{"guid": "53c6286a-28cf-4a95-9ba7-10cc89642cac:462fe9c9-5891-4456-8fd8-62b776f469ee", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1", "spisova_znacka": "17Co/56/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/56/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. augusta 2020, sp. zn. 17Co/56/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1", "identifikacne_cislo": "6919202264", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/462fe9c9-5891-4456-8fd8-62b776f469ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/56/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202264
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919202264.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., D. č. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom AK Bitalová
& Demeterová, s.r.o., IČO: 47244798, so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská č. 5183/2A, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Zdenka Demeterová, advokátka a konateľka, proti žalovanému F.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., B. č. XXX/X, zastúpenému právnym zástupcom Kováč I
Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47253975, so sídlom v Lučenci, M. Bela č.
2, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ladislav Kováč, advokát a konateľ, o zaplatenie 2.638,40
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
17C/15/2019-125 zo dňa 03.06.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok)   p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)
m e n í   tak, že žalovaný je   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
konania žalobcu pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný je   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.638,40 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.638,40 € od 05.02.2019 do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého
(1) Ing. R. T. ako prenajímateľka a žalobca ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu zo dňa 01.11.2013,
predmetom ktorej bol nájom špecifikovaných poľnohospodárskych pozemkov prenajímateľky na dobu
určitú (10 rokov);



(2) v roku 2017 prenajímateľka odstúpila od zmluvy z dôvodu nezaplatenia nájomného za roky 2015 až
2017 riadne a včas s tým, že od 01.11.2017 preberie pozemky nový nájomca;
(3) žalobca listom zo dňa 28.11.2017 oznámil prenajímateľke nesúhlas s odstúpením od zmluvy a tvrdil,
že nájomné za roky 2015 až 2017 zaplatil;
(4) dňa 15.09.2017 zasial žalobca osivo na pozemkoch o výmere 44.362 m2;
(5) listom zo dňa 06.03.2018 upozornil žalovaný žalobcu, že od 01.11.2017 má uzavretú nájomnú zmluvu
ohľadne poľnohospodárskych pozemkov od majiteľky C.. R. T. a súčasne ho vyzval, aby pozemky prestal
užívať, nevstupoval na pozemky a nevykonával žiadnu agrotechnickú činnosť;
(6) listom zo dňa 20.03.2018 oznámil žalobca žalovanému, že odstúpenie od zmluvy zo strany
prenajímateľky považuje za neplatné s tým, že pozemky odovzdá prenajímateľke po zbere zasiatej
úrody, pretože už nemá záujem ich ďalej obhospodarovať;
(7) v dňoch 19.04.2018 až 20.04.2018 vyoral žalovaný úrodu, ktorú na pozemkoch zasial žalobca v
septembri 2017;
(8) listom zo dňa 14.05.2018 zdokladoval žalobca škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný tým, že vyoral
pôdu, ktorú mal v nájme, a to v celkovej sume 2.638,40 €, pričom zoznam nákladov, ktoré vynaložil na
obhospodárenie a výsev plodín presne vyčíslil.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v plnom rozsahu
dôvodná; súd prvej inštancie argumentoval, že „vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobcovi
vznikla škoda v sume 2.638,40 € a túto mu spôsobil žalovaný tým, že vyoral oziminy, ktoré tam mal
zasadené, o ktorých mal vedomosť, že patria žalobcovi; súd má za to, že v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a na životnom prostredí; v tomto prípade jednoznačne došlo ku škode na majetku žalobcu; z
výpovede žalobcu aj žalovaného a taktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný
mal vedomosť o skutočnosti, že pred ním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky
žalobca; rovnako mal vedomosť aj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo žalovaný sám potvrdil
vo vyjadrení k žalobe (v marci 2018 bol na obhliadke pozemkov); napriek uvedenému žalovaný v apríli
2018 (po písomnej komunikácii so žalobcom) pristúpil k obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam
zasadil žalobca, čím žalobcovi spôsobil škodu; svojím vedomým konaním porušil preventívnu povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti s tým spôsobil škodu a naplnil tak predpoklady
pre vyvodenie všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka; súd je toho
názoru, že vzhľadom na spor žalobcu s pani T. ako prenajímateľkou poľnohospodárskych pozemkov
ohľadom platnosti výpovede z nájmu, o ktorom žalovaný mal vedomosť, mal žalovaný konať tak, aby
nedošlo ku škode na majetku žalobcu; nemožno opomenúť, že žalovaný je samostatne hospodáriacim
roľníkom a súd tak na jeho strane v danej situácii rozumne očakával vyššiu úroveň osobitnej schopnosti,
starostlivosti i opatrnosti; pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody z dôvodu porušenia § 12a ods. 4
zákona č. 504/2003 Z. z., súd má za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad,
pretože sporové strany nie sú a neboli vo vzťahu prenajímateľ a nájomca; v neposlednom rade súd
považuje za potrebné poukázať na to, že svoj podiel na vzniknutej situácii má aj samotná prenajímateľka
pozemkov p. T., ktorá napriek spornej výpovedi z nájmu pozemky ďalej prenajala, uzatvorila nájomnú
zmluvu so žalovaným a umožnila mu tak pozemky užívať; táto skutočnosť však nemá vplyv na vyvodenie
zodpovednosti voči žalovanému v tomto súdnom konaní; s poukazom na už uvedené, považuje súd za
preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v sume 2.638,40 €, a túto mu aj priznal; nakoľko sa žalovaný
nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z
omeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty určenej v predžalobnej výzve na zaplatenie;
žalovaný si prevzal predžalobnú výzvu dňa 01.02.2019, a keďže lehota na zaplatenie bola 3 dni od
prevzatia výzvy, má žalobca nárok      na úrok z omeškania od 05.02.2019 až do zaplatenia; výška úroku
z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych
bodov“; súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „zamietol návrh žalovaného na pojednávaní na vykonanie
dôkazov ohľadne preukázania dátumu výsevu ozimín žalobcom, a taktiež návrh na vykonanie dôkazu
ohľadne výšky škody, s poukázaním na princíp sudcovskej koncentrácie; predmetné konanie začalo
v apríli 2019, žalovaný bol v priebehu celého konania aktívny, vyjadril sa k samotnej žalobe a aj k
vyjadreniam žalobcu, avšak ani v jednom svojom vyjadrení nenapadol výšku škody a nespochybnil to,
že by v čase podpisu nájomnej zmluvy dňa 01.11.2017 na sporných pozemkoch neboli vysiate oziminy a
preto má súd za to, že návrh na vykonanie uvedených dôkazov mohol žalovaný predložiť už skôr, ak by
konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a najmä by to vyžadovalo nariadenie



ďalšieho pojednávania“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 12a ods. 1 a 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov
v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 15.06.2020 (č.l. 140-143 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v
celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pretože vo vzťahu k náhrade škody
dospel súd prvej inštancie na základe dôkazmi nepodloženého tvrdenia žalobcu, že ku škode došlo,
resp. že škodu spôsobil žalovaný, pričom jeho návrh na vykonanie dôkazov, že ku škode nedošlo, súd
odmietol, hoci sa jednalo o dôkazy preukazujúce rozhodujúce skutočnosti; v odvolaní argumentoval tým,
že:
(1) s vlastníčkou dotknutých pozemkov C.. R. T. uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom
poľnohospodárskych pozemkov; k odovzdaniu pôdy do užívania došlo fyzicky na tvári miesta medzi ním
a C.. R. T. a zhodne bolo konštatované, že pôda, ktorá sa prenajímala, nebola obrobená a ani obsiata;
súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu vypočutím C.. R. T.;
(2) žalobca okrem cenníka poľnohospodárskych prác, ktorý s vecou nesúvisí, nepredložil dôkaz, ktorý by
preukazoval, že skutočne pôdu obrobil, poprípade na pôde vykonal práce, resp. zasial, čím nepreukázal,
že k skutočnej škode došlo; žalovaný žiadal vykonať dôkaz o vzniknutej škode, ktorým by bola napr.
fakturácia za obrobenie pôdy, doklad o kúpe osiva, poprípade výpovede svedkov alebo akýkoľvek iný
dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu o vykonaných prácach; súd prvej inštancie však návrh na vykonanie
dôkazu zamietol a určil výšku škody bez preukázania aká škoda skutočne vznikla len základe tvrdenia
žalobcu, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.06.2020 (č.l. 160-162 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru správne vyhodnotil dôkazy,
náležite objasnil skutkový stav a dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci samej; vo vzťahu k tvrdeniu
žalovaného v odvolaní, že „uzavrel s vlastníčkou dotknutých pozemkov C.. R. T. nájomnú zmluvu na
prenájom poľnohospodárskych pozemkov, k odovzdaniu pôdy do užívania došlo fyzicky na tvári miesta
medzi žalovaným a C.. R. T. a zhodne bolo konštatované, že pôda, ktorá sa prenajímala, nebola
obrobená a ani obsiata“ uviedol, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože z výpovede žalobcu
ako aj žalovaného a taktiež aj z písomných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o
skutočnosti, že pred ním na základe platnej nájomnej zmluvy obhospodaroval pozemky žalobca; rovnako
sám mal žalovaný vedomosť aj o tom, že na pozemkoch boli vysiate oziminy, čo sám potvrdil vo vyjadrení
k žalobe; napriek uvedenému žalovaný v apríli 2018 po písomnej komunikácii so žalobcom pristúpil k
obrobeniu pôdy a k vyoraniu ozimín, ktoré tam zasadil žalobca, čím žalobcovi spôsobil škodu; pokiaľ
žalovaný navrhol vypočuť C.. T. až na pojednávaní dňa 06.05.2020, mal tak urobiť skôr ako to správne
uviedol súd prvej inštancie; k odvolacej námietke žalovaného o nepreukázaní vzniku škody a jej výšky
uviedol, že zasiatie osiva bolo preukázané, preto nerozumie tvrdeniu žalovaného, pretože bol riadne
upozornený, že na sporných pozemkoch je zasiate a ak žalovaný vyorie alebo zničí pôdu, tak si bude
žalobca od neho nárokovať škodu; samotný žalovaný potvrdil svoju vedomosť o tom, že na pozemkoch
žalobca zasial; pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol nedostatočné dôkazy o vzniknutej škode, uviedol,
že všetky práce na pôde robil sám, stroje k tomu mal a preto sa hodnota škody dá určiť len porovnaním
s inými spoločnosťami, preto bol počas konania predložený cenník; zdôraznil, že výška škody nebola
zo strany žalovaného v priebehu konania namietaná; žalovaný začal spochybňovať výšku škody až na
pojednávaní dňa 06.05.2020 približne po roku od začiatku konania; zdôraznil, že si uplatnil škodu, ktorá
je zistiteľná a určená z priemerných cien, ktoré sú všeobecné a nežiadal od žalovaného ďalšie sumy,
ktoré by mohol, napr. naftu alebo iné náklady, ktoré so sejbou mal; na základe uvedeného považoval
napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.



2.3 Žalovaný v replike zo dňa 07.07.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že „nikdy
netvrdil, že nemal vedomosť o tom, že pred tým než uzavrel s vlastníčkou pôdy nájomnú zmluvu, mal
nájomnú zmluvu uzavretú žalobca, ale tvrdil, že pri odovzdávaní predmetu prenájmu, t.j. ornej pôdy
špecifikovanej v nájomnej zmluve uzavretej medzi ním a vlastníčkou, bola táto odovzdaná a v tom čase
odovzdávajúca pôda nebola obrobená, z čoho vyplýva, že žalobca, ak pôdu obrobil a osial, čo taktiež
nebolo preukázané, tak urobil po tom, čo obdržal písomnú výpoveď nájomnej zmluvy od vlastníčky pôdy“;
vyjadril názor, že „je právne irevelantné, či žalobca uznal alebo neuznal výpoveď nájomnej zmluvy; na
neuznanie výpovede mal dostatok právnych možností, čo však nevyužil; tvrdenie žalobcu o spôsobe
výpočtu uplatnenej výšky škody tak, že si neuplatnil ďalšie náklady ako je nafta alebo iné náklady,
je kontraproduktívne, keďže pri použití cenníka služieb (...) je v cene zahrnutý aj zisk, nielen ostatné
náklady, na ktoré poukazuje žalobca; okrem toho žalobca účtuje ceny v niektorých prípadoch až o 100 %
vyššie ako sú uvedené v predmetnom cenníku, s čím sa súd prvej inštancie taktiež nevysporiadal“; ďalej
uviedol, že „namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu; žalobca nie je aktívne legitimovaný podať žalobu
o náhradu škody za vynaložené náklady pri obrobení pôdy, nakoľko pôdu prenajatú od vlastníčky ďalej
prenajal E. U., ktorá si na predmetnú výmeru podala aj žiadosť k Pôdohospodárskej platobnej agentúre
na poskytnutie dotácie; s uvedenými podstatnými okolnosťami, ktoré sú rozhodujúcimi skutočnosťami a
na ktoré poukázal žalovaný už v priebehu pojednávania na súde, sa súd prvej inštancie nevysporiadal,
pričom (...) vyjadrenie žalobcu (...) je neúplné, tendenčné a úmyselne zamlčuje skutočnosti, ktoré majú
rozhodujúci vplyv na prijatie právne odôvodniteľného rozhodnutia“.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.638,40 € s
príslušenstvom (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe
žalobcov; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci,



ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.);
pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať
dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.4.3 Podľa odvolacieho súdu bolo v zhode so súdom prvej inštancie pre vyhovenie žalobe žalobcu
postačujúce skutkové zistenie, že žalobca v septembri 2017 zasial osivo na poľnohospodárskej pôde,
ktoré následne žalovaný v apríli 2018 vyoral a zničil úrodu žalobcu a to napriek preukázanej vedomosti
žalovaného o zasiatom osive žalobcu; na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej
inštancie podľa odvolacieho súdu k správnemu právnemu posúdeniu veci, že žalovaný uvedeným
postupom porušil zákonnú povinnosť predchádzať škodám na majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka),
v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka); základ nároku
žalobcu na náhradu škody v prejednávanom spore bol preto daný; podľa názoru odvolacieho súdu
oprávnenie žalovaného vyorať úrodu žalobcu nemohlo byť založené na existencii nájomnej zmluvy
zo dňa 01.11.2017 na predmetné pozemky, pretože žalovaný v podstate svojpomocne odstránil vadu
prenajatej veci, pričom mal využiť iné (právne) prostriedky nápravy.

4.4.4 Napriek tomu, že odvolaciu námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
prejednávanom spore uplatnil žalovaný oneskorene až v odvolacej replike (§ 365 ods. 3 C.s.p.), odvolací
súd dospel k záveru, že vecná legitimácia strán bola v prejednávanom spore určená správne; pod
pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej
súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu,
z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod
pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého
mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní;
skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho
hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný
skutkový stav veci; v prípade nároku na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je
na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej
sfére došlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo
uvedením do predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod
vecí takéto rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk); z hľadiska
prejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že v dôsledku vyorania zasiateho osiva
zo strany žalovaného sa vzhľadom na pravidelný chod vecí majetok žalobcu nerozmnožil o očakávaný
majetkový prírastok (úrodu); v zmysle uvedeného je preto žalobcu možné považovať za poškodeného,
pretože nebyť škodovej udalosti (vyoranie úrody) sa s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto
rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať; v zmysle uvedeného je možné žalobcu
považovať za poškodeného a žalovaného za škodcu, pričom na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nemá
žiadny vplyv, ktorý subjekt žiadal o dotáciu na pôdu.

4.4.5 Nakoniec odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil pochybenia ani v
rámci dokazovania (t.j. predovšetkým nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov); odvolací súd v
prvom rade poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého len súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná; z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky
stranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať
je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
relevantný skutkový poznatok, pretože v opačnom prípade dochádza k porušeniu rovnosti sporových
strán a porušeniu práva na spravodlivý proces (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019); predmetná súdu zákonom daná možnosť výberu dôkazov, ktoré
sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods.
1 C.s.p.); o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba
povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/242/2013 zo dňa 31.07.2014);
vo všeobecnosti možno uviesť, že v zmysle súdnej praxe „procesnému právu strany navrhovať dôkazy
zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im
nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, z akých dôvodov tak neurobil; nevyhovenie dôkaznému



návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi; (1) prvým je argument, podľa ktorého tvrdená
skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s
predmetom konania; (2) ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, resp. nevyvráti tvrdenú
skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou; nakoniec (3) tretím je
nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu
je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené;
ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré
garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté
dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019); okrem toho môže súd v zásade odoprieť aj
vykonanie dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (nezákonný dôkaz); nakoniec nie je súd
prvej inštancie povinný vykonať ani dôkaz navrhnutý oneskorene postupom podľa § 153 ods. 1 a 2
C.s.p. (sudcovská koncentrácia konania), resp. v zmysle § 154 C.s.p. (zákonná koncentrácia konania);
aj podľa súdnej praxe „z ustanovenia § 149 a nasledujúce C.s.p. vyplýva, že strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu; právna úprava v
ustanovení § 150 C.s.p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie
je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu; strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; táto
povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou
obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového
konania (§ 153 C.s.p.); porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,
ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení
protistrany podľa § 151 ods. 1 C.s.p. alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia
protistrany podľa § 151 ods. 2 C.s.p.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/126/2020 zo dňa 22.07.2020); v zmysle vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu nevykonaním (žalovaným) navrhnutého
dokazovania výsluchom prenajímateľky C.. R. T. ako aj dokazovania ohľadne výšky uplatnenej škody;
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétnym (jasným, určitým a zrozumiteľným)
spôsobom konštatoval, že k ustálenie skutkového stavu došlo na základe (presne špecifikovaných)
vykonaných dôkazov a žalovaným navrhnuté dôkazy boli uplatnené oneskorene (§ 153 ods. 1 C.s.p.),
preto nevykonanie navrhovaného dokazovania nemožno kvalifikovať ako porušenie práva žalovaného
na spravodlivý proces; aj podľa odvolacieho súdu navrhol žalovaný vykonanie dokazovania výsluchom
prenajímateľky a ohľadne výšky uplatnenej škody oneskorene (žalovaný ani len netvrdil, že by mu v
navrhnutí dokazovania bránila nejaká prekážka); žalobca už podanej žalobe výslovne vyčíslil uplatnenú
škodu v sume 2.638,40 €, skutkovo popísal jej jednotlivé zložky a na jej preukázanie pripojil k žalobe
listinné dôkazy, pričom žalovaný výšku škody prvýkrát namietol až na pojednávaní dňa 06.05.2020, hoci
mu nič nebránilo urobiť tak už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania (§ 153 ods. 1 C.s.p.); súd prvej inštancie preto správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania
(§ 153 ods. 2 C.s.p.) a tvrdenie žalobcu o výške škody bolo potrebné považovať za nepopreté skutkové
tvrdenie (§ 151 ods. 1 C.s.p.); uvedený záver platí aj ohľadne návrhu na vykonanie dokazovania
výsluchom prenajímateľky, ktoré dokazovanie navyše podľa odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv na
posúdenie skutkového stavu veci (išlo o nadbytočný dôkaz); ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné
vypočúvať prenajímateľku, pretože nebolo podstatné, či bolo žalobcom zasiate už v čase uzavretia novej
nájomnej zmluvy (čo malo byť podľa žalovaného preukázané uvedeným dôkazom), ale či mal žalovaný
vedomosť o osive žalobcu v čase jeho vyorania (ktorá skutočnosť bola preukázaná inými dôkazmi); pre
úplnosť odvolací súd udáva, že na vykonanie navrhnutého dokazovania v odvolacom konaní (novoty v
odvolacom konaní) neboli splnené zákonné podmienky (§ 366 C.s.p.); na základe uvedeného odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 2.638,40 € s príslušenstvom (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).



5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); pokiaľ ide o odvolaciu
námietku žalovaného ohľadne nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e/
C.s.p.), podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov
v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil a na nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov
boli splnené zákonné podmienky (bod 4.4.5 odôvodnenia); pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného
ohľadne nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1
písm. f/ C.s.p.) považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov
za správne a zodpovedajúce obsahu vykonaných dôkazov, pričom obsahom odvolania sa ich podľa
odvolacieho súdu žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 až 4.4.3 odôvodnenia); pokiaľ ide o
odvolaciu námietku žalovaného ohľadne absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto z hľadiska
obsahu predstavuje odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.), ktorú však žalovaný uplatnil oneskorene až v odvolacej replike v rozpore s ustanovením §
365 ods. 3 C.s.p. (k aktívnej vecnej legitimácii strán v prejednávanom spore podrobnejšie bod 4.4.4
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení
žalobe (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj
výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej
inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie plne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku
o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v
tejto podobe nevykonateľný, pretože pri rozhodovaní o samotnej výške trov konania už neprichádza
do úvahy uloženie povinnosti a len rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť, môže byť vykonateľné
(§ 232 ods. 1 C.s.p.); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych
dôvodov zmeniť a uložiť plne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo
dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania
žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu



rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/15/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "cc3c72f0-baa3-481d-974a-19dbc22e2a39:000c33f4-a16e-4703-bc59-6daa04e74ff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1", "spisova_znacka": "6Cdo/196/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/196/2016 z 21. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1"}], "citovane_v": []}