{"guid": "268a0178-a0a1-4984-b5bc-5e4fa389c26d:454bb766-d22d-428b-8190-184cd5471728", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2", "spisova_znacka": "42Cob/41/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/41/2023 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2024, sp. zn. 42Cob/41/2023, ECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2", "identifikacne_cislo": "3519203702", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/138#paragraf-11", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/454bb766-d22d-428b-8190-184cd5471728", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Banská Bystrica\n42Cob/41/2023\n3519203702\n24. 09. 2024\nJUDr. Mária Kubincová, PhD.\nECLI:SK:KSBB:2024:3519203702.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária\nKubincová, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci\nžalobcu: Obec Krajné, Krajné 52, IČO: 00311715, v konaní právne zast.: Mgr. Július Meszároš, advokát\nso sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, IČO: 31118968, proti žalovanému: Poľnohospodárske\ndružstvo Krajné, Krajné 14, IČO: 36722804, v konaní právne zast.: Mgr. Ivica Toman, nar. 29.10.1973,\nbytom Prostredná 28, Svätý Jur, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 47.483,40 Eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/64/2019-321\nzo dňa 10. februára 2023, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/64/2019-321 zo dňa 10. februára\n2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v I. výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu vo výške 47.483,40 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 47.483,40 Eur vo výške 5\n% ročne od 27.10.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V II. výrokovej\nvete vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. V III. výrokovej vete rozhodol o trovách konania tak, že\nžalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa\n09.12.2016 zmluvu o spolupráci na rok 2016, dňa 25.09.2017 zmluvu o spolupráci na rok 2017 a\ndňa 24.08.2018 zmluvu o spolupráci na rok 2018. Predmetom zmluvy o spolupráci na rok 2016 bola\nrealizácia prípravnej časti JPÚ, na základe ktorej OÚ vydá rozhodnutie o povolení JPÚ v zmysle zákona\nč. 330/1991 Zb. V zmluve bola za naplnenie jej predmetu dohodnutá odplata vo výške 13.500,- Eur\ns DPH. Odplata vo výške 10.999,80 Eur bola žalobcom poukázaná v prospech žalovaného na jeho\nbankový účet dňa 22.12.2016. Predmetom zmluvy o spolupráci za rok 2017 bola realizácia úvodných\npodkladov projektu, kde sa určí hranica obvodu, mapa BPEJ, mapa hodnoty pozemkov, nové druhy\npozemkov projektov JPÚ v zmysle zákona č. 330/1990 Zb. Za naplnenie jej predmetu bola dohodnutá\nodplata vo výške 19.920,- Eur s DPH, ktorá bola poukázaná v prospech bankového účtu žalovaného\ndňa 29.12.2017. Predmetom zmluvy o spolupráci za rok 2018 bol návrh nového usporiadania v obvode\nprojektu JPÚ, prerokovanie návrhov a požiadaviek s vlastníkmi, prerokovanie umiestnenia nových\npozemkov s vlastníkmi, plán spoločných a verejných zariadení a opatrení, rozhodnutie o schválení\nprojektu JPÚ. Dojednaná odplata vo výške 16.563,60 Eur bola žalobcom poukázaná v prospech účtu\nžalovaného dňa 25.09.2018. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zmluvy 1 - 3 sa týkali zabezpečenia\na vykonania projektu jednoduchých pozemkových úprav na pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. A.,\n\npričom výmera pozemkov vo vlastníctve žalobcu dotknutá projektom JPÚ predstavovala 71,3931 m2.\nNa realizáciu projektu JPÚ uzavrel žalovaný zmluvu o dielo so zhotoviteľom (Pentas s.r.o., Bratislava),\nobsah ktorej nie je žalobcovi dodnes známy napriek tomu, že sa na predmetnom projekte podieľal\nnemalou finančnou čiastkou. Na základe výsledku volieb do orgánov samosprávy obcí v novembri 2018\ndošlo u žalobcu k zmene štatutárneho zastúpenia a zloženia obecného zastupiteľstva. Po tejto zmene\ndošlo ku skúmaniu obsahu administratívnych a právnych úkonov v oblasti nakladania s majetkom obce,\npričom bolo zistené, že zmluvy 1 - 3 neboli vopred schválené uznesením obecného zastupiteľstva a\nnebolo možné zistiť, aké plnenie prijal žalobca na ich základe, keď vynaložil spolu sumu 47.483,40 Eur.\n3. V ďalšom žalobca poukázal na to, že pri uzatváraní zmlúv 1 - 3 zastupoval žalobcu a navonok\nkonal štatutárny orgán - starosta obce, ktorý zmluvy podpísal bez predchádzajúceho súhlasu\nobecného zastupiteľstva na uzatvorenie jednotlivých zmlúv. Každá zo zmlúv obsahuje čl. VII. bod\n7 ustanovenie, podľa ktorého „zmluva sa uzatvára na základe uznesenia č. 69 zo zasadnutia\nobecného zastupiteľstva konaného dňa 23.05.2016“. Žalobca však poukázal na to, že týmto uznesením\nnebol daný predchádzajúci súhlas na uzavretie zmlúv, vtedajší starosta obce konal pri uzatváraní\nbez súhlasu obecného zastupiteľstva, v čoho dôsledku sú zmluvy absolútne neplatnými právnymi\núkonmi pre absenciu vôle jednej zo zmluvných strán, ktorá mala byť prejavená vo forme uznesenia\nobecného zastupiteľstva schvaľujúceho uzavretie konkrétneho právneho úkonu, a toto uznesenie malo\npredchádzať uzavretiu a podpisu zmluvy 1 - 3 starostom obce.\n4. Žalobca poukázal na to, že v prípade obce navonok koná starosta obce ako štatutárny orgán\nobce, svojimi právnymi úkonmi starosta obce realizuje vôľu samotnej obce, pričom konštituovanie\ntejto vôle v niektorých prípadoch ponecháva zákon o obecnom zriadení na obecné zastupiteľstvo.\nTakýmto prípadom konštituovania vôle obce obecným zastupiteľstvom je schvaľovanie najdôležitejších\núkonov týkajúcich sa majetku obce a kontrola hospodárenia s ním (§ 11 ods. 4 písm. a) zákona o\nobecnom zriadení). Na uvedené nadväzuje § 9 ods. 2 písm. e) zákona o majetku obcí, podľa ktorého\nobecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách\nhospodárenia. Uzavretie predmetných zmlúv považoval za základnú otázku života obce týkajúcu sa\nmajetku obce. Pri tomto tvrdení žalobca vychádzal zo zásad hospodárenia s majetkom obce prijatých\nna základe zákona o majetku obcí. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmlúv mal žalobca schválené\n„zásady hospodárenia s majetkom obce“ zo dňa 08.12.2011, ktoré v čl. I ods. 4 uvádzajú, že sa tieto\nzásady nevzťahujú na finančné prostriedky obce, hospodárenie ktorých sa riadi zákonom č. 523/2004\nZ.z. a zákonom č. 583/2004 Z.z. schváleným rozpočtom obce a pravidlami rozpočtového hospodárenia\nobce. Dňa 14.12.2012 bol prijatý dodatok č. 1 k predmetným zásadám, v zmysle ktorého starosta obce\nje oprávnený samostatne vyberať z účtov obce jednorazovo do pokladne v hotovosti sumu do výšky\n7.000,- Eur. V čl. 4 písm. A bod 3 a v čl. 4 písm. B bod 2 písm. a), b) zásad hospodárenia obce\nustanovuje, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje v prípade prevodov hnuteľného majetku nad hodnotu\n5.000,- Eur zostatkovej ceny. Otázka právomoci pri rozhodovaní o nakladaní s peňažnými prostriedkami\nnie je v uvedenom dokumente riešená. Ani citovaný zákon, ani interný predpis obce nerieši otázku\nprávomoci starostu obce a obecného zastupiteľstva. Žiadny z vyššie uvedených interných predpisov\nžalobcu neupravuje okruh prípadov, kedy má starosta obce získať predchádzajúci súhlas obecného\nzastupiteľstva na vykonanie najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce.\n5. Žalobca poukázal na to, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že prípadné\nneprijatie zásad hospodárenia neznamená, že by starosta obce mohol platne robiť najdôležitejšie úkony\ntýkajúce sa majetku obce v akejkoľvek výške. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IIIÚS 389/08-22\ntreba ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) (teraz d) a e)) zákona o majetku obcí vykladať zužujúco\npokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku\nobce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo\nsamotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva je zároveň potrebné pristúpiť\nk extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva\nobecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny\nvýklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce\nobecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k\nnajdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce. Žalobca poukázal na to, že na základe zmlúv došlo k\nnakladaniu s majetkom žalobcu vo forme peňažného plnenia zo zmlúv v súhrne vo výške 47.483,40 Eur,\npričom uvedené zmluvy majú okrem nakladania s peňažnými prostriedkami žalobcu priamu väzbu aj na\nnehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu, týkajú sa pozemkov o výmere 71,3931 m2, ktoré pozemky sú\n\ndotknuté projektom JPÚ. Takéto nakladanie s majetkom žalobcu nie je možné považovať za bežnú vec,\no ktorej bol starosta obce oprávnený rozhodnúť bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva\nvyjadreného vo forme prijatého uznesenia schvaľujúceho uzavretie konkrétneho právneho úkonu. U\nvšetkých týchto právnych úkonov (zmlúv 1 – 3) absentuje prejav vôle zmluvnej strany uzavrieť jednotlivé\nzmluvy prejavený predchádzajúcim súhlasom uznesením obecného zastupiteľstva, z ktorého dôvodu\nsú uvedené zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Na strane žalovaného tak došlo k vzniku\nbezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný v zmysle platnej právnej úpravy vydať oproti vydaniu plnenia\nprijatého žalobcom (vzájomná reštitučná povinnosť). Žalovaný na základe uzavretých zmlúv od žalobcu\nprijal peňažné plnenie v sume 47.486,40 Eur. Žalobca titulom uzavretých zmlúv prijal len písomnosti\nod Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkového a lesného odboru, najmä rozhodnutia.\nŽalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 47.483,40 Eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia listom zo dňa 07.10.2019, na ktorý list žalovaný odpovedal listom zo dňa 25.10.2019, v\nktorom uviedol, že jeho nárok považuje za neopodstatnený.\n6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na to, že samotné zmluvy sa\ntýkali spolupráce zmluvných strán pri zabezpečení a vykonaní projektu jednoduchých pozemkových\núprav na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. A.. Záujem obce Krajné realizovať pozemkové úpravy\nvo svojom katastrálnom území prijalo obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 12.03.2015\nUznesením č. 16 a následne ešte tieto pozemkové úpravy boli schválené obecným zastupiteľstvom\nzo dňa 23.05.2016 Uznesením č. 69. Žalovaný poukázal na to, že finančné krytie na tento účel bolo\nvyčíslené zastupiteľstvom každý rok pri schvaľovaní rozpočtu obce Krajné. Takto boli schválené rozpočty\ndňa 09.12.2016, 15.12.2017 a 15.12.2018. Do výšky takto schválených financií mohla byť uzatvorená\nzmluva o spolupráci na ten ktorý rok. Žalovaný poukázal na to, že finančné krytie zmluvy na tento účel\nposlanci schválili a následne tí istí poslanci zmluvu napadli, teda napadli svoje vlastné rozhodnutie.\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že z namietaných zmlúv vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že náklady\nspojené s pozemkovými úpravami bude žalobca uhrádzať zhotoviteľovi prostredníctvom žalovaného jedno správne konanie. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že žalovaný bude navrhovateľom konania o\npozemkových úpravách v k. ú. obce Krajné. Žalovaný poukázal na to, že predmetom týchto zmlúv nie je\núprava vzájomných vlastníckych vzťahov. V procese JPÚ sa jedná o usporiadanie parciel v záujmovom\núzemí. Vlastnícke vzťahy účastníkov zostávajú nemenné, a teda zmluvy sú vo vzťahu dispozície s\nnehnuteľným majetkom irelevantné. V správnom konaní o pozemkových úpravách rozhoduje okresný\núrad.\n8. Keďže uzatvorenie troch zmlúv o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným malo za účel upraviť\npráva a povinnosti zmluvných strán pri spolupráci v súvislosti s vysporiadaním finančných nákladov na\nvypracovanie projektu pozemkových úprav, nemožno sa stotožniť s prezentovaným názorom žalobcu,\nže spolupráca v uvedenom rozsahu patrí k základným otázkam života obce. Žalovaný poukázal na\nustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) a § 13 ods. 4 písm. e) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\na § 9 ods. 2 písm. d) a e) zák. č. 138/1991 zb. o majetku obcí. U žalobcu nie je upravený okruh\nprípadov podľa § 9 ods. 2 písm. d) a e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v štatúte obce žalobcu,\nv zásadách hospodárenia s majetkom ani v zásadách nakladania s finančnými prostriedkami obce\nKrajné. V ďalšom žalovaný poukázal na § 8 ods. 1, 3, § 11 ods. 4 písm. a), § 13 ods. 5 zákona o\nobecnom zriadení a § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí. Žalovaný uviedol, že podľa Ústavným súdom\nprezentovaného právneho názoru, rozdelenie rozhodovania o otázkach hospodárenia s majetkom obce\nmožno uplatňovať v prípadoch, keď zákon alebo schválené zásady hospodárenia s majetkom obce\nustanovujú povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným zastupiteľstvom. Pri uzatváraní\nzmlúv medzi žalovaným a žalobcom však nešlo ani o jeden z týchto prípadov. Žalobca v tom čase\nnemal v zásadách hospodárenia s majetkom obce schválenú povinnosť schválenia zmlúv o spolupráci\nobecným zastupiteľstvom a takáto povinnosť schválenia uzatvárania zmlúv o spolupráci nevyplýva\nexplicitne ani z textu zákona o obecnom zriadení, ani z textu zákona o majetku obcí. Žalovaný dôvodil,\nže rozhodujúcou skutočnosťou pre vyslovenie tohto záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky v jeho\nposudzovanej veci bola tá skutočnosť, že zmluvu o právnej pomoci, ktorou sa obec zaviazala právnemu\nzástupcovi vyplatiť odmenu za zastupovanie v sume takmer 8.000.000,- Sk, bolo možné zaradiť do\nskupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku z dôvodu dohodnutej výšky odmeny za\nzastupovanie.\n\n9. Žalovaný prezentoval záver, že nestačí len poukázať na skutočnosť, že zmluvy majú priamu väzbu\nna nehnuteľný majetok žalobcu a z toho dôvodu označiť rozhodovanie o nich za základnú otázku života\nobce. Zmluvy o spolupráci nemajú žiaden priamy dopad na nehnuteľný majetok žalobcu, upravujú len\npráva a povinnosti zmluvných strán v súvislosti so spoluprácou pri realizácii JPÚ za účelom úhrady\nnákladov JPÚ zo strany žalobcu a poskytnutie plnení zo strany žalovaného. Nakoľko žalobca v čase\nuzavretia zmlúv nemal v zásadách hospodárenia s majetkom obce schválenú povinnosť schválenia\nzmlúv o spolupráci obecným zastupiteľstvom a takáto povinnosť schválenia uzavretia zmlúv o spolupráci\nobecným zastupiteľstvom nevyplývala explicitne ani z textu zákona o obecnom zriadení, ani z textu\nzákona o majetku obcí, je nevyhnutné na ich posúdenie zobrať do úvahy predmet zmluvy, účel zmluvy a\nv neposlednom rade výšku dohodnutej odmeny za účelom ich posúdenia s pohľadu dôležitosti právnych\núkonov týkajúcich sa majetku žalobcu. Keďže jednotlivé dohodnuté odmeny nemožno zaradiť do\nskupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce, nebol potrebný súhlas obecného\nzastupiteľstva žalobcu na ich uzatvorenie starostom obce, a tento bol oprávnený namietané zmluvy\nuzatvoriť so žalovaným bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Namietané zmluvy o spolupráci tak nie sú\nv rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, preto ich nemožno kvalifikovať ako absolútne\nneplatné zmluvy. Žalovaný označil tú skutočnosť, že sa žalobca žalobou domáha súdnou cestou vydania\nbezdôvodného obohatenia ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ustanovením § 3 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, ktorý nepodlieha ochrane.\n10. V prípade záveru súdu, že predmetné zmluvy o spolupráci sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi,\nžalovaný si súčasne v záujme právnej istoty uplatnil voči žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia,\nku ktorému došlo na strane žalobcu tým, že žalovaný mu poskytol plnenia v súlade s uvedenými\nzmluvami o spolupráci. Žalovaný dôvodil, že je nesporné, že žalobca na základe uzatvorených zmlúv\nod žalovaného prijal plnenia dohodnuté v jednotlivých zmluvách o spolupráci. Poukázal pritom na to,\nže z odôvodnenia rozhodnutia OÚ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2017 jednoznačne vyplýva,\nže žalovaný dňa 30.06.2016 podal na Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor žiadosť na začatie\nkonania o pozemkových úpravách podľa § 8b a podľa § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 330/1991 Zb. z\ndôvodu, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch. Hodnota nepeňažných\nplnení poskytnutých žalovaným v prospech žalobcu vyplývajúcich zo všetkých troch zmlúv o spolupráci\npredstavuje na základe kvalifikovaného odhadu hodnotu 47.483,40 Eur, čím došlo na strane žalobcu k\nbezdôvodnému obohateniu v danej výške, ktoré žiadal žalovaný priznať.\n11. Žalobca ďalej v priebehu konania poukázal na to, že predmetné rozhodnutia vydané v správnom\nkonaní mu boli doručené menovaným správnym orgánom a nie poskytnuté žalovaným ako zmluvné\nplnenie. Správne konanie o JPÚ vyvolá štrukturálne zmeny nehnuteľného majetku žalobcu spočívajúce\nv zmene počtu dotknutých pozemkov (parciel), vo výmere pozemkov, v ich umiestnení a taktiež\ndôjde k zmene druhu jednotlivých pozemkov. Práve z dôvodu, že dôjde k uvedeným významným\nštrukturálnym zmenám nehnuteľného majetku žalobcu - pozemkov o výmere 71,3931 m2, teda majetku\nveľkej hodnoty, možno namietané zmluvy zaradiť do skupiny najdôležitejších úkonov týkajúcich sa\nmajetku žalobcu, o ktorých malo postupom podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení rozhodovať obecné zastupiteľstvo žalobcu. Návrh žalovaného obsiahnutý v jeho vyjadrení k\nžalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa tvrdenia žalovaného vzniknúť na strane\nžalobcu poskytnutím nepeňažných plnení v sume 47.483,40 Eur považoval žalobca v celom rozsahu za\nnedôvodný Žalobca zotrval na tom, že nie je schopný špecifikovať plnenie prijaté od žalovaného jeho\nčinnosťou. Mal za to, že pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynie, že na základe neplatných zmlúv\nplnil len žalobca, ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať, v takom prípade\nsa povinnosť vydať plnenie z neplatnej zmluvy riadi ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka.\n12. Žalovaný v priebehu konania poukázal na to, že zák. č. 330/1991 Zb. hovorí o postupe a realizácii\nprojektov celokatastrálnych pozemkových úprav, kedy projekt hradí štát, pričom pri jednoduchých\npozemkových úpravách, teda len určitých územiach z katastra, si ich realizáciu väčšinou hradia\nzadávatelia, žiadatelia - investori. Žalovaný zotrval na tom, že v danom prípade nejde o žiadny predaj,\nči kúpu majetku, čo sa považuje za nakladanie s majetkom obce. Daným projektom sa veľkosť a rozsah\nmajetku nemení. Žalobca vstupoval do projektu s 13.7805,85 m2, čo jeho vlastníctvo dokladované LV.\nSprávna výmera vo vlastníctve obce je 13,46648 ha, potom sa teda realizácia JPÚ vykonáva celá v\nsúlade s prijatým uznesením č. 69/2016. Prostriedky čerpané ako výdavok v jednom kalendárnom roku\nz rozpočtu obce, ktorý je schvaľovaný na obdobie jedného kalendárneho roka nie je možné zlučovať\ndo jednej sumy ako sa píše v žalobe. Tvrdenie žalobcu, že uzavretie zmlúv bolo prekročením limitov\n\nstanovených v interných predpisoch obce Krajné je nepravdivé. Limit 5.000,- Eur v zmysle čl. 4 písm.\nB bod 2 písm. b) platí pre nakladanie s nehnuteľným majetkom jeho odpredajom, bod 12 písm. e) hodnota nad určitý limit bola schválená v rozpočte na každý príslušný rok. Obe žalobné námietky, ktoré\nuvádza žalobca sú tak právne irelevantné. Prostriedky zaplatené obcou v prospech žalovaného boli na\nzáklade schváleného rozpočtu bežných výdavkov a vystavených faktúr, nie na základe zmlúv. Nejedná\nsa tak o nakladanie s majetkom, pozemky sa akurát zcelia podľa druhu pozemku, zhodnotia, budú vo\nväčšej výmere a hlavne v 1/1. Daný projekt sa realizuje na základe uznesenia obecného zastupiteľstva\nč. 69 zo dňa 23.05.2016.\n13. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že pri obci ako právnickej osoby je\npotrebné v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990\nZb. rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Rozhodovanie o\núkonoch znamená vytváranie vôle vo vnútri, teda v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či respektíve\naký právny úkon obec urobí, vykoná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa § 13 ods. 4 písm. e)\nzák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré\nnie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Funkcia starostu tak sama\nosebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je následne prejavovaná navonok\nv podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie\nrozhodovať o právnych úkonoch je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné\nzastupiteľstvo. Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje obecné zastupiteľstvo. V danom smere\nokresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 zo dňa 29.01.2008\nako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 389/08 zo dňa 01.04.2009. Ústavný súd v danom\nrozhodnutí vyvodil, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí\nv znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce\nuskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade,\nak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného\naktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je však potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu\nustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,\nktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku\nobce. Znamená to, že samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma.\n14. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2017 ohľadne\nproblematiky nakladania s majetkom obce, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že obec\nje samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie\npríslušným orgánom obce. Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje\npodmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva\nby sa uskutočnenie majetkoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu,\npreto jej podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.\n15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca má schválené zásady hospodárenia s majetkom\nobce, z ktorých vyplynulo, že tieto obsahujú i úpravu nadobúdania vecí do vlastníctva obce a prevody\nobecného majetku. Podľa čl. 4 bod A.2 Zásad, nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku podlieha\nvždy schváleniu obecným zastupiteľstvom. Podľa čl. 4 bod A.3 schváleniu obecným zastupiteľstvom\npodlieha nadobúdanie hnuteľných vecí; jednotlivej veci, resp. súboru vecí tvoriacich jeden funkčný celok\nv obstarávacej cene nad 5.000,- Eur, v ostatných prípadoch rozhoduje starosta obce. Podľa čl. 4 bod\nB.1 Zásad, prevody vlastníctva nehnuteľného majetku na iné právnické a fyzické osoby sa uskutočňujú\nzmluvne a za odplatu a vždy podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Podľa čl. 4 bod B.2 Zásad,\no zmluvnom prevode vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku rozhoduje starosta obce do hodnoty\n5.000,- Eur zostatkovej ceny a obecné zastupiteľstvo nad hodnotu 5.000,- Eur zostatkovej ceny. Podľa\nčl. 4 bod B.3 Zásad, medzi zmluvné prevody majetku patria najmä predaj hnuteľného a nehnuteľného\nmajetku, zámenné zmluvy a delimitácia majetku v zmysle platných právnych predpisov. Podľa čl. 4\nbod B.4 Zásad, obecné zastupiteľstvo zároveň schvaľuje aj zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy o\nzáložnom práve, zmluvy o vecnom bremene, notárskej zápisnice, prípadne spoločenskej zmluvy o\nzaložení obchodných spoločností a podobne. Okresný súd konštatoval, že z takto schválených zásad\nhospodárenia je jednoznačne zrejmé, že akékoľvek úkony obce týkajúce sa nehnuteľného majetku majú\npodliehať schváleniu obecného zastupiteľstva. Je jednoznačne zrejmé, že obec mala záujem na tom,\nže akékoľvek úkony obce týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom majú podliehať schváleniu\n\nobecného zastupiteľstva. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 389/08 zo dňa na\n01.04.2009 sa má ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vykladať extenzívne\nso záverom, že samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce\nobecným zastupiteľstvom, mu uvedené právo neodníma.\n16. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že proces pozemkových úprav je charakterizovaný v\n§ 1 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,\npozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách ako racionálne\npriestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného\npoľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade\ns požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej\nstability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo - ekonomickými hľadiskami moderného\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. S poukazom na ustanovenie\n§ 1 ods. 2 citovaného zákona, pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych\na užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných práv a nové rozdelenie pozemkov (scelenie,\noddelenie alebo iné úpravy pozemkov), spolu s technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými\na právnymi opatreniami súvisiacimi s novým usporiadaním právnych pomerov. Konanie o pozemkových\núpravách je konanie podľa zákona 330/1991 Zb., ide o konanie veľmi špecifické. Uvedené konanie je\nvždy zahájené z úradnej moci, aj keď podnet na zahájenie môžu vysloviť práve vlastníci pozemkov\nnadpolovičnej výmery poľnohospodárskej pôdy v dotknutom katastrálnom území. S poukazom na\nuvedené je možné konštatovať, že v rámci realizácie jednoduchých pozemkových úprav dochádza\nk zmene vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti, respektíve spoluvlastníckeho podielu k\nnehnuteľnosti, pričom účastníci následne nadobúdajú vlastnícke právo k pozemkom vytvoreným podľa\nnového stavu.\n17. Okresný súd uzavrel, že je možné konštatovať, že uzatvorenie zmlúv o spolupráci na rok 2016,\n2017 a 2018 možno jednoznačne zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa\nmajetku obce, teda iba obecnému zastupiteľstvu prináleží právo schvaľovať takéto najdôležitejšie úkony\ntýkajúce sa obecného majetku. Predmetné zmluvy sú tak absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže boli uzavreté v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) Zákona\no obecnom zriadení a § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o majetku obcí a takéto právne úkony nevyvolávajú\nžiadne právne účinky, a preto nie je možné na ne prihliadať.\n18. Súd považoval za právne irelevantné uznesenie č. 16 Obecného zastupiteľstva v Krajnom konaného\ndňa 12.03.2015, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo záujem obce konať vo veci pozemkových úprav\ns cieľom riešenia rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, revitalizácie krajiny a rozvoja vidieka ako\naj uznesenie č. 69 Obecného zastupiteľstva v Krajnom konaného dňa 23.05.2016, ktorým obecné\nzastupiteľstvo schválilo zámer obce Krajné zrealizovať jednoduché pozemkové úpravy v centrálnej\nčasti obce v zmysle územného plánu obce. Okresný súd uzavrel, že ani jedno z uvedených uznesení\nneobsahovalo rozhodnutie obecného zastupiteľstva o schválení jednotlivých konkrétnych zmlúv o\nspolupráci.\n19. Podľa názoru súdu prvej inštancie je irelevantná aj tá skutočnosť, že v konaní bol sporný rozsah\núzemia obce, ktorý sa mal týkať jednoduchých pozemkových úprav. Bez významu sa javila súdu prvej\ninštancie aj skutočnosť, že žalobca ako kupujúci uzatvoril v roku 2019 kúpnu zmluvu č. JP 024/2019,\nktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci za kúpnu cenu 50.000,- Eur s DPH,\nktorý právny úkon nebol schválený obecným zastupiteľstvom. Taktiež pokiaľ ide o výpoveď svedka B.\nA., ktorý uviedol, že žalobca vo veci JPÚ a pri uzatváraní zmlúv o spolupráci postupoval v súlade so\nzákonom a internými predpismi žalobcu ako aj s vedomím a so súhlasom obecného zastupiteľstva\nžalobcu, táto nemá žiadny vplyv na závery súdu o neplatnosti predmetných zmlúv. Taktiež správy\nnezávislého audítora z auditu účtovnej závierky k 31.12.2016 ako aj k 31.12.2017 a k 31.12.2018, nie\nsú pre posúdenie platnosti, respektíve neplatnosti napadnutých zmlúv, relevantné, pretože neplatnosť\nzmlúv môže posúdiť iba súd. To isté sa týka aj správ o kontrole hlavného kontrolóra za roky 2016, 2017 a\n2018, ktoré dôkazy navrhol vykonať žalovaný. Z uvedeného dôvodu daný dôkaz súdom vykonaný nebol.\n20. Okresný súd záverom konštatoval, že z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné\nstrany vzájomne plnili, vzniká synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho\nzákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil.\n\nOkresný súd uzavrel, že z obsahu všetkých troch predmetných zmlúv sa konštatuje, že žalovaný ako\nobjednávateľ mal uzatvorenú zmluvu o dielo so zhotoviteľom na zabezpečenie a vykonanie projektu\njednoduchých pozemkových úprav, čo je podporené i vyjadreniami žalovaného, že žalovaný na základe\npredmetných zmlúv nemal realizovať žiadne konkrétne úkony týkajúce sa projektu jednoduchých\npozemkových úprav v prospech žalobcu, mal len sprostredkovať vysporiadanie finančných nákladov.\nPredmetné napadnuté zmluvy tak podľa názoru súdu nie sú typickým dvojstranným právnym úkonom,\nna základe ktorého by žalobcovi vznikla reštitučná povinnosť. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd\nnerozhodol o vzájomnej povinnosti žalobcu voči žalovanému a zamietol vzájomnú žalobu žalovaného\nv celom rozsahu. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal uplatnený nárok ani predložením\njednotlivých dôkazov. Z predložených dokladov je zrejmé, že žalovaný sa aktívne podieľal na\njednoduchých pozemkových úpravách, ktoré boli povolené rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto\nnad Váhom, pozemkový a lesný odbor zo dňa 10.01.2017. Podľa názoru súdu žalovaný sa podieľal\nna jednoduchých pozemkových úpravách ako účastník uvedeného konania, pričom žiadne úkony,\nrespektíve plnenie, ktoré by mal vykonať v prospech žalobcu na základe napadnutých zmlúv nemal\nvykonať a ani nevykonal. Okresný Z uvedených dôvodov nie je potrebné vykonať ani dôkazy navrhnuté\nžalovaným.\n21. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi ako úspešnej strane priznal právo na plnú\nnáhradu trov konania.\n22. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu\nodvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 389 CSP zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n23. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nepostupoval podľa čl. 6 CSP, podľa ktorého\nmajú strany sporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej\nveci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie\nstrán sporu. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalovaného, v súdnom konaní prioritizoval žalobcu,\nnakoľko mu pripustil a vykonal všetky dôkazy navrhnuté, avšak žalovanému naopak nepripustil a\nnevykonal navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje len\nrozsiahlu reprodukciu písomných a ústnych podaní strán sporu, pričom samotné zdôvodnenie rozsudku\nje stručné a hlavne spočíva v doslovnom skopírovaní tvrdení právneho zástupcu žalobcu, čo nie je\nmožné považovať za zákonný postup súdu prvej inštancie.\n24. Žalovaný odôvodňoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tým, že súd prvej inštancie\nžalovaným navrhnuté dôkazy (návrh na vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia výšky\nbezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného a návrh predloženia všetkých zmlúv žalobcu\nza rozhodné obdobie za účelom preukázania u žalobcu najdôležitejšieho úkonu žalobcu v rozhodnom\nobdobí) bez riadneho zdôvodnenia odmietol vykonať, hoci uvedené dôkazy sú podľa žalovaného\nrelevantné v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie pritom vykonal žalobcom navrhnuté akékoľvek\ndôkazy, a to aj po vyše troch rokoch od podania žaloby, ktoré boli žalobcom navrhnuté aj po uplatnení\nkoncentračnej zásady súdu. Uvedený postup žalovaný hodnotí v rozpore so základnými princípmi\nsúdneho konania ako aj porušenie práva žalovanému umožniť uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n25. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný videl v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec\nnevysporiadal s obsahom, účelom a predmetom zmlúv o spolupráci za rok 2016, 2017 a 2018. Súd\nprvej inštancie pri posudzovaní predmetných zmlúv o spolupráci zámerne opomenul účel všetkých\ntroch zmlúv, ktorým je vysporiadanie finančných nákladov na vypracovanie projektu pozemkových úprav\nmedzi zmluvnými stranami. Žalovaný namietal, že okresný súd nezobral do úvahy svedeckú výpoveď\nB. C. A. zo dňa 13.09.2022, ktorý vyvrátil všetky tvrdenia žalobcu o porušení zákona o obecnom\nzriadení ako aj zákona o majetku obcí pri uzatváraní predmetných zmlúv a z jeho výpovede zároveň\n\nvyplynulo, že žalobca pri uzatváraní napadnutých zmlúv o spolupráci postupoval v súlade so zákonom a\ninternými predpismi žalobcu ako aj s vedomím a súhlasom obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie\nnezohľadnil pri rozhodovaní ani tú skutočnosť, že žalovaný splnil svoje povinnosti a dodal žalobcovi\nplnenia, na ktoré sa zaviazal predmetnými zmluvami, ktoré tvrdenia potvrdzujú aj odovzdávacie protokoly\nza rok 2016, 2017 a 2018 a v neposlednom rade aj delimitačný protokol, ktorý žalovaný predložil súdu\nprvej inštancie v súdnom konaní.\n26. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP videl žalovaný v tom, že súd prvej inštancie nesprávne\nzistil skutkový stav, keď v bode 47. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné zmluvy\no spolupráci za rok 2016, 2017 a 2018 je možné jednoznačne zaradiť do skupiny najdôležitejších\nprávnych úkonov týkajúcich sa majetku, a teda iba obecnému zastupiteľstvu prináleží právo schvaľovať\ntakéto najdôležitejšie úkony týkajúce sa obecného majetku. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,\nže v rámci realizácie jednoduchých pozemkových úprav dochádza k zmene vlastníckeho práva\nku konkrétnej nehnuteľnosti, pričom účastníci pozemkových úprav následne nadobúdajú vlastnícke\nprávo k pozemkom vytvoreným podľa nového stavu. Toto zistenie je však v rozpore so zákonom,\nv rozpore s elementárnou logikou, a preto ho považuje žalovaný za nesprávne zistenie skutkového\nstavu. Žalovaný vyčíta súdu prvej inštancie, že zámerne opomenul v danom smere účel predmetných\nzmlúv, predovšetkým vôľu zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv o spolupráci, ktorá bola jednoznačne\ndohodnúť sa len na financovaní procesu jednoduchých pozemkových úprav. Predmetné zmluvy o\nspolupráci žiadnym spôsobom neupravovali pozemkové úpravy, neupravovali práva a povinnosti\nzmluvných strán pri pozemkových úpravách, naopak, len financovanie nákladov, čo je zákonnou\npovinnosťou žalobcu v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. Podľa žalovaného nie je možné zamieňať úpravu\nzákonnej povinnosti žalobcu financovať pozemkové úpravy so samotnou realizáciou pozemkových\núprav. Žalovaný zdôraznil, že žalobca i napriek uzatvoreniu zmlúv o spolupráci bol účastníkom konania\na o pozemkových úpravách, mal všetky práva účastníka v konaní o pozemkových úpravách, pričom\nžalovaný v konaní o pozemkových úpravách nekonal v mene žalobcu, nezastupoval žalobcu, nekonal na\núčet žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by bola medzi stranami sporu uzatvorená mandátna zmluva\na žalovaný by bol oprávnený konať v mene žalobcu aj na jeho účet, v takom prípade by bolo možné\npovažovať takýto úkon v rámci pozemkových úprav za najdôležitejší úkon obce, v takom prípade by bol\npotrebný u žalobcu aj súhlas obecného zastupiteľstva.\n27. A nakoniec, žalovaný videl nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v nesprávnom právnom\nposúdení, keď súd prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že predmetné\nzmluvy o spolupráci sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka,\nkeďže boli uzatvorené v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a § 9 ods.\n2 písm. c) zákona o majetku obcí. Takéto právne úkony nevyvolávajú žiadne právne účinky, preto\nna ne nie je možné prihliadnuť. Žalovaný poukázal v danej súvislosti na to, že účelom zmlúv o\nspolupráci uzatvorených medzi stranami sporu nebolo nakladanie s nehnuteľným majetkom obce, ale\nlen financovanie nákladov, t.j. úprava podielu financovania nákladov na pozemkových úpravách medzi\nžalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie pritom vôbec neskúmal, či orgán aplikácie práva (vrátane\naudítora a hlavného kontrolóra obce) nezistil ani neskonštatoval, že by došlo k porušeniu zákona o\nobecnom zriadení a zákona o majetku obcí pri uzatvorení napadnutých zmlúv, respektíve pri poskytovaní\nplnení vyplývajúcich zo zmlúv o spolupráci. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy tvrdenia žalovaného,\nani tvrdenia svedka B. C. A., že pri financovaní projektu JPU neporušil zákon číslo 138/1991 Z.z.\no majetku obcí, nakoľko sa jednalo len o projektové práce, nejednalo sa o nakladanie s majetkom\nobce. V posudzovanej veci sa jednalo o nakladanie s finančnými prostriedkami (financovanie nákladov\nprojektových prác), pričom podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona o majetku obcí tento sa nevzťahuje\nna nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré upravujú osobitné predpisy (zák. č. 523/2004 Z.z. o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy a zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej\nsamosprávy). Žalovaný zdôraznil, že podľa § 10 ods. 3 písm. b) zák. č. 583/2004 Z.z. boli predmetné\nfinančné prostriedky schválené v rozpočte obce na príslušný rok ako bežné výdavky, t.j. o ich použití už\nnie je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Nelogickosť záveru súdu prvej inštancie videl žalovaný\nv tom, že predmetom plnenia zmlúv o spolupráci zo strany žalobcu bolo finančné plnenie, preto nemohlo\nbyť o plnenie spočívajúce v nakladaní s nehnuteľným majetkom obce, ako to skonštatoval nesprávne\nsúd prvej inštancie.\n28. A nakoniec, žalovaný napádal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie aj čo do výroku II., keď\nsúd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že\n\npovaha plnenia žalovaného voči žalobcovi v zmysle predmetných zmlúv o spolupráci za roky 2016, 2017\na 2018 spočívala vo výkonoch, ktoré nie je dobre možno vydať, preto žalovanému vznikol voči žalobcovi\nnárok na vydanie peňažnej náhrady. Žalovaný namietal, že preukázal predloženými odovzdávacími\nprotokolmi zo dňa 09.02.2017, zo dňa 05.02.2018 a zo dňa 09.11.2018, rozsah poskytnutých plnení,\npričom uvedené bolo potvrdené aj výsluchom svedka B. C. A., ktorý bol starostom žalobcu. Sám žalobca\nuznal rozsah plnenia a tým pádom uznal aj uplatnený nárok zo strany žalovaného v celej výške ako ho\nžalovaný uplatnil vzájomným návrhom, t.j. vo výške 47.843,40 Eur.\n29. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na dostatočné zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym\nskutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil.\nSúd prvej inštancie sa pritom riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a\nargumentmi strán sporu, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje zrozumiteľné a podrobne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Z uvedených dôvodov\nžalobca považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto ho navrhoval\npotvrdiť.\n30. Žalobca k námietke žalovaného ohľadne nevykonania žalovaným navrhovaných dôkazov poukázal\nna ust. § 185 ods. 1 CSP, z ktorého znenia vyplýva, že strana sporu má právo dôkazy navrhovať, ale je na\nrozhodnutí súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalobca prízvukoval, že z podstaty dokazovania\nv súdnom konaní vyplýva, že navrhované dôkazy majú mať väzbu na meritum prejednávanej veci a ich\núlohou je prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, v opačnom prípade je namieste navrhovaný\ndôkaz zo strany súdu nevykonať. Žalobca mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie odmietol vykonať\nniektorý z dôkazov navrhnutých žalovaným, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil dôvod\ndaného odmietnutia.\n31. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie porušenie čl. 17 CSP s poukazom na to, že konanie\ntrvalo 4 roky, súd viackrát odročoval pojednávania z dôvodu na strane súdu a dvakrát odročil\npojednávanie, na ktorom mal byť vyhlásený rozsudok, žalobca upriamil pozornosť na to, že dĺžku\nkonania nepochybne ovplyvnila objektívna skutočnosť, ktorou bola pandémia Covid-19, preto námietku\nžalovaného považoval za neodôvodnenú.\n32. Žalobca poukázal na to, že dôvody, pre ktoré súd odmietol vykonať dôkazy označené žalovaným\nuviedol v ods. 52. napadnutého rozhodnutia, kde konštatoval, že žalovaný sa na procese jednoduchých\npozemkových úprav podieľal ako účastník konania, pričom žiadne úkony, ktoré by mal vykonať v\nprospech žalobcu na základe napadnutých zmlúv nemal vykonať a ani nevykonal. Žalobca uviedol, že\ndokazovanie z jeho strany nad rámec dôkazov pripojených k žalobe bolo vykonávané ako reakcia na\ndôkazy predkladané žalovaným, keď z výsluchu svedka B. A. vznikla potreba doplniť dokazovanie zo\nstrany žalobcu, pričom odovzdávacie protokoly za roky 2016, 2017 a 2018 boli žalovaným predložené v\nkonaní po 3 rokoch od jeho začatia, pričom na strane žalovaného neexistovala žiadna prekážka predložiť\nich v čas. Pokiaľ by ich bol žalovaný predložil včas, žalobca by bol reagoval obratom.\n33. Žalobca nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie mali byť\nporušené jeho procesné práva, čím bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva.\nV danom smere žalobca poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené vo\nviacerých jeho rozhodnutiach (napr. III.ÚS 33/04, IV.ÚS 163/05, II.ÚS 155/08), podľa ktorých do práva\nna spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani to, aby bola strana sporu pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami ako aj právnymi názormi.\n34. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, žalobca tvrdí, že uvedený odvolací dôvod v súdenej veci nie je daný.\nPoukázal pritom na to, že súd prvej inštancie sa v ods. 42., 46., 47. a 48. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia zaoberal obsahom predložených listinných dôkazov aj ich vyhodnotením, keď vyslovil, že\nz vykonaného dokazovania vyplynula absolútna neplatnosť predmetných zmlúv ako právnych úkonov.\nPokiaľ ide o výsluch svedka B. C. A., žalobca poukázal na to, že žalovaný účelovo a nepravdivo tvrdil,\nže obe strany sporu sa zhodli, že svedeckou výpoveďou B. C. A. bola od základov zmenená dôkazná\nsituácia. Žalobca uviedol, že nikdy netvrdil, že svedeckou výpoveďou boli vyvrátené jeho tvrdenia\n\nuvádzané v konaní. Výpoveď daného svedka vyvolala len potrebu ďalšieho dokazovania, ktoré žalobca\nnavrhol následne vykonať, a to predložením odovzdávacích protokolov za roky 2016, 2017 a 2018, o\nktorých existencii žalobca nemal dovtedy žiadnu vedomosť.\n35. Žalobca nesúhlasil ani s námietkami žalovaného v tom smere, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal pritom na to, že súd sa\notázkou či zmluvy o spolupráci uzavreté medzi stranami sporu na roky 2016, 2017 a 2018 možno zaradiť\ndo skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku žalobcu zaoberal a aj vysporiadal\nv ods. 46. a 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď uzavrel, že v rámci konania o JPÚ dochádza\nk zmene vlastníckeho práva a iných vecných práv k pozemkom, pričom jeho názor oprel o citované\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca prízvukoval, že v priebehu celého konania\ntvrdil, že predmetné zmluvy o spolupráci mali priamu väzbu na proces JPÚ týkajúcich sa nehnuteľného\nmajetku vo vlastníctve žalobcu, pričom daným procesom JPÚ boli dotknuté pozemky vo vlastníctve\nžalobcu vo výmere 71,3931 ha, teda nehnuteľný majetok veľkej hodnoty, na nakladanie s ktorým bol\npotrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva žalobcu. Práve uzavreté zmluvy o spolupráci\nna roky 2016, 2017 a 2018 boli dôvodom, prečo došlo v rámci JPÚ k nakladaniu s nehnuteľným majetkom\nžalobcu v rozsahu ako je uvedené v uzavretých zmluvách.\n36. Žalobca nesúhlasil ani s odvolacím dôvodom žalovaného podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie\nvecne správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania za použitia § 39 Občianskeho\nzákonníka konštatoval, že uzavretím zmlúv o spolupráci došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 4 písm.\na) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 9 ods. 2 písm. c) zák.\nč. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom súd prvej inštancie sa správnym\nposúdením uvedeného vysporiadal v ods. 47. a 48. napadnutého rozsudku. Námietky žalovaného v\ntom smere, že orgán aplikácie práva (audítor resp. hlavný kontrolór obce), nezistil porušenie zákona\no obecnom zriadení ani zákona o majetku obcí žalobca uviedol, že žiadna iná autorita okrem súdu\nnie je oprávnená určiť neplatnosť právnych úkonov, preto uvedené orgány neboli vecne legitimované\nkonštatovať prípadné porušenie platnej právnej úpravy a vyvodzovať prípadnú neplatnosť zmluvy.\n37. K tvrdeniam žalovaného, že na platné uzavretie zmlúv o spolupráci za roky 2016, 2017 a 2018\nnebol potrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva žalobcu, nakoľko peňažné prostriedky\nvyplatené žalovanému na základe predmetných zmlúv boli schválené obecným zastupiteľstvom žalobcu\nv rozpočtoch za príslušné roky, žalobca poukázal na to, že v priebehu konania preukázal, že v rozpočte\nžalobcu bola na rok 2016 schválená suma 5.000,- Eur v položke „pozemkové úpravy“, pričom na základe\nzmluvy o spolupráci na rok 2016 bola žalovanému zo strany žalobcu vyplatená suma 10.999,80 Eur,\nteda suma vysoko prekračujúca schválený limit. Pokiaľ ide o zmluvy o spolupráci na roky 2017 a 2018,\nžalobca zotrval na jeho argumentácii vyjadrenej v písomných podaniach.\n38. K odvolaniu žalovaného voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu\nžalovaného žalobca poukázal na ods. 52. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej\ninštancie konštatoval, že žalovaný sa podieľal na JPÚ ako účastník konania, pričom žiadne úkony, ktoré\nmal vykonať v prospech žalobcu na základe napadnutých zmlúv nemal vykonať a ani nevykonal. Žalobca\nv danom smere poukázal na to, že sám žalovaný v konaní označoval seba ako sprostredkovateľa, pričom\nz podstaty postavenia sprostredkovateľa vyplýva, že nie je povinný poskytnúť žiadnej zo sporových\nstrán žiadne plnenie. Z uvedeného dôvodu nie je možné na súdený prípad aplikovať ustanovenie §\n457 v spojení s § 458 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v prospech žalobcu na základe\nuzavretých zmlúv žiadne plnenie neposkytol, a to ani formou nepeňažného plnenia/výkonov, ani inou\nformou. Žalobca poukázal i na to, že žalovaný jeho vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 47.483,40 Eur\nnedostatočne odôvodnil, pričom predložené dôkazy (odovzdávacie protokoly za roky 2016, 2017 a 2018)\nmajú svedčiť o poskytnutí plnenia v prospech žalobcu, ktoré však žalovaný ako sprostredkovateľ plniť\nnemal. Pokiaľ žalovaný účelovo poukazuje na to, že výsluchom svedka B. C. A., ktorý bol v tom čase\nstarostom žalobcu bolo potvrdené, že sám žalobca uznal rozsah plnenia a tým pádom uznal aj uplatnený\nnárok zo strany žalovaného v celej výške, žalobca považoval dané tvrdenie žalovaného za účelové,\nktoré nemôže obstáť. Poukázal pritom na to, že v zmysle platnej právnej úpravy uznanie záväzku je\nprávnym úkonom, ktorý musí mať predpísané náležitosti pre platnosť daného úkonu (v zmysle § 323\nods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje písomná forma), pričom výsluch svedka v súdnom konaní\n\nuvedené nespĺňa. Žalobca žiadnym jeho krokom, či úkonom nárok žalovaného neuznal, nakoľko takýto\nnárok na strane žalovaného ani nikdy nevznikol.\n39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom\nodvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd\npojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 24.09.2024,\nkeď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP ).\n40. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým\nstavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:\n41. Zo zmlúv o spolupráci na rok 2016, 2017 a 2018 vyplýva, že tieto uzatvoril žalobca ako účastník\na žalovaný ako objednávateľ. V bode II. zmlúv sa konštatuje, že: „Poľnohospodárske družstvo\nKrajné (objednávateľ), má uzatvorenú zmluvu o dielo so zhotoviteľom na zabezpečenie spracovania\na vykonania projektu jednoduchých pozemkových úprav JPÚ) v zmysle zákona 330/1991 Zb. o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom\nfonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na pozemkoch nachádzajúcich sa\nv k.ú. A., lokality Vršnice, Stránky, Zákostolie a Dobrá Mera, ktoré sú graficky uvedené v prílohe č. 1 tejto\nzmluvy, o celkovej výmere 192,054 ha. Územie je rozdelené na celky - bloky 1 až 9, pričom spracovanie\nprojektu pozemkových úprav v blokoch 3, 5, 7, 8 a časti blokov 4 a 9, aj podľa územného plánu obce\nKrajné, je v záujme obce. Celková výmera pozemkov účastníka v blokoch je 71,3931 ha.“ V bode III.\nzmlúv sa uvádza: \"Účelom tejto zmluvy je vysporiadanie finančných nákladov na vypracovanie projektu\npozemkových úprav v Pozemkoch medzi zmluvnými stranami na základe kvalifikovaného odhadu podľa\nzáujmov zmluvných strán, ktoré sú rozdelené podľa blokov a ich častí na základe vzájomnej dohody.“\n42. Zo zmluvy o spolupráci na rok 2016 zo dňa 09.12.2016 vyplýva, že jej predmetom je realizácia\nprípravnej časti JPÚ, na základe ktorej OÚ vydá rozhodnutie o povolení JPÚ v zmysle zák. č. 330/1991\nZb.\n43. Zo zmluvy o spolupráci na rok 2017 zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy\nje realizácia úvodných podkladov projektu, kde sa určí hranica obvodu, mapa BPEJ, mapa hodnoty\npozemkov, nové druhy pozemkov projektu JPÚ v zmysle zák. č. 330/1991 Zb., príloha č. 1.\n44. Zo zmluvy o spolupráci na rok 2018 zo dňa 24.08.2018 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je\nnávrh nového usporiadania v obvode projektu JPÚ, prerokovanie návrhov a požiadaviek s vlastníkmi,\nprerokovanie umiestnenia nových pozemkov s vlastníkmi, plán spoločných a verejných zariadení a\nopatrení, rozhodnutie o schválení projektu JPÚ. Vykonanie projektu JPÚ, práce na vytýčení nových\npozemkov, schválenie vykonania projektu JPÚ v zmysle zák. č. 330/1991 Zb.\n45. Z výpisu z účtu žalobcu číslo SK1 5600 0000 0006 1838 10001 zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že v\nuvedený deň bola na účet č. D. žalobcom poukázaná suma 10.999,80 Eur.\n46. Z výpisu z účtu žalobcu číslo SK1 5600 0000 0006 1838 10001 zo dňa 29.12.2017 vyplýva, že v\nuvedený deň bola na účet č. D. žalobcom poukázaná suma 19.920,- Eur.\n47. Z výpisu z účtu žalobcu číslo SK1 5600 0000 0006 1838 10001 zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že v\nuvedený deň bola na účet č. D. žalobcom poukázaná suma 16.563,60 Eur.\n48. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Pozemkový a lesný odbor zo dňa\n10.01.2017 vyplýva, že daný orgán podľa § 5 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových\nspoločenstvách v platnom znení v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní podľa § 8 ods.\n1 zákona a § 8b ods. 1 zákona povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav k\nnehnuteľnostiam v časti katastrálneho územia A. z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) zákona z\ndôvodu, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových\núprav a podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona z dôvodu, že je potrebné usporiadať pozemky vzhľadom na\n\nich budúce použitie na iné účely, ako je hospodárenie na pôde. Okresný úrad súčasne podľa § 8 ods.\n1 písm. c) a § 24 ods. 1 určil lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových\núprav 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj v súlade s § 8 ods. 1 písm. f) zákona\nrozsah a skladbu projektovej dokumentácie pre vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav.\nUvedené rozhodnutie bolo doručované obom stranám sporu.\n49. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor zo dňa\n13.02.2019 vyplýva, že týmto sa podľa § 4 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, mení\nobvod projektu jednotlivých pozemkových úprav v časti katastrálneho územia A.. Uvedené rozhodnutie\nbolo doručované obom stranám sporu.\n50. Zo štatútu obce Krajné vyplýva, že je základným normatívno - právnym a organizačným predpisom\nobce.\n51. Podľa čl. 1 bod 1 štatútu obce, rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia obce\nv príslušnom rozpočtovom roku tzn. na obdobie jedného kalendárneho roka, ktorým sa riadi financovanie\núloh a funkcií obce v príslušnom rozpočtovom roku a je schvaľovaný obecným zastupiteľstvom. Obecné\nzastupiteľstvo schvaľuje tiež jeho zmeny, kontroluje jeho čerpanie a schvaľuje záverečný účet obce.\nRozpočet obce je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy.\n52. Z § 5 štatútu obce vyplýva, že majetkom obce sú všetky hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve\nobce, všetky pohľadávky a iné majetkové práva obce a majetkové práva ostatných subjektov založených,\nresp. vytvorených obcou.\n53. Podľa § 5 ods. 10 štatútu obce, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. (zákon\nč. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov).\n54. Podľa čl. 4 bod 10 štatútu obce, rozpočet obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo.\n55. Zo Zásad hospodárenia s majetkom obce žalovaného, ktoré nadobudli účinnosť dňa 27.12.2011,\nvyplýva, že tieto obsahujú i úpravu nadobúdania vecí do vlastníctva obce a prevody obecného majetku.\n56. Podľa článku 4 bod A. 2 zásad nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku podlieha vždy\nschváleniu obecným zastupiteľstvom.\n57. Podľa článku 4 bod A. 3 schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha nadobúdanie hnuteľných\nvecí; jednotlivej veci, resp. súboru vecí tvoriacich jeden funkčný celok v obstarávacej cene nad 5.000,Eur v ostatných prípadoch rozhoduje starosta obce.\n58. Podľa článku 4 bod B. 1 zásad prevody vlastníctva nehnuteľného majetku na iné právnické a fyzické\nosoby sa uskutočňujú zmluvne a za odplatu a vždy podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom.\n59. Podľa článku 4 bod B. 2 zásad o zmluvnom prevode vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku\nrozhoduje starosta obce do hodnoty 5.000,- Eur zostatkovej ceny a obecné zastupiteľstvo nad hodnotu\n5.000,- Eur zostatkovej ceny.\n60. Podľa článku 4 bod B. 3 zásad medzi zmluvné prevody majetku patria najmä predaj hnuteľného a\nnehnuteľného majetku, zámenné zmluvy a delimitácia majetku v zmysle platných právnych predpisov.\n61. Podľa článku 4 bod B. 4 zásad Obecné zastupiteľstvo zároveň schvaľuje aj zmluvy o budúcich\nzmluvách, zmluvy o záložnom práve, zmluvy o vecnom bremene, notárske zápisnice príp. spoločenské\nzmluvy o založení obchodných spoločností a pod\n62. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny\na správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je\nprávnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným\nmajetkom a s vlastnými príjmami. Podľa ods. 2 základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je\n\nstarostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy\nmožno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.\n63. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetkom obce sú veci vo vlastníctve\nobce a majetkové práva obce.\n64. Podľa § 8 ods. 2 zák. č.. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetok obce slúži na plnenie úloh obce.\n65. Podľa § 8 ods. 3 zák. č.. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetok obce sa má zveľaďovať a\nzhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného\nmajetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n66. Podľa§ 8 ods. 6 zák. č.. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetok obce a nakladanie s ním upravuje\nosobitný zákon.\n67. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, orgánmi obce sú\nzastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len \"starosta\").\n\na) obecné\n\n68. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje\no základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania\ns majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto\nmajetku a kontrolovať hospodárenie s ním.\n69. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a\nnajvyšším výkonným orgánom obce je starosta.\n70. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné\nhospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného\nprostredia.\n71. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné majetok\nobce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä\na) udržiavať a užívať majetok,\nb) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,\nc) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv\nalebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,\nd) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.\n72. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré\nurčí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä\na) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť\nnehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,\nb) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce\nrealizovať na základe obchodnej verejnej súťaže,\nc) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom,\nd) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,\ne) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia,\nf) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,\ng) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby\nuzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len \"koncesná zmluva\"), a to trojpätinovou väčšinou\nvšetkých poslancov.\n73. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, obsahom\npozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území\na ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané\nvo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a\ntvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-\n\nekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja\nvidieka.\n74. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy zahŕňajú\na) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv\n1aa) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy\npozemkov),\nb) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním\nprávnych pomerov.\n75. Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, okresný úrad môže povoliť alebo\nnariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou\ndokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia. Jednoduché pozemkové úpravy sa môžu\nvykonávať pre všetky dôvody pozemkových úprav uvedené v § 2 ods. 1. Osobitosti konania z dôvodov\npodľa § 2 ods. 1 písm. b), c), h) až m) upravujú § 8c až 8j.\n76. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n77. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n78. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n79. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,\nplnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj\nmajetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n80. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu\nodvolania žalovaného, ako aj z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a dospel\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd nezistil v konaní na súde\nprvej inštancie porušenie práva na spravodlivý proces ani inú vadu konania ex offo prieskumom týkajúcu\nsa procesných podmienok.\n81. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, že zmluvy o spolupráci\nuzavreté medzi stranami sporu za rok 2016, 2017 a 2018 sa týkali nakladania s nehnuteľným majetkom\nobce. Odvolací súd v danom smere dospel k záveru, že predmetom všetkých troch zmlúv o spolupráci\nuzatvorených medzi stranami sporu bolo finančné vysporiadanie nákladov týkajúcich sa jednoduchých\npozemkových úprav. Odvolací súd nevyzýval sporové strany na ďalšie samostatné vyjadrenia týkajúce\nsa zmeny právneho posúdenia, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný sa už v konaní pred súdom\nprvej inštancie vyjadrovali aj k tejto otázke, keďže žalovaný počas celého konania na súde prvej\ninštancie namietal, že predmetné zmluvy o spolupráci sa netýkajú nakladania s nehnuteľným majetkom\nobce, avšak ide o finančné vyrovnanie medzi stranami sporu. Na uvedenej argumentácii žalovaný\nzotrval aj v odvolacom konaní. Žalobcovi v danom smere nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k tejto\nargumentácii, v tomto smere produkoval svoje vyjadrenia. Odvolací súd tak neaplikoval žiadne nové,\nv konaní nepoužité ustanovenia právneho predpisu, preto neboli naplnené predpoklady postupu podľa\n§ 382 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Obdo/1/2019, publikované ako 48/2020). Vzhľadom k\ntomu, že obe sporové strany sa v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrovali a právne argumentovali\nk týmto nastoleným otázkam, odvolací súd nepovažoval za potrebné zasielať výzvu na vyjadrenie vo\nvzťahu k riziku prekvapivého rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/1/2018).\n82. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd formuje svoje závery o posúdení argumentácie žalobcu,\nargumentácie žalovaného vo vzťahu k predmetu zmlúv o spolupráci za rok 2016, 2017 a 2018, ako aj\nposúdení, či finančné vysporiadanie nárokov medzi stranami je najdôležitejším úkonom obce, resp. sa\njedná o bežné úkony, ktoré môže v rámci svojej právomoci vykonávať starosta obce bez schválenia tohto\n\núkonu obecným zastupiteľstvom. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd postupom podľa § 387\nods. 3 CSP zaoberal podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,\ns ktorými sa síce súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak na podporu\njeho argumentácie v rozsahu odvolania žalovaného a jeho odvolacích námietok, uvádza nasledovné:\n83. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým záverom, že žalobca\nako účastník a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 09.12.2016 zmluvu o spolupráci na rok 2016,\ndňa 25.09.2017 zmluvu o spolupráci na rok 2017 a dňa 24.08.2018 zmluvu o spolupráci na rok 2018.\nOkresný súd taktiež správne vyvodil, že účelom zmluvy v zmysle bodu III. bolo vysporiadanie finančných\nnákladov na vypracovanie projektu pozemkových úprav, ktoré mali byť rozdelené podľa blokov a ich\nčastí na základe vzájomnej dohody. Okresný súd taktiež presne citoval aj predmet jednotlivých zmlúv\no spolupráci za rok 2016, 2017 a 2018, ktorý sa týkal realizácie jednotlivých štádií jednoduchých\npozemkových úprav, pričom dospel k záveru, že tak žalobca, ako aj žalovaný boli osobitnými účastníkmi\ntohto správneho konania.\n84. Odvolací súd na základe uvedeného zistil, že účelom, ako aj predmetom uvedených zmlúv\nbola dohoda sporových strán na financovaní projektu jednoduchých pozemkových úprav. Samotné\npozemkové úpravy zabezpečoval žalovaný v pozícii objednávateľa na základe samostatného právneho\nvzťahu medzi ním a zazmluvneným zhotoviteľom pozemkových úprav. Vykonanie úprav teda nebolo\npredmetom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale predmetom vzťahu medzi žalovaným a ním\nnajatým zhotoviteľom.\n85. Žalobca, ako aj žalovaný boli účastníkmi príslušného správneho konania s majoritnými vlastníckymi\npodielmi na území dotknutom pozemkovými úpravami. Tá skutočnosť, že strany sporu boli následne\núčastníkmi správneho konania o jednoduchých pozemkových úpravách vedeného na okresnom úrade,\nnie je výsledkom dohody strán sporu na základe predmetných zmlúv o spolupráci. Účelom týchto zmlúv\nbola len dohoda strán o tom, že sa budú podieľať na vysporiadaní finančných nákladov na vypracovanie\nprojektu pozemkových úprav. Aj keď predmet jednotlivých zmlúv poukazoval na to, že strany konania\nbudú účastníkmi konania o jednoduchých pozemkových úpravách, pričom v jednotlivých zmluvách bol\nprecizovaný rozsah úkonov žalovaného, ktoré má v danom procese jednoduchých pozemkových úprav\nv každom štádiu týchto pozemkových úprav vykonať ako účastník tohto správneho konania, neznamená\nto zároveň, že tieto úkony vykonával v mene, a na účet žalobcu. Ako správne strany sporu v súdnom\nkonaní ustálili (uvedená skutočnosť medzi nimi sporná nebola), žalobca vystupoval v správnom konaní\no jednoduchých pozemkových úpravách ako samostatný subjekt tohto konania, z ktorého dôvodu mu\nboli doručované všetky rozhodnutia okresného úradu, so zachovaním všetkých právnych nástrojov na\nochranu svojich práv v podobe vznášania námietok, či realizovania podaní, návrhov a podobne.\n86. Správne sú potom právne závery žalovaného o tom, že uzatvorené zmluvy nemali priamu väzbu\na dopad na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu. O jednoduchých pozemkových úpravách\nrozhoduje v správnom konaní okresný úrad. Len jeho rozhodnutia sú právnym aktom, na podklade\nktorého dochádza k vzniku, zmene, či zániku právnych vzťahov týkajúcich sa vlastníctva nehnuteľného\nmajetku dotknutých účastníkov správneho konania. S predmetnými zmluvami o spolupráci nie sú\nspojené tieto účinky. Odvolací súd preto opakovane zdôrazňuje, že obec Krajné bola účastníkom\ntohto konania, a z tohto postavenia mala možnosť do procesu jednoduchých pozemkových úprav\naktívne vstupovať a prípadne namietať voči navrhovaným zmenám, na podklade ktorých dochádza k\nštrukturálnej zmene vecného práva k dotknutému majetku obce.\n87. Preto právne závery súdu prvej inštancie ohľadne analýzy inštitútu jednoduchých pozemkových\núprav, ktoré sú upravené v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách nie sú\npre toto konanie právne relevantné. Okresný súd síce správne vyvodil, že výsledkom jednoduchých\npozemkových úprav je zmena vlastníckych vzťahov ku konkrétnej nehnuteľnosti, pričom účastníci\npozemkových úprav nadobúdajú vlastnícke právo k pozemkom vytvoreným podľa nového stavu, teda\noriginálnym spôsobom, avšak uvedené závery neboli z pohľadu posudzovanej veci podstatné, keďže zo\nzmlúv nevyplývalo, že na ich podklade dochádza k zmene vlastníckeho stavu strán sporu.\n88. Odvolací súd sa však plne stotožňuje s nadväzujúcimi právnymi závermi súdu prvej inštancie o tom,\nže rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi\n\nstarostu a obecné zastupiteľstvo a pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou\nobce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a prejavom vôle obce navonok realizovaným starostom, ako\naj štatutárnym orgánom. Prejav vôle sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Pokiaľ\nobecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovo-právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do\nzápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym\núkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce\nmajetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva\na zaviazať ním obec, pretože jeho právny úkon by nevyvolal právne účinky.\n89. Spornou medzi stranami sporu bola tá skutočnosť, či uzavretie zmlúv o spolupráci pre roky 2016,\n2017 a 2018 medzi stranami sporu je možné pokladať za najdôležitejší úkon týkajúci sa majetku obce,\npre ktorý sa vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom.\n90. V súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nakladanie s majetkom\nobce upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších\npredpisov. Citovaný zákon o majetku obcí v ust. § 9 písm. d) a e) stanovuje, že schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú\nobecným zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Aj keď žalobca\nmal schválené zásady hospodárenia s majetkom obce s účinnosťou od 27.11.2011, tieto riešili len\nprevody vlastníctva nehnuteľného majetku na iné právnické a fyzické osoby, ako aj zmluvné prevody\nvlastníckeho práva k hnuteľnému majetku. Predmetné zásady hospodárenia s majetkom obce však\nneupravovali zásady nakladania s finančnými prostriedkami, ani limit finančných prostriedkov, nad\nktorý sa vyžaduje schválenie právneho úkonu pri nakladaní s finančnými prostriedkami obecným\nzastupiteľstvom. Povinnosť schválenia uzavretia zmlúv o spolupráci obecným zastupiteľstvom tak\nnevyplývala ani z textu zákona o obecnom zriadení, textu zákona o majetku obcí, či zo schválených\nzásad hospodárenia s majetkom obce.\n91. Vychádzajúc zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 389/08 z 01.04.2009, na\nktorý poukazovali vo svojich vyjadreniach aj strany sporu, je preto potrebné ust. § 9 ods. 2 písm. d)\na e) (pozn. v čase rozhodovania Ústavného súdu písm. b) a c)) zákona o majetku obcí) vykladať\nzužujúco v nadväznosti na oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného\nmajetku obce alebo jej majetkových práv, avšak v danom kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k\nextenzívnemu výkladu ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému\nzastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Ústavný súd na danom\nmieste poukázal na to, že : „Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu\nobecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.“\nZásadnou potom v danom spore zostáva otázka, či uzavretie predmetných zmlúv o spolupráci, ktorých\npredmetom a účelom bolo vysporiadanie finančných nákladov jednoduchých pozemkových úprav v\nrozsahu dojednanom zmluvami (pri zmluve za rok 2016 vo výške 13.500,- Eur, pri zmluve za rok 2017 vo\nvýške 19.920,- Eur a pri zmluve za rok 2018 vo výške 16.563,60 Eur s DPH) sú takýmito najdôležitejšími\núkonmi obce, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom obce.\n92. Odvolací súd dospel na podklade súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu k záveru, že\nuzavretie zmlúv o spolupráci za rok 2016, 2017 a 2018, na základe ktorých sa obec zaviazala zaplatiť za\nplnenie žalovaného sumu vo výške 13.500,- Eur, 19.920,- Eur a sumu 16.563,60 Eur je potrebné zaradiť\ndo skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce. Odvolací súd dospel k tomuto\nzáveru posúdením individuálnych okolností prejednávanej veci, s ohľadom na účel uzavretých zmlúv,\npostavenia žalobcu vo vzťahu k poskytnutému plneniu zo strany žalovaného, ako aj s poukazom na\nzávery vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 389/08 z 1. apríla\n2009, keď Ústavný súd uzavrel, že § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v\nznení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie\núkony týkajúce sa majetku obce, je potrebné vykladať extenzívnym spôsobom s poukazom na to, že\nopačný prístup k výkladu týchto ustanovení by narušilo koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu\nmajetkovej základne obce, ktorá má slúžiť prioritne na plnenie verejných úloh obce.\n93. Z jednotlivých zmlúv vyplýva, že strany sporu sa dohodli realizovať jednoduché pozemkové\núpravy s tým, že si vysporiadajú finančné náklady na vypracovanie projektu pozemkových úprav.\nUzavretím daných zmlúv, ako už bolo konštatované vyššie, nestratil žalobca postavenie účastníka\n\nsprávneho konania o jednoduchých pozemkových úpravách, z ktorého postavenia vyplýva súčasne aj\npovinnosť spolupodieľať sa na jednotlivých nákladoch týchto pozemkových úprav. Preto dojednanie\npredmetného plnenia v jednotlivých zmluvách, nie v malej výške, bez súčasného konkretizovania na\naké účely majú byť dané peňažné prostriedky obcou poukázané, nemožno pokladať za úkon obce,\nktorý by si nevyžadoval schválenie obce. O tom, že zrejme ide o nie bežný úkon obce, svedčí aj tá\nskutočnosť, na ktorú poukazoval aj právny zástupca žalobcu vo svojich podaniach, že zmluva bola\nuzatvorená na základe uznesenia č. 69 obecného zastupiteľstva na zasadnutí zo dňa 23.05.2016, na\nktorom obecné zastupiteľstvo schválilo zámer obce realizovať jednoduché pozemkové úpravy. Práve\nv nadväznosti na vyššie uvedené bolo potrebné, aby obec schválila aj nadväzujúce právne úkony uzavretie zmlúv o spolupráci, keďže v nich sa obec zaväzovala vyplatiť nie malé finančné prostriedky\nna financovanie týchto pozemkových úprav, a to nie priamo orgánu, ktorý rozhoduje o pozemkových\núpravách (okresnému úradu, pozemkového a lesného odboru) avšak súkromnému subjektu, ktorý má\nnavyše postavenie ďalšieho účastníka konania v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách.\n94. Odvolací súd má za to, že uzavretie zmlúv, ktorých predmetom je plnenie nie malej hodnoty,\npatrí medzi podstatné úkony týkajúce sa nakladania s majetkom obce. Závery okresného súdu pritom\nrešpektujú špecifický spôsob tvorby vôle a jej prejavu pri hospodárení s majetkom obcí. Ako poukázal\nNajvyšší súd SR vo svojom vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/44/2018 zo dňa 28.03.2019,\nv zmysle § 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obec je povinná prostredníctvom svojich orgánov\na organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby\nživotného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať. Pri\nnakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva,\navšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré\nnie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Zákony upravujúce\nnakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní\no hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zák. č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení, ako aj zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Je pritom potrebné dôsledne odlišovať\nvykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Predmetné závery vyplývajú\naj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/284/2006, ktorý bol podrobený\nprieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III.ÚS 389/08.\n95. Námietky žalovaného v tom smere, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy\ntvrdenia žalovaného, že predmetom zmlúv nebolo nakladanie s majetkom obce, avšak sa jednalo o\nnakladanie s finančnými prostriedkami, odvolací súd uvádza, že je možné sa v danom smere stotožniť\ns námietkou žalovaného, avšak toto posúdenie nebolo pre odvolací súd relevantné. Relevantné bolo\nposúdenie, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, či uvedené nakladanie s finančnými prostriedkami\n(a ak áno, tak v akej výške), je najdôležitejším úkonom obce, ktorý si vyžaduje schválenie obecného\nzastupiteľstva v súlade s ust. § 11 ods. 4 písm. a zák. č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov. Argumentácia žalovaného s odkazom na § 1 ods. 3 písm. b) zákona o majetku\nobcí, v ktorom sa konštatuje, že tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami,\nnakoľko ich nakladanie upravujú osobitné predpisy, t.j. zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy a zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (ktoré sú\nuvedené v poznámke pri ustanovení tohto predpisu), nemôže obstáť. Pokiaľ žalovaný v danom smere\npoukázal na to, že predmetné finančné prostriedky boli schválené v rozpočte obce na príslušný rok ako\nbežné výdavky, teda o ich použití už nie je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, ani tento záver\nnie je správny.\n96. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, rozpočet obce tvoria tak príjmy ako aj výdavky obce na jednotlivý kalendárny rok. To,\nže súčasťou rozpočtu obce sú jednotlivé výdavky obce, pričom rozpočet obce za príslušný kalendárny\nrok schváli obecné zastupiteľstvo, súčasne neznamená, že konkrétne výdavky (konkrétne právne úkony,\nna podklade ktorých dochádza k ich výplate) nepodliehajú osobitne schvaľovaciemu procesu obecným\nzastupiteľstvom, pokiaľ sa týkajú najdôležitejších úkonov majetku obce. Schvaľovanie najdôležitejších\núkonov týkajúcich sa majetku obce totiž vyplýva z ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení, ktorého aplikácia nie je vylúčená ani pri nakladaní s prostriedkami vyčlenenými\nv rozpočte obce. V opačnom prípade by bol prípustný záver, že prostriedky obce stanovené v rozpočte\nna príslušný kalendárny rok pre určitú kapitolu (bez konkretizácie bližšieho účelu a úkonu, na ktorý majú\nbyť použité) by si pri nakladaní s takýmito prostriedkami nevyžadovali schválenie žiadneho právneho\n\núkonu, ani takého, ktorý by bol dôležitý. Z rozpočtov obce Krajné za rok 2016, za rok 2017 a za rok 2018\npritom vyplýva, že sumy schválené v rozpočte obce, na ktoré poukazoval žalovaný, boli účelovo určené\nna bývanie – rozvoj územia, teda nebol stanovený ich presný účel použitia na plnenie žalovanému z titulu\nzmlúv o spolupráci. A ani sumy vyčlenené na tento účel sa nezhodovali so sumami finančného plnenia\nzo zmlúv o spolupráci (dokonca za rok 2016 boli uvedené v nižšej výške než aká bola v skutočnosti\ndojednaná výplata). Obrana žalovaného v danom smere preto nemôže obstáť.\n97. Odvolací súd preto konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmlúv\no spolupráci uzavretých na rok 2016, 2017 a 2018 s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka sú\nvecne správne.\n98. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, ktorý žalovaný uplatnil podľa § 365 ods. 1\npísm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý žalovaný\nvidel v tom, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy (návrh na vypracovanie\nznaleckého posudku za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného\na návrh predloženia všetkých zmlúv žalobcu za rozhodné obdobie za účelom preukázania u žalobcu\nnajdôležitejšieho úkonu žalobcu v rozhodnom období). Odvolací dôvod poukazuje na to, že o nesprávny\nprocesný postup súdu ide vtedy, pokiaľ tento dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že celé\nkonanie sa nejaví ako spravodlivé. Pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého\nkonania. Tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy nie je postupom,\nktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú\nvykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám sporu. Súd prvého stupňa sa v bode 52. písomného\nvyhotovenia rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s tým, z akého dôvodu odmietol vykonať\nžalovaným navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého posudku, tento návrh nepovažoval\nza relevantný, keďže dospel k záveru, že na podklade uvedených zmlúv nevznikla žalobcovi reštitučná\npovinnosť. Z uvedeného dôvodu je nadbytočné zisťovať prípadnú výšku danej reštitučnej povinnosti,\nkeďže okresný súd neuznal už základ daného plnenia. Ani predloženie zmlúv za rozhodné obdobie\nza účelom preukázania najdôležitejšieho úkonu nebolo v danej veci relevantné, keďže tieto úkony sa\nposudzujú vo väzbe na individuálne okolnosti prípadu. Ich predloženie by preto nemalo na posudzovaný\nprípad žiadny dopad. V nadväznosti na uvedené, okresný súd neuznal vykonanie aj ďalších dôkazov\nnavrhnutých zo strany žalovaného. Uvedený postup súdu prvej inštancie bol správny v súlade so\nzásadou hospodárnosti súdneho konania a procesnou ekonómiou sporu vyjadrenou v čl. 17 CSP, keďže\nvykonanie navrhnutých dôkazov považoval za nadbytočné bez možnosti zvrátenia zisteného skutkového\nstavu.\n99. A nakoniec, pokiaľ žalovaný použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda\nže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nani daná odvolacia námietka žalovaného nie je spôsobilá zvrátiť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia. V danom smere zrejme žalovaný, aj keď namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov, podľa\nobsahu odvolacej námietky namieta skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia účelu\npredmetných zmlúv o spolupráci ako aj ohľadne výsluchu svedka B. C. A.. Žalovaný vyčíta súdu prvej\ninštancie, že nezobral do úvahy účel všetkých troch zmlúv, ktorým je vysporiadanie finančných nákladov\nna vypracovanie projektu pozemkových úprav, ako aj to, že nezobral do úvahy pri svojom rozhodovaní\nsvedeckú výpoveď svedka B. C. A. zo dňa 13.09.2022, ktorou boli (podľa žalovaného) preukázané všetky\ntvrdenia žalovaného ohľadne uzatvorenia zmlúv o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným. A nakoniec,\nžalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil pri rozhodovaní ani tú skutočnosť, že žalovaný\nsplnil svoje povinnosti v zmysle napadnutých zmlúv o spolupráci a dodal žalobcovi plnenia, na ktoré sa\nzaviazal predmetnými zmluvami, ktoré skutočnosti potvrdil odovzdávacími protokolmi za rok 2016, 2017\na 2018 a v neposlednom rade aj delimitačným protokolom. Odvolací súd, ako už konštatoval vyššie, sa\nnestotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetné zmluvy o spolupráci sa týkali\nnakladania s nehnuteľným majetkom obce. Ani tento záver však nie je spôsobilý zvrátiť vecnú správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko odvolací súd posúdil (v súlade s argumentáciou strán sporu\nprodukovanou v priebehu prvostupňového konania), že účelom zmlúv bolo finančné vysporiadanie\nnákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami medzi stranami sporu, pričom právne\núkony - uzavreté zmluvy o spolupráci predstavovali dôležité úkony týkajúce sa majetku obce, ktoré si\nvyžadovali schválenie obecného zastupiteľstva. Z uvedeného dôvodu nesprávne skutkové závery súdu\n\nprvej inštancie nič nemenia na závere, že tieto zmluvy trpia absolútnou neplatnosťou, keďže boli uzavreté\nv rozpore so zákonom.\n100. Pritom argumentácia žalovaného, že súd nezobral do úvahy výpoveď svedka B. C. A. nie je správna,\nnakoľko súd prvej inštancie sa s výpoveďou svedka vysporiadal v bode 50. svojho rozhodnutia, keď\nkonštatoval, že jeho výpoveď nemá v uvedenom smere žiadny vplyv na závery súdu o neplatnosti\npredmetných zmlúv. Odvolací súd len dodáva, že svedecká výpoveď je len jedným z dôkazných\nprostriedkov produkovaných v priebehu konania. Súd v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP hodnotí jednotlivé\ndôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, z vykonaných dôkazov formuluje svoje skutkové\nzávery, na ktoré aplikuje príslušné právne normy. Tá skutočnosť, že skutkový záver súdu nie je v súlade s\npredstavami a záujmami tej ktorej strany sporu, nie je relevantným dôvodom ani relevantnou námietkou\nspôsobilou zvrátiť závery súdu prvej inštancie. Samotné presvedčenie svedka B. C. A. o tom, že pri\nuzatváraní napadnutých zmlúv o spolupráci postupoval v súlade so zákonom a internými predpismi\nžalobcu ako aj s vedomím a súhlasom obecného zastupiteľstva (vo forme nepostačujúcej pre platnosť\nprávneho úkonu – pozn.) nie je právne relevantné. Uvedené platí aj o doručených odovzdávacích\nprotokoloch za roky 2016, 2017 a 2018 ako aj delimitačnom protokole, ktoré súd prvej inštancie,\nvzhľadom na konštatovanú neexistenciu recipročnej povinnosti žalobcu, nezobral správne do úvahy.\n101. A nakoniec, pokiaľ žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, ktorý zamietol vzájomnú žalobu\nžalovaného na úhradu sumy vo výške 47.843,40 Eur z toho odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že sa s danou\nnámietkou odvolateľa nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v prospech\nžalobcu na základe uzavretých zmlúv neposkytol žiadne plnenie, a preto nie je naplnený predpoklad\nna splnenie recipročnej povinnosti žalobcu. Žalovaný v odvolacej argumentácii poukazuje na to, že\npovaha jeho plnenia z uvedených zmlúv spočívala vo výkonoch, ktoré boli preukázané odovzdávacím\nprotokolom zo dňa 09.02.2017, odovzdávacím protokolom zo dňa 05.02.2018 alebo odovzdávacím\nprotokolom zo dňa 09.11.2018, ktoré listiny mali byť potvrdené aj výsluchom svedka B. C. A., bývalého\nstarostu žalobcu.\n102. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že z obsahu predmetných\nzmlúv o spolupráci za roky 2016, 2017 a 2018 nevyplýva k akému plneniu (peňažnej, či nepeňažnej\npovahy) sa žalovaný v prospech žalobcu zaviazal. Účelom zmluvy malo byť rozdelenie finančných\nnákladov spojených s realizáciou jednoduchých pozemkových úprav, pričom zmluva neobsahuje okrem\nplnenia poskytovaného žalobcom žiadne protiplnenie vo forme výkonov, či peňažných plnení zo strany\nžalovaného. Predložené odovzdávacie protokoly zo dňa 09.02.2017, zo dňa 05.02.2018 a zo dňa\n09.11.2018 ako aj delimitačný protokol síce svedčí o tom, že žalovaný konal vo veci jednoduchých\npozemkových úprav, kde voči okresnému úradu vystupoval v pozícii žiadateľa, ktorý zadal podnet na\nich začatie, avšak v procese jednoduchých pozemkových úprav vystupoval aj samotný žalobca v pozícii\núčastníka konania, a preto mu boli zasielané zo strany okresného úradu všetky protokoly, dokumentácia\ntýkajúca sa pozemkových úprav a podobne. Z uvedených skutočností potom súd prvého stupňa dospel k\nsprávnemu právnemu záveru, že voči žalovanému nemal žiadnu recipročnú povinnosť, keďže žalovaný\nv jeho prospech nevykonal žiadne úkony, či neposkytol žiadne plnenie peňažného alebo nepeňažného\ncharakteru. Ani konštatovanie žalovaného v tom smere, že rozsah daného plnenia uznal bývalý starosta\nB. C. A., a tým pádom bol uznaný uplatnený nárok zo strany žalovaného v celej výške nemôže obstáť,\nnakoľko tento bol v konaní vypočutý v pozícii svedka, nie v pozícii štatutárneho orgánu obce (ktorým\nv tom čase ani nebol), z ktorej pozície by mu vyplývalo oprávnenie uznávať prípadné nároky v súdnom\nkonaní. Navyše, tak ako na to poukázal správne žalobca, právny úkon uznania záväzku musí spĺňať aj\npríslušné kvalitatívne nároky, a to okrem jeho formy, aj obsahové náležitosti.\n103. Záverom odvolací súd dodáva, že je možné prisvedčiť aj argumentácii žalobcu ohľadne uplatnenej\nvzájomnej žaloby zo strany žalovaného, že tento nárok žalovaný nedostatočne odôvodnil a nepodporil\nho ani relevantnými dôkazmi. Žalovaný, zrejme ovplyvnený výškou žalovanej sumy, uplatnil vzájomnú\nžalobu v rovnakej výške bez toho, aby svoj nárok dostatočným spôsobom zdôvodnil, a to nielen po\nobsahovej stránke, avšak aj z pohľadu jeho výšky. Pokiaľ žalovanému vznikol recipročný nárok voči\nžalobcovi v podobe finančného plnenia, mal jeho výšku primárne tvrdiť a až následne sa mohlo takéto\ntvrdenie relevantným spôsobom preukázať. Vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia\nvýšky domnelých výkonov v prospech žalobcu zo strany žalovaného by mohlo slúžiť iba na preukázanie\nkvalifikovane uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia žalobcu. Pokiaľ žalovanému vznikli akékoľvek\n\nvýdavky v súvislosti s realizáciou jednoduchých pozemkových úprav, ktoré podľa svojho presvedčenia\nuhrádzal v prospech žalobcu, čím sa žalobca na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatil, mohol\nžalovaný tieto výdavky vyčísliť, hoci i alikvotným spôsobom vo vzťahu k nákladom, ktoré mu vznikli.\nV sporovom konaní nie je možné povinnosť tvrdenia a povinnosť dokazovania vzájomne prehodiť, teda\nz vykonania dôkazu následne vyvodzovať skutkové tvrdenie. Dokazovanie sa vykonáva na skutkové\ntvrdenia, nie naopak. Preto, ak žalovaný vo vzájomnej žalobe uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie\nbezdôvodného obohatenia, v záujme dosiahnutia procesného úspechu by toto musel kvalifikovane\nodôvodniť a vyčísliť, následné znalecké dokazovanie by prípadne mohlo jeho skutkové tvrdenie podporiť.\nŽalovaný sa však v súdnom konaní obmedzil len na tvrdenie, že mu voči žalobcovi vznikol recipročný\nnárok, ktorý si uplatnil vzájomnou žalobou vo výške žalobcom uplatnenej žalovanej sumy, a to bez\nnáležitého zdôvodnenia a preukázania výšky jeho nároku. Z uvedených dôvodov postupoval súd prvej\ninštancie správne, pokiaľ jeho nárok uplatnený vzájomnou žalobou zamietol. Jeho rozhodnutie bolo\nobsahovo súladné s ust. § 220 ods. 2 CSP.\n104. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie,\nkeď konštatoval, že zmluvy o spolupráci pre rok 2016, 2017 a 2018 predstavujú také právne úkony,\nktoré si pre ich platnosť vyžadujú schválenie obecným zastupiteľstvom, sú vecne správne. Vzhľadom\nna absenciu takto prejavenej vôle obecného zastupiteľstva sú dané právne úkony v súlade s § 39\nObčianskeho zákonníka v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák.\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie\nnámietky žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a z uvedeného dôvodu potvrdil závery súdu prvej\ninštancie ako vecne správne.\n105. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania\nvoči žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n106. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cb/64/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "f329d115-4c5b-48e5-a264-71f2debc5b8b:71921cbb-a097-47d1-9c16-9257f91d1487", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "spisova_znacka": "5Obdo/44/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "dc7d74c1-8148-4e12-99b6-7b415fbd1f64:b3d05066-35f3-449c-bcf6-19c110fa6b0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 145, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1"}, {"guid": "3e2e0663-dec7-41ff-a7a4-2bb25b2f57db:28f9df22-443e-41ab-9f06-f6a35326f0cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/64/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 8Cb/64/2019 z 3. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3e2e0663-dec7-41ff-a7a4-2bb25b2f57db:28f9df22-443e-41ab-9f06-f6a35326f0cc"}], "citovane_v": []}