{"guid": "8925c66f-a847-4693-9dbc-ea9a38f72a3f:477dc2fd-eb24-493a-9cbb-26f007b2b1db", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2", "spisova_znacka": "43Cob/137/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/137/2018 z 9. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. januára 2019, sp. zn. 43Cob/137/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2", "identifikacne_cislo": "6118360602", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2019-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/39/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 zákona č. 39/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/39/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2017/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/39", "nazov": "predpis č. 39/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2017"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2017/39#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/477dc2fd-eb24-493a-9cbb-26f007b2b1db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/137/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118360602
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118360602.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53,
960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zast. JUDr. Milan Ružbársky, advokát, Líščie údolie 139C,
841 04 Bratislava, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/134/2018-63 zo dňa 22. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/134/2018-63 zo dňa 22.novembra 2018
potvrdzuje.

II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31. 10. 2018 domáhal, aby bola
odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konaní, ktorými by ohrozil, zmaril alebo
inak znemožnil navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej
pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, č. zmluvy XXXX/
XXXX/ODDDS v znení dodatkov č. X až X, najmä aby uzatvoril zmluvu o výkone vo verejnom záujme v
prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja s iným
poskytovateľom na obdobie od 1. januára 2019 až do 31. decembra 2023, okrem prípadu, keď skôr o jej
neplatnosti rozhodne právoplatným rozhodnutím súd. Uviedol, že navrhovateľ ako dopravca a odporca
ako správny orgán uzatvorili dňa 29. 12. 2018 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej
pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja č. zmluvy XXXX/
XXXX/ODDDS (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi v období
od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na
uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území Banskobystrického samosprávneho
kraja za úhradu preukázanej straty zo strany žalovaného. Zmluva bola na podnet odporcu ešte pred
ukončením jej platnosti zmenená dodatkom č. X zo dňa 11.09.2017, v ktorom bolo dohodnuté aj
predĺženie platnosti zmluvy do 31.12.2023. Navrhovateľ tvrdil, že dodatok č. X bol uzavretý v súlade s
čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme
v železničnej a cestnej doprave (ďalej len Nariadenie), ktorý v prípadoch odôvodnených optimalizáciou
odpisov umožňuje predĺženie zmluvy o výkone vo verejnom záujme najviac však o 50% doby platnosti
pôvodnej zmluvy tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Tvrdil tiež, že k uzavretiu dodatku č. X došlo na
návrh odporcu.



2. V návrhu ďalej uviedol, že po personálnej zmene vo vedení odporcu začal odporca spochybňovať
platnosť dodatku č. X, pričom okrem iného tiež tvrdil, že tento je v rozpore s čl. 4 ods. 4 Nariadenia aj
so zákonom 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, namietal tiež, že dodatok je absolútne neplatným právnym
úkonom. Navrhovateľ preto vyzýval odporcu na rokovanie štatutárnych zástupcov, k čomu však napokon
nedošlo, posledná komunikácia prebehla potom, čo si navrhovateľ dal právnym zástupcom vypracovať
analýzu k spochybňovaniu platnosti dodatku, a to stanovisko zo dňa 02.10.2018, ktoré odporcovi doručil
dňa 04.10.2018. Odporca však na toto stanovisko už nereagoval a tvrdil, že je potrebné situáciu riešiť
zavedením režimu núdzového opatrenia podľa čl. 5 Nariadenia, keď na svojom webovom sídle dňa
26.09.2018 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb, a to priamym
zadaním na dvojročné obdobie z dôvodov, že v dôsledku jeho právneho názoru o neplatnosti dodatku č.
X  nebude mať kto výkony vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave po 01.01.2019 plniť,
teda že ide o núdzový stav.

3. Navrhovateľ namietal proti postupu odporcu a tvrdil, že nakoľko uzavretím dodatku č. X došlo k
platnému predĺženiu doby platnosti zmluvy a to na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2023, nie sú
splnené objektívne predpoklady vyplývajúce z čl. 5 ods. 5 Nariadenia na zavedenie tzv. núdzového
opatrenia. Zariadenie núdzového opatrenia za týchto podmienok je podľa navrhovateľa nedôvodné,
pravým dôsledkom čoho je vznik zodpovednosti odporcu za protiprávne konanie. Poskytovanie služieb
zo strany navrhovateľa podľa zmluvy nie je prerušené a ani nehrozí bezprostredne riziko prerušenia ich
poskytovania, odporca však svojim svojvoľným konaním devaluje súkromno - právny vzťah založený
zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom v znení dodatkov č. X  - X. Navrhovateľ tvrdil, že
je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom založené zmluvou v znení
dodatku č. X tak, aby bol naplnený zmluvný základ tohto vzťahu a zároveň boli rešpektované legitímne
očakávania vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, a to nielen pre jeho účastníkov, ale najmä pre cestujúcu
verejnosť, ktorej sú benefity určené. V opačnom prípade vznikne podľa navrhovateľa protiprávny stav,
ktorý sa ešte viac prehĺbi, pokiaľ odporca zavedie tzv. núdzové opatrenie, pričom navrhovateľ viackrát
potvrdil svoj záväzok zmluvu plniť. Navrhovateľ má za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu, pretože navrhovateľ aj odporca sú oprávnení a
zároveň aj povinní využívať práva a plniť si povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy. Pokiaľ bude mať
súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, navrhovateľ uvádza, že vo veci samej si bude
uplatňovať určenie, že právny vzťah založený zmluvou v znení dodatkov č. X - X trvá aj v období od
01.01.2019 do 31.12.2023.

4. Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa aj doklady pripojené k nemu, pričom vychádzal z
úpravy § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 a 2 Zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

5. Pri hodnotení zistených skutočností vychádzal zo záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť nároku,
ktorého sa domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením chce navrhovateľ dosiahnuť, aby sa odporca
zdržal úkonov a konaní, ktorými ohrozuje, marí alebo inak znemožňuje navrhovateľovi pokračovať v
plnení zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom ako
dôvod potreby nariadenia neodkladného opatrenia uviedol potrebu naplnenia zmluvného základu vzťahu
a zároveň potrebu rešpektovania legitímnych očakávaní vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu nielen
pre jeho účastníkov, ale najmä pre cestujúcu verejnosť. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že
vzhľadom na navrhovateľom navrhnuté neodkladné opatrenie bolo potrebné, aby navrhovateľ osvedčil,
že je tu reálna a bezprostredná hrozba, že nebude naplnený zmluvný základ vzťahu založený zmluvou
uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom pod č. XXXX/XXXX/ODDS v znení dodatkov č. X  - X zo
dňa 29.12.2018.

6. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je vždy rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie a neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré navrhovateľ mieni pripísať
odporcovi, ale musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností v čase jeho nariaďovania. Súd
dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie odporca
neohrozuje, nemarí a ani inak neznemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení zmluvy, v tomto
rozhodujúcom čase bol nielen naplnený zmluvný vzťah založený zmluvou, ale boli rešpektované aj
legitímne očakávania z tohto zmluvného vzťahu vyplývajúce, a to tak pre strany sporu ako aj pre
cestujúcu verejnosť. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie obava navrhovateľa nie je bezprostredná



a nie je ani reálne naplnená, ide len o následok, ktorý navrhovateľ v budúcnosti mieni konaniu
odporcu pripísať. Podozrejnie navrhovateľa, že odporca od 01. 01. 2019 bude ohrozovať, mariť alebo
inak znemožňovať navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy č. XXXX/XXXX/ODDDS a podozrenie
navrhovateľa, že odporca uzatvorí zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej
autobusovej doprave s iným poskytovateľom na obdobie od 01. 01. 2018, nie je osvedčením, ani
preukázaním, že odporca takého úkony urobí alebo zamýšľa urobiť. Ide len o tvrdenia, resp. obavu
navrhovateľa, ktorá však nie je osvedčením navrhovateľom zamýšľaných následkov a najmä nie je
osvedčením nebezpečenstva ujmy. Nebezpečenstvo ujmy musí reálne hroziť v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, nestačí len obava navrhovateľa. Neodkladným opatrením totiž možno upraviť len
pomery, kde hrozba reálne existuje v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keďže len reálnosť obavy
z ohrozenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie môže byť dôvodom na použitie neodkladného
opatrenia.
7. Podľa názoru súdu prvej inštancie v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení navrhovateľ potrebu
neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, nakoľko neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto súd jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodoval podľa § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný
úspech, vznikol proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.  Keďže však súd
prvej inštancie s odporcom ako stranou konania o nariadenie neodkladného opatrenia ešte nekonal a
vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľa už konať ani nebude, súd rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení   nepriznáva.

9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

10. Navrhovateľ namietal, že neodkladné opatrenie pôsobí do budúcnosti, tým je daný jeho regulačný
rámec aj preventívneho charakteru, odôvodňujúci potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ
nepochybným spôsobom preukázal nielen existenciu právneho vzťahu medzi stratami sporu, ale aj
opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a to tým, že doložil konkrétne kroky
- postupy v správaní odporcu majúce jeden cieľ, aby sa odporca od 01.01.2019 necítil byť viazaný
uzatvorenou zmluvou z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru je dodatok č. X  absolútne neplatný.

11. Navrhovateľ namietal, že objektívnu a efektívnu ochranu oprávnených záujmov a práv navrhovateľa
je možné dosiahnuť len podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predtým, ako sa reálna
hrozba naplní, nie až po jej naplnení. Nedošlo by k naplneniu legitímnych očakávaní existujúceho
právneho vzťahu, a dokonanie krokov zo strany odporcu navodí podľa navrhovateľa úplne iný právny
vzťah, v ktorom by si konkurovali dve zmluvy, čím by bola prvá zmluva zdecimovaná a založili by sa
zodpovednostné vzťahy za spôsobenú škodu.

12. Neodkladným opatrením by sa podľa navrhovateľa vytvoril stav na nerušené pokračovanie
zmluvného vzťahu až do rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy, resp. do času jej platnosti, pričom
právne účinky neodkladného opatrenia by v ničom neobmedzili odporcu. Navrhovateľ vykonáva
prímestskú dopravu pre odporcu 10 rokov k spokojnosti odporcu a najmä obyvateľov kraja, na
zabezpečenie dopravy denne nasadzuje 350 autobusov a cca 700 vodičov. Súd prvej inštancie podľa
navrhovateľa nesprávne vyložil zákonný predpoklad reálnej hrozby, keď poprel jeho imanentnú zložku
preventívneho charakteru.

13. Odporca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 09.01.2019 a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

14. Navrhovateľ podľa odporcu neosvedčil neodkladnosť uloženia navrhovaných povinností odporcovi
zo strany súdu. V celom banskobystrickom kraji je aj ku dňu podania vyjadrenia poskytovaná pravidelná
autobusová doprava pre širokú verejnosť tak, ako tomu bolo aj v čase podania návrhu a aj v čase
vydania napadnutého uznesenia. Takýto stav trvá aj po 01.01.2019, navrhovateľ aj odporca si plnia
všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a z dodatkov č. X - X, pričom odporca niekoľkokrát verejne



deklaroval svoj záujem plniť si povinnosti vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy vrátane všetkých dodatkov.
Navrhovateľ podľa odporcu nesprávnym spôsobom interpretuje snahu odporcu rokovať s navrhovateľom
o konkrétnych obchodno-právnych vzťahoch vyplývajúcich zo zmluvy v snahe optimalizovať výdavky
v oblasti verejnej autobusovej dopravy, a rokovania prebiehajúce medzi stranami sporu vyhodnotil ako
snahu odporcu odmietať plnenie zmluvy, čo však je subjektívnym dojmom navrhovateľa a nezodpovedá
pravde. Odporca si napriek snahe optimalizovať výdavky v oblasti verejnej autobusovej dopravy nikdy
neprestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a z jej dodatkov, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa
14.12.2018 vydal niekoľko rozhodnutí o udelení licencií na 13 autobusových liniek prevádzkovaných
práve žalobcom, a to na obdobie najbližších 2 rokov. Tieto licencie vydal odporca pre navrhovateľa
v čase, keď nemal vedomosť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z postupu odporcu
je preto zrejmé, že mal záujem o zachovanie pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na území
kraja na linkách prevádzkovaných práve žalobcom, do dnešného dňa neuzavrel žiadnu zmluvu o
výkone vo verejnom záujme na zabezpečenie tejto pravidelnej autobusovej dopravy. Aj keď odporca
zverejnil výzvy na predkladanie ponúk v tejto oblasti, nedošlo tým k ohrozeniu nároku navrhovateľa,
odporca neuzavrel žiadnu inú zmluvu ani nepoveril vykonaním prímestskej autobusovej dopravy iný
subjekt ako navrhovateľa. Odporca považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že samotná obava
navrhovateľa nie je osvedčením dôsledkov, ktoré navrhovateľ konaniu odporcu pripisuje. Odporca ani
v čase po 01.01.2019 žiadnym spôsobom neohrozuje, nemarí a ani ináč neznemožňuje navrhovateľovi
pokračovať v plnení uzavretej zmluvy ani dodatkov č. X  a X. K vyjadreniu pripojil odporca rozhodnutia -
dopravné licencie zo dňa 14.12.2018, ktoré udelil odporca navrhovateľovi na jednotlivé linky pravidelnej
prímestskej dopravy.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods.
1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

16. Podľa § 324 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Súd môže v zmysle citovanej zákonnej úpravy nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a
to 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená
(je možná aj kumulácia oboch týchto dôvodov). Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia vo forme úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu, a to úpravy vzťahov, ktoré
vznikli na základe vyššie uvedenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavretej medzi navrhovateľom
ako dopravcom a odporcom ako správnym orgánom v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej
doprave. Navrhovateľ sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k ohrozeniu, zmareniu alebo inému znemožneniu
toho, aby navrhovateľ pokračoval v plnení uvedenej zmluvy.

19. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré sleduje úpravu pomerov je naliehavá
potreba regulácie právnych vzťahov, ktorá býva opodstatnená v prípade, ak navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, resp. hrozí zhoršenie jeho právneho postavenia do takej miery, že sa mu viac
neoplatí už uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a
to vo vzťahu k nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť.
20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo
vzniku ujmy, neosvedčil, že takáto hrozba v čase rozhodovania súdu prvej inštancie reálne existuje.

21. Navrhovateľ sa návrhom domáhal nariadenia takého neodkladného opatrenia, ktoré by z jeho
pohľadu zabezpečilo, aby odporca plnil uzavretú zmluvu, neodkladné opatrenie prakticky malo
zabezpečiť, aby odporca neporušoval zmluvu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že navrhovateľ
ani neosvedčil, že odporca mieni urobiť úkony, ktoré mu majú byť neodkladným opatrením zakázané,
vyslovil v tomto smere len podozrenie. Súd prvej inštancie tiež správne uviedol, že navrhovateľ
neosvedčil ani nebezpečenstvo vzniku ujmy. Z návrhu a pripojených dokladov je zrejmé, že odporca



vyslovil pochybnosti ohľadne platnosti dodatku č. X, ktorým mala byť účinnosť zmluvy predložená do roku
2023, a v súvislosti so svojimi pochybnosťami chcel o ďalšom riešení problému rokovať s navrhovateľom.
Sám navrhovateľ uviedol, že je pripravený pokračovať v plnení svojich povinností z uzavretej zmluvy.

22. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľom, že účinky neodkladného opatrenia smerujú do budúcnosti,
podmienky pre jeho nariadenie však musia byť osvedčené v čase  rozhodovania okresného súdu.
Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v čase rozhodovania súdu neboli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov z dôvodu bezprostrednej hrozby nenapraviteľnej, resp. ťažko napraviteľnej ujmy. Pokiaľ
ide o preventívnu funkciu neodkladného opatrenia, táto sa posudzuje v súvislosti s uplatneným nárokom,
navrhovateľ však nijaký nárok neuplatňuje, ani neuviedol, že ho mieni uplatňovať, len v závere návrhu
uvádza, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že je potrebné podať žalobu vo veci samej, navrhovateľ si
bude uplatňovať určenie, že právny vzťah založený vyššie uvedenou zmluvou v znení dodatkov trvá aj v
období od 01.01.2019 do 31.12.2023. Bez ohľadu na to, že odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie
v tom, že navrhovateľ neosvedčil podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,
upozorňuje, že navrhovateľ sa vlastne nariadením neodkladného opatrenia chce domáhať, aby odporca
zmluvu plnil. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nejde o situáciu, ktorá je neodkladná,
pokiaľ by došlo k porušeniu povinností odporcu zo zmluvy, môže si navrhovateľ uplatniť s tým súvisiace
nároky.

23. Napriek tomu, že aj odvolací súd posudzuje uznesenie o neodkladnom opatrení podľa stavu
rozhodujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval aj stav vecí v čase rozhodovania
o odvolaní. Na základe poznatkov získaných z dennej tlače a z internetu zistil, že navrhovateľ (rovnako
aj SAD Lučenec, dopravca, ktorý mal uzavretú obdobnú zmluvu s odporcom) pokračuje v plnení zmluvy
a odporca tiež plní svoje povinnosti zo zmluvy tak, ako to odporca uviedol aj vo vyjarení k odvolaniu.

24. Pokiaľ aj odporca zverejnil na internete výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných
služieb, a to priamym zadaním  na 2-ročné obdobie, neosvedčuje to tvrdenia navrhovateľa, že odporca
mieni ukončiť vzťahy s navrhovateľom týkajúce sa poskytovania prímestskej autobusovej dopravy.
Napokon, na výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb mohol reagovať aj
navrhovateľ, ktorý by bol nepochybne vo výhodnom postavení vzhľadom na doterajšie zmluvné vzťahy
s odporcom.

25. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože
je vecne správne.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči navrhovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/134/2018", "guid": "4a8e40dc-49a3-4933-b850-ba7bdf864faf:5e700f99-4d0e-43fb-b69d-5b294f75ef58", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}