Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/427/2017 z 26. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2019, sp. zn. 16Co/427/2017, ECLI:SK:KSBB:2019:6115222810.2 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/427/2017 | ECLI:SK:KSBB:2019:6115222810.2 | 2019-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zodpovednosť za škodu, Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 139 ods. 1 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 420 ods. 2 OZ, § 438 OZ, § 441 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 457 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14923154-217e-4382-83a5-d299dc140c1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115222810.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/427/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222810
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115222810.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov JUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu K. K., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom W. I.,
R. XXX/X, živnostník, IČO: 41 307 143, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Marian Dzuroška,
s. r. o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 468/31, IČO: 47 254 513, proti žalovanému
K. T., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. D., I., D. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou
URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie
12.016,20 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/406/2015-235 zo dňa 19. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
12.016,20 EUR s prísl. Žalovaná suma pozostávala zo sumy 4.400 EUR, ktorú uhradil dňa 27. 05. 2013
na účet vedený v Slovenskej sporiteľni na základe zmluvy o dielo č. 1/2012 zo dňa 28. 11. 2012 ako
zálohu za 200 m3 drevnej hmoty, ďalej zo sumy 3.559,86 EUR, ktorú vyčíslil ako náklady na ťažbu
drevnej hmoty a zo sumy 4.056,34 EUR, ktorou vyčíslil ušlý zisk.

2. Žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Zastupoval na základe splnomocnenia všetkých
podielových spoluvlastníkov uvedených na liste vlastníctva 2658 v kat. úz. Klenovec. Žalovaný
nikdy nekonal na vlastný účet a vo vlastnom mene. Podieloví spoluvlastníci, ktorí ho splnomocnili,
predstavovali nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností. Nadpolovičnú väčšinu
spoluvlastníkov na splnomocnení potvrdil aj Okresný úrad Rimavská I., pozemkový a lesný odbor.
Zo splnomocnení predložených súdu vyplývalo, že žalovaný bol oprávnený konať a zastupovať
záujmy všetkých podielových spoluvlastníkov. Konaním žalovaného vznikli práva a povinnosti priamo
spoluvlastníkom. Žalobca nemohol predpokladať, že 116.000 m2 pozemkov na LV XXXX v kat. úz.
J., na ktorých bola vykonávaná ťažba, je vo vlastníctve žalovaného. Finančné prostriedky, ktoré získal
predajom vyťaženej drevnej hmoty, poukázal na osobný účet z dôvodu, že na viazanej vkladnej knižke
sú zložité bankové operácie a mal na to súhlas spoluvlastníkov.

3. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zmluvy, ktorej predmetom bol odkup dreva na pni. Z fa
č. 1/2012 je zrejmý dodávateľ a odberateľ. Nebola sporná skutočnosť, že zmluvu o dielo č. 1/2012 zo
dňa 28. 11. 2012, v zmysle ktorej nároky uplatnil žalobca, uzavrel žalovaný aj ako zástupca ostatných
spoluvlastníkov. Žalovaný zmluvu neuzavrel bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, žalobca neťažil
drevo len vo výške podielu žalovaného.

4. Okresný súd sa najskôr zaoberal vecnou legitimáciou, ktorá vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného
práva. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vzťah



spoluvlastníkov k tretím osobám upravuje § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri tom treba rozlišovať
právne úkony, týkajúce sa celej veci a úkony týkajúce sa iba podielu. Aj v prípade neplatnosti zmluvy
sa zmluva týka celej nehnuteľnosti, nejde len o podiel žalovaného ako spoluvlastníka, ktorý zmluvu
uzavrel. Predmetné ustanovenie zakladá pasívnu solidaritu spoluvlastníkov, ktorá vzniká akonáhle
niektorý spoluvlastník alebo spoluvlastníci urobili právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Ak protiprávny
stav spôsobuje len niektorý zo spoluvlastníkov, je pasívne legitimovaný len tento spoluvlastník, ak je
protiprávny stav spôsobovaný samotnou vecou, sú pasívne legitimovaní všetci spoluvlastníci.

5. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neoznačil na strane žalovaných všetkých
spoluvlastníkov. Vychádzal z toho, že „ide o úkony týkajúce sa celej veci" a z procesného hľadiska
spoluvlastníci nehnuteľností, na ktorých vykonával žalobca ťažbu podľa zmluvy uzavretej so žalovaným,
tvoria podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerozlučné procesné spoločenstvo. Pod režim právnej
úpravy uvedenej v § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka patria aj prípady vzťahujúce sa k spoločnej
veci, ktoré majú základ v protiprávnych úkonoch, spravidla náhrady škody, ako to judikatúra pripúšťa vo
vzťahu k aktívnej solidarite a v bezdôvodnom obohatení.

6. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 30. 11. 2017 namietal neúplné zistenie skutkového stavu
a nesprávne právne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný na pojednávaní 13. 06. 2017
uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom lestného porastu JPRL 42900 na ktorý sa vzťahovala zmluva
a spoluvlastníci nemajú založené združenie. Okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu,
že treba rozlišovať vnútorné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, ktoré sa riadia § 137 Občianskeho zákonníka
a vzťahy vonkajšie, založené vzťahom spoluvlastníkov a žalobcu ako tretej osoby. Podľa § 139 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. To platí aj na prípady majúce základ v protiprávnych
úkonoch (náhrady škody) alebo objektívnych stavoch (bezdôvodné obohatenie). Z toho dôvodu pre
pasívnu solidaritu spoluvlastníkov platí režim § 511 Občianskeho zákonníka a oprávnenie žalobcu
domáhať sa náhrady škody a bezdôvodného obohatenia proti ktorémukoľvek spoluvlastníkovi, v tomto
prípade proti žalovanému, s ktorým uzavrel zmluvu. Žalovanému nič nebráni vysporiadať sa s ostatnými
spoluvlastníkmi podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaný po zrealizovaní ťažby žalobcom
tomuto drevnú hmotu bez zaplatenia odňal z dispozície a odpredal spoločnosti Budovec s. r. o.. Takéto
konanie bolo protiprávne, bolo porušením zmluvnej povinnosti a viedlo k vzniku škody na strane
žalobcu. Tým je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a škodou. Žalobca sa
naviac na úkor žalobcu obohatil, keď pod zámienkou vyplatenia časti drevnej hmoty prevzal od žalobcu
sumu 4.400 EUR. V tejto hodnote znemožnil žalobcovi drevnú hmotu použiť, lebo potom, ako žalobca
drevnú hmotu nachystal, neprešla do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný ju žalobcovi odňal tým, že
ju z miesta uskladnenia bez vedomia žalobcu odviezol a predal. Ďalej tvrdil, že žalovaný nekonal ako
podielový spoluvlastník. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaného uviedol, že
žalovaný len citoval časť napadnutého rozsudku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval,
že žalobca neoznačil správne žalovaného. Žalovaný konal ako jeden z mnohých podielových
spoluvlastníkov, výlučne na základe udeleného splnomocnenia podielových spoluvlastníkov, tvoriacich
väčšinu. Jeho konanie zaväzovalo všetkých podielových spoluvlastníkov. Argument žalobcu ohľadne
obohatenia o sumu 4.400 EUR neobstojí, nakoľko suma bola vložená na vkladnú knižku zriadenú
podielovými spoluvlastníkmi.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie. Nesprávne
posúdenie právnej normy vyplýva zo skutkového stavu, ktorý má základ v tvrdenom porušení zmluvného
vzťahu, resp. v neplatne uzavretej zmluve.

9. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako živnostník na základe zmluvy o dielo odkúpil od
majiteľov lesného porastu JPRL 42900 zastúpených žalovaným, drevnú hmotu za kúpnu cenu XX E./
m3. Po vydaní súhlasu na ťažbu dreva v rozsahu XXX mX zo dňa XX. XX. XXXX a zaplatení zálohy
X.XXX E., ktorú žalobca uhradil na určený účet, začal realizovať so súhlasom žalovaného ťažbu dreva.



G. vykonával jeden mesiac, vyťaženú drevnú hmotu - smrek okolo XXX mX označil predelenou ciachou
a uskladňoval na určený sklad. Dňa 14. 08. 2013 žalobca zistil, že ním vyťažená drevná hmota bola zo
skladu odcudzená. V trestnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako poškodený, sa zistilo, že túto
drevnú hmotu v množstve najmenej 248,941 m3 žalovaný odpredal spoločnosti Budovec, s. r. o., za
sumu 13.092,90 EUR. Podľa vyjadrenia Lesov Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod Rimavská
Sobota z 19. 02. 2014, výška nákladov na ťažbu drevnej hmoty smrek pozostávajúcich z ťažby dreva,
približovania na vývozné miesto a na odvozné miesto a z výroby sortimentov na odvoznom mieste,
predstavuje sumu 14,30 EUR/m3. Z uvedeného žalobca vyčíslil svoje náklady na ťažbu 248,941 m3
sumou 3.559,86 EUR. Žalobca vyčíslil ušlý zisk z 248,941 m3 odňatej drevnej hmoty ako rozdiel medzi
kúpnou cenou, ktorú zaplatila žalovanému spoločnosť Budovec, s. r. o., po odrátaní sumy 5.476,702
EUR, ktorú mal podľa dohody zaplatiť žalobca žalovanému (22 EUR/m3 x 248,941 m3) a odrátaní
nákladov žalobcu s ťažbou v sume 3.559,86 EUR.

10. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456, veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

11. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné, pretože skutkové a právne posúdenie veci bolo predčasné,
dokazovanie a závery okresného súdu nezodpovedali predmetu konania a žalovanému skutkovému
stavu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca vykonal na svoje náklady ťažbu drevnej hmoty, ktorú mal odkúpiť
za dohodnutú kúpnu cenu na základe zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným. To, že zo zmluvy, ktorú so
žalobcom uzavrel žalovaný, vyplývali práva a povinnosti aj pre ostatných spoluvlastníkov, a teda, že
zmluva mala zaväzovať všetkých spoluvlastníkov, nemožno vykladať tak, že pod režim právnej úpravy §
139 ods. 1 Občianskeho zákonníka patria prípady, ktoré majú základ v protiprávnych úkonoch, spravidla
náhrady škody, ako to judikatúra pripúšťa vo vzťahu k aktívnej solidarite a v bezdôvodnom obohatení.



12. Nerozlučné spoločenstvo možno vyvodiť vzhľadom na povahu veci alebo zo zákona, kedy musí
rozsudok znieť proti všetkým žalovaným jednotne. Okresný súd vyvodil nerozlučné spoločenstvo zo
zákona, ale nevysvetlil, ako ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka dopadá na posudzovanú
vec. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že jeho konanie zaväzovalo všetkých podielových spoluvlastníkov,
okresný súd prehliadol, že žaloba smeruje k zavinenému porušeniu povinnosti žalovaného a pokiaľ
tento konal aj v mene spoluvlastníkov, potom zodpovednosť ostatných spoluvlastníkov a ich pasívnu
legitimáciu popri žalovanom lepšie vyjadruje právna úprava v § 420 ods. 2, a nie § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka. O nerozlučné spoločenstvo nejde len z dôvodu solidarity. Rozsudok pôsobí
len voči žalovanému a pre ostatných solidárnych dlžníkov (škodcov, resp. spoluvlastníkov) netvorí vec
rozsúdenú.

13. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, okresný súd vychádzal iba z toho, že nehnuteľnosť,
na ktorej žalobca vykonal ťažbu dreva, bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Žalobca
tvrdil, že spoluvlastníci nehnuteľnosti nekonali na základe zmluvy o združení ani ako pozemkové
spoločenstvo. Obrana žalovaného spočívala v tom, že konal ako spoluvlastník nielen sám za seba,
ale na základe poverenia aj za ostatných spoluvlastníkov. Z odôvodnenia škody nevyplýva, že by táto
bola spôsobená samotnou nehnuteľnosťou a na nej sa nachádzajúcom poraste smreka, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Nejde ani o protiprávny stav spôsobený takou vecou.
Uplatnené nároky vyplývajú z porušenia zmluvy. Okresný súd opomenul posúdiť pasívnu legitimáciu zo
zodpovednostného vzťahu žalovaného ako osoby konajúcej za seba v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ďalej ako osoby konajúcej za iných podľa § 420 ods. 2, prípadne aj podľa § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ak by výlučná zodpovednosť žalovaného nebola preukázaná.

14. Žalobca uplatňuje náhradu škody a ušlý zisk proti žalovanému, s ktorým uzavrel zmluvu. Žalobca
netvrdil, že škodu a ušlý zisk popri žalovanom zavinili aj iné osoby. Okresný súd nerozlišoval pasívnu
solidaritu jedného alebo viacerých škodcov (zodpovedných subjektov) a pasívnu vecnú legitimáciu
nerozlučných spoločníkov. Okresný súd vychádzal z toho, že za škodu sú zodpovední v zmysle §
139 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetci spoluvlastníci, čo vzhľadom na obsah žaloby a doterajšie
dokazovanie nebolo preukázané. Úprava spoločnej zodpovednosti viacerých osôb zodpovedných za
škodu vychádza zo zásady solidarity, spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, ktorá je v zmysle § 438
ods. 1 Občianskeho zákonníka pravidlom. Okresný súd opomenul, že aj pri solidárnom záväzku na
náhradu škody môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, ktorí sa
vo vzájomnom pomere vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo/43/2010 zo dňa 29. 02. 2012). Zo zákonnej úpravy náhrady škody nemožno vyvodiť záver, že účinky
rozhodnutia sa musia vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov. Obdobný záver zaujal súd v prípade
škody spôsobenej zatečením vody v byte žalovanej, ktorá neúspešne namietala, že vo vzťahu k tretím
osobám (poisťovni) majú podieloví spoluvlastníci v bytovom dome postavenie solidárnych dlžníkov (KS
Trnava sp. zn. 13Co/290/2017).

15. Okresný súd sa nezaoberal tým, že žalovaný bol trestne stíhaný v súvislosti s konaním, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoje nároky. Trestná vec bola vedená na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp. zn. 11 T/170/2014 a tento spis je pripojený. Rozsudkom č. k. 11T170/2014-304 zo dňa 19. 04.
2016 (č. l. 83-90), ktorý nadobudol právoplatnosť, bol žalovaný spod obžaloby pre trestný čin krádeže
ku škode XX. K. oslobodený, pretože skutok nebol trestným činom. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva
záver súdu v trestnom konaní, ktorý považoval zmluvu o dielo č. 1/2012 za neplatný právny úkon z
dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti (s. 12 odôvodnenia trestného rozsudku).

16. V prípade neplatnej zmluvy platí pravidlo, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal a všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Pokiaľ sa okresný
súd nevysporiadal s tým, či zmluva bola uzavretá platne, jeho právne posúdenie toho, že vrátenie
bezdôvodného obohatenia mal žalobca požadovať od všetkých spoluvlastníkov, bolo predčasné. Ak by
sa zistili dôvody neplatnosti zmluvy, potom tiež nemožno bez ďalšieho zodpovednosť za škodu prenášať
zo žalovaného aj na ostatných spoluvlastníkov.

17. Odvolací súd dodáva, že aj pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia solidárny záväzok
spoluvlastníkov nevyplýva z existencie nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve, ale zo zmluvy, ktorú aj v



mene ostatných spoluvlastníkov uzavrel žalovaný. Bez uvedeného právneho úkonu by solidarita na ich
strane nevznikla. Aj v tom prípade dotknutá strana môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo
solidárnych dlžníkov. Len z dôvodu spoluvlastníctva k veci, ktorej sa týkal predmet zmluvy (ťažba dreva
na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve), nemožno vyvodiť existenciu nerozlučného procesného
spoločenstva. Ani v tomto prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo len z dôvodu solidarity. Rozsudok
pôsobí len voči žalovanému a pre ostatných solidárnych dlžníkov, ktorých solidarita nemá základ vo
vecno-právnom vzťahu vyplývajúcom zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale v porušení zmluvného
vzťahu, netvorí prekážku veci rozsúdenej.

18. V ďalšom konaní okresný súd posúdi, či zmluva, z ktorej právne nároky uplatnil žalobca voči
žalovanému, bola uzavretá platne alebo je neplatná a z akých dôvodov, čo má význam z hľadiska
žalobou uplatnených nárokov. Okresný súd znova posúdi, či žalobca zodpovedá výlučne z dôvodu svojej
subjektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čomu nasvedčuje to,
že sám konal ako spoluvlastník. Ak zavinenie svedčí aj ostatným podielovým spoluvlastníkom, posúdi,
či zodpovednosť žalovaného a ostatných spoluvlastníkov je solidárna alebo ide o odôvodnený prípad
delenej zodpovednosti žalovaného a ostatných podľa § 438 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ak by však okresný súd posúdil zmluvu ako neplatnú, potom bez ďalšieho nemožno zodpovednosť za
škodu prenášať zo žalovaného aj na ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na obranu žalovaného na
pojednávaní 06. 04. 2017, že žalobca ťažil drevo v rozpore s dohodou a predložil o tom rozhodnutie
Okresného úradu Rimavská Sobota o uložení pokuty pre žalobcu a ďalšie písomnosti (č. l. 100-
117), bude povinnosťou súdu vysporiadať sa so zavinením poškodeného podľa § 441 Občianskeho
zákonníka.

19. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,



ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.

Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.