Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/24/2020 z 12. 5. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. mája 2020, sp. zn. 43CoCsp/24/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6719204098.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoCsp/24/2020 | ECLI:SK:KSBB:2020:6719204098.1 | 2020-05-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7087e03b-6af7-4e43-a88d-f456a091fe7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719204098.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/24/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204098
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719204098.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831
154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/XX, XXX XX Q. o zaplatenie 4.197,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Csp/70/2019-49 zo dňa 13. decembra 2019
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Csp/70/2019-49 zo dňa 13. decembra 2019 zrušuje a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej
vete rozhodol, že žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka,
a.s., IČO: 31320155 sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2019 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 4.197,43 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že je právnym nástupcom zaniknutej
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ako to vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017
pod č. N 3283/2017, Nz 4215/2017.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca a žalovaný uzavreli dňa 10.11.2014
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku
vo výške 5.000 Eur. Žalovaný mal poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach v
sume po 149,63 Eur do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.977,80 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný
uhradil sumu 3.240,95 Eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.11.2016
na úhradu dlžných splátok a žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Z
uvedeného dôvodu došlo k zosplatneniu dlhu k 19.1.2017, o čom bol žalovaný informovaný listom zo
dňa 24.01.2017.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na pojednávaní namietol premlčanie
svojho dlhu, pričom potvrdil uzavretie úverovej zmluvy a splácanie úveru až kým nedošlo k zmene
zamestnania žalovaného a zníženie jeho príjmu.

5. Okresný súd dospel k záveru, že dňa 09.11.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá je spotrebiteľským úverom. Dospel k záveru, že k
zosplatneniu dlhu došlo dňa 19.01.2017. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa
26.11.2016 na zaplatenie nedoplatku v sume 720,38 Eur a z prehľadu úhrad vyplýva, že neboli zaplatené
splátky splatné k 20.08.2016, 20.09.2016, 20.10.2016 a ani k 20.11.2016, pričom dňa 25.10.2016 bola



poukázaná žalovaným suma 27,77 Eur. Okresný súd dospel k záveru, že 3-ročná premlčacia lehota
podľa § 103 Obč. zák. začala plynúť od 21.08.2016. Žaloba bola podaná dňa 02.09.2019, to znamená že
bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Okresný súd preto žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že hoci bol žalovaný v konaní úspešný, tomuto trovy
konania nevznikli, právo na ich náhradu si ani neuplatnil a preto mu nepriznal právo na ich náhradu.

6. V zákonom určenej lehote podal proti uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu odvolanie žalobca z
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní
uplatneného nároku. Bol toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento
bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva. Podľa žalobcu
premlčanie dlhu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Pre posúdenie premlčania
dlhu je rozhodujúca splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca odkázal v tejto
súvislosti na čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok upravujúceho predpoklady na zosplatnenie dlžnej
sumy, ktoré odkazuje na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák.

7. Podľa žalobcu platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť
zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku, t.j. na prvú nesplatenú. Žalobca má oprávnenie vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí. V tejto súvislosti
odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, podľa
ktorého je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia
doba podľa § 103, druhá veta Obč. zák., splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017,
podľa ktorého záleží na veriteľovi, či uplatní právo zosplatnenia pohľadávky.

8. K dátumu zosplatnenia z predpísaných 25 splátok žalobca evidoval úhradu 20 splátok a časť
21. splátky a žalovaný sa teda dostal do omeškania s 21. splátkou ako prvou celou neuhradenou
splatnou dňa 20.08.2016. Podľa žalobcu v zmysle čl. 12 bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy
musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v
prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.11.2016 a 3-ročná premlčacia lehota
uplynula dátumom 20.11.2019. Keďže žaloba bola podaná pred týmto dátumom, jeho nárok premlčaný
nie je. Žalobca v zmysle zákona musí ako veriteľ čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok
a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali
premlčaniu. Z textu predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2016 vyplýva, že táto výzva neuvádza, že
dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.09.2016. Text tejto upomienky uvádza, že v
prípade neuhradenia tejto uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaný
dlžnú sumu neuhradil, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre akúkoľvek nasledujúcu splátku,
pretože ak veriteľ neuplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre niektorú splátku do
splatnosti nasledujúcej splátky, obnovuje sa mu uvedené právo v prípade každej splátky. Podľa žalobcu
v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 nie je uvedené, pre ktorú splátku
bol úver zosplatnený a preto veriteľ určil sám, pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil. Pretože
právna úprava dáva veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie na jeho
povinnosť. Ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, potom bol povinný
skúmať premlčanie pri každej splátke osobitne.

9. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol
žalobca prvýkrát uplatniť najskôr dňom 21.11.2016, keď uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Je
neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j.
aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé,
že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne.

10. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že veriteľ má možnosť a nie povinnosť zosplatniť úver,
pokiaľ je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Je to veriteľ, ktorý určuje vo vzťahu ku ktorej splátke
nastáva zosplatnenie dlhu. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný nevykonal žiadnu
čiastkovú úhradu a naďalej pokračoval v omeškaní. Podľa žalobcu právne posúdenie súdu v otázke
premlčania má za následok skrátenie zákonom stanovenej premlčacej doby o 3 mesiace. Takéto
posúdenie je porušením ústavnoprávneho princípu právnej istoty veriteľa podľa čl. 46 Ústavy SR.



11. Žalobca ďalej uviedol, že ak by sa aj súd nestotožnil s jeho výkladom a konštatoval, že zosplatnenie
dlhu bol viazané na splatnosť prvej nezaplatenej splátky, súd bol povinný skúmať platnosť takéhoto
zosplatnenia. Pokiaľ by došlo k situácii, že žalobca ako veriteľ neuplatnil právo na zosplatnenie
dlhu do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, veriteľovi sa v prípade pokračujúceho omeškania
obnovuje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti do splatnosti každej ďalšej splátky. Ak by dospel
súd k záveru, že zosplatnenie dlhu nespĺňa zákonné požiadavky, bol súd povinný skúmať uplatnený
nárok v režime premlčania každej splátky jednotlivo. Súd prvej inštancie preto dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie. Žalobca si zároveň
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 29.01.2020, v ktorom nesúhlasil s
odvolaním žalobcu.

13. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že tento v ňom neuviedol žiadne dôvody,
na základe ktorých nesúhlasí s podaným odvolaním.

14. Po podaní odvolania žalobca navrhol pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcu tak, že
z konania vystupuje pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. a na jeho miesto vstupuje
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia,
s.r.o. Uvedená Rámcová zmluva je založená v súdnom registri okresného súdu OpP pod sp.zn.
1OpP/5/2018. Spolu s uvedeným návrhom priložil žalobca prílohu č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok identifikujúcej pohľadávku voči žalovanému, podací hárok o odoslaní oznámenia o
postúpení pohľadávky žalovanému a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2020.
Na základe tohto návrhu a príloh súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 11Csp/70/2019-109 zo dňa
06.03.2020 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Všeobecná úverová
banka a.s. a na jeho miesto vstupuje žalobca uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia - Intrum Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2020.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385
ods.1 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
a žalovaný uzavreli dňa 9.11.2014 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky. Žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 5.000 Eur, celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve určené na sumu 3.724,60 Eur a
celková čiastka v sume 8.724,60 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať úver 60-mi mesačnými splátkami
vždy k 20-emu dňu v mesiaci vo výške splátky s poistením 149,63 Eur, pričom prvá splátka bola splatná
dňa 20.12.2014, RPMN bola určená vo výške 27,5%, priemerná hodnota RPMN 18,01%, fixná ročná
úroková sadzba 27,50% a termín konečnej splatnosti bol november 2019.

17. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku zo dňa 26.11.2016, ktorou
oznámil žalovanému, že eviduje k zmluve č. 7144496, uzatvorenej dňa 10.11.2014 nedoplatok na
splátkach v celkovej výške 720,38 Eur. Upozornil žalovaného, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnený úver zosplatniť.

18. Právny predchodca žalobcu Oznámením zo dňa 24.01.2017 oznámil žalovanému, že došlo k
zosplatneniu dlhu a dlhovaná suma predstavuje 4.435,68 Eur.

19. Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že ku dňu 21.07.2016 predstavoval dlh žalovaného 149,63 Eur,
ku dňu 20.8.2016 vo výške 299,26 Eur, ku dňu 20.9.2016 vo výške 448,89 Eur, ku dňu 20.10.2016 vo
výške 598,52 Eur a ku dňu 20.11.2016 vo výške 720,38 Eur. Ku dňu 19.01.2017 predstavoval celkový
dlh žalovaného 4.433,44 Eur.

20. Podľa § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 10.11.2014
(ďalej ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných



prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 52 ods.1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 10.11.2014 (ďalej
OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zostatku neuhradenej dlžnej
sumy poskytnutého úveru po jeho zosplatnení s príslušenstvom. Súd prvej inštancie správne posúdil
zmluvu uzavretú medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 09.11.2014 ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. Vykonané dokazovanie zhodnotil tak, že k
zosplatneniu dlhu došlo dňa 19.01.2017, ktorému predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu
žalovanému zo dňa 26.11.2016 na zaplatenie nedoplatku vo výške 720,38 Eur. Z prehľadu úhrad súd
prvej inštancie zistil neuhradenie splátok splatných od 20.08.2016. Konštatoval v zmysle § 103 Obč.
zák. začatie plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty dňom 21.08.2016. Vzhľadom na doručenie žaloby
až 02.09.2019 považoval nárok žalobcu za premlčaný. V podanom odvolaní žalovaný takéto právne
posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty a zamietnutie jeho nároku považoval za nesprávne,
pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za dôvodné.

27. Z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného a tvrdení žalobcu v odvolaní,
spornou otázkou bolo určenie začatia plynutia premlčacej lehoty. Predmetom záväzku žalovaného bolo
vrátiť poskytnutú pôžičku v splátkach. V konaní nebolo sporné určenie dátumu splatnosti jednotlivých
splátok a ani právo právneho predchodcu žalobcu vykonať predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565
OZ pri dodržaní sprísnených podmienok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53 ods.9 OZ tak, ako je to
upravené v čl. 12 bod 12.2 zmluvy o úvere. Vzhľadom na dôvody odvolania podané zo strany žalobcu
spornou ostala otázka, či v prípade uplatneného nároku žalobcu na celý dlh po jeho zosplatnení okresný
súd správne posúdil začiatok plynutia premlčacej. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal aj na skutočnosť, že
je povinnosťou konajúceho súdu skúmať platnosť vykonaného zosplatnenia, t.j. či boli splnené zákonné
predpoklady a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru,
bol povinný posudzovať nárok uplatnený žalobcom vo vzťahu k premlčaniu v režime premlčania každej
splátky jednotlivo.

28. Vzhľadom na dôvody uvedené žalobcom v odvolaní odvolací súd sa najprv zaoberal otázkou
začatia plynutia premlčacej lehoty a následne sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie správne posúdil v
prejednávanej veci začiatok plynutia premlčacej doby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju predchádzajúcu prax (napr. rozhodnutie sp. zn.
43Co/56/2019 z 01.08.2019), od ktorej nemá dôvod sa odkloniť, v zmysle ktorej pri aplikácii ust. §



103, druhá veta Obč. zák. vo vzťahu k určeniu začatia plynutia premlčacej lehoty je relevantná tá
prvá splátka, v dôsledku ktorej došlo k zosplatneniu celého zostatku dlhu. Tento záver odvolacieho
súdu je v súlade so stanoviskom obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 29.05.2019. Podľa tohto záveru začiatok premlčacej doby pre zosplatnenú celú sumu úveru alebo
pôžičky plynie od rovnakého dátumu, ako pri splátke, pre ktorú k tomu došlo v zmysle zákonného znenia
§ 103, druhá veta OZ. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že premlčacia lehota
pri celom zostatku poskytnutého úveru začala plynúť odo dňa splatnosti splátky bezprostredne splatnej
pred zosplatnením úveru. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým tvrdením žalobcu v odvolaní, že ak prvá
omeškaná splátka bola splatná dňa 20.08.2016 a vzhľadom na znenie podmienok uvedených v čl. 12
bod 12.2 zmluvy v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace, potom zosplatnenie v prejednávanom spore podľa žalobcu malo nastať vo
vzťahu k splátke splatnej 20.11.2016 a 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňom 20.11.2019. Tomuto
záveru nezodpovedá splnenie predpokladov podľa § 53 ods. 9 OZ s použitím § 565 OZ. K zosplatneniu
úveru pre omeškanie splátky splatnej ku dňu 20.11.2016 sa vyžaduje jej omeškanie po dobu 3 mesiacov
(§ 53 ods. 9 OZ) a až po uplynutí tejto doby by veriteľ mohol úver zosplatniť, t.j. najskôr po dni 20.02.2017.
Predchodca žalobca však úver zosplatnil skôr, a to oznámením zo dňa 24.01.2017. Zosplatnenie vo
vzťahu k splátke splatnej ku dňu 20.11.2016 preto nastať nemohlo z dôvodu nesplnenia zákonných
predpokladov podľa § 53 ods. 9 OZ a od tohto dátumu nemohla začať plynúť ani 3-ročná premlčacia
lehota.

30. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ pri dlhu splatného v splátkach je pre
účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 OZ. Znamená to, že len vtedy môže
dôjsť k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ, ak je splnená okrem iného
podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky ku dňu
zosplatnenia úveru. Len ak sú splnené konkrétne zákonné predpoklady pri omeškaní splátky, t.j. doba
omeškania v trvaní 3 mesiacov, môže uplatniť veriteľ právo zosplatnenia úveru. Pri splátke neuhradenej
a splatnej ku dňu 20.11.2016 potom mohol žalobca uplatniť právo na zosplatnenie úveru najskôr po
dátume 20.02.2019. Ku dňu oznámenia o zosplatnení úveru 24.01.2019 pri splátke omeškanej a splatnej
dňa 20.11.2019 preto nebol splnený zákonný predpoklad omeškania tejto splátky viac ako 3 mesiace.

31. Napriek tomu, že s uvedenými tvrdeniami žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, je odvolanie žalobcu
dôvodné z ďalšieho ním uplatneného dôvodu.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen začiatok lehoty na uplatnenie práva zosplatniť dlh v celom
rozsahu je upravený v zmysle § 53 ods. 9 OZ za vyššie uvedených podmienok, avšak aj konečná lehota
na uplatnenie tohto práva je zákonom limitovaná v zmysle druhej vete § 565 OZ, a to najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
33. Aj v tejto otázke došlo k prijatiu zjednocujúceho stanoviska na obchodnoprávnom kolégiu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.05.2019. Podľa neho obmedzenie uplatnenia práva zosplatniť úver
podľa druhej vety § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať tak, že zákonom stanovenú
lehotu na uplatnenie práva zosplatniť úver má veriteľ len do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne
nadväzuje na omeškanú splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, inak jeho právo zaniká.

34. Súd prvej inštancie mal preukázanú výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.11.2016 na
zaplatenie nedoplatku v sume 720,38 Eur. Konštatoval, že z prehľadu úhrad vyplývajú neuhradené
splátky, ktoré boli splatné 20.08.2016, 20.09.2016, 20.10.2016 a 20.11.2016. Na základe uvedeného
dospel k záveru o začiatku plynutia premlčacej 3-ročnej lehoty na žalobcom uplatnený nárok od
21.08.2016. Súd prvej inštancie teda považoval splnenie podmienok na zosplatnenie úveru za
preukázané na základe výzvy zo dňa 26.11.2016, kedy už bola splatná aj splátka splatná dňa
20.08.2016 a teda za prvú splatnú splátku, dôsledkom ktorej došlo k zosplatneniu úveru, považoval
splátku splatnú dňa 20.08.2016. Zosplatnenie dlhu preto podľa súdu prvej inštancie (aj keď to
jednoznačne v napadnutom rozhodnutí neuviedol) malo byť viazané na omeškanie splátky splatnej dňa
20.08.2016, pričom súd prvej inštancie konštatoval zosplatnenie realizované predchodcom žalobcu ku
dňu 19.01.2017, hoci tento dátum zosplatnenia nijakým spôsobom nezdôvodnil.

35. Súd prvej inštancie mal preukázané, že k zosplatneniu dlhu došlo k 19.01.2017. Tento svoj záver
súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, keď konštatoval záver o zosplatnení k dátumu 19.01.2017 napriek



tomu, že v bode 8 vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že právny predchodca žalobcu oznamoval
žalovanému zosplatnenie až oznámením zo dňa 24.01.2017. Odvolací súd konštatuje, že využitie práva
veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ má nepochybne povahu jednostranného
právneho úkonu, ktorým dochádza k zmene obsahu záväzku. Z uvedeného je preto nevyhnutné dospieť
k záveru, že k zosplatneniu úveru nemôže dôjsť skôr, ako je navonok prejavená vôľa veriteľa na
zosplatnenie úveru. Pokiaľ preto právny predchodca žalobcu oznamoval zosplatnenie úveru listom zo
dňa 24.01.2017, nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a úvah dospel súd prvej inštancie
k záveru o zosplatnení úveru k 19.01.2017. Uvedená skutočnosť má pritom význam na posúdenie
predpokladov zosplatnenia úveru, ako aj na premlčanie žalobcom uplatneného nároku, keď žalobca v
podanom odvolaní namietal skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o premlčaní nároku s určením
začiatku plynutia premlčacej lehoty k 21.08.2016.

36. Súdom prvej inštancie posúdený začiatok plynutia premlčacej lehoty k dátumu 21.08.2016 žalobca v
odvolaní namietal ako nesprávny z viacerých vyššie uvedených dôvodov. Aj keď s viacerými žalobcom
udávanými dôvodmi odvolací súd nesúhlasil, s ďalšími výhradami žalobcu voči záverom prvej inštancie
ohľadne premlčania a určenia začiatku plynutia premlčania žalobcom uplatneného nároku musí súhlasiť.

37. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná úprava splnenia predpokladov upravených
v § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. má kogentnú povahu. Pokiaľ preto súd prvej inštancie dospel k záveru
o zosplatnení úveru ku dňu 19.01.2017, ktorému predchádzala výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa
26.11.2016 a určil začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti splátky
splatnej ku dňu 20.08.2016 je jeho právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty nesprávne.
Okresný súd žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí neuviedol, či pri omeškaní s úhradou tejto
splátky boli splnené predpoklady zosplatnenia celého zostatku úveru podľa § 53 ods.9 s použitím § 565
Obč. zák. Výhrada žalovaného v odvolaní voči takémuto postupu súdu prvej inštancie je dôvodná.

38. Právny predchodca žalobcu síce upozornil žalovaného na oneskorenú úhradu sumy v celkovej
čiastke 720,38 Eur výzvou zo dňa 26.11.2016, v ktorej sume je obsiahnutá aj neuhradená splátka
splatná dňa 20.08.2016, avšak ako bolo uvedené vyššie, právo zosplatniť úver ako celok pre omeškanie
tejto splátky je limitované najneskorším termínom podľa § 565 Obč. zák., a to do splatnosti najbližšej
nalsedujúcej splátky. Ak by malo dôjsť k zosplatneniu úveru pre omeškanie s úhradou splátky splatnej
dňa 20.08.2016, potom okrem výzvy a upozornenia na úhradu tejto splátky podľa § 53 ods. 9 OZ, bolo
nevyhnutné vykonať zosplatnenie úveru zo strany veriteľa do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Pri splátke splatnej dňa 20.08.2016 muselo trvať jej omeškanie aspoň 3 mesiace podľa § 53 ods. 9 OZ,
t.j. do 20.11.2016 aby veriteľ mohol uplatniť právo zosplatnenia celého úveru. Ak tak právny predchodca
žalobcu ako veriteľ urobiť chcel, potom musel v zmysle § 565 OZ realizovať zosplatnenie najneskôr do
splatnosti najbližšej budúcej splátky po uplynutí 3 mesiacov omeškania so splátkou splatnou 20.08.2016,
t.j. do 20.12.2016. Ak by tak urobil potom by došlo k zosplatneniu úveru pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej ku dňu 20.08.2016 a záver okresného súdu o začiatku plynutia premlčacej doby od
21.08.2016 by bol správny. K takémuto zosplatneniu však nedošlo, čo konštatoval aj okresný súd, keď
uviedol zosplatnenie úveru ku dňu 19.01.2017.

39. Pokiaľ preto súd prvej inštancie určil začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti splátky splatnej dňa 20.08.2016, z dôvodu omeškania s úhradou tejto splátky nemohlo
dôjsť k zosplatneniu úveru a teda ani k začatiu plynutia premlčacej lehoty od tohto dátumu. Splatnosť tejto
splátky ku dňu 20.08.2016 nemohla byť preto počiatočným dátumom určenia plynutia premlčacej lehoty
podľa § 103, druhá veta OZ. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej
lehoty od dátumu 21.08.2016 tak, ako to správne uviedol žalobca v odvolaní.

40. Pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobcom
uplatneného nároku a nevykonal dokazovanie splnenia zákonných predpokladov zosplatnenia úveru ani
pri využití § 295 CSP je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne a odvolací súd ho preto v zmysle
§ 389 ods.1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

41. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu
vychádzajúc z vykonaného dokazovania a posúdi nárok uplatnený žalobcom. Opätovne posúdi, či boli
splnené zákonné predpoklady zosplatnenia úveru podľa zásad uvedených odvolacím súdom pri aplikácii
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak dospeje k záveru o splnení predpokladov zosplatnenia úveru,



odôvodní svoje skutkové zistenia a právne závery na základe vykonaného dokazovania a opätovne
posúdi aj uplatnenú námietku premlčania. Vysporiada sa aj s obsahom výzvy zo dňa 26.11.2016,
ktorou bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia splátky splatnej
v mesiaci 9/2016. V prípade nepreukázania splnenia zákonných predpokladov zosplatnenia úveru
zváži posúdenie nároku žalobcom aj ako nároku na zaplatenie dlžných splátok s prihliadnutím na
uplatnenú námietku premlčania a v takom prípade posúdi nárok aj vo vzťahu k výške neuhradených
splátok a príslušenstva. V prípade nepreukázania účinného zosplatnenia úveru okresný súd posúdi, či
je možné podanej žalobe priznať účinky hmotnoprávneho úkonu vo vzťahu k uplatneniu pohľadávky
voči žalovanému a ak áno, posúdi nárok žalobcu na základe nezmenených skutkových okolností s
prihliadnutím na § 294 CSP. V novom rozhodnutí o veci sa vysporiada so všetkými relevantnými spornými
skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu.

42. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
394 ods.3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

43. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).