Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/15/2019 z 20. 5. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. mája 2020, sp. zn. 24Sa/15/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200699.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sa/15/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200699.1 | 2020-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0db49c2a-0a44-4119-b696-2f2e0c92087d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200699.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200699
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200699.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobcu: Z.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXXXX/XXX, XXX XX C. C., právne
zast.: A.. F. R., F., advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Z. XXXX/X, XXX XX H. - K. Z., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 61693-3/2019-BA zo dňa 20.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca je advokátom od 27.08.2015. Na základe oznámenia Slovenskej advokátskej komory,
že žalobca vykonával advokáciu samostatne do 02.01.2019, oznámila Sociálna poisťovňa, pobočka
Banská Bystrica žalobcovi listom z 30.01.2019, že mu dňa 02.01.2019 zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Listom zo dňa
08.04.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica oznámila žalobcovi, že ku dňu 02.01.2019 mu
nezaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby, ale pokračuje aj po 02.01.2019, lebo následne bolo zistené, že je komplementárom obchodnej
spoločnosti F. Q. k. s., pričom za kalendárny rok 2017 dosiahol príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti
uvedený v daňovom priznaní vyšší ako zákonom ustanovenú sumu (5 472 Eur).

2. Voči oznámeniu zo dňa 08.04.2019 podal žalobca námietky zo dňa 06.05.2019, v ktorých namietol,
že nemá povinnosť uhrádzať povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pretože v zmysle
Spoločenskej zmluvy o založené obchodnej spoločnosti F. Q. k. s. nemá podiel na zisku komanditnej
spoločnosti, t. j. neexistuje príjem, z ktorého by mal poistenie platiť. Ak nie je splnená podmienka
príjmu, nemá byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej aj len „SZČO“) pre
účely sociálneho poistenia, hoci je komplementárom komanditnej spoločnosti. Navyše, platí povinné
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie z odmeny za výkon funkcie štatutára v predmetnej
obchodnej spoločnosti.

3. V dôsledku podaných námietok voči oznámeniu o nezaniknutí povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa stal zánik tohto poistenia sporným, o ktorom rozhoduje
pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím č. 11 337-1/2019-BB zo dňa 17.05.2019
rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe Z.. A. A., povinné nemocenské poistenie a povinné



dôchodkové poistenie nezaniká dňa 02.01.2019, ale trvá naďalej. V odôvodnení rozhodnutia odkázala
na aplikované ustanovenie § 5, § 3 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň
poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a s poukazom
na skutkový stav, že Z.. A. A. je od 10.02.2017 komplementárom v F. Q. k. s. uzavrel, že žalobcovi dňa
02.01.2019 predmetné povinné poistenie SZČO nezaniklo.

5. Proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne
právne posúdenie veci v dôsledku nesprávnej aplikácie a najmä interpretácie použitých zákonných
ustanovení. Poukázal na § 5, § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a na § 6 ods. 1 písm. d) a § 6
ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Nesúhlasil so záverom Sociálnej poisťovne, ak v zmysle Spoločenskej
zmluvy o založení spoločnosti F. Q. k. s. má nulový príjem a navyše uhrádza povinné nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie z titulu výkonu funkcie štatutára v komanditnej spoločnosti, t. j. z
odmeny za výkon tejto funkcie.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 61693-3/2019-BA zo dňa
20.09.2019 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považovala za vecne správne
a vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca mal právne postavenie povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO aj po 02.01.2019 na základe skutočnosti,
že od 10.02.2017 do súčasnosti je komplementárom obchodnej spoločnosti F. Q. k. s. a jeho príjem
zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2017 presiahol zákonom ustanovenú sumu. V zmysle § 21
ods. 4 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od
01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená
na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká
odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Príjmy z
podnikania, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok
2017, Sociálna poisťovňa posudzuje ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti, bez ohľadu na to,
na základe akého oprávnenia účastník konania tieto príjmy dosiahol. Ku dňu 02.01.2019 účastníkovi
konania nezanikli všetky oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Ako komplementár
komanditnej spoločnosti, bol aj po 02.01.2019 v právnom vzťahu, ktorý zakladal právo na dosahovanie
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, preto nesplnil všetky podmienky pre zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

8. Zákon č. 461/2003 Z. z. umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (§
138), a preto nemá pri posúdení zániku tohto poistenia vplyv skutočnosť, že účastník konania bol do
Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou
prihlásený od 01.01.2019 ako zamestnanec zamestnávateľa F. Q. k. s.

9. Na účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
je rozhodujúce, či tejto samostatne zárobkovo činnej osobe zanikli všetky oprávnenia na vykonávanie
činnosti. Z ustanovení § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že zánik poistenia sa
neposudzuje na základe aktuálne dosahovaného príjmu, ale na základe príjmu dosiahnutého za spätné
obdobie (kalendárny rok pozadu). Tento príjem sa posudzuje ako celok, bez ohľadu na to z akej činnosti,
resp. na základe akého oprávnenia bol dosiahnutý, a preto nemá vplyv ani skutočnosť, že v Spoločenskej
zmluve o založení obchodnej spoločnosti F. Q. k. s. má účastník konania určený spôsob rozdelenia
zisku a likvidačného zostatku 0%, takže uvedená skutočnosť nemá vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia.

10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu na tunajšom správnom súde, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia Sociálnej
poisťovne vydané v oboch stupňoch. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.



11. Podľa žalobcu, z ohľadom na ustanovenie § 5, § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a vzhľadom na
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa zárobkovou činnosťou v zmysle
Zákona o sociálnom poistení rozumie dosahovanie príjmov komplementára komanditnej spoločnosti,
pričom výška príjmov sa určí v pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára
podľa Spoločenskej zmluvy. Zo Spoločenskej zmluvy danej komanditnej spoločnosti, ktorú doručil
Sociálnej poisťovni, vyplýva, že komplementár má 0%-tný podiel na zisku. Preto, ak komplementár
nedosahuje príjem z podnikania, takýto vzťah nie je v zmysle Zákona o sociálnom poistení zárobkovou
činnosťou.

12. Žalobca namietal, že nie je a nikdy nebol, tak ako uvádza žalovaný v rozhodnutí, zamestnancom
komanditnej spoločnosti F. Q. k. s. Žalobca je štatutárnym orgánom, vykonáva túto funkciu v súlade
so Zmluvou o výkone funkcie štatutárneho orgánu, za čo mu prináleží odmena. Z odmeny pravidelne
mesačne uhrádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Iný príjem žalobca nemá. Žalovaný však
požaduje od žalobcu duplicitné platenie sociálnych odvodov pri jednom a tom istom postavení žalobcu.
Žalobca tak de facto platí poistné na sociálne poistenie ako komplementár dvakrát.

13. Podľa žalobcu je postup Sociálnej poisťovne, ústredie v zjavnom rozpore s teleologickým výkladom
noriem ustanovených v Zákone o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa de facto vytvára situáciu,
kde žalobca voči iným subjektom (napr. Daňový úrad, Štatistický úrad a pod.) nemá postavenie SZČO,
nakoľko podnikanie ako SZČO ukončil ku dňu 02.01.2019 a aj napriek uvedenému je žalobca povinný
v reálnom čase hradiť poistné na sociálne poistenie, navyše sa jedná o duplicitné poistné, keď raz by
mal platiť odvody ako zamestnanec a raz ako SZČO.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodujúcou
skutočnosťou pre to, aby fyzická osoba nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia, podľa platnej právnej úpravy účinnej od 01.07.2014 je dovŕšenie veku
18 rokov a dosiahnutie príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti v
kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby, pričom obe podmienky musia byť splnené súčasne. Nie je pritom relevantné,
na základe akého právneho vzťahu, resp. akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania
alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Špecifikácia dosiahnutých príjmov nie je obsiahnutá ani v
ustanovení § 5, ani v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z.
z. Ak v rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu
inej samostatnej zárobkovej činnosti, nadobúda status SZČO, a to bez ohľadu na výšku príjmov.
Nadobudnutie statusu SZČO nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. To závisí od výšky tohto príjmu dosiahnutého
za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, zánik, resp. trvanie predmetného poistenia sa posudzuje vždy
k 01.07. kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny
rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a
zabezpečenie.

15. Žalobca mal ku dňu 02.01.2019 právne postavenie SZČO, pretože spĺňal podmienku veku a v roku
2017 dosiahol príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona
č. 595/2003 Z. z.. Príjmy dosiahol v sume v sume 10 852,79 Eur, t. j. v sume vyššej ako zákonom
ustanovená suma 5 472 Eur pre vznik, resp. trvanie predmetného povinného postenia.

16. Od 27.08.2015, kedy bol žalobca zapísaný do zoznamu advokátov bol žalobca oprávnený dosahovať
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ako advokát. Zároveň od 10.02.2017 bol
žalobca oprávnený dosahovať príjmy z podnikania aj ako komplementár komanditnej spoločnosti F. Q.
k. s. Na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako
samostatne zárobkovo činnej osoby nemá vplyv skutočnosť, že žalobca od 03.01.2019 zmenil formu
výkonu advokácie a advokátsku činnosť začal vykonávať ako spoločník a konateľ spoločnosti F. B. s. r.
o., pretože aj po 02.01.2019 bol naďalej oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej
v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. ako komplementár komanditnej spoločnosti. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 6 ods. 8 Zákona o dani z príjmov, ktoré upravuje len spôsob
určenia základu dane komplementára.



17. Podľa žalovaného nemá relevanciu ani tvrdenie žalobcu, že žalobca z činností komplementára
komanditnej spoločnosti nedosahoval príjem, pretože už samotný zápis fyzickej osoby v obchodnom
registri s právnym postavením komplementára zakladá dotknutej osobe oprávnenie na dosahovanie
príjmu z podnikania.

18. Nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem zo živnosti alebo na
základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona o dani z príjmov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. pri vzniku, zániku alebo trvaní predmetného poistenia nerozlišuje z akej činnosti
dosiahol poistenec príjmy prevyšujúce zákonnú hranicu. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako jedno
poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 Zákona o
dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Osvojil si pritom závery
vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/109/2018 zo dňa 27.11.2019 a z rozsudkov
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/3/2017 zo dňa 15.08.2017 a Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4Sa/4/2019 zo dňa 30.09.2019.

19. Podľa žalovaného Spoločenská zmluva o založení obchodnej spoločnosti F. Q. k. s. nemá
právnu relevanciu pri posudzovaní účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení, pretože
dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený, nemá za následok zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Až faktická nemožnosť
vykonávať činnosť v zmysle uvedeného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za
následok prerušenie, resp. zánik tohto povinného poistenia. Poukázal pritom na právny názor Krajského
súdu v Trenčíne vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 14Sa/11/2017 zo dňa 19.12.2017.

20. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká len z dôvodov
taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. Podľa § 21
ods. 4 citovaného zákona toto poistenie zaniká len v tom prípade, ak SZČO nie je oprávnená na výkon
alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona. Ak je
držiteľom viacerých oprávnení, predmetné poistenie zaniká až zánikom posledného oprávnenia. Keďže
žalobcovi dňom 02.01.2019 nezanikli všetky oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., nezaniklo mu k uvedenému dátumu ani povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna
poisťovňa vychádzala výlučne z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý
SZČO uviedla v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za príslušný kalendárny rok, a ktorý
Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR (§ 6 Zákona o dani z príjmov). Na príjem zo závislej
činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada.

21. Žalobca v replike konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení extenzívne vykladá citované zákonné
ustanovenia a v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí stanovuje žalobcovi povinnosti, ktoré mu
zákon neukladá. Zopakoval argumentáciou uvedenú v žalobe.

22. Žalovaný nevyužil oprávnenie vyjadriť sa k replike žalobcu.

23. Nakoľko správny súd nezistil žiadny z dôvodov vymedzených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) až
e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pre ktoré by bolo potrebné na
prejednanie veci nariadiť pojednávanie, rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP verejným
vyhlásením rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozsudku dňa
21.05.2020 bol zverejnený na úradnej tabuli súdu 12.05.2020.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne a jej postup sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.



25. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Spornou otázkou bolo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, keď prvostupňový orgán verejnej správy -
Sociálna poisťovňa, pobočka v Banskej Bystrici rozhodla aplikujúc ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a)
prvý bod Zákona o sociálnom poistení, že žalobcovi ako SZČO nezaniká povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 02.01.2019, ale trvá naďalej, s ktorým záverom sa stotožnilo aj
ústredie Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinného
od 01.01.2011; zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca
z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu 6).

29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z., účinného od 01.01.2014;
zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa
osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinného od 01.01.2011;
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa
osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych
vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo
sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

31. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení odkazuje na osobitný predpis pod
čiarou § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
príjmami z podnikania sú príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov
komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

33. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z.; základom dane (čiastkovým základom dane)
komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa
§ 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom
sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.
Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára
časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára
komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku
účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

34. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014;
samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku
a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

35. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi konania sporné
nie sú, a to, že žalobca je od 27.08.2015 zapísaný v zozname advokátov, pričom advokáciu vykonával



samostatne do 02.01.2019. Od 03.01.2019, zmenil formu vúkonu advokácie, keď poskytuje advokátske
služby prostredníctvom obchodnej spoločnosti F. B. s. r. o., P.: XX XXX XXX, so sídlom S. V. XXX/X,
XXX XX C. C., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú žalobca a A.. S. D.. Zároveň je žalobca od 10.02.2017
komplementárom obchodnej spoločnosti F. Q. k. s., P.: XX XXX XXX, so sídlom S. V. X, XXX XX C.
C.. Podľa článku II. Spoločenskej zmluvy o založení komanditnej spoločnosti F. Q. k.s. spoločníkmi sú
A.. S. D., Z.. A. A. a A.. F. R., F. ako komplementári a F. s. r. o. ako komanditista. Podľa článku XII.
Tejto zmluvy (Rozdelenie zisku a likvidačného zostatku) spoločníci určili spôsob rozdelenia zisku pre
komplementárov 0% a komanditistu 100%. Žalobca je komplementárom tejto obchodnej spoločnosti od
10.02.2017. Z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR Sociálna poisťovňa zistila, že príjem
účastníka konania z podnikania za rok 2017 bol vo výške 10 852,79 Eur podľa daňového priznania k
dani z príjmov fyzickej osoby (typ B), ktoré zaevidoval správca dane dňa 25.06.2018.

36. Na účely sociálneho poistenia je zárobkovou činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby činnosť
vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a § 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

37. Z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od
01.01.2014 vyplýva, že vznik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
viaže na zárobkovú činnosť, z ktorej fyzická osoba dosahuje príjmy, ktoré sú zdaňované ako príjmy z
podnikania alebo výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na
vznik povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia SZČO. V zmysle právnej úpravy
zavedenej predmetnou novelou s účinnosťou od 01.01.2014 sa status SZČO viaže na nové podmienky
stanovené v § 5 (vek 18 rokov a príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3) a už nie na registráciu
u správcu dane. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že kalendárnym rokom
rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej
osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení je vždy predchádzajúci kalendárny rok. Povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká samostatnej zárobkovo činnej osobe až
pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik tohto poistenia, pričom trvanie tohto poistenia sa posudzuje
vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok.

38. Žalovaný sa dôsledne riadil pri rozhodovaní vyššie citovanou právnou úpravou, pričom na daný
prípad aplikoval správne vyššie uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a Zákona o dani z
príjmov. Správny súd považuje žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodnú.

39. Je nesporné, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z ktorej dosahoval
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. potom, čo bol zapísaný do zoznamu
advokátov od 27.08.2015. Zároveň od 10.02.2017 bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania aj
ako komplementár komanditnej spoločnosti F. Q. k. s. podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o dani z
príjmov. V zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. zaniká
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO len v tom prípade, ak osoba
nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 citovaného zákona. Žalobcovi dňom 02.01.2019 nezanikli všetky oprávnenia na výkon alebo
na prevádzkovanie činnosti, nezaniklo mu k uvedenému dňu ani povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie SZČO. Ak SZČO je držiteľom viacerých oprávnení, toto poistenie zanikne
až zánikom posledného oprávnenia. Niet pochýb o tom, že aj od 03.01.2019 bol žalobca naďalej
oprávnený na výkon činnosti ako komplementár komanditnej spoločnosti. Samotná skutočnosť, že
od 03.01.2019 zmenil formu výkonu advokácie a advokátsku činnosť začal vykonávať ako spoločník
a konateľ spoločnosti F. B. s. r. o. nemá vplyv na zánik tohto poistenia, keďže žalobca bol naďalej
komplementárom komanditnej spoločnosti.

40. Správny súd nepovažuje za relevantnú žalobnú námietku, že žalobca z činnosti komplementára
komanditnej spoločnosti nedosahoval príjem z podnikania. V zhode so stanoviskom žalovaného zastáva
názor (obdobne ako Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/109/2018 zo dňa 27.11.2019), že už
samotný zápis fyzickej osoby v obchodnom registri s právnym postavením komplementára komanditnej
spoločnosti zakladá dotknutej osobe oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania.



41. Osobe, ktorá má status samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká jedno poistenie, v ktorom sa
zohľadňujú všetky príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré táto osoba dosiahla v relevantnom období
(v predchádzajúcom kalendárnom roku). Nie je teda rozhodujúce, či tento príjem dosiahla zo živnosti
alebo na základe iného právneho vzťahu, ktorý osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej
osoby. Nie je pritom spornou skutočnosťou, že žalobca dosiahol podľa daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2017 príjmy z podnikania v sume 10 852,79 Eur, čo prekračuje limit
stanovený zákonom vo výške 5 472 Eur pre vznik predmetného povinného poistenia. Vzniknuté povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie by mohlo zaniknúť len v prípade preukázania
existencie niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov pre zánik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Žiadnu
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať zánik povinného poistenia žalobca neosvedčil.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že v relevantnom období dosiahol príjmy z podnikania, ktoré presiahli
hranicu príjmu stanovenú zákonom.

42. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v zmysle Spoločenskej zmluvy sa nepodieľal na zisku komanditnej
spoločnosti žiadnou sumou, a teda z činnosti komplementára nedosahuje príjem z podnikania, správny
súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že postačuje oprávnenie na dosahovanie príjmu z
podnikania. Spornou otázkou je posudzovanie účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení. Správny
súd považuje za neudržateľný taký názor, že by pre trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia mala právnu relevanciu Spoločenská zmluva v zmysle ktorej ten,
kto má byť účastný na povinnom sociálnom poistení dohodne dobrovoľne nevykonávanie činnosti,
na ktorú je držiteľ oprávnený v záujme pre neho priaznivejšieho dopadu na plnenie si odvodovej
povinnosti. Správny súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pre zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby má
vplyv nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami a nie
navodená vôľou prejavenou v Spoločenskej zmluve. Postup žalobcu evokuje obchádzanie zákona.

43. Na účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
je významné, či tejto osobe zanikli všetky oprávnenia na vykonávanie činnosti. Bolo preukázané, že
žalobcovi zostalo oprávnenie vyplývajúce z postavenia komplementára komanditnej spoločnosti. Zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje na
základe príjmu dosiahnutého za relevantné obdobie, ktorým je kalendárny rok pozadu. Bolo preukázané,
že v roku 2017 žalobca dosiahol príjmy z podnikania vo výške 10 852,79 Eur, ktorá suma presahuje
zákonom stanovené minimum. Významnou je tiež skutočnosť, že príjem žalobcu sa posudzuje ako
komplexný príjem zo všetkých činností dosiahnutých na základe akéhokoľvek oprávnenia.

44. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaný v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vydal zákonné rozhodnutie, ak bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo
činnej osobe povinné nemocenské poistenie povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňom 02.01.2019.
Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

45. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti
úspech. Keďže žalobca v predmetnej veci nemal úspech, správny súd mu právo na náhradu trov konania
nepriznal.

46. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na vznik nároku na vyrovnávací príspevok
musia byť splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Účelom vyrovnávacieho príspevku je dosiahnuť, aby poistenec nemal v
dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky nižší celkový dôchodkový príjem z oboch
nástupníckych štátov, ako by mal, ak by sa jeho dôchodok aj za doby získané pred 01.01.1993 priznal
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Priznanie vyrovnávacieho príplatku prichádza do úvahy,
ak je úhrn súm vyplácaných dôchodkov nižší, ako by bola suma dôchodku, ktorej by sa dôchodok priznal
výlučne podľa právnych predpisov SR. Ide o dorovnanie rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného
dôchodku určenou výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu poistenia a
úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa právnych predpisov SR a starobného dôchodku podľa
právnych predpisov ČR.



Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).