Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/200/2018 z 5. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2019, sp. zn. 15Co/200/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6217200310.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/200/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6217200310.1 | 2019-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: predpis č. 124/1996 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85ff4b2b-d7da-48f8-9d6c-aeb386a5bd85 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217200310.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/200/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217200310
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6217200310.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, zast. GARAJ & Partners s.r.o.,
so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1/ J. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX G. M. F. XX, 2/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. M. F. XX, 3/ T. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. M. F. XXX, 4/ U.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. B. XXX,
žalovaní všetci zastúpení: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o
zaplatenie 8 250,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/20/2017 - 152, zo dňa 13. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaní 1/, 2/, 3/ 4/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8 250,37 eur spolu s nesplateným zmluvným úrokom vo
výške 220,77 eur, nesplateným úrokom z omeškania vo výške 52,53 eur, zmluvným úrokom vo výške 3
% ročne zo sumy 8 250,37 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 8 250,37 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 847,11 eur. Vo zvyšku
súd žalobu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 93,50 % .“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca
uzatvoril dňa 20.01.1998 so žalovanými 1/ a 2/ Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/
XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným 1/, 2/ poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške
500 000 Sk (16 596,96 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 3 % p. a., s lehotou splatnosti 30 rokov,
a nenávratný príspevok vo výške 150 000 Sk (4 979,09 eur). Žalovaní 1/, 2/ mali úver splatiť v 360
splátkach, splátky 1.- 359. vo výške po 2 109 Sk a 360. splátka vo výške 1757 Sk. V znení dodatku
č. 1 zo dňa 29.02.2000 k zmluve im bolo odpustené 10 % z poskytnutého úveru a zmenené splátky
na 1 889 Sk (24. až 359. splátka) a 1 622 Sk (360. splátka). Súčasťou zmluvy je ručiteľský záväzok
žalovaných 3/ a 4/. Žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania a žalobca ich opakovane vyzýval k úhrade.
Keďže výzvy boli bezvýsledné, žalobca využil svoje oprávnenie a v zmysle čl. VIII ods. 4 zmluvy a ust.
§ 506 Obchodného zákonníka žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal splatiť celý dlh. Ku dňu odstúpenia
od zmluvy boli žalovaní v omeškaní so splácaním 10 splátok úveru.



3. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania, platného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa názoru súdu uzatvorená zmluva medzi žalobcom
a žalovanými nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, ani spotrebiteľského úveru z dôvodov, ktoré súd
podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku žalobcu nemožno považovať za dodávateľa v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, a podľa § 1 ods. 3 písm. p) a § 24a zákona č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj predchádzajúceho zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 1,
poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je úverovou
zmluvou v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zmluvu a zmluvný vzťah účastníkov zmluvy
je treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

4. Odstúpenie od zmluvy, postup žalobcu, považuje súd za zákonný. Odstúpenie od zmluvy bolo
žalovaným 1/ až 4/ doručené riadne, skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ odstúpenie v odbernej lehote
neprevzali súd nepovažuje za podstatné, platí fikcia doručenia. Súd mal preukázané, že uzavretá zmluva
obsahuje aj ručiteľský záväzok žalovaných 3/, 4/, podpisy ručiteľov boli notársky overené, súd mal
zato, že k záväzku pristúpili dobrovoľne. Súd mal tiež preukázané, že dlh doposiaľ splatený nebol,
hlavný záväzok nezanikol a preto nemohol zaniknúť ani akcesorický záväzok ručenia (§ 311 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka). Postup, keď žalobca žaloval aj ručiteľov je zákonný a v súlade so súdnou
praxou.

5. Súd nárok žalobcu v časti istiny 8 250,37 eur považuje za dôvodný. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka priznal žalobcovi uplatnený nárok na zmluvné úroky (podľa čl. V zmluvy) vo výške 220,77
eur do dátumu odstúpenia od zmluvy (kapitalizované úroky) a zmluvný úrok vo výške 3 % ročne zo sumy
8 250,37 eur od 15.12.2015 (po odstúpení od zmluvy a uplynutí lehoty 30 dní na plnenie) do zaplatenia.
Súd mal preukázané, že žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto podľa § 369 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 52,53 eur z nesplatených splátok úveru splatných pred odstúpením od zmluvy a úrok z omeškania
vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 8 250,37 eur od 15.12.2015 do zaplatenia. Súd vzhľadom na všetky
okolnosti považoval za primeranú a priznal žalobcovi aj žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške
847,11 eur. Pokuta bola dohodnutá písomne, spôsob jej výpočtu je zrozumiteľný (8 250,37 eur + 220,77
eur) x 10 : 100 = 847,11 eur). Poskytnutý úver bol úročený nižšou úrokovou sadzbou ako boli úročené
bežné úvery v bankách, žalobca poskytol žalovaným aj nenávratný príspevok a po narodení dieťaťa im
odpustil 10 % zo splácania úveru.

6. Pokiaľ súd žalobu vo zvyšku zamietol, išlo o žalobcom uplatnený nárok „na úhradu nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky“ pred podaním žaloby vo výške 314,80 eur.
Odstúpenie od zmluvy súd nepovažuje za takýto úkon, pretože pohľadávka vzniká až odstúpením od
zmluvy nie napísaním listiny o odstúpení. Navyše z hľadiska formy spísania odstúpenia ide o triviálnu
záležitosť, na ktorú nie je treba angažovať advokátsku kanceláriu.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci
mal žalobca čistý úspech v rozsahu 93,50 % (žaloval sumu 9 685,58 eur, súd mu priznal sumu 9 370,78
eur). O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovani 1/, 2/, 3/, 4/ a aj žalobca.

9. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol v
celom rozsahu a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

10. Namietali, že súd nesprávne právne posúdil vec. Žalovaní 3/ a 4/ namietajú, že zmluva o ručení
zanikla odstúpením od úverovej zmluvy vzhľadom k tomu, že táto zmluva má akcesorický charakter a
preto nie sú pasívne legitimovanými subjektmi v tomto spore.

11. Tvrdenia žalobcu spochybňujúce charakter zmluvy ako spotrebiteľskej uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovanými neobstoja. Žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy postavenie právnickej osoby (§ 1
ods. 2 zákona č. 124/1996 Z. z.), v súlade s ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka fond disponoval
spôsobilosťou mať práva a povinnosti, na tom nič nemení skutočnosť, že správu žalobcu vykonávalo
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka



je zmluvou odplatnou a dlžníkovi okrem povinnosti zaplatiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky
vyplýva aj povinnosť zaplatiť úroky. Splátky úrokov poskytnutých z fondu bez akýchkoľvek pochybností
vytvárali časť zdrojov žalobcu (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/1996 Z. z.). Poskytnutie podpory
vo forme úveru žalobcom tak napĺňa definíciu obsiahnutú v ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(obdobne definícia čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách - predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva).

12. Ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, v ust. § 23a ods. 1 definícia spotrebiteľskej zmluvy nevylučovala, aby charakter
spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.

13. Právna úprava odstúpenia od zmluvy bola obsiahnutá v Obchodnom aj v Občianskom zákonníku.
Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento
právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle
strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Zákonná úprava odstúpenia od
zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 48 ods. 2 spája zrušenie zmluvy od začiatku) je pre žalobcov
ako spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli. Ak zmluva
upravovala odstúpenie odlišne od občianskoprávnej úpravy takéto dojednanie je absolútne neplatné (§
39 Občianskeho zákonníka) pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy. Možnosť použitia aj Občianskeho zákonníka na daný zmluvný vzťah vyplýva priamo
z čl. X. predmetnej zmluvy. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tiež Občianskeho zákonníka,
použitie pre žalobcov ako spotrebiteľov nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z
Obchodného zákonníka je neprijateľné. (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa
1.09.2008 - ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v tomto prípade žalovaných)

14. Ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno aplikovať na zmluvu o úvere
uzatvorenú síce podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Keďže dôsledkom odstúpenia od
zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku zo
zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, odstúpením zanikol záväzkový vzťah - úverový, žalobca nie je
oprávnený domáhať sa plnenia zo záložnej zmluvy. A následkom toho, že žalobca nesprávne určil v
žalobe okruh účastníkov konania mala byť žaloba zamietnutá z procesných dôvodov ako celok, prípadne
malo byť súdom zastavené konanie podľa § 161 CSP.

15. Žalovaní taktiež namietajú, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok za čas po odstúpení od zmluvy
o úvere. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu. Iné nemožno vyvodiť ani z dikcie ust. § 503 Obchodného zákonníka (ods. 1, 2),
pričom ods. 3 upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo
strany dlžníka.

16. Žalovaní tiež namietajú, že súd nevyhovel ich žiadosti o povolenie plnenia žalovanej sumy v
splátkach bez relevantného odôvodnenia. Žiadajú odvolací súd, že ak sa nestotožnil s ich právnou
argumentáciou, aby ich zaviazal na plnenie pohľadávky vo výške 300 eur mesačne.

17. Žalobca podal odvolanie voči zamietavému výroku (II.) a voči výroku o trovách konania (III). Navrhol
v napadnutej časti zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalovaní 1/ až 4/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 314,80 eur a žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol v napadnutej časti rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



18. Otázku nároku žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky okresný súd neposúdil správne.
V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej
uplatnením. Uvedené náklady predstavujú odmenu advokáta za poskytnutie právnej služby vypočítanej
v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. V zmysle uznesenia
NS SR sp. zn. 3M Cdo 17/2010 na účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu
službu je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment,
keď advokát začal poskytovať právne služby. Žalobca v tzv. predsúdnom konaní vykonal len také úkony,
ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na samotné znenie
zmluvy (čl. VIII. bod 4) ako aj ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu (§ 4 ods.
1, 3). V danom prípade bolo listinnými dôkazmi preukázané - samotným odstúpením od zmluvy spolu
s doručenkami a obálkami (dôkazy označené a predložené spolu so žalobou zo dňa 5.01.2017), že
žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky voči žalovaným zaplatením
odmeny advokátovi. Postup žalobcu, ako veriteľa, ktorý sa obrátil na právneho zástupcu so žiadosťou,
aby tento posúdil splnenie podmienok na zaslanie odstúpenia od zmluvy a posúdenia podmienok
prípadného súdneho konania, a so žiadosťou o vypracovanie tohto právneho úkonu, je relevantný a
racionálny. (viď. uznesenie NS SR z 9.06.2010 sp. zn. 3M Obdo 2/2010, publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR č. 07/2010 - právna veta: „Príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené
náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), aj Smernica EP a Rady 2011/7/EÚ zo 16.02.2011
o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách)

19. Žalobca má zato, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, teda vrátane
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je dôvodný v celom rozsahu, potom má nárok aj na
náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %).

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, s
výnimkou časti voči ktorej podal žalobca odvolanie. Opakovane vyčerpávajúco uvádza dôvody, ktorými
argumentoval už vo svojich predchádzajúcich podaniach a trvá na názore, že zmluva o poskytnutí
podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nie je typovou ani
formulárovou zmluvou z dôvodu, že jej náležitosti vymedzuje zákon, vzťah medzi žalobcom a žalovanými
založený zmluvou o poskytnutí podpory je obchodnoprávnym vzťahom a spravuje sa ustanoveniami
zmluvy o úvere § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory sa
zmluva nezrušuje od počiatku a nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Pri obchodno-záväzkových
vzťahoch odstúpenie od zmluvy má účinky „ex nunc“ čo znamená, že zánik zmluvy nastáva k dobe
účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. K dobe účinku odstúpenia
od zmluvy zanikajú práva, ktoré vyplývajú priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva, ktoré vznikli v
dôsledku porušenia zmluvy. Požiadavka vrátiť peňažné prostriedky (vrátane príslušenstva ako sú
úroky, úroky z omeškania, a zmluvná pokuta) poskytnuté na základe úverovej zmluvy nezaniká a
nezanikne ani zabezpečenie tejto pohľadávky. Pretože odstúpením od zmluvy zmluva nezanikla, ale len
niektoré povinnosti zo záväzkového vzťahu. Žalobcovi patria v zmysle § 506 Obchodného zákonníka,
v prípade odstúpenia od zmluvy úroky až do zaplatenia dlžnej sumy a nie len kapitalizované úroky ku
dňu odstúpenia. K požiadavke žalovaných splatiť dlh v splátkach žalobca uvádza, že žalovaní pred
iniciovaním súdneho konania ani počas súdneho konania nekontaktovali žalobcu za účelom uzatvorenia
zmieru. Žalovaní navrhli povolenie splátok až na pojednávaní dňa 13.04.2018, a súd žalovaných vyzval,
aby predložili dôkazy preukazujúce ich finančné, sociálne a majetkové pomery. Nakoľko takýto dôkaz
nebol zo strany žalovaných predložený a nebola navrhnutá ani konkrétna výška mesačnej splátky, súd
žiadosti žalovaných nevyhovel.

21. Dňa 24.09.2018 žalobca doručil súdu doplňujúce podaníe ku svojmu vyjadreniu k odvolaniu
žalovaných (nazvané „vyjadrenie žalobcu - právny rozbor“ datované dňa 19.09.2018), ktoré obsahovo
podporuje jeho doterajšiu argumentáciu - že úver poskytnutý žalobcom spĺňa zákonnú výnimku zákona
o spotrebiteľských úveroch týkajúcu sa účelu použitia finančných prostriedkov v rámci zmluvy o úvere,
z čoho nie je možné vyvodiť záver, že sa jedná o spotrebiteľských charakter sporu, že žalobca v zmysle
predloženej aktuálnej judikatúry nespĺňa definíciu dodávateľa podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka.
A žalobca má nárok na úroky a úroky z omeškania po odstúpení od zmluvy.

22. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili a nereagovali ani na vyjadrenie žalobcu
k ich odvolaniu.



23. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ došlo dňa 20.01.1998
k uzavretiu „Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku č. XXX/XXXX/
XXXX“ (ďalej Zmluva o poskytnutí podpory), podľa § 8 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pre účel v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) výstavba
bytu (v danom prípade - viacúčelového rodinného domu v Opatovskej Novej Vsi). Žalovaní 3/ a 4/ zmluvu
podpísali ako ručitelia. K zmluve bol spísaný dodatok č. 1 dňa 29.02.2000, ktorým boli upravené splátky
úveru na základe žiadosti dlžníka, ktorým oznámil narodenie dieťaťa a ktoré sa dožilo ku dňu podania
žiadosti veku 1 roka (10 % z poskytnutého úveru bolo odpustené).

26. Sporným bolo, či predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská alebo nie, a z toho plynúce
právne posúdenie veci. Je nesporné, že ŠFRB plní úlohy a vykonáva činnosť za presne
stanovených podmienok vymedzených zákonom o ŠFRB, resp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, prostredníctvom ktorých dochádza k naplňovaniu štátnej bytovej politiky, ktorú realizuje
štát predovšetkým prostredníctvom podpory rozvoja bývania a realizuje ju Štátny fond rozvoja bývania.
Žalobca ako účelový fond je síce samostatnou právnickou osobou so sídlom v Bratislave, svoju činnosť
však nevykonáva nezávisle a samostatne, správu fondu vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja (v čase uzavretia zmluvy Ministerstvo výstavby a verejných prác SR), pričom
na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenováva a odvoláva minister uvedeného ministerstva. Samotné
použitie prostriedkov fondu prísne upravuje zákon (§ 4), tieto prostriedky sú vedené na osobitných
účtoch v Štátnej pokladnici a kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo
financií SR. Okresný súd správne konštatoval, že činnosť žalobcu nemožno hodnotiť ako činnosť
podnikateľskú (v zmysle § 2 ods. 1 Obchodeného zákonníka), že žalobca nemá postavenie dodávateľa
tak, ako vymedzuje zákonodarca v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaných odkazujúcu na znenie čl. 2 písm. c)
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dodáva,
že „ani cez optiku komunitárneho práva nemožno dospieť k záveru, že ŠFRB spĺňa pojmové znaky
dodávateľa podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka“ (z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2018
zo dňa 29.04.2019).

28. Odvolací súd v súvislosti s riešením právnej otázky, či v záväzkovom vzťahu založenom Zmluvou
o poskytnutí podpory má ŠFRB postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej právnej úpravy a teda,
či uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, či záväzkový vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským vzhľadom na charakter jeho subjektov a predmet záväzku, poukazuje aj na závery
NS SR uvedené v jeho uznesení sp. zn. 4Cdo/106/2018 zo dňa 29.04.2019. Najvyšší súd SR v
uvedenom rozhodnutí posudzoval Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorenú v čase (dňa
22.09.2003), keď Občiansky zákonník neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá bola do neho
včlenená novelou - zákonom č. 150/2004 Z. z.. a obdobie, za ktoré si žalobca uplatňoval žalovanú
istinu s príslušenstvom, spadá do času po dátume 01.01.2008 (do roku 2011), odkedy bol účinný zákon
č. 568/2007 Z.z., ktorý okrem iného novelizoval aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy v ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa prechodných ustanovení k tejto právnej úprave, v
zmysle § 879i) Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa riadia aj právne vzťahy vzniknuté
pred 01.01.2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

29. Aj v danom, odvolacím súdom prejednávanom prípade ide o obdobnú situáciu, akú posudzoval
najvyšší súd v cit. rozhodnutí, kedy (v danom prípade) Zmluva o podpore bola uzatvorená dňa



20.01.1998 a žalobca si uplatňuje istinu s príslušenstvom za obdobie po 01.01.2008 (2015). Najvyšší súd
konštatoval, že „žalobca (ŠFRB) ako veriteľ uzatvoril so žalovanými ako dlžníkmi Zmluvu o poskytnutí
podpory formou úveru v zmysle ustanovení vtedy platného zákona č. 124/1996 Z. z. o ŠFRB. ŠFRB
je právnickou osobou pôvodne zriadenou zákonom č. 124/1996 Z. z., ktorý zákon upravil podmienky
pre poskytovanie podpory štátu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu a vytvoril systém
ekonomickej podpory rozvoja bývania a sústredení zdrojov na tento účel v Štátnom fonde rozvoja
bývania, ktorý bol ním zriadený (§ 1 ods. 1). Hoci bol tento zákon, vzhľadom na potrebu aktualizácie
právnej úpravy nahradený, najprv zákonom č. 607/2003 Z. z. o ŠFRB účinným od 01.04.2004, a
tento bol nahradený zákonom č. 150/2013 Z. z. o ŠFRB účinným od 01.01.2014, napriek týmto
zmenám postavenie ŠFRB zostalo nezmenené, ako aj jeho účel. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 150/2013
Z. z. o ŠFRB je ŠFRB finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných zdrojov podľa
osobitného predpisu, ktorými sú Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo
17.12.2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj
vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde pre rozvoj vidieka. ŠFRB neposkytuje podporu vo
forme úveru širokej verejnosti, ale iba vymedzenému okruhu osôb, ktoré musia mať na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt ak ide o fyzickú osobu, sídlo, ak je žiadateľom podpory právnická osoba.
Podpora sa poskytuje za zvýhodnených podmienok upravených v zákone. ŠFRB je koncipovaný ako
tzv. obrátkový fond, to znamená, že prostriedky ktorými disponuje sú používané najmä na poskytovanie
podpory vo forme úverov za zvýhodnených podmienok, oproti trhovým podmienkam (§ 3, § 4 ods. 1
písm. a) zákona č. 150/2013 Z. z.). Prostriedky možno použiť aj na správu fondu, avšak len v zákonom
limitovanom rozsahu (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2013 Z. z.). Najvyšší súd dospel k záveru, že
žalobca ŠFRB je osobitný subjekt zriadený zákonom, prostredníctvom ktorého štát realizuje svoju bytovú
politiku zákonom upravenými nástrojmi, medzi ktoré patrí aj zmluva o podpore (úvere). Jeho činnosť
nemá atribúty podnikateľskej činnosti podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nevykonáva činnosť
za účelom dosiahnutia zisku, ale realizuje podporu štátu v oblasti bytovej politiky. Na otázku, či ŠFRB
má aj v takomto prípade postavenie dodávateľa, keďže posúdenie toho či ide o dodávateľa je nutné
vnímať aj v súvislostiach právnej úpravy a judikatúry EÚ, dovolací súd dospel k záveru, že do rozsahu
smernice Rady 93/13/EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nespadajú
zmluvné podmienky, ktoré odrážajú zákonné alebo regulačné ustanovenia konkrétneho štátu. ŠFRB
nemôže pri poskytovaní podpory bývania vo forme úveru uplatniť „voľnú úvahu“, ale je povinný dodržať
zákonom stanovené pravidlá, ak žiadateľ podpory splní zákonné podmienky, fond je povinný s ním
zmluvu za zvýhodnených, zákonom regulovaných podmienok uzavrieť. Na takto zákonom regulované
uzatvárané zmluvy o úvere sa uvedená smernica nevzťahuje a nemožno z nej vychádzať pri výklade
pojmu dodávateľa vo vzťahu k ŠFRB. (V čl. 2 psím c) cit smernice je uvedená definícia dodávateľa
resp. predajcu tak, že sa môže jednať o akúkoľvek právnickú osobu, bez ohľadu na to, či ide o
súkromnú alebo verejnú osobu, najvyšší súd ma zato, že takéto chápanie osoby dodávateľa sa vzťahuje
iba na zmluvy, ktoré podliehajú smernici). Na podporu svojho záveru najvyšší súd poukázal na to,
že zákonodarca vylúčil, aby sa na ŠFRB vzťahovala osobitná právna úprava spotrebiteľských úverov
upravených zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§1 ods. 3 písm. p). Rovnako je ŠFRB
vylúčený aj z právnej úpravy úverov na bývanie upravených zákonom č. 90/2016 Z. z. o úveroch na
bývanie (§ 1 ods. 4 písm. i)).“

30. Ako je vyššie uvedené, v prejednávanom prípade ide o obdobnú situáciu, akú riešil najvyšší súd
v cit. rozhodnutí, ktoré rozhodnutie zároveň dáva odpoveď práve na také otázky, ktoré ako odvolacie
námietky formulovali žalovaní v danom konaní vo svojom odvolaní. Preto odvolací súd obšírne citoval
z rozhodnutia najvyššieho súdu a odvolací súd akceptuje názor, že: „Žalobca (ŠFRB) je inštitútom sui
generis, slúži ako ekonomický nástroj bytovej politiky štátu. Ochrana spotrebiteľa sa má primárne uplatniť
proti nekalým praktikám dodávateľov, ktoré sa pri realizovaní podpory štátom vylučujú. Podporu zo ŠFRB
možno poskytnúť len špecifickej skupine žiadateľov za zákonom stanovených podmienok, ktorú sú pre
žiadateľa priaznivejšie než podmienky za ktorých by vedel obstarať finančné prostriedky na kapitálovom
trhu. ŠFRB ako účelový fond zriadený štátom si nemôže v zmluvách o poskytnutí podpory dohodnúť
podmienky, ktoré by nemali oporu v zákone. Ani cez optiku komunitárneho práva nemožno dospieť k
záveru, že ŠFRB spĺňa pojmové znaky dodávateľa podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.“
Uvedený právny názor je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR.

31. Aj keď zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je treba posudzovať primárne podľa zákona č.
124/1996 Z. z. o ŠFRB, obsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy a je úverovou zmluvou v zmysle



ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na zmluvný vzťah je treba aplikovať režim Obchodného
zákonníka a to bez možnosti odchýlenia sa, či možnosti vylúčenia jeho aplikácie ani dohodou (§ 261
ods. 6 d) a ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) - viď. uznesenie NS SR zo dňa 29.03.2012 sp.
zn. 5Cdo/120/2010. V prejednávanom prípade tento záver je v plnej zhode aj s obsahom zmluvy zo
dňa 20.01.1998. V predmetnej Zmluve o poskytnutí podpory uzavretej stranami sporu dňa 20.01.1998
je výslovne v čl. I Zmluvné strany uvedené, že v zmluve označený veriteľ a dlžník zmluvu uzatvárajú
podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka a v súlade s § 12 zákona NR SR č. 124/1996
Z.z. o ŠFRB. Niet pochýb o tom, že účastníci zmluvy (aj dohodou) podriadili svoj vzájomný vzťah zo
zmluvy právnej úprave Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaní namietajú, že možnosť použitia tiež
Občianskeho zákonníka na daný zmluvný vzťah vyplýva priamo z čl. X. predmetnej zmluvy, tak zo znenia
čl. X bod 2: „pokiaľ v tejto zmluve nebolo dohodnuté inak, riadia sa práva a povinnosti ako i vzájomné
pomery účastníkov Obchodným a Občianskym zákonníkom, ako i zákonom č. 124/1996 Z. z.“ vyplýva
len to, že Občianskym zákonníkom sa v danom prípade riadia tie práva a povinnosti, ktoré v Obchodnom
zákonníku upravené nie sú, ale ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku.

32. Odstúpenie od zmluvy, dôsledky odstúpenia od zmluvy, vrátane nároku na zmluvný úrok po
odstúpení od zmluvy, preto okresný súd správne posudzoval podľa právnej úpravy Obchodného
zákonníka - ust. § 506, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú istinu s úrokmi. T.j. dlžník má v takomto prípade povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy nielen
úroky ku dňu odstúpenia od zmluvy (tzv. kapitalizované úroky), ale zaplatiť z dlžnej sumy úroky až do
zaplatenia. Obdobne je formulované aj osobitné dojednanie účastníkov priamo v Zmluve o podpore - čl.
VIII. Sankcie bod 4.: „Ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov aj
po zaslaní písomnej upomienky veriteľa, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého
zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy
do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.“

33. K námietke žalovaných, že okresný súd nevyhovel bez bližšieho odôvodnenia ich žiadosti o
povolenie plnenia žalovanej sumy v splátkach, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že
súdu bola predložená konkrétna žiadosť o povolenie splátok. Z obsahu spisu vyplýva iba to, že žalovaní
svoju požiadavku o povolenie splátok prednesenú na pojednávaní dňa 13.04.2018, kedy ich súd v tejto
súvislosti vyzval, aby uviedli a predložili dôkazy preukazujúce ich finančné, sociálne a majetkové pomery
a v akej konkrétnej výške mienia dlh splácať, nedokladovali, ani nenavrhli konkrétnu výšku mesačnej
splátky. Aj v odvolacom konaní iba doplnili, že splátky navrhujú vo výške 300 eur mesačne, avšak bez
akéhokoľvek preukázania sociálnych a majetkových pomerov.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že vychádzajúc z dikcie ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú aj „náklady spojené s jej uplatnením“, a
žalobcovi možno dať za pravdu v tom, že takého náklady nemôžu byť na ťarchu žalobcu, pokiaľ vykonal
také úkony (pred podaním žaloby), ktoré smerujú k uplatneniu pohľadávky a v tejto súvislosti vynaložil
náklady. V danom prípade žalobca za úkon spojený s uplatnením pohľadávky považoval vyhotovenie
(spísanie) odstúpenia od zmluvy o podpore advokátom, za túto službu advokát žalobcovi vyúčtoval
odmenu vo výške 314,80 eur, vypočítajú v zmysle platnej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súdu bolo vykonanie úkonu dokladované
listinnými dôkazmi - samotným odstúpením od zmluvy spolu s doručenkami a obálkami, tieto boli súdu
preložené spolu so žalobou, ako uvádza žalobca vo svojom odvolaní, avšak zaplatenie sumy 314,80
eur žalobcom advokátovi súdu preukázané nebolo (v súdnom spise sa takýto dôkaz nenachádza),
pričom sám žalobca v odvolaní konštatuje, že: „zaplatením odmeny advokátovi zo strany žalobcu
vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 314,80 eur nemožno žalobcovi priznať, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, že „takýto náklad a v takejto výške“ vskutku vynaložil (zaplatil). Preto
odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok okresného súdu v zamietavej časti potvrdil.

35. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol
v odôvodnení rozsudku okresný súd, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Potvrdil aj závislý výrok o trovách konania z vecne správnych dôvodov.



36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca (neúspešný bol iba v
nepatrnej časti - potvrdenie rozhodnutia vo výroku II. odvolacím súdom v prospech žalovaných sa týka
iba výroku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol v časti príslušenstva pohľadávky), preto odvolací súd
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 4/ v plnom rozsahu
(100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).