{"guid": "f4e8a68f-c28c-4274-8f0c-255e7273bfc7:7d54f923-4915-49e9-8e20-714c5e5ef585", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1", "spisova_znacka": "41Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/4/2020 z 21. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2020, sp. zn. 41Cob/4/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1", "identifikacne_cislo": "6117253045", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Brixiová", "sudca_id": 229, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-brixiova-229", "datum_vydania": "2020-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d54f923-4915-49e9-8e20-714c5e5ef585", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117253045
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej
veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36
442 151, proti žalovanému 1/ IKM GROUP, s.r.o. , so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 46 810 188, zastúpenému KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského
3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, žalovanému 2/ TERAPO, spol. s.r.o., so sídlom Nám. Ľ.
Štúra 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 603 467, zastúpenému Advokátska kancelária Hrežďovič a
Mulder, so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica, JUDr. Ľubomír Hrežďovič, IČO: 37 893 858
a JUDr. Petra Mulder, IČO: 45 021 694, o zaplatenie 1.350,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/209/2017-258 zo dňa 1. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/209/2017-258 zo dňa 1. júla 2019 potvrdzuje.

II. Žalovanému 1/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamieta a zároveň
priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca ako distribútor elektriny vykonal dňa 14.12.2015
kontrolu odberného miesta Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica s číslom odberného miesta 4529071,
pri ktorej bolo zistené neoprávnené zapojenie tohto odberného miesta priamo na trafostanici káblom
AYKY 3x220x70mm do inštalačnej časti prevádzky z vývodu 160A poistiek. Pri jeho kontrole a zistení
neoprávneného odberu odberné miesto odpojil, o čom vyhotovil Protokol o zistení neoprávneného
odberu. Odber elektrickej energie bol  na odbernom mieste vykonaný prostredníctvom neoprávneného
napojenia predmetného odberného miesta priamo cez trafostanicu do distribučnej siete žalobcu, t.j. bez
určeného meradla, ako aj bez zmluvného vzťahu. Tieto skutočnosti podľa žalobcu napĺňali skutkovú
podstatu neoprávneného odberu podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 251/2012 Z.z.. Výšku škody vyúčtoval
žalobca v súlade s Vyhláškou č. 292/2012 Z.z. Neoprávnený odber elektrickej energie vyfakturoval
žalobca žalovanému 1/ faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 7.1.2016 v sume 1.350,94 Eur. Spôsob
výpočtu vyplýva z jeho vyúčtovania adresovaného žalovanému 1/ zo dňa 21.12.2015, v ktorom bol
zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., pričom žalobca
predložil i cenník nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny
pre rok 2015. Náklady vo výške 196,-Eur potom presne špecifikoval v podaní doručenom súdu dňa
16.4.2018, ktoré boli súčasťou uplatňovaného nároku na náhradu škody voči žalovanému 1/. Zároveň
súd uviedol, že v konaní bolo zistené, že spoločnosť žalovaného 2/ TERAPO spol.s.r.o. Banská Bystrica
požiadala žalobcu dňa 25.10.2013 spolu s doplnením žiadosti zo dňa 11.12.2013 o vyjadrenie k



rekonštrukcii prípojky a preloženie meracej súpravy z pôvodnej trafostanice ( C.: XXXXXXX, N. cesta
XX ) do novovybudovanej trafostanice ( C.: XXXXXXX, N. cesta XX ) , ktoré následne bolo vykonané
dňa 24.1.2014. Pôvodná trafostanica na XX bola uzatvorená, zablokovaná a bez meracej súpravy.
Žalobca tvrdil, že subjektom, ktorý neoprávnene odoberal elektriku z pôvodnej uzatvorenej zablokovanej
trafostanice bez meracej súpravy bol žalovaný 1/. Svoje tvrdenie doplnil v podaní doručenom súdu dňa
16.1.2019 voči žalovanému 1/ v tom smere, že pri kontrole bolo jednoznačne preukázané napojenie
na distribučnú sieť žalobcu v nemeranej časti, bez zmluvy. Takýto odber elektrickej energie a bez
meradla je vždy neoprávneným odberom, ktorý sa podľa Zákona o energetike rovná škode. Túto
skutočnosť odôvodňoval žalobca aj tým, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ nebol uzatvorený zmluvný
vzťah. Žalobca súdu potvrdil, že zmluvný vzťah mal len so žalovaným 2/ na odoberanie elektrickej
energie, ktorú žalovaný 2/ ďalej distribuoval svojím odberateľom, ktorí sú napojení na odber z novej
trafostanice. Táto je vlastníctvom žalovaného 2/, pričom žalovaný 2/ ako odberateľ elektriny od žalobcu je
povinný spĺňať technické podmienky stanovené platným prevádzkovým poriadkom žalobcu a všeobecne
záväznými právnymi predpismi a je povinný udržiavať pripojené odberné elektrické zariadenie t.j.
trafostanicu, či už novovybudovanú alebo pôvodnú v súlade s technickými podmienkami pripojenia, čo
v tomto prípade podľa tvrdenia žalobcu nebolo. Z dôvodu, že žalovaný 2/ k svojim tvrdeniam predložil
písomný dôkaz, žiadosť o odpojenie zo dňa 2.12.2015, v ktorom žiadal žalobcu o odpojenie stožiarovej
trafostanice naW.X, Banská Bystrica, XXXX/XX,, k.ú. H., na úsekovom odpájači, keďže je nefunkčná, a to
premiestnenie odberného miesta do novej kioskovej trafostanici na parceleXX.XX.XXXX,, zobral žalobca
voči žalovanému 2/ žalobu späť, keďže k zisteniu neoprávneného odberu došlo až dňa 14.12.2015, kedy
bola žalobcom vykonaná kontrola.

3. Žalovaný 1/ v konaní namietal oprávnenosť podanej žaloby a poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/161/2012 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 43Cob/167/2014, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť žalovaného 2/, t.j. TERAPO spol.s.r.o. Banská
Bystrica bola povinná dodávať N., Banská Bystrica ako i U. M., bytom W. W. elektrickú energiu podľa
Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 25.1.2007, resp. 1.3.2016. Uvedenú elektrickú energiu mala
táto spoločnosť dodávať do priestorov, ktoré sa nachádzali na N. ceste č. XX v W. W., ktoré sú vo
vlastníctve spoločnosti Y. IM-EX, s.r.o., W. W., ktoré majú U. F. - H. spol., a U. M. prenajaté od tejto
spoločnosti. Žalovaný 1/ tiež tvrdil, že je v týchto priestoroch len na základe nájomného vzťahu, pričom
súdu predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2012, predmetom ktorej bol prenájom
častí nebytových priestoroch nachádzajúcich sa v budove na W. v Banskej Bystrici so súpisným číslom
XXXXX/XX,postavenej na parc.č. O. XX,40, zapísanej na LV č. XXXX, za účelom dočasného užívania.
Vo výške nájmu pritom nebola zahrnutá odplata za poskytované služby. Žalovaný 1/ tvrdil, že mal
prenajaté priestory od vzniku tejto spoločnosti a tu mal zapísané i sídlo, o čom svedčí aj výpis z
obchodného registra. Žalovaný 1/ tiež súdu preukázal, že predmetné nebytové priestory užíval U. F. - H.
spol., na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nehnuteľnosti uzatvorenej s predchádzajúcim
vlastníkom tejto nehnuteľnosti, spoločnosťou KOROX - Office Market, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa
1.8.2004 v znení dodatkov, kde podľa Dodatku č. 7 sa stal jeho prenajímateľom nový vlastník tejto
nehnuteľnosti, teda spoločnosť AUTO IM-EX, s.r.o. Banská Bystrica. Keďže žalovaný 1/ užíval rovnaké
priestory ako Ján F. - H. spol., mal vedomosť o tom, že spoločnosť TERAPO, s.r.o. mala súdom uloženú
povinnosť dodávať do jeho priestorov, ktoré užíval na N. ceste č. XX v W. W. elektrickú energiu. Uvedená
povinnosť žalovanému 2/ zotrvala aj po preložení meracej sústavy z pôvodnej trafostanice na N. ceste č.
XX do novovybudovanej trafostanice na N. ceste č. XX, keďže k vydaniu tohto rozhodnutia došlo neskôr,
než došlo k preloženiu meracej sústavy z pôvodnej trafostanice (dňa 24.1.2014). Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť až dňa 2.12.2014. Žalovaný 1/ súdu predložil aj dohodu o využívaní elektrickej
energie medzi U. F. - H. spol., Banská Bystrica a IKM GROUP, s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 4.1.2015,
v zmysle ktorej sa dohodli na využívaní elektrickej energie dodávanej žalovaným 2/ do týchto priestorov
U. F. - H. spol., Banská Bystrica tak, že na týchto nákladoch sa budú podieľať spoločne, a to na základe
osobitnej vzájomnej dohody. Keďže žalovaný 1/ poukazoval na to, že počas nájomného vzťahu nedošlo
jeho osobou k žiadnej manipuláciu s uvedenou trafostanicou, ktorá bola žalobcom znefunkčnená a
zablokovaná, mal za to, že žaloba je voči nemu nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd z vyjadrenia žalovaného 2/ zistil, že spoločnosť žalovaného 2/ nebola v žiadnom právnom
vzťahu so spoločnosťou IKM GROUP, s.r.o., nakoľko s touto spoločnosťou nikdy nemala uzavretú
zmluvu o dodávke elektrickej energie. Žalovaný 2/ pôvodne dodával elektrickú energiu podnikateľovi
- fyzickej osobeXXXXXX O. na základe uzavretého zmluvného vzťahu, pričom uvedenému subjektu
dodávku elektrickej energie naposledy fakturoval faktúrami XX.X.XXXXzo dňa 24.4.2009 a faktúrou č.



X.XX.XXXX.zo dňa 1.12.2008. Od uvedenej doby žalovaný 2/ P. O. nefakturoval žiaden odber, pričom z
dôvodu zániku živnostenského oprávnenia tomuto subjektu dňa 10.4.2014, kedy ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých jeho predmetoch, došlo i k zániku povinnosti žalovaného 2/ dodávať tomuto subjektu
elektrickú energiu. Po ukončení podnikateľskej činnosti P. O. neoznámil žalovanému 2/ zmenu právnej
formy podnikania, a teda k zmluve nebol uzatvorený žiaden dodatok o dodávke elektrickej energie.

5. Súd uviedol, že žalobca označil za subjekt, ktorý neoprávnene odoberal elektrickú energiu z
odberného miesta, žalovaného 1/. Súd poukázal na to, že na preukázanie tohto tvrdenia žalobca pripojil
len fotodokumentáciu miesta neoprávneného napojenia cez VN svorky  ( bez označenia príslušného
subjektu ) a fotodokumentáciu predmetnej budovy, kde  mala poštovú schránku aj spoločnosť IKM
GROUP, s.r.o. Súd konštatoval, že z predmetnej dokumentácie je zrejmé, že na poštovej schránke sa
nachádza i označenie spoločnosti AUTO IM-EX, s.r.o. a BB - Autobazár, ktorý žalobca v žalobe vôbec
nespomenul. Súd zistil, že spoločnosť AUTO IM-EX, s.r.o. je vlastníkom predmetných nehnuteľností len z
vyjadrení žalovaných. Súd tiež konštatoval, že žalobca okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu
v zmysle Zákona o energetike, fotodokumentácie a výpočtu škody spôsobenej neoprávnených odberom
iným spôsobom nepreukazoval neoprávnený odber žalovaným 1/. Súd v tejto súvislosti poukázal na
dôkazné bremeno strany konania za to, že preukáže svoje tvrdenia.

6. Okresný súd mal v prejednávanej veci za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania subjektu, t.j. odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal elektrickú energiu z odberného
miestaW.č. XX, Banská Bystrica z dôvodu jeho zapojenia po premiestnení meracích zariadení z tohto
odberného miesta do novovybudovanej kioskovej trafostanice vo vlastníctve žalovaného 2/ na W..
XX, Banská Bystrica. Z obsahu nájomných zmlúv predložených v konaní mal súd za to, že vlastník
nehnuteľnosti sa dohodol s nájomcami, že v nájomnom nie je zahrnutá dodávka elektrickej energie, ktorú
si mali zabezpečiť na vlastné náklady. Súd v konaní zistil, že Ján F. - U., W. W., ako i JX/,mali podľa
vyjadrenia žalovaného 1/, ako i samotného žalovaného 2/ uzavretú Zmluvu o odbere elektrickej energie
so žalovaným 2/ už v skoršom období, než bol zistený neoprávnený odber žalobcom dňa 14.12.2015.
Žalovaný 1/ súdu následne preukázal, že takto dodávanú elektrickú energiu žalovaným 2/ už z novo
vybudovanej kioskovej trafostanice dodával Jánovi F. - H. spol., W. W. do priestorov na N. ceste č. XX
v W. Bystrici, ktoré mal rovnako prenajaté i žalovaný 1/, z ktorého dôvodu si tieto subjekty následne
dohodli využívanie elektrickej energie dodávanej žalovaným 2/ do týchto priestorov na základe osobitnej
vzájomnej dohody, ktorou sa mali podieľať na nákladoch spoločne. J. zmluva medzi U. F. - H. spol., W.
W. a žalovaným 1/ bola uzatvorená dňa 4.1.2015, t.j. pred zistením neoprávneným odberom žalobcom
podľa kontroly. Súd mal preto za to, že žalobca svoje tvrdenie, že práve žalovaný 1/ je tým odberateľom,
ktorý mu spôsobil škodu neoprávneného odberu elektrickej energie nepreukázal. Aj keď žalovaný 1/
nemal na odber elektrickej energie od U. F. - H. spol., W. Bystrica samostatné meradlo, súd dospel k
záveru, že nebol naplnený predpoklad podľa uvedeného zákonného ustanovenia pre neoprávnený odber
žalovaným 1/ bez meradla a zmluvy. Súd tiež uviedol, že žalobca aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného
2/ v konaní nedoplnil skutkový stav, nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy ohľadne uplatňovaného
nároku žalobcu voči žalovanému 1/ a keďže súd mal za to, že vzhľadom na všetky okolnosti daného
prípadu žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ je skutočne tou osobou, ktorá mala spôsobiť neoprávnený
odber elektrickej energie, súd žalobu voči nemu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému 1/, ktorý mal v konaní úspech
vo veci priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi
sumu 1.350,94 Eur istiny a nahradiť trovy konania.

9. Žalobca tvrdí, že sú dané dôvody odvolania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
Žalobca je toho názoru, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

10. Žalobca zhrnul skutkový stav a poukázal na to, že žalovaný 2/ je napojený na distribučnú sieť
žalobcu.  Miesto odovzdania je špecifikované ako „ VN svorky na úsekovom vypínači VN linky č. 490“,



ktorá je vlastníctvom žalobcu. Žalovaný 2/ teda odoberá elektrickú energiu od žalobcu a túto ďalej
distribuuje svojim odberateľom, ktorí sú napojení v trafostanici.  Trafostanica je vlastníctvom žalovaného
2/, pričom žalovaný 2/ ako odberateľ elektriky od žalobcu je povinný spĺňať technické podmienky
stanovené platným prevádzkovým poriadkom žalobcu a všeobecne záväznými právnymi predpismi a
má taktiež povinnosť udržiavať pripojené odberné elektrické zariadenie  - v tomto prípade trafostanicu
(či už novovybudovanú alebo pôvodnú) v súlade s technickými podmienkami pripojenia.

11. Žalobca poukázal na § 39 ods.13 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ( ďalej len „Zákon o
energetike“ ) a tvrdil, že v tomto prípade bol zistený neoprávnený odber vykonaný z pôvodnej trafostanice
C. XXXXXXX vo vlastníctve žalovaného 2/, ktorá bola bez meracej sústavy. Z uvedeného je zrejmé,
že došlo k porušeniu povinnosti žalovaného 2/ vyplývajúcich mu z § 39 ods. 13 Zákona o energetike,
v dôsledku čoho bolo umožnené vykonávanie neoprávneného odberu. S prihliadnutím na dôkazy
predložené žalovaným 2/ v predmetnom konaní súdu, žalobca zobral žalobu voči nemu späť.

12. Žalobca na vysvetlenie uviedol, že spoločnosť Stredoslovenská distribučná a.s., teda žalobca je
prevádzkovateľom distribučnej sústavy pripojením k prenosovej sústave spoločnosti SEPS a.s., ktorá
je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území ( územie Slovenskej republiky ).
Celkový objem elektrickej energie dodaný z prenosovej sústavy spoločnosti SEPS, a.s. do distribučnej
sústavy žalobcu je meraný zo strany spoločnosti SEPS, a.s. a objem takto dodanej elektriny je zo
strany spoločnosti SEPS, a.s. na „ vstupe“ odmeraný elektromerom. Žalobca ďalej pripája k svojej
distribučnej sústave odberateľov elektriny, a to v zmysle Technických podmienok pripojenia, ktoré sú
pre účastníkov trhu s elektrikou záväzné, ako aj Obchodných podmienok pripojenia. Žalobca ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy je v zmysle § 40, § 31 písm. f) Zákona o energetike povinný
zabezpečiť meranie elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a tiež je povinný
registrovať a viesť evidenciu odberateľov. Merať elektrinu a viesť predmetnú evidenciu je žalobca
povinný preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od spoločnosti
SEPS, a.s. priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojeným k distribučnej sústave, kde bola
elektrina spotrebovaná. V prípade, že niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy,
jedná sa o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy žalobcu bez toho, aby táto bola odmeraná
a priradená k nejakému registrovanému a evidovanému odbernému miestu. Z uvedeného dôvodu
žalobca nemôže, resp. nevie takto spotrebovaný objem elektriny priradiť k žiadnemu odbernému miestu.
Elektrina, ktorá bola neoprávnene odobratá z distribučnej sústavy ide na úkor žalobcu, ako elektrina,
ktorú „ má spotrebovať prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ na vlastnú spotrebu, resp. na vlastné straty.
Tento objem nezmeranej elektriny potom musí žalobca zaplatiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp.
priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Z uvedeného je zrejmé, že poškodeným
subjektom je teda žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom
vznikla škoda.

13. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesúhlasí s názorom súdu,
že žalobca nepreukázal, že žalovaný 1/ je skutočne tou osobou, ktorá mala spôsobiť neoprávnený odber
elektrickej energie. Podľa žalobcu žalovaný 1/ neoprávnene odoberal elektrinu z pôvodnej trafostanice
ČOM XXXXXXXXX, ktorá bola v dôsledku zásahu žalobcu bez meracej sústavy, t.j. odber elektriny
bol vykonávaný napojením bez určeného meradla pripojeným káblom do elektroinštalácie prevádzky
žalovaného 1/, čím žalobcovi bola spôsobená škoda. Zásah žalobcu do trafostanice bol vykonaný
na základe výzvy a so súhlasom žalovaného 2/, t.j. vlastníka trafostanice. Tvrdenia žalovaného 1/ o
podružných nájomných a podnájomných zmluvných vzťahoch týkajúcich sa odberného miesta, kde
bol zistený neoprávnený odber, považuje žalobca v tomto konaní za irelevantné, a to predovšetkým
s poukazom na skutočnosť, že sám žalovaný 1/ potvrdil, že citované priestory užíval, odoberal
elektrickú energiu, avšak žiadnu zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej energie so žiadnym subjektom
uzatvorenú nemal. Nájomné a podnájomné vzťahy, na ktoré žalovaný 1/ poukazoval vo svojich
vyjadreniach, rieši len prenájom priestorov, pričom z ich ustanovení jednoznačne vyplýva, že náklady na
spotrebu elektrickej energie budú predmetom osobitnej dohody. Žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ potvrdili,
že zmluva o dodávke a distribúcie elektrickej energie medzi subjektmi nebola uzatvorená. Zároveň dal
žalobca do pozornosti, že žalovaný 1/ nemal žiaden zmluvný vzťah o dodávke a distribúcii elektriny
uzatvorený so žalobcom, t.j. odber elektriny bol reálne vykonávaný, zistený žalobcom priamo na mieste
samom, pričom spotreba nebola nijakým meradlom zaznamenávaná a medzi odberateľom elektrickej
energie - žalovaným 1/ a žalobcom nebol uzatvorený žiaden zmluvný vzťah.



14. Žalobca ďalej uviedol, že pasívna legitimácia, ako aj zodpovednosť žalovaného 1/ bola zistená
identifikáciou priamo na mieste pri kontrole odberného miesta podľa fotodokumentácie - firemné
označenie s adresou a telefónnym číslom a následne odpojením zariadenia od distribučnej siete žalobcu,
prevádzka žalovaného 1/ bola bez elektrickej energie. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, č.k. 10Co/125/2012, ktorý uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
povinnosť prizývať ku kontrole políciu, či inú nezainteresovanú osobu, prípadne samotného odberateľa.
Len zo skutočnosti, že navrhovateľ má v predtlači záznamu o kontrole vyhradené miesto i predpis
takýchto osôb, bez ďalšieho neznamená, že ak tieto osoby sa kontroly nezúčastnili, je kontrola
nevierohodná. S poukazom na ústavný princíp v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
je nutné poukázať, že pokiaľ nie je určené, že pri kontrole meracích zariadení na odber elektriny
majú byť prítomné tretie osoby, eventuálne odberateľ, nie je povinnosťou tieto osoby ku kontrole
pribrať. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že boli naplnené zákonom definované znaky
neoprávneného odberu podľa § 46 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zákona o energetike. Podľa § 46 ods. 2
Zákona o energetike je pri neoprávnenom odbere ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. V tomto prípade nie je možné spotrebu namerať, nakoľko sa jedná o napojenie na
distribučnú sieť žalobcu bez meradla. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna
objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie , a preto
nie je možné aplikovať ustanovenia § 420 a nasl. OZ. Žalobca preto pri výpočte škody postupoval v
súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. Žalobca zároveň uviedol spôsob
výpočtu uplatnenej škody.

15. Žalobca má  tiež za to, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní pri posudzovaní veci dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v čoho dôsledku má konanie vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Z týchto dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť. Zároveň uviedol, že v prípade odlišného názoru
odvolacieho súdu žiada, aby odvolací súd pripustil dovolanie.

16. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 23.10.2019, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Vo vyjadrení žalovaný 1/ nesúhlasil v celom rozsahu s právnou argumentáciou a skutkovými
tvrdeniami uvedenými žalobcom v podanom odvolaní. Žalovaný 1/ považuje napadnutý rozsudok za
vecne správny a dostatočným spôsobom právne odôvodnený. Zároveň žalovaný 1/ nevidí naplnený ani
jeden z uvedených odvolacích dôvodov namietaných zo strany žalobcu .

18. Žalovaný 1/ sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia, ako
aj s jeho odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania subjektu, t.j.
odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal elektrickú energiu. Žalovaný 1/ v konaní poukazoval aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.1.2013, sp.zn. 6Mcdo/8/2012, ktorý vyslovil
právny názor, že skutková podstata § 46 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike v znení neskorších
predpisov tvorí výnimku ( vo vzťahu k zodpovednosti odberateľa bez ohľadu na zavinenie ) s tým,
že neoprávnený odber musí byť dôsledkom zavineného konania odberateľa a musia byť kumulatívne
naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a vzniknutou škodou ( kauzálny nexus ).

19. Žalovaný 1/ v konaní preukázal súdu, že nie je vlastníkom daných priestorov, ale tieto užíva len
na základe nájomného vzťahu; že vlastníkom týchto priestorov je spoločnosť AUTO IM-EX, spol.s.r.o.,
že v daných priestoroch sa okrem žalovaného 1/ nachádzajú ďalšie subjekty, okrem iného ajE.F. - H.
spol., ktorý mal uzatvorenú zmluvu o odbere elektrickej energie so žalovaným 2/ a po preložení meracej
sústavy bol žalovaný 2/ na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
64Cb/161/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici dodávať mu elektrickú energiu
a že sa s jedným s nájomcov tých istých priestorov ( Ján F. - H. X/.., ) písomne dohodol na využívaní
elektrickej energie dodávanej pre tohto nájomcu zo strany žalovaného 2/.

20. Na druhej strane vyhotovený Protokol o údajnom neoprávnenom odbere elektrickej energie a
fotografia poštovej schránky, na ktorej bolo obchodné meno žalovaného 1/, avšak aj spolu s ďalšími



subjektmi, nemôže preukazovať žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný 1/ je tým subjektom,
ktorý neoprávnene využíval elektrickú energiu a ktorý by mal mať povinnosť uhradiť žalobcovi údajne
spôsobenú škodu.

21. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že sám žalobca vo svojich písomných podaniach uviedol, a to
aj v podanom odvolaní, že žalovaný 2/ požiadal žalobcu o preloženie meracej sústavy z pôvodnej
trafostanice ( C. XXXXXXX, N. cesta  č.XX ) do novovybudovanej trafostanice ( C. XXXXXXX, N. cesta
č. XX ). Z týchto skutočností nepochybne vyplýva, že k manipulácii s pôvodnou trafostanicou došlo zo
strany žalobcu na žiadosť žalovaného 2/ ktorý žiadal preloženie meracej sústavy do novovybudovanej
trafostanice. Žalovaný 1/ nie je spoločnosť, ktorá by sa zaoberala distribúciou elektrickej energie a
nemá vedomosť o spôsobe, akým sa vykonáva napojenie do distribučnej sústavy, preloženie meracej
sústavy a podobne. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil a na tom aj zotrváva, že z jeho strany nedošlo k
manipulácii so žiadnou trafostanicou, či k napojeniu akýchkoľvek káblov, a to už vôbec nie za účelom
neoprávneného odberu elektrickej energie. V konaní bolo preukázané len to, že s meracou sústavou
z pôvodnej trafostanice manipuloval výlučne žalobca a žalovaný 2/. Elektrickú energiu si žalovaný 1/ v
podstatne nemusel žiadnym spôsobom osobitne zabezpečovať, keďže v priestoroch, ktoré má v nájme
sa nachádzajú aj iné subjekty, ktorým bola elektrická energia dodávaná na základe zmluvy a s jedným
z nich žalovaný 1/ uzatvoril písomnú dohodu, na základe ktorej sa zaviazal, že sa bude spolupodieľať
na vzniknutých nákladoch.

22. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho
posúdenia veci. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal vo vzťahu k žalovanému 1/ svoj
uplatnený nárok.

23. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 2/ podaním zo dňa 5.11.2019, v ktorom uviedol, že trvá
na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiada, aby odvolací súd zaviazal žalovaného 1/ povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu 1.350,94 Eur a trovy konania (zaplatený súdny poplatok).

24. Žalovaný 1/ sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 2.12.2019, v ktorom uviedol, že žalobca
vo vyjadrení neuvádza žiadnu novú argumentáciu a v celom rozsahu sa odvoláva na podané odvolanie,
a preto žalovaný 1/ tiež v celom rozsahu zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu
a naďalej žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací  podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal  vec podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1
a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ktorý v priebehu
konania zmenil obchodné meno  na Stredoslovenská distribučná, a.s. si žalobou podanou na Okresný
súd Banská Bystrica dňa 6.12.2017 uplatnil proti žalovanému IKM GROUP, s.r.o. Banská Bystrica
nárok na zaplatenie 1.350,94 Eur, ako zaplatenie škody v súlade s § 46 ods. 2 Zákona o energetike,
ktorú vypočítal v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. V žalobe žalobca
tvrdil, že dňa 14.12.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta W.. XX, Banská Bystrica, s číslom



odberného miesta XXXXXXX,, pri ktorej bolo zistené zapojenie citovaného odberného miesta priamo
v trafostanici káblom AYKY 3x220x70mm do inštalačnej časti prevádzky z vývodu 160A poistiek. Tiež
tvrdil, že pri kontrole odberného miesta pracovníci žalobcu odpojili predmetné odberné miesto vypnutím
trafostanice, o čom bol vyhotovený Protokol o zistení neoprávneného odberu, pričom je zrejmé, že odber
elektrickej energie bol na odbernom mieste vykonávaný bez určeného meradla, ako aj bez zmluvného
vzťahu a takého skutočnosti naplňujú skutkovú podstatu neoprávneného odberu   v zmysle § 46 ods.
1 Zákona o energetike. Neoprávnený odber žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 7.1.2016 v sume 1.350,94 Eur, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha. Súd prvej inštancie dňa
10.1.2018 vydal platobný rozkaz č.k. 63Cb/209/2017-24, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený
odpor a žalobcom uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany nedošlo
k neoprávnenému odberu elektrickej energie, pričom nehnuteľnosti na W. v Banskej Bystrici sú vo
výlučnom vlastníctve spoločnosti AUTO IM-EX, s.r.o., IČO: 45 575 789. Tiež poukázal na povinnosť
spoločnosti TERAPO spol.s.r.o. v Banskej Bystrici dodávať elektrickú energiu pre odberné miesto na N.
ceste č. XX. Tiež namietal, že on má priestory len v podnájme a uvedené priestory má v prenájme aj U. F.
- H., spol., IČO: 41 383 061, ktorému bola spoločnosť TERAPO spol.s.r.o. podľa  právoplatného rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica povinná dodávať elektrickú energiu. Žalovaný zároveň namietal
žalobcom uplatnenú výšku žalovanej sumy. Následne súd na základe návrhu žalobcu uznesením č.k.
63Cb/209/2017-104 zo dňa 19. 6. 2018 pripustil do konania žalovaného 2/, a to spoločnosť TERAPO,
spol.s.r.o., so sídlom Námestie Ľ.Štúra 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 603 467. Na základe
námietok žalovaného 2/, vlastníka pôvodnej trafostanice na N. ceste  č. XX v Banskej Bystrici, že práve
on žiadal žalobcu o odpojenie tohto odberného miesta z dôvodu vybudovania novej trafostanice naW.
č. XX v Banskej Bystrici, ako aj ďalších jeho tvrdení, žalobca na pojednávaní dňa 3.6.2019 zobral voči
žalovanému 2/ žalobu späť,  následkom čoho súd o späťvzatí žaloby rozhodol na tomto pojednávaní
uznesením do zápisnice a konanie súd voči žalovanému 2/ zastavil. Zároveň priznal žalovanému 2/
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Následne súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že práve žalovaný 1/ neoprávnene odoberal elektrickú energiu z
odberného miesta N. cesta č. XX, W. Bystrica, a keďže podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol v
tomto spore dôkazné bremeno, žalobu voči nemu zamietol napadnutým rozsudkom.

30. Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).



31. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012, k škode vypočítanej podľa
odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s
odstránením neoprávneného odberu elektriny.

32. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. V danom prípade preto
vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

33. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

34. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca
v podanom odvolaní tvrdí, že preukázal predloženou fotodokumentáciou, ako aj Protokolom o zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 14.12.2015, že elektrickú energiu neoprávnene
odoberal žalovaný 1/.

35. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a
obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada,
že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Odvolací súd zastáva
názor v súlade s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca hodnovernými dôkazmi v konaní nepreukázal,
že práve žalovaný 1/ neoprávnene odoberal elektrickú energiu z trafostanice patriacej žalovanému 2/.
Naopak, žalovaný 1/ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že priestory  ktoré mal na U. XX v podnájme,
užíval spolu s nájomcom H.s ktorým mal uzatvorenú dohodu o spoločnom hradení nákladov za elektrickú
energiu dodanú zo strany žalovaného 2/ nájomcovi N.E.spol. Zároveň odvolací súd má za to, že z
predloženej fotodokumentácie nie je možné ustáliť, že práve žalovaný 1/ bol subjektom, ktorý zodpovedá
za škodu vzniknutú žalobcovi neoprávneným odberom. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca v
konaní preukázal, že v trafostanici na Zvolenskej ulici č. 37, Banská Bystrica bolo toto odberné miestom
káblom z trafostanici zapojené, avšak vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
je iný subjekt ako žalovaný 1/ a zároveň tieto nehnuteľnosti užívajú viaceré podnikateľské subjekty
automaticky neznamená, že neoprávnený odber uskutočnil práve žalovaný 1/, ktorý nemal uzatvorenú
zmluvu o dodávke elektrickej energie ani so žalobcom, ani žalovaným 2/. V konaní žalovaný 1/ preukázal,
že mal zmluvne upravený spôsob úhrady elektrickej energie v priestore ktorý mal v podnájme, a preto
nemožno automaticky vyvodiť, že ide o neoprávnený odber v súlade s § 46 ods. 1 Zákona o energetike
tak, ako tvrdí žalobca. Odvolací súd má za to v súlade s názorom súdu prvej inštancie, že dôkazné
bremeno preukázania, že práve žalovaný 1/ odoberal neoprávnene elektrickú energiu bolo na žalobcovi.

36. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že nebolo jeho povinnosťou prizvať k zistenému neoprávnenému
odberu žalovaného 1/, ani políciu, odvolací súd s týmto  názorom súhlasí, avšak na druhej strane
poukazuje na to, že neoprávnený odber elektrickej energie je kvalifikovaný ako trestný čin, a preto bolo
a malo byť v záujme žalobcu prizval na miesto zistenia neoprávneného odberu príslušníkov policajného
zboru, ktorí by v rámci šetrenia zistili, kto za tento neoprávnený odber zodpovedá. Keďže tak žalobca
nekonal, sám sa dostal do dôkaznej núdze, nakoľko Protokol o zistení neoprávneného odberu, ktorý
je podpísaný len zamestnancami žalobcu nie je automaticky dôkazom o tom, že za tento neoprávnený
odber zodpovedá práve žalovaný 1/. V danom prípade ide o špecifický prípad, keďže vlastníkom
trafostanice je žalovaný 2/, vlastníkom nehnuteľnosti na W.. XX v Banskej Bystrici je iný právny subjekt
a tieto priestory využívajú viaceré podnikateľské subjekty, čo vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej
žalobcom - poštová schránka. Keďže zmluvný partner žalovaného 2/ odoberal elektrickú energiu na
základe uzatvorenej zmluvy a zároveň mal uzatvorenú dohodu so žalovaným 1/ o využívaní tejto
elektrickej energie, nemožno automaticky povedať, že ide o odoberanie elektrickej energie bez zmluvy
tak, ako tvrdí žalobca.

37. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalobca v žalobe neuviedol úplné, podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 150 ods. 1 CSP a ani
vierohodne nepreukázal, akým spôsobom a na základe akých dôkazov dospel k záveru, že za



neoprávnený odber elektrickej energie zodpovedá práve žalovaný 1/. Skutočnosť, že stroho uviedol, že
žalovaný 1/ s ním nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie v tomto konkrétnom prípade
automaticky neznamená, že ide o neoprávnený odber elektrickej energie žalovaným 1/ bez uzavretej
zmluvy a bez určeného meradla v súlade s § 46 ods. 1 Zákona o energetike. Žalobca v konaní na
žalovaným 1/ vznesené námietky žiadnym relevantným spôsobom nereagoval a žiadnym dôkazom
nevyvrátil tvrdenia a dôkazy predložené zo strany žalovaného 1/.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že v spore je pasívne legitimovaný
žalovaný 1/.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

40. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie v prípade, ak
sa nestotožní s tvrdeniami uvedenými v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že na rozdiel od
doterajšej právnej úpravy, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že je v jeho rozhodnutí riešená
otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil dovolanie a dovolací súd
nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho významu, ale bol oprávnený
preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej otázky, súčasná právna
úprava Civilného sporového poriadku dáva dovolaciemu súd právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku
zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti
dovolania ( § 421 ods. 1 CSP ). Z uvedeného dôvodu o prípustnosti dovolania môže rozhodnúť len
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací.

41. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalovanému 1/, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "63Cb/209/2017", "guid": "fff23c5f-98b0-4241-87d0-7b47b57f4cca:2ad1095f-f1b6-4170-945a-a23228519c39", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f4e8a68f-c28c-4274-8f0c-255e7273bfc7:8dca0ea0-ee8e-42e0-82bf-3ac132130425", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1", "spisova_znacka": "41Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/4/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117253045.1"}, {"guid": "81806c4c-7b10-4413-a82c-62f9775b519e:ce42070c-846f-4b42-8a9c-bf23e619bca3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6112222116.1", "spisova_znacka": "43Cob/167/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/167/2014 z 29. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6112222116.1"}, {"guid": "308f3598-bd0b-419d-b590-54c42c9562d6:20ac36a2-efa5-4723-809f-1202be6d8153", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2108223855.6", "spisova_znacka": "10Co/125/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/125/2012 z 23. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2108223855.6"}, {"guid": "a35e97e8-6a90-4787-aafc-12128c48f321:7c469f5c-b97e-45d6-860f-041250ef2bce", "ecli": null, "spisova_znacka": "64Cb/161/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/161/2012 z 12. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-10-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a35e97e8-6a90-4787-aafc-12128c48f321:7c469f5c-b97e-45d6-860f-041250ef2bce"}], "citovane_v": []}