Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/296/2019 z 29. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2020, sp. zn. 2CoE/296/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6716211151.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/296/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6716211151.1 | 2020-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 43c ods. 2 OZ, EP, § 243h ods. 1 EP, § 43a ods. 1 OZ, § 44 ods. 1 OZ, § 43c ods. 1 OZ, OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56ffcfa8-8c3a-42c3-a1a6-6fe920a67240 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6716211151.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/296/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716211151.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Združenie na ochranu práv investorov -
občanov, so sídlom Strakova 1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 741 867, zast. Advokátskou
kanceláriou ELBA, s.r.o., so sídlom Čachtická 13, 831 06 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému:
A.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. R. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, vedenej pod sp. zn.
EX 470/2016 súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Nemčíkovou, Exekútorský úrad so sídlom Železničná
98, 017 01 Považská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
9Er/396/2016-13 zo dňa 16. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/396/2016-13 zo dňa 16. mája 2019 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.
k. 9Er/396/2016-13 zo dňa 16. mája 2019 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 16. septembra 2016 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Andrei Nemčíkovej o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie sp. zn.
2024/16 zo dňa 27. júna 2016 pod a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07. septembra
2016. V predmetnej exekučnej veci je pokladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok.
Exekučný súd preto skúmal, či rozhodcovské konanie vedené rozhodcovským súdom prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, teda či exekučný titul bol vydaný orgánom na to
oprávneným. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 03. februára 2015 (ďalej aj len „Zmluva“), uzatvorenej
medzi investormi zastúpenými spoločnosťou iService, a.s. a povinným ako dlžníkom súd zistil, že bola
uzatvorená podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva bola uzatvorená na základe
výsledku internetovej aukcie pôžičiek spoločnosťou iService, a.s. v mene a na účet investorov, ktorých
totožnosť nie je dlžníkovi známa. Predmetom zmluvy je poskytnutie pôžičky investormi, v mene a na
účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s., a ktorí tejto spoločnosti na tento účel zverili peňažné
prostriedky, v prospech dlžníka. V zmysle čl. II. bod 2. Zmluvy sa jej podpísanie a doručenie spoločnosti
iService, a.s. považuje za žiadosť dlžníka o poskytnutie dohodnutej výšky pôžičky. V zmysle čl. IV.
bod 2. Zmluvy dlžník jej podpisom vyhlasuje, že berie na vedomie a akceptuje skutočnosť, že táto
zmluva je uzatváraná investormi, v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s., poskytnuté
peňažné prostriedky sú vo výlučnom vlastníctve investorov a že totožnosť investorov, v mene a na účet
ktorých je táto zmluva uzatvorená, mu nebude známa. Zmluva o pôžičke bola podpísaná povinným
vo B. dňa 02. februára 2015 a spoločnosťou iService, a.s., zastupujúcou investorov v L. dňa 03.
februára 2015. Zo Zmluvy o pôžičke podľa exekučného súdu nie je možné zistiť totožnosť veriteľov
ako jej zmluvnej strany, a to ani v najzákladnejšom rozsahu ako meno a priezvisko, príp. kontaktná
adresa. Zo znenia vyššie popísaného čl. II bod 2. Zmluvy o pôžičke je potrebné vyvodiť, že návrh
na jej uzavretie bol zo strany povinného ako dlžníka určený právnym predchodcom oprávneného



ako veriteľom. Návrhom na uzavretie zmluvy je pritom v zmysle platného znenia ust. § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka len taký prejav vôle obsahujúci ponuku predmetu zmluvy, ktorý je adresovaný
jednej určitej (konkrétnej) osobe alebo niekoľkým (viacerým) určitým (konkrétnym) osobám. Preto návrh
na uzavretie zmluvy uskutočnený formou verejnej ponuky (napr. inzerátom) podľa exekučného súdu
nie je návrhom v zmysle Občianskeho zákonníka. Obdobne je nutné, aby prejav vôle, ktorý má byť
prijatím návrhu (akceptáciou) bol adresovaný späť navrhovateľovi (oferentovi). Akceptácia, rovnako
ako oferta, je adresovaná konkrétnej osobe. Povinný mal adresovať svoj návrh na uzavretie Zmluvy o
pôžičke druhej zmluvnej strane, na ktorej mal vystupovať vopred neznámy počet fyzických osôb, ktorých
totožnosť povinný nepoznal. Exekučný súd zastáva názor, že uvedený nedostatok kontraktačného
procesu v danom prípade spôsobuje, že Zmluva o pôžičke medzi právnymi predchodcami oprávneného
ako veriteľmi a povinným ako dlžníkom nebola platne uzavretá. Záver o tom, že v prejednávanej veci
z dôvodu nedostatku dodržania zákonom vyžadovaných minimálnych pravidiel kontraktačného procesu
nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnymi predchodcami oprávneného a povinným
je nutné plne aplikovať aj na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola vo forme rozhodcovskej doložky súčasťou
Zmluvy o pôžičke. Rovnako totiž právna úprava neumožňuje takú dohodu o delegovaní právomoci
prejednať a rozhodnúť vzájomné spory, ktorú by medzi sebou uzavreli zmluvné strany, ktoré sa navzájom
nedokážu identifikovať, teda ani jedna z nich v čase uzavretia rozhodcovskej zmluve nevie, s kým
ju vlastne uzatvára. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola v
prejednávanej veci platne uzavretá, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor
medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný
Rozhodcovským súdom v Bratislave sp. zn. 2024/16 zo dňa 27. júna 2016 nemohol nadobudnúť a
ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní uviedol, že povinný uzatvoril Zmluvu o pôžičke, ktorej stranami boli fyzické osoby - investori
(ďalej aj „investori“), zastúpení spoločnosťou iService, a.s. ako veritelia a povinný ako dlžník. Táto
skutočnosť jednoznačne vyplýva z formulácie uvedenej v Zmluve o pôžičke. Predmetom Zmluvy
o pôžičke je poskytnutie peňažných prostriedkov podľa výsledku internetovej aukcie pôžičiek, zo
strany fyzických osôb - investorov. Podpisom Zmluvy dlžník akceptuje, že Zmluva je uzatváraná
investorom, v mene a na účet ktorého koná spoločnosť iService, a.s. ako splnomocnený zástupca
každého jednotlivého investora. Dlžník podpisom Zmluvy výslovne akceptuje, že poskytnuté peňažné
prostriedky nepatria spoločnosti iService, a.s., ale určitým fyzickým osobám - investorom. Taktiež
výslovne akceptuje, že investori budú identifikovaní „nickom“ označením, pod ktorým sú registrovaní na
portály W.. V rámcových zmluvách uzatváraných medzi jednotlivými investormi a spoločnosťou iService,
a.s. sú investori identifikovaní menom, priezviskom, menom používateľa, ktoré je použité aj v Zmluve
ako identifikácia investora, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia. Z uvedených identifikačných
údajov vyplýva, že sa nejedná o osoby, ktoré by pôžičku poskytovali v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že investori nie sú podnikateľmi okrem uvedených
skutočností vyplýva aj z ustanovenia Článku IV. Spoločné ustanovenia, bod 2 Rámcovej zmluvy o
spolupráci, v ktorej investori výslovne vyhlasujú, „že nie sú podnikateľmi“. Tým, že ide o poskytovanie
pôžičiek (peňažných prostriedkov) zo strany jednotlivých investorov (veriteľov), ktorí sú fyzickými
osobami a túto pôžičku neposkytujú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nejde podľa oprávneného
v prípade Zmluvy o pôžičke o zmluvu, na ktorú by bolo možné aplikovať právne normy právneho
poriadku chrániace spotrebiteľa. Investori nie sú dodávateľmi a nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska, ktorá upozornila verejnosť,
že jej dohľadu nepodlieha poskytovanie pôžičiek medzi dvoma alebo viacerými fyzickými osobami
nepodnikateľským spôsobom (tzv. peer to peer spôsob). Čo je presne prípad pôžičiek poskytnutých s
využitím portálu W.. Oprávnený ďalej uviedol, že v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo Zmluvy, postupujú jednotlivé fyzické osoby - investori svoje splatné pohľadávky voči dlžníkovi
na záujmové združenie právnických osôb ZOPI - Združenie na ochranu práv investorov - občanov a to
zmluvou o postúpení pohľadávky (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“) za účelom zastupovania
záujmov jednotlivých investorov pri vymáhaní ich pohľadávok a zjednodušenia postupu súdov a iných
orgánov (exekútor etc.), ktoré majú na strane oprávneného len jeden subjekt. ZOPI sa tak stal právnym
nástupcom jednotlivých investorov vo vzťahu k Zmluve o pôžičke a s ňou súvisiacich právnych vzťahov.
Oprávnený ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn.



1 ÚS 640/2014, pričom sa domnieva, že rozhodnutím exekučného súdu bolo porušené základné
právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa oprávneného exekučný súd nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti, z ktorých vyplývajú
identifikačné údaje veriteľov - investorov. V konaní predložené Rámcové zmluvy s investormi jasne a
jednoznačne stotožňujú ich identifikáciu na základe ID investora a jeho „nicku“ uvedenú na zmluve
o pôžičke so štandardnými identifikačnými údajmi, a preto podľa oprávneného neexistuje neurčitosť
zmluvných strán. Žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje náležitosti identifikácie zmluvnej strany
zmluvy o pôžičke. Jediným podstatným kritériom je aby táto strana bola určitá, t. j. nezameniteľná
s iným subjektom. Podľa oprávneného ID investorov a ich „nicky“ sú nezameniteľné identifikátory
pridelené jednotlivým investorom pri uzatváraní Rámcovej zmluvy o spolupráci a sú v nej ako ich
jedinečné identifikačné znaky uvedené pri jej podpise. Umožňujú jasne preukázať ďalšie potrebné
identifikačné údaje veriteľov - investorov v momente keď to situácia vyžaduje. Oprávnený ďalej uviedol,
že argumentácia exekučného súdu ofertou neurčitým osobám, ktorých totožnosť dlžník nepoznal a
označovanie nedostatkov kontraktačného procesu za dôvod neplatnosti právneho úkonu považuje za
násilný výklad, ktorý v realite neobstojí. Veritelia - investori zastúpení spoločnosťou iService, a.s. a
dlžník uzavreli Zmluvu o pôžičke a to tak, že vopred ustálený a dohodnutý text zmluvy podpísali, čím
prejavili vôľu byť zmluvou viazaní. V prejednávanom prípade bol kontraktačný proces ukončený určením
obsahu zmluvy. Obsah zmluvy bol vygenerovaný a technicky uzavretie Zmluvy prebehlo tak, že Zmluvu
najprv podpísal dlžník a následne ju podpísal splnomocnený zástupca veriteľov - investorov spoločnosť
iService, a.s. Nesúhlasí preto s názorom exekučného súdu, ktorý posudzoval technický proces podpisu
dohodnutého textu Zmluvy o pôžičke ako formu oferty a akceptácie. Oprávnený je toho názoru, že
exekúcia je vedená oprávneným na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe
platnej rozhodcovskej dohody a preto žiada, aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a to tak, že udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený k odvolaniu
priložil predmetnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 03. februára 2015, Rámcové zmluvy o spolupráci medzi
spoločnosťou i Service, a.s. a všetkými desiatimi investormi, ktorí uzavreli Zmluvu o pôžičke s povinným
spolu s Dodatkami, Upozornenie Národnej banky Slovenska na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“
spôsobom, Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi investormi zastúpenými spoločnosťou iService, a.s.
a Združením na ochranu práv investorov - občanov zo dňa 08. apríla 2016 a Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Ndc 11/2018 zo dňa 31. januára 2019.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie
zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný
v prípade jeho prijatia.



8. Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 OZ (1) včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie
možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

9. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého súdny exekútor podal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie, sp. zn. 2024/16 zo dňa 27. júna 2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. augusta 2016 a vykonateľnosť dňa 09. augusta 2016,
ktorý bol predložený spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07. septembra 2016,
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09. septembra 2016. Predmetným rozhodcovským rozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 571,22 Eur s príslušenstvom. Z obsahu
spisu ďalej odvolací súd zistil, že povinný podpísal dňa 02. februára 2015 vo Zvolene a investori
zastúpení spoločnosťou iService, a.s., Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796, dňa 03. februára
2015 v Bratislave Zmluvu o pôžičke, z ktorej vyplýva, že investori zastúpení spoločnosťou iService,
a.s., Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796, ako veriteľ poskytli povinnému ako dlžníkovi
pôžičku vo výške 525,00 Eur. V Čl. 5 bod 7 Zmluvy sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej
sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy
alebo súvisiacich s touto Zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto Zmluvy,
alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie buď stálemu Rozhodcovskému súdu v
Bratislave (ďalej len „RSvB“), so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 35 927 283, podľa
ustanovení jeho Rokovacieho poriadku a Štatútu alebo všeobecnému súdu, ktorého právomoc je daná
podľa príslušných procesných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zmluvné strany
sa dohodli, že výber súdneho tribunálu (opciu) môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom
pre platnosť vykonanej opcie nie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Zmluvné strany sa dohodli,
že využitie opcie všeobecného súdu ktoroukoľvek zo zmluvných strán na riešenie sporu spadajúceho
pod túto rozhodcovskú doložku nebráni predloženiu iného sporu spadajúceho pod túto rozhodcovskú
doložku RSvB.“.

11. Odvolací súd vychádzajúc výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný,
k veci uvádza:

12. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný z úradnej povinnosti
dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný
skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného
poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku
2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že
rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, následkom čoho exekučný súd
vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený predložil Zmluvu o pôžičke, ktorú povinný podpísal vo B.
dňa 02. februára 2015 a oprávnený v L. dňa 03. februára 2015. Zmluva bola uzatvorená na jednej



strane Investormi identifikovanými v Zmluve ich ID a menom používateľa zastúpenými na základe
plnomocenstva spoločnosťou iService, a.s., Bratislava ako veriteľmi a na druhej strane povinným ako
dlžníkom. V článku IV. v bode 2.1. sa uvádza, že podpisom tejto Zmluvy dlžník (povinný) vyhlasuje,
že berie na vedomie a akceptuje skutočnosť, že „táto Zmluva je uzatváraná Investormi, v mene a
na účet ktorých koná spoločnosť iService, a.s., a to na základe osobitného zmluvného vzťahu medzi
spoločnosťou iService, a.s. a jednotlivými Investormi“. V Článku IV. v bode 2.3 Zmluvy sa uvádza, že
podpisom tejto Zmluvy dlžník (povinný) vyhlasuje, že berie na vedomie a akceptuje skutočnosť, že
„totožnosť Investorov, ktorí spoločnosti iService, a.s. zverili peňažné prostriedky a v mene a na účet
ktorých je táto Zmluva uzatvorená, mu nebude známa“. Z toho je zrejmé, že povinný výslovne súhlasil
s tým, že uzatvorí predmetnú Zmluvu o pôžičke s Investormi, ktorých totožnosť mu nebude známa a
za ktorých pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke bude konať spoločnosť iService, a.s. na základe osobitného
zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou iService, a.s. a jednotlivými Investormi. Navyše oprávnený
k podanému odvolaniu priložil Rámcové zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou i Service, a.s. a
všetkými desiatimi investormi, ktorí uzavreli Zmluvu o pôžičke s povinným (spolu s Dodatkami k týmto
zmluvám), z ktorých je možné jednoznačne identifikovať všetkých desiatich Investorov, ktorí v zastúpení
spoločnosťou iService, a.s. uzatvorili s povinným Zmluvu o pôžičke. Neobstojí preto záver exekučného
súdu, že nie je možné navzájom strany Zmluvy identifikovať a ani jedna zo strán Zmluvy v čase jej
uzatvorenia nevedela, s kým ju uzatvára. Povinný bol v Zmluve označený všetkými identifikačnými
údajmi označujúcimi fyzickú osobu. Investori (oprávnení) boli v Zmluve identifikovaní ich ID a menom
požívateľa, pričom na základe Rámcových zmlúv v ich mene a na ich účet konala a Zmluvu s povinným
uzatvárala spoločnosť iService, a.s., Bratislava, ktorá je tiež v Zmluve jasne identifikovaná všetkými
údajmi označujúcimi právnickú osobu. Navyše dlžník (povinný) v zmysle Článku IV. bod 2 súhlasil s tým,
že mu totožnosť jednotlivých Investorov nebude známa.

14. Odvolací súd ďalej k veci uvádza, že pokiaľ mala predmetná Rozhodcovská zmluva vzniknúť, muselo
prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť podľa § 43c ods. 2 OZ. Oprávnený neprezentoval
doručenie prijatia návrhu Rozhodcovskej zmluvy povinnému. V spise nebolo prezentované ani to,
či a kedy povinný, ktorý mal podpísať Zmluvu dňa 02. februára 2015, zaslal a doručil veriteľovi
návrh Zmluvy a nie je prezentované, či oprávnený svoje prijatie návrhu urobil v primeranej lehote, a
teda či a kedy prijatie návrhu doručil povinnému. Táto skutočnosť nebola exekučným súdom nijakým
spôsobom zisťovaná, a teda odvolací súd má zato, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže nedostatočne
posúdil, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania len v prípade, ak ide o formálne
i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená platnou rozhodcovskou doložkou. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno
na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie,
pretože ide o nulitný (ničotný) akt. Odvolací súd navyše podotýka, že aj keď oprávnený formálno-
právne mal prijať „návrh“ Zmluvy obsahujúcej aj rozhodcovskú doložku od povinného, a teda prijať
návrh Zmluvy skôr podpísaný povinným, je to fakticky oprávnený, kto vopred naformuloval znenie
Zmluvy, jednostranne bez predchádzajúcej vzájomnej dohody predložil povinnému na podpísanie návrh
formulárovej - adhéznej zmluvy, ktorý povinný mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť. Už z
uvedeného je zrejmé, že postup oprávneného svedčí o obchádzaní zmyslu a účelu ustanovení o vzniku
zmluvných záväzkov podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.

16. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil,
v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie,
predovšetkým v tom ohľade, či bola medzi oprávneným a povinným skutočne uzatvorená platná Zmluva
a rozhodcovská doložka. Úlohou exekučného súdu bude zadovážiť si všetky relevantné doklady a
následne na zistené skutočnosti adekvátne procesne zareaguje.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Poznámka: Toto uznesenie nepodpísala členka senátu E.. C. C. z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase podpisovania uznesenia.