{"guid": "85450c2b-944b-4c0d-953d-512c5dc7c539:8bf93cd9-4f1f-4c09-a23e-db39e1c75782", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1", "spisova_znacka": "17Co/108/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/108/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2020, sp. zn. 17Co/108/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1", "identifikacne_cislo": "6618201852", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 340/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/340#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bf93cd9-4f1f-4c09-a23e-db39e1c75782", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/108/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480,
proti žalovanému Q.. X. W., nar. X. U. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX S., zastúpený advokátom
Mgr. Petrom Sitarčíkom, so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 323,24 € s
príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/22/2018-83 z
15. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým žalobe vyhovel mení tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 46,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku o zaplatenie 97,44 €
žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 71,48 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe o zaplatenie úhrad za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej aj „úhrada“ alebo „úhrada za služby verejnosti“)
v rozsahu, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom po vznesenej
námietke premlčania žalovaným. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 125,28 €, povinnosť zaplatiť pokutu
vo výške 17,- € za neplnenie povinnosti platiť úhrady mesačne a povinnosť zaplatiť poštovú sadzbu
súvisiacu s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady (ďalej aj „poštová sadzba“) vo výške 1,45,- €. Konanie
v časti o zaplatenie 180,96 € s príslušenstvom pre späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) zastavil. Žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,96 % podľa pomeru úspechu strán v spore (§ 255 ods.
2  C. s. p.)
1.1  Nárok vo veci samej posúdil súd prvej inštancie podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“) a zákona
č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „zákon č. 532/2010 Z. z.“), z ktorých vyvodil, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na
základe zákona č. 532/2010 Z. z. a žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., keďže je fyzickou osobou
evidovanou dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (ďalej aj „platiteľ“).
Vyberateľom úhrad od platiteľa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. a zároveň aj jej príjemcom je
žalobca. Výška úhrady je stanovená v § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. na 4,64 € za každý, aj začatý



kalendárny mesiac. V § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. je žalobcovi uložená povinnosť uplatniť
pohľadávku voči platiteľovi na súde. Povinnosť platiť úhradu vzniká podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012
Z. z. prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba
stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. V
ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je platiteľovi uložená povinnosť platiť úhrady periodicky, mesačne
a ak si platiteľ zákonnú povinnosť neplní, je podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. povinný zaplatiť
žalobcovi aj pokutu vo výške 17,- € a sumu rovnajúcu sa poštovým sadzbám za odoslanú výzvu (§ 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z.).
1.2  Súd prvej inštancie považoval žalovaného za platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a) zákona č.
340/2012 Z. z. na základe tej skutočnosti, že bol Stredoslovenskou energetikou, a. s. Žilina (ďalej aj
„Stredoslovenská energetika, a.s.“) na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXX
pre odberné miesto A. kód XXZSSXXXXXXXXXXX na adrese O. XX, S. s účinnosťou od 23.02.2002
evidovaný ako odberateľ elektrickej energie. Na povinnosť žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti
nemá podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv, že v období od 11. septembra 2015 do 26. januára 2018
bola na odbernom mieste žalovaného prerušená dodávka elektriny, ak zmluva o združenej dodávke
elektriny ukončená nebola a zmluvný vzťah medzi žalovaným a Stredoslovenskou energetikou, a. s.
pretrvával. Povinnosť platenia koncesionárskych poplatkov je podľa názoru súdu prvej inštancie presne
vymedzená v zákone č. 532/2010 Z. z. a neviaže sa na pobyt platiteľa úhrady v mieste svojho obydlia ani
na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača. Zákon v § 3 písm. a) jednoznačne zakotvuje,
že platiteľom úhrady za služby verejnosti je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalovaný je jednoznačne pasívne vecne legitimovaný ako
platiteľ úhrady za služby verejnosti v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. (súd prvej inštancie
mal zrejme na mysli v oboch prípadoch zákon č. 340/2012 Z. z.  - poznámka odvolacieho súdu). Pri
zmene podmienok platiteľa zaniká jeho povinnosť platiť úhrady tiež len vtedy, ak zmenu alebo zánik
povinnosti platiť úhradu oznámi vyberateľovi úhrady a túto skutočnosť aj preukáže v zmysle § 9 ods.
6 písm. a) citovaného zákona (opäť poznámka odvolacieho súdu - zrejme zákona č. 340/2012 Z. z.).
Keďže „k tomuto“ nedošlo a žalovaný je odberateľom elektriny vedený v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti, vzniká mu povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti.
1.3  Pokiaľ ide o výšku priznanej sumy, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol len to, že
sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia sumy 323,24 €, po vznesenej námietke premlčania vzal späť
žalobu vo výške 180,96 € a naďalej žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť 125,28 €, pokutu 17,-
€ a poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške 1,45 €. V takomto rozsahu žalobe považujúc ju za
dôvodnú aj vyhovel.
1.4  Pri pomerovaní úspechu strán sporu pre účely rozhodnutia o trovách konania započítal sumu 180,96
€, o ktorú vzal späť žalobca žalobu na neúspech žalobcu (55,98 %) a úspech žalobcu, ktorému bola
priznaná časť pohľadávky vo výške 142,28 € vyčíslil na 44,02 %. Pomer úspechu a neúspechu strán
sporu je potom rozdiel týchto súm v prospech žalovaného 11,96 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorej bolo žalobe vyhovené a proti výroku o trovách
konania podal odvolanie žalovaný s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) - súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) - rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Civilného sporového poriadku.
2.1  Zopakoval, že sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia úhrady za služby verejnosti za obdobie od
01.01.2012 do 30.06.2017. V časti o zaplatenie 180,96 € vzal žalobu späť. Žalovaný v konaní preukázal
potvrdením Stredoslovenskej energetiky, a. s. Žilina, že na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny
č. XXXXXXXX na odbernom mieste O. XXX/XX, S. bola prerušená dodávka elektriny v období od 11.
septembra 2015 do 26. januára 2018.
2.2  Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný je odberateľom elektriny a preto spĺňa požiadavku platiteľa
úhrad v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. aj za obdobie od 11. septembra 2015 do 26.
januára 2018 je nesprávny. Podľa potvrdenia Stredoslovenskej energetiky, a. s. Žilina z 20. augusta
2018 žalovaný v čase od 11.09.2015 do 26.01.2018 neodoberal a nenakupoval elektrinu od dodávateľa
elektriny. S poukazom na ustanovenie § 3 písm. b) bod 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej
aj „zákon č. 251/2012 Z. z.“) je preto nesporné, že žalovaný nebol odberateľom elektriny v období od
11.09.2015 do 26.01.2018, keďže zákon č. 251/2012 Z. z. za odberateľa elektriny v domácnosti považuje
len tú fyzickú osobu, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Ak žalovaný nebol v
období od 11.09.2015 do 26.01.2018 odberateľom elektrickej energie, nemohol byť ani platiteľom úhrady
za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. Pochybenie dodávateľa elektriny,



ktorý informoval žalobcu, že žalovaný je odberateľom elektriny nemôže byť na ujmu žalovaného, keď
nesprávnosť v evidencii odberateľov elektriny žalovaný nespôsobil.
2.3  Nesprávny je záver súdu prvej inštancie aj v časti pokiaľ uvádza, že pri zmene podmienok na strane
žalovaného zaniká jeho povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti až vtedy, ak zmenu alebo zánik
povinnosti platiť úhradu oznámi vyberateľovi úhrady a túto skutočnosť preukáže v zmysle § 9 ods. 6
písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. Správne uvádza súd prvej inštancie, že zákon č. 340/2012 Z. z. v
ustanovení § 9 ods. 6 písm. a) ukladá platiteľovi úhrady povinnosť písomne oznámiť žalobcovi v lehote
30 dní odo dňa, keď došlo ku skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň
túto skutočnosť preukázať, ale nesplnenie tejto povinnosti zo strany platiteľa zákon č. 340/2012 Z. z.
nepostihuje tým, že povinnosť platiteľa platiť úhradu zaniká až vtedy, ak zmenu alebo zánik povinnosti
platiť úhradu oznámi vyberateľovi úhrady a túto skutočnosť preukáže. Takáto sankcia podľa § 5 ods.
2, § 6 ods. 2 a § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. nastupuje až v prípade nesplnenia oznamovacej
povinnosti podľa § 9 ods. 6 písm. b), c) a d) zákona č. 340/2012 Z. z.
2.4  Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec
vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny z dôvodu, že zmluva o združenej dodávke elektriny uzavretá medzi Stredoslovenskou
energetikou, a. s. a žalovaným nebola ukončená a zmluvný vzťah pretrváva až do súčasnosti.

4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. prejednal vec iba v
rozsahu odvolania žalovaného v súlade s § 379 C. s. p., len z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 380
ods. 1 C. s. p., ktorými je viazaný a mimo nich iba z hľadiska existencie vád týkajúcich sa procesných
podmienok, ktoré nezistil a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutkový stav
zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a postačujúci aj pre rozhodnutie
odvolacieho súdu a po prejednaní veci dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného je
čiastočne dôvodné, z tohto dôvodu podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako
to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

5. Skutkový stav, ktorý vzal za základ pri rozhodovaní o návrhu žalobcu súd prvej inštancie možno zhrnúť
takto:
-  žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z., ktorej jedným zo spôsobov
financovania je aj prijímanie úhrad za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu (§ 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 532/2010 Z. z.)
-  Rozhlas a televízia Slovenska je podľa zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom a príjemcom úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (§ 1, § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z.)
-  žalovaný sa podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. považuje za platiteľa úhrady z dôvodu, že je
fyzickou osobou evidovanou dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako
odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome
-  za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 nezaplatil žalovaný úhrady a jeho dlh za toto obdobie
predstavuje 306,24 €, čo sa rovná 66 neuhradeným mesačným predpisom úhrad po 4,64 €
-  žalovaný uzavrel so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom v Žiline zmluvu o
združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXX pre odberné miesto A. kód XXZSSXXXXXXXXXXX na
adrese O. XX, S. s účinnosťou od 23.02.2002. V období od 11.09.2015 do 26.01.2018 bola na tomto
odbernom mieste prerušená dodávka elektriny z dôvodu porušenia obchodných podmienok dodávky
elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom elektriny v domácnosti zo strany odberateľa.
Počas prerušenia dodávky elektriny zmluva ukončená nebola. Zmluvný vzťah pretrvával aj ku dňu 20.
augusta 2018
-  žalobca vyzval žalovaného doporučeným listom prevzatým žalovaným 28.06.2017 na úhradu
nedoplatku ku dňu 30. júna 2017 vo výške 307,69 € a súčasne mu doručil aj rozpis dlžnej sumy. Podľa
priloženého potvrdenia Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica tarifná cena za úradnú zásielku podanú
cez elektronický podací hárok od 01.10.2016 činila 1,45 €,
- žaloba na Okresný súd Lučenec bola podaná 23.04.2018. Po doručení odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/22/2018-24 z 18. júna 2018 žalobca vzal
čiastočne späť žalobu uznajúc žalovaným vznesenú námietku premlčania za dôvodnú o 180,96 € a po
čiastočnom späťvzatí sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 125,28 €, pokuty vo výške 17,- € v
zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. a poštovej sadzby za výzvu na zaplatenie podľa § 10 ods.



5 zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 1,45 €. Z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
vychádzal aj odvolací súd.

6. Hoci vo vyjadrení a čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom z 25.07.2018 ani v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nie je konkretizované obdobie, ktoré zostalo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí
žaloby, z obsahu listín tvoriacich súdny spis a zákonom určenej výšky úhrady za služby verejnosti je
možné vyvodiť, že ak sa pôvodne domáhal žalobca zaplatenia sumy 306,24 € ako 66 dlžných splátok
úhrady za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2017, predmetom konania bolo zaplatenie úhrad za 12
mesiacov v roku 2012, za 12 mesiacov v roku 2013, za 12 mesiacov v roku 2014, za 12 mesiacov v
roku 2015, za 12 mesiacov v roku 2016 a za 6 mesiacov v roku 2017 (5,5 rokov x 12 mesiacov = 66
mesiacov x 4,64 € = 306,24 € + 17,- € = 323,24 € + 1,45 €). Keď bola žaloba na Okresný súd Lučenec
podaná 23.04.2018 a premlčacia doba na uplatnenie peňažných nárokov podľa § 101 Občianskeho
zákonníka je trojročná, žalobca si uplatnil včas v trojročnej premlčacej dobe nároky len za obdobie od
apríla 2015 do júna 2017, za obdobie 27 mesiacov, čomu sadzbou 4,64 € na mesiac zodpovedá suma
125,28 € uvedená v písomnom podaní o čiastočnom späťvzatí žaloby na č. l. 38 spisu, ktorá zostala
predmetom konania. Žalobca vzal späť žalobu za obdobie od 01.01.2012 do marca 2015, teda za 39
mesiacov po 4,64 €, čo sa rovná sume 180,96 €, o ktorú žalobca pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní
ponížil. Tieto skutkové zistenia žalovaným rozporované neboli. Žalovaným vznesený odvolací dôvod o
nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa vzťahuje k skutkovému záveru súdu prvej
inštancie, že za celé toto obdobie treba považovať žalovaného za platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a)
zákona č. 340/2012 Z. z. z dôvodu, že bol odberateľom elektriny v domácnosti pre vlastnú spotrebu.
Zásadnou otázkou právneho významu pre vyriešenie sporu  teda je , či sa považuje žalovaný za platiteľa
úhrady v celom žalovanom období, napriek tomu, že podľa potvrdenia Stredoslovenskej energetiky, a. s.
v období od 01.09.2015 do 26.01.2018 bola dodávka elektriny do odberného miesta pod č. XXXXXXXX
na adrese O. XX, S. prerušená, inak povedané, či sa za platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a) zákona č.
340/2012 Z. z. považuje ten, kto má s dodávateľom elektriny uzavretú zmluvu o dodávke elektriny a je u
dodávateľa elektriny (od ktorého žalobca čerpá informácie o platiteľoch) evidovaný ako odberateľ, ako
uzavrel súd prvej inštancie alebo len skutočný odberateľ elektriny, ako tvrdí žalovaný.

7.   Pre posúdenie nárokov žalobcu a povinnosti žalovaného je rozhodné znenie zákona č. 340/2012
Z. z. do 31.12.2019.
7.1   Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., ktorého znenie je nezmenené od účinnosti tohto zákona,
platiteľom úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome. Odkaz pod číslom 2 v tomto zákonnom ustanovení smeruje na § 2 písm. b),
§ 3 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Zákon č. 251/2012 Z. z. v § 2 písm. b) vymedzuje
pojmy pre účely tohto zákona v energetike, z ktorých pre tento spor sú relevantné pojmy pod bodom
12, podľa ktorého odberným miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného meracieho
bodu, pod bodom 15, kde je za dodávku elektriny označený predaj elektriny. V § 3 písm. b) vysvetľuje
zákon č. 251/2012 Z. z. ďalšie pojmy používané v elektroenergetike pre účely tohto zákona, z ktorých
sú podstatné pojmy pod bodom 6 - dodávateľ elektriny - je to osoba, ktorá má povolenie na dodávku
elektriny, pod bodom 7 - odberateľom elektriny je osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel ďalšieho
predaja, alebo koncový odberateľ elektriny, podľa bodu 8- koncovým odberateľom elektriny je odberateľ
elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú
spotrebu a v bode 9 je ďalej vysvetlené, že odberateľom elektriny v domácnosti je fyzická osoba, ktorá
nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

8.  Zákon č. 340/2012 Z. z. je účinný od 01.01.2013. Dôvodová správa odôvodňujúca potrebu prijatia
tohto zákona v osobitnej časti B v článku I k § 3 uvádza, že „povinnosť platiť úhradu má fyzická
osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa
elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik
povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii
ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Cieľom takejto úpravy
vymedzenia platiteľ úhrady je to, aby platiteľ úhrady, ktorý prestane odoberať elektrinu bol „nútený“ túto
skutočnosť dodávateľovi elektriny aj oznámiť, resp. ukončiť odber elektriny v odbernom mieste, pre ktoré
je platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo oznámiť zmenu
odberateľa elektriny v domácnosti. Týmto spôsobom sa zabezpečí aktuálnosť evidencie odberateľov



elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň aj zníženie
administratívnej záťaže pre vyberateľa úhrady spojenej s kontrolou platenia úhrady“.

9.  V skoršom do 31.12.2012 účinnom zákone č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol
zrušený zákonom č. 340/2012 Z. z. sa za platiteľa úhrady v § 3 písm. a) označovala fyzická osoba, ktorá
je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v
byte alebo v rodinnom dome. Kto sa má považovať za koncového odberateľa elektriny určoval podľa
poznámky č. 3 § 2 písm. b) bod 24 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.
Aj v zákone č. 656/2004 Z. z., rovnako ako v zákone č. 251/2012 Z. z. sa za odberateľa elektriny
považoval ten, kto nakupoval elektrinu.

10.  Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že v období od 11.09.2015 do 26.01.2018 nebol podľa zákona
č. 251/2012 Z.z. odberateľom elektriny, pretože elektrinu nenakupoval a pre účely tohto konania je
nerozhodné, že sa tak stalo pre porušenie obchodných podmienok pre dodávku elektriny žalovaným,
rozhodujúce je iba to, že dodávka elektriny bola prerušená a žalovaný nenakupoval elektrinu, teda nebol
odberateľom elektriny podľa zákona č.251/2012 Z.z a dodávateľ elektriny ho nemal viesť v evidencii
odberateľov elektriny. Žalovaný nezanedbal svoju povinnosť ukončiť s dodávateľom elektriny zmluvný
vzťah, aby „zabezpečil aktuálnosť evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, ktorú vyberateľ úhrady
využíva pri kontrole platenia úhrady, a zároveň  znížil administratívnu záťaž pre vyberateľa úhrady
spojenej s kontrolou platenia úhrady“; dodávka elektriny pre žalovaného bola prerušená dodávateľom,
s ktorým žalovaný viedol podľa svojho vyjadrenia aj spor. Táto skutočnosť je verifikovaná potvrdením
dodávateľa elektriny z 20.08.2018 na č. l. 61 spisu. Ak žalovaný mal záujem o dodávku elektriny, ale
dodávateľ dodávku prerušil, nie zavinením žalovaného nebola zmluva o združenej dodávke elektriny č.
XXXXXXXX  ukončená. Súd prvej inštancie správne uviedol v bode 18, že platenie tzv. koncesionárskych
poplatkov (podľa zákona č. 340/2012 Z. z. úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska) sa neviaže na pobyt platiteľa úhrady v mieste obydlia (odvolací súd dodáva, že
ani na adrese odberného miesta elektriny) ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača
a opäť s dovetkom odvolacieho súdu, že platenie úhrad nie je viazané podľa § 3 písm. a) zákona č.
340/2012 Z. z ani na skutočnosť, či služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
platiteľ skutočne využíva alebo má možnosť využívať aj bez elektriny, výhradne iba na evidenciu v
zozname odberateľov elektriny.

11.  Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac. Táto úprava má vplyv na rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť
úhradu za celý mesiac apríl 2015, aj keď by sa pri inom peňažnom nároku pre vznesenú námietku
premlčania mohla priznať  iba časť nepremlčaná pred dátumom 23.04.2015. Odvolací súd prijal rovnaký
záver k povinnosti žalovaného zaplatiť úhradu aj za celý mesiac september 2015, aj keď žalovaný nebol
odberateľom elektriny celý mesiac september 2015.

12.  Z včas uplatnených nárokov za obdobie od apríla 2015 do júna 2017, za obdobie 27 mesiacov po
4,64 €  považuje odvolací súd za dôvodnú žalobu len za mesiace apríl, máj, jún, júl, august a september
2015 vo výške 6 krát 4,64 €, spolu 27,84 € plus pokuta vo výške 17,- € za neplnenie povinnosti platiť
úhrady mesačne plus poštová sadzba súvisiaca s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 1,45,-
€, celkom 46,29 €.
12.1  Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že nesplnenie oznamovacej povinnosti o zmene v dodávke
elektriny, keď žalovaný bol stále v zmluvnom vzťahu a spore s dodávateľom elektriny nie je podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. sankciované povinnosťou platiť úhradu aj v období, keď žalovaný nebol
odberateľom elektriny. Vznik, zmena a zánik povinnosti platiť úhrady v nižšej alebo žiadnej sume sa
viaže k povinnostiam podľa § 9 ods. 6 písm. b) a c). Výslovne je to uvedené v § 5 ods. 1 a 2 a v § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z.

13.  Odvolací súd vychádzajúc z úvah uvedených vyššie zmenil podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním žalovaného napadnutej časti a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi iba 46,29
€ a vo zvyšku žalobu zamietol.

14. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 C. s. p.).



14.1  Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14.2  Každá zo strán sporu mala v spore úspech len čiastočný. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia
sumy 324,69 €. Po vznesenej námietke premlčania žalobu o 180,96 € vzal späť. Odvolací súd priznal
žalobcovi pohľadávku iba vo výške 46,29 € a o 97,44 € žalobu zamietol. Žalobca bol v spore úspešný len
v rozsahu 14,26 % (46,29 € : 324,69 € = 14,26 %). Úspech žalovaného sa počíta zo súčtu súm 180,96
€, o ktorú vzal žalobca späť žalobu pre námietku premlčania vznesenú žalovaným a 97,44 €, o ktorú
odvolací súd žalobu zamietol, spolu 278,40 €, čo predstavuje 85,74 % z celkovo uplatnenej sumy 324,69
€. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu je potom 85,74 % mínus 14,26 % = 71,48 % v prospech
žalovaného.
14.3  Odvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodol len o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z tohto dôvodu je trojdňová lehota na plnenie podľa
§ 232 ods. 3 C. s. p. viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                (§ 424 C. s. p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/22/2018", "guid": "18399ac3-a409-4d14-8c20-7cb49b83fb83:1efc3e41-66ca-4cbd-adf2-2771585bbc90", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "85450c2b-944b-4c0d-953d-512c5dc7c539:b93a30f8-d798-49b0-89b9-9c1283a5f6ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1", "spisova_znacka": "17Co/108/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/108/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201852.1"}]}