{"guid": "514b4061-f1b5-43f4-a2a0-890f46fa8fc1:ee3599ca-4d74-4118-b4d4-df3b0510ef91", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2", "spisova_znacka": "14Co/55/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/55/2019 z 3. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. júna 2019, sp. zn. 14Co/55/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2", "identifikacne_cislo": "6117227003", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2019-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee3599ca-4d74-4118-b4d4-df3b0510ef91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227003
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117227003.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská
distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151 proti žalovanej I. O., nar. XX.
XX. XXXX, C. X, XXX XX X. X., o zaplatenie 443,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9 Csp/163/2017-104 zo dňa 05. 09. 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/163/2017-104 zo dňa 05. 09. 2018   p o t v
r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 443,66 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne  od 29. 07. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti  rozhodnutia (výrok I.).  O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením (výrok II.). Súd prvej inštancie  vo veci konal  a rozhodoval o
návrhu žalobcu u ktorého došlo v priebehu konania  ku zmene obchodného mena na Stredoslovenská
distribučná a. s., pričom žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 443,66 Eur s úrokom z omeškania
5% ročne od 29. 07. 2016 do zaplatenia a to titulom neoprávneného odberu v zmysle § 46 ods.
2 Zák. č. 251/2012 Z. z. (Zákon o energetike).  Súd na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie mimo určené
meradlo do jej bytu, ktorá skutočnosť bola  v konaní pred súdom preukázaná fotodokumentáciou,
protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, ako aj svedeckou výpoveďou J. C.
(zamestnanca žalobcu).  Žalovaná svoje tvrdenie, že fotodokumentácia žalobcu je podvrh nepreukázala.
Súd konštatoval objektívny charakter zodpovednosti odberateľa za to, že na jeho odbernom mieste
nedôjde k nedovolenej manipulácii  s meracím zariadením, ako aj neexistenciu povinnosti dodávateľa
prizývať ku kontrole meracieho zariadenia samotného odberateľa alebo iné nezainteresované osoby.
Vecná aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 3 písm. b/ bod 3 Zákona č. 251/2012 Z. z., ktorú
skutočnosť žalobca preukázal aj pripojeným listinným dôkazom a to rozhodnutím Úradu pre regulácia
sieťových odvetví, ako aj výpisom z Obchodného registra. Výška škody v konaní sporná nebola, z
uvedených dôvodov, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Vec právne posúdil podľa § 39 ods. 13, §
36 ods. 2 písm. c), § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z. z.. O úroku z omeškania rozhodol
podľa § 517 Občianskeho zákonníka  a vykonávacieho Vládneho Nariadenia č. 87/1995 Z. z. keď do
omeškania sa žalovaná dostala po doručení faktúry v súlade s ust. § 563 OZ. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v spore.  Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu na pojednávaní
dňa 05. 09. 2018, súd prvej inštancie osobitne poukázal v odôvodnení rozhodnutia na tú skutočnosť, že



súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor, ku ktorému odporu sa písomne
vyjadril žalobca, pričom žalovaná podaním zo dňa 07. 05. 2018 zotrvávala na svojom tvrdení v podanom
odpore, že fotodokumentácia zo strany žalobcu bola zmanipulovaná, táto jej na žiadosť nebola zo strany
žalobcu predložená. Navrhla vypočuť svedka, ktorý potvrdí túto skutočnosť a ktorého účasť zabezpečí.
Dňa 08. 07. 2016 sa v čase odpojenia od elektrickej siete nenachádzala v byte a nevie, kto danú činnosť
uskutočňoval a dokumentoval.  Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 27. 06. 2018, pričom deň
pred pojednávaním žalovaná doručila súdu podanie zo dňa 25. 06. 2018, v ktorom oznámila, že nie je
právne zdatná a vzhľadom na svoju sociálnu situáciu požiadala o pomoc  centrum právnej  pomoci, ktoré
jej dosiaľ neustanovilo  právneho zástupcu a z týchto dôvodov žiadala pojednávanie odročiť. Súd odročil
pojednávanie na deň 05. 09. 2018 s tým, že žalovaná bola vyzvaná, aby zabezpečila účasť svedka
domovníka X.. Dňa 04. 09. 2018 žalovaná opätovne žiadala o odročenie pojednávania a ospravedlnila
svoju neúčasť  z dôvodu, že požiada centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, ale o jej
nároku nebolo rozhodnuté. K žiadosti pripojila žiadosť o poskytnutie právnej pomoci s razítkom prevzatia
centrom právnej pomoci až dňa 20. 08. 2018. Súd konštatoval, že predmetom sporu bolo zaplatenie
náhrady škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie, nejednalo sa o spotrebiteľský vzťah,
ktorý by spĺňal kritériá uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť má vplyv
na postup súdu, kedy súd  nebol povinný aplikovať ustanovenia druhej hlavy Civilného sporného
poriadku prvého dielu týkajúceho sa spotrebiteľských sporov. Súd poukázal na ust. § 183 CSP, pričom
zdôraznil, že citovaná právna úprava odročenia pojednávania má za úlohu zabrániť obštrukciám zo
strany strán sporu, ktorí využívajú na opakované odročovanie pojednávania a eliminovaniu zneužívania
voľby zástupcu ako dôvodu na odročenie pojednávania. Súd zdôraznil , že žalovaná súdu oznámila už
v podaní písomného odporu t. j. v decembri 2017, že sa mieni dať zastúpiť osobou znalou práva, pričom
od tej doby mala dostatok času požiadať centrum právnej pomoci o ustanovenie zástupcu v konaní. Súd
poukázal, že sa nejednalo o právny, ani skutkovo náročný spor, pričom svoju procesnú obranu žalovaná
opakovane uplatnila  v písomných podaniach. Žalovaná mala možnosť sa dostaviť na pojednávanie,
vyjadriť sa vo veci, zabezpečiť a predložiť súdu dôkazy, čo však neurobila. Hoci žiadala už o odročenie
pojednávania vytýčeného na deň 27. 06. 2018 z dôvodu, že požiadala centrum právnej pomoci  o
ustanovenie zástupcu,  v skutočnosti tento úkon urobila až 20. 08. 2018. Z týchto dôvodov súd potom
tento dôvod nepovažoval za dôvodné odročenie pojednávania vytýčeného na 05. 09. 2018 v zmysle §
183 ods. 1 CSP a z uvedených dôvodov  súd konal v jej neprítomnosti a vychádzal z dôkazov, ktoré
prezentovali obe strany v konaní do rozhodnutia vo veci samej. Súd poukázal zároveň na skutočnosť, že
žalobkyňa neuviedla telefónne číslo, alebo elektronickú adresu, na ktorú jej bolo možné oznámiť, ako súd
o jej návrhu na odročenie pojednávania rozhodol, vzhľadom ku krátkosti času do termínu pojednávania.

2. V zákonom stanovenej lehote žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala
odvolanie.  V dôvodoch odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok  je nedôvodný a nesprávny, nakoľko
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby kvalifikovaným spôsobom
uskutočňovala  jej patriace procesné práva v takej  miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na  základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, strany majú rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Súd podľa čl. 6 ods.
2 Civilného sporového poriadku zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného
stavu a sociálneho postavenia.  Ona súdu oznámila, že nie je osobou práva znalou a preto za účelom
riadnej ochrany jej práv v súdnom konaní potrebuje  zastúpenie zo strany osoby práva znalej - advokáta.
Za tým účelom, ako osoba v stave hmotnej núdze požiadala Centrum právnej pomoci, kancelária Banská
Bystrica o právnu pomoc. Je invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok len vo výške 128,40
Eur, ktorý je jej jediným príjmom.  Jej zdravotná, ako aj sociálna situácia jej znemožňujú  osobné riešenie
úradných t. j. aj právnych vecí a aj pri vybavovaní je nútená využívať pomoc tretej osoby. Súd prvej
inštancie pri svojom konaní mal na jej zdravotný stav, ale najmä jej sociálne postavenie prihliadať aj
pri posudzovaní otázky  jej právneho zastúpenia  vo veci.  Neobstojí tvrdenie  súdu prvej inštancie, že
nebol daný dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného na deň  05. 09. 2018, práve nenaplnenie jej
práva účastníka sporu na právnu pomoc v konaní pred súdom predstavuje dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania. Ona centrum právnej pomoci požiadala o poskytnutie právnej pomoci pre dané konanie,
čo súdu prvej inštancie aj preukázala predloženým žiadosti na CPP spolu so žiadosťou o odročenie
pojednávania na deň 05. 09. 2018. Zároveň súd upozornila, že centrum právnej pomoci o tejto jej žiadosti
ešte platne nerozhodol t. j., že konanie o žiadosti na CPP ešte prebieha (ani ku dňu tohto odvolania o
jej žiadosti nebolo rozhodnuté a nebola jej doručená, ani žiadna listina o stave a riešení jej žiadosti).



Súd prvej inštancie mal vedomosť, že na konanie pred súdom, teda na pojednávanie vytýčené na deň
05. 09. 2018 nebude mať zabezpečenú ústavou zaručenú právnu pomoc a že jej žiadosť o odročenie
pojednávania  z hľadiska jej práva na kvalifikovanú právnu pomoc je legitímna a dôvodná. Súd mal pre
zachovanie jej práv a teda aj požiadavky  rovnosti sporových strán pojednávanie nariadenie na deň 05.
09. 2018 zrušiť resp. odročiť až do času, kedy jej bude ustanovený centrom právnej pomoci zástupca
z radov advokátov. Pokiaľ by sa ona  pojednávania dňa 05. 09. 2018 aj zúčastnila,  bez náležitého
právneho zastúpenia bola  tým porušená rovnosť strán  konania, keďže žalobca bol v konaní zastúpený
svojim zamestnancom s právnym vzdelaním.  Možno konštatovať, že vykonaním pojednávania dňa 05.
09. 2018 súd porušil zásadu rovného postavenia strán sporu v jej neprospech. Od počiatku bolo medi
stranami sporu dané prirodzené nerovnovážne postavenie (z hľadiska práva na právne zastúpenie) a
tento stav mohol a môže byť odstránený len poskytnutím právnej pomoci zo strany CPP  žalovanej.
Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a s tým spojené porušenie jej práv nemôže ospravedlniť
tvrdenie súdu, že sa nejedná o právne náročný spor, pre ňu ako osobu práva neznalú je aj tento spor
právne náročný. Súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil jej právo na právnu  pomoc a
tým porušil jej právo na spravodlivý proces.

3. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pochybná - nesprávna je už samotná výška žalobcom uplatnenej istiny na zaplatenie t. j.
suma 443,66 Eur. Žalobcom bola pri určovaní sumy za údajný neoprávnený odber použitá nesprávna
hodnota ističa jej odberného miesta, pripadajúca na jednu fázu, ona má na odbernom mieste  istič o
hodnote 1x 25,00A. Žalobca však vo svojej výzve zo dňa 12. 07. 2016 pre výpočet príkonu žalobca
použil nesprávnu hodnotu 1 x 41,00A. Pri použití správnej hodnoty 25,00A by potom vypočítaná hodnota
príkonu predstavovala 5750 W (25,00A x 230V) t. j.  5,75 kW. Výpočet dennej spotreby by potom mal
predstavovať 5,75 kW x 12 hodín = 69 kW/deň x 20 dní údajného neoprávneného odberu predstavuje
spolu množstvo JT kWh 1380. Súd od počiatku konania mal k dispozícii dôkaz, ktorý správnosť žalobcom
uplatnenej výšky sumy spochybňuje. Týmto dôkazom je listina - Protokol o zistení neoprávneného
odberu elektriny č. B. zo dňa 08. 07. 2016, ktorý bol prílohou žaloby, z ktorej listiny vyplýva, že menovitá
hodnota ističa na jej odbernom mieste predstavuje 1x25,00A a nie žalobcom tvrdených 1x41,00A.
Z rozsudku nevyplýva ani okolnosť, ako žalobca dospel k záveru, že údajne neoprávnený odber z
jej strany má trvať 20 dní, nie je zrejmé, aký konkrétny dôkaz mal takto označenú dĺžku odberu
potvrdzovať.  Fotodokumentácia žalobcu o údajnom neoprávnenom odbere jej osobou nepreukazuje
žalobcom tvrdené neoprávnené napojenie na odber elektrickej energie, ani jeho časový rozsah. Tvrdí, že
predložená dokumentácia bola vytvorená účelovo a v skutočnosti nepreukazuje akýkoľvek neoprávnený
odber z jej strany. Pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu potvrdzujú aj iné skutočnosti a to, že už
najbližší pracovný deň po odpojení od dodávky elektriny t. j. 01. 07. 2016 jej vtedajší dodávateľ elektriny
SSE, a. s. oznámil, že bol od prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE - D upovedomený, že dňa 08.
07. 2016 došlo k prerušeniu dodávky elektriny do jej odberného miesta, pričom samotná SSE - D jej to
oznámila listom o neoprávnenom odbere datovaným až dňa 12. 07. 2016. Z tejto časovej disproporcii
jej vyplýva, že jej dodávateľ elektrickej energie pred dňom 10. 07. 2016 nemal žiadnu vedomosť  o
nejakom neoprávnenom odbere elektriny z jej strany a z tohto dôvodu vyvstáva otázka, akým spôsobom
zisťovania dospel žalobca k názoru, že na jej odbernom mieste existuje neoprávnený  odber. Týmito
skutočnosťami  sa súd prvej inštancie nezaoberal, nekriticky si osvojil tvrdenia žalobcu.  Zohľadnenie
iných konaní v iných obdobných  veciach na iných súdoch, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú z pohľadu
vecného preukázania neoprávneného odberu jej osobou v danej veci irelevantné.  Súd sa v odôvodnení
rozsudku s jednotlivými tvrdeniami žalobcu a ním predloženými dôkazmi  vysporiadal nedostatočne
a stroho fakticky sa k vykonanému dokazovaniu vyjadruje len všeobecnou konštatáciou o správnosti
tvrdení žalobcu a jeho tzv. dôkazov bez ich hlbšieho rozboru. Súd si nekriticky osvojil aj výpoveď svedka
J. C., ktorý mal byť údajne prítomný pri odpájaní jej odberného miesta od elektriny dňa 08. 07. 2016
spolu aj s iným kolegom, ktorého podpis má byť uvedený na protokole o zistení neoprávneného odberu
elektriny č. B.  zo dňa 08. 07. 2016, pričom tohto  kolegu bližšie neoznačil. Náležite ho neoznačil, ani
žalobca. Pochybné a nijak nepreukázané je aj to, že sa vôbec J. C. pri uvedenom odpojení zúčastnil, keď
jeho podpis na protokole nefiguruje.   Súd mal vypočuť ako svedka osobu, u ktorej z obsahu protokolu,
t. j. z jej podpisu  na protokole  a osobného čísla zamestnanca je nepochybné, že sa tohto úkonu
skutočne zúčastnil, najmä  keď účasť tejto osoby na pojednávaní sa zaviazal zabezpečiť žalobca. U
svedka J. C. nebolo žalobcom preukázané, že sa tohto úkonu skutočne zúčastnil a jeho výpoveď sa
javí ako prinajmenšom pochybná. Žalobca mal riadne  označiť ako svedka osobu, ktorá sa v zmysle
jej podpisu a osobného čísla zamestnanca na úkone skutočne zúčastnila.   O snahe žalobcu zamlčať
totožnosť tejto osoby svedčí aj okolnosť, že už v skoršom období odmietol na dotaz žalobkyne túto osobu



označiť. Na účely riadneho objasnenia skutkového stavu mal súd na vypočutí tejto osoby trvať a na jej
riadne označenie mal žalobcu zaviazať. Žalobca náležite nepreukázal ani dostatok svojej aktívnej vecnej
legitimácie, najmä keď žalobca túto svoju legitimáciu spochybnil obsahom svojho listu - informáciou
zo dňa 10. 11. 2018, kde vyjadril, že nemá právo vstupovať do zmluvných vzťahov tretích osôb, v
tomto prípade vzťahu medzi žalovanou ako koncovým odberateľom  a SSE, a. s., ako dodávateľom
elektriny. Konštatovala, že napadnutý rozsudok je nejasný a nezrozumiteľný, čo je tiež závažný dôvod
pre jeho zrušenie s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu priložila
potvrdenie sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku listiny Stredoslovenskej energetiky, a.
s., zákaznícke služby Žilina, zo dňa 11. 07. 2016 a Stredoslovenskej energetiky - distribúcia, a. s., Žilina
zo dňa 10. 11. 2016 adresované žalovanej.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie zistil
riadne skutkový stav a správne aplikoval súvisiace ustanovenia zákona, rozhodnutie dostatočne aj
vyargumentoval a to na základe podrobného vykonaného dokazovania - žalobou, písomným vyjadrením
žalobcu a žalovaného, výpoveďou zástupcu žalobcu, celkovou fotodokumentáciou odberného miesta,
protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny, faktúrou za neoprávnený odber a hlavne
svedeckou výpoveďou J. C., ktorý podrobne opísal ako zistil neoprávnený odber na odbernom mieste
žalovanej. Následne neoprávnený odber odstránili a zdokumentovali, zosumarizovali podklady k výpočtu
celkovej škody v zmysle zák. č. 251/2012 Z. z. v spojení s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z. Nárok
predstavuje škodu, ktorá žalobcovi bola spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že na odbernom
mieste zo stupačkovej svorkovnice bol napojený vodič mimo merania do bytu a bol pod napätím, čo
potvrdil počas pojednávania pri výpovedi aj svedok, ktorý  konkrétne riešil neoprávnený odber, z čoho
vyplýva, že je možné aplikovať ust. § 46 ods. 1 písm. b) § 39 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z. z. Poukázal na
povinnosť odberateľa elektriny v domácnosti v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Jedná
sa o objektívnu zodpovednosť odberateľa za spôsobený protiprávny stav bez možnosti liberalizácie.
Celková škoda vzniknutá žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou na
sumu 443,66 Eur, ktorá bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 citovaného zákona a vyhl. č. 292/2012
Z. z. Ďalej uviedol spôsob výpočtu, pričom poukázal na to, že doba trvania neoprávneného odberu
vychádzala z § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky; z dôvodu priblíženia výpočtu skutočnej škody je doba
skrátená z obdobia 183 dní  len na 53 dní, doba trvania bola stanovená od 19. 06. 2016 do 08. 07.
2016 celkom na 20 dní. Pri výpočte boli použité jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny.
Celková škoda predstavuje sumu 287,66 Eur, pričom súčasťou škody je aj zisťovací poplatok vo výške
156 Eur, oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ust. § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z. Ďalej konkretizoval
jednotlivé položky: 1. administrácia zákazky v systéme MOO, čiastková cena 4 Eurá, 2. riešenie OM
„KOM“ NN-MOO s rozpisom v čiastkovej cene 147 Eur, 3. autodoprava osobná do 20 km vrátane,
čiastková cena 5 Eur, zisťovací poplatok 156  Eur, celkový výpočet škody za neoprávnený odber 443,66
Eur. Zdôraznil, že žalobca počas dokazovania konkrétne špecifikoval výpočet škody podľa predložených
listinných dôkazov a zároveň poukázal na platné a účinné cenníky od nezávislého Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, ako aj dôvodnosť zisťovacieho poplatku v zmysle ust. § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012
Z. z. o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vo vzťahu k aktívnej
legitimácii žalobcu poukázal, že žalobca SSD, a. s., je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v
zmysle § 3 písm. b) bod 3 zák. č. 251/2012 Z. z. Zákona o energetike.  V časti vymedzeného územia teda
vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy SSD, a. s., ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave Stredoslovenskej elektrizačnej
prenosovej sústavy, a. s., ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území.
SSD, a. s., je povinná zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy
odberateľom a je tiež povinná viesť evidenciu odberateľov, merať elektrinu a viesť evidenciu je povinná
SSD, a. s., preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS,
a. s., priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojeným k distribučnej sústave, kde bola elektrina
spotrebovaná. Ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sieti (neoprávnený odber podľa §
46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a. s.
z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene
odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na úkor SSD, a. s., ktorú musí uhradiť dodávateľovi
elektriny, ktorý nakúpil elektrinu na trhu s elektrinou pre žalobcu a ktorá nebola zúčtovaná žiadnemu
odberateľovi. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť SSD, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej
sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Poukázal na ust. § 36 ods. 2 písm. b), § 46 ods.
1 písm. b), § 26 ods. 1, § 3b bod 3, § 40 ods. 1, § 46 ods. 2, § 96 ods. 8 zák. č. 251/2012 Z. z. Žalobca na



základe uvedených ustanovení má postavenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy časti vymedzeného
územia podľa § 3 písm. b) bod 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, tak v predmetnom konaní má
aktívnu vecnú legitimáciu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecne
správnosti potvrdil.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie podala žalovaná. Žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci na základe predložených dôkazov, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.  V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia námietka
uvedená v závere odvolania žalovanej, že napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný a nejasný, čo podľa
žalovanej je závažným dôvodom pre jeho zrušenie, nie je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie pri odôvodnení rozhodnutia postupoval v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení
rozsudku uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké  skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila.
Súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil. Rovnako uviedol, že nevykonal dôkaz  výsluchom svedka, ktorého navrhla žalovaná,
pričom jeho účasť na pojednávaní mala zabezpečiť žalovaná, ktorú povinnosť však nesplnila a práve
z týchto dôvodov takýto dôkaz nevykonal. Súd v odôvodnení zreteľne uviedol a zreteľne ozrejmil ako
vec právne posúdil. Z týchto dôvodov námietku žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie je nejasný
a nezrozumiteľný, nemožno považovať za dôvodnú.

9. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody žalovanej uvedené v jej odvolaní,
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané
odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní vec odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že v súdenej
veci sa jedná o neoprávnený odber elektrickej energie mimo určené meradlo zo strany žalovanej do
jej bytu, považuje za správne. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie
svojim procesným postupom, keď na jej žiadosť zo dňa 04. 09. 2018 neodročil pojednávanie nariadené
na deň 05. 09. 2018 a týmto procesným postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý proces,
odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s obsahom
celého spisu, pričom konštatuje, že  súd správne aplikoval ust. § 183 ods. 1 CSP s prihliadnutím na
predchádzajúci postup žalovanej v konaní, čo súd náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia aj uviedol v
bodoch 9. až 20. odôvodnenia. Je nepochybné, že žalovaná už v podanom odpore zo dňa 20. 12. 2017
uvádzala, že je prinútená dať sa zastupovať odborníkmi pracujúcimi ako v právnej tak aj v ekonomickej
a technickej sfére. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát vytýčil pojednávanie na deň 27. 06. 2018, na



ktoré pojednávanie bola žalovaná predvolávaná, pričom dňa 26. 06. 2018, t. j. deň pred termínom
vytýčeného pojednávania požiadala žalovaná o odročenie pojednávania s poukazom na to, že dňa
23. 06. 2018 obdržala  uznesenie okresného súdu č. k. 9Csp/163/2017-68 spolu s predvolaním na
pojednávanie. O odročenie žiadala z dôvodu, že nie je dostatočne právne zdatná, z tohto dôvodu, ako aj
s poukázaním na jej sociálnu situáciu bola prinútená požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, ktoré
jej do dňa podania tejto žiadosti o odročenie pojednávania oficiálne neustanovilo právneho zástupcu.
Pre krátkosť termínu by ani nebola schopná dať sa zastupovať inou osobou.  Odvolací súd poukazuje
na to, že už v predvolaní na pojednávanie dňa 27. 06. 2018 bola žalovaná poučená v súlade s ust.
§ 183 CSP. Súd pojednávanie vytýčené na deň 27. 06. 2018 odročil po oboznámení sa so žiadosťou
žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu, že požiada o pomoc Centrum právnej pomoci na deň
´05. 09. 2018 s tým, že žalovaná bude vyzvaná, aby zabezpečila účasť svedka domovníka X.. Žalovaná
prevzala prostredníctvom splnomocneného zástupcu predvolanie na pojednávanie a výzvu, aby na deň
05. 09. 2018 zabezpečila účasť svedka domovníka p. X. zo dňa 20. 07. 2018, pričom žalovaná až dňa
04. 09. 2018, t. j. deň pred vytýčeným termínom pojednávania, opätovne požiadala súd o odročenie
pojednávania z dôvodu, že požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, pričom
k žiadosti o odročenie pojednávania pripojila žiadosť žalovanej o poskytnutie právnej pomoci, ktorá
bola doručená Centru právnej pomoci Banská Bystrica až dňa 20. 08. 2018.  Zároveň žalovaná svojou
žiadosťou zo dňa 03. 09. 2018, doručenej súdu dňa 04. 09. 2018, žiadala o ospravedlnenie jej neúčasti
na pojednávaní. Z dôvodu takéhoto postupu žalovanej, keď žalovaná už na prvé pojednávanie dňa 27.
06. 2018 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu podania žiadosti na Centrum právnej pomoci o
poskytnutie právnej pomoci z radov advokátov, pričom však bolo preukázané, že žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci podala žalovaná až dňa 20. 08. 2018, správne súd prvej inštancie  konštatoval, že
úprava ust. § 183 CSP týkajúca sa odročenia pojednávania má za úlohu zabrániť obštrukciám zo
strany účastníkov, ktorí využívajú opakované odročenie pojednávania a eliminovaniu zneužívania voľby
zástupcu ako dôvodu na odročenie pojednávania. Správne tiež súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaná mala dostatok času, keďže už v odpore, t. j. v decembri 2017 uvádzala tvrdenia, že sa mieni
dať zastúpiť osobou znalou práva na zabezpečenie právnej pomoci, a to aj prostredníctvom Centra
právnej pomoci.  Keďže žalovaná opakovane žiadala o odročenie pojednávania z tých istých dôvodov,
pričom súd prvej inštancie mal preukázané, a to zo žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej pomoci,
ktorú doložila súdu k žiadosti o odročenie pojednávania na deň 05. 09. 2018, že túto žiadosť podala
až 20. 08. 2018, teda v krátkej dobe pred druhým termínom pojednávania vo veci, je preto dôvodné
takýto postup považovať zo strany žalovanej za obštrukciu. Súd preto správne vyhodnotil, že dôvod
uvádzaný žalovanou v podanej žiadosti doručenej súdu 04. 09. 2018 s prihliadnutím na predchádzajúce
konanie žalovanej, nie je dôvodným pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Odvolací
súd teda uzatvára, že odvolacia námietka žalovanej v podanom odvolaní, že súd tým vo veci konal a
rozhodol na pojednávaní 05. 09. 2018, porušil právo na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Odvolací
súd uvádza, že nič nebránilo žalovanej dostaviť sa na pojednávanie dňa 05. 09. 2018. Zároveň nesplnila
dôkaznú povinnosť, keď napriek tomu, že v odpore uvádzala, že pri zisťovaní neoprávneného odberu
bol prítomný p. domovník X. a súd žalovanú vyzval, aby zabezpečila jeho účasť na pojednávaní, takýto
dôkaz žalovaná ako strana sporu, v konaní pred súdom nezabezpečila, čo nemôže byť na ťarchu
žalobcu. K námietke žalovanej, ktorú uplatnila aj v konaní pred súdom prvej inštancie, že   dokumentácia
zo strany žalobcu bola zmanipulovaná, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie v konaní pred súdom prvej
inštancie žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako odvolací súd k odvolacej námietke žalovanej vo
vzťahu k tvrdenej nesprávnosti výpočtu výšky škody uvádza, že žalovaná takýmto spôsobom uplatnenú
výšku škody prvýkrát namietala až v odvolacom konaní, v konaní pred súdom prvej inštancie námietky
uvádzané v podanom odvolaní vôbec nešpecifikovala. Z dôvodu koncentrácie konania v konaní pred
súdom prvej inštancie, nemožno na toto nové tvrdenie žalovanej v podanom odvolaní prihliadať.

10. Odvolací súd uvádza, že podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.



13. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. S prihliadnutím na horeuvedené zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku sa uplatňuje
koncentrácia konania v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Žalovaná žiadnym spôsobom vo vzťahu k nesprávnosti výpočtu žalovanej pohľadávky, škody
z titulu neoprávneného odberu tak, ako ich uviedla v podanom odvolaní, v konaní pred súdom prvej
inštancie neuplatnila. Pričom v súdenej veci sa v tomto prípade nejedná o novotu v zmysle § 366 CSP.
Na tieto tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní o nesprávnosti výpočtu výšky škody preto odvolací súd
nemohol ani prihliadnuť.

16. Rovnako za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovanej v podanom odvolaní, že žalobca
náležite nepreukázal dostatok svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd
prvej inštancie sa otázkou vecnej aktívnej legitimácie  žalobcu v konaní zaoberal, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že vecná aktívna legitimácia žalobcu v konaní vyplýva
z ust. § 3 písm. b) bod 3 zák. č. 251/2012 Z. z., ktorú skutočnosť žalobca preukázal pripojeným listinným
dôkazom a to rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj výpisom z obchodného registra,
s ktorým vyhodnotením odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje. Túto námietku preto z týchto
dôvodov nemožno považovať za dôvodnú.

17. Na záver odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe dôkazov
predložených v konaní pred súdom, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu. Na základe
zisteného skutkového stavu vykonal náležité právne posúdenie v zmysle § 39 ods. 13, § 36 ods. 2 písm.
c), § 46 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie napadnutý odvolaním, teda vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil.

18. Odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa trov konania, súd
prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol úspešnou stranou sporu
rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov
bude rozhodnuté postupom v zmysle  §  262 ods. 2 CSP, keď o výške týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

19. Odvolací súd ešte na záver poukazuje na to, že preskúmaním veci nezistil, že by súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/),
alebo že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP).  Nie je daný ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože pokiaľ
žalovaná v odpore uvádzala  domovníka p. X., súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť tohto svedka
na pojednávanie dňa 05. 09. 2018, ktorú povinnosť však žalovaná nesplnila.  Rovnako v súdenej veci
nie je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) tak, ako to už odvolací súd uviedol vyššie. Na
základe už hore uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
podaného odvolania ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,
aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli, keď vyjadrenie k odvolaniu podával zamestnanec žalobcu, nevznikol
žalobcovi ani nárok na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/163/2017", "guid": "5f61f43e-9bc0-4dda-91a5-d1b63ee96c75:f770dd8c-b255-469d-93f8-b7a49bd63613", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7a0b0311-bad5-4a9c-92cb-3bbc015907d0:484580af-d091-4a91-b030-cf33ea611308", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/163/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/163/2017 z 2. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2017-05-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7a0b0311-bad5-4a9c-92cb-3bbc015907d0:484580af-d091-4a91-b030-cf33ea611308"}], "citovane_v": [{"guid": "afbf6049-37b2-488a-bfa0-800456a6142d:3447f967-883c-49be-b346-9299b858f294", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1", "spisova_znacka": "17Co/75/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/75/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1"}, {"guid": "afbf6049-37b2-488a-bfa0-800456a6142d:530794df-3baa-415d-9670-4664f0fbe09e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1", "spisova_znacka": "17Co/75/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/75/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1"}, {"guid": "afbf6049-37b2-488a-bfa0-800456a6142d:699eb824-806e-4567-8fbe-a81d2693c0d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1", "spisova_znacka": "17Co/75/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/75/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119241196.1"}]}