Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/13/2020 z 10. 3. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. marca 2021, sp. zn. 24Sa/13/2020, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200366.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sa/13/2020 | ECLI:SK:KSBB:2021:6020200366.2 | 2021-03-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., predpis č. 66/2020 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b30d51d-2558-47fc-a5df-b766760d8322 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6020200366.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200366
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200366.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobkyne: G.Y., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. V. XXXX, o priznanie invalidného
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 27.01.2020
s odkazom na ustanovenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Lučenec zo dňa 27.01.2020 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako XX%. v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou s tým, že všetky rozhodujúce skutočnosti sú uvedené v posudku posudkového lekára, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na XX% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec a určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
S poukazom na ustanovenie § 195 ods. 1, § 196 ods. 6, § 209 ods. 1 a § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom
poistení namietala, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nezistila presne a úplne skutočný stav
veci, a najmä pri rozhodovaní nezobrala do úvahy aj jej iné zdravotné postihnutia. Namietala, že popri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí (kapitola XV, oddiel G, položka 9 písm. b) prílohy 4 Zákona o
sociálnom poistení) mali byť zohľadnené všetky ostatné diagnózy, ktoré jej boli stanovené, posúdené
komplexne, pričom bolo možné v súlade s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení navýšiť mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Posudkový lekár neuviedol, prečo určil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici rozpätia pri rozhodujúcom postihnutí,
ak mal možnosť určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 40%. Sociálna
poisťovňa pri rozhodovaní o invalidite nemá vychádzať a preferovať iba závery posudkových lekárov.
Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že posudok o invalidite má prednosť pred inými dôkaznými



prostriedkami, z ktorých možno získať dôkaz, na základe ktorého by mohol byť spoľahlivo a jasne určený
skutkový stav veci. Poukázala na skutočnosť, že mnohopočetné zdravotné ťažkosti, ktorými trpí, sa v
pracovnom procese zhoršujú.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie
žalobkyne odmietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdil.

4. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne posudzoval
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dňa
19.05.2020. Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne,
s uvedenými B. M.F., považoval za rozhodujúce následky po G. E. B. L. N., ktorú utrpela vo
februári 2019. Nakoľko v kontrolných traumatologických nálezoch nie je dokumentované, napriek
pomalšiemu hojeniu, nepriaznivé postavenie poranených kostí, či následná závažná porucha funkcie,
určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici možného rozpätia, t. j.
XX%. Pridružené ochorenia neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Všetky uvádzané diagnózy v odvolaní majú spoločnú lokalizáciu ťažkosti - T. F.
- H., prejavujú sa subjektívnymi ťažkosťami, intermitentnou obmedzenou hybnosťou, trvale ale bez
preukázanej poruchy B., H., B. B., s negatívnymi I. W.. Nie sú preukázané tiež závažnejšie sprievodné
ťažkosti pri ochoreniach interného charakteru - N. G., R. B. G. W., H. druhého typu. Rovnako aj ochorenia
R., či T. charakteru sú v kľude. Predložené ortopedické vyšetrenie z novembra 2019 nepreukazuje
prípadné narušenie váhonostných kĺbov, či iné zmeny pohybového aparátu.

5. Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez osobnej účasti žalobkyne v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie s odkazom na zákon č. 66/2020 Z.z.

6. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že v odvolacom konaní bolo lekárskou správou z
vyšetrenia driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou z F. Y. zo dňa 30.05.2018, prepúšťacou správou
z hospitalizácie na oddelení T. a P. H. O. nemocnice s B. Y., I.. T.. od 23.02.2019 do 26.02.2019, lekárskou
správou z I. vyšetrenia z odbornej ambulancie B. zo dňa 05.11.2019, lekárskou správou z ortopedického
vyšetrenia z odbornej ambulancie B. zo dňa 07.11.2019, lekárskou správou z vyšetrenia na úrazovej
chirurgii z J. I. s B. F. X.. L. Z. Z. zo dňa 25.11.2019, lekárskou správou z vyšetrenia W. L. z Všeobecnej
nemocnice, L. M. zo dňa 13.12.2019 a lekárskou správou z vyšetrenia v ambulancii úrazovej chirurgie
J. I. M. B. J.. X.. L. Z. Z. 20.01.2020 preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky
konania, bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do kapitoly XV. Choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 9 stav po zlomenine ramennej kosti
zhojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením funkcie končatiny (stavy po vykonanej S.
L. N., s obmedzením B. N.), písm. b) - na dominantnej, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX% (z rozpätia od XX% do XX%).

7. Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania, posudkový lekár navýšenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. neurčil.

8. Žalovaná uzavrela, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania
je XX%, preto invalidita nevznikla, čo neodôvodňuje priznať invalidný dôchodok. Posúdenie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie
v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými
lekármi, sú z hľadiska skutkového úplné, podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

9. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré navrhovala zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie. Žalobu podala z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).



10. Namietala nesprávny postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici dňa 19.05.2020,
čo žalovaná odôvodnila poukazom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie, keď v napadnutom
rozhodnutí uviedla, že takto bolo postupované v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

11. Žalobkyňa v žalobe označila takto zvolený postup za neprimeraný vzhľadom na závažnosť
posudzovaného zdravotného postihnutia. Zdravotný stav žiadateľa o dávku sa spravidla posudzuje v
jeho prítomnosti, čo považuje z hľadiska posudzovania zdravotného stavu za logické a správne.

12. Aj keď ustanovenie § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení dáva možnosť posudkovému
lekárovi posúdiť zdravotný stav bez jeho prítomnosti, tak v tomto konkrétnom prípade nepovažovala
postup za správny a primeraný, a to vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia a vzhľadom
na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní poukázala okrem hlavného zdravotného postihnutia aj na
svoje mnohopočetné iné zdravotné postihnutia, posúdenie ktorých si podľa jej názoru vyžadovalo jej
osobnú účasť. Posudzovať zdravotný stav pacienta bez jeho účasti nie je správne. Posledná veta §
153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení predpokladá, že pokiaľ pacient na tom trvá, tak sa vždy musí
jeho zdravotný stav posúdiť v jeho prítomnosti. Žalobkyni bolo upreté toto právo, keďže jej bolo iba
oznámené, že vzhľadom na šíriaci sa koronavírus a vzhľadom na prijaté opatrenia bude zdravotný stav
posúdený v jej neprítomnosti, bez toho, že by žalobkyňa dostala možnosť vyjadriť sa a využiť svoje právo
posúdenia jej zdravotného stavu v jej prítomnosti. Nesúhlasila s tým, aby sa vo všeobecnosti posudzoval
zdravotný stav, tzv. od stola. Sociálna poisťovňa má povinnosť vykonať dokazovanie aj bez návrhu
účastníka, a to za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Napríklad podľa § 153 ods. 8 Zákona
o sociálnom poistení má posudkový lekár možnosť spolupracovať s inými lekármi, dokonca si môže
prizvať prísediaceho lekára v špecializovanom odbore. K odkazu na zákon č. 66/2020 Z. z. žalobkyňa
uviedla, že uvedený zákon iba dával možnosť zamestnávateľovi, aby zamestnanec pracoval z domu,
ak mu to druh práce umožňuje. Takýto postup Sociálnej poisťovne považuje za zneužitie situácie a pri
zvolení takéhoto postupu nemohol byť zistený skutočný zdravotný stav žalobkyne a takýmto postupom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, výsledkom ktorého
je vydanie nezákonného rozhodnutia. Pri dodržaní určitých hygienických opatrení bolo možné posúdiť
zdravotný stav žalobkyne aj za jej osobnej účasti.

13. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa namietala, čo do posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom,
vyhodnotenie jednotlivých lekárskych správ a samotný záver, ku ktorému dospel posudkový lekár, ktorý
sa stal podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia. Tvrdila, že jej zdravotný stav nebol posúdený
komplexne v súlade s § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pretože mala byť okrem posúdenia
jej telesnej schopnosti posúdená aj duševná a zmyslová schopnosť, čo však urobené nebolo. Takéto
posúdenie nie je obsahom ani jedného posudku posudkového lekára, ani v jednom rozhodnutí nie je o
týchto schopnostiach nič uvedené.

14. Žalobkyňa namietala, že nebola dodržaná dikcia § 71 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom poistení,
keď počas konania o invalidnom dôchodku nebolo uvedené nič o zostávajúcej schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcej schopnosti prípravy na povolanie, možnosti jej pracovnej
rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Vzhľadom na vek žalobkyne (XX rokov), jej vzdelanie a schopnosť
na prípravu povolania je nízka. Taktiež rekvalifikácia by bola veľmi náročná a vzhľadom na ponuky
pracovného trhu priam nemožná.

15. K aplikácii ustanovenia § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a k záveru žalovanej, že
pridružené ochorenia neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože nie je v ich prípade potrebná intenzívna liečba alebo nie sú s nimi spojené
sprievodné ťažkosti, najmä pri interných ochoreniach a vzhľadom na to, že niektoré iné ochorenia
sú v kľude, žalobkyňa namietala, že bez ohľadu na nové lekárske vyšetrenia (lekárske správy) už v
čase podávania odvolania boli splnené podmienky na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, keď v žiadnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení nie je uvedené, že pri
ostatných pridružených ochoreniach musí nastať zhoršovanie alebo nutnosť intenzívnej liečby. Uviedla,



že berie lieky na alergiu, na krvný tlak, pravidelne si pichá uvoľňovacie injekcie do driekovej časti, keďže
bolesti pretrvávajú. Tak isto je to s kolenným kĺbom.

16. Uzavrela, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné a skutkový stav nebol dostatočne
zistený. Generálny riaditeľ sa s niektorými argumentačnými dôvodmi uvedenými v odvolaní vôbec
nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne
vydané v oboch stupňoch navrhovala zrušiť najmä pre ich arbitrárnosť.

17. Žalobkyňa k žalobe pripojila lekárske správy, ambulantné správy, prepúšťacie správy, ktoré boli
súčasťou odvolania ako aj nové dôkazy - lekárske správy, a to: I. vyšetrenie zo dňa 25.08.2020, B.
vyšetrenie zo dňa 10.08.2020, T. vyšetrenie zo dňa 11.09.2020, F. vyšetrenie zo dňa 08.09.2020, T.
vyšetrenie zo dňa 17.09.2020.

18. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2020 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa
§ 190 SSP. Uviedla, že postup Sociálnej poisťovne pri posúdení nároku žalobkyne o invalidný dôchodok
bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyne správne.

19. Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez osobnej účasti žalobkyne v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol
posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Poukázala na to, že
výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. podmienený získaním odbornej
spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj
z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaná následne zopakovala záver posudkového
lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 19.05.2020. Uviedla,
že dodatočne zaslané vyšetrenie z ambulantnej úrazovej chirurgie zo dňa 15.06.2020 podložené
vykonaným vyšetrením magnetickou rezonanciou pravej ramennej kosti podľa posudkového lekára
potvrdzuje vznik F. B.. Na základe subjektívnych ťažkostí a zistených W. zmien v oblasti zlomeniny sa
uvažuje o ďalšom operačnom riešení.

20. Podľa žalovanej bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne náležite odôvodnené s
uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodoval, uviedol, čo bolo podkladom
pre jeho rozhodnutie a z akých podkladov a lekárskych správ pri rozhodovaní vychádzal. Žalobkyňa v
odvolacom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá správne.

21. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej k žalobe uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach
uvedených v žalobe a predložila ambulantnú správu z 23.11.2020. Uviedla, že čaká na termín operácie,
avšak vzhľadom na šíriaci sa koronavírus a na situáciu v nemocniciach sa tento termín už niekoľko krát
posunul.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13
ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190
SSP žalobu zamietol.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Primárne správny súd riešil otázku nariadenia pojednávania v predmetnej veci. Žalobkyňa na
prejednanie veci navrhla nariadiť pojednávanie, žalovaná pojednávať nežiadala. V danom prípade
ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, upravenú v tretej hlave III. časti SSP, v ustanoveniach §§
199 až 205. Správny súdny poriadok pri náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje
od žalobcu fyzickej osoby uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Takáto
náležitosť nie je taxatívne vymenovaná v ustanovení § 202 ods. 1 SSP, na rozdiel od právnickej
osoby, ktorá má povinnosť splniť aj náležitosti všeobecnej správny žaloby (§ 202 ods. 2 druhá veta
SSP). Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb (sociálnych žalôb
fyzických osôb) osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred
aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to však, že by správny súd
vo veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie. Znamená to len toľko, že požiadavka
žalobcu nariadiť pojednávanie je v zásade irelevantná a v konečnom dôsledku to, či bude alebo
nebude nariadené pojednávanie, závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej-ktorej
veci individuálne. Je tomu preto tak, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje
správny súd neformálne, s prihliadnutím na skutočnosť, aby nedošlo k porušeniu práv účastníka konania,
ako slabšej strany v konaní. Žiadateľ o dôchodkovú dávku môže totiž vnímať rozhodnutie, ktorým jeho
žiadosti nebolo úplne vyhovené, ako nezákonné a nespravodlivé bez ohľadu na to, či vie, alebo nevie
definovať dôvod nezákonnosti.

27. Pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žiadateľa v záujme odstránenia
prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že argumentáciou pre vhodnosť
nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie je úprava v ustanoveniach § 203 a § 204 SSP, avšak v
predmetnej veci žalobkyňa už zrozumiteľným spôsobom vymedzila jednotlivé žalobné body, k žalobe
pripojila nové lekárske správy a účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy, a to ani v sociálnych veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť
pojednávanie, nakoľko spornou je otázka právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu
Sociálnej poisťovne v konaní, jednak z dôvodu, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo
posudkovým lekárom v odvolacom konaní vykonané za neprítomnosti žalobkyne vzhľadom na opatrenia
prijaté v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 zákonom č. 66/2020 Z. z., ktorým bolo dotknuté
ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z .z. a jednak z dôvodu tvrdeného nesprávneho postupu
Sociálnej poisťovne pri dokazovaní. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak
žalobkyne ako aj žalovanej k sporným otázkam boli súdu dostatočne známe, skutkový stav bol zrejmý
z pripojených listín a z predloženého administratívneho spisu, nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie,
pričom v neposlednom rade správny súd prihliadol aj na zásadu, v zmysle ktorej konanie pred ním má
byť rýchle a hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP), teda, aby sa súdnej ochrany dostalo účastníkovi konania
bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote). Prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ako
aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznamená, že rozhodnutie
musí byť vydané na ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania, ako je tomu v predmetnej veci. A práve zabezpečenie žalobkyni prístup k
súdu, v predmetnej veci znamenajúci zodpovedať na žalobkyňou nastolené otázky, odôvodňuje vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

28. Súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti s COVID-19 vykonávajú pojednávania
len v nevyhnutnom rozsahu, pričom v ustanovení § 1 ods. 1 vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
24/2021 Z. z. v znení vyhlášky č. 91/2021 Z. z. vymedzila len ktoré pojednávania je možné vykonávať,
pričom konanie o predmetnej správnej žalobe medzi taxatívne vymenovanými nie je. Aplikácia § 1
ods. 2 citovanej vyhlášky neprichádza do úvahy. Pre záver, že vec neznesie odklad, a teda by bolo
potrebné výnimočne nariadiť pojednávanie, by museli byť preukázané „silnejšie" dôvody ako sledovaný



účel protipandemických opatrení, ktorým je ústavou garantovaný verejný záujem na ochrane života
a zdravia, čo v prípade správnej žaloby žalobkyne, ktorou sa domáha ochrany svojich subjektívnych
práv, nie je splnené. Keďže nie je zrejmé, dokedy bude trvať mimoriadna situácia, čo závisí od šírenia
koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, správny súd je presvedčený, že postup aký zvolil v
konaní je v záujme samotnej žalobkyne, nakoľko sa svojou žalobou domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým jej nebola priznaná dávka - invalidný dôchodok a teda je v jej
záujme, aby správny súd čo najskôr preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a vo
veci rozhodol, hoci aj bez nariadenia pojednávania (čo z dôvodov vyššie uvedených, súd považuje v
tejto veci za legitímny postup), teda, aby vec nečakala bez rozhodnutia až pominú dôvody, ktoré nateraz
obmedzili vykonávanie súdnych pojednávaní na nevyhnutný rozsah, do ktorého jej vec nespadá.

29. Správny súd najskôr nariadil pojednávanie dňa 20.01.2021 na deň 18.02.2021, ktoré po prijatí
vyhlášky č. 24/2021 Z. z. účinnej od 23.01.2021 do 28.02.2021 odročil na deň 11.03.2021. Po predĺžení
účinnosti vyhlášky do 31.03.2021 (vyhláškou č. 91/2021 Z. z.) správny súd opätovne prehodnotil
možnosť/nutnosť nariadenia pojednávania a z dôvodov vyššie uvedených, so zohľadnením okolností
tejto konkrétnej veci, zrušil termín pojednávania a nariadil verejné vyhlásenie rozsudku. V súlade s §
137 ods. 4 SSP súd dňa 03.03.2021 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci
konania a ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného
vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 11.03.2021, a to v súlade s ustanovením §
137 ods. 3 druhá veta SSP.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len
preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení
konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu
je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou
postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

31. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej
poisťovne v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podala dňa 27.01.2020,
ktorej nebolo vyhovené a teda invalidný dôchodok jej nebol priznaný, pretože podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Y. zo dňa 27.01.2020 nie je
invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako XX% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na XX
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zaradenom do
kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 9 -
stav po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením funkcie
končatiny (stavy po vykonanej endoprotéze ramenného kĺbu s obmedzením pohyblivosti kĺbu), písm. b) -
na dominantnej, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., (z rozpätia od XX% do XX%). Tento záver
bol potvrdený aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Banskej Bystrici pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 19.05.2020.

32. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

33. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.



34. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

35. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

37. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

38. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

39. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

40. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

41. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

42. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

43. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od
04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5
časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

44. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, ak lekárska posudková
činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobkyne s odkazom na zákon č. 66/2020
Z. z., správny súd uvádza, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní zákona
č. 66/2020 Z.z. k § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej



právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie
mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto
dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu -
chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti.

45. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti
dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku
posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia
vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti
poistenca. Už novela Zákona o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od
01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca
alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti
poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade
žalobkyne sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov,
ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách,
nevidomých, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci mu umožnilo takto postupovať
ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od
04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie ustanovenia § 153
ods. 5 časť vety za bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení. Preto, ak posudkový lekár oznámil
žalobkyni, že jej zdravotný stav bude posudzovať v jej neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou
právnou úpravou.

46. K tvrdenému nesprávnemu postupu Sociálnej poisťovne v konaní pri aplikácii ustanovenia § 153
ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, správny súd tiež uvádza, že v zmysle § 191 ods. 1 písm. g)
SSP správne súdy prihliadajú len na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa v
žalobe neuviedla, aký mal vplyv ňou tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jej zdravotného
stavu na záver posudkového lekára. Neuviedla, ako by sa zmenilo toto posúdenie, pokiaľ by sa za
danej situácie dostavila k posudkovému lekárovi. Neuviedla, v čom posudkový lekár konkrétne pochybil
vo svojich záveroch a ako by vedela ona tomu zabrániť svojou osobnou účasťou. Neuviedla, aký
„pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobkyne, by malo priniesť posúdenie jej zdravotného
stavu v prípade jeho uskutočnenia za jej účasti. Pokiaľ uvádzala, že okrem hlavného zdravotného
postihnutia trpí aj mnohopočetnými inými zdravotnými postihnutiami, posúdenie ktorých si vyžadovalo
jej osobnú účasť, správny súd zastáva názor, že ani táto skutočnosť nemá vplyv na vydanie iného
rozhodnutia, nakoľko aj v prípade zohľadnenia iných zdravotných postihnutí, čo by odôvodňovalo
navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o XX %, by bolo určených
XX %, čo nedosahuje zákonom stanovenú podmienku pre uznanie invalidity, t. j. viac ako XX %.
Stanovisko žalobkyne, že nesúhlasí, aby sa vo všeobecnosti posudzoval zdravotný stav tzv. od stola, je
pri posudzovaní zákonnosti konkrétneho rozhodnutia žalovanej irelevantné. Významným je len to, či by
v prípade porušenia procesných ustanovení (čo správny súd neuznáva), mohlo mať takéto pochybenie
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

47. Správny súd k vyššie uvedenému, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 konštatuje, že
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a
za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 uviedol,
že „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.

48. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nesprávnosť odkazu na zákon č. 66/2020 Z. z., pretože podľa
nej uvedený zákon iba dáva možnosť zamestnávateľovi, aby zamestnanec pracoval z domu, ak mu
to druh práce umožňuje, správny súd uvádza, že zákon č. 66/2020 Z. z. zmenil a doplnil zákon č.
461/2003 Z. z., keď v novo vloženom ustanovení § 293eu ods. 1 upravil, že počas krízovej situácie
v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 sa ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou
Zákona o sociálnom poistení nebude uplatňovať. Žalobkyňa sa teda mýli, nakoľko zákon č. 66/2020



Z. z. sa dotkol viacerých zákonov, okrem iných aj Zákona o sociálnom poistení. V žiadnom prípade sa
nejedná o zneužitie situácie, ak Sociálna poisťovňa postupuje v súlade so zákonom, ktorým zákonodarca
dočasne odlišne upravil postup posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu poistencov.
Samotná skutočnosť, že k posúdiu zdravotného stavu žalobkyne došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje
automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár
vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne.
Napokon, ani samotná žalobkyňa neuviedla, čo posudkový lekár v dôsledku jej neúčasti pri posudzovaní
zdravotného stavu dňa 19.05.2020 nezistil, resp. zistil nesprávne.

49. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci
ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.)
je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska
zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle §
196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v
rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z. z.).

50. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom
správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali
odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia
o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v
rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa
28.10.1015).

51. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval
závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.
Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny
súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou a že závery posudkov
vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v
súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Záver posudkov vyplýva
z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobkyne podľa vymenovaných odborných nálezov (§ 196 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej
úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané
náležitosti.

52. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne,
teda v rozpore s § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. To, že obsahom ani jedného posudku
posudkového lekára nie je nič ohľadom posúdenia aj duševnej a zmyslovej schopnosti žalobkyne,
neznamená, že takéto posúdenie posudkovým lekárom urobené nebolo. Podstatný je zovšeobecnený
záver, v ktorom nie je potrebné uvádzať to, čo nemalo význam pre zistený, ustálený a konštatovaný
záver posudkového lekára. Navyše sa jedná len o všeobecné tvrdenie v žalobe, nespôsobujúce
obsahovú nesprávnosť posudku posudkového lekára ako podkladu žalobou napadnutého rozhodnutia,
keď žalobkyňa neuviedla ako by malo v jej prospech vyznieť podľa nej absentujúce posúdenie jej
duševnej a zmyslovej schopnosti. To, že sa žalobkyňa nestotožňuje so záverom odborného posúdenia
posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z jednotlivých vyšetrení neboli zhodnotené,
že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Relevantný je teda zovšeobecnený záver zo všetkých
lekárskych správ a odborných nálezov, ktorý posudkový lekár vo svojom posudku uviedol.

53. Na žalobnú námietku, že vzhľadom na zdravotné postihnutie, vek žalobkyne a jej vzdelanie je
schopnosť na prípravu povolania nízka, taktiež rekvalifikácia by bola veľmi náročná a vzhľadom na
ponuky pracovného trhu priam nemožná, nebolo možné prihliadnuť. Situácia na trhu práce a nedostatok
vhodných pracovných miest je pre rozhodovanie o invalidite a priznávaní invalidných dôchodkov
irelevantná. Podstatným je to, či pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku boli naplnené zákonom
predpokladané podmienky, t. j. vznik invalidity a ďalšie podmienky, pri splnení ktorých je možné invalidný
dôchodok priznať. V predmetnom konaní nebola splnená podmienka invalidity v zmysle § 71 ods. 1



zákona č. 461/2003 Z. z. Invalidný dôchodok ako dôchodková dávka poistenia nenahrádza mzdu ani iné
dávky sociálneho zabezpečenia na pokrytie základných životných nákladov, ktorými sú dávky v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu - zákona č. 417/2013 Z. z. o
pomoci v hmotnej núdzi.

54. V zmysle Zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú
(§ 71 ods. 6, ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
možno navýšiť, avšak najviac o XX %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom nie je podstatné o koľko takýchto ďalších ochorení ide.

55. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o XX % vzhľadom na pridružené ochorenia v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom
poistení, správny súd konštatuje, že uvedená skutočnosť je v zásade irelevantná, ak pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX %, čo
posudkoví lekári náležite odôvodnili. Pokiaľ by aj bolo priznané navýšenie o XX %, predstavovalo by
to iba XX %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom pre invaliditu musí
mať viac ako XX %. Opakovane však správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových
lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať
zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné
posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobkyne je len subjektívnym
presvedčením o nesprávnosti posúdenia jej zdravotného stavu, jej námietky objektívne nevyvolávajú
pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných
zákonných ustanovení.

56. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
a arbitrárne. Zastáva názor, že žalovaná sa relevantnými odvolacími námietkami dostatočne zaoberala,
pričom poukazuje na to, že nie na každú námietku musí dať rozhodujúci orgán odpoveď, len na tie,
ktoré sú pre rozhodnutie významné. Opätovne však ide o všeobecnú žalobnú námietku, ak žalobkyňa v
žalobe neuvádza, na ktoré konkrétne argumentačné dôvody žalovaná v odvolacom konaní nereagovala.

57. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by záver žalovanej
spochybňovali alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase
rozhodovania. Pokiaľ žalobkyňa k žalobe pripojila lekárske správy, nevyplýva z nich, že by záver
posudkového lekára bol neúplný, resp. neobjektívny a pokiaľ predložila také správy o svojom zdravotnom
stave, ktoré ešte nemohli byť k dispozícii, keďže boli vystavené po dátume posudzovania jej zdravotného
stavu, nevyplýva z nich, že by zdravotné ťažkosti mohli byť prítomné už v čase posudkovej činnosti.

58. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Preto by ani nemohol
prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume. Pokiaľ by preukazovali zmeny
v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne, v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu,
má žalobkyňa možnosť podať na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne novú žiadosť o invalidný
dôchodok, pričom v novom konaní sa zohľadní/posúdi aj dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu
u ďalších ochorení vyplývajúcich z novších lekárskych správ, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli byť
posudkovým lekárom v odvolacom konaní ešte posúdené.

59. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné
s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

60. Žalobkyni, ktorá v konaní bola neúspešná, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc
ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:



Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).