Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/68/2024 z 19. 9. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2024, sp. zn. 43Cob/68/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/68/2024 | ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4 | 2024-09-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 343 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7551d65-f00c-418d-9e51-46b3621cd60f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Banská Bystrica 43Cob/68/2024 5823200720 19. 09. 2024 JUDr. Marián Blaha ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému: A. G., H. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX I., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024, takto rozhodol: Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v I. výrokovej vete návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 04.07.2024 zamietol a v II. výrokovej vete rozhodnutia vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania v časti konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania vo veci samej podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k zálohu: lešenie podľa fotodokumentácie v Znaleckom posudku číslo ČES: PPZKEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s. r. o., IČO: 56 013 035, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023 a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti KPSP s. r. o., IČO: 52 715 256, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 292 396, 36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobou vo veci samej sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 46.636,36 Eur a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 275.760,- Eur. Domáha sa zaplatenia značne vysokej sumy, ktorou pravdepodobne žalovaný ani nedisponuje, na základe ktorej skutočnosti má žalobca dôvodné obavy, že v prípade úspechu v súdnom spore nebude táto pohľadávka vymožiteľná, čím by súdne konanie v uvedenej právnej veci pre žalobcu stratilo zmysel. Konanie vo veci samej je úzko späté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup. Žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa dostupných informácií žalovaný disponuje obchodnými podielmi v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. založenej 18.01.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá podľa výpisu zo stránky J. zvýšila stratu v roku 2023 z pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlo uvedených obchodných spoločností a účelovo uvádza sídlo obchodných spoločností v nehnuteľnostiach, ktoré vlastní jemu blízka osoba a v prípade exekúcie by tieto nehnuteľnosti nemohli byť postihnuté exekútorským záložným právom. Ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie osôb, nie na vykonávanie podnikateľských aktivít. V znaleckom posudku číslo ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023 znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie, ako fotografia v trestnom konaní, ktorá zachytáva lešenie umiestnené na dvore u žalovaného. Žalobca žiada náhradu škody v hodnote lešenia a vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie lešenia v zmysle žaloby, na základe čoho sa javí ako účelné, aby súd zriadil sudcovské záložné právo na predmetné lešenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Žalovaný nedisponuje iným majetkom vyššej hodnoty, okrem neoprávnene zadržiavaného lešenia žalobcu a obchodnými podielmi. Dôvodom podania jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj odmietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd prvej inštancie ako aj odvolací súd odporučili žalobcovi, aby sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neosvedčil jednu z podmienok pre nariadenie zabezpečovacie opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, ktorú žalobca neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Bolo povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Bolo preto potrebné zo strany žalobcu osvedčiť aj existenciu reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Samotná výška žalobou uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Prijatie opačného záveru by znamenalo, že by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím by došlo k zjavnému porušeniu zásady proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že sa žalobca v konaní vo veci samej domáha zaplatenia vysokej sumy a hypotetická domnienka žalobcu, že žalovaný je nemajetný, resp. sa môže stať úplne nemajetný. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca vyvodzoval zo zvýšenia straty obchodnej spoločnosti žalovaného KPSP s.r.o. v roku 2023, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri podnikateľských subjektoch je nutné vziať do úvahy celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia a nielen ich prechodnú dočasnú situáciu v hospodárení. Poukázal tiež na skutočnosť, že z priloženého výpisu z webovej stránky J. k spoločnosti KPSP s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2023 vykazovala celkové výnosy vo výške 22.855,- Eur, disponuje dlhodobým hmotným majetkom v súčte 48.302,Eur a jej aktíva predstavujú sumu 80.150,- Eur. Pokiaľ išlo o vyjadrenie obavy žalobcu, že žalovaný podniká kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku, čím dochádza k zhoršovaniu hospodárskych výsledkov, súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepovažoval za osvedčené, keďže žalobca na ich podporu nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť KPSP s.r.o. v roku 2023 zvýšila svoju stratu neosvedčuje, že žalobca sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať svojho majetku. Ani založenie novej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. žalovaným v roku 2024 takéto tvrdené špekulatívne konanie neosvedčuje. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že podľa výpisov z obchodného registra žalovaný svoj 100 % obchodný podiel v týchto spoločnostiach nepreviedol na tretiu osobu. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlo svojich obchodných spoločností, súd prvej inštancie konštatoval irelevantnosť danej skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, keďže v zmysle platnej právnej úpravy pri zápise sídla spoločnosti do obchodného registra je potrebné preukázať buď vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktoré adresa sa má ako sídlo zapísať do obchodného registra a teda platná právna úprava v namietanom smere možnosť zriadenia sídla obchodnej spoločnosti k nehnuteľnosti patriacej blízkej osobe žalovaného nijakým spôsobom nelimituje. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku, v ktorom znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie ako fotografie v trestnom konaní, ktorá zachytáva žalobcovo lešenie umiestnené na dvore u žalovaného, nie je relevantná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nijakým spôsobom nepreukazuje existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Ani tvrdenie žalobcu, že konanie vo veci samej je úzko späté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup, nijako nesúvisí s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto v danej veci nemá relevanciu. Ani samotná skutočnosť, že jeden z dôvodov pre zamietnutie žalobcovho skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo jeho nezdôvodnenie, prečo si žalobca predmetným návrhom uplatnil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia, sama o sebe neznamená, že identicky odôvodnený návrh na nariadenie zabezpečovacie opatrenia bude súdom posúdený ako dôvodný. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zabezpečovacie opatrenie nariadil. 5. V odvolaní uviedol, že žalovaný v priebehu trestného konania účelovo menil svoje výpovede, snažil sa konanie predlžovať a zbavovať sa zodpovednosti za odcudzenie lešenia žalobcu. Žalovaný prvýkrát vypovedal, že lešenie je jeho a kúpil si ho, následne uviedol, že lešenie mal vypožičané, potom nevedel uviesť meno predávajúceho, od ktorého si mal žalovaný lešenie odviesť, no podľa poslednej výpovede mal lešenie neznámy predávajúci doviezť žalovanému. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný nevie preukázať nadobudnutie lešenia a ani jeho pôvod. Žalovaný do trestného konania predložil falošné faktúry. Nakoľko sa žalovaný dopustil minimálne protiprávneho konania, ktoré je momentálne vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s možným spáchaním trestného činu, čo potvrdzujú rozporné a úplne protirečivé výpovede žalovaného, žalobca považuje nariadenie zabezpečovacie opatrenia za nevyhnutné, nakoľko žalovaný nemá žiadne obavy z poskytnutia krivej či nepravdivej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto je dôvodné dospieť k názoru, že by neváhal s prípadným speňažovaním svojho majetku za účelom vyhnúť sa plneniu pre žalobcu. Zároveň je viac ako pravdepodobné, že majetok obchodných spoločností žalovaný získal prenajímaním lešenia tretím osobám bez vedomia a súhlasu žalobcu. Nie je preto logické ani dôvodné toto správanie žalobcu nedôvodne ospravedlňovať tým, že žiadny reálny úbytok majetku súd nekonštatoval. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyžaduje reálny úbytok majetku, ale reálne ohrozenie prípadného výkonu rozhodnutia. Napriek celkom jasným dôkazom súd prvej inštancie zaujal neurčitý postoj, ktorý vyústil do vydania nepreskúmateľného a predčasného uznesenia. Súd sa nepochopiteľne priklonil na stranu žalovaného a vyhodnotil dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za nedostatočné. Nie je potom žalobcovi zrejmé, aká iná skutková situácia by súdu preukazovala dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Žalobca je názoru, že v prípade už samotného zbavovania sa majetku žalovaného bude v prípade žalobcu neskoro, nakoľko práve zabezpečovacie opatrenie má poistiť prípadný nárok žalobcu. Právny názor súdu vyjadrený v uznesení je neudržateľný, nakoľko nemožno legitímne očakávať, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie možno iba v tom prípade, ak žalovaný už reálne vykonáva úkony ukracujúce pohľadávku veriteľa, ktoré ohrozujú výkon rozhodnutia. Akceptovaním uvedeného právneho názoru by bola právna úprava zabezpečovacieho opatrenia úplne obsolentná. Sudca sa nemôže spoliehať na status quo a prejavovať neopodstatnenú dôveru v konanie strany sporu, voči ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať. Súdy majú poskytovať ochranu stranám sporu čím skôr, nie až v prípade už vzniknutej škody, teda až po prevode jediného majetku žalovaného na tretie osoby. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až po predaji lešenia obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach žalobca považuje už za oneskorené, nakoľko žalovaný by sa reálne zbavil jediného majetku, ktorý už mohol byť zaistený. Ponechanie jediného majetku žalovaného, takpovediac napospas osudu, považuje žalobca za veľmi rizikové. Je všeobecne známe, že v prípade vzniku súdnych sporov o zaplatenie vysokých súm sa žalované strany účelovo zbavia všetkého svojho majetku a pohľadávka sa tým pádom stane absolútne nevymáhateľnou. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný bude trpezlivo čakať na výsledky dokazovania a v prípade, ak súd už len pri predbežnom právnom posúdení vysloví dôvodnosť podanej žaloby, v priebehu niekoľkých týždňov sa zo žalovaného stane nemajetná osoba, ktorá všetok svoj majetok previedla na tretie osoby. Žalobca nenamietal protizákonnosť registrácie sídel jeho spoločností, ale takýto stav budí podozrenie zo správania žalovaného. Uznesenie preto žalobca považoval za predčasne vydané a nedôvodné. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa poskytne aspoň základná ochrana pre prípadné priznanie pohľadávky pre žalobcu. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia sa tento majetok zaistí, aby sa ho žalovaný nezbavil v prípade, ak dôkazná situácia bude evidentne v prospech žalobcu. Žalobca tiež zdôraznil, že v demokratickom a právnom štáte má každý právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie mal vydať uznesenie v zmysle žalobcovho návrhu, nakoľko ho považuje za dôvodný a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nevyhnutné. Vyhovením jeho návrhu môže dôjsť ku určitej obnove dôvery bežných občanov voči súdom. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie v uznesení chybne dospel k záveru, že navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo nemožno požadovaný stav dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. 6. Odvolací súd dňa 03.09.2024 doručil žalovanému odvolanie žalobcu a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že mu umožnil, aby sa v lehote 10 dní od ich doručenia k týmto písomnostiam vyjadril [§ 329 ods. 1, § 344 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací včas podané odvolanie žalobcu prejednal podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade žalobca splnenie všetkých podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. 8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že ním žalovaná pohľadávka predstavuje pomerne vysokú sumu (náhrada škody 46.636,36 Eur a bezdôvodné obohatenie 275.760,- Eur), ktorou pravdepodobne žalovaný nedisponuje. Konanie vo veci samej je úzko späté s trestným konaním, pričom žalovaný by v prípade vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal prístup, preto je potrebné zabezpečiť nárok žalobcu. Žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbaviť majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný disponuje obchodnými podielmi v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., ktorá bola založená 18.1.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá zvýšila stratu z pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný účelovo uvádza sídlo obchodných spoločností GOLDENPOKER s.r.o. a KPSP s.r.o. v nehnuteľnosti, ktoré nevlastní. Žalovaný nedisponuje iným majetkom okrem obchodných podielov a lešenia, ktoré žalobcovi neoprávnene zadržiava, ako to vyplýva z predloženého znaleckého posudku. 18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcom uvedené skutočnosti neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď výška žalovanej pohľadávky, predpoklad získania informácií zo strany žalovaného v prípade vznesenia obvinenia v prebiehajúcom trestnom konaní, zvýšenie straty v spoločnosti KPSP s.r.o., založenie spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. a ani skutočnosť, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorá je ako sídlo spoločností KPSP s.r.o. a GOLDENPOKER s.r.o. zapísaná v obchodnom registri, neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď neosvedčujú žalobcom tvrdené špekulatívne nakladanie s majetkom žalovaného, sú založené na ničím neosvedčených domnienkach žalobcu a nemajú vecný súvis vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie. 19. Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil žiadnou konkrétnou odvolacou argumentáciu záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcom tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. V súvislosti so sídlom obchodných spoločností, v ktorých má žalovaný obchodný podiel, uviedol len toľko, že tento stav „budí podozrenie zo správania žalovaného“. Nebolo preto úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť týchto záverov, keď žalobca v podanom odvolaní nespochybnil, že tieto skutočnosti, ktorými odôvodňoval podanie návrhu na zabezpečovacie opatrenia, nevedú k obave z ohrozenia exekúcie. 20. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, prípadne ktoré doplní podľa § 365 ods. 3 CSP do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní uplatnené, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd z vlastnej iniciatívy nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Skutočnosť, že odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než stranou konania v odvolaní vznesených námietok, znamená, že nebolo úlohou odvolacieho súdu opätovne preskúmať návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale jeho úlohou bolo preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov, pre ktoré žalobca v odvolaní považoval toto rozhodnutie za nesprávne. 21. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa (M. Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck : Bratislava, 2016, s. 1155). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/138/2023). Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (III. ÚS 670/2017). Osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúcou priamo zo zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo v prípade, ak žalobca okrem existencie nároku osvedčí aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená alebo sťažená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Pre úspešný priebeh núteného vymoženia judikovanej peňažnej pohľadávky v prípade, ak nebola dobrovoľne splnená, je dostatok postihnuteľného majetku dlžníka, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Obavu z ohrozenia exekúcie zakladajú len také skutočnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú majetok dlžníka a preto obavu z ohrozenia exekúcie môžu vyvolať len také skutočnosti, ktoré majú dopad na jeho spôsobilosť uhradiť žalovanú pohľadávku. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie§ 343 ods. 1 CSP tým, že ako podmienku jeho nariadenia vyžaduje osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, zároveň znemožňuje jeho nariadenie ako preventívneho opatrenia, resp. jeho automatické nariadenie v prípade, ak žalobca vo vzťahu k žalovanému osvedčí existenciu peňažnej pohľadávky. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité zdôrazniť, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale tiež tomu, proti komu návrh smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). Žalobca sa domáha zásahu do majetkových pomerov žalovaného v podobe zriadenia sudcovského záložného práva bez zjavného odôvodnenia potreby nevyhnutnosti takéhoto zásahu, pretože ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdil a ani neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, čo žalobca v podanom odvolaní ani nespochybnil. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie a tým zasiahnuť do práv žalovaného bez toho, aby žalobca osvedčil nevyhnutnosť takéhoto zásahu v podobe obavy z ohrozenia exekúcie, a teda podľa odvolacích tvrdení žalobcu predbežne „poistiť“ prípadný nárok žalobcu, však platná procesná úprava neumožňuje. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie je možné až vtedy, keď už sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, v súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd zdôrazňuje, že obavu z ohrozenie exekúcie skutočne nemusia zakladať len konkrétne scudzovanie úkony dlžníka, a teda veriteľ nemusí čakať s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, až kým sa dlžník nezačne zbavovať svojho majetku, to však neznamená, že to žalobcu zbavuje povinnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť a osvedčiť, aké konkrétne skutočnosti u neho spôsobujú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmareniu alebo sťaženiu budúcej exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemohol súhlasiť s názorom žalobcu, že je všeobecne známou skutočnosťou, že žalovaní prevádzajú svoj majetok na blízke osoby a tým sa stávajú pohľadávky žalobcov nevymáhateľnými, keďže sa nejedná o všeobecne známu skutočnosť, z ktorej by boli všeobecné súdy povinné vychádzať pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jedná sa o hypotetickú úvahu žalobcu. Ničím nepodložená je aj jeho úvaha, že žalovaný bude trpezlivo vyčkávať na výsledky dokazovania a ak súd vysloví dôvodnosť žaloby, v priebehu niekoľkých týždňov sa stane nemajetným. Naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie musí byť v každej súdenej veci o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčená na základe individuálnych okolností prejednávaného prípadu. Bolo preto povinnosťou žalobcu predostrieť súdu takú konkrétnu situáciu dotýkajúcu sa majetkových pomerov žalovaného, ktorá je spôsobilá uňho vyvolať obavu, že bez nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia sa jeho postavenie v rámci exekučného konania zhorší. Žalobca však žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť konkrétnu obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá by bola rozpoznateľná (identifikovateľná) a reálna (tzn. zakladajúca predpoklad zhoršenia pozície žalobcu v exekučnom konaní) neuviedol a ani neosvedčil. Preto nemôže obstáť ani jeho argumentácia, že súd prvej inštancie sa neopodstatnene spoliehal na status quo, resp. neopodstatnene vyjadril dôveru žalovanému, že sa nezbaví svojho majetku, pretože to bol žalobca, ktorý bol povinný osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie. 23. Žalobca v podanom odvolaní abstrahuje od skutočnosti, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia on sám odôvodnil výškou pohľadávky, tým, že žalovaný sa špekulatívne zbavuje svojho majetku, skutočnosťou, že spoločnosti, v ktorých má žalovaný obchodný podiel, nemajú sídlo v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému, ako aj skutočnosťou, že žalovaný by sa mohol po vznesení obvinenia v trestnom konaní dostať k informáciám, ktoré by inak nezískal. V podanom odvolaní v rámci obavy z ohrozenia exekúcie žalobca bez zjavnej súvislosti s dôvodmi, pre ktoré navrhoval zriadiť zabezpečovacie opatrenie, odkázal na prebiehajúce trestné konanie a namietal, že pokiaľ sa žalovaný dopustil krivej výpovede v trestnom konaní, nebude váhať s prípadným speňažovaním svojho majetku. Uviedol tiež, že žalovaný predložil falošné faktúry a je zrejmé, že sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s lešením žalobcu, ktorá skutočnosť má vyplývať z jeho protirečivých výpovedí. Pokiaľ ale žalobca v podanom odvolaní namietal protiprávne konanie žalovaného ako dôvod zakladajúci nevyhnutnosť zabezpečenia majetku žalovaného záložným právom, tieto skutočnosti neuviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto skutkové tvrdenia nespĺňajú žiadny zo zákonných predpokladov vymedzených v ustanovení § 366 CSP, a preto ide o novoty, ktoré v odvolaní použiť nemožno. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou však odvolací súd napriek tomu považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 193 CSP, ktoré primerane platí aj pre konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. § 193 CSP však procesný predpis taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Odvolací súd preto bez ďalšieho nemohol v tomto konaní na základe prebiehajúceho trestného konania vychádzať zo záveru, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania v súvislosti s lešením žalobcu, krivou výpoveďou či predložením falošných listín, keďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, na ktoré žalobca neustále odkazuje, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Nebolo možné zo strany odvolacieho súdu prehliadnuť ani to, že (ako uviedol aj samotný žalobca) výsledky vyšetrovania ani len neumožnili vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, preto vzhľadom na štádium trestného konania, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno u žalovaného uvažovať ani len v rovine osvedčenia skutočnosti, že je dôvodne podozrivý zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, a preto sa bude chcieť účelovo zbaviť svojho majetku v prípade úspechu žalobcu vo veci samej, naviac nie je v súlade s pravidlami logického uvažovania. Pokiaľ potom žalobca v podanom odvolaní namietal, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade nevyhnutné vzhľadom na protiprávne konanie žalovaného, ktoré nie je dôvodné zo strany súdu ospravedlňovať a preto sa z pohľadu žalobcu mal súd prvej inštancie nepochopiteľne postaviť na stranu žalovaného, ani tento argument odvolací súd nemohol považovať za opodstatnený. Skúmaním procesných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie neospravedlňoval žiadne protiprávne konanie žalovaného a ani sa neodôvodnene nepostavil na jeho stranu, žiadny takýto záver z rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené okolnosti posudzovaného prípadu vyvodzovať nemožno. 24. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci je daná obava, že žalovaný sa v prípade jeho neúspechu v spore so žalobcom zbaví všetkého svojho majetku, aby ho nemusel uspokojiť, tieto úvahy žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako hypotetické, nespôsobilé identifikovať konkrétne riziko zhoršenia postavenia žalobcu v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré naviac zostali v rovine neosvedčených tvrdení. Odvolacie argumenty žalobcu tak neboli spôsobilé presvedčiť odvolací súd o nevyhnutnosti potreby zriadiť navrhované zabezpečovacie opatrenie, keď v konaní o návrhu na jeho nariadenie žalobca neuviedol skutočnosti vyvolávajúce obavu z ohrozenia exekúcie ako jeden zo zákonných predpokladov odôvodňujúcich jeho nariadenie. 25. Žalobca tiež namietal, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k určitej obnove dôvery bežných občanov voči súdom. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Materiálny právny štát je postavený aj na dôvere občanov v právo a právny poriadok, pričom podmienkou dôvery občanov v právo je aj dostatočná miera právnej istoty. Právnu istotu jednotlivca nepochybne ovplyvňuje aj to, akým spôsobom súdy aplikujú právo a pristupujú k výkladu právnych noriem. Podľa názoru odvolacieho súdu dôveru účastníkov konania voči súdom nemôže oslabovať dôsledné dodržiavanie zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany všeobecných súdov, najmä dôsledné skúmanie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Žalobca tiež vo všeobecnej rovine poukázal na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktorá rovnako prispieva na naplneniu požiadavky na právnu istotu, avšak nekonkretizoval žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), z ktorého by pre žalobcu vyplynulo legitímne očakávanie, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčiť výlučne existenciu nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, bez potreby osvedčiť konkrétnu obavu z ohrozenia exekúcie. 26. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie chybne dospel k záveru, že navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo nemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, na takomto závere rozhodnutie súdu prvej inštancie ani nespočívalo. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predchádzal neúspešný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil obsahovo rovnakými skutočnosťami. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 18Cb/132/2023 – 117 zo dňa 22. 03. 2024 zamietol a na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Cob/79/2024-159 zo dňa 02. 05. 2024 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie v súvislosti s tým, že žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil aj tým, že mu súdy v konaní o nariadení neodkladného opatrenia odporučili podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uviedol, že táto skutočnosť z rozhodnutí súdov nevyplýva a skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bola absencia zdôvodnenia, prečo sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neznamená, že identicky odôvodnený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude vyhodnotený ako dôvodný. Žiadny záver, že navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo nemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie neprijal, keď v preskúmavanom rozhodnutí ani nerozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu túto námietku žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. 27. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 odvolacími dôvodmi viazaný a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal výlučne v rozsahu odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. 28. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, pokiaľ nemal za osvedčené, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1 CSP použijú aj na odvolacie konanie a toto odvolacie konanie sa síce končí, avšak Civilný sporový poriadok v ustanovení § 262 ods. 1 predpokladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie, t.j. konanie ako celok, nielen čiastkové konanie o určitom procesnom nároku, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie u neho skončí, sa bude vzťahovať aj na náhradu trov tohto odvolacieho konania. 30. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).