Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/87/2019 z 18. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2019, sp. zn. 15Co/87/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6617207191.2 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/87/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6617207191.2 | 2019-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b818314-a5ca-4cb5-b5c1-d11c7ab3a4c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6617207191.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/87/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207191
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617207191.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a
členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX C., prechodne bytom I. XX, XXX XX C., o zaplatenie
4 358,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
4Csp/127/2017 - 72 zo dňa 01. februára 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Lučenec č. k. 4Csp/127/2017 - 132 zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti, kde súd uložil žalovanému priznané plnenie zaplatiť v
mesačných splátkach vo výške 50,- eur m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi okresným
súdom priznané plnenie v lehote do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania, p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 358,64
eur spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru ku dňu 13.04.2017 v sume 192,91 eur, kapitalizovaným
úrokom z omeškania ku dňu 13.07.2017 v sume 2,36 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny a úrokov v sume 4 551,55 eur od 14.04.2017 do zaplatenia. Uvedenú sumu povoľuje
súd žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc mesiacom marec 2018 vždy do 20-
teho dňa každého mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok.
Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 13% ročne zo sumy 4 358,64 eur
od 14.04.2017 do zaplatenia zamieta. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000221626 - Pôžička
uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 23.06.2015. Žalobca so
žalovaným sa dohodli na poskytnutí úveru 5 100,- eur, za v zmluve dohodnutých podmienok. Ide o platnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a má všetky obligatórne náležitosti.



3. Bolo preukázané, že z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalovaným vyzval žalobca žalovaného
opakovanou písomnou výzvou zo dňa 13.02.2017 na splatenie dlhu po lehote splatnosti s upozornením
na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, i to že žalobca výzvou zo dňa 13.04.2017 vyzval
žalovaného k predčasnému splateniu úveru do 23.04.2017.

4. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 4 358,64 eur,
zmluvných úrokov vo výške 192,91 eur vypočítaných ku dňu zosplatnenia úveru, úrokov z omeškania
vo výške 2,36 eur vypočítaných ku dňu zosplatnenia úveru, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny 4 358,64 eur počnúc od 14.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatených úrokov 192,91 eur počnúc od 14.04.2017 do zaplatenia. Tiež úroku 13,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 4 358,64 eur od 14.04.2017 do zaplatenia. Žiadal nahradiť trovy konania.

5. Z predloženej dokumentácie (zmluvy o úvere, VOP, výzvy na predčasné splatenie úveru, prehľadu
splácania žalovaného do predčasného zosplatnenia) mal súd za preukázané, že žaloba je čiastočne
dôvodná a žalobca má nárok na zaplatenie sumy nesplatenej istiny úveru vo výške 4 358,64 eur,
zmluvného úroku kapitalizovaného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 192,91 eur, úroku
z omeškania kapitalizovaného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,36 eur, taktiež úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej istiny a úrokov t.j. spolu zo sumy 4 551,55 eur
od 14.04.2017 do zaplatenia, keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči
žalobcovi do omeškania (ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.) od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom vo výzve na
predčasné splatenie úveru.

6. Súd ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku z nesplateného úveru po
splatnosti úveru, t.j. v časti zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4 358,64 eur
od 14.04.2017 do zaplatenia. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne
neúročí. Žalobcovi po splatnosti patria iba úroky z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov
iba do splatnosti dlhu z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku.

7. Prisúdenú sumu súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom marec 2018 vždy do 20-tešho dňa
kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok.
Súd aplikoval ust. § 232 CSP, prihliadol na výšku peňažného plnenia nepriaznivú finančnú situáciu
žalovaného jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 360,- eur, z ktorého sú mu vo
výške 120,- eur mesačne zrážané exekučné zrážky), ako aj žalobcom na pojednávaní dňa 01.02.2018
vyjadrenú ochotu uhradiť dlh žalobcovi dobrovoľne.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v konaní úspešnému
žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku I. v časti, ktorou súd
povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 50 eur a voči zamietavému výroku II..
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný
prisúdenú sumu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby zamietavej časti žalobe vyhovel.

10. Žalobca považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. K zamietnutiu zmluvných úrokov po
zosplatnení úveru poukazuje na zákonnú úpravu ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, Namieta, že súd nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného zákonníka § 502 ods.
1, § 503 ods. 3, v ich zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a vzhľadom
na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej
má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi
právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje moment vzniku
tohto nároku, moment jeho zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie splatnosť, či už dohodnutá
alebo predčasná zo zákona. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok
ohraničiť, nepochybne by tak urobil. Ust. § 506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad
odstúpenia od zmluvy veriteľom, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc (od počiatku). A
naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy



nezaniká. Taktiež tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Dohodnutý obchodný
úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie,
že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch. V zmysle
ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu
za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko
do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V odvolaní žalobca podporne odkazuje na
početné rozhodnutia iných súdov (KS v Žiline, KS v Banskej Bystrici, KS v Nitre, KS v Košiciach, KS
v Prešove, KS v Trnave) z ktorých časti cituje a „vyberá“ argumenty na obranu svojho názoru, viaceré
pripája v celom ich znení ako prílohu k odvolaniu.

11. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu v tom, že žalobcovi by malo byť umožnené prisúdenú
sumu zaplatiť postupne v splátkach. Žalobca má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav
týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku a bolo by v príkrom rozpore s oprávnenými
záujmami žalobcu, ktorý poskytol žalovanému úver a tento ho od začiatku neplatil, aby sa dlh splácal v
menších mesačných splátkach, ako bolo dohodnuté v zmluve. Aj v súvislosti so splácaním prisúdenej
sumy žalobca poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré splácanie v splátkach v obdobných prípadoch
neumožnili.

12. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. v časti, kde súd žalovanému povolil žalobcovi priznané plnenie zaplatiť v
mesačných splátkach po 50 eur podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Potvrdil aj
závislý rok o trovách konania. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobca napadol výrok I v časti, v ktorej súd rozhodol o splátkach prisúdeného plnenia.

17. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla
v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie
paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku.

19. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne,
ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna
dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej
dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

20. Odvolací súd sám posúdil predpoklady na povolenie plnenia v splátkach. Súd vychádzal pri
hodnotení zo štandardných hľadísk, ktoré už v minulosti judikovala prax súdov, ktorá našla odraz v
zborníku R V/1968. Súd pri priznaní výhody splátok povinnej strane musí zohľadniť výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného i v konaní prejavenú snahu o plnení záväzku. Z výpovede



žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.02.2018 vyplýva, že podľa tvrdenia žalovaného jeho príjem
pozostáva len zo starobného dôchodku vo výške 360,- eur, iný príjem nemá. Z toho sú mu vykonávané
exekučne zrážky vo výške 120,- eur mesačne. Ostatné peniaze mu ostávajú na stravu, ošatenie,
hygienické potreby (živobytie). Odhliadnuc od toho, že žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie
nepreukázal, pokiaľ by ním tvrdené skutočnosti aj boli pravdivé, povinnosťou súdu je zohľadniť výšku
priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovaného, ktorá je veľmi nízka. Od žalobcu nemožno tak
spravodlivo požadovať, aby mu priznaný nárok bol plnený po dobu viacej ako 7 rokov, čo by znamenalo,
že v skutočnosti vymožiteľnosť svojho práva ako aj právo vlastniť majetok v zmysle Ústavy SR čl. 20 ods.
1 by bolo porušené. Treba prihliadnuť aj na to, že veriteľ by sa ocitol v podstatne horšom postavení, ako
keby mu dlh bol riadne v splátkach splácaný v prípade nezosplatnenia úveru (pri riadnom splácaní úveru
by konečná splatnosť úveru uplynula 6.6.2022, pri v zmluve dohodnutých splátkach vo výške 95,29 eur
mesačne), ak totiž súd priznal po zosplatnení úroky z omeškania len z dospelej pohľadávky, je o to
viacej dôvodné v prípade nepriznania úrokov za dobu po zosplatnení zaviazať na plnenie bez výhody
splátok, prípadne splátky rozpočítať tak, aby suma bola splatená v primeranej lehote napr. maximálne
1 roka. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobca legitímne očakával, že o jeho nároku bude rozhodnuté
predvídateľne, spravodlivo tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty). Podľa názoru odvolacieho súdu výhoda splátok v
prípade, ak je možnosť splatenia dlhu žalovaným v primeranom čase len iluzórna, tak s prihliadnutím
na výšku dlhu ako aj príjem žalovaného, nie je dôvodná a je v rozpore s vyššie citovanými ústavnými
právami žalobcu. Odvolací súd preto v tejto časti zmenil rozsudok okresného súdu a určil lehotu na
plnenie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prihliadol na okolnosti prípadu, výšku priznanej sumy
ako aj sociálnu situáciu žalovaného a určil lehotu dlhšiu ako 3 dni. Priznanie dlhšej lehoty je
odôvodnené potrebou vyriešenia vzniknutej situácie pre žalovaného, hľadania možnosti vyplatenia dlhu
a zaobstarania finančných prostriedkov.
22. Odvolanie smeruje aj proti výroku II, ktorým okresný súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti a to
uplatneného zmluvného úroku z nesplateného úveru po splatnosti úveru - zmluvného úroku vo výške
13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4 358,64 eur od 14.04.2017 do zaplatenia.

23. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu
k výroku II. je dostačujúce, je náležite odôvodnené, je presvedčivé a dáva odpoveď na všetky otázky,
ktoré žalobca opakovane uvádza aj v odvolacom konaní a preto nebolo dôvodné, aby sa odvolací súd
nimi opakovane zaoberal. Rozsudok v tejto časti je vecne správny, výrok II. odvolací súd potvrdil a to z
tých istých dôvodov, ktoré v tejto súvislosti uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd, odvolací súd
na tieto dôvody odkazuje.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné
podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov spotrebiteľského úveru patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je
založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Viď. aj závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho
súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť už iba úroky z omeškania.

25. Pokiaľ odvolateľ odkazuje na rozhodnutie súdov s odlišným názorom (napr. Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 11Co/12/2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 Co/23/2017 a pod.) podľa
názoru odvolacieho súdu tento nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP a predovšetkým nezohľadňuje, že v sporoch, kde sa
jedná o spotrebiteľa, je potrebné vychádzať z poslednej vety ods. 2 § 52 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Potom
do úvahy v takomto prípade prichádzajú ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.



26. Ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania dlžníka umožňuje veriteľovi
za predpokladu, že dlžník neplnil ani v dodatočnej lehote od zmluvy odstúpiť (hoci ex tunc na rozdiel
od § 506 Obchodného zákonníka) a požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania). Ust. §
565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, veriteľovi umožňuje
pohľadávku plnenú v splátkach zosplatniť, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, s tým, že
toto ustanovenie nepojednáva o žiadnych ďalších nárokoch veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v tomto
prípade prichádza do úvahy aplikácia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nárok veriteľa na úroky
z omeškania. Zo žiadneho z cit. ustanovení teda nie je možné vyvodiť v prípade omeškania dlžníka s
plnením peňažného dlhu a po následnom odstúpení od zmluvy/zosplatnení, oprávnenie veriteľa voči
dlžníkovi na zmluvné úroky až do ich faktického zaplatenia. Vychádzajúc z prednosti Občianskeho
zákonníka pred ust. § 506 Obchodného zákonníka, ktorá vyplýva z už spomínanej poslednej vety ods. 2
§ 52 Občianskeho zákonníka tak treba konštatovať, že v prípade, ak je zmluva o úvere zároveň zmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenie poskytnutých prostriedkov zo zákona
(Občianskeho zákonníka) nevyplýva. Zároveň však treba konštatovať, že zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka nevyplýva skutočnosť, že by sa veriteľ s dlžníkom na takomto úročení aj po
splatnosti nemohli dohodnúť. Ak by tak však urobili, uvedená dohoda má byť (ex offo) podrobená
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné
úroky popri úrokoch z omeškania po zosplatnneí úveru až do jeho skutočného zaplatenia by bolo
nepochybne v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa
(hoci úrok nemožno stotožňovať so sankciou za omeškanie dlžníka (keď touto je úrok z omeškania), už
len samotná kumulácia úroku z omeškania s úrokom za rovnaké časové obdobie je neprijateľná a takto
bola posúdená viacerými súdmi. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže
požívať právnu ochranu. Súdna prax správne dôvodí, že s protiprávnym stavom sa spájajú výlučne
úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne dojednania v neprospech
spotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné.

27. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných
peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie,
pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy
nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného
držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje
zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne
súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú
podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády 87/1990 Z. z..

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu
strán v spore tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní mali
obidve strany približne rovnaký úspech, pričom u oboch ide o úspech nepatrný. Zmena rozhodnutia
prijatá odvolacím súdom v prospech žalobcu sa týka iba výroku I. rozsudku a to časti povolenia splácania
priznaného plnenia. Potvrdenie rozhodnutia vo výroku II. odvolacím súdom v prospech žalovaného sa
týka iba úroku po splatnosti úveru.

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.



(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).