{"guid": "c02878fe-c3fc-4be8-99cc-0417aa3e60ff:498c9747-c54b-4b01-8393-e7940cacfb87", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2", "spisova_znacka": "23S/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/25/2020 z 1. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. decembra 2020, sp. zn. 23S/25/2020, ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2", "identifikacne_cislo": "6020200100", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2020-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-112.odsek-8", "nazov": "§ 112 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-112.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-112.odsek-5", "nazov": "§ 112 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-112.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 79/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/79-2015/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/10-1996/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/79#paragraf-112", "/SK/ZZ/2015/79#paragraf-117", "/SK/ZZ/2015/79#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/79#paragraf-26", "/SK/ZZ/1996/10#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/498c9747-c54b-4b01-8393-e7940cacfb87", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/25/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200100
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: POWER BATTERY, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 36, 974
01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie,
Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/K. zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu   z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát  životného prostredia, Banská Bystrica, odbor
inšpekcie odpadového hospodárstva (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu
operatívnu kontrolu dodržiavania povinností podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o odpadoch“ alebo „zákon
č. 79/2015 Z. z.“). Kontrola bola vykonaná v dňoch XX.XX.XXXX, XX..XX.XXXX, XX.XX.XXXX  a
XX.XX.XXXX  za kontrolované obdobie od XX.XX.XXXX  do XX.XX.XXXX.

2.  O výsledku kontroly vyhotovil orgán verejnej správy prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX  Protokol č.
XXXX-XXXXX/XX/XXXX/B., súčasťou ktorého je zápisnica z prerokovania protokolu podpísaná dňa
XX.XX.XXXX. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v kontrolovanom období neviedol správne
evidenciu vykupovaného odpadu od fyzickej osoby - občanov, čím porušil ust. § 14 ods. 1 písm. f)
zákona o odpadoch v nadväznosti na ust. § 2 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej
povinnosti  a ohlasovacej povinnosti (ďalej len „vyhláška č. 366/2015 Z. z.“). Jedná sa o vykupované
batérie a akumulátory, ktoré pri vedení evidencie preradil z kat. č. XX  XX  XX  do kat. č. XX  XX  XX. Ďalej
neviedol evidenciu podľa § 1 ods. 2 a ust. § 2 vyhlášky č. 366/2015 Z. z., pretože evidenčný list odpadu
(ďalej len „ELO“) kat. č. XX  XX  XX  nevyplnil spôsobom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 citovanej
vyhlášky. Nesprávne vedenie ELO potvrdzujú náhodne vybrané sprievodné listy nebezpečného odpadu
(ďalej len „SLNO“). Operatívnou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca ako príjemca nebezpečného
odpadu neviedol správne evidenciu o prepravovanom odpade kat. č. XX  XX  XX  za obdobie 6-9/2017,
keď nesprávne uvádzal miesto vykládky ako sídlo žalobcu a nie prevádzku zberu a tiež bolo zistené, že
ako odosielateľ nebezpečného odpadu neviedol správne evidenciu o prepravovanom odpade kat. č. XX
XX  XX  za obdobie 6-9/2017, pretože nesprávne uvádzal v SLNO ako držiteľa a miesto nakládky svoju



spoločnosť, a nie držiteľa odpadu a miesto, kde bol odpad naložený. Uvedeným konaním porušil ust. §
26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 366/2015 Z. z.

3. Konateľ spoločnosti bol oboznámený so zistenými nedostatkami, s Protokolom o výsledku kontroly.
K výsledku kontroly sa žalobca písomne vyjadril v lehote určenej inšpekciou dňa XX.XX.XXXX, v
ktorom uviedol, že spoločnosť prijala nápravné opatrenia, ktoré zamedzia administratívnym chybám pri
vypisovaní SLNO, bude vykonávaná dvojitá kontrola každého dokladu. Urobí maximálne úsilie, aby sa
zistené nedostatky v budúcnosti neopakovali, požiadal o zohľadnenie týchto skutočností pri možných
sankciách, okrem iného uviedol, že sa jedná o spoločnosť s krátkou históriou, dynamicky sa rozvíjajúcou,
ktorá má záujem napredovať a poctivo a zodpovedne si plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o
odpadoch a ďalších právnych predpisov SR.

4. V zápisnici z prerokovania protokolu zo dňa XX.XX.XXXX  uložila Inšpekcia vedúcemu kontrolovaného
subjektu prijať v termíne spôsob odstránenia kontrolu zistených nedostatkov do 10 dní od podpísania
zápisnice, pričom kontrolovaný subjekt nezaslal písomnú správu o splnení prijatých opatrení.

5. Dňa XX.XX.XXXX  bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci porušenia
zákona č. 79/2015 Z. z. a zároveň bol upovedomený o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním
rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ktoré právo žalobca nevyužil.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa na základe kontrolou zistených nedostatkov ako príslušný orgán
podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z., v súlade s § 6 zákona č. 79/2015 Z.z. a podľa zákona č.
71/1967 Zb. rozhodnutím č. 4396300718/3043-8004/Schl zo dňa 08.03.2018 uložil žalobcovi pokutu
podľa § 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. vo výške X  XXX,- EUR, za porušenie povinnosti podľa
§ 14 ods. 1 písm. f) a podľa § 26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch, čoho sa žalobca dopustil
vyššie popísaným konaním. Rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 43 960 010 18/5093-22276/Kun zo dňa 02.07.2018 a vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie.  Orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní o pokute vydal v poradí druhé
rozhodnutie č. 4396301818/8114-34328/Schl zo dňa 09.10.2018, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa
§ 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. vo výške X  XXX,- EUR, za porušenie povinnosti podľa § 14 ods.
1 písm. f) a podľa § 26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch. Rozhodnutie bolo v odvolacom konaní
zrušené rozhodnutím žalovaného č. 43 960 002 19/249-408/Kun zo dňa 18.01.2019 a vec bola vrátená
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa XX.XX.XXXX  orgán verejnej správy
prvého stupňa v konaní o pokute vydal v poradí tretie rozhodnutie pod č. 4396301819/4971-31670/Schl,
ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. vo výške X  XXX,- EUR, za
porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. f) a podľa § 26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch.  Podľa
prvostupňového orgánu uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch u oboch skutkov.

7. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 4396301819/4971-31670/Schl zo dňa 28.08.2019
odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie o pokute je nezákonné, pretože začatiu kontroly
nepredchádzalo písomné poverenie na vykonanie kontroly, ktoré podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996
Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z.z.“) je potrebné považovať za právny titul
na začatie výkonu kontrolu. Žalobca ďalej namietal nesprávny záver Inšpekcie o tom, že nie je povinná
kontrolovanému subjektu predložiť okrem služobného preukazu aj poverenie na vykonanie kontroly v
zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z.z. Namietal nesprávne právne posúdenie veci pri výkone
kontroly s poukazom na § 112 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., v zmysle ktorého sa postupuje pri výkone
kontroly podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 10/1996 Z.z., a teda v zmysle ust. § 11 ods. 2 tohto
zákona s tým, že ust. § 112 ods. 5 zákona o odpadoch vymedzuje iba spôsob preukazovania totožnosti
kontrolóra. Tvrdil nepreukázanie porušenia povinnosti, ktoré sa mu kladie za vinu. Ustanovenie § 14
ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch ukladá všeobecnú povinnosť držiteľa viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov a nakladanie s nimi, pričom z rozhodnutia o pokute vyplýva, že si túto
povinnosť nesplnil. Zmenou položiek tejto evidencie nedochádza k porušeniu predmetnej povinnosti.
Zákon o odpadoch nezakazuje preradenie odpadu pri vykonávaní činnosti s odpadom na iné katalógové
číslo. Napokon namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ak sa prvostupňový orgán náležite
nevysporiadal s tvrdenou absenciou písomného poverenia na vykonanie kontroly a tiež neprimeranú
dĺžku konania v súvislosti  s čím spochybnil naplnenie požadovaného represívneho a preventívneho



účinku uloženia pokuty (v poradí už tretím rozhodnutím) ak žalobca už v roku 2017 vykonal všetky
náležité opatrenia, ktoré odstránili pochybenia, za ktoré je sankcionovaný.

8. Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 43 960
024 19/9333-46765/Kun zo dňa 10.12.2019 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie o
uložení pokuty potvrdila.

9. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prvostupňový orgán verejnej správy riadne
zistil a vyhodnotil zistený skutkový stav a správne vec právne posúdil ak rozhodol o uložení pokuty.
Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti objektívne zdôvodňujúce protiprávny stav zistený
vykonanou kontrolou a nevyvrátil kontrolou zistenie porušenia, preto sa v plnom rozsahu stotožnil so
závermi prvostupňového orgánu. Konštatoval, že skutočnosť, že sa pracovníci kontroly nepreukázali
poverením na vykonanie kontroly, ale iba služobným preukazom potvrdzujúcim ich oprávnenosť
na výkon kontroly nezakladá dôvod nezákonnosti procesného postupu výkonu kontroly a následne
nezákonnosti vydaného rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca si nesprávne vykladá ust. § 11 ods.
2 písm. a) zákona o kontrole a zároveň ust. § 112 ods. 8 zákona o odpadoch. Z Protokolu z kontroly
vyplýva, že žalobca bol oboznámený s predmetom kontroly, účelom a dobou trvania kontroly čo je
zdokumentované v Protokole, ktorý konateľ žalobcu podpísal. Zákon o kontrole neurčuje ani formu a ani
spôsob oznámenia uvedených skutočností kontrolovanému subjektu, ktoré sú mu oznámené vždy pri
začatí kontroly a následne sú uvedené aj písomne do výstupu z kontroly. Uzavrel, že pracovníci kontroly
postupovali podľa ust. § 112 ods. 5 zákona o odpadoch, ktorý je lex specialis vo vzťahu ku zákonu o
kontrole, ktorý je lex generalis.

10. K namietanému nepreukázaniu porušenia povinnosti žalovaný uviedol, že každý je povinný nakladať
s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom v zmysle § 112 ods. 1 zákona
o odpadoch. Žalobca je zodpovedný za dodržiavanie povinností pri nakladaní s odpadmi, pričom v
zmysle § 14 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch je držiteľ odpadu povinný viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. Poukázal na § 2 ods. 1, § 11 ods. 1 vyhlášky č.
366/2015 Z.z., v ktorých sa bližšie upravuje spôsob vedenia evidencie odpadov pre všetky kategórie
odpadov a evidencie o prepravovanom nebezpečnom odpade ako aj spôsob ako je potrebné ELO a
SLNO vypĺňať. Nedochádzalo len k drobným nezrovnalostiam formálneho charakteru, teda náhodným
chybám v evidencii, ale k systematickým pochybeniam, ktoré podstatnou mierou ovplyvnili výpovednú
hodnotu vedenej evidencie do takej miery, až túto úplne stratili. Tvrdenie žalobcu o tom, že zákon o
odpadoch nezakazuje preradenie odpadov pod iné katalógové číslo označil za účelové, pretože žalobca
predmetné odpady, ktoré vykúpil od fyzických osôb - občanov, svojvoľne, vedome a v rozpore so zákonmi
o odpadoch, za účelom ich prepravy mimo územia Slovenskej republiky preradil z katalógového č.
XX  XX  XX  do katalógového č. XX  XX  XX. Na základe predložených ELO tak bolo prepravené z
územia Slovenskej republiky prekročené množstvo odpadu, na ktoré mal odvolateľ vydané povolenie
rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR.

11. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranú dĺžku konania, táto podľa žalovaného bola spôsobená tým,
že žalobca opakovane využíval svoje procesné právo odvolať sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty.
To, že by uložená pokuta nenapĺňala represívny a preventívny účinok označil za účelové s cieľom
vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie zákona o odpadoch, ktorej ho nezbavuje ani to, že vykonal
náležité opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu. Výšku pokuty označil za primeranú ak bola
uložená pri dolnej hranici rozpätia od 500,- EUR do 50 000,- EUR, pričom v súlade s § 116 ods. 2
zákona o odpadoch zohľadnil závažnosť, rozsah a čas trvania právneho konania. Najmä zohľadnil
skutočnosť neoprávneného, svojvoľného a vedomého preradenia odpadu pod iné katalógové číslo a
ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil, že žalobca v čase vykonávania kontroly vytvoril vhodné podmienky
na vykonanie kontroly a poskytoval súčinnosť počas kontroly, keď predložil načas všetky požadované
dokumenty a nemal snahu pri predkladaní dokladov nič utajiť.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy a vec vrátiť orgánu verejnej správy vyššieho stupňa na ďalšie konanie.

13. Žalobca navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce  prvostupňové
rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP.



14. Namietal, že kontrola bola vykonaná bez predchádzajúceho oznámenia žalobcovi o začatí kontroly
a tiež, že administratívny spis neobsahuje akúkoľvek zmienku o existencii takéhoto oznámenia. Tvrdil,
že žalovaný nedodržal postup stanovený v ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole. Rozporoval
správnosť a úplnosť Protokolu z kontroly, v ktorom je uvedené, že vedúci kontrolovaného subjektu bol
informovaný o predmete kontroly, účele a dobe trvania kontroly. Navyše tvrdil, že takto informovaný bol
až dňa XX.XX.XXXX  a nie najneskôr pri začatí kontroly. Ak vykonaná kontrola nebola začatá zákonným
spôsobom, potom aj prvostupňové rozhodnutie vydané na základe podkladov z kontroly vykonanej
nezákonným postupom je v rozpore so zákonom, rovnako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým ho
potvrdil. Žalobca namietal absenciu poverenia na výkon kontroly, pričom považoval konanie o pokute za
nezákonné z dôvodu, že zamestnanci prvostupňového orgánu nemali písomné poverenie na vykonanie
kontroly. To, že zákon o odpadoch  určuje oprávnenie osoby vykonávajúcej štátny dozor preukázať
sa kontrolovanej osobe svojim služobným preukazom neznamená, že zamestnanci prvostupňového
orgánu sú oprávnení vykonávať kontrolu bez toho, aby boli na jej vykonanie splnomocnení vedúcim
zamestnancom príslušného Inšpektorátu životného prostredia. Existencia písomného poverenia je
základným a nevyhnutným predpokladom na to, aby správny orgán vôbec mohol legitímnym spôsobom
začať s výkonom kontroly určitého subjektu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 a ods. 4 zákona
o kontrole. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sž/139/01, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/251/2012 zo dňa 18.02.2014 a
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/140/2010 zo dňa 27.03.2012, z ktorých vyplýva,
že absencia písomného poverenia na vykonanie kontroly spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
V tejto súvislosti poukázal na potrebu zohľadniť „teóriu ovocia otráveného stromu“, podľa ktorej pokiaľ
prebiehajúce konanie nenapĺňa znak zákonnosti (je nezákonné), a to už počnúc jeho začiatkom, je
nemysliteľné, aby jeho výsledkom bolo zákonné rozhodnutie.

15. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodujúce orgány na vykonanú kontrolu bez písomného
poverenia aplikovali ustanovenia iného právneho predpisu než mali a to zákon o odpadoch namiesto
zákona o kontrole v štátnej správe. Žalovaný si nesprávne vyložil ust. § 112 ods. 8 ak neaplikoval §
11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole, ale vzhľadom na výnimku (ak v ods. 1 až 7 nie je uvedené inak)
aplikoval § 112 ods. 5 zákona o odpadoch, ktoré však vymedzuje spôsob preukazovania totožnosti osoby
vykonávajúcej dozor, a nie existenciu poverenia alebo jeho rozsahu.

16. Podľa žalobcu bolo zistenie skutočného stavu nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, ak žalovaný
konštatoval, že žalobca svojim konaním spočívajúcom v nesprávnom vedení evidencie odpadu sa
dopustil porušenia ust. § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch, čím naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle § 117 ods. 1 zákona o odpadoch. Tvrdil, že z ust. § 14 ods. 1
písm. f) zákona o odpadoch nemožno vyvodiť, že zmenou položiek tejto evidencie dochádza k porušeniu
predmetnej povinnosti a teda pri aplikácii bežných výkladových metód toto ustanovenie explicitne
neporušil. Žalobca v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Naopak,
orgán verejnej správy musí konať vždy na základe príslušného právneho predpisu v zmysle čl. 2 ods.
2 Ústavy SR.

17. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím je
nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie ak žalovaný ani prvostupňový orgán sa k absencii
písomného poverenia na vykonanie kontroly nevyjadrili relevantným spôsobom. Došlo k porušeniu
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje nijaké logické premietnutie
vykonaného dokazovania a zisťovania skutkového stavu so závermi výroku. Žalobca vytýkal
žalovanému, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou ohľadom tvrdeného
nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keď podľa žalobcu to bol dôvod pre zrušenie
takéhoto rozhodnutia. V prípade, že pochybenie prvostupňového orgánu neodstránil ani žalovaný, je to
dôvodom na to, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako
nedôvodnú navrhol zamietnuť.

19. K namietaným vadám, ktoré mali mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a
rozhodnutia prvostupňového orgánu  konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 11



ods. 2 písm. a) časť za bodkočiarkou zákona o kontrole, keď pred začatím kontroly oznámil žalobcovi
predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a zároveň sa preukázal
služobným preukazom, pričom predmetné riadne zdokumentoval v Protokole z kontroly. Protokol konateľ
žalobcu podpísal, čím súhlasil so spôsobom aplikácie § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole. Žalobca
nevzniesol námietku k prebiehajúcej kontrole, teda akceptoval formu a spôsob akým žalovaný oznámil
skutočnosti ohľadom začatia kontroly. Ak žalobca podpísal protokol, tak si bol vedomý obsahu znenia
predmetného protokolu. Poukázal na rozsudok K. B. v A. A. sp. zn. XXS/XX/XXXX  a sp. zn. XXS/XX/
XXXX, z ktorého vyplýva, že forma akú zvolí správny orgán na oznámenie o vykonaní kontroly je výlučne
na jeho uvážení a pokiaľ by účastník konania mal za to, že nebol poučený o skutočnostiach uvedených v
ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal, nakoľko z Protokolu
o kontrole vyplýva opak. V predmetnej veci žalobca nenamietal v čase prejednávania Protokolu z
kontroly, že nebol upovedomený o skutočnostiach uvedených v ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o
kontrole, pričom správnosť Protokolu potvrdil podpisom.

20. K absencii poverenia na výkon kontroly poukázal žalovaný na znenie § 112 ods. 5 zákona o odpadoch
v znení účinnom do 26.12.2019. Cieľom tohto ustanovenia bolo stanoviť osobitný procesný postup vo
vzťahu k ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole a taktiež k ust. § 9 ods. 3 zákona o kontrole v znení
účinnom do 31.12.2019. Zákon o odpadoch ako lex specialis vo vzťahu k zákonu o kontrole stanovil
výnimku vo vzťahu k § 11 ods. 2 písm. a), v zmysle ktorého je zakotvená povinnosť pracovníka kontroly
preukázať sa jednak poverením na vykonanej kontroly a jednak dokladom totožnosti alebo služobným
preukazom, ktorá výnimka spočíva v tom, že sa nevyžaduje aby osoba, ktorá vykonáva štátny dozor
disponovala dvoma dokumentmi, postačuje jej preukázať sa iba služobným preukazom zamestnanca.
Je tomu tak z dôvodu, že podľa zákona o odpadoch sa nevyžaduje existencia poverenia na výkon
kontroly popri služobnom preukaze. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXS/XX/XXXX. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutia K. B. v A. sp.zn.
XS/XXX/XXXX  považuje žalovaný za zavádzajúce, nakoľko v tom čase bol účinný zákon č. 223/2001
Z.z. o odpadoch, pričom ustanovenie o štátnom dozore bolo v inom znení. Taktiež rozhodnutie N. B.
B. sp.zn. XSž/XXX/XX, sa podľa žalovaného netýka procesného postupu podľa zákona o odpadoch.
Navyše, prijatím zákona č. 460/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch,
účinný od 27.12.2019 došlo k rozšíreniu ust. § 112 ods. 5 zákona o odpadoch o nasledovnú vetu
„poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu podľa osobitného predpisu
sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje“. Novelizácia zákona mala odstrániť
výkladové problémy vo vzťahu k požadovaniu poverenia na vykonanie kontroly. Uvedené potvrdzuje
aj odôvodnenie prijatej zmeny v Pozmeňujúcom návrhu k vládnemu návrhu zákona, v zmysle ktorého
„navrhované doplnenie nemení doterajší úmysel zákonodarcu, a to vylúčiť požiadavku písomného
poverenia pri výkone štátne dozoru podľa zákona o odpadoch, ale iba ho potvrdzuje s cieľom eliminovať
výkladovú nejasnosti, či špekulácie. Je vhodné uviesť, že požiadavka písomného poverenia môže
spôsobovať nepružnosť a prekážku v riadnom výkone štátneho dozoru“.

21. Žalovaný odmietal tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a konštatoval, že bol
zistený preskúmaním evidenčných listov odpadov predložených v rámci prvostupňového správneho
konania a rozhodnutia o udelení autorizácie na prípravu na opätovné použitie použitých batérií a
akumulátorov vydaného podľa § 89 ods. 1 písm. a) bod 5 zákona o odpadoch a ďalších rozhodnutí
udelených žalobcovi, z ktorého dokazovania vyplynulo, že žalobca v kontrolovanom období vykupoval
batérie a akumulátory od fyzických osôb - občanov, čím prijal do svojej prevádzky odpady kat. č. XX
XX  XX-batérie a akumulátory uvedené v XX  XX  XX, XX  XX  XX, alebo XX  XX  XX  a netriedené
batérie a akumulátory obsahujúce tieto batérie - teda komunálny odpad. Z ust. § 14 ods. 1 písm. f)
zákona o odpadoch, § 105 ods. 3 písm. c) zákona o odpadoch, z § 2 ods. 1, § 11 ods. 1 vyhlášky č.
366/2015 Z.z., z § 16 ods. 2 písm. a) a § 81 ods. 2 zákona o odpadoch vyplýva, že držiteľ odpadu má
povinnosť viesť evidenciu odpadu na evidenčných listoch, ktoré tvoria prílohu k vyhláške č. 366/2015
Z.z., pričom konkrétny druh odpadu je povinný zaraďovať do príslušnej skupiny odpadov, ktorú určil
zákon o odpadoch. K žalobnej námietke, že zákon o odpadoch nezakazuje .......nie odpadu na iné
katalógové číslo a teda žalobca svojim konaním pri preradení odpadu neporušil žiadne povinnosti podľa
zákona o odpadoch, žalovaný uviedol, že zákon o odpadoch neobsahuje výslovný zákaz preradenia
odpadu z jednej  kategórie do inej, avšak stanovuje povinnosť viesť evidenciu odpadov v súlade so
zákonom, pričom z ustanovení zákona o odpadoch vyplýva povinnosť zaradiť komunálny odpad do
skupiny 20. Ak má teda držiteľ odpadu povinnosť zaradiť komunálny odpad do skupiny 20, tak je
logické, že má zakázané zaradiť komunálny odpad do inej skupiny ako skupiny 20. Navyše zopakoval



argumentáciu z odôvodnenia rozhodnutia o svojvoľnom vedomom a účelovom preradení odpadu do inej
kategórie, s cieľom jeho prepravy mimo územia Slovenskej republiky. Žalovaný dodal, že žalobca sa
dopustil aj porušenia ust. § 26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1
vyhlášky č. 366/2015 Z.z., avšak predmetné porušenie nie je z jeho strany namietané.

22. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán
nie je orgánom, ktorý by mal vykladať účastníkovi konania zákonné ustanovenia, ale má sa týkať
skutočností uvedených v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca sa nezmieňuje v žalobe o
nedostatočnom odôvodnení skutkového stavu veci, ktorým je nedodržanie povinností ustanovených
v zákone o odpadoch. Podľa žalovaného vyplýva z obsahu správnej žaloby, že žalobca sa snaží
vyhnúť uloženej pokute, pričom správnu žalobu postavil najmä na údajnom nedodržaní procesného
postupu stanoveného zákonom o kontrole v štátnej správe. Podľa žalovaného je argumentácia žalobcu
nepresvedčivá a zavádzajúca.

23. Uzavrel, že námietky podané v správnej žalobe sú obsahovo totožné s námietkami podanými v
rámci odvolacieho konania, s ktorými sa žalovaný vysporiadal a preto trvá na všetkých argumentoch a
vyjadreniach, ktoré uviedol v odôvodnení z rozhodnutia.

24. Žalobca podal repliku, v ktorej uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevysporiadal
so žalobcom prezentovanými argumentmi. Konštatoval, že predmetná novela zákona o odpadoch prijatá
zákonom č. 460/2019 Z.z. vstúpila do účinnosti od 27.12.2019, pričom kontrola u žalobcu bola vykonaná
v V. XXXX, takže novelizované ust. § 112 ods. 5 zákona o odpadoch sa na predmetný prípad neaplikuje.
Žalovaný sa snaží bagatelizovať vážne procesné pochybenie Inšpekcie a odvrátiť pozornosť súdu od
jadra problému.

25. Žalovaný v duplike konštatoval, že žalobca v replike v zásade neuviedol žiadne argumenty, ktoré by
boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenie žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe. Nakoľko žalobca zopakoval
argumenty uvedené už v rámci odvolacieho konania, resp. v správnej žalobe, nepovažoval za účelné
s k nim vyjadrovať.

26. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa
zúčastnili obaja účastníci konania. Tak žalobca, ako aj žalovaný v prednesoch na pojednávaní zotrvali
na svojich stanoviskách.

27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup orgánu verejnej správy
vrátane prvostupňového rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP),
zároveň posudzoval, či v konaní v rámci správneho trestania sa nevyskytli vady vymedzené v ustanovení
§ 195 písm. a) až e) SSP, na ktoré by správny súd musel prihliadať ex offo a postupovať v zmysle §
196 SSP, pričom dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie
žalovaného a postup žalovaného v konaní je súladný so zákonom.

28.  Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.



32.  Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

33.  Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu
bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto dokazovanie
správny súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie, ktoré
je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou
správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmať
či postup a rozhodnutie je v súlade so zákonom.

34. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty žalobcovi podľa § 117 ods. 1 zákona
č. 79/2015 Z.z. vo výške X  XXX,- EUR, za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. f) a podľa §
26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch.

35. Podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch; pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán
štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá
poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods. 4; §
16 ods. 8 písm. b); § 17 ods. 1 písm. c), d), g), h), i), k), l); § 19 ods. 1 písm. b), c), e), h); § 21 ods. 3
písm. b), c), e), h), i), k), p), q), r), s); § 26 ods. 2 písm. a), b);...

36. Podľa § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch;  držiteľ odpadu je povinný
f) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.

37. Podľa § 26 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch;  odosielateľ nebezpečného odpadu a ten, komu je
nebezpečný odpad určený (ďalej len \"príjemca nebezpečného odpadu\"), sú povinní
a) viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade.

38. Podľa § 112 ods. 1 zákona o odpadoch; štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len \"štátny
dozor\") je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (ďalej
len \"kontrolovaná osoba\") podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na
jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. ...

39. Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch; ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba
porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na
jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží
jej pokutu podľa § 117. ...

40. Podľa § 112 ods. 8 zákona o odpadoch; pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa osobitného
predpisu, ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak. Ustanovenia osobitného predpisu nie sú odsekmi
4 a 6 dotknuté.

41. Podľa § 112 ods. 5 zákona o odpadoch; osoba vykonávajúca štátny dozor sa preukazuje služobným
preukazom, na požiadanie umožní do neho nahliadnuť.

42. Podľa § 112 ods. 9 zákona o odpadoch; za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení
povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.

43. Podľa § 116 ods. 1 zákona o odpadoch; konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej
osobe - podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového
hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo.



44. Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch; pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah
a čas trvania protiprávneho konania.

45. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z.; kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly
(ďalej len \"pracovníci kontroly\") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním
splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 11 ods. 2 písm. a)  zákona č. 10/1996 Z. z.; pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom
kontroly povinní
a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly, preukázať sa
poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, ak to osobitný
predpis neustanovuje inak; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu
kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly.

47. Z preskúmavaného spisového materiálu správny súd zistil, že z protokolu z kontroly nesporne
vyplýva, že konateľ žalobcu ako kontrolovaného subjektu bol informovaný o predmete kontroly, účele a
dobe trvania kontroly. Uvedená skutočnosť je poznamenaná v protokole, pričom konateľ žalobcu protokol
podpísal. Právna úprava neupravuje ako konkrétne, akým spôsobom, či formou má byť kontrolovaný
subjekt oboznámený o začatí kontroly, preto by žalobca musel preukázať, že nebol oboznámený o
predmetných skutočnostiach, ak z protokolu svedčí opak, pričom uvedenú skutočnosť pri podpisovaní
protokolu konateľ žalobcu nenamietal. Navyše svojim konaním, súčinnosťou pri vykonávaní kontroly len
uznal, že akceptuje začatie kontroly za podmienok ako bola začatá. Žalobca v žalobe ani neuvádza ako
a čím konkrétne by tvrdený nezákonný postup pri začatí kontroly mal spôsobiť ujmu na subjektívnych
právach žalobcu, v čom by ujma mala spočívať, v čom by bol iný výsledok kontroly.

48. Nesprávna je argumentácia žalobcu, že výkon kontroly bol realizovaný bez poverenia na jej
vykonanie. To, že sa osoby vykonávajúce štátny dozor nepreukázali písomným poverením na vykonanie
kontroly, neznamená, že poverené neboli. Kontrola začala a bola vykonaná legitímnym spôsobom, teda
nedošlo k namietanému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

49. Neobstojí ani žalobný dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci, ak podľa žalobcu žalovaný
nesprávne aplikoval Zákon o odpadoch namiesto Zákona o kontrole v štátnej správe. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prípade žalobnej námietky sa v zásade jedná len o nesúhlas
žalobcu s vydaným rozhodnutím, o polemiku nad správnosťou výkladu aplikovaných právnych noriem.

50. Orgán verejnej správy na zistený skutkový stav správne aplikoval predmetné ustanovenia Zákona o
odpadoch, ktorý je vo vzťahu k Zákonu o kontrole v štátnej správe zákonom lex specialis. Ustanovenie §
112 ods. 8 Zákona o odpadoch upravuje, že pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa osobitného
predpisu, ktorým je Zákon o kontrole v štátnej správe, ak v odsekoch 1 až7 nie je ustanovené inak.
Práve v ustanovení § 112 ods. 5 Zákona o odpadoch je osobitná právna úprava, z ktorej vyplýva,
že osoba vykonávajúca štátny dozor sa preukazuje služobným preukazom, na požiadanie umožní do
neho nahliadnuť. Odlišujúca sa právna úprava pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti odpadového
hospodárstva sleduje väčšiu pružnosť a eliminovanie prekážok v riadnom výkone štátneho dozoru,
ktoré by mohlo spôsobovať predkladanie poverenia na výkon kontroly. Navyše pri začatí kontroly nie
je možné dopredu určiť napríklad dátum ukončenia kontroly, ktorý závisí aj od priebehu samotnej
kontroly, je ovplyvnené aj činnosťou kontrolovanej osoby. Správny súd sa teda stotožňuje s výkladom
a aplikáciou ustanovenia § 112 ods. 8 v spojení s § 112 ods. 5 Zákona o odpadoch, ktorý vylučuje
aplikáciu ustanovenia Zákona o kontrole - § 11 ods. 2 písm. a) ako všeobecného právneho predpisu.
Napokon správnosti takéhoto výkladu dala za pravdu aj neskôr prijatá právna úprava novela zákona o
odpadoch vykonaná zákonom č. 460/2019 Z. z., ktorým sa od 27.12.2019 doplnil odsek 5 §-u 112 Zákona
o odpadoch novou vetou v znení „Poverenie vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného
zástupcu podľa osobitného predpisu sa na výkon štátneho dozoru podľa tohto zákona nevyžaduje“. Je
zrejmé, že právna úprava bola prijatá neskôr, po vykonaní kontroly, zákonnosť ktorej je posudzovaná



v predmetnom súdnom konaní. Avšak aj v období pred prijatím predmetnej novely, zákon o odpadoch
bolo potrebné vykladať a aplikovať tak, že osoba vykonávajúca štátny dozor v oblasti odpadového
hospodárstva sa poverením nepreukazuje. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že uvedené doplnenie
nezmenilo doterajší úmysel zákonodarcu, a to vylúčiť požiadavku písomného poverenia pri výkone
štátneho dozoru podľa Zákona o odpadoch, ale ho iba potvrdzuje s cieľom eliminovať výkladové
nejasnosti, či špekulácie.

51. Podľa § 12 ods. 1 zákona o odpadoch;  každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi
zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ...

52. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 366/2015 Z. z.; evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov vedú
držiteľ odpadu, sprostredkovateľ a obchodník podľa druhov alebo poddruhov bez obmedzenia množstva
na Evidenčnom liste odpadu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

53. Podľa § 16 ods. 2, písm. a) zákona o odpadoch; ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu
od fyzickej osoby, je okrem povinností podľa odseku 1 povinný
a) zaradiť odpad odobratý od takejto osoby ako komunálny odpad;...

54. Podľa § 81 ods. 2 zákona o odpadoch; komunálne odpady vrátane oddelene zbieraných zložiek
komunálneho odpadu sa podľa Katalógu odpadov zaraďujú do skupiny 20.

55. Za nedôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku ohľadom nedostatočne zisteného
skutočného stavu veci, nepostačujúceho pre riadne posúdenie veci. Naopak, z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, akého konania sa žalobca dopustil, keď pri vedení evidencie pri
vykupovaných batériách a akumulátoroch od fyzických osôb zmenil položky preradením odpadu z kat.
č. XX  XX  XX  do kat. č. XX  XX  XX. V súlade s § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch je držiteľ
odpadu povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. Za
porušenie tejto povinnosti, čo je považované za iný správny delikt, uloží príslušný orgán štátnej správy
odpadového hospodárstva právnickej osobe pokutu vo výške od 500 Eur do 50 000 Eur. Je zrejmé, že
povinnosť držiteľa odpadu je určená všeobecne ako povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch
a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. To, že zákon o odpadoch výslovne nezakazuje preradenie
odpadu na iné kat. č. neznamená, že žalobca sa nedopustil porušenia povinnosti pri vedení evidencie
odpadu, ak Zákon o odpadoch vrátane vyhlášky konkrétne stanovuje ako má žalobca túto evidenciu
viesť tak, aby bola súladná s právnou úpravou. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného,
že ak má držiteľ odpadu povinnosť zaradiť komunálny odpad do skupiny 20, je logické, že zároveň
nemôže zaradiť komunálny odpad do inej skupiny ako skupiny 20. Ak tak urobí, poruší povinnosť viesť
evidenciu o druhoch a množstve odpadov a nakladaní s nimi.

56. Správny súd nezistil tvrdené nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie má
náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé,
ktoré skutočnosti vzal rozhodujúci orgán za podklad k rozhodnutiu, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a ako sa vysporiadal
s návrhmi a námietkami žalobcu uplatnenými v konaní. To, že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa
predstáv žalobcu nespôsobuje jeho nezákonnosť.

57. Správny súd má za to, že žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy za zistené predmetné
porušenie, ktoré bolo kladené žalobcovi za vinu, uložil správnu pokutu v zmysle    § 117 ods. 1 zákona
č. 79/2015 Z. z. Z rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňového orgánu nepochybne vyplýva, ktoré
skutočnosti boli zohľadnené pri ukladaní výšky pokuty (§ 116 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z. z.). Orgány
verejnej správy zohľadnili, že sankcia za správny delikt má plniť jednak výchovnú ale aj preventívnu
funkciu, zároveň musí byť represiou za protispoločenské konanie. Preto sankciu uloženú vo výške X
XXX  Eur, na dolnej hranici zákonného rozpätia od 500 Eur do 50 000 Eur, považuje aj správny súd za
primeranú vzhľadom na skutkové okolnosti ako aj subjektívnu stránku porušenej povinnosti. Zároveň
bola dodržaná tak subjektívna ako aj objektívna lehota pre možnosť začatia konania o uložení pokuty
v zmysle § 116 ods. 1 Zákona o odpadoch.

58. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.



59. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania
v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario.

60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e :  Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,         § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok               (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť            a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c02878fe-c3fc-4be8-99cc-0417aa3e60ff:7a1c94b0-e21c-4c61-9f8b-b62e8b1b4bc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2", "spisova_znacka": "23S/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/25/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6020200100.2"}], "citovane_v": []}