Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/6/2019 z 11. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. februára 2019, sp. zn. 43Cob/6/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/6/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2 | 2019-02-11 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 343 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bf5ac00-4c64-4128-9b3a-5538d6a4cc02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202795
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej
veci navrhovateľa JV INTERSAD, spol. s r.o., so Na pažiti 6/D, 900 21 Svätý Jur, IČO: 17 638 348, zast.
advokátom JUDr. Ján Lasák, LLM., Vansovej 4, 811 03 Bratislava proti odporcovi J. O., podnikajúci pod
obchodným menom J. O. - ARTEX, s miestom podnikania Rohozná 47, 977 01 Brezno, IČO: 37 204
840 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva, o odvolaní
navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/81/2018-37 zo dňa 3. decembra 2018
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/81/2018-37 zo dňa 3. decembra 2018 potvrdzuje.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd návrh navrhovateľa na zriadenie záložného práva na účet
odporcu vedený v Prima banke, a.s., č. účtu T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa vo výške 5.920,13 Eur s odôvodnením, že navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia objednal u odporcu písomnou objednávkou č. 2016/43 zo dňa 10.10.2016 elektronickou
formou zaslanou na e-mailovú adresu D.c> výrob stromov a kríkov na stavbe ŽSR - modernizácia
trate Púchov - Žilina s dohodnutou cenou 1,- Eur/m2 bez DPH s tým, že odporca mal začať práce
dňa 11.10.2016. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že odporca
podmienil začatie výkonu prác poskytnutím zálohy vo výške 5.000,- Eur, ktorú požiadavku mu zaslal
formou SMS správy. Navrhovateľ preto na ním označený účet č. T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
zaslal sumu 5.000,- Eur, čo odporcovi oznámil formou elektronickej správy dňa 13.10.2016. Odporca
napriek tomu k výrobu stromov nepristúpil, preto navrhovateľ listom zo dňa 17.10.2016 od objednávky,
ktorú potvrdil listom, odstúpil. Na výzvu navrhovateľa odporca sumu 5.000,- Eur navrhovateľovi ako
poskytnutú zálohu nevrátil.

2. V návrhu ďalej tvrdil, že z verejne dostupného registra Centrálneho registra zmlúv, ktorý vedie a
spravuje Úrad vlády SR na internetovej stránke <..?ID=XXXXXXX&X=sk> zistil, že odporca uzatvoril
s Lesmi SR Zmluvu č. XXXX/XXXX/LSR dňa 18.12.2017 účinnú do 31.12.2018 s plnením v prospech
odporcu 560.000,- Eur, pričom v nej uvedený účet odporcu, na ktorý sa mu mali poukazovať úhrady je
T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a je vedený v Prima banke, a.s.

3. Vzhľadom na to, že odporca splnením svojho záväzku v stanovenom termíne ani nezačal a na
opakované výzvy navrhovateľa na vrátenie sumy 5.000,- Eur nereagoval, bol toho názoru, že od
navrhovateľa len vylákal finančné prostriedky a uviedol ho do omylu, že k riadnemu a včasnému
vykonaniu diela pristúpi, čo nesplnil.



4. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie osvedčil navrhovateľ tým, že odporca s ním absolútne
nekomunikuje, neposkytuje mu žiadnu súčinnosť a zálohu vo výške 5.000,- Eur mu nevrátil napriek tomu,
že evidentne podniká a má dostatok finančných prostriedkov zo svojej podnikateľskej činnosti. Jeho
konanie je tak konaním v rozpore s dobrými mravmi, čo vzbudzuje dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.

5. Súd prvej inštancie dospel na základe takto osvedčeného skutkového stavu k záveru, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na tú
skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi zaplatil zálohu vo výške 5.000,- Eur na účet, ktorý nekorešponduje
s číslom účtu určeným navrhovateľom na zablokovanie, keď nezodpovedá tomu číslu účtu, ktoré mal
odporca navrhovateľovi oznámiť pred zaplatením zálohy 5.000,- Eur. Nesporné bolo, že číslo účtu
oznámené navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je číslom účtu, ktoré
je uvedené v zmluve uzatvorenej medzi odporcom a Lesmi SR dňa 18.12.2017, pričom zmluvu, ktorú
navrhovateľ súdu predložil a z ktorej vyplýva úhrada sumy 560.000,- Eur Lesmi SR pre odporcu ako
odplata za vykonanú činnosť nie je žiadnou zo zmluvných strán podpísaná a navyše nasvedčuje tomu,
že by mal odporca disponovať s dostatočným množstvom finančným prostriedkov, čo exekúciu vylučuje.
Touto zmluvou navrhovateľ nepresvedčil súd, že účet, ktorý je v nej uvedený, patrí odporcovi.

6. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa je splatná a bolo ju možné vymáhať
minimálne od 01.11.2016, pričom návrh na zriadenie záložného práva bol doručený súdu až dňa
28.11.2018. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby si túto pohľadávku voči odporcovi uplatnil v riadnom
súdnom konaní, pričom doteraz tak neurobil. V konaní neosvedčil ani tú skutočnosť, že mu odporca
oznámil číslo svojho účtu SMS správou.

7. Z uvedených dôvodov, najmä však preto, že exekúcia prípadných nárokov navrhovateľa na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nebude ohrozená, keďže odporca mal na základe
navrhovateľom prezentovanej zmluvy získať dostatok finančných prostriedkov, návrh navrhovateľa na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ musí začať vo veci
konať a podať žalobný návrh, o ktorom súd, pokiaľ žalobca preukáže svoj nárok dôkazmi, rozhodne.

8. S rozhodnutím súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu včas odvolanie, a to podľa § 357
písm. d) v spojení s § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.

9. S právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že číslo účtu, na ktoré navrhovateľ poukázal odporcovi
istinu 5.000,- Eur nie je totožné s účtom, na ktoré žiada zriadiť záložné právo uviedol, že označený
účet odporcu predstavuje majetkovú hodnotu, na ktorom sa môžu nachádzať finančné prostriedky
podliehajúce exekúcii. Podľa jeho názoru je irelevantné, aké číslo účtu navrhovateľ označí na zriadenie
záložného práva, podstatné je len to, aby to bol účet, v spojení s ktorým vznikla uplatňovaná pohľadávka,
inak by došlo k popretiu podstaty ochrany poskytovanej oprávnenému v rámci súdneho konania a
exekúcie. Vlastníctvo účtu č. T G. XX00 XXXX XXXX XXXX, na ktorý sa navrhovateľ domáhal zriadiť
záložné právo do výšky istiny aj príslušenstva ku dňu podania návrhu je preukázané priamo zo Zmluvy
č. XXXX/XXXX/LSR, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a vlastníctvo odporcu k tomuto účtu vyplýva z čl. 7 ods. 7.6 Zmluvy uzatvorenej medzi ním
a Lesmi SR, ktorú v kópii predložil. Podľa jeho názoru nemusí byť v navrhovanom zabezpečovacom
opatrení uvedený ten istý účet, na ktorý bola poukázaná suma, pokiaľ tento patrí rovnako odporcovi.
Podľa jeho názoru súd mohol bez väčších problémov zistiť vlastníctvo predmetného účtu, čo neurobil.

10. Nesúhlasil ani s tým názorom súdu prvej inštancie, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného
by nebola ohrozená, pretože ak dlžník nekomunikuje, ignoruje výzvy veriteľa, zatajuje sa a neposkytuje
žiadnu relevantnú súčinnosť, z takéhoto jeho konania vyplýva, že sa zbavuje zodpovednosti a takéto
konanie je možné predpokladať aj počas súdneho konania vo veci samej a rovnako aj v prípade
exekúcie. Vylákanie istiny bez poskytnutia protihodnoty odporcom je konaním v rozpore s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom, pričom odporca môže potom, ako zistil uplatnenie nároku
navrhovateľom nakladať s jeho prostriedkami na účtoch spôsobom, ktorý môže exekúciu ohroziť, či
znemožniť.

11. Ani názor súdu prvej inštancie, že navrhovateľ mohol minimálne od 01.11.2016 vymáhať svoje
právo na súde formou konania o zaplatenie dlžnej sumy, ktorý názor je v rozpore s § 123 ods.2
CSP, kedy sa za podanie vo veci samej považuje aj návrh na nariadenie neodkladného alebo



zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť tú istú nápravu nie je správny. Predpokladom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou záložného práva na účte odporcu preto nie je
uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní a táto skutočnosť nemôže byť s poukazom na § 343 CSP
prekážkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

12. Vlastníctvo účtu č. T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý navrhoval navrhovateľ zriadiť záložné
právo za účelom posilnenia jeho postavenia ako veriteľa je preukázané z povinne zverejňovanej Zmluvy
č. XXXX/XXXX/LSR, čo nevylučuje neskoršie judikovanie pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ nie je
účastníkom záväzkového vzťahu zo Zmluvy č. XXXX/XXXX/LSR zo dňa 18.12.2017 uzavretej s Lesmi
SR, preto nemá k dispozícii jej originál, na ktorom by boli uvedené aj podpisy oprávnených zástupcov
strán, pričom súdu prvej inštancie nič nebránilo v rámci jeho kompetencií kontaktovať príslušný orgán vo
veci poskytnutia samotnej Zmluvy, prípadne overenia stavu. Navrhovateľ nepredložil súdu kópiu Zmluvy,
ale jej výtlačok z Centrálneho registra zmlúv, s ktorým sa zrejme dostatočne neoboznámil, inak by v
odôvodnení neuvádzal, že nie je možné identifikovať vyššie uvedený účet ako účet patriaci odporcovi,
čo je zrejmé z čl. 7 ods. 7.6 Zmluvy bez akýchkoľvek pochybností.

13. Zároveň uviedol, že v prípade Zmluvy č. XXXX/XXXX/LSR ide o osobitný druh zmluvy podľa § 47a
zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 5a zák.č. 211/2000 Z.z. tzv. infozákon, podľa
ktorého sa povinne zverejňujú zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie a spravuje Úrad vlády SR,
pričom zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Tieto zmluvy sú verejne prístupné,
preto sú relevantné a súd prvej inštancie mohol z nich čerpať. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade
obchodného registra, príp. katastra, kedy sa tam uvedené údaje považujú za pravdivé a platné. Podľa
názoru odporcu povinne zverejnené zmluvy možno posudzovať podľa § 205 CSP, ktorý upravuje okrem
verejných listín aj pojem listín, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, preto mal podľa
jeho názoru súd prvej inštancie na takto predložený výtlačok zmluvy z Centrálneho registra zmlúv a
na pravdivosť údajov navrhovateľa o čísle účtu patriaceho odporcovi, na ktorom mienil zriadiť záložné
práva, prihliadnuť.

14. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na v návrhu uvedený účet odporcu
vyhovie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Odvolací súd doručil odporcovi uznesenie Okresného súdu Brezno o zamietnutí návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie navrhovateľa, ako aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a výzvou zo dňa 16.01.2019 ho vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia
k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadril.

16. Odporca sa k odvolaniu a ani k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v lehote
stanovenej odvolacím súdom nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
formou zriadenia záložného práva na účte odporcu navrhol navrhovateľ zriadiť záložné právo na
zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 5.920,13 Eur, ktorú poskytol ako zálohu vo výške 5.000,- Eur
odporcovi na jeho požiadanie na ním oznámené číslo účtu číslo T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXna
iný než uvedený účet, a to na ďalší účet odporcu vedený v Prima banke a.s. pod č. T XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.

19. Podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou z ohrozenia budúceho
výkonu rozhodnutia, pretože odporca práce, ktoré si navrhovateľ u neho objednal objednávkou zo dňa
10.10.2016 nevykonal, zálohu vo výške 5.000,- Eur mu nevrátil a na jeho výzvy žiadnym spôsobom
nereaguje. Z dôvodu omeškania s úhradou peňažnej pohľadávky vyčíslil aj úroky z omeškania zo sumy
5.000,- Eur vo výške 8% ročne od 14.10.2016 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur, ktorú sumu určil čiastkou 5.920,13 Eur, do výšky ktorej navrhol zriadiť záložné právo na účet
odporcu vedený v Prima banke a.s. pod č. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, keďže na tento účet



mali Lesy SR uhradiť odporcovi podľa zmluvy, ktorú s ním uzatvorili dňa 18.12.2017 s účinnosťou do
31.12.2018 sumu 560.000,- Eur.

20. Podľa § 343 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa ods.3 cit. ust. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

22. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

23. Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa ods.2 cit. ust. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa ods.2 cit. ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

28. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a vec správne právne posúdil, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, aj keď
so všetkými dôvodmi uvádzanými v odôvodnení jeho rozhodnutia nesúhlasí.

29. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva
je osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom tohto procesného inštitútu
je posilnenie postavenia veriteľa. V prípade zabezpečovacieho opatrenia sa zriadením záložného
práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zamedzuje alebo redukuje možné
nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Poskytnutie ochrany veriteľovi
sa vzťahuje na jeho peňažnú pohľadávku, ktorá môže byť judikovaná. Aj v prípadoch, kedy pohľadávka
ešte judikovaná nie je, je možné navrhnúť zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania vo veci
samej. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením v prípade plurality záložných práv garantuje
záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti
súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

30. Odvolací súd je toho právneho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh
navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. S prihliadnutím na obsah a rozsah
odvolania podaného navrhovateľom dopĺňa odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia ďalšie
skutočnosti. Aj keď je pravdou tvrdenie navrhovateľa v ním podanom odvolaní, že je irelevantné, na ktorý
účet dlžníka navrhuje navrhovateľ ako veriteľ zriadiť záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia,
nevyhnutné je, aby v konaní vlastníctvo účtov odporcom osvedčil.

31. Pokiaľ ide o uvedenie účtu, na ktorý navrhol navrhovateľ zriadiť zabezpečovacím opatrením
záložné právo a ktorý sa nezhoduje číselne s účtom, na ktorý navrhovateľ poukázal odporcovi sumu
5.000,- Eur, existujú podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti o tom, či sa skutočne jedná o účet
odporcu. Pritom je to navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý musí podľa § 326 ods.2 CSP



priložiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva a z ktorých uvedenie všetkých rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, hodnoverne osvedčujú. Aj keď je určitý typ zmlúv,
na ktoré navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal zverejňovaný
v Centrálnom registri zmlúv neznamená to, že by súd mal takýmto listinným dôkazom vykonávať
dokazovanie, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žiadne dokazovanie
nevykonáva. Súd prvej inštancie preto nie je povinný nahradzovať povinnosti strany sporu, ktorá má
hodnovernosť navrhovateľom osvedčujúcich skutočností potvrdiť, keďže takúto povinnosť zákon určuje
priamo navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia.

32. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie odôvodňoval navrhovateľ tým, že odporca dlhodobo
neposkytuje zákonom predpokladanú súčinnosť. Len samotné správanie sa odporcu, ktorý s
navrhovateľom žiadnym spôsobom nekomunikuje a s ktorým nie je možné sa ani skontaktovať, podľa
názoru odvolacieho súdu na osvedčenie obavy navrhovateľa z ohrozenia budúcej exekúcie nestačí.
Na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie nestačí ani to, že veriteľ má pohľadávku voči odporcovi,
ktorá ešte nebola judikovaná, aj keď je potrebné dať za pravdu navrhovateľovi v tom, že zákonnou
podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je to, aby takémuto návrhu predchádzalo
samostatné súdne konanie, v ktorom by musela byť pohľadávka navrhovateľa nutne judikovaná.
Zabezpečovacie opatrenie má charakter sudcovského záložného práva a slúži na účely zabezpečenia
peňažnej pohľadávky veriteľa. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku už
nemá ten charakter predbežnej ochrany ako malo predbežné opatrenie upravené Občianskym súdnym
poriadkom účinným do 30.06.2016, keďže návrh na jeho nariadenie, ak to z povahy veci vyplýva, je aj
podaním vo veci samej. Znamená to, že konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v takomto
prípade akoby nahrádzalo konanie o veci samej.

33. Je potrebné zdôrazniť, že ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
pred začatím konania vo veci samej tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí naň nutne nadväzovať
konanie vo veci samej, pretože výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bude pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, čo vyplýva priamo z § 343 ods.3 CSP. Bez existencie
rozhodnutia vo veci samej preto nemá zabezpečovacie opatrenie podľa uvedeného ustanovenia
podstatnejší zmysel a navrhovateľ by si aj tak musel pre jeho výkon zabezpečiť exekučný titul.

34. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, ak
nositeľ hmotno-právnej povinnosti realizuje také úkony alebo činnosti, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k
zmareniu budúcej exekúcie vo forme scudzovania majetku, t. j. zmenšovania svojej majetkovej podstaty.
Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však postačuje aj reálna hrozba vykonania uvedených
úkonov smerujúcich k zmenšovaniu majetku dlžníka. Vzhľadom na procesný postup pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu
navrhovateľom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od navrhovateľa preukázanie úmyslu
dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, čo je v niektorých prípadoch vzhľadom na charakter tejto
skutočnosti až nemožné a k preukázaniu tohto úmyslu môže dôjsť až vtedy, keď je reálny úkon scudzenia
majetku vykonaný. Na druhej strane však návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí
obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie.
Takéto skutočnosti z návrhu podaného navrhovateľom a ani z priložených listín nezistil.

35. Napriek dlhodobej snahe a výzvam navrhovateľa adresovaným bezúspešne odporcovi na vrátenie
sumy 5.000,-Eur nie je z navrhovateľom predložených dokladov osvedčené také jeho správanie a úkony,
ktoré by odôvodňovalo obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. také konanie a úkony, ktoré by mohli viesť
k záveru o zbavovaní sa majetku, čím by mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie. Naopak, v priebehu, aj
keď neúspešnej komunikácie došlo na strane odporcu došlo k nadobudnutiu finančných prostriedkov
značného rozsahu.
36. Z vyššie uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že sa navrhovateľovi nepodarilo osvedčiť
ohrozenie exekúcie a ani obavu z jej ohrozenia natoľko, aby bolo nutné nariaďovať zabezpečovacie
opatrenie formou zriadenia záložného práva. Predloženými listinami navrhovateľ neosvedčil existenciu
obavy o budúcom ohrození, resp. zmarení exekúcie pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky voči
odporcovi, a to aj z toho dôvodu, že zmluva, na ktorú v návrhu poukázal a ktorú uzatvoril odporca s Lesmi
SR mala zabezpečiť odporcovi dostatočný prísun finančných prostriedkov na to, aby mohol, aj keď nie



dobrovoľne, ale na základe súdneho rozhodnutia v rámci exekučného konania pohľadávku navrhovateľa
uspokojiť.
37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 CSP potvrdil.

38. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).