{"guid": "dde2e01a-2ff0-46c3-8884-731cd80a105a:d7551d65-f00c-418d-9e51-46b3621cd60f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4", "spisova_znacka": "43Cob/68/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/68/2024 z 19. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2024, sp. zn. 43Cob/68/2024, ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4", "identifikacne_cislo": "5823200720", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7551d65-f00c-418d-9e51-46b3621cd60f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n43Cob/68/2024\n5823200720\n19. 09. 2024\nJUDr. Marián Blaha\nECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nBlahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému: A. G.,\nH. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX I., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia,\no návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024, takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024 potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v I. výrokovej vete návrh žalobcu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 04.07.2024 zamietol a v II. výrokovej vete rozhodnutia\nvyslovil, že o nároku na náhradu trov konania v časti konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nsúd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania vo veci samej podal\nnávrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo\nv prospech žalobcu k zálohu: lešenie podľa fotodokumentácie v Znaleckom posudku číslo ČES: PPZKEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu\nv celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde\nŽilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s. r. o.,\nIČO: 56 013 035, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nžalobcu v celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023 a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti KPSP s. r. o.,\nIČO: 52 715 256, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nžalobcu v celkovej výške 292 396, 36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca\nodôvodnil tým, že žalobou vo veci samej sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 46.636,36 Eur\na vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 275.760,- Eur. Domáha sa zaplatenia značne vysokej\nsumy, ktorou pravdepodobne žalovaný ani nedisponuje, na základe ktorej skutočnosti má žalobca\ndôvodné obavy, že v prípade úspechu v súdnom spore nebude táto pohľadávka vymožiteľná, čím by\nsúdne konanie v uvedenej právnej veci pre žalobcu stratilo zmysel. Konanie vo veci samej je úzko\nspäté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade vznesenia obvinenia\nmohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup. Žalovaný sa špekulatívnymi\nprevodmi snaží zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa dostupných\ninformácií žalovaný disponuje obchodnými podielmi v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. založenej\n18.01.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá podľa výpisu zo stránky J. zvýšila stratu v roku 2023\nz pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlo\n\nuvedených obchodných spoločností a účelovo uvádza sídlo obchodných spoločností v nehnuteľnostiach,\nktoré vlastní jemu blízka osoba a v prípade exekúcie by tieto nehnuteľnosti nemohli byť postihnuté\nexekútorským záložným právom. Ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie osôb, nie na vykonávanie\npodnikateľských aktivít. V znaleckom posudku číslo ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1.\ndecembra 2023 znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie, ako fotografia v\ntrestnom konaní, ktorá zachytáva lešenie umiestnené na dvore u žalovaného. Žalobca žiada náhradu\nškody v hodnote lešenia a vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie lešenia v zmysle\nžaloby, na základe čoho sa javí ako účelné, aby súd zriadil sudcovské záložné právo na predmetné\nlešenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Žalovaný nedisponuje iným majetkom vyššej\nhodnoty, okrem neoprávnene zadržiavaného lešenia žalobcu a obchodnými podielmi. Dôvodom podania\njeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj odmietnutie jeho návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, keď súd prvej inštancie ako aj odvolací súd odporučili žalobcovi, aby sa\ndomáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.\n3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neosvedčil jednu z podmienok\npre nariadenie zabezpečovacie opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho\nrozhodnutia, ktorú žalobca neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné jeho návrhu\nvyhovieť. Bolo povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť\nskutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného\nzabezpečovacieho opatrenia. Bolo preto potrebné zo strany žalobcu osvedčiť aj existenciu reálnej,\nbezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Samotná\nvýška žalobou uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia. Prijatie opačného záveru by znamenalo, že by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo\ndo úvahy aj automatické právo žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím by došlo k\nzjavnému porušeniu zásady proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate\nzabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že sa žalobca v\nkonaní vo veci samej domáha zaplatenia vysokej sumy a hypotetická domnienka žalobcu, že žalovaný\nje nemajetný, resp. sa môže stať úplne nemajetný. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa\nšpekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky\nžalobcu, ktorú skutočnosť žalobca vyvodzoval zo zvýšenia straty obchodnej spoločnosti žalovaného\nKPSP s.r.o. v roku 2023, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri podnikateľských subjektoch\nje nutné vziať do úvahy celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia a nielen\nich prechodnú dočasnú situáciu v hospodárení. Poukázal tiež na skutočnosť, že z priloženého výpisu\nz webovej stránky J. k spoločnosti KPSP s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2023 vykazovala\ncelkové výnosy vo výške 22.855,- Eur, disponuje dlhodobým hmotným majetkom v súčte 48.302,Eur a jej aktíva predstavujú sumu 80.150,- Eur. Pokiaľ išlo o vyjadrenie obavy žalobcu, že žalovaný\npodniká kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku, čím dochádza k zhoršovaniu hospodárskych\nvýsledkov, súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepovažoval za osvedčené, keďže žalobca na ich\npodporu nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť KPSP\ns.r.o. v roku 2023 zvýšila svoju stratu neosvedčuje, že žalobca sa špekulatívnymi prevodmi snaží\nzbavovať svojho majetku. Ani založenie novej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. žalovaným v roku\n2024 takéto tvrdené špekulatívne konanie neosvedčuje. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť,\nže podľa výpisov z obchodného registra žalovaný svoj 100 % obchodný podiel v týchto spoločnostiach\nnepreviedol na tretiu osobu. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú\nuvádza ako sídlo svojich obchodných spoločností, súd prvej inštancie konštatoval irelevantnosť danej\nskutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, keďže v zmysle\nplatnej právnej úpravy pri zápise sídla spoločnosti do obchodného registra je potrebné preukázať buď\nvlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktoré adresa sa má ako sídlo zapísať do obchodného\nregistra a teda platná právna úprava v namietanom smere možnosť zriadenia sídla obchodnej\nspoločnosti k nehnuteľnosti patriacej blízkej osobe žalovaného nijakým spôsobom nelimituje. Vo vzťahu\nk predloženému znaleckému posudku, v ktorom znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú\nzhodné lešenie ako fotografie v trestnom konaní, ktorá zachytáva žalobcovo lešenie umiestnené na\ndvore u žalovaného, nie je relevantná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nijakým\nspôsobom nepreukazuje existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Ani tvrdenie žalobcu, že konanie vo\nveci samej je úzko späté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade\nvznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup, nijako\nnesúvisí s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto v danej veci nemá relevanciu.\nAni samotná skutočnosť, že jeden z dôvodov pre zamietnutie žalobcovho skoršieho návrhu na nariadenie\n\nneodkladného opatrenia bolo jeho nezdôvodnenie, prečo si žalobca predmetným návrhom uplatnil nárok\nna nariadenie neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia, sama o sebe neznamená,\nže identicky odôvodnený návrh na nariadenie zabezpečovacie opatrenia bude súdom posúdený ako\ndôvodný.\n4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie zrušil a zabezpečovacie opatrenie nariadil.\n5. V odvolaní uviedol, že žalovaný v priebehu trestného konania účelovo menil svoje výpovede,\nsnažil sa konanie predlžovať a zbavovať sa zodpovednosti za odcudzenie lešenia žalobcu. Žalovaný\nprvýkrát vypovedal, že lešenie je jeho a kúpil si ho, následne uviedol, že lešenie mal vypožičané,\npotom nevedel uviesť meno predávajúceho, od ktorého si mal žalovaný lešenie odviesť, no podľa\nposlednej výpovede mal lešenie neznámy predávajúci doviezť žalovanému. Z uvedeného podľa\nžalobcu vyplýva, že žalovaný nevie preukázať nadobudnutie lešenia a ani jeho pôvod. Žalovaný do\ntrestného konania predložil falošné faktúry. Nakoľko sa žalovaný dopustil minimálne protiprávneho\nkonania, ktoré je momentálne vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s možným\nspáchaním trestného činu, čo potvrdzujú rozporné a úplne protirečivé výpovede žalovaného, žalobca\npovažuje nariadenie zabezpečovacie opatrenia za nevyhnutné, nakoľko žalovaný nemá žiadne obavy z\nposkytnutia krivej či nepravdivej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto je dôvodné\ndospieť k názoru, že by neváhal s prípadným speňažovaním svojho majetku za účelom vyhnúť sa\nplneniu pre žalobcu. Zároveň je viac ako pravdepodobné, že majetok obchodných spoločností žalovaný\nzískal prenajímaním lešenia tretím osobám bez vedomia a súhlasu žalobcu. Nie je preto logické ani\ndôvodné toto správanie žalobcu nedôvodne ospravedlňovať tým, že žiadny reálny úbytok majetku\nsúd nekonštatoval. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyžaduje reálny úbytok majetku, ale\nreálne ohrozenie prípadného výkonu rozhodnutia. Napriek celkom jasným dôkazom súd prvej inštancie\nzaujal neurčitý postoj, ktorý vyústil do vydania nepreskúmateľného a predčasného uznesenia. Súd\nsa nepochopiteľne priklonil na stranu žalovaného a vyhodnotil dôvody nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia za nedostatočné. Nie je potom žalobcovi zrejmé, aká iná skutková situácia by súdu\npreukazovala dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Žalobca je názoru, že v\nprípade už samotného zbavovania sa majetku žalovaného bude v prípade žalobcu neskoro, nakoľko\npráve zabezpečovacie opatrenie má poistiť prípadný nárok žalobcu. Právny názor súdu vyjadrený v\nuznesení je neudržateľný, nakoľko nemožno legitímne očakávať, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie\nmožno iba v tom prípade, ak žalovaný už reálne vykonáva úkony ukracujúce pohľadávku veriteľa,\nktoré ohrozujú výkon rozhodnutia. Akceptovaním uvedeného právneho názoru by bola právna úprava\nzabezpečovacieho opatrenia úplne obsolentná. Sudca sa nemôže spoliehať na status quo a prejavovať\nneopodstatnenú dôveru v konanie strany sporu, voči ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať.\nSúdy majú poskytovať ochranu stranám sporu čím skôr, nie až v prípade už vzniknutej škody, teda až\npo prevode jediného majetku žalovaného na tretie osoby. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až\npo predaji lešenia obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach žalobca považuje už\nza oneskorené, nakoľko žalovaný by sa reálne zbavil jediného majetku, ktorý už mohol byť zaistený.\nPonechanie jediného majetku žalovaného, takpovediac napospas osudu, považuje žalobca za veľmi\nrizikové. Je všeobecne známe, že v prípade vzniku súdnych sporov o zaplatenie vysokých súm sa\nžalované strany účelovo zbavia všetkého svojho majetku a pohľadávka sa tým pádom stane absolútne\nnevymáhateľnou. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný bude trpezlivo čakať na výsledky dokazovania\na v prípade, ak súd už len pri predbežnom právnom posúdení vysloví dôvodnosť podanej žaloby,\nv priebehu niekoľkých týždňov sa zo žalovaného stane nemajetná osoba, ktorá všetok svoj majetok\npreviedla na tretie osoby. Žalobca nenamietal protizákonnosť registrácie sídel jeho spoločností, ale\ntakýto stav budí podozrenie zo správania žalovaného. Uznesenie preto žalobca považoval za predčasne\nvydané a nedôvodné. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa poskytne aspoň základná ochrana\npre prípadné priznanie pohľadávky pre žalobcu. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia sa tento majetok\nzaistí, aby sa ho žalovaný nezbavil v prípade, ak dôkazná situácia bude evidentne v prospech žalobcu.\nŽalobca tiež zdôraznil, že v demokratickom a právnom štáte má každý právo na predvídateľnosť súdnych\nrozhodnutí. Súd prvej inštancie mal vydať uznesenie v zmysle žalobcovho návrhu, nakoľko ho považuje\nza dôvodný a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nevyhnutné. Vyhovením jeho návrhu môže\ndôjsť ku určitej obnove dôvery bežných občanov voči súdom. Žalobca tiež namietal, že súd prvej\ninštancie v uznesení chybne dospel k záveru, že navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie\n\nneodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo nemožno požadovaný stav dosiahnuť aj zabezpečovacím\nopatrením.\n6. Odvolací súd dňa 03.09.2024 doručil žalovanému odvolanie žalobcu a návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia s tým, že mu umožnil, aby sa v lehote 10 dní od ich doručenia k týmto\npísomnostiam vyjadril [§ 329 ods. 1, § 344 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia a ani k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací včas podané odvolanie žalobcu prejednal podľa\nustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd po\npreskúmaní dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok dospel k záveru,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie, že v posudzovanom prípade žalobca splnenie všetkých podmienok pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.\n8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri\nnáležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností\nhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z\nneho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť\nlistiny, na ktoré sa odvoláva.\n14. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak\nsú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie\nbudúcej exekúcie voči žalovanému. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že ním žalovaná pohľadávka predstavuje pomerne vysokú\nsumu (náhrada škody 46.636,36 Eur a bezdôvodné obohatenie 275.760,- Eur), ktorou pravdepodobne\nžalovaný nedisponuje. Konanie vo veci samej je úzko späté s trestným konaním, pričom žalovaný by\nv prípade vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal prístup, preto\nje potrebné zabezpečiť nárok žalobcu. Žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbaviť majetku za\núčelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný disponuje obchodnými podielmi\n\nv spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., ktorá bola založená 18.1.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá\nzvýšila stratu z pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný účelovo uvádza sídlo obchodných\nspoločností GOLDENPOKER s.r.o. a KPSP s.r.o. v nehnuteľnosti, ktoré nevlastní. Žalovaný nedisponuje\niným majetkom okrem obchodných podielov a lešenia, ktoré žalobcovi neoprávnene zadržiava, ako to\nvyplýva z predloženého znaleckého posudku.\n18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcom uvedené skutočnosti\nneosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď výška žalovanej pohľadávky, predpoklad získania\ninformácií zo strany žalovaného v prípade vznesenia obvinenia v prebiehajúcom trestnom konaní,\nzvýšenie straty v spoločnosti KPSP s.r.o., založenie spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. a ani skutočnosť,\nže žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorá je ako sídlo spoločností KPSP s.r.o. a GOLDENPOKER s.r.o.\nzapísaná v obchodnom registri, neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď neosvedčujú žalobcom\ntvrdené špekulatívne nakladanie s majetkom žalovaného, sú založené na ničím neosvedčených\ndomnienkach žalobcu a nemajú vecný súvis vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie.\n19. Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil žiadnou konkrétnou odvolacou argumentáciu záver súdu\nprvej inštancie, podľa ktorého žalobcom tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia neodôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. V súvislosti so sídlom obchodných spoločností,\nv ktorých má žalovaný obchodný podiel, uviedol len toľko, že tento stav „budí podozrenie zo správania\nžalovaného“. Nebolo preto úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť týchto záverov, keď žalobca\nv podanom odvolaní nespochybnil, že tieto skutočnosti, ktorými odôvodňoval podanie návrhu na\nzabezpečovacie opatrenia, nevedú k obave z ohrozenia exekúcie.\n20. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa\nstrana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu\npredchádzalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov,\nktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, prípadne ktoré doplní podľa § 365 ods. 3 CSP do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\nViazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na\ntaké pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní uplatnené, s výnimkou\nvád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj\nkeď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd z vlastnej\niniciatívy nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. Uvedenie\ndôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích\ndôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Skutočnosť, že odvolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než stranou konania\nv odvolaní vznesených námietok, znamená, že nebolo úlohou odvolacieho súdu opätovne preskúmať\nnávrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale jeho úlohou bolo preskúmať rozhodnutie súdu\nprvej inštancie len z dôvodov, pre ktoré žalobca v odvolaní považoval toto rozhodnutie za nesprávne.\n21. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť,\nže zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého cieľom\nje posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka\nna zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s\ncieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa\n(M. Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck : Bratislava, 2016, s. 1155). Cieľom\nzabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho\ncivilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana\nporušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na\nzmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní\nvo veci samej. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí\nsúd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý\nsa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné\nna záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy,\nže bude ohrozená exekúcia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/138/2023). Uvedené\nplatí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom\n(III. ÚS 670/2017). Osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie je zákonnou podmienkou pre nariadenie\n\nneodkladného opatrenia vyplývajúcou priamo zo zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, podľa\nktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude\nohrozená. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo v prípade, ak žalobca okrem existencie nároku\nosvedčí aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči\nžalovanému ohrozená alebo sťažená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.\nPre úspešný priebeh núteného vymoženia judikovanej peňažnej pohľadávky v prípade, ak nebola\ndobrovoľne splnená, je dostatok postihnuteľného majetku dlžníka, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky\nveriteľa. Obavu z ohrozenia exekúcie zakladajú len také skutočnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú\nmajetok dlžníka a preto obavu z ohrozenia exekúcie môžu vyvolať len také skutočnosti, ktoré majú dopad\nna jeho spôsobilosť uhradiť žalovanú pohľadávku.\n22. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie§ 343 ods. 1 CSP tým, že ako podmienku jeho\nnariadenia vyžaduje osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, zároveň znemožňuje jeho nariadenie\nako preventívneho opatrenia, resp. jeho automatické nariadenie v prípade, ak žalobca vo vzťahu\nk žalovanému osvedčí existenciu peňažnej pohľadávky. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením\ndočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité zdôrazniť, že je povinný\nposkytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). Žalobca sa domáha zásahu do majetkových pomerov žalovaného\nv podobe zriadenia sudcovského záložného práva bez zjavného odôvodnenia potreby nevyhnutnosti\ntakéhoto zásahu, pretože ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdil a ani neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, čo\nžalobca v podanom odvolaní ani nespochybnil. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie a tým zasiahnuť\ndo práv žalovaného bez toho, aby žalobca osvedčil nevyhnutnosť takéhoto zásahu v podobe obavy\nz ohrozenia exekúcie, a teda podľa odvolacích tvrdení žalobcu predbežne „poistiť“ prípadný nárok\nžalobcu, však platná procesná úprava neumožňuje. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že\nnie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie je možné\naž vtedy, keď už sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, v súvislosti s touto argumentáciou odvolací\nsúd zdôrazňuje, že obavu z ohrozenie exekúcie skutočne nemusia zakladať len konkrétne scudzovanie\núkony dlžníka, a teda veriteľ nemusí čakať s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, až\nkým sa dlžník nezačne zbavovať svojho majetku, to však neznamená, že to žalobcu zbavuje povinnosti\nv návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť a osvedčiť, aké konkrétne skutočnosti u neho\nspôsobujú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmareniu alebo sťaženiu\nbudúcej exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemohol súhlasiť s názorom žalobcu, že je\nvšeobecne známou skutočnosťou, že žalovaní prevádzajú svoj majetok na blízke osoby a tým sa stávajú\npohľadávky žalobcov nevymáhateľnými, keďže sa nejedná o všeobecne známu skutočnosť, z ktorej\nby boli všeobecné súdy povinné vychádzať pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, jedná sa o hypotetickú úvahu žalobcu. Ničím nepodložená je aj jeho úvaha, že žalovaný bude\ntrpezlivo vyčkávať na výsledky dokazovania a ak súd vysloví dôvodnosť žaloby, v priebehu niekoľkých\ntýždňov sa stane nemajetným. Naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie\nmusí byť v každej súdenej veci o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčená na\nzáklade individuálnych okolností prejednávaného prípadu. Bolo preto povinnosťou žalobcu predostrieť\nsúdu takú konkrétnu situáciu dotýkajúcu sa majetkových pomerov žalovaného, ktorá je spôsobilá uňho\nvyvolať obavu, že bez nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia sa jeho postavenie v rámci\nexekučného konania zhorší. Žalobca však žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť\nkonkrétnu obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá by bola rozpoznateľná (identifikovateľná) a reálna (tzn.\nzakladajúca predpoklad zhoršenia pozície žalobcu v exekučnom konaní) neuviedol a ani neosvedčil.\nPreto nemôže obstáť ani jeho argumentácia, že súd prvej inštancie sa neopodstatnene spoliehal na\nstatus quo, resp. neopodstatnene vyjadril dôveru žalovanému, že sa nezbaví svojho majetku, pretože\nto bol žalobca, ktorý bol povinný osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie.\n23. Žalobca v podanom odvolaní abstrahuje od skutočnosti, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia on sám odôvodnil výškou pohľadávky, tým, že žalovaný sa špekulatívne zbavuje svojho\nmajetku, skutočnosťou, že spoločnosti, v ktorých má žalovaný obchodný podiel, nemajú sídlo\nv nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému, ako aj skutočnosťou, že žalovaný by sa mohol po\nvznesení obvinenia v trestnom konaní dostať k informáciám, ktoré by inak nezískal. V podanom odvolaní\nv rámci obavy z ohrozenia exekúcie žalobca bez zjavnej súvislosti s dôvodmi, pre ktoré navrhoval\nzriadiť zabezpečovacie opatrenie, odkázal na prebiehajúce trestné konanie a namietal, že pokiaľ sa\nžalovaný dopustil krivej výpovede v trestnom konaní, nebude váhať s prípadným speňažovaním svojho\n\nmajetku. Uviedol tiež, že žalovaný predložil falošné faktúry a je zrejmé, že sa dopustil protiprávneho\nkonania v súvislosti s lešením žalobcu, ktorá skutočnosť má vyplývať z jeho protirečivých výpovedí.\nPokiaľ ale žalobca v podanom odvolaní namietal protiprávne konanie žalovaného ako dôvod zakladajúci\nnevyhnutnosť zabezpečenia majetku žalovaného záložným právom, tieto skutočnosti neuviedol v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto skutkové tvrdenia nespĺňajú žiadny zo zákonných\npredpokladov vymedzených v ustanovení § 366 CSP, a preto ide o novoty, ktoré v odvolaní použiť\nnemožno. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou však odvolací súd napriek tomu považuje za\npotrebné poukázať na to, že v zmysle § 193 CSP, ktoré primerane platí aj pre konanie o nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný\ntrestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto\nich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní\nposúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku\npríslušnosti. Práve v ust. § 193 CSP však procesný predpis taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady,\nktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii\npríslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Odvolací súd preto bez ďalšieho nemohol v tomto\nkonaní na základe prebiehajúceho trestného konania vychádzať zo záveru, že žalovaný sa dopustil\nprotiprávneho konania v súvislosti s lešením žalobcu, krivou výpoveďou či predložením falošných listín,\nkeďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, na\nktoré žalobca neustále odkazuje, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Nebolo\nmožné zo strany odvolacieho súdu prehliadnuť ani to, že (ako uviedol aj samotný žalobca) výsledky\nvyšetrovania ani len neumožnili vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, preto vzhľadom na štádium\ntrestného konania, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno u žalovaného uvažovať ani len v rovine\nosvedčenia skutočnosti, že je dôvodne podozrivý zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Subjektívne\npresvedčenie žalobcu, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, pre ktoré je vedené trestné\nstíhanie, a preto sa bude chcieť účelovo zbaviť svojho majetku v prípade úspechu žalobcu vo veci\nsamej, naviac nie je v súlade s pravidlami logického uvažovania. Pokiaľ potom žalobca v podanom\nodvolaní namietal, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade nevyhnutné vzhľadom\nna protiprávne konanie žalovaného, ktoré nie je dôvodné zo strany súdu ospravedlňovať a preto\nsa z pohľadu žalobcu mal súd prvej inštancie nepochopiteľne postaviť na stranu žalovaného, ani\ntento argument odvolací súd nemohol považovať za opodstatnený. Skúmaním procesných podmienok\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie neospravedlňoval žiadne protiprávne\nkonanie žalovaného a ani sa neodôvodnene nepostavil na jeho stranu, žiadny takýto záver z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené okolnosti posudzovaného prípadu vyvodzovať nemožno.\n24. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v posudzovanej\nveci je daná obava, že žalovaný sa v prípade jeho neúspechu v spore so žalobcom zbaví všetkého\nsvojho majetku, aby ho nemusel uspokojiť, tieto úvahy žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako hypotetické,\nnespôsobilé identifikovať konkrétne riziko zhoršenia postavenia žalobcu v prípade nenariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia, ktoré naviac zostali v rovine neosvedčených tvrdení. Odvolacie argumenty\nžalobcu tak neboli spôsobilé presvedčiť odvolací súd o nevyhnutnosti potreby zriadiť navrhované\nzabezpečovacie opatrenie, keď v konaní o návrhu na jeho nariadenie žalobca neuviedol skutočnosti\nvyvolávajúce obavu z ohrozenia exekúcie ako jeden zo zákonných predpokladov odôvodňujúcich jeho\nnariadenie.\n25. Žalobca tiež namietal, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k určitej obnove dôvery\nbežných občanov voči súdom. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Materiálny právny štát je postavený aj na dôvere občanov v právo a právny\nporiadok, pričom podmienkou dôvery občanov v právo je aj dostatočná miera právnej istoty. Právnu\nistotu jednotlivca nepochybne ovplyvňuje aj to, akým spôsobom súdy aplikujú právo a pristupujú\nk výkladu právnych noriem. Podľa názoru odvolacieho súdu dôveru účastníkov konania voči súdom\nnemôže oslabovať dôsledné dodržiavanie zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie návrhu\nžalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany všeobecných súdov, najmä dôsledné\nskúmanie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Žalobca tiež\nvo všeobecnej rovine poukázal na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktorá rovnako prispieva na\nnaplneniu požiadavky na právnu istotu, avšak nekonkretizoval žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych\nautorít (čl. 2 ods. 2 CSP), z ktorého by pre žalobcu vyplynulo legitímne očakávanie, že pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčiť výlučne existenciu nároku, ktorému sa má\n\nzabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, bez potreby osvedčiť konkrétnu obavu z ohrozenia\nexekúcie.\n26. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie chybne dospel k záveru, že\nnavrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo\nnemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, na takomto závere rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ani nespočívalo. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia predchádzal neúspešný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca\nodôvodnil obsahovo rovnakými skutočnosťami. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 18Cb/132/2023 – 117 zo dňa 22. 03. 2024 zamietol a na\nodvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Cob/79/2024-159 zo dňa 02. 05.\n2024 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie v súvislosti s tým, že žalobca\nnávrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil aj tým, že mu súdy v konaní o nariadení\nneodkladného opatrenia odporučili podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uviedol,\nže táto skutočnosť z rozhodnutí súdov nevyplýva a skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia\nnávrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bola absencia zdôvodnenia, prečo sledovaný\núčel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neznamená, že identicky odôvodnený\nnávrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude vyhodnotený ako dôvodný. Žiadny záver, že\nnavrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo\nnemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie neprijal, keď\nv preskúmavanom rozhodnutí ani nerozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale\no návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu túto námietku žalobcu odvolací\nsúd nepovažoval za dôvodnú.\n27. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 odvolacími dôvodmi viazaný a preto rozhodnutie súdu\nprvej inštancie preskúmal výlučne v rozsahu odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.\n28. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, pokiaľ nemal\nza osvedčené, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu\nneosvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne\nsprávne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n29. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1 CSP použijú aj na\nodvolacie konanie a toto odvolacie konanie sa síce končí, avšak Civilný sporový poriadok v ustanovení\n§ 262 ods. 1 predpokladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa\nkončí konanie, t.j. konanie ako celok, nielen čiastkové konanie o určitom procesnom nároku, a preto\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie u neho skončí, sa bude vzťahovať aj na náhradu\ntrov tohto odvolacieho konania.\n30. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Cb/132/2023", "guid": "b5063aa3-bfea-4f46-a02c-b8064c3fbdcf:260a6711-7fa6-4f74-bd07-19659c44c451", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31ebf652-9499-4d0e-8d99-db4f33a08bcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.670.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.670.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "eddf02b8-16dd-448f-8c28-e95bb753f5c6:efb0eedc-f52a-4b21-a409-94a81835bede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6122326833.2", "spisova_znacka": "1Cdo/138/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/138/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6122326833.2"}], "citovane_v": []}