{"guid": "046f3671-8588-4eaa-8591-af7c4e9ece87:87589578-5a8c-4ecd-9461-7becd503c734", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2", "spisova_znacka": "17Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/124/2019 z 22. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. septembra 2020, sp. zn. 17Co/124/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2", "identifikacne_cislo": "6618201444", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "nazov": "§ 135a ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-45", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-135a", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87589578-5a8c-4ecd-9461-7becd503c734", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/124/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201444
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6618201444.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov 1/
obec Praha, Obecný úrad so sídlom Praha 37, 985 11 Halič, IČO: 00 633 127, 2/ R. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. 1, XXX XX Q., 3/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. XXXX/XX, XXX XX N., 4/ C.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. F. XXXX/XX, XXX XX N., 5/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. XX, XXX XX Q., 6/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, G. U. XXXX/XX, XXX XX N., 7/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XX, XXX XX Q., 8/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. I XXXX/XX, XXX XX N.,
všetci zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 27, 080 01
Prešov, proti žalovanému ANGUS BIO FARMA s.r.o., so sídlom Praha 75, 985 11 Halič, IČO: 35 696 354,
zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A,
984 01 Lučenec, v konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 5C/14/2018 - 202 zo dňa 12. 04. 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o uložení povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti
žalobcu 1/ a o náhrade trov konania, v II. výroku o uložení povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti
žalobcu 2/ a o náhrade trov konania, v V. výroku o uložení povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti
žalobcu 5/ a o náhrade trov konania a v VII. výroku o uložení povinnosti žalovanému vypratať
nehnuteľnosti žalobcu 7/ a o náhrade trov konania  p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný  j e  p o v i n n ý  nahradiť žalobcom 1/, 2/, 5/ a 7/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosti žalobcu 1/, nachádzajúce sa v kat. území T., na LV č. XXX, parc. č.: XXX, XXX/X, XXX,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a odovzdať ich do 7 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením (I. výrok); žalovanému uložil povinnosť
vypratať nehnuteľnosti žalobcu 2/, nachádzajúce sa v kat. území T. na LV č. XXX, parc. č.: XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,



XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a odovzdať
ich do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením (II. výrok); konanie voči
žalobcovi 3/ zastavil a žalobcovi 3/ ani žalovanému náhradu trov nepriznal (III. výrok); žalobu žalobcu
4/ o vypratanie nehnuteľností žalovaným nachádzajúcich sa v kat. území T. na LV č. XX parc. č.: XXX/
X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,XXXX/X,XXXX/X zamietol a žalobcovi 4/ uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku osobitným uznesením (IV. výrok); žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti žalobcu
5/, nachádzajúce sa v kat. území T. na LV č. XXX parc. č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X.XXXX/X, XXXX/X, D./X, 12XX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a odovzdať
ich do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi 5/ trovy konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením (V. výrok); konanie voči
žalobcovi 6/ zastavil a žalobcovi 6/ ani žalovanému náhradu trov nepriznal (VI. výrok); žalovanému uložil
povinnosť vypratať nehnuteľnosti žalobcu 7/, nachádzajúce sa v kat. území T. na LV č. XXX parc. č.:
XXX,XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX a odovzdať ich do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť
žalobcovi 7/ trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
osobitným uznesením (VII. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia
1/ až 8/ sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 29. 03. 2018 ako prenajímatelia domáhali
od žalovaného ako nájomcu vypratania poľnohospodárskych pozemkov, ktoré žalovanému prenajali na
základe nájomných zmlúv v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.
504/2003 Z. z.“) na dobu určitú 10 rokov so začiatkom nájmu dňa 01. 03. 2008. Zároveň si zmluvné strany
v čl. III bode 3.3 nájomnej zmluvy dohodli prednostné právo prenájmu na obdobie 10 rokov, ak budú
dodržané zmluvné podmienky uvedené v zmluve. Žalobcovia výzvami zaslanými žalovanému vyzvali
žalovaného k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu 01.03.2018. Žalobcovia mali za to, že tak učinili v
zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 30.04.2018, podľa ktorého ak prenajímateľ
alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú
stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý
čas podľa § 8 tohto zákona. Nájomný vzťah medzi stranami tak zanikol uplynutím 10 ročnej lehoty dňa 01.
03. 2018. Žalovaný naopak trval na tom, že neboli naplnené zákonné podmienky ukončenia nájomného
vzťahu a nájomný vzťah trvá.

3. Súd prvej inštancie Uznesením č. k. 5C/14/2018-110 zo dňa 11. 05. 2018 zastavil konanie voči
žalobcovi 8/ z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku a konanie zastavil aj voči žalobcom 3/ a 6/
vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov 3/ a 6/ doručené súdu prvej inštancie dňa 01. 03.
2019.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol s poukazom na ustanovenia § 111 ods. 1, 2 a 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 12 ods. 1 a § 8 ods. 1
zákona č. 504/2003 Z. z. a § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „O. z.“).

5. Z ustanovení § 111 ods. 1, 2 a 3 C. s. p. súd prvej inštancie vyvodil, že v prípade doručovania do
vlastných rúk až po druhom neúspešnom pokuse bolo možné písomnosť uložiť na pošte, pričom Civilný
sporový poriadok nerozlišuje postup pri doručovaní zásielok do vlastných rúk a obyčajne a neukladá
povinnosť doručovať písomnosť doručenú do vlastných rúk opakovane ani povinnosť uložiť zásielky na
pošte alebo orgáne obce a o tejto skutočnosti upovedomiť adresáta. Civilný sporový poriadok upravuje
len moment doručenia pri doručovaní prostredníctvom fikcie, ktorým je deň vrátenia zásielky, pričom
vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát nachádza v mieste doručovania, alebo nie.



6. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia nezavinili vyznačenie kratšej odbernej lehoty na
prevzatie písomnej zásielky adresovanej žalovanému v rozsahu 7 dní oproti bežnej 18. dňovej úložnej
lehote. Na oznámení pošty o uložení listovej zásielky pošta vždy vyznačuje odbernú lehotu uložených
písomností, a teda žalovaný musel mať vedomosť o tom, že je v trvaní len 7 dní. Žalovaný mal zároveň
možnosť zvoliť si na prevzatie písomností splnomocnenca.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia preukázali doloženými listinnými dôkazmi
(nájomnými zmluvami a výzvami, obálkami s výzvami s dátumom odoslania a vrátenia listovej zásielky)
splnenie povinnosti včasnosti výziev na vydanie prenajatých pozemkov v súlade s ustanovením § 12
ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 30. 04. 2018, t. j. rok pred ukončením doby nájmu, a teda
nemohlo dôjsť k obnoveniu nájomných zmlúv tak ako tvrdil žalovaný.

8. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že v prípade nájomných zmlúv uzatvorených na dobu určitú,
ak prenajímateľ prejaví vôľu ukončiť nájomný vzťah s nájomcom a vyzve ho na vrátenie pozemkov,
takýto prejav vôle konzumuje nárok na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Pokiaľ by mal mať nájomca
za každých podmienok nárok na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy, došlo by k výraznému
porušeniu a zásahu do vlastníckych práv prenajímateľa, ktorým je poskytnutá ochrana tak v čl. 20
ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), ako aj čl. 1
dodatkového protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ochrana
majetku).

9. Nakoľko zo strany žalobcu 4/ nebola súdu prvej inštancie doložená obálka listovej zásielky, ktorá by
preukazovala, že žalobca 4/ doručoval výzvu na vypratanie žalovanému, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že neuniesol dôkazné bremeno naplnenia právnej podmienky stanovenej v § 12 ods. 1 zákona č.
504/2003 Z. z. (účinného do 30.04.2018) a preto žalobu žalobcu 4/ o vypratanie nehnuteľností zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalobcom 1/, 2/, 5/ a 7/, ktorí boli v konaní úspešní priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu
voči žalovanému. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v časti zamietnutia žaloby voči žalobcovi 4/
priznal voči žalobcovi 4/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Voči žalobcom 3/ a 6/ aplikoval
súd prvej inštancie ohľadom náhrady trov konania ustanovenie § 257 C. s. p. a ani jednej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti I., II., V. a VII. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal včas prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces videl žalovaný v tom, že žalovanému nebolo zo
strany súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ (replika). Došlo tým k
nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, čo malo za následok, že žalovaný sa nevyjadril
v plnom rozsahu k predmetnému vyjadreniu žalobcov. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s uvedeným
vyjadrením žalobcov oboznámil nahliadnutím do spisu a aj z e-mailu právneho zástupcu žalobcov,
vyjadril sa k nemu, no vzhľadom na hospodárnosť konania sa vyjadril len ku skutočnosti, že sami
žalobcovia uznali v liste zo dňa 18. 10. 2018, že ich nájomný vzťah trvá a v tomto jeho vyjadrení zo
dňa 11. 11. 2018 si vymienil, že po doručení vyjadrenia žalobcov zo strany súdu prvej inštancie sa k
nemu ešte vyjadrí.

13.  K porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu prvej inštancie došlo aj z dôvodu, že súd
prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z vyjadrenia žalobcov a dôkazných prostriedkov, ktoré
žalobcovia predložili súdu prvej inštancie po súdom určenej lehote 10 dní. V konaní nebola zachovaná
zásada rovnosti zbraní.



14.  Ďalej bol žalovaný názoru, že súd prvej inštancie vo veci nevyslovil jednoznačné predbežné
právne posúdenie ohľadne existencie, resp. neexistencie nájmu po 28. 02. 2018, čo spôsobilo inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný produkoval vzhľadom
na faktické konanie žalobcov (podanie výpovede z nájmu dňa 18. 10. 2018, akceptovanie platenia
nájomného žalobcami za ďalšie obdobie nájmu zo strany žalovaného, vyrubenie dane obcou T.) dôkazné
prostriedky, ktoré mali preukazovať trvanie nájomného vzťahu aj v čase trvania sporu a nesústreďoval
sa na prostriedky procesnej obrany, ktoré by smerovali k tvrdeniu, že nájomný vzťah medzi stranami
zanikol k 28. 02. 2018 a už sa neobnovil. Vzhľadom na to, že žalovaný nepoznal predbežný právny
názor súdu prvej inštancie na otázku, či bude brať do úvahy faktické konanie žalobcov, nevedel na túto
situáciu reagovať procesným návrhom na doplnenie dokazovania.

15. Ako novotu - prostriedok procesnej obrany proti žalobou uplatneným nárokom žalovaný v odvolaní
uviedol, že žalobca 1/ Obec T. žalovanému rozhodnutím za rok 2018 vyrubila daň aj za rok 2018 v
rovnakom rozsahu ako v roku 2017, z čoho vyplýva, že žalobca 1/ uznával trvanie nájmu žalovaného.
Uvedený dôkazný prostriedok nebol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený len z dôvodu, že súd
prvej inštancie neprezentoval svoje predbežné právne posúdenie ohľadne existencie resp. neexistencie
nájmu.

16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam, čo sa týka (ne)existencie
nájmu medzi žalobcami a žalovaným k momentu rozhodovania súdu prvej inštancie. Nájomný vzťah
trval z dôvodu faktického konania žalobcov po podaní žaloby, t.j. z podávania výpovede z nájmu dňa
18.10.2018, akceptovania platenia nájomného žalobcami za ďalšie obdobie nájmu zo strany žalovaného
a vyrubenia dane obcou T..

17. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam, aj keď uviedol, že žalobcovia nezavinili
vyznačenie kratšej odbernej lehoty na prevzatie písomnej zásielky adresovanej žalovanému. Slovenská
pošta vyznačila do informačného systému odbernú lehotu 7 dní a následne došlo k pochybeniu, keď
doručovateľka vypísala na oznámenie o uložení zásielky štandardnú doručovaciu dobu 18 dní. Jedine
žalobcovia mohli privodiť stav, že zásielka sa mala doručovať v skrátenej dobe 7 dní. Z oznámení o
uložení poštovej zásielky vyplýva, že odberná lehota na vyzdvihnutie bola 18 dní a preto súd prvej
inštancie nesprávne ustálil, že žalovaný mal vedomosť o tom, že odberná lehota zásielok je 7 dní.
Vzhľadom na lehotu 18 dní vyznačenú na oznámení bol žalovaný v tom, že si zásielky môže prevziať
aj po jeho príchode zo zahraničia. Dňa 25. 02. 2017 kedy sa žalovaný nachádzal na Slovensku
nevedel tieto zásielky prevziať, nakoľko bola sobota a pracovisko pošty Q. bolo zatvorené a rovnako v
sobotu nevedel splnomocniť tretiu osobu na prevzatie zásielok, nakoľko pre takéto splnomocnenie bolo
potrebné overenie podpisu.

18. Ďalej žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia preukázali splnenie
povinnosti včasnosti výziev na vydanie prenajatých pozemkov po skončení nájmu v súlade s dikciou
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 30. 04. 2018. Súd prvej inštancie
sám skonštatoval, že momentom doručenia neprevzatej zásielky je deň vrátenia zásielky, ktorý nastal
dňa 06. 03. 2017. Žalobcovia tak v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. (rok
pred skončením nájmu do dňa 28. 02. 2017) nevyzvali žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatých
pozemkov, naopak nájomné zmluvy sa obnovili na určitý čas v zmysle § 8 zákona č. 504/2003 Z. z.

19.  Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva aj v jeho konštatovaní, že v prípade
nájomných zmlúv uzatvorených na dobu určitú, ak prenajímateľ prejaví vôľu ukončiť nájomný vzťah
s nájomcom a vyzýva ho na vrátenie pozemkov, takýto prejav vôle konzumuje nárok na uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy. V rámci nájomných zmlúv mal žalovaný so žalobcami 1/, 2/, 5/ a 7/ dojednané
právo na opätovné uzavretie nájomnej zmluvy pokiaľ žalovaný (ako nájomca) dodrží zmluvné podmienky
dojednané v nájomnej zmluve (bod 3.3 nájomných zmlúv). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 7/ preukázali nedodržanie podmienok nájomnej zmluvy zo strany žalovaného a
teda žalovaný zastáva názor, že žalovanému svedčí právo užívania pozemkov žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ aj
titulom zmluvného dojednania, ktoré žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 7/ dobrovoľne zmluvne dohodli so žalovaným.
Podľa žalovaného nemohlo zaslaním výzvy žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ doručenej mu fikciou doručenia dňa
06. 03. 2017 dôjsť ku „konzumovaniu“ jeho zákonného a aj zmluvnému nároku na obnovenie nájomnej
zmluvy so žalobcami 1/, 2/, 5/ a 7/.



20. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ zamietne a
prizná žalovanému voči žalobcom 1/, 2/, 5/ a 7/ nárok na náhradu trov konania.

21. Žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 7/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v časti napadnutej žalovaným ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia uviedli, že odvolacie dôvody žalovaného nie sú ničím
novým a žalovaný len zopakoval svoju argumentáciu z prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav a správnym zhodnotením dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru
a rozhodnutiu.  Žalobcovia na záver uviedli, že po skončení pôvodného nájmu prejavili záujem o
uzatvorenie nových nájomných zmlúv, avšak neboli ochotní pristúpiť na cenu 60,- Eur/ha, ktorú im
ponúkol žalovaný, ale požadovali cenu 100,- Eur/ha, za ktorú si žalovaný prenajíma poľnohospodársku
pôdu od pozemkového spoločenstva - T. T..

22. Žalovaný v replike uviedol, že žalobcovia na jeho skutkovú a právnu argumentáciu v odvolaní vôbec
nereagovali a argumentácia žalobcov ohľadom toho, že sú ochotní dojednať sa so žalovaným na nájme
100,- Eur/ha ročne nie je spôsobilá vyvrátiť odvolacie dôvody žalovaného.

23. Žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 7/ v duplike uviedli, že replika žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti,
ktoré by boli pre rozhodnutie súdu podstatné a opätovne zopakovali svoju argumentáciu týkajúcu sa
výšky nájomného poľnohospodárskej pôdy.

24.  Žalovaný doručil odvolaciemu súdu ďalšie tri podania dňa 31. 07. 2019, dňa 09. 08. 2019 a dňa
29. 10. 2019, ktoré sa zaoberali skutočnosťami týkajúcimi sa výšky nájomného poľnohospodárskej pôdy
nerelevantnými pre toto súdne konanie.

25. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalobcov ide o samostatné procesné
spoločenstvo, s poukazom na zastavenie konania súdom prvej inštancie voči žalobcom 3/ a 6/ z
dôvodu ich späťvzatia žaloby, zastavenie konania voči žalobkyni 8/ uznesením súdu prvej inštancie č. k.
5C/14/2018-110 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku a zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie
voči žalobkyni 4/, ktorá sa voči zamietavému výroku súdu prvej inštancie neodvolala, uvádza, že
stranami sporu v odvolacom konaní sú len žalobcovia 1/, 2/, 5/ a 7/ a žalovaný.

26. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal
vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380
ods. 1 C. s. p.  a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C.
s. p., ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. súc
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 C. s. p. a dospel k názoru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý prvý, druhý, piaty a siedmy výrok rozhodnutia súdu
prvej inštancie každý v prvej časti o uložení povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti žalobcov aj
v druhej časti o náhrade trov konania sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
potvrdiť.

27. Uznesením č. k. 17Co/124/2019-316 zo dňa 19. 08. 2020 vyzval odvolací súd žalobcov 1/, 2/, 5/ a
7/ a žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) v
spore.  V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že vzhľadom na znenie predmetných ustanovení
je potrebné pre rozhodnutie sporu ustáliť, kedy nastali účinky doručenia výziev žalobcov na vrátenie
pozemkov adresovaných žalovanému a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z. z. účinného do 30. 04. 2018, v zmysle ktorého pre účinné ukončenie nájmu muselo dôjsť k doručeniu
týchto výziev rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, inak sa zmluva o nájme obnovila
na určitý čas v zmysle ustanovenia § 8 tohto zákona. Predmetné uznesenie doručil odvolací súd
elektronicky právnemu zástupcovi žalobcov dňa 21. 08. 2020 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa
02. 09. 2020. Žalobcovia sa na uvedenú výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote nevyjadrili. Dňa 14.
09. 2020 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti so
žalobcami určenou odbernou lehotou zásielok a pri skutkovom ustálení lehoty doručenia zásielok dňom



06. 03. 2017 (bod 21 odôvodnenia rozsudku) neposúdil vec správne tak, že nájom sa v zmysle § 12 ods.
1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 30. 04. 2018 predĺžil o päť rokov. Aj právny zástupca žalobcov
považoval za deň doručenia predmetných zásielok žalovanému práve deň 06. 03. 2017 (vyjadrenie
zo dňa 24. 10. 2018). Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania
reagoval na skutkový stav veci, ktorý spočíval v tom, že lehota doručenia zásielok je dňa 06. 03. 2017 a
dôkazne už nereagoval na faktické predĺženie nájmu z titulu, že so žalobcami konal vo veci pokračovania
v nájme a v súlade s dojednaním podľa čl. III, bod 3.3 nájomných zmlúv, v zmysle ktorých bolo medzi
zmluvnými stranami dojednané prednostné právo prenájmu žalovaného na ďalšie obdobie. Žalovaný
nemal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ do dňa 28. 02. 2017,
pretože žalovaný túto možnosť mal len dňa 25. 02. 2017 v sobotu, kedy pošta Q. nebola otvorená,
t.j. zásielky sa z pošty nedali fyzicky vyzdvihnúť. Žalovaný s vedomím, že na prevzatie zásielok má
ešte dostatočne dlhú dobu (na Oznámeniach o uložení zásielok mal vyznačenú odbernú lehotu 18
dní) nepoveroval inú osobu prevzatím zásielok a tieto menil prevziať po návrate zo zahraničia. Podľa
žalovaného konanie jeho štatutárneho orgánu bolo súladné s ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, pretože dňa 25. 02. 2017 bolo nepochybné, že žalovaný bude vedieť prevziať doručované
zásielky a oboznámiť sa s ich obsahom a teda nebolo podľa žalovaného potrebné dňa 25. 02. 2017 robiť
akékoľvek opatrenia potrebné pre prevzatie doručovaných zásielok skôr, t.j. pred plánovaným návratom
konateľov žalovaného zo zahraničia. V prvostupňovom konaní bolo preukázané, že konateľ žalovaného
sa bezprostredne po návrate zo zahraničia pokúsil o prevzatie zásielok žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/, ktoré mali
byť fyzicky ešte v tomto čase uložené na dodávacej pošta Q., no tieto zásielky už dodacia pošta Q. vrátila
ich odosielateľom a na základe reklamácie žalovaného listom zo dňa 20. 04. 2017 žalovanému oznámila,
že pri vyznačovaní odbernej lehoty na Oznámeniach o uložení zásielok pochybila a vyznačila nesprávnu
odbernú lehotu a tým bolo spôsobené, že žalovaný zásielky prevziať fyzicky nevedel. Je dôvodné, aby
bol napadnutý rozsudok ohľadne žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ zrušený nakoľko, vo veci nebol dostatočne
posúdený skutkový stav a je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne vôle samotných žalobcov 1/, 2, 5/ a
7/ o trvaní nájmu a to vzhľadom na faktické konanie žalobcov 1/, 2, 5/ a 7/, ktorí podali výpoveď z nájmu
aj napriek tomu, že predtým doručovali výzvu na odovzdanie pozemkov. Žalobcovia prijímajú platby
nájomného od žalovaného a žalobca 1/ - obec T. vyrubuje za roky 2019 a 2020 daň z nehnuteľností tak
ako by žalovaný bol ich nájomcom. Žalovaný voči žalobcom 1/, 2/, 5/ a 7/ vykonal úkony, ktoré mohli mať
za následok faktické obnovenie nájmu a to aj v súlade s dojednaním podľa čl. III, bod 3.3 nájomných
zmlúv. Žalovaný uviedol, že pre doplnenie dokazovania dokladá rozhodnutie obce T. č.007/2020-55 o
vyrubení dane zo dňa 14. 05. 2020, potvrdenie z banky o zaplatení nájomného zo strany žalovaného
pre obec T. zo dňa 03. 04. 2020 a kópie poštových preukazov o platení nájomného pre žalobcov 2/, 5/
a 7/ zo dňa 07. 04. 2020.

28. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že každá zo strán má právo vyjadriť
sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany. Strany sporu musia dostať reálnu možnosť zoznámiť sa
so skutočnosťami, právnou argumentáciou a dôkazmi uvádzanými protistranou a vyjadriť sa k nim.
To je účelom sledovaným aj zákonným ust. § 167 C. s. p. upravujúcim postup pri doručovaní podaní
strany sporu protistrane. Možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom
strany sporu na nahliadnutie do súdneho spisu. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý
proces z dôvodu, že žalovanému nebolo súdom prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcov zo dňa 24.
10. 2018 (replika), odvolací súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu, ktorú žalovaný
uviedol aj vo svojom odvolaní a to, že žalovaný bol dňa 07. 11. 2018 nahliadnuť do spisu, kde mal
reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetného vyjadrenia. Ďalej na pojednávaní konanom sa
dňa 22. 03. 2019 (č. l. 195 a 196 spisu) žalovaný uviedol, že mu duplika (poznámka odvolacieho súdu -
replika) nebola súdom zaslaná, ale bol nahliadnuť do súdneho spisu, s jeho obsahom sa oboznámil a na
pojednávaní tak, ako už aj vo svojom písomnom podaní uviedol, vyjadrí sa k predmetnej duplike (replike).
Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému bolo súdom prvej inštancie umožnené reagovať na repliku
žalobcov, čo urobil jednak vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 11. 2018 a jednak na pojednávaní
konanom sa dňa 22. 03. 2019. Rozsah vyjadrenia (dupliky) žalovaného bol na ňom, v čase nahliadnutia
do spisu ešte síce nepoznal predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, to však
nie je zákonnou podmienkou podania dupliky, pretože súdu prvej inštancie je uložená povinnosť uviesť
predbežné právne posúdenie veci až na pojednávaní. Pojednávanie spravidla nasleduje až po podaní
dupliky, resp. daní možnosti podať dupliku žalovaným. Inak povedané účelom dupliky nie je reagovať
na predbežné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ale reagovať na prostriedky procesného
útoku uvedené v žalobe a replike žalobcu. Preto skutočnosť, že žalovaný vyčkával až na vyslovenie
predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie je jeho vecou. Dupliku mohol podať v rozsahu,



v akom uznal za vhodné ešte pred nariadením pojednávania a vyslovením predbežného právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie a mohol v nej rátať s viacerými argumentačnými líniami vo vzťahu
k argumentom uvedeným v žalobe a replike žalobcu. Skutočnosť, že si žalovaný vymienil doplnenie
dupliky na pojednávaní je bez právneho významu. Strana sporu nie je subjektom oprávneným klásť
súdu podmienky, za akých okolností a kedy podá vyjadrenie vo veci, ale jej právo na spravodlivý proces
zahŕňajúce právo na vyjadrenie sa k argumentom protistrany sa spravuje intenciami danými procesným
kódexom upravujúcim civilné sporové konanie.
29.  Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strán sporu podliehajú súdnej a
zákonnej koncentrácii konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať tieto procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu. Súdna koncentrácia konania je
v diskrečnej právomoci súdu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v
tom, že súd na procesný úkon neprihliadne. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal
pri svojom rozhodovaní z vyjadrenia žalobcov a dôkazných prostriedkov, ktoré žalobcovia predložili
súdu prvej inštancie po súdom určenej lehote 10 dní, odvolací súd uvádza, že v zmysle sudcovskej
koncentrácie konania podľa § 153 C. s. p. bolo na zvážení súdu prvej inštancie, či prihliadne na neskôr
doručené vyjadrenie žalobcov spolu s dôkazmi alebo nie. Odvolací súd poukazuje aj na Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018, podľa ktorého:
„keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho
kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať“.
Inak povedané lehota na vyjadrenie daná strane sporu je len poriadková a jediným právne relevantným
časovým limitom na jeho podanie je sudcovská, resp. zákonná koncentrácia konania. Uvedeným
postupom sudu prvej inštancie preto nebolo podľa názoru odvolacieho súdu porušené právo žalovaného
na spravodlivý proces.

30. Obsah princípu rovnosti zbraní v civilnom sporovom konaní spočíva v takom procesnom postupe
súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno porušenie zásady rovnosti zbraní vyvodiť len zo skutočnosti, že
súd prvej inštancie prihliadol na vyjadrenie a dôkazy predložené žalobcami aj po uplynutí lehoty 10 dní na
vyjadrenie, keď uvedený postup sudu prvej inštancie bol v súlade s ustanoveniami Civilného sporového
poriadku a ani zo skutočnosti, že žalovanému nebolo doručené vyjadrenie (replika) žalobcov zo dňa
24. 10. 2018, nakoľko postupom súdu prvej inštancie nebola žalovanému odňatá možnosť vyjadriť sa
k replike žalobcov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. tak nebol uplatnený žalovaným
dôvodne.
31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v konaní neprezentoval jednoznačné
predbežné právne posúdenie ohľadne existencie, resp. neexistencie nájmu po 28. 02. 2018, čo
spôsobuje vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., odvolací súd poukazuje na to, že
predbežné právne posúdenie vyslovil súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. na pojednávaní
konanom dňa 22. 03. 2019 (č. l. 199 spisu, zápisnica o pojednávaní zo dňa 22. 03. 2019), kde súd
prvej inštancie skonštatoval, „že tvrdenia, ktoré sú sporné medzi stranami sa týkajú doručovania, jeho
spôsobu, čo sa týka prevzatia, možnosti prevzatia, resp. možnosti neprevzatia, takisto čo sa týka doby
uzatvorenia nájomno-právneho vzťahu na dobu určitú, resp. na dobu neurčitú a jeho obnovenia, in
concreto § 12 bol sporný ods. 1, 3 a 4 medzi stranami, ako aj doručovanie. Súd posúdil vec podľa
§ 504 ods. 3, zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, in concreto § 12, § 8, § 13, tam je
nutné skonštatovať, že je potrebná úprava do 30.04.2018, Občianskeho zákonníka § 676 ods. 1, 2, §
682, takisto aj Zákon o správnom konaní, čo sa týka doručovania na obec, uloženia na obci. Súd sa
bude samozrejme riadiť § 12 ods. 1, 3 a 4 pri svojom rozhodovaní.“ Cieľom ustanovenia § 181 ods.
2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné,
zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za
dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Žiadne zákonné ustanovenie nedefinuje, v akom rozsahu má
súd svoje predbežne právne posúdenie uviesť. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považoval
medzi stranami za sporné a podľa akých ustanovení vec právne posúdi, čo odvolací súd považuje
za postačujúce predbežné právne posúdenie v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. Nie je úlohou súdu
prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení veci prejudikovať svoje rozhodnutie vo veci, ale len
načrtnúť, ktorým smerom sa mieni uberať pri posudzovaní sporu. Skutočnosť, že súd prvej inštancie



až v rozhodnutí vo veci samej vyjadril svoj definitívny právny názor žalovanému nebránilo v uplatnení
jeho procesných práv. Žalovaného nič nezbavilo jeho základnej procesnej povinnosti tvrdiť rozhodné
skutkové okolnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie, ani možnosti reagovať na uvedené skutkové
tvrdenia žalobcov a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Odvolací súd má preto za to, že ani odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nebol uplatnený žalovaným dôvodne.

32. Nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 366 C. s. p. tvrdené žalovaným v
odvolaní, že ním uplatnený prostriedok procesnej obrany - rozhodnutie obce T. o vyrubení dane za
rok 2018 produkovaný až v odvolacom konaní nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
z dôvodu, že súd prvej inštancie neuviedol dostatočné predbežné právne posúdenie; nie je dôvodne
uplatnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p, a ďalšie prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, v tomto prípade v odvolacom konaní
prípustné nie sú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia
a dodáva, že žalovanému nič nebránilo predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie na preukázanie
svojich tvrdení všetky dôkazy jemu dostupné. Preto nie je daný zákonný dôvod zaoberať sa týmto
dôkazom žalovaného doloženým až v odvolaní.
33. K ďalším dôkazom žalovaného produkovaným žalovaným až po podaní odvolacej dupliky žalobcami
a na základe výzvy odvolacieho súdu v zmysle § 382 C. s. p. odvolací súd uvádza, že vec posudzoval na
základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie len s použitím iných právnych noriem, než
o ktorých konal a rozhodoval súd prvej inštancie, na tieto ďalšie dôkazy nemohol prihliadnuť v zmysle
§ 373 ods. 4 C. s. p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366
najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, a preto sa týmito dôkazmi navrhovanými na doplnenie
dokazovania nezaoberal.

34. Podľa § 135a Obchodného zákonníka sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri
výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov
alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Odbornú starostlivosť možno definovať ako
spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných
možností postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami
a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone svojej funkcie a
zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov, pričom nemôže presadzovať svoje
záujmy na úkor záujmov spoločnosti. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou vyžaduje,
aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné
informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho
pôsobnosti. Z výpisu žalovaného z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro,
vložka číslo 11750/S vyplýva, že žalovaný mal v rozhodnom čase dvoch konateľov oprávnených konať
v mene žalovaného samostatne. V tomto prípade pokiaľ konateľ, resp. konatelia žalovaného vedeli, že
sa budú dlhšiu dobu zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky (do dňa 25. 02. 2017 na Malorke s
tým, že dňa 26. 02. 2017 odcestovali do Prahy a odtiaľ dňa 28. 02. 2017 cestovali na Kapverdy, kde
boli až do 07. 03. 2017) a teda nebudú môcť preberať zásielky v sídle žalovaného, mali si vzhľadom
na svoju povinnosť výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou preventívne zabezpečiť na preberanie
zásielok tretiu osobu ešte pred odchodom na dovolenku na Malorku. Preto je aj z dôvodov uvedených
nižšie právne bezvýznamné pochybenie poštovej doručovateľky pri vyznačovaní dĺžky úložnej doby na
prebratie zásielky.

35. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval doručovanie výziev žalobcov na
vypratanie nehnuteľností podľa režimu procesnoprávneho doručovania, posúdil vec v zmysle režimu
hmotnoprávneho doručovania, nakoľko výzva na odovzdanie a prevzatie pozemkov je hmotnoprávnym
úkonom. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platí, že: „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Prejav vôle navrhovateľa, pôsobí ihneď len vtedy, keď je adresát
prítomný pri jeho učinení. Pri doručení písomnosti neprítomnej osobe nastáva účinnosť prejavu vôle voči
neprítomnej osobe okamihom, keď jej prejav dôjde, nemusí však byť adresátom prevzatý. Za dôjdenie
prejavu vôle je potrebné považovať okamih, kedy sa prejav vôle dostane do reálnej sféry dispozície



adresáta. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s
prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pri doporučených listových zásielkach dôjdenie nastane,
keď možno za normálnych okolností očakávať vyzdvihnutie zásielky na pošte, čo je spravidla v najbližší
pracovný deň, keďže písomné oznámenie o uložení zásielky obsahuje minimálne údaje, t. j. meno a
priezvisko adresáta, podaciu poštu a druh zásielky. Ak mal nájomca (žalovaný) objektívne možnosť na
základe oznámení pošty vyzdvihnúť si listy obsahujúce výzvy na vypratanie nehnuteľností a oboznámiť
sa s ich obsahom skôr, než sa nevyzdvihnuté zásielky vrátili späť odosielateľovi, nastali hmotnoprávne
účinky výziev na vypratanie v okamihu, keď nájomca napríklad prostredníctvom splnomocnenca i
napriek oznámeniam o uložení zásielky nevyužil túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
zásielok. Adresát (žalovaný) síce konaním svojich konateľov v rozpore s odbornou starostlivosťou podľa
§ 135a Obchodného zákonníka neprevzal predmetné výzvy žalobcov, avšak mal objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom predmetných výziev nasledovne: Zo 7. bodu odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie (skutkové zistenia tam uvedené žalovaný v odvolaní nenapadol, napadol len z nich
vyvodený právny záver súdu prvej inštancie o momente, ktorý sa považuje za doručenie zásielok, resp.
za pôsobenie prejavu vôle žalobcov voči žalovanému) je zrejmé, že zásielka žalobcu 1/ a žalobcu 2/
bola po neúspešnom pokuse o jej doručenie dňa 23. 02. 2017 s oznámením pošty o opätovnom termíne
doručovania opätovne doručovaná a uložená na pošte dňa 24. 02. 2017 (piatok). Vzhľadom na uvedené
sa žalovaný prostredníctvom splnomocnenca mohol objektívne oboznámiť s listovou zásielkou žalobcov
1/ a 2/ v dňoch 23. 02. 2017 a 24. 02. 2017. Zásielka žalobcu 5/ bola po neúspešnom pokuse o jej
doručenie dňa 22. 02. 2017 s oznámením pošty o opätovnom termíne doručovania opätovne doručovaná
a uložená na pošte dňa 23. 02. 2017 (štvrtok). Žalovaný sa teda mohol objektívne oboznámiť s listovou
zásielkou žalobcu 5/ v dňoch 22. 02. 2017 s 23. 02. 2017. Zásielka žalobcu 7/ podaná na pošte dňa
21. 02. 2017 bola po neúspešnom pokuse o jej doručenie s oznámením pošty o opätovnom termíne
doručovania  opätovne doručovaná a uložená na pošte dňa 23. 02. 2017 (štvrtok). Žalovaný sa tak mohol
objektívne oboznámiť s listovou zásielkou žalobcu 7/ v dňoch 23. 02. 2017 aj 24. 02. 2017 (piatok).
Preto je bez právneho významu, že dňa 25. 02. 2017 (sobota) bolo pracovisko pošty Q. zatvorené.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výzvy žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ na vypratanie nehnuteľností boli
žalovanému doručené v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. účinného do 30. 04.
2018, t.j. rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý. Odvolací súd dodáva, že doručenie v
zmysle § 45 ods. 1 O. z. nastáva vždy prvým dňom objektívnej možnosti oboznámenia sa s prejavom
vôle a to bez ohľadu na to, koľko dní na prevzatie je vyznačených na oznámení pošty o uložení zásielky.
Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil vedomosť žalovaného o tom, že odberná
lehota zásielok je 7 dní, nebola preto pre rozhodnutie vo veci relevantná.

36. Pokiaľ žalovaný poukazuje na dojednanie prednostného práva na uzatvorenie nájomnej zmluvy
medzi stranami sporu odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v bode 31. napadnutého rozsudku,  ktoré sa vzťahuje na prednostné právo nájmu
upravené v § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. Zároveň konštatuje, že dohodnutie prednostného
práva nájmu nezakladá faktické obnovenie nájomného vzťahu tak, ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 14.
09. 2020 žalovaný. Žalobcovia právne účinne vyzvali žalovaného na vrátenie pozemkov, čím došlo k
ukončeniu nájomného zmluvného vzťahu. Prednostné právo nájomcovi prislúcha len za predpokladu, že
prenajímateľ bude chcieť predmet nájomnej zmluvy naďalej prenajímať. Ďalej zákon vyžaduje obvyklú
výšku nájomného, ktorá sa s odstupom času 10 rokov mohla zmeniť, napr. zvýšiť, a preto by bolo
nespravodlivé požadovať od prenajímateľa uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s pôvodným nájomcom
za pôvodných podmienok. V opačnom prípade, t.j. v prípade ak by musel prenajímateľ uzatvoriť novú
nájomnú zmluvu s nájomcom proti svojej vôli aj keď predmetné pozemky nemá záujem ďalej prenajímať,
resp. obvyklá cena nájmu sa mohla zmeniť, by došlo k závažnému zásahu do vlastníckeho práva
prenajímateľa zaručeného Ústavou SR v čl. 20. Z konania zároveň nevyplynula skutočnosť, že by
žalobcovia v súčasnosti prenajímali predmetné poľnohospodárske pozemky tretej osobe.

37. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosti, že žalobca 1/ Obec T. žalovanému vyrubuje dane,
žalovaný platí žalobcom nájomné za užívanie pozemkov, resp. že žalobcovia zaslali žalovanému
výpoveď z nájmu zo dňa 18. 10. 2018, nie sú skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko uvedené (faktické) konanie žalobcov nemá vplyv na trvanie
nájomného vzťahu, ktorý bol ukončený ku dňu 01. 03. 2018. Ustálenie, kedy boli výzvy na odovzdanie
a prevzatie pozemkov doručené žalovanému, či boli doručené včas, a teda či došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu sú vecou právneho posúdenia, pri ktorom súd nie je viazaný právnymi názormi strán



sporu. Už raz zaniknutý nájomný vzťah nemožno obnoviť, je možné len uzavrieť novú nájomnú zmluvu,
preto vyššie uvedené úkony žalobcov a žalovaného sú právne irelevantné. Taktiež už raz zaniknutý
nájomný vzťah nemôže zaniknúť ďalším úkonom - výpoveďou s neskorším dátumom.  Ani odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p. tak neboli žalovaným uplatnené dôvodne. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že je vecou strán sporu, aby zaplatenie nájomného po skončení nájmu žalobcom
1/, 2/, 5/ a 7/, resp. zaplatenie dane žalobcovi 1/ vzájomne vyriešili.

38. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutej závislej druhej časti I., II., V. a VII. výroku rozsudku o
nároku žalobcov 1/, 2/, 5/ a 7/ na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C. s. p.) v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a z tohto
dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený aj v tejto časti.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa                   § 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/, 2/, 5,
a 7/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v
odvolacom konaní boli plne úspešní vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O výške
a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p.
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/14/2018", "guid": "ccf304a5-29ce-4a90-950b-10fa3eed871e:093050be-fe9b-4e9a-9a32-31ce089d1b13", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}], "citovane_v": []}