Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/171/2019 z 16. 9. 2020
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2020, sp. zn. 24S/171/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200455.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/171/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200455.1 | 2020-09-16 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 134 ods. 1 SSP, § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2i zákona č. 595/2003 Z. z., § 190 SSP, § 63 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2j zákona č. 595/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e11d9665-40ba-4317-99db-5ebc3da802ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200455.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/171/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200455
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200455.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Slovenská
patentová a doménová kancelária, spol. s r.o., Zaježová 560, 962 63 Pliešovce, IČO: 36 633 798, právne
zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100951254/2019 zo dňa 24. apríla
2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Žalobca bol so zisteniami
správcu dane počas daňovej kontroly oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra
2017, zobral ich na vedomie a uviedol, že sa k nim nevie vyjadriť. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
správca dane Protokol č. 102187039/2017 zo dňa 16. októbra 2017 (ďalej len „Protokol"), ktorý bol spolu
s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi doručený 3. novembra 2017.
2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 2 -

Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená a dňom nasledujúcim po doručení Protokolu, teda
dňom 4. novembra 2017, začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním
z 22. novembra 2017. Následne ho správca dane vyzval, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení k Protokolu. Pripomienky žalobcu k Protokolu a zistenia správcu dane
vo vyrubovacom konaní boli so žalobcom prerokované na ústnom pojednávaní dňa 8. marca 2018, z
ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 100516617/2018, čím bolo dokazovanie vo vyrubovacom konaní
ukončené. Dňa 22. marca 2018 vydal správca dane Rozhodnutie č. 100607729/2018, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 7 167,46 EUR a neuznal daňovú stratu vykázanú žalobcom v daňovom
priznaní vo výške 115 105,56 EUR. Rozhodnutím žalovaného č. 101856091/2018 zo dňa 20. septembra
2018 bolo uvedené rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. marca 2018 zrušené a vec bola vrátená
do vyrubovacieho konania, v ktorom sa správca dane zaoberal odstránením duplicity vo vylúčených
výdavkoch z dodávateľských faktúr od spoločnosti BVCom Europe s.r.o. a opätovne prehodnotil vecnú
súvislosť nákladov a príjmov žalobcov. S priebehom a výsledkami doplneného dokazovania správca
dane žalobcu oboznámil na ústnom pojednávaní dňa 19. novembra 2018, z ktorého bola spísaná
zápisnica č. 102276922/2018.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Správca dane Rozhodnutím č. 102416598/2018 zo dňa 30. novembra 2018 rozhodol tak, že žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 7 650,36 EUR a neuznal daňovú stratu na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 115 105,56 EUR.



1. daň alebo daňová licencia vyrubená daňovým priznaním doručeným 30. júna 2015: 960,- EUR;
2. daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní: 8 610,36 EUR;
3. rozdiel dane: 7 650,36;
4. daňová strata vykázaná v daňovom priznaní: 115 105,56 EUR;
5. daňová strata zistená správcom dane: 0,- EUR (ďalej len „rozhodnutie správcu dane").
3. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil zisteniami z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu v preverovanom zdaňovacom období bolo
poskytovanie účtovných služieb a poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom www.
stránok. Na ťarchu nákladového účtu Reklama, Inzercia žalobca zaúčtoval v roku 2014 náklady v
celkovej výške 161 778,04 EUR na základe dodávateľských faktúr od BVCom Europe s.r.o., Mcafe s.r.o.
a Obchodno-zábavné centrum City Shop BB s.r.o. za reklamné služby (logo a reklamný banner) stránok
G., G., G., G., G., G., G., G., G., ktoré mali byť podľa predložených dodávateľských faktúr poskytované
2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 3 -

na webových stránkach dodávateľa G., G., G., G. a G. a ktoré podľa predložených odberateľských faktúr
žalobca ďalej fakturoval svojim odberateľom:
- SERENA STAV s.r.o., Rákoš 8961/26, Zvolen, IČO: 46 190 791 (G. a G.),
- MIKI SYSTEMY s.r.o., Kukučínova 8, Banská Bystrica, IČO: 36 771 325 (G.),
- Mcafe s.r.o., Bystrický rad 69, Zvolen, IČO: 369 641 421 (G.)
Zo žalobcom predložených dokladov nebolo možné jednoznačne priradiť k dodávateľským faktúram
faktúry odberateľské tak, aby bolo zrejmé ekonomické opodstatnenie vynaložených nákladov na
jednotlivé reklamné služby a ich zaúčtovanie do nákladov žalobcu. Správca dane preto kontroloval
predložené účtovné a daňové doklady, aby preveril, či žalobca služby (účtované na účet XXXXXX)
obstarával pre seba ako koncový zákazník (spotrebiteľ) a či mu reklama bola poskytnutá za účelom
propagácie jeho obchodného mena, loga a činnosti za účelom zvýšenia jeho príjmov, či zviditeľnenia
spoločnosti, alebo boli reklamné služby určené pre zmluvných odberateľov.
4. Vo vzťahu k položke 34 875,- EUR zvyšujúcej výsledok hospodárenia správca dane zistil, že
odberateľ SERENA STAV s.r.o. objednával u žalobcu reklamné služby vždy za celý kalendárny mesiac
a žalobca ich v rovnakom rozsahu obstarával od svojho dodávateľa BVCom Europe s.r.o., pričom celú
fakturovanú sumu zaúčtoval na ťarchu nákladového účtu XXXXXX. Tieto služby však žalobca svojmu
odberateľovi fakturoval v mesiacoch január, február, marec, apríl a máj, vždy len za určitý počet dní s
poznámkou o technickej prestávke v rozsahu 20, 21, 15, resp. 11 dní. Správca dane preto pomernú
časť nákladov z preverovaných dodávateľských faktúr (konkrétne označených v rozhodnutí), ktoré
zodpovedali technickej prestávke vylúčil z daňových výdavkov žalobcu, pretože v uvedenom rozsahu
neboli náklady na reklamné služby žalobcom vynaložené v súvislosti s dosahovanými výnosmi, a teda ich
vynaloženie nebolo pre daňové účely dostatočne odôvodnené a preukázané. Reklamné služby webovej
stránky G. (logo) na stránkach G., G. a G., ktoré žalobca od označeného dodávateľa obstaral v júni 2014
podľa dodávateľskej faktúry č. 41042 vo výške základu 2 250,- EUR neboli v preverovanom zdaňovacom
období vyfakturované odberateľovi SERENA STAV s.r.o., ani žiadnemu inému odberateľovi, a preto
tieto náklady správca dane neuznal ako daňové výdavky žalobcu, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ
reklamných služieb na webových stránkach zabezpečujúcich reklamu ich objednávateľovi, pretože
nebolo dostatočne preukázané vynaloženie tohto výdavku na podnikanie alebo v súvislosti s ním, resp.
že boli žalobcom vynaložené v súvislosti s dosahovanými príjmami (výnosmi) žalobcu z podnikania.
Správca dane konštatoval, že uvedeným žalobca porušil § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 2 písm. i) a písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 4 -

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov" alebo „zákon č. 595/2003 Z.z.").
5. Vo vzťahu k položke 42 480,- EUR zvyšujúcej výsledok hospodárenia správca dane uviedol, že
podľa predložených dodávateľských faktúr bola v období jún, september a december 2014 jediným
odberateľom reklamných služieb žalobcu, ktorých poskytovanie bolo vymedzené celým kalendárnym
mesiacom, spoločnosť MIKI SYSTEMY s.r.o., ktorej boli reklamné služby žalobcom aj vyfakturované.
Žalobca však podľa predložených dodávateľských faktúr (konkrétne uvedených v rozhodnutí) od BVCom
Europe s.r.o. obstarával reklamné služby aj v mesiacoch júl, október a november, ktoré boli zaúčtované
v nákladoch na ťarchu účtu XXXXXX  Reklama, Inzercia, ktoré si žiadny jeho odberateľ neobjednal
a žiadnemu odberateľovi neboli ani vyfakturované. Správca dane ich preto vylúčil z nákladov žalobcu
konštatujúc, že uvedené výdavky (spolu vo výške 42 480,- EUR) neboli žalobcom preukázateľne
vynaložené v súvislosti s dosahovanými príjmami z podnikania, resp. že ich vynaloženie na podnikanie



alebo v súvislosti s podnikaním nebolo dostatočne preukázané a uzavrel, že žalobca uvedeným porušil
§ 21 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. j) zákona o dani z príjmov.
6. Vo vzťahu k položke 24 195,- EUR zvyšujúcej výsledok hospodárenia správca dane zistil, že
podľa (konkrétne označených) dodávateľských faktúr od BVCom Europe s.r.o. obstarával žalobca
ako sprostredkovateľ reklamných služieb na webovej stránke G. v priebehu celého preverovaného
zdaňovacieho obdobia reklamu svojím objednávateľom na základe písomnej objednávky, ktorá mala
spočívať v zobrazení ich loga alebo predmetu ich činnosti. Takto obstarané reklamné služby žalobca
v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (okrem mesiaca september 2009, v ktorom boli
žalobcom obstarané reklamné služby vyfakturované odberateľskou faktúrou č. 14092 zo dňa 12.
septembra 2014 odberateľovi MIKI SYSTEMY s.r.o.) nefakturoval žiadnemu zo svojich odberateľov.
Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že deklarované výdavky na obstaranie reklamných
služieb na webovej stránke G. neboli preukázateľne vynaložené žalobcom v súvislosti s dosahovanými
príjmami z podnikania, resp. ich vynaloženie na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním nebolo
dostatočne preukázané a uzavrel, že žalobca uvedeným porušil § 21 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. j) zákona o dani z príjmov.
7. Vo vzťahu k položke 4 650,- EUR zvyšujúcej výsledok hospodárenia správca dane uviedol, že žalobca
v preverovanom zdaňovacom období zaúčtoval na ťarchu nákladového účtu XXXXXX  (v rozhodnutí
konkrétne označené) dodávateľské faktúry z 31. decembra 2014 od dodávateľa Obchodno-zábavné
centrum City Shop BB s.r.o. za reklamné služby stránky G., G., G., G., G., podľa objednávky žalobcu
12/2014. Podľa dodávateľských faktúr mali 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 5 -

byť reklamné služby poskytnuté v decembri 2014 na stránke G.. K faktúram neboli priložené žiadne
objednávky, zmluvy, ani iné doklady preukazujúce poskytnutie/uskutočnenie reklamy v reálnom čase.
Žalobca k takto obstaraným reklamným službám nevystavil v preverovanom zdaňovacom období žiadne
odberateľské faktúry, na základe čoho správca dane konštatoval, že tieto vynaložené náklady nespĺňajú
časovú súvislosť s dosiahnutými výnosmi z podnikateľskej činnosti žalobcu v roku 2014, a teda nesúvisia
so žalobcom dosahovanými príjmami. Správca dane tiež uviedol, že pre prípad, že fakturované reklamné
služby žalobca objednal za účelom reklamy a propagácie vlastnej podnikateľskej činnosti, s poukazom
na § 19 ods. 2 písm. k) a § 8 až 12 Obchodného zákonníka vychádzal správca dane, pri nedostatku
iných dôkazov, z dostupných informácií zverejnených na internete a zistil, že stránka G. nepropaguje
činnosť žalobcu, ale činnosť spoločnosti Slovenská realitná kancelária s.r.o. so sídlom vo Zvolen, ktorá
sa zaoberá predajom nehnuteľností. Okrem základných informácií o tejto realitnej spoločnosti je na
uvedenej webovej stránke uvedené len logo E. W. s preklikom na stránku S.. V pôvodnom texte tejto
stránky jej tvorca ďakuje za podporu Slovenskej patentovej a doménovej kancelárii s.r.o. za vytvorenie
domény s pomocou spoločnosti Vtáky Slovenska & Birds Slovakia, s.r.o. (G.) s tým, že iné logá sa
na stránke G. nenachádzali. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že uvedený výdavok
(náklad) nebol preukázateľne vynaložený žalobcom v súvislosti s dosahovanými príjmami (výnosmi) z
podnikania, resp., že vynaloženie tohto výdavku na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním žalobcu
nebolo dostatočne preukázané. Uzavrel, že žalobca uvedeným porušil § 21 ods. 1, § 17 ods. 2 písm. a),
§ 19 ods. 2 písm. k) v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. j) zákona o dani z príjmov.
8. Správca dane v rozhodnutí odôvodnil aj ďalšiu položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia (záväzky
po lehote splatnosti), ktoré nie sú pre potreby tohto prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného
relevantné, pretože žalobca ich nesprávnosť alebo nezákonnosť v žalobe nenamietal. Správny súd
ich preto v zhrnutí podstatných argumentov administratívneho rozhodnutia neuvádza. Súčasťou
prvostupňového rozhodnutia bolo aj vyjadrenie správcu dane k vyjadreniu žalobcu k zisteniam uvedeným
v Protokole.
Rozhodnutie žalovaného
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100951254/2019 zo dňa 24. apríla 2019 odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného").
10. V rozhodnutí žalovaný zopakoval skutkové zistenia správcu dane a výsledky vyrubovacieho konania
s tým, že sa stotožnil so závermi správcu dane s poukazom na § 2 písm. i), j), § 19 ods. 2, § 21 ods. 1,
§ 21 ods. 1 písm. e), § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Po preskúmaní spisového materiálu
mal za preukázané, že pri výkone daňovej 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 6 -

kontroly postupoval správca dane podľa § 44 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok"), t. j.
preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňovú kontrolu vykonal v rozsahu, ktorá bola nevyhnutne potrebná na dosiahnutie jej účelu.



Žalobcovi neuprel práva vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 Daňového poriadku a vytvoril mu dostatočný
priestor na preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a ktoré uviedol v podanom
daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby v kontrolovanom zdaňovacom období. Opakovane
žalobcu vyzval na vyjadrenie ako konkrétne došlo k realizácii reklamy a propagácií žalobcu, resp. jeho
činnosti ako koncového užívateľa dodaných reklamných služieb tým, že na internetových stránkach
dodávateľa BVCom Europe spol. s.r.o. boli zverejnené názvy domén, ktoré podľa svojho názvu aj
obsahu informujú a propagujú činnosť subjektov, zaoberajúcich sa najmä ochranou prírody, flóry a fauny,
prípadne ponúkajú navigačné systémy a ktoré v roku 2014 nijakým spôsobom neodkazovali na žalobcu
a ani nesúviseli s jeho podnikateľskou činnosťou. Správca dane pritom zistil, že informácia o tom, že
vlastníkom niektorých domén je žalobca, pribudla na tieto stránky až dodatočne (dňa 13. augusta 2018)
a v čase vykonávanej daňovej kontroly takýto údaj na uvedených stránkach nebol a ani dokumenty
predložené žalobcom na CD nosiči nepreukazujú, že išlo o reklamu žalobcu. Vyjadril sa k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné.
11. K odvolacej námietke žalobcu, že išlo o reklamnú podnikateľskú činnosť vlastnej a sprostredkovanej
propagácie a reklamnej kampane, že žalobca bol konečným užívateľom výhod z dodanej reklamy,
pretože išlo o reklamu vlastných domén, log a bannerov, že dôkazom o realizácii reklamy bol elektronický
zápis súboru vo formáte .W. priložený na CD nosiči, print scany obrazovky, účtovníctvo žalobcu a BVCom
Europe s.r.o., žalobcom uhradené faktúry registrátorom domén Atlantis Systems s.r.o. a WebSupport
s.r.o. a k namietanému hodnoteniu technickej prestávky zo strany správcu dane žalovaný uviedol, že
v konaní nebolo sporné, že reklama mala byť poskytovaná formou internetovej reklamy tak, že na
stránkach dodávateľa boli zverejnené názvy konkrétnych domén. Sporná nebola ani skutočnosť, že
žalobca časť reklamných služieb ďalej fakturoval svojim odberateľom, a teda dosiahol v tejto činnosti
aj výnosy, pričom išlo o sprostredkovanie reklamy pre odberateľov SERENA STAV s.r.o. (do 23. marca
2014 ZV Serena s.r.o.), MIKI SYSTEMY s.r.o. a Mcafe s.r.o. za reklamu stránok G., G., G. a G. Správca
dane neuznal za daňové výdavky za sprostredkovanie reklamy týchto stránok v prípade, že žalobca síce
reklamné služby od dodávateľa nakúpil, ale svojim odberateľom ich už ďalej nevyfakturoval buď vôbec,
alebo faktúry vystavil len za určitý počet dní z daného obdobia. Časť nákladov z dodávateľských faktúr,
podľa ktorých boli žalobcom obstarané reklamné služby pre jeho odberateľov, ktorým však neboli ďalej
fakturované, prípadne boli fakturované len za určitý počet dní (vo zvyšku s technickou prestávkou), boli
vylúčené z daňových výdavkov, pretože nebolo preukázané, že 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 7 -

náklady na takto nakúpené reklamné služby boli vynaložené v súvislosti s dosahovanými príjmami
žalobcu. Podstata priamej reklamy mala podľa žalobcu spočívať v reklame a propagácii vlastných log
a bannerov žalobcu a mala mu zabezpečiť budúci ekonomický výnos, pričom išlo o zverejňovanie
názvov domén (G., G., G.., G., G., G., G., G. a G.) na webových stránkach dodávateľa G., G., G.,
G., a G.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že išlo o (priamu) reklamu jeho podnikateľskej
činnosti, pretože z názvov domén vo vlastníctve žalobcu a z obsahu stránok bolo možné získať výlučne
informácie týkajúce sa aktivít iných subjektov a informácie zverejnené na týchto stránkach žiadnym
spôsobom priamo, ani nepriamo nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu a poukázal pritom na
zistenia správcu dane, že k relevantným informáciám o žalobcovi a jeho činnosti nebolo možné sa
dostať ani cez tzv. preklik. Žalovaný preto konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že išlo o
(priamu) reklamu jeho činnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že reklama (propagácia, zviditeľnenie) žalobcu
nebola preukázaná ani elektronickým zápisom vo formáte .W., ktorý bol predložený na CD nosiči a
ani print scanmi stránok dodávateľa, pretože na týchto dokumentoch názov žalobcu nie je uvedený a
k informáciám o žalobcovi nebolo možné sa dostať ani sprostredkovanie cez tzv. preklik na niektorú
z označených webových stránok. V zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov sú výdavky
na reklamu tie výdavky, ktoré sú vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,
tovaru, služieb, nehnuteľnosti, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov
a iných práv a záväzkov so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov a ani
jedna z týchto foriem reklamy na základe preverovaných dodávateľských faktúr realizovaná nebola. To
znamená, že žalobcom nebolo preukázané, že deklarovaným dodávateľom poskytnuté reklamné služby
boli určené na (priamu) reklamu žalobcu, a preto, z dôvodu nepreukázania súvislosti nákladov žalobcu
s ním dosahovanými príjmami neboli výdavky za dodanie reklamných služieb pre žalobcu uznané za
daňové výdavky. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou správcu dane aj pokiaľ žalobca rozporoval
skutkové a právne vyhodnotenie odberateľských faktúr, ktorými žalobca prefakturoval dodané reklamné
služby svojim odberateľom SERENA STAV s.r.o., MIKI SYSTEMY s.r.o. a Mcafe s.r.o. K tvrdeniu
žalobcu, že pokiaľ neboli jednotlivé dodané reklamné služby prefakturované odberateľom žalobcu, išlo
v skutočnosti o (priamu) reklamu žalobcu, pretože bol vlastníkom dotknutých domén, žalovaný uviedol,



že takto vynaložené výdavky na dodanie reklamných služieb neboli správcom dane správne uznané
za daňové výdavky, ak k dodávateľským faktúram neboli priradené odberateľské faktúry, pretože na
uvedených stránkach je propagovaná činnosť iného podnikateľského subjektu a k reklame žalobcu
nedochádza. Názov, logo, sídlo, či predmet činnosti žalobcu sa na uvedených webových stránkach
nenachádza v žiadnej forme, a to ani cez tzv. preklik. Poukázal na zistenia správcu dane a uviedol, že
k reklame žalobcu nedochádza ani na ďalších webových stránkach, pretože je na nich propagovaná
činnosť 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 8 -

iného subjektu a názov, logo, sídlo, či predmet činnosti žalobcu sa na nich nenachádza ani cez tzv.
preklik. Webové stránky G., G., G. sú stránky spoločnosti Vtáky Slovenska & Birds Slovakia s.r.o., G.
je webová stránka B. pri správe CHKO POĽANA, G. je webová stránka Supervinch servis - navijáky,
gps s.r.o. a G. je webová stránka Občianskeho združenia EKO POĽANA, oz. Z verejnej prístupnej
stránky registra G. bolo zistené, že doména Z. nie je registrovaná na žalobcu, vlastníkom stránky
G. je spoločnosť Supervinch - navijáky, gps s.r.o. s konateľom J.. V. B. (konateľ žalobcu) a údaje o
vlastníkovi stránky pri doménach s názvom G. a G. boli na stránky doplnené až 13. augusta 2018.
Vo vzťahu k výdavkom na (priamu) reklamu žalobcu sa žalobca obmedzil len na konštatovanie, že
pokiaľ je on vlastníkom predmetných stránok, je to priama reklama jeho činnosti a jej prínos pre neho
je nespochybniteľný, čo však podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodal žiadne
vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému užívateľovi táto priama reklamná podpora
prostredníctvom zverejnenia log a bannerov domén v jeho „vlastníctve", ktoré sa týkali propagácie a
činnosti iných subjektov na webových stránkach dodávateľa priniesla. Žalovaný preto v zhode so závermi
správcu dane uzavrel, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho, ani odvolacieho konanie
nepreukázal, že žalobcom vynaložené sporné náklady na reklamu boli v skutočnosti vynaložené na
jeho (priamu) reklamu, resp., že súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou, t. j. s jeho zdaniteľnými
príjmami, a preto ich nebolo možné uznať za daňové výdavky. Zdôraznil pritom, že hlavným dôvodom
na neuznanie výdavkov na (priamu) reklamu žalobcu na základe faktúr od dodávateľa BVCom Europe
s.r.o. bolo podľa predložených dokladov a písomností to, že k tejto reklame vôbec nedošlo, pretože boli
propagované iné subjekty prostredníctvom webových stránok propagujúcich ich činnosť. K argumentácii
žalobcu, že z titulu „vlastníctva" predmetných stránok (domén) došlo ich zverejnením k (priamej) reklame
žalobcu žalovaný neuznal za dôkaz v daňovom konaní, pretože z dokladov a z účtovníctva žalobcu
nijako nevyplýva skutočnosť, že by žalobca bol „vlastníkom" nehmotného majetku (webových stránok)
a informácie o tom, že mal byť „vlastníkom" domén pribudli na dotknuté webové stránky až dodatočne.
Uviedol pritom, že doménu ako takú nie je možné fyzicky vlastniť, ale je možné si ju len prenajať spravidla
na jeden rok za určitý poplatok a po uplynutí uvedeného obdobia doména exspiruje. Žalovaný tiež
uviedol, že žalobca nepodal žiadne vysvetlenie k svojmu tvrdeniu, že sprostredkované reklamné služby
poskytoval svojím odberateľom aj bezodplatne, ani vyhodnotenie prínosu a výhod takéhoto postupu.
Žalovaný sa preto stotožnil so závermi správcu dane o tom, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu
dane o opodstatnenosti rozporovaných daňových výdavkov, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno v
daňovom konaní, čo malo za následok neuznanie týchto daňových výdavkov. 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 9 -

Žaloba
12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Uplatnil si plnú náhradu
trov konania. Tvrdil, že došlo k ujme na jeho právach, pretože rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci, pretože vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
13. Nezákonnosť rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietal preto, že právny
záver žalovaného, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnených daňových výdavkov za poskytnuté
reklamné služby bol založený na nesprávnom vyhodnotení dôkazov. Argumentoval, že hodnotenie
dôkazov zhromaždených v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, najmä „technického"
dôkazu o dátovej stope reklamy vykonanej dodávateľom BVCom Europe s.r.o. vo virtuálnom prostredí,
nezodpovedá ich obsahu, ani predloženému účtovníctvu žalobcu, nezohľadňuje skutkové okolnosti
danej veci a je vnútorne protirečivé a zmätočné. Žalovaným boli nesprávne vyhodnotené aj faktúry
od WebSupport s.r.o. (č. 114004768) a faktúry od Atlantis Systems s.r.o. (č. 0138-2015, 0291-2014,
0323-2014, 1057-2013, 7480-2013) o prenájme webových stránok žalobcom, pokiaľ žalovaný tvrdil, že
žalobca sa ich užívateľom stal až dňom 13. augusta 2018. Žalobca pritom zdôraznil, že stanovisko
orgánov správy daní k tejto otázke nebolo jednoznačné, a keďže ide o odbornú otázku, neboli orgány
správy daní ani kompetentné na jej posúdenie. Z uvedených dôvodov nemohli tieto skutkové zistenia



viesť k prijatému záveru, že k (priamej) reklame žalobcu (pozn. žalobca vo svojich vyjadreniach rozlišuje
„priamu" a „nepriamu" reklamu podľa sujektu, ktorý bol jej konečným užívateľom) nedošlo, pretože boli
propagované iné subjekty. Žalobca zdôraznil, že (priama) reklama žalobcu bola dostatočne preukázaná
reklamnými bannermi zverejnenými v digitálnom prostredí a propagujúcimi činnosť žalobcu a jeho
obchodné meno (o čom ako dôkaz predložil CD), a teda uniesol svoje dôkazné bremeno v otázke
poskytnutia (priamej) reklamy od deklarovaného dodávateľa s tým, že je irelevantné, koľko „videní"
mohla táto reklama zaznamenať. Požiadavku orgánov správy daní na preukázanie ekonomického
prínosu (priamej) reklamy pre žalobcu označil žalobca za neprimeranú, pretože explicitne nevyplýva
z § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Orgány správy daní pritom opomenuli v prospech
žalobcu vyhodnotiť zaplatené faktúry za rok 2014 ako jasný a nespochybniteľný dôkaz o využívaní
webových stránok žalobcom v roku 2014. Doplnil, že na území Slovenskej republiky nemôže byť žiadny
z oprávnených užívateľov vlastníkom webových stránok. B. N. je národným registrátorom, ktorý poveril
viaceré spoločnosti vykonávať registrácie a jednou z nich je aj spoločnosť Atlantis Systems s.r.o. Z faktúr
uhradených spoločnosti Atlantis Systems s.r.o. pre rok 2014 pritom vyplýva, že registrátorom domény
G. a G. je žalobca. Doména G. bola registrovaná na J.. V. B. (konateľ žalobcu) už v roku 2006 a na
žalobcu v roku 2010. Z ďalších predložených faktúr je zrejmé, že doména 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 10 -

G. bola registrovaná na J.. V. B. už v roku 2007 a na žalobcu od roku 2011. Vo výpise domény je
uvedené len obdobie od zaplatenia faktúr vystavených registrátorom do ukončenia platnosti domény.
V priebehu daňovej kontroly boli ku každej doméne dodané faktúry registrátora za rok 2014, ktorými
bolo preukázané, že žalobca je oprávneným „vlastníkom" predmetných webových stránok. Dátum
13. augusta 2018 je dňom zaplatenia domény na nasledujúce obdobie roku 2019 a nemá žiadny
obsahový súvis s rokom 2014 a s nesprávnou úvahou orgánov správy daní, že „vlastníkom" predmetných
webových stránok bol žalobca až od 13. augusta 2018. Zdôraznil, že pokiaľ by daňové orgány
rešpektovali fakturáciu z roku 2014, dospeli by k záveru, že v roku 2014 bol žalobca „vlastníkom"
všetkých uvádzaných domén. Žalobca vyjadril názor, že samotná skutočnosť, že na jednom CD nosiči sú
nahraté logá viacerých reklamovaných subjektov a pre viacerých odberateľov nemôže viesť bez ďalšieho
podrobnejšieho vysvetlenia a akceptovania dôkaznej hodnoty všetkých predložených dôkazov k záveru
o nedostatočnom preukázaní dodania reklamných služieb pre žalobcu.
14. Žalobca namietal, že daňové orgány neuniesli bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na
preukázanie a obhájenie svojho záveru o nedostatočnom preukázaní vynaložených daňových výdavkov
s tým, že mali posudzovať najmä ekonomickú podstatu transakcie, ktorá má prednosť pred formou a
právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Poukázal na konštantnú rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR č. I. ÚS/504/2014 v otázke posúdenia (ne)unesenia
dôkazného bremena, či bremena tvrdenia o skutočnostiach zistených pri výkone kontroly a tvrdil,
že z predloženého účtovníctva nepochybne vyplýva, že k poskytnutiu reklamných služieb došlo, a
teda svoje dôkazné bremeno žalobca vyčerpal, pretože disponuje existenciou plnenia a má k tomu
aj zodpovedajúcu faktúru a prílohy s položkovitým opisom druhu a dodaných služieb od označeného
dodávateľa. Na preukázanie opaku toho, čo účtovníctvom a súvisiacimi dokladmi deklaroval žalobca
znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca zdôraznil, že vo svojej ekonomickej
podstate a v zmysle údajov zaznamenaných vo virtuálnom prostredí išlo o (priamu) reklamu „vlastných"
log a bannerov žalobcu, preukázateľne administrátorovi riadne zaplatených v roku 2014, na doménach
dodávateľskej spoločnosti BVCom Europe s.r.o., s tým, že uskutočneným myšlienkovým postupom
v procese voľného hodnotenia dôkazov daňové orgány nerešpektovali zmysel a účel internetovej
reklamy ako daňovo uznateľného výdavku. Podľa žalobcu pritom neexistujú rozumné pochybnosti o
tom, že bol uskutočnený nákup reklamných služieb a že došlo k naplneniu zákonných podmienok u
všetkých uplatnených nákladových položiek tak, ako to vyžaduje zákon o dani z príjmu. Vyhodnotenie
dôkazov so záverom, že nedošlo k dostatočnému preukázaniu poskytnutých reklamných služieb, a preto
nepredstavujú daňový náklad, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a orgány správy daní tiež
aplikovali príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov jednostranne, na ťarchu a v neprospech 2 4
S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 11 -

žalobcu, čím konali v rozpore s § 3 ods. 3, ods. 6, § 24 ods. 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, § 2 písm. i), § 19 ods. 1 písm. k) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu.
15. V ďalšej časti žaloby žalobca, nespochybňujúc svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní, poukázal
na povinnosť správcu dane dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, k čomu slúžia dôkazné prostriedky uvedené v § 24 ods. 4 Daňového
poriadku a ich voľba je na správcovi dane. Poukázal aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v



zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane
v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že technicky
nesprávne a neprijateľné preferovanie výlučne formálnych údajov, najviac mylne interpretovaných v
rozpore s fakturáciou, ktorou daňový subjekt preukazoval opak, v prieniku s podozrením o možnom
dodatočnom doplnení v evidencii webových stránok bez zodpovedajúceho dôkazu, nemôžu postačovať
v rámci rozloženého dôkazného bremena na záver daňových orgánov o nedostatočnom preukázaní
žalobcom uplatnených daňových výdavkov. Zdôraznil, že orgány správy dane nevychádzali dôsledne
z vykonaného dokazovania a nepredložili jednoznačné úvahy a hodnotenie dôkazov vo veci tak,
aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie nákladov za poskytnuté reklamné služby na
základe vystavených dodávateľských faktúr v preverovanom zdaňovacom období. Preto žalobca tvrdil,
že správca dane i žalovaný nesprávne, nedostatočne a zmätočne, a teda nepreskúmateľne vyhodnotili
skupinu dôkazov o reálnom - vecne a časovo nemennom a nespochybniteľnom poskytnutí reklamných
služieb a výlučne pod vplyvom tejto skutočnosti jednostranne v neprospech žalobcu posúdili predložené
účtovné doklady o vynaložených daňových výdavkoch. Žalobca preto namietal nesprávny procesný
postup orgánov správy daní pri voľnom hodnotení dôkazov, ktorý vyústil do nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď žalobcom preukázateľne vynaložené náklady na poskytnuté reklamné služby
orgány správy daní neuznali pre účely stanovenia daňového základu na výpočet dane z príjmu za rok
2014.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
16. Žalovaný navrhol podanú správnu žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania
zo svojho. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie správcu dane je zákonné a
dostatočne, riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Po preskúmaní rozhodnutia správcu dane v rozsahu
požadovanom v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že správca dane v konaní postupoval v súlade so
základnými zásadami správy daní, dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy postupom podľa § 3 ods.
3 Daňového poriadku, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a dodržal zásadu
zákonnosti. Úplne a správne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru. Žalobca
neodstránil pochybnosti správcu dane o opodstatnenosti rozporovaných výdavkov, čím neuniesol svoje
dôkazné bremeno v daňovom konaní, v dôsledku čoho neboli preukázané jeho tvrdenia s príslušnými
hmotnoprávnymi následkami. 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 12 -

17. K žalobnej námietke, že prínos zo sprostredkovania reklamy, ktorá bola určená pre odberateľov
žalobcu, ako aj prínos z (priamej) reklamy pre žalobcu ako konečného užívateľa je nespochybniteľným
a prináša žalobcovi úžitok konečných výhod žalovaný uviedol, že prínos zo sprostredkovanej reklamy
(nepriama reklama) je žalovanému zrejmý, pokiaľ žalobca tieto reklamné služby ďalej fakturoval svojim
odberateľom, a teda dosiahol z tejto činnosti aj výnosy. Opodstatnenosť uplatnenia nákladov za
sprostredkovanie reklamy pre odberateľov žalobcu bola spochybnená len v prípade, ak od dodávateľov
nakúpené reklamné služby žalobca svojim odberateľom ďalej nefakturoval vôbec alebo vystavil svojim
odberateľom faktúry len za určitý počet dní z tohto obdobia. Podstata reklamy určenej pre žalobcu
(priama) reklama mala spočívať v reklame a propagácii jeho „vlastných" log a bannerov a mala mu
zabezpečiť budúci ekonomický prínos, avšak z vyjadrení a objasnení žalobcu nebolo možné vôbec zistiť,
na akom princípe mala táto „priama" reklama fungovať a aký bol jej konkrétny prínos, resp. v akom
časovom horizonte by bolo možné prínos očakávať a vyhodnotiť. Na webových stránkach dodávateľa
boli totiž zverejňované názvy domén, ktoré nijako nepropagovali činnosť žalobcu, jeho sídlo, obchodné
meno, logo a pod. ale priamo súviseli s inými spoločnosťami, spravidla zameranými na ochranu prírody.
Spochybnená bola opodstatnenosť uplatnenia nákladov na reklamu stránky G. v daňových výdavkoch,
pretože z názvu tejto domény ani z obsahu tejto stránky nebolo možné získať žiadnu informáciu
týkajúcu sa existencie, predmetu podnikania, činnosti, sídla, obchodného mena a pod. žalobcu. Žalovaný
zdôraznil, že náklady z dodávateľských faktúr, kde malo ísť o reklamu stránky G., ktorá mala byť podľa
vyjadrenia žalobcu jeho (priamou) reklamou, boli posudzované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobcu z hľadiska splnenia podmienok pre uznanie nákladov ako daňových výdavkov stanovených v §
2 písm. i) zákona o dani z príjmov v spojení s § 21 ods. 1 písm. e), podľa ktorého výdavky vynaložené
na reklamu môžu byť uznané za daňové výdavky len v tom prípade, ak neboli v rozpore so zákonom o
reklame, a teda zodpovedali zákonnému vymedzeniu pojmu reklama.
18. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade, že k dodávateľským faktúram za reklamu
stránok G., G. a G., G. nevystavil odberateľské faktúry, išlo o (priamu) reklamu jeho podnikateľskej
činnosti, pretože boli zverejnené názvy stránok, ktoré sú jeho „vlastníctvom", a teda bol konečným
užívateľom výhod, (čo sa malo podľa žalobcu vzťahovať aj k stránke G.), pretože z názvov domén G., G.
a G. a G. jednoznačne vyplýva aj názov odberateľa a tieto stránky žiadnu reklamu žalobcu neobsahovali.



Aj z názvu a obsahu stránok, ktoré mali byť vo „vlastníctve" žalobcu a to G. , G., G., G., G., G., bolo
možné získať výlučne informácie týkajúce sa aktivít iných subjektov, spravidla zameraných na ochrany
prírody 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 13 -

a vtáctva. Hoci žalobca tvrdil, že je „vlastníkom" uvedených domén, a teda aj konečným užívateľom
výhod, z informácií získaných na stránke registra G. neboli tieto tvrdenia preukázané. Za dôkaz realizácie
reklamy pre žalobcu žalovaný neuznal ani listinné farebné print scany obrazoviek, ani elektronický
zápis súboru vo formáte .W. predložený na CD nosiči, pretože názov žalobcu na týchto dokumentoch
nefiguruje a k informáciám o žalobcovi nie je možné sa dostať ani sprostredkovane cez preklik na
niektorej z www. stránok. Ďalej uviedol, že hoci v doplnenom odvolaní žalobca predložil aj farebné
print scany úvodných obrazoviek stránok G. a G., na ktorých bol uvedený text: „Vlastník domény
G.: Slovenská patentová a doménová kancelária, spol. s r.o.", resp. „Vlastník domény G.: Slovenská
patentová a doménová kancelária, spol. s r.o." tento údaj bol na stránky doplnený až dodatočne,
pretože v priebehu daňovej kontroly, ani v kontrolovanom zdaňovacom období takýto údaj na stránke
zverejnený nebol. Vo vzťahu k odberateľovi SERENA STAV s.r.o., žalovaný uznal za daňové výdavky
tie náklady na reklamu sprostredkovanú žalobcom od jeho dodávateľa BVCom Europe, s.r.o. , ktorá
bola odberateľovi SERENA STAV s.r.o. aj vyfakturovaná. Pokiaľ dodanie reklamy žalobcovi nebolo
ďalej vyfakturované odberateľovi žalobcu SERENA STAV s.r.o., prípadne bolo vyfakturované len za
určitý počet dní v mesiaci, tieto náklady neboli uznané za daňové výdavky, pretože nesúviseli so
zdaniteľnými príjmami žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že išlo o jeho (priamu) reklamu, pokiaľ dodané
reklamné služby nevyfakturoval svojmu odberateľovi SERENA STAV s.r.o., pretože je „vlastníkom"
domény G., toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané s tým, že z verejne dostupných informácií na
stránke G. bolo v administratívnom konaní zistené, že vlastníkom domény G. je, resp. bola spoločnosť
SERENA spol. s r.o. Teplice. Žalobca pritom ani na výzvy správcu dane nepredložil žiadne dôkazy a
neobjasnil, akým spôsobom reklama stránky G. zabezpečila ekonomický prínos priamo žalobcovi ako
koncovému užívateľovi výhod. Vo vzťahu k odberateľovi MIKI SYSTÉMY s.r.o. boli orgánmi správy
daní vylúčené z daňových výdavkov tie náklady za reklamu z dodávateľských faktúr, ktoré neboli
uvedenému odberateľovi vyfakturované napriek tvrdeniu žalobcu, že reklama stránky G. bola jeho
(priamou) reklamou, pretože žalobca nepreukázal a nevysvetlil, ako mohla byť reklama tejto www.
stránky jeho (priamou) reklamou a aký bol pre neho jej ekonomický prínos. Preto žalovaný uzavrel, že
neuznané náklady na reklamu v súvislosti s deklarovaným odberateľom MIKI SYSTÉMY s.r.o. nesúviseli
so zdaniteľnými príjmami žalobcu. Ani v súčasnosti z verejne dostupných informácií nevyplýva, že by
vlastníkom domény s názvom G. bol žalobca. Rovnaká argumentácia žalovaného sa vzťahovala aj k
žalobcom obstaranej reklame od jeho dodávateľa Mcafe s.r.o. za reklamné služby webovej stránky G.
pre spoločnosť MIKI SYSTÉMY s.r.o., pretože žalobca žiadnym spôsobom pri neuznaných nákladoch
nepreukázal a nevysvetlil ako reklama stránky G. mohla byť jeho (priamou) reklamou a aký bol pre
neho jej ekonomický prínos. Ďalším dôvodom neuznaných nákladov bola skutočnosť, že v mnohých
prípadoch nebola nakupovaná služby uhradená 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 14 -

a fakturovaná čiastka zostala evidovaná v účtovníctve žalobcu v jeho záväzkoch, čím bolo spochybnené
reálne vynaloženie predmetných nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu.
Na webovej stránke G., ani na stránkach hlavného dodávateľa žalobcu BVCom Europe s.r.o., či
iných jeho dodávateľov v roku 2014 nebola ani v jednom prípade zverejnená reklama propagujúca
podnikateľský subjekt Slovenská patentová a doménová kancelária spol. s r.o., pretože neboli v žiadnej
forme zverejnené žiadne údaje týkajúce sa tohto subjektu. Zverejnením stránok vo vlastníctve žalobcu
sa prípadný záujemca dozvedel jedine o činnosti ekologicky zameraných subjektov, ktoré vykonávajú
predovšetkým ochranársku činnosť prírody a nemajú súvislosť s podnikateľskou činnosťou žalobcu.
Zdôraznil, že informácia o tom, že vlastníkom domény je žalobca, pribudla na stránku až dodatočne dňa
13.08.2018, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2014 a ani počas vykonávania daňovej
kontroly tento údaj na stránke G. uvedený nebol.
19. K námietke žalobcu, že daňové orgány nepovažovali za potrebné v prospech žalobcu vyhodnotiť
zaplatené faktúry spoločnostiam WebSupport s.r.o. a Atlantis Systems s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto
dôkazy nepreukazujú opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov na (priamu) reklamu žalobcu,
pretože predmetné webové stránky podľa svojho názvu aj obsahu informujú a propagujú činnosť iných
subjektov a užívateľa stránky neodkazujú na žalobcu a ani nesúvisia s jeho podnikateľskou činnosťou.
20. K žalobnej námietke týkajúcej sa záveru orgánov správy daní o tom, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti uplatnených daňových výdavkov žalovaný uviedol,
že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly podľa § 44 Daňového poriadku a zisťoval



alebo preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom daňovú kontrolu vykonával
v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Žalobcovi neuprel práva vyplývajúce
z § 45 ods. 1 Daňového poriadku, pretože mu vytvoril dostatočný časový priestor na to, aby preukázal
skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré uviedol v podanom daňovom
priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Opakovane žalobcu vyzýval, aby sa vyjadril najmä k tomu,
ako konkrétne došlo k realizácii reklamy a propagácii jeho činnosti ako koncového užívateľa tým, že
na internetových stránkach dodávateľa BVCom EUROPE s.r.o. boli zverejňované názvy domén, ktoré
podľa svojho názvu aj obsahu informujú a propagujú činnosť iných subjektov, zaoberajúcich sa ochranou
prírody, flóry a fauny a ktoré v roku 2014 užívateľa stránky nijakým spôsobom neodkazovali na žalobcu
a ani nesúviseli s jeho podnikateľskou činnosťou. Informácia o tom, že „vlastníkom" niektorých domén
je žalobca pribudla na tieto stránky až dodatočne, po výkone daňovej kontroly. Zdôraznil, že dokumenty,
ktoré žalobca predložil na CD nosiči nepreukazujú, že išlo o jeho (priamu) reklamu. 2 4 S / 1 7 1 / 2
0 1 9 - 15 -

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní, na ktorom žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v podanej správnej
žalobe, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe
zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
22. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 16 -

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
27. Podľa § 2 písm. i) a písm. j) zákona o dani z príjmov v znení účinnom na toto konanie Na účely
tohto zákona sa rozumie
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,



j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak
28. Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov v znení účinnom na toto konanie Daňové
výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky
(náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb,
nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a
záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo
zvýšenia príjmov daňovníka.
29. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom na toto konanie (1) Daňovými
výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky
(náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) a
výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) 2 4 S /
1 7 1 / 2 0 1 9 - 17 -

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie ( § 29 ods. 2)
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur
za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o reklame") v znení účinnom na toto konanie Podľa tohto zákona
a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou,
podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu,
b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu
výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním
31. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o reklame") v znení účinnom na toto konanie Reklamou nie je označenie sídla
právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky
právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných
nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb
32. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014.
33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch
rozhodnutím orgánov verejnej správy, 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 18 -

má Ústavou SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní



pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí
žalobcovi. Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v
žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie
dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za
žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať.
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad
neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.
34. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal neuznanie nákladov na (priamu)
reklamu žalobcu do daňových výdavkov v preverovanom zdaňovacom období roku 2014, ktorá mala
byť žalobcovi poskytnutá jeho dodávateľmi, a to na základe nesprávneho vyhodnotenia predložených
dôkazov v rozpore s ich obsahom. Podľa vyjadrenia žalobcu mala (priama) reklama spočívať v
zverejnení webových stránok G., G., G., G., G., G., G., ktorých „vlastníkom" je žalobca na webových
stránkach dodávateľa aj v tých prípadoch, keď žalobca k dodávateľským faktúram od BVCom
Europe s.r.o. vystaveným za dodanie obstaraných reklamných služieb pre odberateľov žalobcu
(sprostredkovaná/nepriama reklama podľa terminológie žalobcu) nevedel priradiť odberateľské faktúry
o dodaní obstaraných reklamných služieb svojim odberateľom. Poskytnutie (priamej) reklamy pritom
žalobca preukazoval CD s nepozmeniteľnými elektronickými zápismi vo formáte .W. a print scanmi
obrazovky „vlastných" webových stránok žalobcu, faktúrami od registrátorov domén Atlantis Systems
s.r.o. a WebSupport s.r.o., preukazujúcimi, že žalobca je „vlastníkom" domén a webovej prezentácie
zverejnenej na webových stránkach dodávateľa, účtovníctvom žalobcu a dodávateľa BVCom Europe
s.r.o., z ktorého vyplýva, že reklamné služby boli poskytnuté a elektronickým skenmi „vlastných"
webových stránok, z ktorých vyplýva, že išlo o reklamu obchodného mena žalobcu s tým, že
poskytnutie (priamej) reklamy malo pre žalobcu evidentný prínos vo forme jeho zviditeľnenia. Namietal
tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok jednoznačných úvah pri hodnotení
vykonaných dôkazov, jeho protirečivosť a zmätočnosť. Žalobca tiež tvrdil, že správca dane (žalovaný)
neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali, že skutočnosti deklarované žalobcom ohľadom
dodania reklamných služieb, ktoré žalobca predloženými dôkazmi deklaroval, nie sú pravdivé.
35. Námietka týkajúca sa dôkazného bremena žalobcu a orgánov správy daní nebola dôvodná. Žalobca
tvrdil, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal predložením účtovných 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 19 -

evidencií, z ktorých vyplynulo, že k poskytnutiu reklamných služieb došlo, pretože ak disponuje
existenciou plnenia a má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s položkovitým opisom druhu a ceny
dodaných služieb od deklarovaného dodávateľa, svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní splnil
a preukázanie opaku leží na správcovi dane. Takto formulovaná žalobná námietka nemohla obstáť,
pretože nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci, ani platnej právnej úprave. V preskúmavanej
veci bolo napriek žalobcom predloženým dôkazom a jeho tvrdeniam sporné práve dodanie reklamných
služieb žalobcovi v takom rozsahu a čase, ako bola faktúrami vystavenými jeho dodávateľom
deklarovaná (priama reklama), a teda bolo sporné žalobcom deklarované vynaloženie výdavkov na
jeho (priamu) reklamu z dôvodov, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia žalovaného podrobne popísané
(pozri bod 10, 11 tohto rozsudku). Z § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva povinnosť daňového
subjektu (žalobcu) preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť. Správca dane pritom nie je povinný označovať daňovému subjektu dôkazy,
ktoré má predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie daňových výdavkov pre určenie výšky dane z
príjmu preukazuje daňovník (žalobca), pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej
deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu a musia byť
vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži len na následnú verifikáciu daňovníkom tvrdených skutočností a dokladov, ktoré
predložil. To znamená, že je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako daňovníka nepochybne preukázať,
že výdavky, ktorých vynaloženie deklaroval v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby
zodpovedá skutočnosti a ak svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť deklarovaný výdavok uznaný za
výdavok daňový. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že svoje dôkazné bremeno zvládol tým, že predložil povinnú
evidenciu, resp. účtovné doklady, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, a tým svoje dôkazné
bremeno vyčerpal, pretože uvedené tvrdenie nemá oporu v § 24 Daňového poriadku. Pokiaľ si daňovník



(žalobca) uplatňuje daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že išlo o jeho výdavky
spojené s udržaním alebo dosahovaním príjmov. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že bolo povinnosťou
orgánov správy daní preukázať, že skutočnosti deklarované žalobcom predloženými dokladmi/dôkazmi
nie sú pravdivé, pretože toto tvrdenie nemá oporu v § 24 Daňového poriadku. Orgány správy daní nemajú
povinnosť preukazovať/dokazovať opak skutočností deklarovaných daňovníkom. Majú povinnosť viesť
dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní a
ich úlohou v zmysle § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2 Daňového poriadku je správne určenie a vyrubenie dane.
Za tým účelom preverujú skutočnosti deklarované daňovým subjektom a ak dospejú k pochybnostiam
o správnosti, úplnosti alebo vierohodnosti evidencií a záznamov, ktoré je daňový subjekt povinný viesť,
majú povinnosť označiť zistené skutočnosti, ktoré 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 20 -

k ich pochybnostiam viedli, oboznámiť s nimi daňový subjekt (žalobcu) a umožniť mu, aby sa k
nim vyjadril. Spochybnením žalobcom deklarovaných skutočností na základe relevantných dôvodov je
dôkazné bremeno správcu dane (žalovaného) v daňovom konaní vyčerpané a je opäť na daňovom
subjekte, aby predložením ďalších dôkazov alebo vysvetlení rozptýlil pochybnosti orgánov správy daní
a obhájil správnosť, úplnosť a vierohodnosť deklarovaných skutočností. Z obsahu administratívneho
spisu vyplynulo, že žalobca bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane vo vzťahu k uplatneným
výdavkom za (priamu) reklamu a poskytol žalobcovi možnosť, aby ich uplatnenie obhájil a objasnil, akým
spôsobom mu bola poskytnutá reklama na webových stránkach propagujúcich iné subjekty a ich činnosť
v zmysle jej definičných kritérií uvedených v § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov a § 2 ods. 1
písm. a) a b) zákona o reklame a aký mala pre neho ekonomický prínos.
36. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne, nedostatočné a zmätočné
vyhodnotenie vykonaných dôkazov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaného
rozhodnutia. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy
viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania alebo pri právnom posudzovaní veci.
Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie
neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o
vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Požiadavky na obsah odôvodnenia
rozhodnutia orgánov správy daní je normovaný v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z neho vyplýva,
že odôvodnenie musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo a vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Žalobca v podanej žalobe všeobecne namietal, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať za vyčerpávajúci, vecný a dostatočne
preskúmateľný spôsob rozhodovania žalovaného v pozícii odvolacieho orgánu, čím nadviazal na svoje
tvrdenia, že žalovaný (aj správca dane) nesprávne, nedostatočne a zmätočne vyhodnotili skupinu
dôkazov o reálnom - vecne a časovo nemennom a nespochybniteľnom poskytnutí reklamných služieb
a výlučne pod vplyvom tejto skutočnosti jednostranne v neprospech žalobcu posúdili predložené
účtovné doklady o vynaložených daňových výdavkov. Tvrdil, že žalovaný (ani správca dane) nepredložili
jednoznačné úvahy a hodnotenie dôkazov vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre
neuznanie nákladov za poskytnuté reklamné služby na základe vystavených dodávateľských faktúr v
preverovanom zdaniteľnom období. Poukázal pritom na technicky nesprávne a neprijateľné preferovanie
výlučne formálnych údajov, naviac mylne interpretovaných v rozpore s fakturáciou, ktoré podľa žalobcu
nepostačujú pre prijatý záver o nedostatočnom preukázaní uplatnených daňových výdavkov. Žalobca
tiež tvrdil, že žalovaný nezohľadnil jeho argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní a jeho doplnení.
Tieto žalobné dôvody žalobca nijako nekonkretizoval. Neuviedol, s ktorou konkrétnou 2 4 S / 1 7 1 / 2
0 1 9 - 21 -

v odvolaní namietanou skutočnosťou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne alebo vôbec
nevysporiadal, a preto takto formulovaná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného
nemohla byť pre jej obsahovú nedostatočnosť podrobená preskúmaniu. Z obsahu uvedenej
argumentácie žalobcu vyplýva, že predostiera vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, čím vyjadruje
nesúhlas s vyhodnotením dokazovania orgánmi správy daní. Nesúhlas s vyhodnotením dôkazov, t.j.
nesúhlas žalobcu s prijatými skutkovými závermi, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného
rozhodnutia, nepreukazuje tvrdenie žalobcu o nedostatku obsahových náležitostí preskúmavaného
rozhodnutia, a preto neodôvodňuje záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov. Pre úplnosť správny súd dodáva, že po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
nezistil, že by trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, ktoré



skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie, žalovaný označil skutkové zistenia správcu dane v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zo žalobcom predložených a správcom dane
získaných dôkazov aj ich vyhodnotenie, keď uviedol, že nimi nebolo preukázané, že žalobcom
deklarované výdavky na (priamu) reklamu boli daňovými výdavkami, pretože nebolo preukázané, že
boli vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti žalobcu, jeho tovaru, služieb, nehnuteľností,
obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov
súvisiacich s činnosťou žalobcu so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho
príjmov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol aj právne posúdenie uvedených skutkových zistení, keď
konštatoval, že deklarované výdavky na priamu reklamu žalobcu nie sú daňovými výdavkami v zmysle
§ 19 ods. 2 písm. k), § 2 písm. j) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a preto ich nemožno uznať
za daňové výdavky. Žalovaný tiež uviedol dôvody, pre ktoré boli spochybnené žalobcom predložené
dôkazy a prečo vzhľadom na ich spochybnenie nepostačujú pre záver, že žalobcom uplatnené výdavky
v podanom daňovom priznaní sú daňovými výdavkami. Žalovaný sa vysporiadal aj s jednotlivými
odvolacími námietkami žalobcu tak, ako bolo uvedené v bode 11 tohto rozsudku.
37. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia
predložených dôkazov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu vykonaných dôkazov, ani
v platnej právnej úprave. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový
stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo
aplikoval nesprávny právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Zákonné vymedzenie daňového výdavku je
obsiahnuté v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov tak, že daňovým výdavkom je len taký výdavok, ktorý
je preukázateľne vynaložený daňovníkom za účelom dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania jeho
zdaniteľných príjmov a je zaúčtovaný v jeho účtovníctve. 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 22 -

Výdavok na reklamu je daňovým výdavkom len vtedy, ak je vynaložený na účel prezentácie
podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného
označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom
dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia jeho príjmov, čo vyplýva z § 19 ods. 2 písm. k)
cit. zákona. Reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace
s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty (t.j. tovar,
služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochrannú známku, označenie pôvodu výrobku, iné práva
a záväzky súvisiace s podnikaním) na trhu (§ 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame). Žalobca
tvrdil, že sporné výdavky, ktoré vynaložil na svoju (priamu) reklamu dostatočne preukázal svojím
účtovníctvom, účtovníctvom dodávateľa, farebnými print scanmi obrazovky zachytávajúcimi webové
stránky dodávateľa, CD nosičom s nezameniteľným zápisom vo formáte .W. o vyhotovení webových
stránok a skenmi obrazovky webových stránok dodávateľa a úhradou faktúr od správcov domén Atlantis
Systems. s.r.o. a WebSupport s.r.o. svedčiacich o „vlastníctve" žalobcu webových stránok G. , G. ,
G. , G. , G. , G. , G. s tým, že jeho ekonomický prospech z poskytnutej (priamej) reklamy zverejnením
webových stránok v jeho „vlastníctve" je nespochybniteľný. Tvrdil, že vyhodnotenie faktúr od správcov
domén bolo vykonané v rozpore s ich obsahom, pretože z nich vyplýva úhrada ceny za webhosting
a obnovu domény. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že faktúra
č. 7480-2013 vystavená dodávateľom Atlantis Systems. s.r.o. pre odberateľa Slovenská patentová a
doménová kancelária spol. s r.o. bola vystavená za web hosting „P." (E. v čase od 14. septembra 2013
do 14. septembra 2014 a obnovu domény E. za totožné obdobie, webhosting „P." (M.) za obdobie
od 25. septembra 2013 do 25. septembra 2014, a obnovu domény M. za obdobie od 27. septembra
2013 do 27. septembra 2014. Faktúra č. 0323-2014 vystavená totožným dodávateľom pre totožného
odberateľa bola vystavená za obnovu domény D. v období od 30. augusta 2013 do 30. augusta 2014.
Faktúra 1057-2013 vystavená totožným dodávateľom pre totožného odberateľa mala uvedený názov
služby - web hosting „A." (K.) v období od 4. februára 2013 do 4. februára 2014 a obnovu domény
K. v rovnakom období. Faktúra 1050-2013 bola dodávateľom Atlantis Systems s.r.o. vystavená pre
odberateľa Slovenská patentová doménová kancelária spol. s r.o. za web hosting G. (X.) v období
od 25. decembra 2012 do 25. decembra 2013 a za obnovu domény X. v rovnakom období. Faktúra
0291-2014 bola totožným dodávateľom pre žalobcu vystavená za DNS W.: X. od 12. januára 2014
do 12. januára 2015 a za obnovu domény X. v rovnakom čase. Dodávateľ WebSupport s.r.o. vystavil
dodávateľskú faktúru č. 114004768 pre žalobcu ako odberateľa za E. hosting Z. v období od 2. januára
2014 do 2. januára 2015. Žalobca ako dôkaz o „vlastníctve" jednotlivých domén predložil aj farebné



scany obrazovky webovej stránky G., na ktorej je ako vlastník domény G. uvedený Slovenská 2 4 S /
1 7 1 / 2 0 1 9 - 23 -

patentová a doménová kancelária, spol. s r.o., farebný scan webovej stránky G., na ktorej je uvedené,
že vlastníkom domény G. a webovej prezentácie je žalobca.
38. Hoci žalobca považoval otázku „vlastníctva" domén za kľúčovú a namietal skutkový záver správcu
dane o tom, že „vlastníkom" domén sa stal až 13. augusta 2018, neuviedol, aký vplyv to malo na
zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu
dane totiž neboli založené na tom, že žalobcovi nemožno uznať deklarované výdavky na (priamu)
reklamu za daňové výdavky preto, že nebol „vlastníkom" domén, prostredníctvom ktorých mu mala
byť poskytnutá (priama) reklama, ale preto, že neozrejmil, akým spôsobom mala byť jeho (priama)
reklama zrealizovaná uverejnením webových stránok, ktoré sa týkali iných subjektov a ktoré propagovali
ich činnosť zameranú najmä na ochranu prírody na webových stránkach dodávateľa a aký z nej mal
žalobca ekonomický prospech. Žalobca napriek výzve správcu dane uvedené otázky nijako konkrétne
neozrejmil a naviac tvrdil, že požiadavka správcu dane na ich zodpovedanie bola neprimeraná, pretože
nemá oporu v zákone. Správny súd k tomu uvádza, že úvaha žalobcu je nesprávna, pretože je v
rozpore so zákonnými ustanoveniami § 2 písm. i), písm. j), § 19 písm. k) zákona o dani z príjmov a
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame. Možnosť uznať výdavky daňového subjektu za daňové,
ak sú preukázateľne vynaložené, je podmienená ich účelom, ktorým je dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka (žalobcu) a výdavky vynaložené na reklamu možno popri
uvedenom uznať za daňové len vtedy, ak boli vynaložené na účel vymedzený v § 19 písm. k) zákona
o dani z príjmov. To znamená, že požiadavka správcu dane na ozrejmenie spôsobu realizácie (priamej)
reklamy a vyhodnotenie ekonomického prínosu bola legitímna a podstatná pre správne určenie dane. Z
uvedeného je zrejmé, že samotná otázka „vlastníctva" webových stránok bez preukázania/ozrejmenia
spôsobu realizácie (priamej) reklamy a jej ekonomického úžitku pre žalobcu nemala právny význam.
Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania farebnými print scanmi webovej stránky G. preukazoval,
že jeho (priama) reklama bola realizovaná zverejnením jeho obchodného mena na G. a G., správny
súd sa stotožnil s vyhodnotením týchto dôkazov žalovaným. Boli ním označené za účelové, pretože
podľa zistení správcu dane sa na uvedených webových stránkach údaj o ich vlastníctve žalobcom
pôvodne nenachádzal, čo nebolo žalobcom vyvrátené. Farebné print scany, ktoré predložil žalobca v
odvolacom konaní, totiž neobsahovali údaj o ich zhotovení a žiadny iný údaj, ktorý by preukazoval, že
údaj o vlastníctve žalobcu, a teda zverejnenie jeho obchodného mena, bolo ich obsahovou súčasťou
aj v preverovanom zdaňovacom období. Naviac z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil,
že žalobca sám vo vyjadrení zo dňa 15. januára 2018 na výzvu správcu dane, aby predložil dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a ním deklarované skutočnosti uviedol, že na webových stránkach nie
je uvedené, kto je vlastníkom domény, pretože pre návštevníka je podstatný prezentovaný obsah. Z
uvedeného vyplýva, že na rozdiel od tvrdení 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 24 -

žalobcu bolo „vlastníctvo" webových stránok žalobcom v priebehu celého roka 2014 preukázané len
u G. a tvrdenie, že údaj o vlastníctve žalobcu tejto webovej stránky bol jej súčasťou, a teda, že mu
v preverovanom zdaňovacom období bola reklama poskytnutá zverejnením jeho obchodného mena,
nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že na základe uvedenej žalobnej argumentácie nebolo
možné vyhovieť námietke nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávne/neúplné vyhodnotenie
faktúr od správcov domén. Žalovaný preto správne argumentoval, že v konaní nebolo preukázané, že
zverejnenie predmetných webových stránok bolo reklamou, ktorá prinášala výhody žalobcovi, pretože
ňou mal zviditeľňovať svoje obchodné meno tak, ako to tvrdil. Naviac, žalobca ani neuviedol, ktorá
konkrétna jeho obchodná činnosť podľa Obchodného registra je z jeho obchodného mena zrejmá, a
teda bola zviditeľňovaná len uvedením obchodného mena žalobcu. Žalovaný (správca dane) správne
argumentoval tým, že nestačí, ak je predmetom reklamy webová stránka patriaca žalobcovi, pretože tá
musí mať taký obsah, aby žalobcu prezentovala v rozsahu uvedenia jeho plného obchodného mena, pod
ktorým je zapísaný v obchodnom registri, jeho loga, propagácie predmetu jeho podnikateľskej činnosti,
sídla, kontaktu pre možnosť záujemcov nadviazať s ním obchodnú spoluprácu, alebo iného spôsobu
jeho propagácie.
39. Žalobca tiež namietal, že print scany webových stránok dodávateľa, na ktorých boli umiestnené
logá a názvy domén G., G., G., G., G., G., G., G., G. v spojení s obsahom CD nosiča, ktorý
obsahuje nezameniteľné časové údaje o vytvorení snímok, je nespochybniteľným dôkazom o poskytnutí
(priamej) reklamy podľa predložených dodávateľských faktúr. Správca dane (žalovaný) predložené
dôkazy vyhodnotili tak, že dodávateľom poskytnuté reklamné služby neboli reklamou/propagáciou



žalobcu, alebo jeho podnikateľských aktivít, pretože na webových stránkach dodávateľa, a ani na vyššie
označených doménach, ktoré boli na webových stránkach dodávateľa zverejnené, nebolo možné získať
žiadnu informáciu o žalobcovi, jeho obchodnom mene, sídle, predmete podnikania, kontakte a pod.,
a preto dodané reklamné služby neboli realizované pre žalobcu. Hoci žalobca tvrdil, že bol konečným
užívateľom dodanej reklamy ako vlastník označených (prezentovaných) domén, svoje tvrdenia napriek
opakovaným výzvam správcu dane nepreukázal. Žalobca v podanej žalobe ani neuviedol, v čom je
uvedené vyhodnotenie print scanov a CD nosiča nesprávne, a teda v čom je ich vyhodnotenie správcom
dane/žalovaným v rozpore s ich obsahom, alebo v rozpore s logickým uvažovaním. To znamená, že
takto formulovaný žalobný dôvod nebolo možné pre nedostatok konkrétnej argumentácie preskúmať.
Preto boli tvrdenia žalobcu o nesprávne zistenom skutkovom stave veci len vyjadrením jeho nesúhlasu
s hodnotením týchto dôkazov, ktorý pre konštatovanie nezákonnosti rozhodnutí žalovaného nestačí. Pre
úplnosť správny súd dodáva, že print scany a CD nosič boli orgánmi správy daní vyhodnotené v súlade s
ich obsahom. Na predložených print scanoch boli zverejnené webové stránky subjektov, zaoberajúcich
sa ochranou prírody, 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 25 -

flóry a fauny bez akejkoľvek zmienky o žalobcovi a bez možnosti získať o ňom, alebo o jeho
podnikateľskej činnosti, akékoľvek informácie klikom na zverejnené domény, čo zistil správca dane v
priebehu daňovej kontroly. Webové stránky dodávateľa už aktuálne nie sú funkčné, a preto nebolo možné
overiť žiadne skutočnosti týkajúce sa ich obsahu v preverovanom zdaňovacom období. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ orgány správy daní print scany a CD nosič vyhodnotili tak, že z ich obsahu nevyplynul
žiadny údaj o žalobcovi alebo o jeho podnikateľskej činnosti, bolo takéto hodnotenie týchto dôkazov v
súlade s ich obsahom.
40. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že pokiaľ boli dôkazy predložené žalobcom a
získané v priebehu administratívnej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotené takým spôsobom,
že nimi nebolo preukázané, že dodané reklamné služby boli reklamou žalobcu, pretože žalobcu,
ani predmet jeho podnikania nijakým spôsobom nepropagovali, ani nezviditeľňovali, bolo takéto
vyhodnotenie predložených dôkazov a z nich prijaté skutkové závery v súlade s ich obsahom. Z týchto
správnych skutkových záverov vyvodili orgány správy daní správny záver, že žalobca nepreukázal, že
deklarované výdavky na (priamu) reklamu sú daňovými výdavkami v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z
príjmov, pretože nepreukázal, že boli vynaložené na účel vymedzený v § 19 ods. 2 písm. k) tohto zákona
a že boli vynaložené v súvislosti s jeho zdaniteľným príjmom, a teda, že zvyšujú výsledok hospodárenia
žalobcu v preverovanom zdaňovacom období, ktorý má vplyv na výšku dane z príjmov. To znamená,
že žalobná námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ani žalobná námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci nebola dôvodná.
41. Správny súd, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného, dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe k záveru, že žaloba nie je dôvodná, resp. z dôvodov
uvedených v žalobe nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, a preto žalobu podľa § 190
SSP zamietol.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca
nebol v konaní úspešný, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní 2 4 S / 1 7 1 / 2 0 1 9 - 26 -

od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno
odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,



e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu Q.. W. V. z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti
na súde v čase jeho podpisovania.