Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/6/2019 z 9. 3. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. marca 2020, sp. zn. 27Sa/6/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200191.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sa/6/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6019200191.1 | 2020-03-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., § 30 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/20bda09d-8f47-4676-9834-399f6e3f507d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200191.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200191.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:
N.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Luciou Sklenárovou,
advokátkou, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 018 715 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 884-2/2019-X. zo dňa 31.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca si žiadosťou o materské č. W zo dňa 07.09.2018 (ďalej len „žiadosť") doručenou dňa
03.10.2018 Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej
správy") uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti odo dňa 02.10.2018.
Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako iný poistenec z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa
B. U. s.r.o. I. P. (ďalej len „zamestnávateľ"), ktorý na žiadosti potvrdil, že rodičovská dovolenka bola
žiadateľovi poskytnutá od 02.10.2018 a žiadateľ naposledy pracoval dňa 01.10.2018. Žalobca spolu so
žiadosťou predložil rodný list dieťaťa W. W., Dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa uzatvorenú
medzi žalobcom a matkou dieťaťa L. W. zo dňa 01.10.2018 (ďalej len „Dohoda"), z ktorej vyplýva, že
žalobca ako otec dieťaťa sa s matkou dieťaťa vzájomne dohodli, že preberá starostlivosť o spoločné
maloleté dieťa - W. W., nar. XX.XX.XXXX od 02.10.2018, Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica z 24.09.2018 o tom, že matka dieťaťa požiadala o odňatie rodičovského
príspevku dňom 02.10.2018 z dôvodu, že žalobca si bude uplatňovať nárok na materské od 02.10.2018,
Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. X. zo dňa 01.10.2018 o odňatí
rodičovského príspevku matke dieťaťa od 01.11.2018, Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 01.02.2016
medzi žalobcom a zamestnávateľom B. U. s.r.o., v ktorej bol dohodnutý nástup žalobcu do práce dňa
01.02.2016, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.01.2017 s miestom výkonu práce
B. U. s.r.o., popis pracovného miesta: P. W. - L. T., ďalej Popis pracovného miesta z 01.09.2016
s názvom pracovnej pozície: P., Dohodu o zmene pracovných podmienok z 30.01.2017, ktorou sa
mení s účinnosťou od 01.02.2016 pracovný pomer na neurčitý čas, Zápis o zaradení zamestnanca z
30.01.2017 s pracovným zaradením: P., Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 01.10.2018 medzi žalobcom
a zamestnávateľom B. U. s.r.o., v ktorej bol dohodnutý nástup žalobcu do práce dňa 02.10.2018,
pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 09.04.2019 s miestom výkonu práce B. U. s.r.o. a
Popis pracovného miesta a Zápis o zaradení zamestnanca s pracovným zaradením: W.. Zamestnávateľ
prvostupňovému orgánu verejnej správy zároveň doručil Potvrdenie zo dňa 26.11.2018 o tom, že
žalobca má dva pracovnoprávne vzťahy, obidva s týždenným úväzkom 40 hodín a základnou mesačnou



mzdou 1.099,- €. Prvostupňový orgán verejnej správy si ako podklad rozhodnutia  zabezpečil údaje
z Registra Sociálnej poisťovne týkajúce sa žalobcu, pričom zistil, že žalobca je povinne nemocensky
poistený ako zamestnanec zamestnávateľa B. U. s.r.o. od 01.02.2016 a súbežne je povinne nemocensky
poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru
od 02.10.2018. Zamestnávateľ súčasne doručením Registračného listu fyzickej osoby - zmena dňa
01.10.2018 informoval prvostupňový orgán verejnej správy o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky
žalobcom od 02.10.2018 a zároveň prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška o
skutočnosti, že žalobcovi dňa 02.10.2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca.

Prvostupňové rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č. E.  zo dňa 27.11.2018 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie") o žiadosti žalobcu vo veci nároku na nemocenskú dávku (materské)
rozhodla, že žalobca podľa § 49 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „ Zákon o sociálnom poistení") nemá nárok na
materské v období od 02.10.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na materské z
dôvodu starostlivosti o dcéru v období od 02.10.2018 predložením žiadosti z nemocenského poistenia
zamestnanca zamestnávateľa B. U. s.r.o., ktoré trvá od 01.02.2016. Zamestnávateľ Registračným
listom fyzickej osoby dňa 01.10.2018 prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámil začiatok
čerpania rodičovskej dovolenky žalobcu od 02.10.2018 a zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového
nemocenského poistenia tohto zamestnanca už pred odchodom na rodičovskú dovolenku od 02.10.2018
na základe súbežného pracovného pomeru s tým, že dňa 01.10.2018 zmluvné strany uzatvorili nový
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy s nástupom do práce 02.10.2018, aby žalobca
mohol pokračovať a aj pokračoval vo výrone práce u zamestnávateľa na plný pracovný úväzok.
Žalobca teda potom, čo oznámil odchod na rodičovskú dovolenku, aj v čase po 02.10.2018 naďalej
vykonáva pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, a teda vyvstáva
otázka dôvodnosti a opodstatnenosti ospravedlňovania prekážky v práci žalobcu zamestnávateľom
titulom rodičovskej dovolenky z prvého uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Na základe uvedených
skutočností prvostupňový orgán verejnej správy nárok na materské žalobcovi nepriznal z dôvodu
nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Argumentoval, že žalobcovi bola na účely
prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca aj naďalej
vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v rovnakej výške, ako z pracovnej činnosti
zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k
úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Z uvedeného prvostupňový orgán
verejnej správy vyvodil, že žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania
dávky materské. Vzhľadom na zistené skutočnosti preto žalobca podľa prvostupňového orgánu verejnej
správy reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala
jeho matka a starostlivosť je aj naďalej zabezpečená matkou v rovnakom rozsahu, ako pred dňom,
ktorý menovaný uviedol v Dohode s matkou dieťaťa ako deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca. Z
uvedeného dôvodu nepovažoval žalobcu ako otca dieťaťa za iného poistenca, a preto bolo rozhodnuté
tak, že žalobca nemá nárok na materské.

Rozhodnutie žalovaného

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 884-2/2019-X. zo dňa 31.01.2019 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie žalovaného") tak, že zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy
tak, že slová „v období od 02.10.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie" nahradil slovami
„ktorý si uplatnil od 02.10.2018", v ostatnom odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, na doklady
predložené žalobcom a zadovážené prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktoré tvorili podklad
rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne
je žalobca povinne poistený ako zamestnanec zamestnávateľa B. U. s.r.o. od 01.02.2016 a súbežne
je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku
nového pracovného pomeru od 02.10.2018.  Ďalej na to, že zamestnávateľ žalobcu informoval Sociálnu
poisťovňu o začiatku rodičovskej dovolenky žalobcu od 02.10.2018 a o skutočnosti, že žalobcovi
dňa 02.10.2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Žalovaný skonštatoval,



že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z
nemocenského poistenia, ktoré ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a
materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Zákon stanovuje podmienky nároku na materské a to
všeobecné a osobitné podmienky, posudzovanie ktorých orgán verejnej správy musí prihliadať na
všetky okolnosti jednotlivého prípadu, pričom je súčasne potrebné dbať na účel sledovaný zákonom.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zákonom stanovené podmienky na nemocenskú
dávku - materské, pričom jednou z osobitných podmienok nároku je prevzatie dieťaťa do starostlivosti
a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec
dieťaťa  fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Podmienka prevzatia dieťaťa
do starostlivosti otcom nie je splnená, ak sa o dieťa naďalej stará matka a otec naďalej vykonáva
zárobkovú činnosť. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto
prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nie je otec dieťaťa vykonávajúci
naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom považovaný za iného poistenca,
ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Žalovaný uviedol, že z príloh mesačných výkazov poistného na
sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom žalobcu
B. U. s.r.o. za mesiace október až december 2018 (t.j. za obdobie, v ktorom žalobca súčasne čerpal
rodičovskú dovolenku u tohto zamestnávateľa) vyplýva, že vymeriavací základ, z ktorého platil žalobca
poistné bol 1.440,33 € (október 2018), 2.956,17 € (november 2018) a 1.457,75€ (december 2018). Z
prehľadu predpisov a platieb za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenky vyplýva, že u toho istého
zamestnávateľa žalobca dosahoval porovnateľnú výšku vymeriavacích základov v období od januára
do septembra 2018 v rozpätí 1.212,60 € až 2.712,81€. Z predložených dokladov (pracovné zmluvy,
registračné listy) vyplýva, že žalobca od 02.10.2018 na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva
prácu v rovnakom časovom rozsahu 40 hodín týždenne a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním
rodičovskej dovolenky. Žalovaný poukázal na § 49 ods. 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení, ktorý
vyžaduje Dohodu s matkou dieťaťa, ale samotné uzatvorenie Dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí
otcom dieťaťa, nie je hlavný úkon pre posúdenie nároku na materské, je len predpokladom smerujúcim
k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej
zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Z okolností prípadu žalobcu
podľa žalovaného vyplýva, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne (Dohoda rodičov o
prevzatí starostlivosti o dieťa zo dňa 01.10.2018). O formálnosti konania žalobcu svedčí to, že žalobca
u zamestnávateľa B. U., s.r.o. od 02.10.2018 čerpá rodičovskú dovolenku (z pracovného pomeru, ktorý
trvá od 01.02.2016) a s tým istým zamestnávateľom sa dohodol na vzniku nového pracovného pomeru
od 02.10.2018 (pracovná zmluva z 01.10.2018), oba pracovnoprávne vzťahy so zamestnávateľom B. U.
s.r.o. sú  s týždenným pracovným úväzkom 40 hodín a základnou mesačnou mzdou 1.099,- €, pracovná
zmluva z 01.10.2018 bola dohodnutá na dobu určitú do 09.04.2049, čo približne zodpovedá obdobiu,
za ktoré sa poskytuje materské inému poistencovi (28 týždňov od vzniku nároku na materské - do
15.04.2019).  Žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna
poisťovňa sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj
skutočnosť, ako je využívanie systému sociálneho poistenia.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je
podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.
Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem „starostlivosť" a
nie pojem „riadna starostlivosť", ktorý je použitý v zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku.
Rodičovský príspevok, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal, nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou
sociálnou dávkou a jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 571/2009
Z.z." alebo „Zákon o rodičovskom príspevku"), pričom sa poskytuje všetkým rodičom v rovnakej sume
na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri
uplatňovaní nároku na túto dávku (rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom
výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku). Zákon
o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., preto nie je dôvod uplatňovať
analógiu pri pojmoch „starostlivosť" a „riadna starostlivosť". To platí aj v prípade zák. č. 561/20008
Z.z., v ktorom sú použité pojmy „starostlivosť o dieťa" a „poskytovanie riadnej starostlivosti o dieťa". Ak
by chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti
alebo starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do Zákona o sociálnom
poistení uviedol. Skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti (v



zmysle Zákona o rodine), sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské. K námietke týkajúcej sa
odlišného postupu Sociálnej poisťovne v porovnaní s inými obdobnými prípadmi do septembra 2018, k
diskriminačnému postupu, k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a k poukazu na citáciu
z webovej stránky Sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že každý jeden prípad si vyžaduje individuálne
posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, a preto dva skutkovo obdobné prípady
rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Podľa žalovaného sa žalobca mylne domnieva,
že pobočka pri rozhodovaní o nároku na materské postupovala na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, pretože prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal najmä z údajov poskytnutých
zamestnávateľom žalobcu a z ďalších údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne,
ktoré boli v rámci povinností zamestnávateľa vyplývajúcich mu zo zákona zaslané Sociálnej poisťovni
(napr. registračné listy fyzickej osoby). Postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol preto podľa
žalovaného súladný s § 195 ods. 1, 3 a § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.  K prezentácii „Otec a materské
- najčastejšie otázky" zverejnenej na webovej stránke Sociálnej poisťovne, na ktorú žalobca poukázal,
žalovaný uviedol citáciu odpovedí (piata odpoveď a ôsma odpoveď), pričom zo zverejnených informácií
je zrejmé, čo sa považuje pri posudzovaní nároku na materské iného poistenca za prevzatie dieťaťa
do starostlivosti, ako aj to, že v prípade výkonu práce otcom dieťaťa počas poberania materského sa
predpokladá výkon práce v menšom rozsahu. Žalovaný uzavrel, že žalobca reálne nespĺňa podmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú
v § 49 ods.1 a 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení úč. do 31.12.2018, a preto sa nepovažuje
za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej Dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal
dieťa do starostlivosti. Naďalej po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú
činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne
čerpá rodičovskú dovolenku. Žalovaný vyhodnotil posúdenie nároku žalobcu prvostupňovým orgánom
verejnej správy za súladné so zákonom.. Žalovaný v odôvodnení napokon uviedol, že nakoľko k
faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otcom (žalobcom) ani neprišlo, žalovaný ako odvolací
orgán po formálnej stránke upravil výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vo
zvyšku napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Navrhol
rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca v
žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, napadnuté rozhodnutie
považuje za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone. Rozhodnutie
považuje za vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom i v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe
tvrdil, že preukázal dostatočne podmienky priznania nároku na materské v období od 01.10.2018, t.j. že
je otcom dieťaťa, že sa s matkou dieťaťa dohodli o prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti a to v období do
28. týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa a pred prevzatím
dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Mal za to, že skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy, nebol taký, aby mohol byť vyvodený záver uvedený
v rozhodnutí. O dieťa sa žalobca fakticky stará a nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že hoci je u toho
istého zamestnávateľa, uzatvoril nový pracovný pomer. Matka maloletého dieťaťa nepoberá rodičovský
príspevok, ani materské. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy na jednej strane akceptoval Dohodu
rodičov, pokiaľ mal príspevok matke odobrať, na druhej strane ju neakceptoval, pokiaľ má nárok priznať
otcovi. Navyše vzniká povinnosť platenia minimálnych zdravotných odvodov a takáto situácia nie je ani v
záujme maloletého dieťaťa, ktorému sa z materského pokrývajú jeho nevyhnutné potreby. Rodičia sa na
starostlivosti o dieťa dohodli uzavretím Dohody rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa a nebolo potrebné
súdne rozhodnutie v zmysle § 35 Zákona o rodine. Otec dieťaťa fakticky dieťa prevzal do osobnej
starostlivosti, avšak Sociálna poisťovňa vychádza z domnienky, že k faktickej starostlivosti nedošlo.
Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy neskúmal prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ani to, ako
bola táto starostlivosť zabezpečená a pokiaľ mal pochybnosti, mal vykonať ďalšie dokazovanie. Tým, že
bolo doručené riadne vypísané tlačivo o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, žalobca preukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok. Podľa žalobcu dĺžka pracovnej doby alebo výška odmeny v novom
pracovnom pomere nepreukazujú domnienky orgánu verejnej správy. Príjem u zamestnávateľa žalobca
dosahuje z iného nemocenského poistenia, pretože je jednoznačne preukázané, že má iný pracovný
pomer, ako pred rozhodným obdobím. Z pôvodného pracovného pomeru žalobca nedosahuje žiaden
príjem, nakoľko je v novom pracovnom vzťahu a splnil aj ostatné podmienky nároku. Poukázal na to, že je



jeho právom a povinnosťou sa o maloleté dieťa starať, keďže je rodičom a podľa záverov prvostupňového
orgánu verejnej správy by žiaden pracujúci rodič nemohol vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa,
pričom starostlivosť o maloleté dieťa podľa žalobcu neznamená, že ju musí rodič vykonávať 24 hodín
denne, pokiaľ si vie zabezpečiť ochranu dieťaťa dočasnou starostlivosťou inej fyzickej osoby. Poukázal
na to, že rodičovské práva majú obidvaja rodičia a v tomto prípade neexistuje žiaden z dôvodov, pre
ktorý by vykonával rodičovské práva len jeden z rodičov (§ 28 ods. 3 Zákona o rodine). Žalobca poukázal
na § 2 ods. 1 písm. a/, § 3 písm. e/ zák. č. 561/2008 Z.z., v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky
starostlivosti o dieťa, t.j. vykonáva starostlivosť o dieťa.

6. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa žiadostiam v obdobných prípadoch až do
septembra 2018 vyhovela a priznávala nárok na materské. Bez zmeny právnej úpravy však začala
postupovať odlišne, pričom jej interné smernice boli upravené až po nástupe žalobcu na materskú, tieto
teda nemôžu mať spätne vplyv na posúdenie žalobcovej žiadosti. Ak orgán verejnej správy bez toho, aby
došlo k legislatívnej zmene čo do podmienok nároku na materské, nepostupoval rovnako, postupoval
diskriminačne a to v rozpore so zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Žalobca v žalobe poukázal na odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 10.09.2019, článok
O. a odpoveď MPSVaR zo dňa 12.02.2019 na interpeláciu poslancov. Žalobca napokon poukázal na to,
že pokiaľ by súd aj pripustil argumentáciu žalovaného čo do starostlivosti o maloleté dieťa, je potrebné
vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri čiastočných pracovných úväzkoch je v súčasnosti schvaľovaná plná
výška materského a v prípade nezákonného zamietnutia priznania nároku na materské v dôsledku, že
otec nemá vykonávať starostlivosť o dieťa z dôvodu plného pracovného úväzku a zároveň  vyplácania
materskej za kalendárny deň, žalobca spĺňa podmienky stanovené v interných smerniciach minimálne
cez dni pracovného pokoja, počas dní nároku na dovolenku počas MD (keď žalobca nepracoval) a 16
hodín počas pracovného týždňa za každý deň, keď nepracoval a vykonával starostlivosť o dieťa, a teda
v takomto prípade by mal mať nárok aspoň na alikvotnú časť materského, aj keď má za to, že nárok
má byť priznaný v plnej výške.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho rozhodnutie je zákonné a navrhol žalobu
zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatoval,
že žalobné námietky sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, s ktorými sa vo svojom odôvodnení žalovaný vysporiadal. Poukázal
na účel nemocenského poistenia vyjadrený v § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., na všeobecné
podmienky nároku na nemocenské dávky v zmysle § 30 Zákona o sociálnom poistení, i na osobitné
podmienky nároku na materské iného poistenca upravené v § 49 Zákona o sociálnom poistení. Poukázal
na to, že k výkladu právnych predpisov a inštitútov v nich upravených nemožno pristupovať len z
hľadiska textu právneho predpisu, ale aj podľa zmyslu a účelu právneho predpisu, čo vyplýva zo
žalovaným označenej konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR. Žalovaný v odôvodnení poukázal na
to, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské ako iný
poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 02.10.2018 z poistného vzťahu zamestnanca
zamestnávateľa B. U. s.r.o., pričom predloženou Dohodou rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa
uzatvorenou medzi žalobcom a matkou dieťaťa dňa 01.10.2018 deklaroval, že od 02.10.2018 preberá
do svojej starostlivosti dieťa: W. W., nar. XX.XX.XXXX.  Žalobca je povinne nemocensky poistený
ako zamestnanec zamestnávateľa B. U. s.r.o. od 01.02.2016 a súbežne v období od 02.10.2018 trvá
povinné nemocenské poistenie zamestnanca toho istého zamestnávateľa, na základe vzniku nového
pracovného pomeru, ktorý vznikol žalobcovi 02.10.2018, t.j. v deň zhodný s dňom uplatnenia nároku
na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru, pričom
nový pracovný pomer trval 28 týždňov, čo zodpovedá dĺžke obdobia poskytovaného materského inému
poistencovi. Nový pracovný pomer žalobca vykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného
času, ako predchádzajúci pracovný pomer a dosahoval príjem v porovnateľnej výške ako dosahoval z
pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Žalobca
zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia
dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm.
d/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2018. K námietkam žalobcu uviedol, že rodičovský
príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá sa poskytuje v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom
príspevku a rozhodovanie o tejto dávke patrí do pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.



Nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa je jednou zo zákonných podmienok nároku na
materské iného poistenca (otca dieťaťa). Za účelom splnenia tejto podmienky matka dieťaťa p. L. W.
požiadala o odňatie rodičovského príspevku, čo preukazuje potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, Banská Štiavnica z 24.09.2018. Pokiaľ žalobcovi ako otcovi dieťaťa nárok na materské nebol
priznaný, matka dieťaťa má možnosť opätovne si uplatniť nárok na rodičovský príspevok. Žalovaný ďalej
vo vyjadrení uviedol, že na to, aby bol nárok na materské otcovi dieťaťa priznaný, je potrebné ku dňu
uplatnenia nároku na materské, resp. ku dňu, kedy malo dôjsť k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, splniť
všetky zákonné podmienky na túto nemocenskú dávku. Pokiaľ niektorá z nich nie je splnená, nárok na
materské nevznikne. K splneniu podmienky absencie príjmu a podmienky poskytovania starostlivosti
dieťaťu sa pritom sleduje počas celého obdobia poskytovania materského. V prípade žalobcu k prevzatiu
dieťaťa do starostlivosti nedošlo, preto ďalej nie je dôvodné skúmať, či v ďalšom období poskytuje dieťaťu
starostlivosť a v akej miere. Ďalej uviedol, že úvahy žalobcu ohľadne výplaty alikvotnej časti materského
nemajú opodstatnenie.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2019 uviedol, že žalovaný na jednej strane poukazuje na účel zákona
a účel nemocenského poistenia, pričom sám uznáva, že podmienka absencie príjmu bola splnená,
avšak na druhej strane uvádza, že dôvodom nepriznania nároku bolo nesplnenie podmienky prevzatia
dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Ďalej zdôraznil, že v zamestnaní, z
ktorého si otec podal žiadosť o materské a ktoré malo byť priznané, otec nepracuje, takže spĺňa zákonnú
podmienku, nakoľko materská z tohto pracovného pomeru a teda i poistenia má nahradiť tento ušlý
príjem z tohto pracovného pomeru, pretože v ňom nepracuje a nepoberá príjem. Zákon nezakazuje
otcovi mať iný príjem z iného pracovného pomeru, ani ho v tomto smere nijako nelimituje a neobmedzuje.
Pokiaľ žalovaný poukázal na výklad zákona (podľa zmyslu a účelu právneho predpisu), žalobca uviedol,
že orgán verejnej správy nemôže izolovane interpretovať ust. § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. bez
aplikácie ostatných ustanovení zákona. Namietal, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak žalovaný
pri posúdení iných obdobných prípadov do septembra 2018 rozhodoval diametrálne odlišne a žiadostiam
vyhovel, pričom rozdielne postupuje bez legislatívnej zmeny. Poukázal na základné hodnoty právneho
štátu, medzi ktoré neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty, ktorého komponentom je predvídateľnosť
práva. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej má vyplývať, že obdobné situácie musia byť
rovnakým spôsobom právne posudzované.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa
odlišného postupu pri posúdení obdobných prípadov do septembra 2018 poukazuje na odborné
stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a na stanovisko Generálnej prokuratúry
SR z 21.03.2019, v ktorom je o.i. uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného
zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v zásadnom rozpore s účelom
nemocenského poistenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec
prejednal na nariadenom pojednávaní, pričom preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP).

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe i v replike a namietala, že rozhodnutie bolo vydané v
rozpore so zákonom a zisteným skutkovým stavom a žalobca bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch. Tvrdila, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky
pre priznanie uplatnenej dávky. Žalovaný mu dávku nepriznal z dôvodu neprevzatia starostlivosti o dieťa.
Rozhodol tak  v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože z Dohody predloženej žalobcom vyplýva,
že otec ako žalobca a matka dieťaťa sa dohodli na prevzatí starostlivosti o dieťa. Navrhla rozhodnutia
žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť.



12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí
i v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhla žalobu zamietnuť. Mala za to, že rozhodnutie bolo obsahovo
aj skutkovo správne zdôvodnené, vychádza z predložených dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalobca
neprevzal reálne starostlivosť o maloleté dieťa a nevznikol mu nárok na materské.. Žalobca predložil
len formálne uzatvorenú Dohodu s matkou dieťaťa, pretože z obidvoch predložených pracovných zmlúv
vyplýva, že pracovné podmienky a pracovný pomer bol totožný, t.j. žalobca nemohol  reálne starostlivosť
o dieťa vykonávať. Navrhla žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2018 (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení") sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva.

14. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

15. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na
materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa,
najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský
príspevok.

16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu vo
veci uplatneného nároku na nemocenskú dávku (materské) tak, že žalobca nemá nárok na materské,
ktorú dávku si uplatnil od 02.10.2018. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka splnenia zákonných
podmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa. Žalobca
v konaní namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a v rozpore so
zisteným skutkovým stavom. Tvrdil, že preukázal dostatočne zákonné podmienky priznania nároku na
materské a skutočnosť, že v čase po 02.10.2018 naďalej vykonával pracovnú činnosť u toho istého
zamestnávateľa na plný úväzok na základe nového pracovnoprávneho vzťahu, nemôžu orgány verejnej
správy vyhodnotiť so záverom, že na rodičovskú dovolenku žalobca nastúpil len formálne a že napriek
predloženej Dohode o prevzatí starostlivosti uzatvorenej medzi žalobcom a matkou dieťaťa reálne



neprevzal starostlivosť o dieťa od matky a túto starostlivosť reálne ani nezabezpečoval. Správny súd
vyhodnotil uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné.

19. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že účelom poskytovania dávky nemocenského
poistenia - materského je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v
dôsledku zákonom predvídaných životných situácií (materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti
v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných podmienok
stanovených v § 30 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorými sú podmienky stanovené na vznik nároku na
nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote,
t.j. existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na
poskytnutie dávky, v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti
a súčasne absencia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého
si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je pre vznik nároku
na nemocenskú dávku - materské nevyhnutné splniť aj osobitné podmienky stanovené v § 49 zák. č.
461/2003 Z.z., ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody žiadateľa (otca dieťaťa)
s matkou dieťaťa a zároveň starostlivosť vykonávaná otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní
nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca, uplynutie 6 týždňov odo
dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu
v prípade poskytovania nemocenskej dávky - materského bolo poskytovanie tejto dávky len v prípade
skutočného, nie formálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie
starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu poskytovania tejto starostlivosti s tým
spojený nárok na materské. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že uvedenému svedčí
aj požiadavka vyplývajúca z § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. prerušením
starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to dňom
ukončenia starostlivosti o dieťa. Zákonodarca v ustanoveniach zák. č. 461/2003 Z.z. týkajúcich sa
nemocenskej dávky - materského predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do
starostlivosti. Jedná sa o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti s následkom ušlého
príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého bol uplatnený nárok na
materské. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytované materské (t.j. dávka nemocenského
poistenia) počas materskej dovolenky matky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ktorý
deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti (predloženou Dohodou uzavretou s matkou dieťaťa o
prevzatí starostlivosti), ak otec dieťaťa naďalej vykonáva závislú činnosť a za tých istých pracovných
podmienok, v rovnakom rozsahu pracovnej činnosti, hoci na základe iného pracovnoprávneho vzťahu,
ktorý zakladá iné nemocenské poistenie, než to, z ktorého si uplatnil nemocenskú dávku - materské a
z ktorého pracovnoprávneho vzťahu nedosahuje príjem, ktoré vylučujú, aby mohol reálne poskytovať
starostlivosť dieťaťu.

20. V preskúmavanom prípade bolo preukázané (a táto skutočnosť nebola ani sporná), že žalobca bol
povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa B. U. s.r.o. od 01.02.2016 a z tohto
pracovnoprávneho vzťahu si uplatnil nárok na materské od 02.10.2018. Tento pracovnoprávny vzťah bol
prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku odo dňa 02.10.2018. Dňa 02.10.2018 vznikol žalobcovi
ďalší pracovnoprávny vzťah k tomuto istému zamestnávateľovi s nástupom do práce dňa 02.10.2018,
pričom týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín. Obidva pracovnoprávne vzťahy založili
žalobcovi dve samostatné nemocenské poistenia (podľa informačného systému Sociálnej poisťovne
žalobca bol nemocensky poistený od 01.02.2016, ďalšie nemocenské poistenie žalobcovi vzniklo od
02.10.2018). Z predložených dokladov vyplýva, že dňom v Dohode uzatvorenej medzi žalobcom a
matkou dieťaťa deklarovaného prevzatia starostlivosti, t.j. 01.10.2018 žalobca formálne vykázal splnenie
podmienok podľa § 30 a § 49 Zákona o sociálnom poistení na priznanie nároku na materské, ktorý nárok
si uplatnil z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého u zamestnávateľa (01.02.2016) a dňom 02.10.2018
žalobcovi vznikol ďalší, nový pracovný pomer (pracovná zmluva z 01.10.2018), ktorý vzhľadom na
dohodnuté pracovné podmienky (napr. týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín a tie isté mzdové
podmienky - mzda) zabránil, aby žalobca mohol starostlivosť o dieťa reálne prevziať a poskytovať ju v
súlade so zákonom. Vzhľadom na to nemožno konštatovať, že došlo k zmene životnej situácie žalobcu,
ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu, pretože žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti,
a teda nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Správny súd sa
tak stotožnil so záverom žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, že zo strany žalobcu
došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku a tiež k formálnemu prevzatiu dieťaťa do
starostlivosti.



21. Pokiaľ žalobca poukázal na Dohodu rodičov uzavretú s matkou dieťaťa, ide o dohodu fiktívnu, len
deklarujúcu prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobcu, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič
nezmenilo v čase vykonávania práce u toho istého zamestnávateľa, v tom istom rozsahu za rovnakú
mzdu, t.j. za rovnakých podmienok ako v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého si uplatnil nemocenskú
dávku. Opätovne išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona, ak sa o dieťa naďalej stará jeho
matka a otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť. Žalovaný tak podľa správneho súdu vyvodil
správny záver, že odo dňa 02.10.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť na základe
novej pracovnej zmluvy z 01.10.2018 v rovnakom rozsahu a za rovnakú mzdu, ako pred uplatnením
nároku na materské, žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do formálne
deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcu zabezpečovala jeho matka.

22. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že právny predpis expressis verbis nezakazuje otcovi po dobu
poberania materského vykonávať závislú činnosť, a teda môže mať príjem z iného nemocenského
poistenia. Z ust. § 30 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie je táto možnosť vylúčená,
ale okrem všeobecných podmienok nároku na materské (ako nemocenskej dávky), že poistenec
nesmie mať príjem z toho pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, musí
žiadateľ o materské spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia
dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto
dieťaťu. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy dospeli na základe vykonaného dokazovania k
správnemu záveru, že žalobca túto podmienku nesplnil. Splnenie vyššie uvedených podmienok nie je
možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného
vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku
na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo
možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však pritom akceptovať len formálne
prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou uzatvorenou medzi
matkou dieťaťa a žalobcom. Prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný preto oprávnene skúmali,
či nedošlo len k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, pričom uzavretie Dohody rodičov a
prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí
byť vyhodnocované individuálne v každom prípade. V rámci zisťovania skutkového stavu je orgán
verejnej správy povinný postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a
zároveň musí vykladať zákon v súlade s jeho zmyslom a účelom.

23. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na výklad pojmu „starostlivosť" o dieťa, správny súd sa nestotožnil
s jeho názorom, že pojem „starostlivosť" je potrebné vykladať ako „riadnu starostlivosť" v zmysle zák.
č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o
dieťa aj pomocou inej fyzickej alebo právnickej osoby. Pojem „riadna starostlivosť" zavedený zák. č.
571/2009 Z.z. zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky, nie však účelu
materskej dávky v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Sú to dve rozdielne dávky, čo do charakteru
a účelu, rozdielne sú aj podmienky ich poskytovania a pod. Materské má svoju úpravu v Zákone o
sociálnom poistení ako lex specialis a tento zákon používa pojem „starostlivosť". Obdobne zo zák. č.
561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa vyplýva, že tento príspevok je štátnou sociálnou
dávkou, ktorá neslúži ako náhrada straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a v tomto
zákone uvedená definícia „starostlivosť o dieťa" slúži len na účely tohto zákona. Rovnako ostatné
podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať
len pre účely zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Správny súd ďalej poukazuje aj na
odlišnosť podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák. č. 571/2009 Z.z. používa pojem
„zabezpečuje", ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, resp. zadováženia starostlivosti o dieťa, ust. §
49 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení používa pojem „prevezme", t.j. nepoužíva pojem „zabezpečuje".
Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom má správny súd za to, že za okolností, ktoré existujú v
preskúmavanom prípade, pojem „starostlivosť" je potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú
pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. Otec
dieťaťa ako iný poistenec následne už len preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o
dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná
o starostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť
svojich rodičov, resp. jedného z nich. V zmysle uvedeného výkladu iný poistenec preberá starostlivosť
a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu, ako ju poskytovala matka dieťaťa. Tak, ako bolo už bolo vyššie
uvedené o tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do



osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťa, svedčí aj ustanovenie §
51 Zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti o poistenca inou fyzickou alebo právnickou
osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.

24. Pokiaľ žalobca poukázal na ukrátenie rodiny o rodičovský príspevok matky, ktorý predtým poberala
a teraz nepoberá, pričom navyše vznikla povinnosť platenia minimálnych zdravotných odvodov, táto
skutočnosť je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantná. V prípade nepriznania materského žalobcovi
mohla o tento príspevok, resp. jeho doplatenie matka požiadať.

25. Pokiaľ žalobca poukázal na rozdielny postup Sociálnej poisťovne a zmeny doterajšej praxe po
septembri 2018, tvrdiac, že k tomu došlo po usmernení pobočiek Sociálnej poisťovne Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, správny súd uvádza, že predmetom preskúmania zákonnosti
je konkrétne rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na nemocenskú dávku -
materské žalobcu a správny súd nemôže posudzovať zákonnosť predchádzajúceho postupu orgánu
verejnej správy a ním vydaných rozhodnutí. Postup orgánov verejnej správy v preskúmavanom prípade
zodpovedá účelu a zmyslu zákona, správny súd má za to, že bol presne a úplne zistený skutočný
stav veci, boli zadovážené potrebné podklady a bolo individuálne posúdené splnenie podmienok pre
žalobcom uplatnený nárok podľa skutočného stavu s vylúčením nežiaduceho obchádzania zákona,
resp. účelového konania žiadateľa. V danom prípade totiž aj podľa názoru správneho súdu v prípade
prerušenia pracovnoprávneho vzťahu rodičovskou dovolenkou žiadateľa - žalobcu a uzatvorenie nového
pracovného vzťahu na plný pracovný úväzok napĺňa predpoklady obchádzania zákona. Dohodu rodičov
o prevzatí starostlivosti o dieťa je možné tiež považovať len za simulovaný právny úkon, pretože
nezodpovedá skutočnému správaniu rodičov, keďže o dieťa sa naďalej, t.j. aj od 02.10.2018 starala
matka a žalobca vykonával ďalšiu zárobkovú činnosť.

26. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru NS SR, ktorý napr. v rozhodnutí č. k.
10SK/3/2017 z 19.06.2018 konštatoval, že  „ ... je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec
plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to uzatvorí nový, bez žiadneho
iného dôvodu, len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech." V tomto rozhodnutí
najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 02.07.2017, v ktorom
uviedol, že „ ... skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie
nového medzi tými istými účastníkmi konania rovnakého typu, je účelové konanie, t.j. obchádzajúce účel
a zmysel Zákona o sociálnom poistení."

27. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup orgánov verejnej správy voči žalobcovi, túto námietku
správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní jednak nebol preukázaný postup orgánu verejnej
správy v rozpore so zákonom a jednak prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej
zák. č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) nemôžu byť uplatňované správnou žalobou v zmysle
ustanovení SSP, ale len v konaní pred civilným súdom podľa § 307 a nasl.  zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok.

28. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani požiadavka žalobcu o priznanie „alikvotnej časti materského"
nemá oporu v zákone, keďže zákon priznanie nároku na nemocenskú dávku - materské v alikvotnej
časti neumožňuje.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy
postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov,
na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver s tým,
že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Pokiaľ boli rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy založené na tom, že žalobca nespĺňa podmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú
v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení, a preto sa nepovažuje za iného poistenca,
keďže napriek formálne uzavretej Dohode s matkou dieťaťa reálne neprevzal dieťa do starostlivosti,
takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci na základe riadne zisteného skutočného
stavu orgánom verejnej správy a pokiaľ žalobca v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia na to, že dôkaz,
ktorým žalobca preukazoval prevzatie starostlivosti o dieťa - Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a
matkou dieťaťa, nie je formálna, námietky uvedené v žalobe sú len vyjadrením jeho nesúhlasu s
vyhodnotením dôkazov orgánom verejnej správy a nesúhlasom s právnym posúdením veci. Správny súd



po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej
správy i konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že tieto sú zákonné a
správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

30. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP (a contrario).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).