Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/5/2019 z 19. 8. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. augusta 2019, sp. zn. 20Sa/5/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200229.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/5/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200229.1 | 2019-08-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, SP, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b507116-4e81-49cc-8737-bf26d8d960ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200229.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu:
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX B., zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Spáčom,
so sídlom Ul. SNP 96, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.:1795-2/2017 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1795-2/2017 zo dňa 30.
januára 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená výška trov konania. Výšku trov
konania súd určí samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe prešetrenia podnetu bola u G. G., bytom Z. č. XX, B. (ďalej len „žalobca“) vykonaná
veterinárna kontrola, výsledkom ktorej bolo vydanie opatrenia z 17.06.2015, ktorým Regionálna
veterinárna a potravinová správa v Žiari nad Hronom (ďalej len „orgán prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový orgán“), s platnosťou a účinnosťou od 17.06.2015 nariadila žalobcovi zabezpečiť v
termíne do 14.08.2015 identifikáciu a registráciu troch kusov hovädzieho dobytka chovaného na farme
žalobcu v Z.. Vydaný bol aj rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým obvinenému z priestupku,
ktorým bol žalobca, prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 150,- Eur na základe zistenia, že v
jeho farme v Z. sa nachádzali tri kusy hovädzieho dobytka, ktoré neboli individuálne označené a neboli
registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, čím žalobca porušil povinnosť podľa § 37 ods.
2 písm. b/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o veterinárnej starostlivosti“). Uvedený stav bol zistený veterinárnou kontrolou vykonanou dňa
26.05.2015. Podľa prvostupňového orgánu žalobca naplnil svojím konaním, resp. opomenutím znaky
skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti. Na základe
včas podaného odporu žalobcu sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušil a prvostupňový orgán po
dodatočnej veterinárnej kontrole vykonanej 02.09.2015 a 29.09.2015 v neprítomnosti žalobcu prejednal
priestupok podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, za ktorý mu uložil pokutu vo
výške 150,- Eur. Priestupok prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia skutkovo a právne vymedzil tým,
že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o veterinárnej starostlivosti,
podľa ktorej je vlastník povinný zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat podľa
osobitných predpisov. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodla Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 3936/2015 z 28.12.2015, ktorým



prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že žalobcu uznala vinným zo spáchania tohto priestupku, pričom
doplnila čas spáchania priestupku a špecifikovala uloženú sankciu podľa zákona.

2. Proti označenému rozhodnutiu o odvolaní bol podaný protest prokurátora Krajskej prokuratúry v
Bratislave, ktorému bolo vyhovené s tým, že žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, ktorý
s poukázaním na § 1, § 12 ods. 2, § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) a § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a na konkrétne
ustanovenia Zákona o veterinárnej starostlivosti týkajúce sa jednotlivých skutkových podstát priestupkov
podľa tohto zákona skonštatoval, že konajúce správne orgány sa týmito ustanoveniami neriadili.
Prokurátor argumentoval tým, že v spisovom materiály sú zadokumentované prinajmenšom ďalšie dva
priestupky žalobcu ako obvineného, ktorých sa dopustil v súbehu a ktoré boli prvostupňovému orgánu
známe už v čase prejednania priestupku. Napriek tomu im nevenoval žiadnu pozornosť. Prokurátor
uzavrel, že správne orgány prejednávajú priestupok ex officio, teda z úradnej povinnosti a nie je
vecou ich rozhodnutia, ktorý zistený priestupok prejednajú a ktorý nie. Zákonodarca tým postihuje
nedodržiavanie právnych predpisov, ktorých dodržanie je dôležité z hľadiska ochrany verejného záujmu,
či je to verejný poriadok alebo ochrana zdravia. Orgán prvého stupňa teda mal vykonať spoločné konanie
o viacerých zistených priestupkoch obvineného a uložiť sankciu s prísnejším postihom. Žalovaný v
závere rozhodnutia o proteste prokurátora skonštatoval, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav
veci a ďalšie skutky tak, ako sú uvedené v proteste prokurátora. Prvostupňový orgán bude musieť
znovu preskúmať, došetriť, doplniť dokazovanie a upovedomiť o tom žalobcu s možnosťou vyjadriť sa
k nim a vydať nové rozhodnutie. Na základe zrušenia rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. 3936/2015
z 28.12.2015 žalovaný rozhodnutím č. 3936-2/2015 z 26.10.2016 opätovne rozhodoval v odvolacom
konaní a týmto rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení sa opätovne stotožnil s dôvodmi podaného protestu
prokurátora a zdôraznil, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na základe čoho bude
musieť prvostupňový orgán vec došetriť, doplniť dokazovanie a upovedomiť o tom žalobcu a vydať nové
rozhodnutie.

3. Následne bola dňa 15.12.2016 u žalobcu prvostupňovým orgánom vykonaná opätovne veterinárna
kontrola a bolo vydané upovedomenie o začatí konania o priestupku s predvolaním na ústne
pojednávanie žalobcu 13.01.2017, ktorým mu bolo oznámené, že sa začína konanie o viacerých
priestupkoch na úseku veterinárnej starostlivosti, ktorých sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil
identifikáciu a registráciu troch kusov hovädzieho dobytka chovaných v mieste farmy v Z., ďalej
tým, že neohlásil zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred a tiež tým, že nezabezpečil
nakladanie so živočíšnymi vedľajšími produktmi, ktoré vznikli v súvislosti s jeho činnosťou, to znamená
pri zabíjaní hovädzieho dobytka na súkromnú spotrebu dňa 25.05.2015. Ďalej sa podľa upovedomenia
mal žalobca priestupku dopustiť tým, že maril výkon dodatočných veterinárnych kontrol v dňoch
02.09.2015 a 29.09.2015 a nevykonal v určenej lehote nariadené opatrenia. Taktiež sa mal žalobca
dopustiť priestupku aj tým, že nepredložil pri premiestňovaní zvierat orgánom veterinárnej správy
potrebné certifikáty a doklady. Priestupky, z ktorých bol žalobca obvinený boli prejednané prvostupňovým
orgánom dňa 17.03.2017 a následne ním bolo dňa 10.04.2017 pod č. 271/2017/428 vydané rozhodnutie
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupkov podľa
Zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že najneskôr dňa 22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný
deň vopred neohlásil zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú spotrebu príslušnej regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe. Ďalej bol uznaný vinným z priestupku na tom skutkovom základe,
že živočíšne vedľajšie produkty pochádzajúce zo zabíjačky neodovzdal fyzickej osobe, podnikateľovi
alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu a dňa 15.12.2015 nesplnil povinnosť
pri premiestňovaní zvierat predložiť orgánu veterinárnej správy certifikáty a doklady. Žalobca bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku aj tým, že nezabezpečil identifikáciu a registráciu troch kusov
hovädzieho dobytka chovaných na jeho farme, čo bolo zistené dňa 26.05.2015. Napokon bol postihnutý
za porušenie povinnosti umožniť vykonávanie veterinárnych kontrol, vyšetrení alebo inšpekcií zvierat a
iných produktov tým, že maril výkon dodatočných veterinárnych kontrol v mieste svojej farmy v Z. v dňoch
02.09.2015 a 29.09.2015 a nevykonal v určenej lehote nariadené opatrenia. Za uvedené priestupky bola
prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložená pokuta 1 000,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16,- Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán prvého stupňa popísal stav zistený
na základe opakovane vykonaných veterinárnych kontrol, pričom pri jednotlivých skutkových zisteniach



sa odvolával na konkrétne zápisnice alebo záznamy o vykonaní týchto kontrol. Prvostupňový orgán
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré
podrobne vysvetlil a vysporiadal sa s nimi. Prvostupňový orgán skonštatoval, že na základe dôkazov,
ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom má za preukázané, že žalobca neohlásil najneskôr
22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný deň vopred zabíjanie hovädzieho dobytka na súkromnú domácu
spotrebu príslušnej regionálnej a veterinárnej správe, čo bolo zistené počas veterinárnej kontroly
vykonanej dňa 26.05.2015. Rovnako dňa 25.05.2015 žalobca porušil povinnosť hlásiť a odovzdať
živočíšne vedľajšie produkty fyzickej osobe, podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich
zber a prepravu. V odôvodnení ďalej poukázal na to, akým spôsobom mal za preukázané spáchanie
všetkých ďalších jednotlivých priestupkov žalobcom.

4. O odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1795/2017
z 22.06.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výške uloženej sankcie, ktorú znížil na 700,-
Eur a tiež upresnil skutkové podstaty priestupkov, ktoré prvostupňový orgán bližšie nešpecifikoval, čo
žalovaný odstránil, pričom ich naplnenie považoval za priťažujúcu okolnosť. Podľa názoru žalovaného,
však prvostupňové rozhodnutie bolo vydané oprávnene a z dôkazov, ktoré boli zistené zákonným
spôsobom bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako obvinený z uvedených priestupkov sa týchto
priestupkov dopustil, pretože naplnil všetky znaky jednotlivých skutkových podstát podľa zákona o
veterinárnej starostlivosti. S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný nestotožnil, nesúhlasil s nimi
a považoval ich za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti.

5. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby bolo rozhodnutie žalovaného č. 1795/2017 z
22.06.2017 zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/5/2018 z 02.10.2018 a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu preklúzie dvojročnej prejednacej lehoty podľa § 20 ods.
1 Zákona o priestupkoch. Uplynutie zákonnej prejednacej lehoty bolo nepochybne zistené vo vzťahu k
opomenutiu žalobcu ohlásiť najneskôr do 22.05.2015, t.j. aspoň jeden pracovný deň vopred zabíjanie
hovädzieho dobytka na súkromnú domácu spotrebu príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej
správe a súčasne k porušeniu povinnosti hlásiť a odovzdať živočíšne vedľajšie produkty pochádzajúce
zo zabíjačky fyzickej osobe, podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu
(25.05.2015). Uvedené priestupky boli spáchané (dokonané) dňa 22.05.2015, resp. 25.05.2015, v ktoré
dni došlo k zavinenému porušeniu právnych povinností vyplývajúcich žalobcovi zo zákona (§ 23 ods.
1 písm. a/, § 29 ods. 5, ods. 6 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti) a k naplneniu všetkých
zákonných znakov skutkových podstát priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti podľa § 48 ods.
3 písm. m/, n/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, pričom právoplatne bolo o nich rozhodnuté až dňa
30.06.2017.

6. Následne žalovaný dňa 30.01.2019 vydal rozhodnutie č. 1795-2/2017, ktorým opätovne rozhodol
o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že ho zmenil a uznal žalobcu vinným
z porušenia povinnosti predložiť pri premiestňovaní zvierat potrebné certifikáty a doklady orgánu
veterinárnej správy, ktorého sa dopustil dňa 15.12.2016, z porušenia povinnosti zabezpečiť na svoje
náklady identifikáciu a registráciu zvierat - troch kusov hovädzieho dobytka, ktoré bolo zistené dňa
26.05.2016, a z porušenia povinnosti umožniť vykonanie veterinárnych kontrol v dňoch 02.09.2015 a
29.09.2015, za čo uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 300,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Podľa názoru žalovaného, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
oprávnene a z dôkazov, ktoré boli zistené zákonným spôsobom bolo dostatočne preukázané, že žalobca
ako obvinený z uvedených priestupkov sa týchto priestupkov dopustil, pretože naplnil všetky znaky
jednotlivých skutkových podstát podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. S odvolacími námietkami
žalobcu sa žalovaný nestotožnil, nesúhlasil s nimi a považoval ich za účelové s cieľom vyhnúť sa
zodpovednosti.

Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhol zrušiť. Žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na vyvodenie postihu za
priestupok po uplynutí štyroch rokov, pričom poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. 20Sa/5/2018
z 02.10.2018, v ktorého intenciách mal žalovaný postupovať a konanie zastaviť. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť.



Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe popísal skutkový stav, na podklade ktorého rozhodol ako aj
postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, na ktorého záveroch zotrval. Doplnil, že
napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že z výrokovej časti vypustil priestupky
podľa § 48 ods. 3 písm. m/, n/ Zákona o veterinárnej starostlivosti. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd veci prejednal na pojednávaní a
nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní
veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 31.07.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený
vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 20.08.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 23 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti hovädzí dobytok a ošípané možno
zabíjať u chovateľa na súkromnú domácu spotrebu, ak bolo zabíjanie zvierat nahlásené príslušnej
regionálnej veterinárnej a potravinovej správe aspoň jeden pracovný deň vopred.

14. Podľa § 29 ods. 5 Zákona o veterinárnej starostlivosti vlastník zvierat, držiteľ zvierat a pôvodca
živočíšnych vedľajších produktov je povinný zabezpečiť odstránenie živočíšnych vedľajších produktov,
ktoré vzniknú v súvislosti s jeho činnosťou alebo v jeho prevádzkarni tak, aby sa zabránilo šíreniu chorôb
zvierat a zoonóz a je povinný dodržiavať požiadavky uvedené v osobitnom predpise. 115)

15. Podľa § 29 ods. 6 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti osoby uvedené v odseku 5 sú povinné
bezodkladne hlásiť výskyt a odovzdať živočíšne vedľajšie produkty fyzickej osobe - podnikateľovi alebo
právnickej osobe, ktorá vykonáva ich zber a prepravu.

16. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe
pokutu do 300 eur, ak
a/ nezabezpečí na svoje náklady identifikáciu zvierat, neohlási identifikačné údaje prevádzkovateľovi
registra hospodárskych zvierat a neohlási premiestňovanie zvierat, nevedie individuálny register chovu
zvierat, na ktorý sa vzťahujú požiadavky na identifikáciu a registráciu,
d/ sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru, veterinárnych kontrol a inšpekcií alebo iných úradných
úkonov v rámci veterinárnej správy alebo nevykoná v určenej lehote nariadené opatrenia, alebo
nevykoná opatrenie príslušného orgánu veterinárnej správy na odstránenie zistených nedostatkov.

17. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe
pokutu od 300 eur do 800 eur, ak



a/ nepredloží pri premiestňovaní zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov alebo živočíšnych
vedľajších produktov orgánu veterinárnej správy certifikáty a doklady, neohlási príslušnému orgánu
veterinárnej správy každé podozrenie na chorobu podľa prílohy č. 4, alebo ak ide o chorobu, ktorá je
zaradená do národného programu eradikácie podľa prílohy č. 5.

18. Podľa § 48 ods. 7 Zákona o veterinárnej starostlivosti na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje
všeobecný predpis o priestupkoch.

19. Podľa § 20 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch (1) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa
na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas
ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

20. Podľa § 51 Zákona priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak
sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

22. Zákonná dvojročná prejednacia lehota podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch z hľadiska trvania
zodpovednosti za priestupok vymedzuje plynutie času v období medzi spáchaním priestupku (od jeho
spáchania, resp. dokonania) a právoplatnosťou rozhodnutia o priestupku. Uplynutie tejto lehoty pred
právoplatnosťou rozhodnutia o priestupku má za následok zánik zodpovednosti za priestupok. Povinnosť
prejednať priestupok v dvojročnej prejednacej lehote sa týka každého priestupku podľa osobitnej
časti Zákona o priestupkoch ako aj priestupkov podľa osobitných zákonov, pokiaľ tieto neustanovujú
inak. V danom prípade sa podľa § 48 ods. 7 Zákona o veterinárnej starostlivosti na priestupky a ich
prejednávanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, teda aj dvojročná prejednacia lehota podľa
§ 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prejednacia lehota je lehotou zákonnou a prekluzívnou, na základe
čoho ju nemožno predĺžiť konajúcim správnym orgánom a je potrebné prihliadať na ňu ex officio. Jej
plynutie nemožno prerušiť s výnimkou ustanovenou v § 20 ods. 2 Zákona o priestupkoch, ktorá v danom
prípade nenastala (žalobca to netvrdí a nevyplýva to ani z priestupkového spisu). Prekluzívny charakter
prejednacej lehoty tiež znamená, že po jej uplynutí zanikne oprávnenie príslušného správneho orgánu
vyvodiť zodpovednosť za spáchaný priestupok. Povinnosťou konajúceho správneho orgánu teda je
ukončiť priestupkové konanie tak, aby rozhodnutie v ňom vydané nadobudlo právoplatnosť už počas
plynutia tejto lehoty, najneskôr v jej posledný deň. Tento záver zreteľne podporuje ust. § 52 ods. 1, 2
Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že až právoplatnosťou rozhodnutia sa ním deklarované alebo
založené právne pomery stanú konečnými a navonok účinnými.

23. Vykonanými veterinárnymi kontrolami prvostupňový orgán mimo iného zistil, že žalobca dňa
15.12.2016 porušil povinnosť ustanovenú v § 37 ods. 2 písm. c/ Zákona o veterinárnej starostlivosti,
tým, že nepredložil pri premiestňovaní zvierat potrebné certifikáty a doklady orgánu veterinárnej
správy a tiež porušil ust. § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že
nezabezpečil na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat - troch kusov hovädzieho dobytka,
čo bolo zistené pri veterinárnej kontrole dňa 26.05.2015, a tiež porušil povinnosť umožniť vykonanie
veterinárnych kontrol v dňoch 02.09.2015 a 29.09.2015 podľa § 37 ods. 1 písm. b/ Zákona o
veterinárnej starostlivosti, následkom čoho bol žalobca prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo
zmenené napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní, uznaný vinným zo spáchania priestupkov
podľa § 48 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, za čo mu bola uložená
úhrnná pokuta vo výške 300 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania. Priestupky, ktorými boli porušené
§ 37 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ Zákona o veterinárnej starostlivosti boli nepochybne spáchané
(dokonané) dňa 02.09.2015 a 29.09.2015, resp. 15.12.2016, v ktoré dni došlo k zavinenému porušeniu
právnych povinností vyplývajúcich žalobcovi z citovaných zákonných ustanovení a k naplneniu všetkých
zákonných znakov skutkových podstát priestupkov na úseku veterinárnej starostlivosti podľa § 48 ods.
1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch



zodpovednosť za priestupok zaniká uplynutím dvoch rokov od jeho spáchania. Po zániku zodpovednosti
nemožno priestupky, ktorých sa zánik týka, prejednať ani uznať z ich spáchania vinnou fyzickú osobu
(obvineného z priestupku) a uložiť jej za ich spáchanie sankciu.

24. V danom prípade by zodpovednosť žalobcu za spáchanie označených priestupkov zanikla dňa
02.09.2017, 29.09.2017, resp. 15.12.2018, pokiaľ by však nenastúpili účinky správnej žaloby podľa
§ 71 ods. 1 SSP (§ 191 ods. 4 SSP veta druhá sa týka procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia,
nie však hmotnoprávnej lehoty na zánik zodpovednosti za priestupok). Správna žaloba proti prvému
rozhodnutiu žalovaného o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 1795/2017 z 22.06.2017,
ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/5/2018-75 z 02.10.2018
(právoplatným dňom 22.11.2018) a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, bola podaná dňa 01.08.2017.
Podľa § 71 ods. 1 SSP ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na
výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Z citovaného ustanovenia
zákona vyplynulo, že počas konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1795/2017 z
22.06.2017 vedeného krajským súdom pod sp. zn. 20Sa/5/2018 zákonné dvojročné prejednacie lehoty
uvedených priestupkov neplynuli. Konanie pred správnym súdom bolo začaté dňa 01.08.2017 podaním
správnej žaloby žalobcu na Krajský súd v Bratislave (podaním žaloby na miestne nepríslušný súd
podľa § 18 ods. 5 SSP zostávajú právne účinky podanej správnej žaloby zachované), rozhodnuté bolo
rozsudkom sp. zn. 20Sa/5/2018-75 z 02.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.11.2018, teda
zákonná prejednacia lehota počas tohto konania (od podania správnej žaloby do dňa nadobudnutia
právoplatnosti označeného rozsudku) spočívala (neplynula). Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie
dňa 30.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2019. Po zohľadnení všetkých účinkov
správnej žaloby podanej žalobcom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1795/2017 z
22.06.2017 napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po uplynutí 2 rokov a 41 dní od priestupku
z 02.09.2015 (od 02.09.2015 do 01.08.2017 uplynul 1 rok a 333 dní a od 23.11.2018 do 04.02.2019
uplynulo 73 dní, teda spolu 771 dní, t.j. 2 roky a 41 dní), a po uplynutí 2 rokov a 14 dní čo sa týka skutku
z 29.09.2017 (od 29.09.2015 do 01.08.2018 uplynul 1 rok a 306 dní a od 22.11.2018 do 04.01.2019
uplynulo 73 dní, čo je spolu 744 dní, t.j. 2 roky a 14 dní). Z uvedeného stavu je zreteľný záver (keďže
rok má 365 dní), že o predmetných priestupkoch (§ 37 ods. 1 písm. b/, § 48 ods. 1 písm. d/ Zákona
o veterinárnej starostlivosti) žalobcu nebolo rozhodnuté včas, t.zn. bolo rozhodnuté až po uplynutí
dvojročnej prejednacej lehoty podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, čo má za následok, že jediná
žalobná námietka žalobcu týkajúca sa preklúzie práva - zániku zodpovednosti za priestupok bola vo
vzťahu k označeným priestupkom dôvodná. Priestupok, ktorý mal žalobca spáchať dňa 15.12.2016 (§
37 ods. 2 písm. c/, § 48 ods. 2 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti) zjavne nebol uvedeným
porušením zákona v súvislosti s napadnutým rozhodnutím dotknutý.

25. Žalovaný sa tak opätovne, napriek zrušeniu rozhodnutia č. 1795/2017 z 22.06.2017 rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sa/5/2018-75 z 02.10.2018, dopustil rovnakého porušenia
zákona, keď vyvodil priestupkovú zodpovednosť za označené priestupky, napriek tomu, že vo vzťahu
k nim došlo po právoplatnosti uvedeného rozsudku k zániku priestupkovej zodpovednosti uplynutím
času zákonnej dvojročnej prejednacej lehoty. Pri rozhodovaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného
č. 1795/2017 z 22.06.2017, ktoré vyústilo do vydania rozsudku sp. zn. 20Sa/5/2018-75 z 02.10.2018,
správny súd vec posudzoval v intenciách daných práve týmto rozhodnutím, ktorého zákonnosť
preskúmaval a ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.06.2017. Teda v rámci tohto konania nebol dôvod
prihliadať na žalobnú námietku uplynutia prejednacej lehoty voči priestupkom, ktoré boli spáchané dňa
02.09.2015 a 29.09.2015, pretože v čase vydania tohto preskúmavaného rozhodnutia prejednacia lehota
voči týmto priestupkom (spoločne prejednávaným s inými priestupkami) bola zachovaná. Prejednacia
lehota voči týmto priestupkom však plynutím času po vydaní rozhodnutia z 22.06.2017 až do podania
správnej žaloby (01.08.2017) a po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 20Sa/5/2018-75 (22.11.2018)
nespočívala a ďalej plynula, nakoľko na jej neplynutie nebol žiadny zákonný dôvod (§ 20 Zákona o
priestupkoch, § 71 ods. 1 SSP), čo žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia náležite nezohľadnil,
čím bol porušený zákon a napadnuté rozhodnutie bolo potrebné pre nesprávne právne posúdenie zrušiť.

26. Na zánik zodpovednosti za priestupok je konajúci správny orgán povinný prihliadať z úradnej
povinnosti a procesne akceptovateľným spôsobom na ňu reagovať rozhodnutím o zastavení konania
podľa § 76 ods. 1 písm. f/ Zákona o priestupkoch. Pokiaľ sa to týka len niektorých z priestupkoch,
o ktorých sa vedie spoločné konanie (§ 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch), zastaví konanie len o



tých priestupkoch, zodpovednosť za ktoré obvinenému z priestupkov zanikla, pretože len k týmto
priestupkom konajúci orgán stratil oprávnenie ich prejednať (zo spisu zachovanie tohto postupu
nevyplýva). Správnemu orgánu pritom nič nebráni v ďalšej časti výroku rozhodnutia uznať obvineného
z priestupku vinným z ostatných priestupkov, o ktorých sa koná a uložiť mu za ne sankciu, resp. ich
vylúčiť zo spoločného konania (§ 57 ods. 2 Zákona o priestupkoch). Povinnosť procesne reagovať na
zánik zodpovednosti za priestupky má aj orgán rozhodujúci v odvolacom konaní, nakoľko hmotnoprávna
otázka zániku zodpovednosti za priestupok má následky, ktoré sú neopomenuteľné v akomkoľvek štádiu
konania. Správne (priestupkové) konanie je vo svetle zásady jednotnosti konania potrebné považovať
za jeden celok (prvostupňové a odvolacie konania sú len štádiami jedného správneho konania) vedúci
k jedinému výsledku, ktorým je právoplatné rozhodnutie o predmete konania. Žalovaný bol povinný
podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
prípadné vady odstrániť alebo konanie doplniť a následne, pokiaľ na to boli dôvody ho zrušiť. Bol
oprávnený prvostupňové rozhodnutie aj zmeniť alebo odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie
potvrdiť, ak bolo možné ho akceptovať v podobe, v ktorej bolo vydané aj v čase vydania rozhodnutia
v odvolacom konaní. V zásade sa správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v odvolacom
konaní posudzuje k času jeho vydania, avšak vzhľadom na už spomenuté hmotnoprávne účinky
uplynutia prejednacej lehoty túto skutočnosť žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemohol
opomenúť. Pokiaľ na to žalovaný pri zmene napadnutého rozhodnutia neprihliadol, bola dôvodná
námietka žalobcu spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v otázke posúdenia
zániku priestupkovej zodpovednosti z dôvodu uplynutia času.

27. Vzhľadom na to, že o všetkých priestupkoch, o ktorých sa konalo v spoločnom konaní bolo
rozhodnuté jedným rozhodnutím (prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím) a
bola za ne uložená jedna (úhrnná) pokuta, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie ako celok, napriek tomu,
že vo vzťahu k niektorým priestupkom správna žaloba dôvodná nebola. Z uvedeného plynie záver, že
žalobca bol úspešný v celom rozsahu. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o priestupkoch v
súlade s názorom vysloveným v odsekoch 22 až 26 tohto rozsudku s tým, že prejednacia lehota podľa §
20 ods. 1 Zákona o priestupkoch v súlade s § 71 ods. 1 SSP počas konania podľa tohto zákona neplynie.

28. Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci správny súd považuje za potrebné upriamiť
pozornosť aj na to, že povinnosť rozhodnúť o uznaní viny a uložení sankcie so zachovaním zákonnej
dvojročnej lehoty podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch sa nepochybne vzťahovala aj na priestupok
spáchaný porušením ust. § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o veterinárnej starostlivosti, naplnením
skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Zákona o veterinárnej starostlivosti tým,
že žalobca nezabezpečil na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat - troch kusov hovädzieho
dobytka, čo bolo zistené pri veterinárnej kontrole dňa 26.05.2016. Napadnuté rozhodnutie vo výroku
ani v odôvodnení neobsahuje časový údaj o spáchaní priestupku ani priestupkový spis neobsahuje
zodpovedajúce podklady, z ktorých by tento čas bol určiteľný, na základe čoho vo vzťahu k tomuto
priestupku nemohlo byť posúdené zachovanie alebo prekročenie dvojročnej prejednacej lehoty podľa
§ 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť identifikáciu a registráciu
zvierat žalobcovi nezanikla dňom zistenia tohto porušenia zákona orgánmi veterinárnej správy žalobcu,
naopak trvala až do zániku tejto povinnosti. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z priestupkového spisu
plynie, že žalobca v neznámy deň (najskôr dňa 26.05.2016) vyvolal protiprávny stav nedostatočnou
identifikáciou, resp. registráciou troch kusov hovädzieho dobytka, ktorý stav trval až do odstránenia
tohto nedostatku (do splnenia tejto povinnosti) alebo do jej zániku, napr. do smrti zvierat alebo
do zániku vlastníctva žalobcu k týmto zvieratám. Práve tento čas (skončenia trvania protiprávneho
stavu) je rozhodný na začatie plynutia prejednacej lehoty, pretože až týmto okamihom bol tento
priestupok dokonaný - teda spáchaný v plnom rozsahu, pretože až vtedy bolo ukončené jeho trvajúce
páchanie. V ďalšom konaní bude potrebné odstrániť aj tento nedostatok, inak rozhodnutie opätovne
nebude súladné so zákonom z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a tiež z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov však napadnuté rozhodnutie (ani
predchádzajúce rozhodnutie) žalovaného zrušené nebolo, nakoľko žalovaný to vo svojej správnej žalobe
nenamietal (§ 134 ods. 1 SSP), preto na to súd poukázal mimo dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia ako obiter dictum.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov



konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom
súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.