 4 hodiny, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť, keďže sa nejedná o prípustné\nnovoty z toho dôvodu, že žalobcovi nič nebránilo, aby tieto tvrdenia predniesol už v konaní pred súdom\nprvej inštancie. Žalobca ani žiadnymi objektívnymi skutočnosťami neodôvodnil svoju procesnú pasivitu\nv podobe ich doterajšieho neuplatnenia.\n59. Z obsahu spisu potom odvolací súd zistil, že zo žalobcom uvedených tvrdení nevyplýva, aké\nkonkrétne služby mal pre žalovaného vykonať p. E. a aké konkrétne služby mala pre žalovaného\nposkytovať p. H. a ani v akom konkrétnom rozsahu. Žalobca neuviedol, aký konkrétny inventár mal\npoužívať pri poskytovaní služieb žalovanému. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žiadne konkrétne skutkové\ntvrdenia žalobca nepredniesol ani vo vzťahu k uplatnenému nároku na cestovné, v konaní netvrdil a ani\nnepreukázal, že by uhradil diaľničnú známku. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť, že náklady žalobcu na cestovné a diaľničnú známku sú prospechom žalovaného\nna úkor žalobcu.\n60. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil ako dôkaz o vykonaní služieb pre žalovaného rozpis\nčinností, pripojený k listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16. 05. 2018, označený ako Vyúčtovanie\nposkytnutých gastronomických služieb, ktorý nebol podpísaný žalovaným. Žalovaný jeho odsúhlasenie\nv konaní poprel, aj vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tento nie je nikým verifikovaný, overiteľný, či\noverený.\n61. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že svedok K. nepotvrdil konkrétny rozsah odpracovaných hodín\nzamestnancov žalobcu a ani to, aké konkrétne služby ten ktorý z nich pre žalovaného vykonával.\n62. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nepotvrdil konkrétny rozsah odpracovaných hodín\nzamestnancov žalobcu a ani to, aké konkrétne služby ten ktorý z nich pre žalovaného vykonával, dodanie\nžalobcom tvrdeného plnenia poprel.\n63. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že dôkaz kamerovým záznamom žalovaného nemohol byť vykonaný,\npretože tento nemal žalovaný vzhľadom na odstup času a legislatívu GDPR k dispozícii.\n64. Aj podľa odvolacieho súdu na podklade vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru,\nže žalobcovi sa v konaní podarilo tvrdiť resp. preukázať rozsah ním skutočne dodaných služieb\nžalovanému, keď tento napriek tomu, že si voči žalovanému uplatnil odmenu za hodinovú prácu jeho\nzamestnancov pre žalovaného, včas neuviedol (odvolací súd špecifikáciu počtu odpracovaných hodín\nv odvolacom konaní posúdil ako neprípustnú novotu), koľko hodín jeho zamestnanci pre žalovaného\nodpracovali, v celom priebehu konania neuviedol, aký druh práce ten ktorý zamestnanec žalobcu pre\nžalovaného vykonal a žiadny z vykonaných dôkazov konkrétny rozsah vykonaných hodín nepotvrdil.\nPokiaľ potom žalobca v podanom odvolaní namietal, že svedok F. K. aj žalovaný mali potvrdiť, že žalobca\n(jeho zamestnanci) vykonal pre žalovaného práce, opätovne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že\nžalobca neuviedol, aké konkrétne práce, aké konkrétne osoby, za koľko odpracovaných hodín, v ktorých\npracovných dňoch, sa takéto potvrdenie má týkať a tieto osoby ani žiadny konkrétny rozsah prác\nnepotvrdili. Neobstojí potom tiež odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný počet odpracovaných\nhodín nepoprel, keďže žalovaný takéto skutkové tvrdenie žalobcu poprieť nemohol, keďže toto žalobca\nv priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani neprodukoval. Konštatovanie žalovaného, že žalobca\npravdepodobne práce vykonal, nie je dôkazom o konkrétnom rozsahu a druhu vykonaných prác. To,\nže bola potvrdená prítomnosť zamestnancov žalobcu v prevádzke žalovaného F. K. a žalovaným,\nzároveň neznamená preukázanie vykonanie konkrétnych služieb v konkrétnom rozsahu tým ktorým\nzamestnancom, vo vzťahu k týmto skutočnostiam sú skutočnosti zistené z výpovedí týchto osôb bez\nakejkoľvek výpovednej hodnoty.\n\n65. Nie je možné súhlasiť ani s tou odvolacou námietku žalobcu vo vzťahu k vyúčtovaniu odpracovaných\nhodín, podľa ktorej tieto sa dajú vopred určiť, a to z dôvodu predchádzajúcich dní a jednak z bežnej\npraxe, keďže túto akciu žalovaný tiež organizoval viackrát predchádzajúce roky. Žalobca aj v podanom\nodvolaní zdôraznil, že sa domáha „sumy za skutočne vykonanú prácu do 01.01.2018“, potom je v rozpore\ns pravidlami formálne logiky požiadavka žalobcu, aby sa ním reálne vykonané služby určili odhadom,\npričom žalobca ani netvrdil žiadne také skutočnosti, na podklade ktorých by vôbec mohol byť takýto\nodhad uskutočnený (druh práce, počet hostí a pod.).\n66. Pokiaľ si žalobca uplatnil odmenu za poskytnutie inventára, z obsahu spisu vyplýva, že žalobca\nneuviedol, aký konkrétny inventár bol žalovanému poskytnutý.\n67. Pokiaľ potom žalobca navrhol znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia ceny prác a prenájmu\nza gastronomický inventár, toto dokazovanie bolo možné vykonať len za účelom preukázania\nkonkrétnych tvrdení, teda za účelom ohodnotenia konkrétneho druhu prác konkrétnej osoby za\nkonkrétne časové obdobie. Rovnako tieto závery je nutné vzťahovať aj na gastronomický inventár. Bolo\nprocesnou povinnosťou žalobcu uviesť, aký konkrétny gastronomický inventár priniesol do prevádzky\nžalovaného, aby bolo možné prípadne vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia obvyklej\nceny jeho nájmu. Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára\npoznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe\nobsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný\nnávrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.\nPosúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci\ndokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania. Keďže žalobca skutkové tvrdenia,\nktoré mali byť navrhnutým dôkazným prostriedkom preukázané, ani len neuviedol, správne postupoval\nsúd prvej inštancie, keď znalecké dokazovanie na návrh žalobcu nevykonal, keďže v konaní zo strany\nžalobcu neboli uvedené ani také konkrétne skutkové tvrdenia (počet hodín, druh práce, poskytnutý\ninventár), ktoré by znalcovi vôbec umožňovali ohodnotiť dodané služby či určiť odmenu za poskytnutý\ninventár.\n68. Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s tou odvolacou námietkou žalobcu, že v posudzovanom prípade\nna základe skutočnosti, že žalovaný si mohol v relevantnom čase overiť vykonanie služby žalobcom\nprostredníctvom p. K., osobne, či prostredníctvom kamerového systému, má byť dôkazná povinnosť\no vykonaných prácach prenesená na žalovaného, teda žalovaný bol v konaní povinný preukázať, že\nžalobca práce nevykonal. Povinnosť tvrdenia preukázania relevantných skutočností vyplýva z hmotného\npráva, a preto pokiaľ žalobca v spore tvrdil, že si voči žalovanému uplatňuje odmenu za vykonané práce,\nbol povinný tieto skutočnosti preukázať, a teda na ňom spočívalo bremeno tvrdenia ako aj dôkazné\nbremeno, aké konkrétne práce pre žalobcu vykonal a pravdivosť svojho tvrdenia preukázať. Žalobca sa\nv podanom odvolaní naviac domáha, aby súd zaťažil žalovaného bremenom preukázania jeho tvrdenia,\nže žalobca práce nevykonal. V zmysle dôkaznej teórie však preukazovanie negatívnych tvrdení, že teda\nkonkrétna osoba niečo nevykonala (napr. nezaplatila dlh, nevykonala práce), nie je možné preukázať.\nPreto negatívne dopady dôkaznej núdze nemožno prenášať na žalovaného, ako to v podanom odvolaní\npresadzuje žalobca, keďže takáto požiadavka žalobcu nezodpovedá ani hmotnému právu a ani dôkaznej\nteórii.\n69. Z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k cestovnému a k nákladom na diaľničnú známku žalobca\nneuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by tieto náklady\nžalobca skutočne vynaložil a že by sa o tieto náklady žalovaný na úkor žalobcu obohatil. Odvolanie\nžalobcu sa záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní týchto nárokov v konkrétnej rovine nedotýkalo.\n70. Aj záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať rozsah a cenu žalobcom reálne\nposkytnutého plnenia, preto odvolací súd považuje za správny.\n71. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že v prípade, ak by bol žalovaný spokojný a zaplatí odmenu,\ntak žalobca by zostal na prevádzke do 07.01.2018, keď uvedené tvrdenie vychádza z vyjadrenia\nG. H. a D. E., ktoré bolo dňa 30.03.2022 prednesené ústne na pojednávaní a v listinnej podobe\nzaložené do súdneho spisu a potom súd prvej inštancie si nesprávne vyložil predmetný dôkaz, čím boli\nporušené jeho právo na spravodlivý proces, je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuviedol, aké konkrétne\n\nskutkové tvrdenie súd prvej inštancie považoval na základe tohto dôkazného prostriedku za preukázané\na aký vplyv potom mal tento dôkaz na výsledok sporu. Je dôležité v tejto súvislosti tiež poukázať na\nskutočnosť, že povinnosťou žalobcu je odvolací dôvod nielen tvrdiť, ale aj uviesť konkrétne skutočnosti,\nako sa konkrétna vada prejavila na záveroch súdneho rozhodnutia, ktorého vecnú správnosť žalobca\nspochybňuje. Inými slovami, je procesnou povinnosťou odvolateľa ním uvedený dôvod obsahovo\nvymedziť, teda musí uviesť konkrétne tvrdenie a argumentáciu, prečo odvolateľ rozhodnutie súdu prvej\ninštancie považuje za nesprávne. Účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opätovne\nposudzoval tvrdenia a argumentáciu strán uvedenú v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom\nodvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, a to výlučne podľa odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov, keďže podľa § 380 ods. 1\nCSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou\nnáležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Odvolací súd preto vo vzťahu k takémuto všeobecnému\ntvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní odvolaciu argumentáciu\nnevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať konkrétny záver súdu prvej inštancie, v tejto\nčasti neumožnil odvolaciemu súdu konkrétny odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti odvolací súd len opätovne považoval za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nedospel\nani k žiadnemu konkrétnemu záveru, do kedy bola medzi stranami dohodnutá skúšobná prevádzka\nžalobcu u žalovaného.\n72. Rovnaké závery je nutné vztiahnuť aj na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nemôže zostať\nnepovšimnuté, že žalovaný faktúru vrátil až po 12 dňoch, od kedy bola žalovanému odovzdaná, a preto\nsa je možné dôvodne domnievať, že ak by ostal na prevádzke, tak by faktúru žalovaný zrejme na opravu\nneposlal. Žalobca pri tejto námietke vôbec nešpecifikoval, z akého dôvodu je rozhodnutie súdu prvej\ninštancie nesprávne, a teda aj v tomto prípade znemožnil odvolaciemu súdu preskúmanie konkrétnych\nzáverov súdu prvej inštancie.\n73. Napokon, pokiaľ žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca na zálohovej\nfaktúre č. 170800001 a na faktúre č. 17010032 potvrdil ich prevzatie, nepotvrdil súhlas s fakturovanou\ncenou, a to s odôvodnením, že pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s predmetnými účtovnými dokladmi, tak\nby ich nikdy nepodpísal, uvedené závery odvolací súd nemôže považovať za správne, pretože faktúra\nje daňový doklad, a preto potvrdenie prevzatia daňového dokladu bez ďalšieho (t.j. bez preukázanie\nďalších súvislostí) nie je súčasne dôkazom o uzavretí konkrétnej zmluvy, ani dôkazom o vyjadrení\nsúhlasu s fakturovanou cenou.\n74. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie, že výpoveď svedka F. K.\nje nepresvedčivá. Žalobca zdôraznil, že práve hlavný prevádzkar žalovaného sa mohol legitímne\nvyjadriť, či skutočne žalobca vykonal svoju dohodu a vykonal prácu na prevádzke k spokojnosti\nubytovaných hostí, čo bola jedna z podmienok k získaniu celej prevádzky do dlhodobého nájmu.\nOdvolací súd konštatuje, že žalobca opätovne dostatočným spôsobom nevymedzuje svoju odvolaciu\nargumentáciu, keď nie je zrejmé, prečo podľa presvedčenia žalobcu iba samotné konštatovanie\nsúdu prvej inštancie o nepresvedčivosti výpovede tohto svedka mohlo ovplyvniť prijatie napadnutého\nrozhodnutia v neprospech žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý z tejto výpovede svedka zistil, že tento nebol prítomný pri\nuzavretí akejkoľvek dohody žalobcu a žalovaného, a tento svedok nepodal súdu žiadne relevantné\nvyjadrenie ku konkrétnemu rozsahu skutočne poskytnutých služieb žalobcu (tento žalobca napokon\nani netvrdil). To, či sa mohol svedok legitímne vyjadriť k týmto skutočnostiam, súd prvej inštancie\nnespochybnil. Žalobca bol oprávnený klásť svedkovi na pojednávaniach otázky za účelom preukázania\nrozsahu ním skutočne dodaných služieb v konkrétnych dňoch, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalobca\nžiadne takéto konkrétne skutkové tvrdenia v konaní nepredniesol a následne žiadne otázky za účelom\npreukázania konkrétneho poskytnutého plnenia žalovanému ani na tohto svedka neadresoval. Pokiaľ\nžalobca citoval v podanom odvolaní z výpovede svedka F. K. zo dňa 16.11.2022, opätovne neuviedol, či\nv súvislosti s touto výpoveďou súd prvej inštancie prijal nesprávne závery o tvrdených skutočnostiach,\na teda aj v tomto smere nevymedzil dostatočne odvolací dôvod, keď neuviedol, aké konkrétne nesprávne\nskutkové zistenia súd prvej inštancie z tejto výpovede mal prípadne vyvodiť. Žalobca v podanom\nodvolaní v tomto smere neuviedol ani to, aké prípadné nedostatky v dokazovaní výsluchom tohto svedka\nmali v jeho neprospech ovplyvniť prijaté súdne rozhodnutie.\n\n75. Pokiaľ žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za svojvoľné, v hodnotení\ndôkazov jednostranne smerované a neudržateľné s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR\nI. ÚS 117/07, v tomto smere nepredniesol konkrétnu odvolaciu argumentáciu, a teda ani v tomto smere\nnevymedzil konkrétny odvolací dôvod.\n76. Sumarizujúc odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd záverom zdôrazňuje, že žalobca\nv podanom odvolaní namieta jednotlivé čiastkové závery súdu prvej inštancie, nedôvodne pripisuje súdu\nprvej inštancie závery, ktoré neprijal (napr. žalobca v odvolaní namietal, že v konaní nebola preukázaná\ndohoda o bezodplatnom poskytovaní služieb, čo súd prvej inštancie ani nekonštatoval), avšak abstrahuje\nod podstaty zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému nároku, ktoré je\nzaložené na tom, že pre absenciu podstatných skutkových tvrdení a na podklade výsledkov vykonaného\ndokazovania nebolo možné zo strany súdu prvého stupňa dospieť k záveru o uzavretí inominátnej (a ani\ninej) zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej by vyplýval žalobcom uplatnený nárok a žalobcovi\nnebolo možné priznať ním uplatnený nárok ani z titulu bezdôvodného obohatenia pre nepreukázanie ním\nskutočne poskytnutého rozsahu plnenia a jeho ceny. Aby bol žalobca v tomto spore úspešný, nestačilo\npreukázať len to, že bol v prevádzke žalovaného a vykonal pre neho služby do 01. 01. 2018 k spokojnosti\nzákazníkov žalovaného, pre jeho úspech v spore bolo potrebné vzhľadom na ním uplatnený nárok tvrdiť\na preukázať, koľko hodín jeho zamestnanci odpracovali pre žalovaného, aký inventár bol z jeho strany\nžalovanému poskytnutý, že mu vznikol voči žalovanému právo na náhradu cestovného práve v ním\npožadovanej sume a za ním tvrdený počet kilometrov a rovnako že mu vzniklo právo na úhradu diaľničnej\nznámky práve v ním tvrdenej výške, čo sa však žalobcovi preukázať nepodarilo.\n77. Odvolací súd pripomína, že procesný zmysel dôkazného bremena a bremena tvrdenia je umožniť\nsúdu vydať rozhodnutie aj v prípade, kedy pre spor významné skutočnosti tvrdené žalobcom neboli\nna podklade vykonaného dokazovania preukázané, teda v prípadoch, že výsledky dokazovania súdu\nneumožňujú prijať záver o pravdivosti, ani o nepravdivosti skutočností tvrdených zo strany žalobcu,\nprípadne právne významné skutočnosti neboli zo strany žalobcu ani len tvrdené. V týchto prípadoch\nnedostatku skutkových tvrdení a tzv. dôkaznej núdze musí potom súd rozhodnúť v neprospech tej strany\nsporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva tvrdiť a preukázať právne významné skutočnosti. Ten,\nkto má povinnosť prostredníctvom označených dôkazov preukázať svoje tvrdenia, nesie tiež procesnú\nzodpovednosť za to, že jeho tvrdenia preukázané neboli a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho\nneprospech. V posudzovanom prípade pre nedostatok relevantných skutkových tvrdení a pre nedostatok\ndôkazov žalobca v konaní nemohol byť úspešný, keď žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu\ninominátnej zmluvy a ani rozsah a cenu ním skutočne poskytnutého plnenia žalovanému. Pokiaľ žalobca\ntvrdil, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorú žalovaný nezaplatil, bolo jeho povinnosťou tvrdiť\nrelevantné skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že takáto pohľadávka\nžalobcovi skutočne vznikla v žalovanej výške a následne tieto tvrdenia preukázať.\n78. Žalobca v posudzovanom spore ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil\ndokazovanie (§ 154 CSP), neuplatnil také prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP), na základe ktorých\nby bolo možné zo strany súdu prvej inštancie prijať záver o dôvodnosti a preukázaní uplatneného\nnároku žalobcu, keď žalobca najmä neuviedol rozhodujúce a úplné skutkové tvrdenia na podporu svojho\nnároku a nepredložil a ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie. Pokiaľ si potom žalobca dostatočným\nspôsobom nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, súd prvej inštancie\nsprávne rozhodol, keď dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pričítal žalobcovi, na ktorom ležala\npovinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za tvrdenie a preukázanie skutočností\nvýznamných z hľadiska hmotného práva. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní preto odvolací súd\nnepovažoval za také, ktoré by po skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé na zmenu vecne správneho\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.\n79. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá\n(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/ 07).\n\n80. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie súdu\nprvej inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi\nsa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď\nneboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.\n81. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, je vecne správny,\npreto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (II. výroková veta rozhodnutia).\n82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.\n1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (III. výroková veta rozhodnutia).\n83. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n84. Odvolací súd zistil, že v II. výrokovej vete preskúmavaného rozhodnutia sa nachádza zrejmá chyba\nv písaní, keď namiesto správnej formulácie, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada 100%\n„trov“ konania, sa v tomto výroku nachádza formulácia, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva\nnáhrada 100% „rov“ konania. Preto postupom podľa ust. § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP\nodvolací súd tento výrok napadnutého rozhodnutia opravil (I. výroková veta rozhodnutia).\n85. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/137/2019", "guid": "cf1c7d7a-3ed8-4359-a18f-86f69dbedbfe:59ba5f4d-beaf-42ed-b9ce-07438233b61b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "cf1c7d7a-3ed8-4359-a18f-86f69dbedbfe:59ba5f4d-beaf-42ed-b9ce-07438233b61b", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/137/2019", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 36Cb/137/2019 z 20. 10. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cf1c7d7a-3ed8-4359-a18f-86f69dbedbfe:59ba5f4d-beaf-42ed-b9ce-07438233b61b"}], "citovane_v": []}