{"guid": "331880fb-580f-47af-a530-1428460254ec:548d5ab2-cb07-4755-8d83-ddf006e51dfe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1", "spisova_znacka": "17Co/96/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/96/2020 z 16. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. marca 2021, sp. zn. 17Co/96/2020, ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1", "identifikacne_cislo": "6320200323", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2021-03-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 340/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/340#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/548d5ab2-cb07-4755-8d83-ddf006e51dfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/96/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200323
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480,
proti žalovanému S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, XXX XX S., o zaplatenie 180,85 € s
príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9C/4/2020-70 z 3.
augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 180,85
€ spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 € v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku  potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému
v celom rozsahu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v celom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel v plnom rozsahu žalobe o zaplatenie sumy 180,85 € spolu s úhradou
poštových sadzieb spojených s vymáhaním tejto sumy vo výške 1,85 € a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť tieto pohľadávky v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi, ktorému priznal aj
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
1.1  Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
nedoplatku na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej aj
„úhrada“ alebo „koncesionárske poplatky“), ktoré je podľa zákona č. 340/2012 Z. z.  o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“) povinný platiť každý, kto je evidovaný dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z.
vyberateľom úhrady a jej príjemcom. Obranu žalovaného, že z dôvodu hmotnej núdze a poberania
invalidného dôchodku bol čiastočne oslobodený od povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska nepovažoval súd prvej inštancie za preukázanú a
dôvodnú. Po posúdení nároku uplatneného žalobcom podľa ustanovení zákona č. 340/2012 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2019 súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa považuje za platiteľa úhrady podľa §
3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. a podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. mu vznikla povinnosť platiť
úhradu v plnej výške 4,64 € mesačne. Z prehľadu platieb predloženého žalobcom mal súd prvej inštancie



preukázané, že žalovaný za obdobie od 01.01.2012 do 30.11.2019 mal zaplatiť úhradu v celkovej výške
440,10 € vrátane poštovného, spolu vo výške 3,30 €, ale za uvedené obdobie zaplatiť úhradu len vo
výške 278,40 €, v dôsledku čoho eviduje žalobca voči nemu dlh vo výške 165,70 € a keď žalobca
dlžnú sumu na základe výzvy žalobcu zo 04.11.2019 dobrovoľne neuhradil, vznikla mu povinnosť podľa
§ 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- €. Žalovaný svoje tvrdenie, že
od roku 2012 bol v hmotnej núdzi, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a od
17.12.2018 je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 131,20 €,  žalobcovi nepreukázal. Nárok
na zníženie sadzby úhrady na polovicu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2019 vzniká až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. oznámil a preukázal vyberateľovi úhrady
skutočnosti rozhodujúce na určenie zníženej sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.
z. Žalovaný ani v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz (ani ho vykonať nenavrhol), ktorým by bolo
preukázané, že v rozhodnom období od 01.07.2016 do 30.11.2019 žalobcovi písomne oznámil a zároveň
preukázal vznik skutočnosti rozhodujúcej na určenie zníženej sadzby úhrady. Žalovaným predložené
tlačivo označené ako „Evidencia platiteľa úhrady - fyzická osoba (domácnosť) podľa zákona č. 340/2012
Z. z.“ zo dňa 10. januára 2020, ktoré zaslal žalobcovi 21.01.2020 nemá žiaden vplyv na prejednávanú
vec z dôvodu, že sa táto listina nevzťahuje na rozhodné obdobie, ktoré bolo predmetom tohto konania od
01.07.2016 do 30.11.2019. Na základe takto zisteného skutkového stavu považoval súd prvej inštancie
žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, preto jej vyhovel a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

2. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie, v ktorom opakoval, že od
03.02.2012 bol v hmotnej núdzi, čo telefonicky oznamovali (s manželkou) žalobcovi a dostali odpoveď,
že Rozhlas a televízia Slovenska by mala žalovanému vrátiť 60,- € a nie on má zaplatiť 180,- €. Suma,
ktorú žalobca od neho požaduje bude jemu chýbať väčšmi ako žalobcovi, keď on musí vyžiť z invalidného
dôchodku vo výške 131,20 € mesačne a trpí depresívnou poruchou, je liečený na psychiatrii, má poruchu
reči, čo videla aj pani sudkyňa prejednávajúca vec. Žiadal žalobcu, aby mu veľkoryso odpustil dlh „ako
štát odpúšťa dlhy žalobcovi a ešte ich aj dotuje a napriek tomu chce Rozhlas a televízia Slovenska zvýšiť
koncesné poplatky na 8,80 €“. Počas núdzového stavu sa má sociálne slabším pomáhať, aby neboli
proti nim vedené exekúcie, preto žiada aspoň o splátkový kalendár.
2.1  Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný doplnil, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v plnom
rozsahu a žiada zrušiť jemu uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi 180,85 € a za odvolacie dôvody označil,
že „súd bol nesprávne obsadený, nakoľko tam nebol obhajca. Zároveň chcem súd požiadať o pridelenie
obhajcu, nakoľko som invalidný dôchodca s dôchodkom 131,20 € mesačne a som spoluposudzovaný
občan v hmotnej núdzi“.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v celom
rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že dôkazy vykonané súdom prvej inštancie
boli postačujúce pre správne zistenie skutkového stavu a nebolo potrebné doplniť ani zopakovať
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Po posúdení odvolania žalovaného (spolu s jeho
doplnením) podľa obsahu odvolací súd ustálil, že žalovaný vytýka súdu prvej inštancie nesprávne
právne posúdenie veci, keď jeho obranu, že v rozhodnom období nebol povinný platiť úhradu za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v plnej výške neuznal za dôvodnú. Odvolanie
žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvej inštancie v
I. výroku vo veci samej potvrdil a v II. výroku o trovách konania zmenil iba z formálnych dôvodov.

5. Rozhlas a televízia Slovenska poskytujú občanom služby v oblasti rozhlasového vysielania a
televízneho vysielania, za ktoré sa podľa zákona č. 340/2012 Z. z. musia platiť úhrady určené týmto
zákonom vo výške 4,64 € za každý aj začatý kalendárny mesiac, pokiaľ sa na platiteľa nevzťahujú
zákonné výnimky. Žalovaný nepoprel, že je v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti evidovaný
ako odberateľ elektriny v domácnosti, čím je odôvodnené jeho postavenie ako platiteľa úhrady podľa
§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. Nespochybňoval ani žalobcove tvrdenie, že za kontrolované
obdobie od 01.07.2016 do 30.11.2019 neplatil predpísané úhrady mesačne tak, ako to vyplýva z výzvy
žalobcu na zaplatenie nedoplatku ku dňu 30.11.2019 zo 04.11.2019. Z prehľadu platieb úhrad za služby
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska za obdobie od roku 2012 do roku 2019 je zistiteľné, že



počnúc mesiacom januárom 2012 až do mesiaca február 2017 platil žalovaný úhrady vo výške 4,64 €
s výnimkou mesiacov júl a december 2016.

6. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor a v ňom tvrdil, že od roku 2012 je občanom v hmotnej núdzi evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno a od 17.12.2018 je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 131,20 €
mesačne a preto mu vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska iba v polovičnej výške. K odporu doložil iba potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
o tom, že bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.01.1999 do 31.07.2002, od 01.11.2002 do
30.06.2003, od 01.10.2003 do 11.02.2008, od 14.08.2012 do 22.03.2016, od 12.07.2017 do 13.08.2017
a od 09.10.2018 do 10.06.2019. Čo robil v medziobdobí, v ktorom nebol evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie žalovaný neuviedol. K odporu pripojil žalovaný aj potvrdenie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno o evidencii jeho partnerky na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, ktorá bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaná taktiež prerušovane v
rozhodnom období, ktoré je predmetom žaloby od 09.10.2018 do 09.07.2019 a od 17.01.2020 evidencia
podľa potvrdenia z 25.02.2020 stále trvá. Okrem potvrdenia o zaradení do evidencie uchádzačov
o zamestnanie,  tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaný žiadne dôkazy preukazujúce jeho
hmotnú núdzu v rozhodnom období a oznámenie tejto skutočnosti žalobcovi nenavrhol vykonať ani
nepredložil. Súd prvej inštancie si obstaral lustráciu zo Sociálnej poisťovne o tom, že žalovaný je
skutočne poberateľom invalidného dôchodku v úhrnnej výške 131,20 €, avšak z tejto odpovede Sociálnej
poisťovne nie je zrejmý dátum priznania invalidného dôchodku ani či ide o úplný alebo čiastočný
invalidný dôchodok (iba žalovaný tvrdí, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku). Žalovaný
sa osobne zúčastnil pojednávania pred Okresným súdom Breznom dňa 3. augusta 2020, kde predložil
kópiu tlačiva Rozhlasu a televízie Slovenska vyplneného 10. januára 2020 v časti „Odhlásenie“, kde
uvádza, že sa odhlasuje z evidencie platiteľov úhrad z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa
poučenia na zadnej strane tlačiva ten, kto žiada oslobodenie od povinnosti platiť úhradu z dôvodu „ŤZP“
musí vyberateľovi úhrady doložiť kópiu preukazu ŤZP alebo rozhodnutie z úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny o priznaní statusu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Ak niekto žiada o oslobodenie od povinnosti
platiť úhrady z dôvodu invalidity, je povinný predložiť vyberateľovi úhrady kópiu rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o priznaní dôchodku alebo potvrdenie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácaní
dávok v hmotnej núdzi. Takéto potvrdenia a rozhodnutia žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil a
správne súd prvej inštancie konštatoval, že odhláška úhrad sa týka obdobia nasledujúceho po dátume
30.11.2019, ktorým žalovaný ohraničil kontrolované a rozhodné obdobie pre tento súdny spor.

7. Odvolací súd si lustráciou v registri Sociálnej poisťovne overil, či žalovaný za obdobie od 01.07.2016
do 31.12.2020 pracoval. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 03.03.2021 odvolací súd zistil,
že v období od 01.04.2016 do 28.02.2017 mal žalovaný príjem z dohody o pracovnej činnosti (typ
zamestnaneckého pomeru s kódom ZECD2PR) a to v mesiaci júl 2016 vo výške 55,- €, v mesiaci
august 2016 vo výške 51,- €, v mesiacoch október, november a december 2016 po 73,60 € a v
mesiacoch január a február 2017 po 80,- €. Sociálna poisťovňa  nevykázala vyplácanie dávok v hmotnej
núdzi v rozhodnom období od 01.07.2016 do 30.11.2019 a opätovne iba oznámila výšku vyplácaného
invalidného dôchodku 135,60 € bez konkretizácie, či ide o čiastočný alebo plný invalidný dôchodok a
kedy na výplatu invalidného dôchodku vznikol žalovanému nárok.

8. K svojim osobným a majetkovým pomerom v súvislosti so žiadosťou o možnosť splácať žalobcovi dlh
v mesačných splátkach žalovaný okrem údajov poskytnutých už súdu prvej inštancie (že je poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku vo výške 131,20 € od 17.12.2018) nič neuviedol. Podľa údajov
evidovaných k osobe žalovaného v Registri obyvateľov tento je ženatý s Z. K., nar. XX.XX.XXXX a má
dve dospelé deti Z. narodeného v roku XXXX a F. narodenú v roku XXXX a býva v obci S..

9. Žalovaným uvádzaný odvolací dôvod, že „súd bol nesprávne obsadený“ neobstojí jednak z dôvodu, že
bol doplnený po uplynutí odvolacej lehoty (rozsudok súdu prvej inštancie prevzal žalovaný 18.09.2020,
posledný deň odvolacej lehoty pripadol na 05.10.2020 a doplnenie odvolania s odvolacím dôvodom „súd
bol nesprávne obsadený“ bolo doručené Okresnému súdu Brezno 16.11.2020) v rozpore s ustanovením
§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku (odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania), ako aj z dôvodu, že žalovaný v podstate
nenamieta podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, že by vo veci rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd. Termín „nesprávne obsadený súd“ používa vo vzťahu ku svojej



osobe, že na pojednávaní nebol prítomný „obhajca“, hoci podľa obsahu súdneho spisu žalovaný si
zástupcu pre toto súdne konanie nezvolil. K žiadosti žalovaného o pridelenie obhajcu odvolací súd
uvádza, že poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje zákon č. 327/2005 Z. z.,
ktorý vymedzuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov
v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej
pomoci a o tom, či fyzická osoba spĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci rozhoduje Centrum
právnej pomoci, nie súd.

10. Neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
10.1  Predmetom konania bol nedoplatok na úhradách za služby verejnosti poskytovanej Rozhlasom
a televíziou Slovenska (koncesionárske poplatky alebo termínom zákona č. 340/2020 Z. z. v skrátenej
forme „úhrada“), ktorý vznikol za obdobie od 01.07.2016 do 30.11.2019 z dôvodu, že si žalovaný neplnil
povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 340/2012 Z. z. napriek tomu, že sa podľa § 3 písm. a) zákona
č. 340/2012 Z. z. považoval za platiteľa úhrady, žalobcovi nepreukázal oslobodenie od povinnosti platiť
úhradu v zmysle § 5 zákona č. 340/2012 Z. z. ani podmienky na zníženie sadzby úhrady na polovicu
podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., že bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou
spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, či poberateľom dávok podľa § 65 až
§ 77 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na zníženie
sadzby úhrady na polovicu by žalovanému podľa § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. vznikol, len ak by
vyberateľovi úhrady preukázal vznik skutočností podľa ods. 3, teda že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo poberateľom
dôchodkových dávok. Podľa zistenia súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu žalovaný žiadne takéto
oznámenie žalobcovi v období od 01.07.2016 do 30.11.2019 nedoručil a keď žalobca nemal vedomosť
o tom, že by žalovaný eventuálne spĺňal podmienky na zníženie sadzby úhrady zo 4,64 € mesačne
na polovicu, nemal dôvod v zmysle § 9 zákona č. 340/2012 Z. z. žiadať o potvrdenie údajov Sociálnu
poisťovňu či ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

11. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu podľa relevantných ustanovení zákona č.
340/2012 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019, ktoré aj správne aplikoval. Žalovanému popri povinnosti
zaplatiť nedoplatok na úhradách vznikla podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. aj povinnosť zaplatiť
pokutu vo výške 17,- € z dôvodu, že na výzvu žalobcu na úhradu nedoplatku, ktorú prevzal 11.11.2019
nereagoval a nedoplatok na úhradách nezaplatil. Za odoslanie výzvy na úhradu nedoplatku zaplatil
žalobca podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a. s. poštovné 1,85 €. Táto suma je podľa § 121 ods. 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník považovaná za príslušenstvo pohľadávky a zákonom č.
340/2012 Z. z. je vyberateľovi úhrady uložená povinnosť požadovať od platiteľa úhrady aj zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady (§ 10 ods. 2, ods. 5 zákona č.
340/2012 Z. z.). Súd prvej inštancie správne k nedoplatku na úhradách pripočítal aj pokutu vo výške
17,- € a uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo
výške 1,85 €.

12. Civilný sporový poriadok v § 232 ods. 3 ustanovuje, že lehota na plnenie povinnosti uloženej
rozsudkom je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch
určiť aj dlhšiu lehotu. Poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie sa môže uskutočniť aj určením povinnosti plniť
v splátkach. Dlhšiu lehotu na plnenie môže súd určiť len výnimočne v odôvodnených prípadoch, keď sú
preukázané potrebné skutočnosti pre takéto rozhodnutie. Žalovaný žiadne konkrétne skutočnosti okrem
poberania čiastočného invalidného dôchodku pre povolenie splniť dlh v splátkach neuviedol. Len údaj o
tom, že žalovaný poberá čiastočný invalidný dôchodok pre rozhodnutie o určení dlhšej lehoty na plnenie
podľa názoru odvolacieho súdu nie je postačujúci. Pri rozhodnutí o určení dlhšej lehoty v zmysle § 232
ods. 3 C. s. p. by mal súd prihliadnuť na celkové osobné a majetkové pomery povinnej osoby, o ktorých
vedomosť bez poskytnutia údajov dotknutou osobou získať nemôže, keď verejné registre dostupné súdu
všetky rozhodujúce skutočnosti neobsahujú, o čom svedčia správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
Sociálnej poisťovne, Registra obyvateľov tvoriace súčasť spisu. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej
požiadavky povoliť splniť dlh v splátkach súdnym rozhodnutím, čo však nevylučuje možnosť uzavrieť
takúto dohodu priamo so žalobcom.

13. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a vlastných skutkových zistení
k osobným a majetkovým pomerom žalovaného v odvolacom konaní považuje rozsudok súdu prvej



inštancie vo veci samej za vecne správny, stotožňuje sa s ním nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, čo
viedlo k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

14. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania nevykonateľným
výrokom, v ktorom neuložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a neurčil lehotu na
plnenie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05.
2017 rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s.
p.), pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník) už len o výške náhrady trov konania (a v prípade zastúpenia advokátom podľa § 263 ods. 1 C. s.
p. aj o prijímateľovi tejto náhrady). To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C.
s. p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej
sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na
náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového
výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov
konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v
spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania podľa § 388 C. s. p. len z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na
plnenie určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

15. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že mu
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy
nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejneného v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/4/2020", "guid": "6e8e89b1-fff1-4be2-9fd1-e742d7ecb18c:9fdab6ca-68f3-4f01-8bce-438cab7095d8", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "61d8e39c-bafe-42f5-b407-0084cde473bf:21b7d41a-224c-4b92-9322-31c78f6e22d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1", "spisova_znacka": "6Cdo/41/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1"}], "citovane_v": [{"guid": "331880fb-580f-47af-a530-1428460254ec:a7fc11a7-e6b6-43e1-af9d-bf3ccb21d1ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1", "spisova_znacka": "17Co/96/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/96/2020 z 16. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6320200323.1"}]}