Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/234/2019 z 23. 6. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júna 2020, sp. zn. 23S/234/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200667.2
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/234/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200667.2 | 2020-06-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 19 zákona č. 106/2004 Z. z., § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z., § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8649c2cb-eee8-43c8-bea6-3683be8e5a86
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200667.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/234/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200667
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200667.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Mytikas, s. r. o., so sídlom Cementárenská 16, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 44 090 021, právne zastúpený: JUDr. Ing. Darina Králiková, advokátka,
so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Colný úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č.
680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový
poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) uložil žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového
skladu v zmysle § 19 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov predbežné
opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť pred prvým prijatím tabakových výrobkov - cigariet zn. L.
peňažnú sumu vo výške rovnajúcej sa spotrebnej dani pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo
tabakových výrobkov, ktoré plánuje skladovať v priestoroch daňového skladu za obdobie 12 mesiacov.

2. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola odôvodnená obava, že v prípade porušenia ustanovení zákona
č. 106/2004 Z.z. zakladajúcich vznik daňovej povinnosti spojených s prevádzkovaním daňového skladu,
bude nevyrubená daň z množstva tabakových výrobkov - cigariet zn. L. uvedených do daňového voľného
obehu (ďalej v texte aj DVO) z prevádzky daňového skladu daňového subjektu vzhľadom k výške
zloženej zábezpeky na daň v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe
bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Colný úrad konštatoval, že uložená povinnosť
daňový subjekt neobmedzí pri výkone jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti s prevádzkovaním
daňového skladu.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu colného úradu odvolanie, ktorým žiadal
zrušiť prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné v rámci autoremedúry, alebo aby ho po postúpení veci
zrušil ako nezákonné odvolací orgán.

4. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán verejnej správy,  rozhodnutím č. 1100902/195498/2016/
STA zo dňa 22.04.2016 rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164 zo dňa



28.12.2015 potvrdil. Vysporiadal sa s odvolacími námietkami, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené.
Poukázal na znenie ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, na § 20 ods. 2 zákona č.
106/2004 Z.z., v zmysle ktorého osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním povolenia
na prevádzkovanie daňového skladu, je povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej
na priemerné mesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného
obehu za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na
daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do
daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný zastáva názor, podľa ktorého inštitút
zábezpeky na daň podľa § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. a inštitút predbežného opatrenia podľa
Daňového poriadku sa navzájom nevylučujú, pretože zákon č. 106/2004 Z.z. v žiadnom zo svojich
ustanovení nevylučuje (s ohľadom na ustanovenie § 42 ods. 2) aplikáciu inštitútu predbežného opatrenia
v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku, a preto nie je možné v tomto prípade aplikovať zásadu lex
specialis derogat lex generali, tak ako to namietal odvolateľ (žalobca).

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zábezpeka na daň slúži na
zabezpečenie spotrebnej dane, ktorá vznikne uvedením tovaru do DVO za kalendárny mesiac a ktorá
sa použije na jej úhradu v prípade, že splatná daň nebude uhradená. Povinnosť jej zloženia, ako aj
jej výška vyplýva obligatórne zo zákona. Avšak povinnosť zloženia zábezpeky v zmysle § 20 ods. 2
zákona č. 106/2004 Z.z. predstavuje prebiehajúci dôsledok vzájomnej kooperácie medzi správcom dane
a daňovým subjektom prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 Daňového
poriadku. Predbežné opatrenie prikazujúce zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane sa môže
vzťahovať na akúkoľvek daň a možno ho vydať iba v prípade, že na to existujú zákonné dôvody a v
nevyhnutne potrebnom rozsahu, pričom účinnosť predbežného opatrenia je časovo obmedzená.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v predmetnom prípade nebola a ani nie je
na skladované cigarety zn. L. v deklarovanom predpokladanom ročnom množstve 1 mil. ks zložená
zábezpeka v zmysle zákona č. 106/2004 Z.z. Spotrebná daň na tieto cigarety predstavuje sumu 91 000,-
Eur. To, či daňová povinnosť vôbec vznikne, záleží od správania daňového subjektu, či bude postupovať
v súlade so zákonom, či bude skladované cigarety vyvážať do tretích krajín a dodrží pritom všetky
povinnosti s tým spojené.

8. Podľa žalovaného colný úrad neprejudikoval, že sa odvolateľ dopustí porušenia daňových predpisov.
Prijal však toto preventívne opatrenie z dôvodu, že má indície, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na
zvýšenú mieru rizikovosti daňového subjektu existuje zvýšené riziko, že k porušeniu daňových predpisov
a vzniku nedoplatkov by skutočne mohlo dôjsť. Tieto obavy sú dôsledkom správania samotného
odvolateľa, a to vzhľadom na personálne prepojenie prostredníctvom osoby konateľa na daňové
subjekty, u ktorých colný úrad eviduje nedoplatky na spotrebných daniach. Odôvodnená obava vyplýva
aj zo skutočnosti, že sa daňový subjekt účelovo registroval najskôr ako podnik na výrobu cigár v
októbri 2015 a následne už v novembri 2015 sa snažil rozšíriť predmet činnosti aj na skladovanie
cigariet, hoci nespĺňal podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie skladu tabakových výrobkov
(nepodniká v distribúcii tabakových výrobkov nepretržite minimálne 2 roky a nemá ročný obrat najmenej
500 mil. ks cigariet). Len takýmto podnikateľom zákon umožňuje obchodovať s tabakovými výrobkami v
pozastavení dane na základe registrácie ako prevádzkovateľa skladu tabakových výrobkov. Keď tento
proces odvolateľovi nebol umožnený, následne požiadal o registráciu ako podnik na výrobu cigariet
a hoci splnil zákonom stanovené formálne podmienky pre vydanie povolenia na daňový sklad, jeho
úmysel o výrobe cigariet je spochybnený. Odvolateľ sa tiež snažil zavádzať pri množstve cigariet, ktoré
predpokladal skladovať, keď v oznámení o zmene týkajúcej sa registrácie zo dňa 12.11.2015 uviedol,
že sa má jednať o 10 000 ks cigariet ročne, už v odpovedi na výzvu zo dňa 18.11.2015 uviedol, že
správne množstvo má byť 10 mil. ks ročne a nakoniec v žiadosti o registráciu zo dňa 11.12.2015 uviedol
predpokladaný ročný objem skladovania cigariet 1 mil. ks.

9. Žalovaný poukázal na to, že žalobca má predmet činnosti podnikania „výroba tabakových
výrobkov“ (ktorý ho oprávňuje na registráciu na podnik na výrobu tabakových výrobkov) len od
08.10.2015; tiež na to, že žalobca ešte pred vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového skladu,
ktoré ho oprávňuje skladovať v daňovom sklade aj cigarety zo dňa 22.12.2015, už dňa 24.11.2015
uzavrel zmluvu na výrobu a predaj tabakových výrobkov - cigarety zn. L. s dodávateľom z Čiech.



10. Žalovaný tiež poukázal na žiadosť žalobcu o zaujatie stanoviska adresovanú Ministerstvu financií
SR, z obsahu ktorej vyplýva, že zástupca žalobcu v nej okrem iného uviedol, že žalobca má výrobok v
režime pozastavenia dane uskladnený a následne ho mieni postupne vyskladňovať, či už do daňového
voľného obehu, alebo prepravovať v súlade s príslušným ustanovením zákona č. 106/2004 Z.z., a teda
zástupca priamo v žiadosti pripustil možnosť, že predmetné cigarety by mohli byť uvedené do DVO.

11. V zákonom stanovenej lehote žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré žiadal zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p.
(žaloba bola podaná 13.06.2016). Tvrdil, že daňové orgány rozhodli v rozpore so zákonom, čím žalobcu
ukrátili na jeho právach.

12. Žalobca namietal, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia môže správca dane uložiť len
formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového
poriadku. Skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby
použitie tohto inštitútu odôvodňovali, teda  odôvodnenú obavu, že nesplatná daň, alebo nevyrubená
daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie
znemožňovať obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti. Účinnosť predbežného opatrenia má byť
časovo obmedzená.

13. Colný úrad v rozhodnutí neuvádza, ktoré skutočnosti, resp. aké konanie žalobcu zakladajú obavu,
že žalobca sa v budúcnosti dopustí protiprávneho konania uvedením tabakových výrobkov zn. L. do
DVO - žalobca si od počiatku vykonávania podnikateľskej činnosti - prevádzkovanie daňového skladu,
plní povinnosti ako peňažnej, tak nepeňažnej povahy vyplývajúce mu zo zákona č. 106/2004 Z.z. riadne
a včas, preto žalobca považuje rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia pre prípad porušenia
právnych predpisov zo strany žalobcu za nedôvodné.

14. Ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. špecifikuje podmienky skladania zábezpeky na daň,
v zmysle ktorého žalobca aj zložil zábezpeku na daň za predpokladané množstvo tabakových výrobkov,
ktoré predpokladá uviesť do DVO za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a to
cigariet zn. M. vo výške 100,- Eur. Žalobca v podaní zo dňa 11.12.2015 oznámil colnému úradu, že
cigarety zn. L. nebudú uvádzané do DVO, pričom po uskladnení v daňovom sklade budú následne
prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu v zmysle § 28 zákona č. 106/2004
Z.z., za účelom čoho mu bolo vydané už dňa 22.10.2015 povolenie na prevádzkovanie daňového
skladu, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený vyrábať, spracúvať, skladovať a prijímať alebo odosielať
tabakové výrobky, ktorými sú cigary a cigarety. V zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z.z. môžu
byť v daňovom sklade tabakové výrobky len v pozastavení dane. Žalobcovi teda nevznikla v zmysle §
20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tabakové výrobky cigarety
zn. L. z dôvodu, že tieto nebude uvádzať do DVO, a preto tvrdenie správneho orgánu o jeho obave
z nevymoženia v budúcnosti splatnej dane, pre prípad porušenia zákona č. 106/2004 Z.z. žalobcom,
vzhľadom k výške zloženej zábezpeky na daň, je zmätočné a irelevantné.

15. Skladovaný tabakový výrobok L. je zabalený, pričom texty na spotrebiteľskom balení sú uvedené v
anglickom jazyku. Žalobca nepožiadal ani o vydanie kontrolných známok, pričom slovenskou kontrolnou
známkou nie sú tabakové výrobky - cigarety zn. L. označené ani podnikom, ktorý ich vyrobil. Preto je
nemysliteľné, aby cigarety zn. L. boli v tomto stave uvádzané do DVO.

16. Odôvodnenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia zo strany I. st. správneho orgánu
považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie
odvolacieho orgánu verejnej správy navyše nie je podpísané vlastnoručným podpisom povereného
zamestnanca Finančného riaditeľstva SR, ako ani opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, čo je v rozpore
s § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku.

17. Z predbežného opatrenia nie je zrejmá ani jeho dočasnosť, žalobca má za to, že môže trvať
nepretržite počas celej doby prevádzkovania daňového skladu žalobcom. Nemožno predpokladať, že
správny orgán toto predbežné opatrenie zruší z dôvodu pominutia dôvodu, pre ktoré bolo nariadené,



pričom ak nedôjde k porušeniu právnych predpisov zo strany žalobcu, toto predbežné opatrenie nemôže
s ohľadom na § 50 ods. 6 Daňového poriadku stratiť účinnosť priamo zo zákona.

18. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia je vydané v rozpore s § 50 ods. 1, 5, § 63 ods.
3 písm. f), ods. 5 Daňového poriadku, ako aj s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z.,
pričom žalobca zložil pred prvým prijatím tabakového výrobku - cigarety zn. L. na depozitný účet colného
úradu dňa 18.01.2016 peňažnú sumu vo výške 7 500,- Eur, čím došlo k obmedzeniu žalobcovi ústavou
garantovaného práva na podnikanie. Táto skutočnosť žalobcu obmedzuje pri výkone jeho podnikania,
a to najmä pri dodržiavaní termínov splatnosti jeho záväzkov.

19. K tvrdeniu žalovaného, že zo strany žalobcu nebola a nie je na skladované cigarety zn. L. v
deklarovanom predpokladanom ročnom množstve 1 mil. ks zložená zábezpeka na daň v zmysle zákona
č. 106/2004 Z.z., žalobca uviedol, že § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. určito špecifikuje podmienky
skladania zábezpeky na daň, v zmysle ktorého žalobca nemal povinnosť zložiť zábezpeku na daň,
nakoľko neplánuje uviesť tabakové výrobky - cigarety zn. L. do DVO.

20. K dôvodom zvýšenej miery rizikovosti žalobcu žalobca namietal, že colný úrad pred vykonaním
registrácie a povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle § 19 ods. 5 zákona č. 106/2004
Z.z. preverí u žiadateľa skutočnosti a údaje podľa ods. 1 až 4 a ak sú pravdivé a žiadateľ spĺňa
podmienky, colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá mu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.
Ak by boli tvrdenia žalovaného o personálnom prepojení pravdivé, colný úrad by nemohol vykonať
registráciu žiadateľa a vydať mu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Podotkol, že toto
povolenie bolo žalobcovi udelené dňa 22.12.2015, pričom k uloženiu predbežného opatrenia došlo dňa
28.12.2015.

21. K ostatným tvrdeniam žalovaného namietal, že tieto sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce
a účelovo tvrdené až žalovaným, pričom neboli predmetom konania na I. stupni, a teda žalobca
nemal možnosť vyjadriť sa k nim. Postupom prvostupňového, ako i odvolacieho orgánu verejnej správy
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sž/56/1998.

22. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a
žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť podľa § 190 SSP. Primárne však navrhoval žalobu uznesením
odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože žaloba smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.

23. Poukázal na vyššie daňové zaťaženie tabakových výrobkov spotrebnou daňou (predstavuje viac ako
70 % ceny výrobku), v dôsledku čoho sa zákonodarca snažil vytvoriť zákonom č. 106/2004 Z.z. taký
legislatívny rámec, ktorý by v maximálnej miere obmedzil priestor pre možné daňové úniky. Poukázal
na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z.z., ktorý vymedzuje predmet dane, na § 2 ods. 1 písm.
g) zákona č. 106/2004 Z.z., ktorý definuje pojem pozastavenia dane, na § 16 ods. 1 písm. a) zákona č.
106/2004 Z.z., v zmysle ktorého pozastavenie dane sa uplatní na tabakové výrobky, ktoré sa nachádzajú
v daňovom sklade. S uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu je spojená aj
zábezpeka na daň v zmysle ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Dôležitým z pohľadu správcu dane je moment uvedenia tabakových výrobkov do DVO na daňovom
území SR, pričom tento moment je definovaný v ustanovení § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 106/2004 Z.z.,
v zmysle ktorého ide o akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z pozastavenia dane. Tabakové výrobky
v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až
do doby ich uvedenia do DVO, kedy vzniká daňová povinnosť. Vyňatím tabakových výrobkov z režimu
pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového
skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu, ale aj ich vyňatie pri
preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

24. Uviedol, že žalobca s úmyslom získať postavenie skladu tabakových výrobkov podľa § 18 zákona
č. 106/2004 Z.z., t. j. za účelom prijímania, skladovania a odosielania cigariet v pozastavení dane,
najskôr účelovo požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - podniku na výrobu
cigár, pretože vedel, že nespĺňa požiadavky podľa § 18 tohto zákona, následne sa pokúsil o zmenu
registrácie, resp. snažil sa registrovať ako sklad tabakových výrobkov, o čom svedčí jeho „Oznámenie



zmeny týkajúcej sa registrácie“, t. j. o rozšírenie už existujúceho povolenia, pričom však stále nespĺňal
zákonné podmienky dané pre sklad tabakových výrobkov v zmysle § 18 ods. 3. O tom, že sa zo strany
žalobcu jednalo od začiatku o účelové konanie, svedčí fakt, že odo dňa, kedy colný úrad vydal žalobcovi
povolenie na prevádzkovanie daňového skladu - podniku na výrobu cigár dňa 22.10.2015 do dňa, kedy
požiadal o odňatie povolenia 02.05.2016, nevyrobil v tomto podniku ani jedinú cigaru a taktiež ani jedinú
cigaretu zn. M..

25. Poukázal na tento neštandardný postup žalobcu a tiež na nepomer vo výške zloženej zábezpeky
100,- Eur a množstva cigariet 1 mil. ks, ktoré uviedol v žiadosti zo dňa 11.12.2015 ako množstvo, ktoré sa
chystá prijímať, skladovať a odosielať - spotrebná daň činí na predmetné množstvo cigariet 91 000,- Eur.
Hoci žalobca tvrdil, že cigarety zn. L. nebudú uvádzané do daňového voľného obehu, pretože ich bude
vyskladňovať mimo daňového územia ich vývozom, t. j. mimo krajín EÚ, colný úrad mal odôvodnenú
obavu spočívajúcu v tom, že v prípade porušenia ustanovení zákona č. 106/2004 Z.z. zakladajúcich
vznik daňovej povinnosti spojených s prevádzkovaním daňového skladu, bude nevyrubená daň v
dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými
ťažkosťami. V čase rozhodovania žalovaného mal žalovaný vedomosť o štvornásobnom navýšení
predpokladaného ročného množstva, t. j. v daňovom sklade sa už nachádzalo cez 4 mil. ks cigariet,
spotrebná daň pripadajúca na predmetné množstvo činila 364 000,- Eur.

26. Odôvodnená obava bola potvrdená aj zisteniami Kriminálneho úradu finančnej správy, keď dňa
09.03.2016 bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, 2 písm. c)
Trestného zákona, pretože doposiaľ nestotožneným páchateľom u daňového subjektu Mytikas, s. r. o.,
ktorý je oprávnený na prevádzkovanie daňového skladu na tabakové výrobky, od bližšie nezisteného
obdobia až po súčasnosť, po dlhší čas, dochádza z predmetného daňového skladu k uvádzaniu presne
nezisteného množstva uskladnených cigariet, pravdepodobne zn. L. a R. do DVO na území SR bez
označenia týchto cigariet platnou kontrolnou známkou a bez zaplatenia príslušných daní, čo je v
rozpore so zákonom č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Dňa 22.03.2016 bola
zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy vykonaná prehliadka priestorov a pozemkov, na
ktorých bol spoločnosťou Mytikas, s. r. o., prevádzkovaný daňový sklad na tabakové výrobky, pričom
okrem iného bolo zistené, že v daňovom sklade chýbalo 3 193 400 ks cigariet zn. L. a R., v areáli
spoločnosti Varia Banská Bystrica, s. r. o. Pri prehliadke iných priestorov bolo zistené, že sa nachádza
250 000 ks cigariet L. bez označenia kontrolnou známkou, pričom tieto boli nezákonne vyňaté z
kontrolovaného daňového skladu na tabakové výrobky.

27. Zo zistených skutočností, vrátane výpovede jediného spoločníka a konateľa žalobcu M.. M.F. do
zápisnice o výsluchu obvineného spísanej Kriminálnym úradom finančnej správy ČVS: KÚFS-3/7054-
V-2016 zo dňa 23.03.2016, podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade došlo k
nezákonnému vyňatiu tabakových výrobkov z daňového skladu, resp. k ich uvedeniu do DVO na území
SR, a teda aj k vzniku daňovej povinnosti na území SR vzťahujúcej sa k chýbajúcemu množstvu cigariet.
V tomto prípade už teda došlo k naplneniu odôvodnenej obavy, t. j. k porušeniu zákona č. 106/2004
Z.z., keďže bolo zistené nezákonné uvedenie cigariet do DVO z predmetného daňového skladu, ktorého
prevádzkovateľom je žalobca, pričom spotrebná daň vzťahujúca sa na toto množstvo, t. j. 3 193 400 ks
cigariet predstavuje sumu 290 599,40 Eur a táto nebola vôbec uhradená.

28. V danom prípade bol vlastnoručný podpis povereného zamestnanca Finančného riaditeľstva SR,
ako aj odtlačok úradnej pečiatky na rozhodnutí nahradený zaručeným elektronickým podpisom, a teda
predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky formálne náležitosti, ktoré ukladá zákon č. 563/2009 Z.z.
Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ustanovenie § 32 Daňového poriadku.

29. K námietke, že z uloženého predbežného opatrenia nie je zrejmá jeho dočasnosť, žalovaný uviedol,
že predmetné opatrenie by bolo možné zrušiť v zmysle § 50 ods. 5 Daňového poriadku napríklad vtedy,
ak by bol žalobca predmetné cigarety zn. L. vyviezol do tretej krajiny tak, ako deklaroval. Cigarety by
boli prepustené do colného režimu vývoz, pričom by sa pri nich uplatnil zákonný postup prepravy v
pozastavení dane pri vývoze podľa § 28 zákona č. 106/2004 Z.z., a teda by žalobcovi nevznikla daňová
povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.



30. Žalovaný vo svojom rozhodnutí iba všeobecne poukázal na personálne prepojenie osoby konateľa
na daňové subjekty, v ktorých v minulosti figuroval ako spoločník a konateľ, u ktorých colný úrad eviduje
nedoplatky na spotrebných daniach a pokuty za porušenie daňových predpisov, a to v nadväznosti
na dokreslenie odôvodnenosti obáv, ktoré viedli k vydaniu predbežného opatrenia. Žalovaný však
neuvádzal personálne prepojenie v zmysle § 2 ods. 1 písm. l) v spojení s § 19 ods. 4 písm. d) zákona
č. 106/2004 Z.z., ktoré by bránilo colnému úradu vydať odvolateľovi povolenie na prevádzkovanie
daňového skladu. Poukázal na znenie § 19 ods. 4 písm. d) v znení účinnom od 01.01.2014, odkedy sa
u žiadateľov o vydanie povolenia a s nimi personálne prepojených osôb preverovali nedoplatky len vo
vzťahu k spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Poukázal na to, že predmetné informácie vo vzťahu
k iným obchodným spoločnostiam podliehajú daňovému tajomstvu, preto tieto informácie žalovaný
neuviedol priamo do odôvodnení svojich rozhodnutí. Daňové orgány ich sprístupnili len súdu na účely
súdneho konania.

31. Žalovaný uzavrel, že v prejednávanom prípade boli dodržané základné zásady správy daní
zakotvené v § 3 Daňového poriadku, t. j. postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb, pričom dodržal aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov, tzn. hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

32. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde
dňa 13.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“), preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
ďalej postupoval a konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa
SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
(01.07.2016) ostávajú zachované a súd nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech
žalobcu.

33. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP na deň
24.08.2016, na ktorom bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá podľa § 190 SSP.

34. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že správny súd mal za to, že dôvodná obava
predpokladaná v ustanovení § 50 ods. 1 Daňového poriadku bola daňovými orgánmi náležite
odôvodnená a napokon aj následne preukázaná. To, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuviedol skutočnosti vyplývajúce zo zistení orgánov činných v trestnom konaní, nespôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Aj pokiaľ by nedošlo k zisteniam orgánov činných v trestnom
konaní, žalobou napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom a následné zistenia orgánov činných v trestnom konaní len potvrdili indíciu o
možnom porušení zákona č. 106/2004 Z. z. zo strany žalobcu vzhľadom na vyhodnotenú rizikovosť.

35. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcom proti predmetnému rozsudku správneho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky SR rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/66/2017 zo dňa 24.10.2019 zrušil
rozsudok správneho súdu č. k. 23S/73/2016-34 zo dňa 24.08.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď vytkol správnemu súdu najmä nedostatočné
odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, vyporiadanie sa s jednotlivými žalobnými
námietkami žalobcu, čím správny súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

36. Správny súd v konaní pokračoval pod novou sp. zn. 23S/234/2019. Na prejednanie veci správny
súd nariadil pojednávanie na 22.04.2020, ktorý termín bol zrušený z dôvodu preventívnych opatrení
na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 s tým, že súd predpokladal rozhodnutie vo veci verejným
vyhlásením rozsudku (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP). Prijaté preventívne opatrenia,
vrátane zákona č. 62/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti s COVID-19
účinný od 27.03.2020 však neumožňovali súdom rozhodovať ani formou VVR, k čomu došlo až po
uvoľnení opatrení (aktualizovaný súbor opatrení pre súdy v súvislosti s COVID-19, vydaný ministerkou
spravodlivosti dňa 05.05.2020 nadväzujúce na opatrenia zo zasadania krízového štábu na MS SR
zo dňa 23.03.2020 a opatrením predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici 1SprU/5/2020 zo dňa
06.05.2020, v zmysle ktorých už bolo možné rozhodovať formou VVR a zároveň na pojednávaní (pri
dodržaní epidemiologických zásad a pri obmedzenom počte osôb), avšak len v prípadoch, ak bez



uskutočnenia pojednávania hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. Až z týchto
opatrení vyplynulo, že opatreniami obmedzujúcimi pojednávania nie sú dotknuté ustanovenia právnych
predpisov upravujúce VVR. Správny súd vyhodnotil, že postupu súdu v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
bez súhlasu účastníkov konania s VVR, bráni ustanovenie § 491 ods. 2 druhá veta SSP vo vzťahu
k žalobcovi, nakoľko žalobca podal žalobu za účinnosti O. s. p. (do 30.06.2016), t. j. jeho žaloba
neobsahovala stanovisko žalobcu k požiadavke nariadiť pojednávanie v zmysle § 182 ods. 1 písm. g)
SSP. Žalovaný, ktorý sa vyjadroval k žalobe už za účinnosti SSP navrhol, aby správny súd vec prejednal
na pojednávaní v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) SSP.

37. Správny súd vyžiadal stanovisko od oboch účastníkov konania k možnosti vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, zároveň im oznámil, že pojednávanie je možné nariadiť až po uvoľnení
prijatých opatrení na zamedzenie šírenia infekčného ochorenia. Pre prípad, že by súd rozhodoval VVR,
umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k novým skutkovým a právnym otázkam, na ktoré by mal správny
súd pri rozhodovaní prihliadať.

38. Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 19.05.2020 s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol
formou VVR. Zároveň vo vyjadrení uviedol, že dňa 27.01.2017 bolo vydané colným úradom rozhodnutie
o vyrubení dane č. 68004795/2017-5138 (právoplatné dňa 06.03.2017 a vykonateľné dňa 31.03.2017),
ktoré potvrdilo odôvodnenú obavu colného úradu vyjadrenú v žalobou napadnutom rozhodnutí, t. j., že
vyrubená daň bude v dobe jej splatnosti nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými
ťažkosťami. Doposiaľ vedené daňové exekučné konanie bolo bezúspešné. Pokiaľ Najvyšší súd SR
v zrušujúcom rozsudku (bod 49) uviedol, že žalovaný doplnil dokazovanie o zápisnice z miestneho
zisťovania zo dňa 11.02.2016, 16.02.2016, čo mu ustanovenie § 74 ods. 3 Daňového poriadku umožňuje,
ale je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s
výsledkami vykonaného dokazovania, žalovaný uviedol, že v daňovom konaní by sa malo rozlišovať
medzi skutočnosťami, ktoré majú byť predmetom dokazovania a presvedčivosťou argumentácie
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia, keďže požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú
z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku a nesúvisia s dôkazným bremenom správcu dane,
resp. žalovaného ako odvolacieho orgánu. V predmetnej veci žalovaný na podporu svojej argumentácie
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti - množstvá cigariet, ktoré
odvolateľ prijal do daňového skladu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, pričom vychádzal zo
skutočností uvedených v predkladacej správe prvostupňového orgánu zo dňa 15.02.2016, obsahom
ktorej boli údaje o množstvách cigariet vychádzajúce zo zistení zachytených v zápisniciach o miestnom
zisťovaní, ktoré boli spísané priamo so žalobcom, resp. s jediným oprávneným štatutárom žalobcu,
ktorý mal možnosť sa so zisteniami správcu dane zachytenými v predmetných zápisniciach na mieste
oboznámiť a aj sa k nim vyjadriť v súlade s § 19 ods. 2 Daňového poriadku, pričom túto možnosť aj
využil. Preto podľa žalovaného neobstoja námietky žalobcu, že mu bolo odňaté právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutia. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

39. Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného právnej zástupkyni žalobcu a zároveň opakovane žiadal o
stanovisko k nariadeniu pojednávania, resp. k možnosti vo veci rozhodnúť formou VVR. Posledná výzva
bola právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 22.05.2012. Nakoľko sa žalobca k forme rozhodnutia
nevyjadril, správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.06.2020 v zmysle § 107 ods. 1 písm.
d) SSP dňa 04.06.2020, pričom zohľadnil aktualizované opatrenia pre rezort spravodlivosti platné od
02.06.2020 - „opatrenia pre súdy“ - bod 2. Žaloba bola podaná 13.06.2016, za účinnosti O. s. p. a
správny súd v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1 a 2 SSP dokončí predmetné konanie podľa
SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sú zachované a neuplatňuje ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. Keďže pojednávanie
garantuje viac práv ako verejné vyhlásenie rozsudku, správny súd nariadil vo veci pojednávanie.
Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu 08.06.2020, pričom toho
istého dňa právna zástupkyňa žalobcu prejavila zároveň aj súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia
ústneho pojednávania. Vo vyjadrení tiež uviedla, že žalobca zotrváva na všetkých doposiaľ uvedených
skutočnostiach a tvrdenia žalovaného namieta v plnom rozsahu.

40. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 24.06.2020 v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalobcu, ktorá sa napriek riadnemu doručenia predvolania na pojednávanie, pojednávania nezúčastnila,
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Poverená zástupkyňa žalovaného na
pojednávaní predniesla stanovisko žalovaného v zhode s písomných vyjadrením žalovaného zo dňa



19.05.2020, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu. Žiadne dokazovanie na pojednávaní
súdom vykonávané nebolo.

41. Správny súd opakovane preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce rozhodnutie colného úradu vrátane postupu daňových orgánov, zohľadnil výtky
kasačného súdu, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by
malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

42. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného                    č.
1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým
podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku uložil žalobcovi registrovanému ako
prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle § 19 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových
výrobkov povinnosť zložiť pred prvým prijatím tabakových výrobkov - cigariet zn. L. peňažnú sumu
vo výške rovnajúcej sa spotrebnej dani pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových
výrobkov, ktoré plánuje skladovať v priestoroch daňového skladu za obdobie 12 mesiacov.

43. Podľa § 1 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tento zákon upravuje
zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým územím
územie Slovenskej republiky.

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
skladom miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v
pozastavení dane vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú.

46. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom
daňového skladu osoba, ktorá v rámci podnikania tabakové výrobky na základe povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo
odosiela.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie pozastavením dane
daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posunie na deň uvedenia tabakových výrobkov do
daňového voľného obehu; pozastavenie dane sa nevzťahuje na tabakové výrobky, ktoré boli prepustené
do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla, 1b) ako aj dočasné uskladnenie alebo
umiestnenie tabakových výrobkov v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade.

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. i), bod 1. citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov
z pozastavenia dane.

49. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom
území, dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia
tretieho štátu.

50. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, pozastavenie dane sa uplatní na tabakové výrobky,
ktoré sa
a) nachádzajú v daňovom sklade,
b) prepravujú za podmienok podľa § 21 a 22.

51. Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, v daňovom sklade môžu byť tabakové výrobky len v
pozastavení dane.

52. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie
a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť
vyplatiť žiadateľovi úrok,



b) banková záruka poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme,
ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

53. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona, osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním
povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, je povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane
pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do
daňového voľného obehu za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky
zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá
uviesť do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane.

54. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, správca dane môže počas
daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie
ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej
splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu
dane.

55. Podľa § 50 ods. 5 citovaného zákona, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

56. Podľa § 50 ods. 6 citovaného zákona, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne
upovedomiť daňový subjekt.

57. Podľa § 50 ods. 7 citovaného zákona, ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné
opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu
podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku,
na ktorú bola zložená.

58. V súlade s § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré uplatnil
žalobca v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 181 ods. 1
SSP).

59. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

60. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mu nevznikla v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z.
povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tabakové výrobky cigarety značky L. z dôvodu, že tieto nebude
uvádzať do daňového voľného obehu, preto nebude v budúcnosti žiadna splatná daň, v súvislosti s čím
tvrdenie daňových orgánov o obave z nevymoženia v budúcnosti splatnej dane je zmätočné, správny
súd uvádza, že nepostačuje samotné deklarovanie žalobcu, že tabakové výrobky nebude uvádzať do
DVO. Je pravdou, že v zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. môžu byť v daňovom sklade
tabakové výrobky len v pozastavení dane. Je zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa 11.12.2015 oznámil
colnému úradu, že cigarety značky L. nebude uvádzať do DVO, že budú po uskladnení v daňovom
sklade následne prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu v zmysle § 28
zákona č. 106/2004 Z. z.

61. Colný úrad prijal rozhodnutie na zabezpečenie spotrebnej dane, ktorá vzniká uvedením tovaru
do DVO. Žalobca síce deklaroval, že daňová povinnosť vôbec nevnikne, avšak to, či vznikne alebo
nevznikne záleží od správania daňového subjektu, či bude alebo nebude dodržaný zákon, či skutočne
vyvezie cigarety do tretích krajín tak, ako deklaroval za dodržania všetkých zákonom stanovených
povinností. Colný úrad z dôvodu indícií, vzhľadom na zvýšenú mieru rizikovosti pristúpil k vydaniu
predmetného rozhodnutia, a to vzhľadom na personálne prepojenie prostredníctvom osoby konateľa na
daňové subjekty, u ktorých colný úrad evidoval nedoplatky na spotrebných daniach. Indície (ako znak
budiaci podozrenie) boli naplnené tiež postupom samotného žalobcu, ktorý sa najskôr registroval ako
podnik na výrobu cigár, následne sa snažil rozšíriť predmet činnosti aj na skladovanie cigariet, hoci



nespĺňal podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie skladu tabakových výrobkov. V dôsledku
toho, že mu tento proces nebol umožnený, následne požiadal o registráciu ako podnik na výrobu cigariet
a hoci splnil zákonom stanovené formálne podmienky pre vydanie povolenia na daňový sklad, jeho
úmysel o výrobe cigariet bol spochybnený. Bolo zohľadnené tiež to, že žalobca uvádzal rôzne údaje o
množstve cigariet, ktoré predpokladal skladovať (druhý odsek odôvodnenia rozhodnutia colného úradu).
Preto sa správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že colný úrad vo svojom rozhodnutí vôbec
neuviedol, ktoré skutočnosti mali zakladať obavu, že žalobca sa v budúcnosti dopustí protiprávneho
konania. Dôvodná obava v zásade nemusí byť absolútne preukázaná, ide v podstate o osvedčenie
dôvodnej obavy na základe indícií zakladajúcich podozrenie, ktoré sa v budúcnosti môžu alebo nemusia
naplniť. Už samotné rozporné údaje o množstve dovážaných tovarov pri takejto komodite akou sú
tabakové výrobky, môže byť samo o sebe indíciou pre v budúcnosti porušenia zákona a v spojení s
tým vznik daňovej povinnosti odviesť spotrebnú daň, pričom tieto skutočnosti colný úrad v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol.

62. Žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie colného úradu, pričom v rámci odôvodnenia
rozšíril argumentáciu ohľadom správnosti záveru colného úradu o existencii odôvodnenej obavy, a to
skutočnosťami, ktoré vyšli najavo po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal, že
sa jedná o zavádzajúce a účelové tvrdenia žalovaného, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania
a žalobca nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Kasačný súd v bode 49 (posledná veta) odôvodnenia
rozsudku 2Sžfk/66/2017 zo dňa 24.10.2019 uviedol, že námietka sťažovateľa, že tvrdenia žalovaného
neboli predmetom konania na prvom stupni pri vydávaní napadnutého predloženého opatrenia je
dôvodná.

63. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

64. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

65. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

66. Podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku; odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

67. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku; odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

68. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

69. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.



70. Spornou otázkou je posúdenie správnosti postupu žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý v
odôvodnení svojho rozhodnutia sám nad rozsah argumentácie prvostupňového orgánu odôvodňoval
dôvodnú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

71. Žalovaný použil na odôvodnenie dôvodnej obavy aj skutočnosti uvedené prvostupňovým orgánom
v prekladacej správe, keď colný úrad v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku postúpil odvolanie
odvolaciemu orgánu spolu s výsledkami daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s
predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, nakoľko prvostupňový orgán nemienil
odvolaniu vyhovieť.

72. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že colný úrad v predkladacej správe                 č.
170107/2016-5131 zo dňa 15.02.2016, okrem iného poukázal na Analytickú správu vypracovanú
OPaAR colného úradu zn. 1095136/1796834/2015 zo dňa 18.12.2015, z ktorej vyplýva, že na základe
analýzy základných ekonomických ukazovateľov možno konštatovať, že z pohľadu celkovej ekonomickej
situácie a miery likvidity vykazuje odvolateľ zvýšenú mieru rizika z pohľadu riadneho plnenia finančných
záväzkov voči finančnej správe. Aj na základe informácií z procesu registrácie bolo kriminálnemu
úradu finančnej správy postúpené podozrenie z budúceho nezákonného obchodovania s tabakovými
výrobkami a následne krátenia, prípadne neodvedenia spotrebnej dane, nakoľko pre nesplnenie
podmienok na registráciu v sklade tabakových výrobkov podľa § 18 zákona č. 106/2004 Z. z. sa
odvolateľ účelovo registroval najskôr ako podnik na výrobu cigár, registráciu potom rozšíril aj na výrobu
a skladovanie cigariet, pričom mesačne predpokladá uviesť do DVO len 83 kusov cigariet  a tisíc
kusov cigár, za účelom čoho zložil zábezpeku vo výške 100 Eur. Aj vzhľadom na evidenciu nedoplatkov
u osôb majetkovo alebo personálne prepojených s odvolateľom, posúdil colný úrad všetky rizikové
skutočnosti a dospel k záveru, že existuje odôvodnená obava, že v prípade porušenia ustanovení zákona
č. 106/2004 Z. z. zakladajúcich vznik daňovej povinnosti spojených s prevádzkovaním daňového skladu,
bude spotrebná daň, ktorá by vznikla uvedením skladovaných cigariet značky L. do DVO, vzhľadom
k výške zloženej zábezpeky na daň, nevymožiteľná alebo bude jej vymáhanie spojené so značnými
ťažkosťami.

73. Colný úrad v predkladacej správe (str. 3 druhý odsek) konštatoval, že dňa 19.01.2016 prijal
žalobca milión kusov cigariet, teda celé množstvo, ktoré v žiadosti o vydanie povolenia uviedol ako
predpokladaný ročný objem skladovaných cigariet, dňa 21.01.2016 oznámil colnému úradu navýšenie
predpokladaného počtu skladovaných cigariet o ďalších milión ks, ktoré prijal dňa 28.01.2016, dňa
09.02.2016 prijal ďalších milión kusov cigariet a dňa 11.02.2016 ďalších milión kusov.

74. Správny súd konštatuje, že údaje o množstve dovezených cigariet vyplývajú zo zápisníc o miestnom
zisťovaní v rámci výkonu daňového dozoru správcom dane vykonanom v období od 20.01.2016 do
11.02.2016, ktoré zápisnice sú súčasťou administratívneho spisu.

75. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku; ak odvolací orgán vykonáva
dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť
sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Je zrejmé, že odvolací orgán je oprávnený v rámci
odvolacieho konania vykonávať dokazovanie, ak to považuje za potrebné. V takom prípade platia pre
odvolací orgán rovnaké pravidlá a postupy, ako pre správcu dane. Správny súd zastáva stanovisko, že v
predmetnej veci žalovaný nevykonával dokazovanie, preto nebol ani povinný s výsledkami dokazovania
oboznámiť účastníka konania, ktorý podal odvolanie. Samotný proces dokazovania slúži k preukázaniu
rozhodných skutočností. Účelom oboznámenia účastníka konania s výsledkami dokazovania je umožniť
mu na eventuálne zistenia v procese dokazovania reagovať. V predmetnej veci použil žalovaný v
odôvodnení rozhodnutia údaje o množstve dovezených cigariet do daňového skladu účastníka konania,
pričom tieto údaje boli samotnému žalobcovi známe, nakoľko bol prítomný pri miestnom zisťovaní v rámci
vykonávaného dozoru správcom dane, o čom svedčia zápisnice žurnalizované v administratívnom spise.
Žalovaný teda v odôvodnení rozhodnutia použil informácie žalobcovi známe, keďže išlo o informácie o
žalobcovej činnosti, keď žalobca musel vedieť koľko cigariet doviezol do skladu. Preto dovolávanie sa
nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že nemal možnosť sa vyjadriť k týmto skutočnostiam, podľa názoru
správneho súdu neobstoja.



76. Správny súd v rámci súdneho prieskumu poníma administratívne konanie, hoci aj dvojinštančné, ako
jeden celok. Rozhodujúci je stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v súlade s §
74 ods. 2 Daňového poriadku v odvolacom konaní prihliadol aj na skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo
v priebehu administratívneho konania, po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný je oprávnený v
rámci odvolacieho konania dopĺňať výsledky daňového konania, pričom nie je viazaný pri rozhodovaní
len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech.

77. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s jednotlivými úkonmi tak colného úradu,
ako aj žalovaného, dospel správny súd k záveru, že žalovaný v odvolacom konaní nepochybil, ak po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia colného úradu, zohľadniac nové okolnosti, ktoré boli žalobcovi
známe, pričom sa nejednalo o výsledky vykonaného dokazovania, toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný bol oprávnený na odôvodnenie správnosti
výroku prvostupňového rozhodnutia rozšíriť argumentáciu aj o ďalšie okolnosti, ktoré vyšli najavo, ktoré
len umocňovali správnosť záveru colného úradu o existujúcej dôvodnej obave. Podľa názoru správneho
súdu neexistovali dôvody pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia colného úradu žalovaným. Žalovaný
nepochybil ani v tom, že by pred vydaním rozhodnutia neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa
s výsledkami vykonaného dokazovania, pretože žiadne dokazovanie nevykonával. Údaj o množstve
cigariet dovezených v objeme vysoko prevyšujúcom deklarovaný plánovaný dovoz cigariet, bol žalobcovi
z miestneho zisťovania známy. Napokon žalobca v predmetnej žalobe nespochybňoval tieto informácie
vyplývajúce zo zápisníc o miestnom zisťovaní, namietal len skutočnosť, že nemal možnosť sa k
záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vyjadriť. Pokiaľ by správny súd považoval
túto žalobnú námietku za relevantnú privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti tejto veci, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý by v podmienkach právneho štátu
nemal prevládnuť. Žalobca ničím neodôvodňoval ako by sa jeho situácia zmenila k priaznivejšiemu
výsledku, pokiaľ by bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré mienil žalovaný uviesť v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom tieto skutočnosti mu boli z miestneho zisťovania navyše známe. To, že tvrdenia
žalovaného neboli predmetom konania pred colným úradom, je pravdou, pretože tieto tvrdenia sa stali
známymi (vznikli) až po vydaní prvostupňového rozhodnutia.

78. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie je vydané v rozpore s Daňovým poriadkom v
súvislosti s tým, že má akoby trvalú povahu a že neumožňuje obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti,
správny súd poukazuje na závery, ktoré uviedol v bode 65 rozsudku sp. zn. 23S/73/2016-34 zo dňa
24.08.2016. Spôsob zrušenia predbežného opatrenia, či už úplného alebo čiastočného, resp. podmienky
straty účinnosti predbežného opatrenia vyplývajú z ustanovení § 50 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku.
Žalobca síce deklaroval, že cigarety značky Laura nebudú uvádzané do daňového voľného obehu, že
budú prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu v zmysle § 28 zákona č.
106/2004 Z. z., t. j. do tretej krajiny, a teda nevznikne daňová povinnosť, avšak účelom preventívneho
opatrenia v podobe vydania predmetného rozhodnutia je zabezpečenie situácie, ak by bolo porušené to,
čo účastník konania deklaruje. Pokiaľ by skutočne došlo k vývozu cigariet tak ako deklaroval žalobca, t. j.
realizoval by sa zákonný postup prepravy v pozastavení dane, nevznikla by žalobcovi daňová povinnosť
zaplatiť spotrebnú daň, čo by v zmysle právnej úpravy vyústilo do zrušenia predmetného opatrenia.

79. Ani žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
nepovažuje správny súd za dôvodnú. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odôvodnil dostatočným spôsobom,
prečo bolo prijaté toto preventívne opatrenie, na základe akých indícií, z ktorých vyplynulo, že existuje
zvýšená miera rizikovosti daňového subjektu, t. j. predpoklad, že by mohlo dôjsť k porušeniu daňových
predpisov a vzniku nedoplatkov na spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Prepojenie prostredníctvom
osoby konateľa na daňové subjekty, u ktorých colný úrad eviduje nedoplatky na spotrebných daniach,
účelová registrácia žalobcu najskôr ako podnik na výrobu cigár, neskôr na výrobu a skladovanie cigariet,
pričom neboli preukázané podmienky na ich výrobu, keďže v daňovom sklade nemal žiadne zariadenie
na ich výrobu, nepožiadal o obchodovanie s tabakovou surovinou, ani o vydanie kontrolných známok
na cigarety a cigary, skutočnosť, že už dňa 19.01.2016 prijal milión kusov cigariet, teda množstvo, ktoré
plánoval doviesť za rok. To sú indície odôvodňujúce vydanie napadnutého rozhodnutia.

80.  Rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím colného úradu plne zodpovedá aplikovanej
právnej úprave na zistený skutkový stav. V predmetnom prípade neboli skladované cigarety značky
L. nijako zabezpečené a prípadným uvedením celého množstva milión kusov do DVO, neukončením
prepravy ako deklaroval žalobca, či stratou cigariet z daňového skladu, by vznikla žalobcovi daňová



povinnosť vo výške 91 000,- Eur, ktorú by vzhľadom na jeho finančné a majetkové pomery nemohol
splniť. Žalovaný nepochybil, ak podporil argumentáciu colného úradu o preukázaní dôvodnej obavy aj
uvedením skutočnosti, že žalobca dňa 19.01.2016 prijal 1 milión kusov cigariet, naraz celé množstvo,
ktoré plánoval priviesť za celý rok, pričom v ďalšom období dňa 28.01.2016, dňa 09.02.2016 a dňa
11.02.2016 prijal zakaždým po milión kusov cigariet. Z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, z akých
predpokladov vychádzali, ktoré ich doviedli k indícii o zvýšenej miere rizikovosti daňového subjektu a
s tým súvisiaceho zvýšeného rizika, že k porušeniu daňových predpisov, a teda aj k vzniku daňovej
povinnosti eventuálne následne jej nesplneniu, by skutočne mohlo dôjsť.

81. Na poukazovanie žalobcu na to, že skladovaný tabakový výrobok cigarety značky L. je zabalený,
pričom texty na spotrebiteľskom balení sú uvedené len v anglickom jazyku a nie sú opatrené ani
kontrolnou známkou, a preto je nemysliteľné, aby boli v tomto stave uvádzané do daňového voľného
obehu súd poznamenáva, že toto nie je prekážkou, aby v konečnom dôsledku cigarety mohli byť
uvádzané do daňového voľného obehu, resp. že by došlo k ich strate, pretože za uvedenie tabakových
výrobkov do daňového voľného obehu je v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 106/2004 Z. z. potrebné
chápať akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z pozastavenia dane. To, že cigarety nie sú opatrené
kontrolnou známkou nie je zárukou toho, že nemôžu byť uvedené do daňového voľného obehu, s čím
zákon spája vznik daňovej povinnosti.

82. Správny súd aj po opakovanom posúdení veci dospel k rovnakému záveru, že rozhodnutie
žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie colného úradu o uložení predbežného opatrenia je
vydané v súlade s § 50 ods. 1 Daňového poriadku ako aj s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.
z. Žalovaný mal dostatok indícií, z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na zvýšenú mieru rizikovosti žalobcu,
existuje aj zvýšené riziko, že k porušeniu daňových predpisov a k vzniku nedoplatkov by skutočne
mohlo dôjsť. Zrozumiteľným spôsobom žalovaný odôvodnil v čom spočívajú dôvody odôvodnenej obavy.
Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, nepochybili, ak napadnutým rozhodnutím bola uložená žalobcovi
povinnosť, aby zložil predmetnú peňažnú sumu na účet správcu dane v zmysle § 50 Daňového poriadku.

83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobcovi, ktorý vo veci
nemal úspech nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania zastávajúc názor, že
správny súd rozhoduje o trovách konania podľa výsledku sporu, pričom žalobca so svojou žalobou nebol
úspešný, preto mu nebolo možné priznať náhradu trov konania, a to ani trov kasačného konania, bez
ohľadu na výsledok konania pred kasačným súdom. Kasačné konanie je len jednou fázou konania na
základe podanej žaloby žalobcom, pričom v predmetnom prípade sa nejedná o konečné rozhodnutie
kasačného súdu vo veci, ak ním došlo k zrušeniu rozsudku správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie
konanie.

84. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods.  2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,     § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok                (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,



c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť                 a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.