Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/154/2019 z 16. 7. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. júla 2019, sp. zn. 23S/154/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200423.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/154/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200423.1 | 2019-07-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 96 ods. 2 zákona č. 2913/1992 Zb., § 203 ods. 4 zákona č. 2913/1992 Zb., § 96 ods. 1 zákona č. 2913/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14ae2e05-fcab-43b5-8a27-ad620ae79d4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200423.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/154/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200423
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200423.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: EURO-MONT SK s.r.o., so sídlom Robotnícka 3905/6, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 46 206 094, zast. advokátom JUDr. Michal Badinský, ČSA 20, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 146353/2015 zo dňa 29. júna
2015, takto

r o z h o d o l :

I.   Súd žalobu  z a m i e t a.

II.  Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Colný úrad Bratislava, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím zn.
1095265/1/57549/2015 zo dňa 18.02.2015 dodatočne vymeral právnickej osobe EURO-MONT SK s.r.o.,
so sídlom Robotnícka 3905/6, 974 01 Banská Bystrica (do 08.10.2014 obchodné meno MIJAMI s.r.o.,
so sídlom Partizánska 1574/33, 965 02 Hriňová) colný dlh v celkovej výške 26.679,41 Eur.

2.  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastník konania - žalobca, ktorý bol dopravcom predmetného
tovaru, bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Nariadenia Rady
(EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len Colný kódex), podľa ktorého je dlžníkom osoba, ktorá má plniť povinnosti
vyplývajúce z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Právna povinnosť účastníka
konania ako dopravcu predmetného tovaru prepravovaného v colnom režime vonkajší tranzit vyplývala
z článku 96 odsek 2 Colného kódexu, podľa ktorého bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného
zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že
tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu Spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej
lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi
na zabezpečenie identifikácie tovaru. Uvedená právna povinnosť nebola účastníkom konania splnená.
Colný dlh v predmetnom prípade vznikol podľa článku 203 odsek 1 Colného kódexu, podľa ktorého
colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného
dohľadu. Okamihom vzniku colného dlhu bol deň 19.04.2012, t.j. deň nasledujúci po poslednom dni
lehoty na predloženého predmetného tovaru colnému úradu určenia. Z prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že colný úrad rešpektoval pri rozhodovaní právny názor odvolacieho orgánu, vyslovený v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a vytknutý nedostatok týkajúci sa absencie údajov o zistených
solidárnych dlžníkoch odstránil.



3. Proti rozhodnutiu Colného úradu Bratislava zn. 1095265/1/57549/2015 zo dňa 18.02.2015 podal
žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že v momente, keď sa dozvedel na základe pokynu
objednávateľa dopravy, a to príjemcu tovaru, ktorým bola právnická osoba INTER-INVEST GROUP,
s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, o zmene miesta vykládky tovaru, kontaktoval
Colný úrad určenia Banská Bystrica so žiadosťou o určenie ďalšieho postupu. Tovar vyložil v zmysle
pokynu príjemcu v Bratislave a v zmysle pokynu Colného úradu určenia Banská Bystrica si dal potvrdiť
zo strany príjemcu prebratie zodpovednosti za dodržanie colných predpisov. Tovar nebol vyložený na
pôvodnom mieste určenia s ohľadom na začiatok veľkonočných sviatkov, tiež preto, že tovar by sa mohol
začať kaziť (jednalo sa o cesnak biely, celková hmotnosť tovaru 15575 kg, krajina pôvodu Čína), pričom
účastník konania konal v zmysle pokynov objednávateľa dopravy a podľa zmluvy o preprave tovaru, keď
jeho pokyny boli pre neho záväzné.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 146353/2015 zo dňa 29.06.2015 odvolanie žalobcu odmietol a rozhodnutie
colného úradu potvrdil. Vyhodnotil všetky odvolacie námietky ako irelevantné. Konštatoval, že sa jedná o
objektívnu zodpovednosť účastníka konania podľa čl. 96 ods. 2 Colného kódexu v spojení s kvalifikáciou
za dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu, preto poukazovanie na obchodné
vzťahy s príjemcom predmetného tovaru je bezvýznamné. Tieto obchodné vzťahy nemajú vplyv na
zodpovednosť účastníka konania, či tretích osôb voči štátu pri realizácii colných operácií. Ani podpísanie
„Čestného prehlásenia“, ktorým na seba spoločnosť INTER-INVEST GROUP, s.r.o. prevzala daňovú
povinnosť nemá a nemôže mať vplyv na samostatne posudzovanú zodpovednosť účastníka konania,
ktorý mal v colnom režime tranzit postavenie prepravcu tovaru. Čestné prehlásenie tretej osoby nemôže
zbaviť osobu, ktorá má na základe príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov podstavenie
colného alebo daňového dlžníka zodpovednosti za tento colný alebo daňový dlh a povinnosti tento dlh
zaplatiť. Nie je však vylúčená spoločná solidárna zodpovednosť viacerých osôb, ktoré súčasne spĺňajú
podmienky právnej kvalifikácie dlžníka. K poukazovaniu žalobcu na to, že si nie je vedomý toho, že tovar
je odnímaný spod colného dohľadu, žalovaný uviedol, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda
zodpovednosť za výsledok určitého konania alebo nekonania, bez ohľadu na úmysel alebo zavinenie
zodpovednej osoby.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vytýkal žalovanému,
že nezohľadnil odvolacie námietky, že tovar nepredložil colnému úradu určenia nie svojvoľne, ale na
základe pokynu pracovníkov Colného úradu Banská Bystrica a pokynu objednávateľa prepravy, pričom
príjemca tovaru vystavil aj čestné prehlásenie o prevzatí zodpovednosti za dodržanie colných predpisov.

6.  Poukázal na znenie článku 203 odsek 3 Colného kódexu a tvrdil, že vychádzajúc z gramatického
výkladu štvrtého pododseku článku 203 odsek 3 Colného kódexu (dlžníkom je: - „prípadne taktiež“
osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného
režimu, do ktorého bol tovar prepustený) v spojení s gramatickým výkladom predchádzajúcich troch
pododsekov je zrejmý úmysel zákonodarcu vyvodiť zodpovednosť subjektov spadajúcich pod štvrtý
pododsek až vtedy, pokiaľ nebolo možné určiť zodpovedný subjekt zaradením do niektorých z kategórií
upravených predchádzajúcimi tromi pododsekmi. Slová „prípadne taktiež“ sa použili len pri štvrtom
pododseku a pri predchádzajúcich toto slovné spojenie absentuje.

7.  Konštatoval, že obdobný názor zastáva aj Európsky súdny dvor, pričom citoval bod 35, bod 37
a bod 38 rozsudku z 12.06.2014 vo veci C-75/13 a tiež citoval bod 33 z rozsudku C-542/11 zo dňa
27.06.2013. Tvrdil, že z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora vyplýva, že na určenie zodpovednosti za
colný dlh sa majú použiť primárne ustanovenia prvých troch pododsekov článkov 203 odsek 3 Colného
kódexu a v prípade, že za použitia týchto prvých troch pododsekov nebude možné určiť zodpovedný
subjekt, je ním v zmysle štvrtého pododseku hlavný zodpovedný podľa článku 96 odsek 1 Colného
kódexu, ktorým sa rozumie odosielateľ tovaru. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora  C-140/04
zo dňa 15.09.2005 uviedol, že v bode 41 Súdny dvor určil, že pod osobou, ktorá má plniť povinnosti
vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru v zmysle článku 203 odsek 3,  štvrtého pododseku Colného
kódexu, má sa rozumieť osoba, ktorá má tento tovar po vyložení predmetného tovaru v držbe na účel
zabezpečenia jeho premiestnenia alebo uskladnenia. Konštatoval, že žalobca predmetný tovar vyložil
na mieste určenia stanovenom prijímateľom tovaru a od tohto momentu tovar už nemal žalobca v držbe.



8. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 05.10.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. K skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu veci zopakoval argumentáciu uvedenú
v rozhodnutí napadnutom žalobou. K spochybňovaniu aplikovateľnosti ustanovenia článku 203 odsek
3, štvrtý pododsek Colného kódexu pri určení právnej kvalifikácie žalobcu ako dlžníka konštatoval, že
pri logickom, gramatickom a systematickom výklade textu jednoznačne vyplýva, že určitá osoba môže
byť právne kvalifikovaná ako dlžník podľa ustanovenia článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného
kódexu súčasne s tým, že iné osoby sú v rovnakej právnej veci súčasne právne kvalifikované podľa
zvyšných pododsekov článku 203 odsek 3 Colného kódexu. Zo slovného spojenia „prípadne taktiež
osoba ...“ jednoznačne vyplýva, že okrem iných osôb dlžníkov, ktorých právna kvalifikácia je uvedená
v článku 203 odsek 3, prvý až tretí pododsek Colného kódexu môže byť za dlžníka kvalifikovaná „tiež“
osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného
režimu, do ktorého bol tovar prepustený. V kontexte s takýmto výkladom je zrejmé, že žiaden žalobcom
uvádzaný úmysel zákonodarcu „vyvodiť zodpovednosť subjektov spadajúcich pod štvrtý pododsek až
vtedy, pokiaľ nebolo možné určiť zodpovedný subjekt zaradením do niektorých v kategórii upravených
predchádzajúcimi pododsekmi“ neexistuje.

9.  Žalobcom uvádzané časti rozsudkov Európskeho súdneho dvora sa žiadnym spôsobom netýkajú
prejednávanej právnej veci, pričom je zrejmé, že vychádzajú z odlišného skutkového a v zásade i
právneho stavu. Zodpovednosť žalobcu za vzniknutý colný dlh a jeho postavenie dlžníka podľa článku
203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu nevylučuje existenciu ďalších osôb, ktoré s ohľadom
na ich postavenie v príslušnom colnom režime, resp. s ohľadom na ich skutočné konanie vo vzťahu
k tovaru, budú právne kvalifikované ako dlžníci podľa iných pododsekov článku 203 odsek 3 Colného
kódexu. Žiaden z citovaných bodov jednotlivých rozsudkov nevylučuje súbežnú aplikáciu podľa článku
203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu s ostatnými pododsekmi článku 203 odsek 3 Colného
kódexu v prípade existencie viacerých osôb zodpovedných za vznik colného dlhu, t.j. viacej solidárnych
dlžníkov. Žalobcom citované rozsudky Súdneho dvora poukazujú na skutočnosť, že určitá osoba môže
byť uznaná za dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu, ak neprichádza do
úvahy právna kvalifikácia podľa podsekov 1 až 3 článku 203 odsek 3 Colného kódexu, teda pokiaľ sa
neuplatnia ustanovenia prvých troch zarážok. Pretože v prípade žalobcu sa ustanovenia prvých troch
pododsekov vo vzťahu k jeho osobe neuplatnili, prichádzala do úvahy právna kvalifikácia podľa štvrtého
pododseku  článku 203 odsek 3 Colného kódexu.

10.  Predmetný tovar nebol vyložený na colnom úrade určenia, ani na Colnom úrade Bratislava, resp. v
priestoroch určených colným úradom, ani nebol vyložený v priestoroch deklarovaného príjemcu tovaru,
ale došlo k jeho vyloženiu v skladových priestoroch tretej osoby - právnickej osoby ČEROZ SLOVENSKO
s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4/3000, 945 01 Komárno. Právna povinnosť žalobcu ako prepravcu tovaru
v colnom režime tranzit, ktorá je uvedená v článku 96 odsek 2 Colného kódexu, nemôže byť modifikovaná
alebo zrušená dohodou medzi prepravcom tovaru a treťou osobou, ale trvá počas celej prepravy tovaru
v colnom režime tranzit až do jeho riadneho ukončenia. Z uvedeného dôvodu nemá žiadne právne
účinky vo vzťahu k zákonom určenej zodpovednosti dopravcu tovaru prepravovaného v colnom režime
tranzit, ani vystavenie čestného prehlásenia o prevzatí zodpovednosti za dodržanie colných predpisov
spoločnosťou INTER-INVEST GROUP, s.r.o.

11.  Žalovaný uzavrel, že zo žiadneho žalobcom citovaného bodu rozsudkov Európskeho súdneho dvora,
ani z gramatického, či iného výkladu článku 203 odsek 3 Colného kódexu nevyplýva žalobcovo tvrdenie,
že na určenie zodpovednosti za colný dlh sa majú použiť primárne ustanovenia prvých troch pododsekov
článku 203 odsek 3 Colného kódexu a v prípade, že za použitia týchto prvých troch pododsekov
nebude možné určiť zodpovedný subjekt, je ním v zmysle štvrtého pododseku hlavný zodpovedný
podľa článku 96 odsek 1 Colného kódexu, ktorým sa rozumie odosielateľ tovaru. Právna kvalifikácia
žalobcu ako dlžníka podľa článku 203 odsek 3, štvrtý pododsek Colného kódexu zodpovedá zistenému
skutkovému stavu veci a konaniu žalobcu pri nakladaní s tovarom, ktorý bol prepustený do colného
režimu vonkajší tranzit. Konštatoval, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní komplexne vysporiadal so
všetkými odvolacími námietkami, pričom v podanej žalobe je jedinou námietkou žalobcom predložený
výklad použitia článku 203 odsek 3 Colného kódexu.

12. O žalobe rozhodol Krajský súd  v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/133/2015-27 zo dňa
25.11.2015 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného, a to z dôvodu nesprávneho použitia článku 203 odsek
3 Colného kódexu zohľadniac, argumentáciu Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej zodpovedný subjekt



prichádza do úvahy, až pokiaľ sa neuplatnia ustanovenia prvých troch zarážok odseku 3 článku 203
Colného kódexu. Štvrtý pododsek sa použije až vtedy, ak nebolo možné určiť zodpovedný subjekt
v zmysle predchádzajúcich pododsekov. V predmetnej veci však boli zistené zodpovedné subjekty
podľa predchádzajúcich pododsekov, preto aplikácia štvrtého pododseku vo vzťahu ku žalobcovi nebola
použitá správne.

13. Na základe podaného odvolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Sžf/21/2016 zo
dňa 23.05.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. O žalobe rozhodol správny súd opakovane rozsudkom č. k. 23S/133/2015-63 zo dňa 27.09.2017
tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zotrval na svojom stanovisku
ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným v súvislosti s použitím článku 203 ods. 3
Colného kódexu. Navyše zaujal názor, že colný úrad a žalovaný pochybili, ak pri rozhodovaní neprihliadli
na to, že ďalšou nevyhnutnou podmienkou pri určení zodpovednej osoby podľa štvrtého pododseku je
skutočnosť, že subjekt musí mať tovar, ktorý má byť predložený colnému orgánu, vo svojej držbe. Ak
dôjde k vyloženiu tovaru, povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia v zmysle článku 203 ods. 4
štvrtého pododseku Colného kódexu prechádzajú na držiteľa tovaru, a teda ďalej zodpovednou osobou
už nemôže byť po vyložení tovaru subjekt, ktorý vykonal prepravu tovaru.

15. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného, kasačný súd - Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/6/2018 zo dňa 30.04.2019 zrušil rozsudok správneho súdu č. k.
23S/133/2015-63 zo dňa 27.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Správny súd pokračoval v konaní a na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1
písm. d) SSP. Pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe a
navrhol jej vyhovieť. Uviedol, že spoločnosť žalobcu je prepravnou spoločnosťou, dlhodobo pôsobiacou
na trhu. V predmetnom prípade sa žalobca riadil pokynmi objednávateľa prepravy, resp. aj pokynmi
colného úradu, preto necíti zodpovednosť za colný dlh. Napokon, nový Colný kódex dal za pravdu ich
stanovisku, keď v zmysle článku 124 ods. 1 písm. h) Colného kódexu dochádza k zániku colného dlhu,
ak tento vznikol v prípade, ak porušenia, ktoré viedli k vzniku colného dlhu, nemali zásadný vplyv na
riadne uplatňovanie príslušného colného režimu a nepredstavovali pokus o podvodné konanie, pričom
tvrdil, že o takéto konanie v prípade žalobcu jednoznačne nešlo. Podotkol, že vyslovený právny názor
Najvyšším súdom SR považuje žalobca za nespravodlivý.

17. Správny súd po opätovnom prejednaní veci (vedie sa pod novou sp. zn. 23S/154/2019), viazaný
vysloveným právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP, správny súd vec opätovne
prejednal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

18. Podľa článku 96 odsek 1 Colného kódexu (vždy platného v čase vydania rozhodnutia žalovaného);
hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu Spoločenstva. Je zodpovedný
za:
a/ predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za
dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru;
b/ dodržanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný colný režim Spoločenstva.

19. Podľa článku 96 odsek 2 Colného kódexu; bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného
zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že
tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu Spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej
lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi
na zabezpečenie identifikácie tovaru.

20. Podľa článku 203 ods. 1 Colného kódexu; colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru,
ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu.

21. Podľa článku 203 ods. 2 Colného kódexu; colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod
colného dohľadu.



22. Podľa článku 203 odsek 3 Colného kódexu; dlžníkmi sú:
- osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,
- akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé, alebo si mali byť vedomé
toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,
- akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali, a ktoré si boli
alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného
dohľadu a
- prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo
z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

23. Podľa článku 213 Colného kódexu; ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko
osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.

24. V zmysle záveru kasačného súdu, správny súd konštatuje, že medzi procesnými stranami je spor
o výklad článku 203 ods. 3 Colného kódexu, konkrétne štvrtého pododseku v tom zmysle, či slovné
spojenie „prípadne taktiež“, ktoré je použité v úvode štvrtého pododseku, vyníma colného dlžníka
určeného podľa tohto ustanovenia z okruhu colných dlžníkov určených podľa pododsekov 1 až 3, t. j.,
či toto slovné spojenie vyjadruje alternatívu (buď/alebo) alebo kumuláciu (a/alebo).

25. Kasačný súd konštatoval, že aj s ohľadom na iné jazykové mutácie predmetného slovného spojenia,
tak ako sú uvedené v žalobcom citovanej anglickej, francúzskej, nemeckej, či poľskej verzii Colného
kódexu, je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že výraz „prípadne taktiež“ vyjadruje možnosť
uváženia pre colný orgán, či s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu určí colného dlžníka podľa
štvrtého pododseku článku 203 ods. 3 Colného kódexu. Použitá gramatická forma celkom určite
nevyjadruje, že štvrtý pododsek možno  použiť len vtedy, ak nie je možné určiť colného dlžníka
podľa prechádzajúcich pododsekov, resp., že by sa zákonné kritériá pre určenie colného dlžníka podľa
pododsekov 1 až 3 vylučovali s kritériami podľa pododseku 4 (bod 21 odôvodnenia rozsudku sp. zn.
1Sžfk/6/2018 zo dňa 30.04.2019).

26. Z právneho názoru kasačného súdu, ktorým je správny súd viazaný vyplýva, že pluralita dlžníkov
môže vzniknúť aj za účasti dopravcu tovaru, ktorý tovar prepravuje v rámci režimu tranzitu spoločenstva
a je povinný ho predložiť colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých
colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru (článok 96 ods. 2 Colného kódexu).

27. Z dôvodov uvedených v odôvodnení zrušujúceho rozsudku kasačného súdu je zrejmé, že
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-542/11 sa na posudzovanú vec žalobcu nevzťahuje. Rovnako
nemožno na daný prípad použiť ani závery rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci C-75/13, ako
aj rozhodnutie vo veci C-140/04. Otázka držby tovaru nie je podstatná v prípade určenie colného
režimu vonkajšieho tranzitu, významná je len v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z dočasného
uskladnenia tovaru, čo nie je posudzovaný prípad žalobcu.

28. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Správny súd poznamenáva, že pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia,
ktoré bolo vydané 29.06.2015 je právne irelevantná následná zmena právnej úpravy, prijatie nového
Colného kódexu. Predchádzajúca právna úprava, ktorá bola aplikovaná orgánom verejnej správy pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia prísnejšie posudzovala okolnosti vzniku colného dlhu vo vzťahu k
osobám zodpovedným za vznik colného dlhu, nezohľadňovala, či porušenia mali alebo nemali zásadný
vplyv na riadne uplatňovanie príslušného colného režimu a či predstavovali, resp. nepredstavovali pokus
o podvodné konanie. Významným bolo len preukázanie porušenia príslušných článkov Colného kódexu,
k čomu v prípade žalobcu došlo.

30. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438  ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť  a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.