Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/97/2019 z 10. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2020, sp. zn. 24S/97/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200288.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/97/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200288.2 | 2020-06-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 249 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., § 249 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, § 191 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/664d542a-d249-4b57-b2c6-2cd86027c0a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200288.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/97/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200288
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200288.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v
právnej veci žalobcu W.. T. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX U., zastúpený VIKTÓRIA
HELLENBART, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom M. Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec proti
žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezidenta Policajného zboru č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo dňa 16.
marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo 16. marca 2017 a zrušenia personálneho
rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru č. XXX z 18. novembra 2016 o uvoľnení
zo služobného pomeru.
2. Žaloba bola správneho súdu doručená elektronicky 10. mája 2017 prostredníctvom ústredného portálu
verejnej správy (O.). Podľa výsledku overenia elektronických podpisov jednotlivých elektronických
dokumentov tvoriacich podanie z 10. mája 2017 vyplynulo, že žaloba ako elektronický dokument
nebola platne podpísaná, keďže neobsahovala elektronický podpis, a teda nebola autorizovaná v zmysle
zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Správny súd preto na správnu
žalobu podľa § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku neprihliadal, ktorú skutočnosť žalobcovi písomne
oznámil prípisom zo 4. augusta 2017.
3. Podaním doručeným správnemu súdu 21. augusta 2017 žalobca žiadal o prihliadanie na podanie
argumentujúc, že pri podpisovaní žaloby a príloh cez ústredný portál verejnej správy (O.) sa žalobcovi
objavila informácia o ich úspešnom podpísaní. Z uvedeného dôvodu žalobca nepodnikal žiadne kroky
na doručenie písomného podania, ani na preverenie technických problémov.
4. Následne písomným podaním doručeným správnemu súdu poštou 5. septembra 2017 žalobca
opätovne predložil žiadosť o prihliadanie na podanie (obsahovo rovnaká ako žiadosť doručená
správnemu súdu 21. augusta 2017) a súčasne predložil písomné vyhotovenie žaloby spolu s prílohami.

5. Správny súd uznesením sp. zn. 24S/65/2017-86 zo dňa 23. januára 2018 žalobu žalobcu odmietol.
Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2018
zo dňa 27. marca 2019 z dôvodu, že zistil, že výsledok elektronického overovania podpisov nebol
spätne (automaticky) elektronickou podateľňou oznámený právnej zástupkyni žalobcu. Predpokladom
odstránenia vady v autorizácii elektronického podpisu v 10-dňovej lehote je, že elektronická podateľňa



spätne automaticky generuje výsledok overenia elektronických podpisov a notifikuje ho účastníkom
konania. Procesný postup správneho súdu bol vo formálnom súlade s § 56 ods. 2 SSP, ale vo svojom
dôsledku viedol k odmietnutiu prístupu žalobcu súdu, keďže elektronická podateľňa neoznámila výsledok
overenia elektronických podpisov právnej zástupkyni žalobcu bezodkladne a urobil tak súd až po uplynutí
dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby.

Administratívne konanie

6. Písomná žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného
zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. podpísaná žalobcom dňa 8.11.2016 bola doručená
bezprostrednému nadriadenému dňa 8.11.2016. Žalobca podaním doručeným Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Banskej Bystrici 2.12.2016 podal „Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru
- stanovisko", v ktorom uviedol, aby sa na jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru pod
číslom XXXXXX, ktorá bola podaná a prevzatá zástupcom žalobcovho bezprostredného nadriadeného
dňa 8.11.2016, aby sa na ňu neprihliadalo, pretože nebola vyjadrením žalobcovej slobodne a vážne
mienenej vôle s prihliadnutím na jeho osobné pomery. V stanovisku uviedol, že nikdy nemal záujem
požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru, preto stanovisko neformuluje ako späťvzatie žiadosti.
Po ukončení pracovnej neschopnosti mal záujem nastúpiť do služby, ktorá mu mala byť pridelená
od 5.11.2016, avšak na intervenciu nadriadených obvodná lekárka zmenila svoje rozhodnutie o jej
ukončení a trvanie práceneschopnosti predĺžila. Nadriadený bez riadneho preskúmania zdravotného
stavu žalobcu už predvídali, že bude zo služobného pomeru aj tak prepustený, preto mu predložili na
podpis riadne vyplnenú a pripravenú žiadosť s tým, že takéto riešenie je pre neho výhodnejšie. Žalobcove
predchádzajúce kroky viedli k tomu, že chcel naďalej zotrvať v služobnom pomere, v ktorom si plnil ako
doteraz úlohy spoľahlivo, pričom voči nemu neboli vznášané žiadne výhrady.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

7. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici T.. R.. U.G. personálnym rozkazom
riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. XXX zo dňa 18.11.2016,
oznámeným žalobcovi 6.12.2016 uvoľnil žalobcu podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zo
služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2016. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že menovaný sa s nadriadeným dohodol na uvoľnení zo služobného pomeru dňom
31.12.2016.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-5/2017/OPK zo dňa 16. marca 2017 zo dňa 16.
marca 2017 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového materiálu zistil, že žalobca sa dňa 8.11.2016
dostavil na pracovisko zástupcu riaditeľa a súčasného vedúceho OS OO KR PZ v Banskej Bystrici
T.. Y.. F. Q., ktorého sa opýtal, či môže podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu
31.12.2016 a požiadal ho, aby prekonzultoval vec s riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici, pretože žiada o
uvoľnenie dohodou. Tento vec prekonzultoval s riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici a prekonzultoval aj
skutočnosť, že žalobca žiadosť podal v čase pokračujúcej práceneschopnosti s personálnym oddelením
Centra podpory Banská Bystrica. Následne informoval žalobcu o kladnom postoji riaditeľa KR PZ
a na jeho žiadosť vytlačil predpísané tlačivo na podanie žiadosti spolu so všetkými náležitosťami.
Žalobca vyplnenú žiadosť podpísal a predložil ju T.. Y.. F. Q. ako podanie. Žiadosť bola zaslaná na
schválenie riaditeľovi KR PZ v Banskej Bystrici a následne bolo vyhotovené prvostupňové rozhodnutie
dňa 18.11.2016, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka
Policajného zboru. Vzhľadom na to, že žalobca žiadal o uvoľnenie ku dňu 31.12.2016 a nie uplynutím
dvoch kalendárnych mesiacov po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému,
teda dňom 31.1.2017, možno hovoriť o dohode medzi policajtom a nadriadeným na zmene termínu
skončenia služobného pomeru.

9. Žalovaný tiež v odôvodnení uviedol, že 2.12.2016 žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie
doručil písomné stanovisko k žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, v ktorom požiadal, aby sa
na žiadosť neprihliadalo. Podľa žalobcu žiadosť nebola vyjadrením jeho slobodnej a vážne mienenej
vôle s prihliadnutím na jeho osobné pomery. Po ukončení pracovnej neschopnosti mal záujem nastúpiť



do služby, ktorá mu mala byť pridelená už 5.11.2016 ale na intervenciu jeho nadriadených obvodná
lekárka zmenila svoje rozhodnutie o ukončení tejto pracovnej neschopnosti a jej trvanie predĺžila. Jeho
nadriadený v rozpore s lekárskymi správami, bez riadneho preskúmania jeho zdravotného stavu, už
predvídali, že bude zo služobného pomeru aj tak prepustený, preto mu predložili na podpis riadne
vyplnenú a pripravenú žiadosť s tým, že toto riešenie je pre neho, vzhľadom na jeho osobné pomery,
výhodnejšie. Všetky predchádzajúce kroky žalobcu však naopak viedli k tomu, že chcel naďalej zotrvať
v služobnom pomere, v ktorom si spoľahlivo plnil svoje povinnosti a neboli voči nemu vznesené žiadne
výhrady nadriadených. Riaditeľ KR PZ na základe tohto podania inicioval stretnutie zástupcu riaditeľa
a súčasne vedúceho OS OO KR PZ v Banskej Bystrici T.. Y.. F. Q., posudkového lekára oddelenia
Lekárskych posudkových činností odboru zdravotníctva, sekcie personálnych a sociálnych činností a
osobného úradu MV SR Y.. N. F., vedúceho personálneho oddelenia Centra podpory Banská Bystrica
Y.. K.. R.V. a zástupcov Odborového zväzu Polície (predsedu KR OZP pri KR PZ v Banskej Bystrici Y..
K.. A. V. a predsedu ZO OZP pri ORPZ v Lučenci V.. K.. M.L.). Zo stretnutia bol spísaný záznam zo
dňa 6.12.2016, pričom na základe vyjadrení zúčastnených riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici nesúhlasil
s požiadavkou žalobcu, aby sa na jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru neprihliadalo a ani
s jej späťvzatím.

10. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobcovi bolo rozhodnutie o uvoľnení odvolateľa zo služobného
pomeru oznámené v lehote podľa § 191 ods. 8, a teda do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho
žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru dňa 6.12.2016.

11. Žalovaný uzavrel, že vo veci uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ
bolo postupované v súlade s § 191 zákona a rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 241
zákona. Poukázal na to, že ustanovenie § 191 ods. 1 zákona ukladá nadriadenému povinnosť uvoľniť
policajta zo služobného pomeru, ak tento o to požiada. Nemá povinnosť skúmať dôvody, ktoré viedli
policajta k podaniu žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. V danom prípade dôvodom uvoľnenia
bola žiadosť žalobcu a uplynutie lehoty, na ktorej sa dohodol s nadriadeným. Žaloba si musel byť vedomý
toho, že keď takúto žiadosť podá, je povinnosťou nadriadeného, aby jej vyhovel.

12. Žalovaný k odvolacej námietke, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola vyjadrením
jeho slobodne a vážne mienenej vôle s prihliadnutím na jeho osobné pomery, uviedol, že s ňou
nesúhlasí, pretože žalobca prišiel na pracovisko osobne 8.11.2016 a požiadal nadriadeného, aby
žiadosť konzultoval s riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici, pretože žiada o uvoľnenie dohodou a nie po
uplynutí dvojmesačnej lehoty. Po oznámení súhlasného stanoviska riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici
žalobca sám nadriadeného požiadal o tlačivo v elektronickej forme, vyplnenie príslušných náležitostí a
vytlačenie žiadosti, čomu tento vyhovel. Žalobca žiadosť podpísal a vzhľadom na to, že jeho nadriadený
súhlasil s jeho žiadosťou, podpísal žiadosť žalobcu s odporúčacím stanoviskom. Na základe tejto
žiadosti bolo vydané prvostupňové rozhodnutie dňa 8.11.2016 a žalobcovi oznámené 6.12.2016.
Prvostupňový orgán v stanovisku k podanému odvolaniu uviedol, že dohodou sa v danom prípade myslí
skončenie služobného pomeru skôr, než je zákonom stanovená lehota dvoch kalendárnych mesiacov.
Odôvodnenie personálneho rozkazu teda vychádza zo žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného
pomeru príslušníka PZ. Námietka nepravdivosti dôvodu uvedeného v odôvodnení rozhodnutia nebola
dôvodná.

13. Žalovaný k námietke, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola slobodným a vážnym
prejavom jeho vôle, uviedol, že žalobca neuviedol žiadny dôkaz, ktorým by takéto tvrdenie preukázal.
Skutočnosť, že išlo o vážny a slobodný prejav jeho vôle, vyvodil aj z toho, že žalobca sám prišiel na
pracovisko požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru, dobrovoľne tam zotrval min. jednu hodinu,
kým nadriadený získa stanovisko riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici k dohode o skrátení zákonom
stanovenej lehoty na uvoľnenie zo služobného pomeru a žiadosť dobrovoľne podpísal a riadne doručil
nadriadenému, pričom jeden rovnopis si ponechal pre vlastnú potrebu. Žalovaný ďalej argumentoval
tým, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania
vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej
prejavu nie je totiž poznateľná a ak je prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.
Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej



kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou,
simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spájané s recesiou a pod.. Na
platnosť právneho úkonu ako celku podľa § 250 ods. 1, písm. c) zákona sa vyžaduje sloboda, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Žiadosť odvolateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa
8.11.2016 atribúty nedostatku vôle ani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje. Žalobca nepreukázal,
že pri podaní žiadosti o uvoľnenie služobného pomeru konal neslobodne, pod nátlakom, či z donútenia.
Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že jeho vôľa nebola mienená vážne. Neuviedol žiadnu
bezprávnu vyhrážku, ktorou by ho nadriadení nútili podať si žiadosť o uvoľnenie, a ktorá by u neho
vzbudzovala dôvodnú obavu z toho, čo mu v prípade nepodania si žiadosti, hrozí. Nebolo preukázané,
že by odvolateľ nemal možnosť voľby, a teda bolo na jeho rozhodnutí, či požiadal o uvoľnenie alebo nie.

14. Žalovaný k námietkam žalobcu, že žalobca bol nadriadeným T.. Y.. F. Q. postavený pred hotovú vec,
kedy mu dal podpísať vyplnenú žiadosť, ktorú s prispením posudkového lekára MV SR Y.. N. F. vopred
pripravili, žalovaný uviedol, že takéto námietky neboli dôvodné. Zároveň sú v rozpore s tým, čo žalobca
tvrdil, že žiadnu žiadosť nepodal. Žalobca sám požiadal T.. Y.. F. Q. o vyplnenie a vytlačenie žiadosti,
ktorú po prečítaní podpísal a odovzdal jeden výtlačok nadriadenému a druhý si ponechal.

15. K žalobným námietkam, že ak v reakcii na jeho námietku, že o uvoľnenie zo služobného pomeru
nežiadal, zvolá riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici stretnutie ľudí, z ktorých niektorí ho k tomuto kroku
zmanipulovali proti jeho vôli, ale jeho na toto stretnutie nezavolali, aby dostal priestor byť konfrontovaný
s ich názormi a mohol sa slobodne vyjadriť k vzniknutej situácii, nemožno hovoriť o snahe korektne
sa vysporiadať so vzniknutou situáciou ale o určitom vopred pripravenom postupe namierenom voči
osobe žalobcu, žalovaný v odôvodnení uviedol, že tieto námietky neboli na mieste. Riaditeľ KR PZ zvolal
uvedené pracovné stretnutie z dôvodu objektívneho zaujatia stanoviska k podnetu žalobcu a zistenie
stanovísk uvedených osôb. Žalobca ho podal písomne a uviedol v ňom aj svoje dôvody, preto nebolo
potrebné ho volať na stretnutie. Navyše, bol v tom čase práceneschopný.

16. K námietkam, že vzhľadom na predchádzajúce zodpovedné plnenie povinností žalobcu nebolo
korektné, keď sa na miesto kolegiálneho prístupu a pomocnej ruky žalobcu využila príležitosť zbaviť sa
ho z dôvodu prechodného zhoršenia zdravotného stavu z dôvodu ťažšieho životného obdobia, žalovaný
uviedol, že tieto sú právne irelevantné. Je tomu tak z dôvodu, že predmetom konania bolo výlučne iba
rozhodovanie o uvoľnení odvolateľa zo služobného pomeru na základe ním podanej žiadosti.

17. K žalobcovej námietke, že bolo zmenené stanovisko obvodnej lekárky, ktorá ho najprv uznala za
schopného práce a bez objektívneho dôvodu len na intervenciu jeho nadriadených toto stanovisko
zmenila, žalovaný uviedol, že z vyjadrenia posudkového lekára Y.. N. F. zistil, že sa naňho obrátila
ošetrujúca lekárka žalobcu, ktorý bol práve po hospitalizácii. Hospitalizácia žalobcu bola ukončená
predčasne na jeho žiadosť a príslušný odborný lekár mu navrhol nástup do práce, preto mu obvodná
lekárka pracovnú neschopnosť ukončila. Keďže si však nebola istá, či spravila dobre, obrátila by sa
na posudkového lekára so základnými údajmi o žalobcovi, o jeho zdravotnom stave, na základe čoho
tento volal nadriadeným žalobcu, aby ho nasmerovali naspäť k ošetrujúcej lekárke s tým, že bude
naďalej pokračovať v práceneschopnosti a do práce nastúpi až po zhodnotení zdravotného stavu
posudkovým lekárom. Následne sa žalobca aj dostavil aj s kompletnou zdravotnou dokumentáciou k
posudkovému lekárovi. Posudkový lekár po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcovi oznámil,
že mu jeho zdravotný stav neumožňuje ďalšie zotrvanie v Policajnom zbore a až do prepustenia
musí byť práceneschopný. Posudkový lekár vychádzal z nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej
posudkovej činnosti PZ, ktorý žalobcovi ukázal s jeho konkrétnou diagnózou, ktorá zodpovedala
zdravotnej kvalifikácii H. - W. na výkon štátnej služby policajta. Z toho vyplýva, že obvodná lekárka
nezmenila svoje rozhodnutie ukončiť práceneschopnosť žalobcovi z dôvodu intervencie nadriadených
ale na podnet posudkového lekára, k čomu bol tento oprávnený. Nadriadení nemohli vedieť, ako sa
zdravotný stav žalobcu vyvinie, či nastúpi do práce, dokedy bude trvať práceneschopnosť, či zdravotný
stav bude posudzovaný lekárskou komisiou. To, že sa odvolateľ rozhodol ukončiť výkon štátnej služby
a požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, musel nadriadeným oznámiť on sám, z
vlastnej vôle na základe vlastného uváženia.

18. Žalovaný odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, ktoré nič nezmenili na tom,
že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo realizované správne a zákonným spôsobom.



Žalobné body

19. Žalobca sa žalobou podanou správnemu súdu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania. Namietol, že napadnutým rozhodnutím boli
porušené práva žalobcu a ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalobca namietal, že žalovaný
nezistil riadne skutkový stav pred vydaním rozhodnutia, svoje zistenia interpretoval tendenčne proti
žalobcovi. Právne posúdenie odvolania podľa žalobcu nebolo korektné, bolo neúplné, žalovaný zámerne
neaplikoval všetky na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, a preto ako aj z dôvodov nedostatočne
zisteného skutkového stavu a vyvodenia nesprávnych záverov sú dôvody napadnutého rozhodnutia
nepreskúmateľné.

20. Žalobca v žalobe uviedol, že bol na základe žiadosti, ktorú mal podať 8.11.2016 personálnym
rozkazom č. XXX zo dňa 18.11.2016 uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.12.2016. Personálny
rozkaz mu bol oznámený 6.12.2016. Žalobca už 30.11.2016 namietal, že žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru nepodal slobodne ale pod nátlakom nadriadeného a na intervenciu posudkového
lekára Y.. F. a uviedol, že trvá na tom, aby jeho služobný pomer pokračoval. Nadriadený žalobcu
na základe tejto námietky zvolal pracovné stretnutie, na ktoré neprizval žalobcu a na ktorom bolo
rozhodnuté, že na žiadosť žalobcu o pokračovanie v služobnom pomere sa neprihliadne.

21. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodnil skutočnosť,
prečo žalovaný a ani prvostupňový orgán nebrali do úvahy fakt, že žiadosť nepredstavovala vôľu žalobcu
a že žalobca mal zákonom podľa § 191 ods. 4 danú možnosť zobrať svoju žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru späť a to pred oznámením rozhodnutia o uvoľnení, čo aj urobil. Žalobca doručil
svoje stanovisko, že chce zotrvať v služobnom pomere 2.12.2016, pričom rozhodnutie o uvoľnení zo
služobného pomeru mu bolo oznámené až 6.12.2016. Bolo teda povinnosťou žalovaného vysporiadať
sa s touto skutočnosťou. Žalovaný bol povinný na daný skutkový stav aplikovať § 191 ods. 4 zákona.
Pokiaľ jediným dôvodom uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru bola jeho vlastná žiadosť, o ktorej
žalobca tvrdí, že nepredstavovala jeho vôľu, a že žalobca navyše využil zákonnú možnosť podľa § 191
ods. 4 a pred rozhodnutím o uvoľnení, sa žiadosť snažil anulovať, sú dôvody, kvôli ktorým žalovaný
zotrváva na uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru, nepreskúmateľné. Žalobca namietal chýbajúce
odôvodnenie, prečo nebolo žalobcovej žiadosti o pokračovanie v služobnom pomere vyhovené.

22. Postup zástupcu riaditeľa T.. F. Q. a Y.. N. F. zodpovedá zákonnému vymedzeniu psychického
nátlaku tak, ako o ňom podal poučenie žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z dôvodov
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že mu tieto fakty boli známe, hoci ich interpretuje ako legitímny
postup.

23. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že 27.10.2016 prijal sms-správu o tom, že 5.11.2016 môže nastúpiť
do služby a na tento deň ju mal aj určenú. Cítil sa dobre, čo konštatovala aj psychiatrička Y.. U. a na
jej odporúčanie a žiadosť žalobcu aj jeho obvodná lekárka Y.. U., ktorá ho uznala schopným práce od
5.11.2016.

24. Až keď žalobca dňa 2.11.2016 odovzdal nadriadenému na pracovisku ukončenie PN, nadriadený
inicioval telefonát jeho obvodnej lekárke s tým, že je jej prikázal, aby práceneschopnosť žalobcu naďalej
trvala. Žalobca sa z iniciatívy nadriadeného stretol 4.11.2016 s Y.. F., ktorý ho informoval o tom, že so
svojou diagnózou môže byť uznaný za W. na výkon štátnej služby policajta.

25. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uznal, že to bol Y.. F., ktorý rozhodol o tom, že
prácenoschopnosť žalobcu má ešte trvať a nemôže byť ukončená, ale úplne nesprávne a protiprávne
argumentoval v tom, že Y.. F. bol na takýto postup oprávnený.

26. Posudkový lekár nemal právo nahrádzať závery obvodnej lekárky ani odbornej lekárky a rozhodovať
o ďalšom trvaní práceneschopnosti, čím hrubým spôsobom prekročil svoje právomoci a spoločne s
nadriadeným vytvorili psychický tlak na žalobcu. Žalobca namietal, že v odôvodnení sa účelovo uvádza,
dôvod pre ktorý žalobca cestoval do F. F.. Nebolo to z dôvodu podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru, ale preto aby oznámil ukončenie práceneschopnosti a deklaroval pripravenosť nastúpiť dňa
5.11.2016 do služby. Až reakcia nadriadeného, intervencia u obvodnej lekárky a „dobre mienená"



informácia od Y.. F. o údajnej závažnosti zdravotného stavu žalobcu, vytvorili v žalobcovi dojem, že
múdrejšie bude ustúpiť a pripravenú a vyplnenú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podpísať.
Žalobca ďalej namietal, že argumentácia žalovaného, prečo nebol pozvaný na pracovné stretnutie dňa
6.12.2016, kde sa rozhodovalo o anulovaní jeho žiadosti tým, že bol práceneschopný vo svetle toho, že
bol to práve nadriadený, ktorý rozhodol o tom, že má byť ešte práceneschopný, vyznieva cynicky.

27. Žalobca namietal, že pokiaľ bol žalovaný presvedčený o závažných zdravotných problémoch
žalobcu, ktoré ho urobili nespôsobilým na výkon štátnej služby policajta, mal iniciovať riadne vyšetrenie
zdravotného stavu a nie ovplyvňovať obvodného lekára a mu určovať, že má byť práceneschopný. H.
epizóda žalobcu, ktorý bol prepustený z liečby v stabilizovanom stave a tiež do služby, nie je automaticky
dôvodom na to, aby bol vyhlásený za neschopného na výkon služby ako ho zavádzal Y.. F..

28. Žalobca ako dôkaz predložil potvrdenku o dočasnej PN, z ktorej je zrejmé, že bolo dodatočne
preškrtnuté ukončenie PN, lekársku správu zo T. ambulancie Y.. U. zo dňa 31.10.2016, z ktorej je zrejmé,
že zdravotný stav žalobcu bol dobrý a bolo doporučené ukončenie PN, lekársku správu Y.. U. obvodnej
lekárky zo dňa 10.11.2016, kde sa konštatuje, že na doporučenie Y.. F. pokračuje práceneschopnosť.
Táto lekárska správa vyvracia, že lekárka mala pochybnosti o ukončení PN. Ona pochybnosti nemala,
vynútil si to Y.. F..

Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe namieta to, čo namietal aj v odvolaní.
Žalovaný zopakoval všetky dôvody napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že skončenie služobného
pomeru bolo realizované na základe žiadosti žalobcu a späťvzatie žiadosti bolo doručené v čase, keď o
žiadosti už bolo rozhodnuté. Poukázal na znenie § 191 ods. 4 s tým, že podmienky tam uvedené musia
byť splnené kumulatívne a v prípade žalobcu nebola splnená ani jedna zo základných podmienok a to
je, že žalobca zoberie žalobu späť skôr, ako je o nej rozhodnuté a príslušný nadriadený so späťvzatím
tejto žiadosti súhlasí.

30. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že nie je pravdou, že žalobca vôbec nepodal žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru. Túto preukázateľne podal 8.11.2016. Žalobca podal 2.12.2016 písomne podnet
označený ako „Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru - stanovisko", ktorý bol zaevidovaný pod
číslom CPBB-OP-371/2016 dňa 2.12.2016. V tomto podnete požadoval, aby sa neprihliadlo na jeho
žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, pričom dôvody boli obdobné ako v neskôr podanom
odvolaní. Riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici požiadal osoby dotknuté v podaní žalobcu o stretnutie
a zaujatie stanoviska. Žalobca svoj podnet ako aj dôvody podnetu vyjadril písomne, a teda nebol
dôvod ho volať na stretnutie. Navyše, bol práceneschopný, preto jeho účasť na stretnutí by bola
prinajmenšom otázna a to aj s prihliadnutím na potrebu dodržiavania lekárom určeného liečebného
režimu. Výsledkom tohto stretnutia bola spracovaná žalobcovi odpoveď so zamietavým stanoviskom,
zaevidovaná pod číslom č.p:CPBB-OP-371-003/2016 zo dňa 6.12.2016. Predmetom konania vedeného
pred prvostupňovým orgánom nebolo hodnotenie prístupu žalobcu k plneniu služobných povinnosti ani
posudzovanie jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon služby ale rozhodovanie o žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté zákonným spôsobom.

31. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že ošetrujúca lekárka nezmenila svoje rozhodnutie ukončiť
práceneschopnosť žalobcu z dôvodu intervencie nadriadených ale na podnet Y.. N. F., k čomu bol
tento oprávnený. Nadriadený nemohli predvídať ďalší vývoj situácie ohľadom žalobcu (t. j. nemohli
vedieť, či nastúpi do práce, či bude jeho práceneschopnosť trvať a dokedy, či jeho zdravotný stav bude
posudzovaný lekárskou komisiou). To, že sa žalobca rozhodol ukončiť výkon štátnej služby a požiadať
o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, musel nadriadeným oznámiť sám z vlastnej vôle,
na základe vlastného uváženia. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia nie je nutné, aby
sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec nevýznamné okolnosti alebo
návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť pre nedôvodnosť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného



32. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že predložil dôkazy o tom, že situácia
ktorá predchádzala, že podpísal vyplnenú a podpísanú žiadosť zo strany jeho nadriadeného, ktorá mu
bola predložená na podpis 8.11.2016, bola zo strany jeho nadriadeného pripravená tak, aby žalobca
nadobudol dojem, že podanie žiadosti je najlepším východiskom v jeho situácii. Ak by si nadriadený
žalobcu, napriek tomu že situáciu pripravili oni, zle vysvetlili prejav vôle a správanie sa žalobcu sa tak,
že žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru chcel dať, neobjasnili v dôvodoch rozhodnutia, prečo
neakceptovali jeho následný prejav vôle, v ktorom uvádzal, že nikdy žiadosť nechcel dať a túto nepodal
slobodne. Správny orgán sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k námietke,
že žiadosť nechcel podávať, ktorú podľa obsahu mohol a mal správny orgán vykladať aj ako späťvzatie
žiadosti, ak by táto bola daná riadne a vysporiadať sa aj s touto skutočnosťou, že prečo nie je možné
ju akceptovať. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní vecí výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe
zistil, že žalobe nemožno vyhovieť.

34. Podľa § 191 ods. 1 až 6 a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení účinnom pre preskúmavané konanie

(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2)Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za
deň doručenia žiadosti.

(3)Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne
nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného
pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je
policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí
k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4)Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o
nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým
bez ďalšieho opatrenia končí.

(5)Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím
podpisom na tejto žiadosti.

(6)Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,
bezodkladne to oznámi policajtovi.

(8)Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

35. Podľa § 241 ods. 3 (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

36. Podľa § 249 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z (1) Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2)Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.



37.Podľa § 250 ods. 1, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z (1) Neplatný je právny úkon,
c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.

38. Podľa § 222 ods. 1, písm. b), ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Lekárska posudková
činnosť zahŕňa posudzovanie b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby.
(2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou
takto:
a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

(3) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár
a orgány lekárskej posudkovej činnosti.

(4) Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány
lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.

39. Podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného
stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší
výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom
štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

(2) Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí
mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby,
môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia 48a) alebo
sociálneho poistenia. 48b)

(4) Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.

40. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb pred nezákonnosťou
rozhodnutí a postupov administratívnych orgánov na základe včas podaných žalôb. Konanie pred
správnym súdom je ovládané dispozičnou zásadou. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený všeobecne
uplatnené dôvody podľa obsahu správneho spisu na daný prípad konkretizovať a tak za žalobcu dôvody
nezákonnosti vyhľadávať. Žalobca v žalobe časť dôvodov uplatnil všeobecne bod 1 až 4 žaloby, ktoré
neboli konkretizované. Správny súd takto všeobecne uplatneným dôvodom nezákonnosti preto nemohol
vyhovieť.

41. Žalobca v žalobných bodoch konkrétne uplatnil dva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre chýbajúce dôvody, pre ktoré nebolo
vyhovené žalobcovej žiadosti o zotrvanie v služobnom pomere a nesprávne právne posúdenie, keď
žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola posúdená ako právny úkon, ktorému chýbala
podstatná náležitosť a to slobodná vôľa, teda ako právny úkon neplatný.

42. Námietka nezákonnosti pre chýbajúce dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti
o zotrvanie v služobnom pomere nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu napadnutého
rozhodnutia a ani v konaní, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Podľa § 241 zákona č.
73/1998 Z. z. odôvodnenie rozhodnutia žalovaného musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie chybami, ktoré by spočívali
v nedostatku zákonom stanovených náležitostí odôvodnenia, netrpí. Žalovaný uviedol, na základe
ktorých skutočností bolo rozhodnuté, aj ako tieto skutočnosti boli právne posúdené a tiež uviedol, ako sa
vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že prvostupňový orgán sa zaoberal žalobcovou žiadosťou -stanoviskom o anulovanie žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru, pričom nadriadený nesúhlasil s požiadavkou žalobcu, aby sa na



jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru neprihliadalo, teda nesúhlasil s anulovaním a ani so
späťvzatím žiadosti, o čom odvolateľa písomne informoval 6.12.2016. Ďalej žalovaný konštatoval, že vo
veci žiadosti o uvoľnenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru,
bolo postupované v súlade s ustanovením § 191 zákona a prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky
náležitosti vyžadované v § 241 zákona.

43. Námietka žalobcu, že žalovaný v odôvodnení neuviedol, prečo nebolo žiadosti o anulovanie žiadosti
vyhovené, nebola dôvodná. Pokiaľ žalobca chcel vedieť dôvody, pre ktoré nadriadený nesúhlasil so
späťvzatím žiadosti, tak k tomu je možné uviesť len toľko, že nadriadený nemá zákonom stanovenú
povinnosť zdôvodňovať nesúhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie z funkcie. Naopak, postup pre
takýto prípad je upravený osobitne vo vyššie citovanom § 191 ods. 4 až 6 zákona č. 73/1998 Z.
z., ktorý prvostupňový orgán dodržal tak, ako to vyplýva z obsahu správneho spisu. Žalobcova žiadosť
bola posúdená aj ako späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, pričom v súlade s ust.
191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. príslušný nadriadený žalobcu, bezodkladne žalobcovi oznámil,
že so späťvzatím žiadosti nesúhlasí. Žiadosť bola doručená nadriadenému 2.12.2016 a žalobca bol s
nesúhlasom nadriadeného oboznámený 6.12.2016. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje
aj argumentáciu žalovaného, na základe ktorej dospel k právnemu záveru, že žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru bola platným právnym úkonom žalobcu. Takže námietka nemala ani oporu v obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

44. Žalobná námietka, ktorou žalobca v podstate namietal neplatnosť žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru a to, že žalovaný nesprávne posúdil rozhodné skutočnosti, z ktorých vyplýva chýbajúca
slobodná vôľa, nebola dôvodná. Žalobca v žalobe tvrdil, že nadriadený spolu s posudkovým lekárom
vyvíjali na neho nátlak, pričom žalobca v žalobe presne nekonkretizoval, v čom konkrétne tento nátlak
mal spočívať. Z obsahu úkonov popísaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobca nerozporoval,
vyplýva, že žalobca bol posudkovým lekárom po tom, ako tento preskúmal jeho zdravotnú dokumentáciu
oboznámený so zákonným postupom. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. policajt musí počas celého výkonu
služby spĺňať podmienku zdravotnej spôsobilosti.

45. Správny súd zistil z obsahu správneho spisu, že žalobca podal písomnú žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na predpísanom tlačive, ktorú
nadriadenému doručil dňa 8.11.2016. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že prvostupňové
rozhodnutie príslušný orgán Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici vydal
18.11.2016. Rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené zákonným spôsobom dňa 6.12.2016. Nebolo sporné
ani to, že v čase pred oznámením prvostupňového rozhodnutia žalobcovi bolo nadriadenému doručené
stanovisko žalobcu, v ktorom uvádzal, že považuje svoju žiadosť za úkon, ktorý nezodpovedal jeho
slobodnej vôli a v tejto žiadosti chýbajúcu slobodnú vôľu odôvodnil tým, že mal nastúpiť do služby
5.11.2016 a na intervenciu nadriadených obvodná lekárka zmenila svoje rozhodnutie o ukončení
pracovnej neschopnosti a jej trvanie predĺžila a nadriadený v rozpore s lekárskymi správami predvídal,
že bude zo služobného pomeru aj tak prepustený, a preto mu predložil riadne vyplnenú a pripravenú
žiadosť s tým, že toto je pre žalobcu pre jeho osobné pomery výhodnejšie. Riaditeľ Krajského riaditeľstva
PZ v Banskej Bystrici za účelom zistenia a overenia skutočností uvádzaných v žiadosti zvolal pracovnú
poradu, na ktorej sa zúčastnili osoby, ktoré mali ovplyvniť žalobcove rozhodnutie o podanie žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru. Žalobca namietal, že nebol účastný tejto porady napriek tomu, že
sa jednalo o jeho žiadosti. K tejto námietke možno uviesť, že ide o postup, ktorý nie je upravený v
zákone č. 73/1998 Z. z.. Podľa tohto zákona sa nadriadený rozhodne o tom, či bude súhlasiť alebo
nebude súhlasiť so späťvzatím žiadosti a pokiaľ si v tom konkrétnom prípade nadriadený zvolal poradu,
tak takému postupu nemožno nič vytknúť. Podstatné je, že nadriadený nesúhlasil ani s tým, že žiadosť
žalobcu je anulovaná ani s tým, že žalobca ju berie späť. Výsledok svojho rozhodnutia žalobcovi oznámil
postupom podľa § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom žalobcu o svojom nesúhlase bezodkladne
písomne informoval.

46. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie Prezidenta Policajného zboru a
konanie, ktoré mu predchádzalo. Konanie začalo doručením žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru
policajta na predpísanom tlačive nadriadenému žalobcovi dňa 8.11.2016. Žalobca namietal, že nešlo o
platný právny úkon, preto sa správny súd zaoberal aj posudzovaním okolností, za ktorých bola žiadosť
podaná a skutočnosťami, ktoré nastali pred začatím preskúmavaného konania.



47. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu zápisnice o porade, ktorá je tiež súčasťou
správneho spisu vyplýva, že žalobca sa spolu so zdravotnou dokumentáciou dostavil k posudkovému
lekárovi, ktorý ho informoval o tom, že diagnóza, ktorou trpí, predstavuje nespôsobilosť na službu
v Policajnom zbore a tiež ho informoval o tom, že buď bude posúdený lekárskou komisiou jeho
zdravotný stav a následne uvoľnený pri takejto diagnóze zo služby policajta, alebo je možné sa
tomu vyhnúť podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Námietka, že posudkový lekár
nebol na taký postup oprávnený, nemá oporu v právnom predpise, pretože posudkový lekár je podľa
zákona oprávnený na posudzovanie zdravotného stavu policajta a podľa interného predpisu Nariadenia
Ministerstva vnútra SR č. 139 z 19.10.2015 tak robí v spolupráci s určeným obvodným lekárom. V
danom prípade sa posudkový lekár zaoberal zdravotným stavom žalobcu na základe informácie od
všeobecnej obvodnej lekárky žalobcu a žalobcu oboznámil s postupom, ktorý pri takomto ochorení
policajta prichádza do úvahy, teda mu oboznámil postup upravený v § 222 ods. 1, písm. b), ods.
2, ods. 3 a s § 223 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom mu zároveň doložil, že ochorenie - diagnóza,
ktorou žalobca trpel, predstavuje v zmysle interného predpisu Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky o lekárskej posudkovej činnosti v Policajnom zbore č. 139 z roku 2015, zverejnená vo Vestníku
Ministerstva vnútra SR čiastka 75 diagnózu, ktorá znamená W. na výkon štátnej služby policajta.
Z toho vyplýva, že dostal len také informácie, ktoré sú obsahom ustanovení zákona a ustanovení
Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 139/2015. Informácia o právnej úprave, ktorá sa
vzťahuje na ochorenie žalobcu nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako psychický nátlak na to, aby
žalobca ukončil službu v Policajnom zbore podaním žiadosti o uvoľnenie z tohto výkonu služby. Fakt,
že posudkový lekár uviedol, že žalobcovi dal týždeň na rozmyslenie, aby si rozmyslel, či využije postup
podaním žiadosti alebo bude podrobený posudzovaním prieskumnou lekárskou komisiou, neznamená
nič iné len to, že žalobcovi bol daný čas na rozmyslenie daných možností.

48. Informácia o tom, že pri diagnóze žalobcu bude iniciované prieskumné konanie, ktorú žalobcovi podal
posudkový lekár, nemôže byť považované za nátlak na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru len z dôvodu, že zároveň mu bola poskytnutá informácia, že alternatívou k tomuto postupu je
podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Bolo na žalobcovi, aby sa sám rozhodol.

49. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že na pracovisko prišiel z dôvodu, že chcel nastúpiť do práce a nie
podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, tak takéto tvrdenie je v rozpore s tým, ako popisuje
jednotlivé svoje úkony v žalobe. Uvádza, že 2.11.2016 prišiel odovzdať ukončenie PN, pričom obvodná
lekárka zrušila ukončenie PN, ďalej že 4.11. 2016 sa dostavil k posudkovému lekárovi a tiež, že žiadosť o
uvoľnenie zo služobného pomeru na predpísanom tlačive podal písomne až 8.11.2016. Teda ju podal v
čase pokračujúcej PN, šesť dní potom, ako komunikoval s nadriadeným a štyri po tom, ako komunikoval
s posudkovým lekárom. Informácia o tom, aký je postup pri ochorení žalobcu upravený v právnom
predpise, nemá charakter bezprávnej vyhrážky, pretože ide o informáciu o zákonom upravenom postupe.
Žalovaný preto žiadosť žalobcu o prepustenie zo služobného pomeru správne právne posúdil ako platný
právny úkon.

50. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že nátlak bol na neho vyvinutý nadriadeným tým, že nadriadený
ho zavolal na pracovisko, kde mal pripravené vyplnené tlačivo žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru, ktoré mu predložil s tým, že je to pre žalobcu výhodnejšie, lebo inak bude zneschopnený
služby zo zdravotných dôvodov a už sa nikde nezamestná. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia popísal okolnosti podania žiadosti odlišne, pričom v žalobe rozporované neboli. Tieto
svoje tvrdenia žalobca ničím nepreukazoval, tak ako ničím nepreukazoval nedostatok slobodnej vôle
v administratívnom konaní. Ani v konaní pred súdom žiadny dôkaz na svoje tvrdenia nenavrhol. To
znamená, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne dospieť k
záveru, že žalobca podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru pod tlakom bezprávnej vyhrážky,
alebo že bol uvedený do omylu a tak podanie žiadosti nebolo prejavom jeho slobodnej vôle. Ale ani
žalobcom popísaný postup nemožno vyhodnotiť ako bezprávne vyhrážky, ktoré by mohli mať vplyv na
slobodnú vôľu policajta pri podávaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

51. Tak, ako žalobca uvádza v žalobe, že všetky tieto okolnosti a to informácie od Y.. F., zrušenie
ukončenia PN obvodnou lekárkou a reakcia nadriadeného, vytvorili u neho dojem, že bude múdrejšie
ustúpiť a žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podpísať a podať. Evidentne išlo o okolnosti,
ktoré zobral do úvahy pri zvažovaní a rozhodovaní. Skutočnosť, že tieto okolnosti ovplyvnili jeho
rozhodovanie, neznamená, že konal pod tlakom bezprávnej vyhrážky, a teda že konal neslobodne.



52. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní zákonnosti z dôvodov nezákonnosti
uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa výsledku sporu na základe ustanovenia § 167 SSP
a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

54. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: R.. L. A. C. nepodpísala rozhodnutie z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase
písomného vyhotovenia a expedovania rozsudku.