Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/5/2019 z 25. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2019, sp. zn. 30Sa/5/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/5/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1 | 2019-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02274ac1-b4e3-40b7-8580-92516a8ea515 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200182
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: N.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX V. B.
V., právne zastúpený: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 434-2/2019-BA zo dňa 24. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. 200-006851-CA04/2018 zo dňa 05.11.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad
Hronom (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodla vo veci nároku na nemocenskú dávku
žalobcu tak, že podľa § 40 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na materské v období od 01.10.2018 do skončenia
dôvodu na jeho poskytovanie.

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa v rozhodnutí poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na materské
z dôvodu starostlivosti o syna T. R., nar. XX.XX.XXXX, v období od 01.10.2018 predložením žiadosti o
materské z nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa B. U., s. r. o., I. P.
XXX, XXX XX Z. B. V., ktoré trvá od 01.06.2013. Zamestnávateľ registračným listom fyzickej osoby dňa
28.09.2018 oznámil Sociálnej poisťovni začiatok čerpania rodičovskej dovolenky žalobcu od 01.10.2018.
Zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca už pred
odchodom na rodičovskú dovolenku od 01.10.2018 na základe súbežného pracovného pomeru. Dňa
26.09.2018 zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah na základe
pracovnej zmluvy s nástupom do práce 01.10.2018, aby žalobca mohol pokračovať a aj pokračoval vo
výkone práce u zamestnávateľa na plný úväzok.

3. Žalobca oznámil odchod na rodičovskú dovolenku od 01.10.2018 a aj v čase od 01.10.2018 naďalej
vykonával pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa na plný úväzok. Podľa orgánu verejnej
správy 1. stupňa tak vystala otázka dôvodnosti a opodstatnenosti ospravedlňovania prekážky v práci
u žalobcu zamestnávateľom titulom rodičovskej dovolenky z prvého uzatvoreného pracovnoprávneho
vzťahu. Už pred odchodom na rodičovskú dovolenku zmluvné strany dňa 26.09.2018 uzatvorili nový
pracovnoprávny vzťah s nástupom do práce od 01.10.2018.

4. Orgán verejnej správy 1. stupňa tak dospel k záveru, že žalobcovi nárok na materské nevznikol, a
teda mu nebolo priznané z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobcovi
bola poskytnutá za účelom prevzatia starostlivosti o dieťa rodičovská dovolenka, no napriek tomu aj



naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahoval príjem, a to v rovnakej výške ako z pracovnej
činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Zároveň nedošlo
ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Podľa orgánu verejnej
správy 1. stupňa tak možno predpokladať, že žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne
za účelom čerpania dávky materského. Žalobca tak reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa,
ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka a starostlivosť je aj naďalej zabezpečená matkou v
rovnakom rozsahu ako predo dňom, ktorý žalobca uviedol v dohode s matkou dieťaťa ako deň prevzatia
dieťaťa do starostlivosti otca.

5. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodla žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 434-2/2019-BA zo dňa 24.01.2019 tak,
že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

6. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho
výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca.

7. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa
do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená, ak
otec dieťa prevezme do svojej starostlivosti, to znamená, že odo dňa prevzatia už nebude starostlivosť
dieťaťu poskytovať matka, ale otec. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa
prevzal na seba tú časť starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, aby sa
matka opätovne mohla zaradiť do pracovného procesu. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti
nie je splnená, ak sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa. Ak sa matka dieťaťa reálne starala o dieťa
do prevzatia starostlivosti o dieťa otcom a stará sa o toto dieťa aj naďalej, je prevzatie dieťaťa do
starostlivosti otca len formálne (fiktívne).

8. Ak sa o dieťa naďalej stará matka a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto
situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Otec dieťaťa, ktorý vykonáva naďalej
zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom za situácie, že matka dieťaťa naďalej
poskytuje starostlivosť o ich dieťa, nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti.

9. Zákon v podmienkach nároku na materské používa pojem „starostlivosť“ a nie pojem „riadna
starostlivosť“. Pojem riadna starostlivosť je použitý v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale
štátnou sociálnou dávkou. Jeho účelom je to, že štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa, poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej
starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto
dávku. Rodič tak môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto
činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok a ani na jeho výšku.

10. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa a ukladá im ju § 28 ods. 1 písm.
a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že
žalobca si plní vo vzťahu k synovi rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok na materské.

11. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu ako z
toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti
(ktorú žalobca nespĺňa), musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t. j. otec musí naďalej
poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka.

12. Zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako Zákon o rodičovskom príspevku, a preto
nie je dôvod uplatňovať analógiu ani pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu, aby sa uplatnila aj na účely nárok na materské definícia riadnej starostlivosti,
ktorá je obsiahnutá v Zákone o rodičovskom príspevku, bolo by to výslovne uvedené tak, ako je to
uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c) a d) Zákona o sociálnom
poistení), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4



je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a to ako riadna
starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodičovskom príspevku.

13. Pre účely splnenia podmienok nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do
starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 Zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie
starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o
dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa,
tak znenie ustanovenia § 51 Zákona o sociálnom poistení by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

14. Žalovaná sa stotožnila so záverom orgánu verejnej správy 1. stupňa, a to o formálnosti prevzatia
starostlivosti o dieťa žalobcom. Poukázala na to, že žalobca popri čerpaní rodičovskej dovolenky u toho
istého zamestnávateľa súbežne uzavrel s týmto zamestnávateľom nový pracovnoprávny vzťah, ale de
facto naďalej vykonáva prácu v tom istom časovom rozsahu a za tých istých mzdových podmienok ako
pred formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa (dohoda rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa zo dňa
26.09.2018). Matka sa naďalej stará o dieťa aj po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu.

15. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom nie je hlavný úkon vo
vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu
starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť
primárne skúmané na určenie nároku na dávku.

16. Keďže žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa
do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2
písm. d) Zákona o sociálnom poistení v znení do 31.12.2018, preto sa nepovažuje za iného poistenca,
keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti a
následne mu ju ani neposkytoval. Po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú
činnosť rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne
čerpá rodičovskú dovolenku. Po formálnom prevzatí dieťaťa otcom matka naďalej poskytovala dieťaťu
starostlivosť tak, ako ju poskytovala aj pred nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku.

17. Žalovaný odkázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS
351/2010 a I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

18. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa,
alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca,
napríklad otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, ak otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len
formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje
porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

19. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je
vyjadrený v § 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil, alebo
k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon
teda už v úvodných ustanoveniach predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti
dôjde k strate, resp. zníženiu príjmu a táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú
dávku (vrátane materského), ktorej účelom je práve kompenzácia straty (zníženia) príjmu poistenca.

20. Podmienkou nároku na materské je prevzatie starostlivosti o dieťa od matky, t. j. prevzatie tej časti
starostlivosti, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu matka.

21. Sociálna poisťovňa v prejednávanej veci, s odkazom na všetky okolnosti prípadu, vyhodnotila
konanie žalobcu ako účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského.

22. Vyhodnotila postup orgánu verejnej správy 1. stupňa za správny a odvolacie námietky žalobcu za
nedôvodné.



23. K poukazu na odlišný postup Sociálnej poisťovne v obdobných prípadoch do septembra 2018
Sociálna poisťovňa uviedla, že každý jeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie
všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu by mohli
byť vyhodnotené rozdielne.

24. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave Sociálna poisťovňa odkázala na § 195 ods.
1 a 3 a § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že orgán verejnej správy 1. stupňa
vychádzal pri rozhodovaní najmä z údajov poskytnutých zamestnávateľom žalobcu a z ďalších údajov
evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ktoré boli v rámci povinnosti zamestnávateľa,
vyplývajúcich mu zo zákona, zaslané Sociálnej poisťovni.

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na webovú stránku Sociálnej poisťovne, tak v závere ôsmej odpovede
je poukazované taktiež na podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti (ktorú žalobca nesplnil), a to,
že táto musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t. j. otec musí poskytovať dieťaťu tú
časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka.

26. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj
rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1.
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

27. V správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom
chránených záujmoch s tým, že boli vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore so
zákonom. Označil rozhodnutia Sociálnej poisťovne za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu
a nemajúce oporu v zákone.

28. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal splnenie podmienok priznania nároku na materské
v období od 01.10.2018, nakoľko preukázal, že je otcom dieťaťa, že s matkou dieťaťa sa dohodol o
prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti, a to v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie
do trvania troch rokov veku dieťaťa a pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený
najmenej 270 dní. O dieťaťa sa aj fakticky stará a nič na tom nezmenila ani tá skutočnosť, že u toho
istého zamestnávateľa uzatvoril nový pracovný pomer.

29. Matka dieťaťa v súvislosti s tým, že došlo k dohode o prevzatí starostlivosti o dieťa, nepoberá
rodičovský príspevok, ani materské. Rozhodnutím správneho orgánu sa vytvoril chaos v tom, že na
jednej strane bola akceptovaná dohoda rodičov, pokiaľ mal byť odobratý príspevok matke, na druhej
strane dohodu rodičov neakceptuje, pokiaľ má byť priznaný nárok otcovi. Príjem rodiny je znížený o
rodičovský príspevok matky, ktorý predtým poberala a teraz nie, a navyše vznikla povinnosť platenia
minimálnych zdravotných odvodov. Takáto situácia nie je preto ani v záujme maloletého dieťaťa, ktorému
sa z materského takisto pokrývajú jeho nevyhnutné potreby.

30. Došlo k dohode rodičov maloletého dieťaťa ohľadne podstatných vecí v súvislosti s výkonom
rodičovských práv a povinností, keď rodičia uzavreli dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti o dieťa.
Keby k dohode rodičov nedošlo, mohol by ktorýkoľvek z rodičov postupovať podľa § 35 Zákona o rodine
a podať návrh na príslušný súd, aby o tom, ktorý z rodičov prevezme dieťa do starostlivosti, rozhodol
súd, avšak k tomuto v tomto prípade nedošlo, nakoľko medzi rodičmi bola zhoda v tom, že otec prevzal
dieťa do starostlivosti. Z týchto skutočností mal vychádzať aj správny orgán a nie z domnienky, že k
faktickej starostlivosti nedošlo.

31. Správny orgán sa pri svojom rozhodnutí nemôže opierať o domnienky, ale o fakty a faktom v tomto
prípade bolo, že rodičia sa dohodli o tom, že dieťa prevezme do starostlivosti otec. Otec túto starostlivosť
aj reálne realizuje. Zo strany Sociálnej poisťovne nebolo inicializované žiadne ďalšie skúmanie prevzatia
dieťaťa do starostlivosti otca a ani to, ako bola táto starostlivosť zabezpečená, pokiaľ mala Sociálna
poisťovňa pochybnosti, mala vykonať dokazovanie. Tvrdenie o neprevzatí starostlivosti o dieťa tak
považoval žalobca len za domnienku nepodloženú relevantnými dôkazmi.

32. Dĺžka pracovnej doby alebo výška odmeny v novom pracovnom pomere na tom nič nemenia
a nepreukazujú domnienky správneho orgánu. Príjem u zamestnávateľa žalobca dosahuje z iného
nemocenského poistenia, čo napokon Sociálna poisťovňa ani nerozporuje, pretože je jednoznačne



preukázané, že má iný pracovný pomer ako pred rozhodným obdobím. Z pôvodného pracovného
pomeru žalobca nedosahuje žiaden príjem, nakoľko je v novom pracovnom vzťahu a splnil aj ostatné
podmienky nároku.

33. Žalobca ďalej poukázal na to, že čo sa týka samotnej starostlivosti o dieťa, v zmysle § 28 ods.
1 písm. a) Zákona o rodine; súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle § 28 ods. 2
Zákona o rodine; rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine; rodičovské práva a povinnosti vykonáva
jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, že jeden rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo
mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, alebo pozastavený.

34. Žalobca uviedol, že je jeho právom a povinnosťou zároveň sa starať o maloleté dieťa, pretože je
rodičom, ktorý nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a nebol ani pozbavený rodičovských práv,
a tieto mu neboli ani obmedzené, ani pozastavené. Podľa záverov správneho orgánu by žiaden pracujúci
rodič nemohol vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Starostlivosť o maloleté dieťa neznamená, že ju
rodič musí vykonávať 24 hodín denne, pokiaľ si vie zabezpečiť ochranu dieťaťa dočasnou starostlivosťou
inej fyzickej osoby.

35. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. e) Zákona č.
561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa.

36. S poukazom na ustanovenia Zákona o rodine a Zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa
jednoznačne možno dospieť k záveru, že ku dňu rozhodnému pre posúdenie žiadosti (deň prevzatia
dieťaťa do starostlivosti) žalobca vykonával starostlivosť o dieťa. Ak teda interné smernice Sociálnej
poisťovne boli upravené až po nástupe na materskú, nemajú mať spätný vplyv na posúdenie žiadosti
žalobcu, navyše bez legislatívnej zmeny. Akákoľvek retroaktivita je neprípustná a v rozpore so základnou
zásadou právnej istoty.

37. Žalobca ďalej poukázal na to, že z doterajšej praxe je zrejmé, že Sociálna poisťovňa žiadostiam v
obdobných prípadoch, až do septembra 2018, vyhovela a priznala nárok na materské. Toto napokon
podľa žalobcu vyplývalo aj z informácií na webovej stránke Sociálnej poisťovne, na ktoré žalobca
odkázal.

38. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa postupovala diskriminačne, keď bez zmeny právnej úpravy v
obdobných prípadoch rozhodovala inak a navyše v rozpore so zákonom. Poukázal pritom na zákon
č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenie § 2 ods.
1, 3 a 4.

39. Poukázal ďalej na to, že dňa 10.09.2018 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo
odpoveď na žiadosť o stanovisko k problematike sociálneho poistenia a v žiadosti o vyjadrenie k
návrhu riešenia poberania materského adresované Sociálnej poisťovni, v dôsledku ktorého začalo bez
akejkoľvek legislatívnej zmeny dochádzať k rozhodnutiam úplne odlišným od rozhodnutí vydaných v
obdobných prípadoch pred 10.09.2018. Preto podľa žalobcu je potrebné skúmať aj to, či nedošlo k
porušovaniu Zákona o rovnakom zaobchádzaní.

40. Ak by súd aj pripustil argumentáciu Sociálnej poisťovne čo do starostlivosti o maloleté dieťa, aj
keď s ňou žalobca nesúhlasí, potom treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri čiastočných pracovných
úväzkoch je schvaľovaná plná výška materského, ktorého obmedzenie nie je nijako definované v
zákone. V prípade nezákonného zamietnutia priznania nároku na materské v dôsledku, že otec nemá
vykonávať starostlivosť o dieťa z dôvodu plného pracovného úväzku a zároveň vyplácania materskej za
kalendárny deň, splnenie podmienok stanovených v interných usmerneniach sú potom naplnené kritériá
minimálne cez dni pracovného pokoja, počas dní nároku na dovolenku počas materskej dovolenky,
počas ktorej žalobca nepracoval a 16 hodín počas pracovného týždňa za každý deň, keď taktiež žalobca
nepracoval a vykonával starostlivosť o dieťa. V takom prípade by mal byť potom nárok aspoň na alikvotnú
časť materského, aj keď má žalobca za to, že nárok by mal byť priznaný v plnej výške.



41. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na účel nemocenského poistenia vyjadrený v
§ 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení s tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za
podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, je to opakujúca sa peňažná
dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej
dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých
prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemôžu pracovať
pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z tohto
dôvodu nemajú príjem.

42. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v
obdobnom pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, je základom pre vznik
nároku na všetky dávky nemocenského poistenia a je to vyjadrené aj v § 2 písm. a) Zákona o sociálnom
poistení. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie
zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, ale prihliada na všetky okolnosti prípadu
a dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje.

43. Ďalšou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu
ustanovená v § 30 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje z toho
nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený, preto
v prípade žalobcu sa posúdilo z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa
B. U., s. r. o., ktoré vzniklo k 01.06.2013. Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa
01.06.2013, začal dňa 01.10.2018 čerpať rodičovskú dovolenku a nedosahoval príjem. Zároveň
dňa 01.10.2018 uzatvoril so svojím zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu a z tohto nového
pracovnoprávneho vzťahu začal dosahovať príjem od 01.10.2018. Týmto žalobca dosiahol, že napriek
dosahovaniu príjmu zo zamestnania podmienka absencie príjmu bola splnená a toto konanie žalobcu
možno považovať za obchádzanie Zákona o sociálnom poistení.

44. Výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi,
pokiaľ sú pracovné podmienky výkonu zárobkovej činnosti upravené tak, aby za ich plnenia bolo
možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému
poistencovi.

45. Formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku a formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa žalobca
stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu
už uvedeného kompenzačného účelu nemocenského poistenia.

46. Pokiaľ žalobca poukazoval na zníženie príjmu v dôsledku toho, že matka nepoberá rodičovský
príspevok, žalovaná uviedla, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské ustanovenou v § 49
ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou do 31.12.2018 je nepoberanie rodičovského
príspevku matkou dieťaťa. Sociálna poisťovňa však skúma aj ďalšie podmienky nároku na materské, a
to napríklad prevzatie starostlivosti o dieťa a následné poskytovanie starostlivosti dieťaťu.

47. Z ustanovení § 3 ods. 8 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 4 písm. e) a § 8 ods. 1 Zákona o rodičovskom
príspevku vyplýva, že pokiaľ otec dieťaťa nemá nárok na materské, matka dieťaťa môže požiadať
(opätovne) o rodičovský príspevok odo dňa, od ktorého požiadala o odňatie rodičovského príspevku,
resp. môže požiadať o jeho spätné doplatenie. Prípadnému zániku nároku na rodičovský príspevok
za jednotlivé mesiace (§ 6 ods. 1 Zákona o rodičovskom príspevku), za ktoré by oprávnenej osobe
v prípade právoplatného nepriznania nároku na materské patril, sa oprávnená osoba môže vyhnúť
podaním (opätovnej) žiadosti o rodičovský príspevok, resp. podaním žiadosti o jeho doplatenie na
príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by súčasne informovala o predbežnej otázke,
ktorou je prebiehajúce odvolacie konanie vo veci nároku na materské.

48. V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si dátum poistnej udalosti určujú
sami iní poistenci, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Dostávajú sa do výnimočnej situácie v porovnaní
s poistenkyňami, ktoré si uplatňujú nárok na materské, a ktorým dátum predpokladaného pôrodu
určí lekár. Takýto poistenci potom majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu
dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské. U žalobcu k



zmene v životnej situácii neprišlo, nakoľko naďalej vykonával prácu na plný pracovný úväzok, čiže ním
deklarované prevzatie dieťaťa do starostlivosti je fiktívne s jediným cieľom, získať nemocenskú dávku
- materské v maximálnej výške stanovenej zákonom.

49. K námietke o rozhodnutí na základe domnienok žalovaná uviedla, že dohoda rodičov o prevzatí
dieťaťa do starostlivosti otca sama o sebe nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti
o dieťa otcom. Pokiaľ otec dieťaťa aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej
preukázateľne vykonáva aj keď inú zárobkovú činnosť, avšak v rovnakom časovom rozsahu ako pred
jeho prevzatím do svojej starostlivosti (v čase, keď sa o dieťa starala spravidla matka), nemožno uzavrieť,
že ide o skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a skutočný výkon starostlivosti oň zo strany otca.

50. Dohoda rodičov je dôkazom o dohode rodičov a zároveň je podkladom ku konaniu o nároku na
materské. Na jej základe sa následne skúma, či k prevzatiu dieťaťa otcom skutočne došlo, a či sa o
toto dieťa otec naozaj stará. Dohoda rodičov bola aj v tomto prípade ako dôkaz posúdená v súlade
s § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení osobitne, ako aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi. Práve
jej konfrontáciou s ďalšími dôkazmi - najmä s pracovnou zmluvou zo dňa 26.09.2018 a s údajmi
evidovanými v informačných systémoch Sociálnej poisťovne (registračný list FO, prihláška a zmena),
bolo podľa Sociálnej poisťovne preukázané, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca od 01.10.2018
bolo len formálne, pričom ani ku skutočnej starostlivosti o dieťa zo strany otca za súčasného trvania
pracovného pomeru na plný úväzok nemohlo dôjsť, keďže dňom nástupu na rodičovskú dovolenku odo
dňa 01.10.2018 uzatvoril s ním jeho zamestnávateľ nový pracovný pomer, pričom dohodnutý rozsah
týždenného pracovného času zostal v porovnaní s pracovným pomerom „prerušeným“ rodičovskou
dovolenkou nezmenený.

51. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti v zmysle
Zákona o rodine, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.

52. Materské a príspevok na starostlivosť o dieťa sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu,
za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov,
ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca.

53. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za
podmienok, ktoré výlučne upravuje zákon a jeho účelom je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla
priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým,
že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará.

54. Príspevok na starostlivosť o dieťa je štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje zákon č. 561/2008
Z.z. a ako je uvedené v § 1 ods. 2 tohto zákona, štát ním prispieva oprávnenej osobe na úhradu výdavkov
vynaložených na starostlivosť o dieťa, rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

55. Uvedené dve dávky nemožno zamieňať a vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má
svoju konkrétnu právnu úpravu tzv. lex specialis, a tou je Zákon o sociálnom poistení, ktorý má rovnakú
právnu silu ako Zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa. Medzi týmito dvoma právnymi predpismi
neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu, ktorý by umožňoval vzájomné prelínanie
právnych úprav. Nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení Zákona o príspevku na
starostlivosť o dieťa, resp. iného špeciálneho predpisu na materské, ako sa v žalobe domnieva žalobca.

56. Pojem starostlivosť zavedený Zákonom o príspevku na starostlivosť o dieťa zodpovedá účelu
príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorým je zabezpečenie starostlivosti o dieťa, nie však vymedzenie
účelu dávky materské.

57. Pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má Zákon o sociálnom poistení na mysli
starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, ktorá si práve z dôvodu výkonu takejto starostlivosti o
dieťa uplatňuje nárok na materské, o čom svedčí okrem iného aj ustanovenie § 51 Zákona o sociálnom
poistení, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov,
spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.



58. Prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať starostlivosť o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti môže otec
dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s
ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná rodičovská dovolenka,
a to napríklad primeranou úpravou pracovného času).

59. Pokiaľ žalobca poukazoval na webovú stránku Sociálnej poisťovne, žalovaná k tomuto odkazu
uviedla, že v závere ôsmej odpovede je poukazované taktiež na podmienku prevzatia dieťaťa do
starostlivosti.

60. K námietkam o diskriminačnom postupe Sociálnej poisťovne, keď v obdobných prípadoch do
septembra 2018 takto uplatnené nároky na materské poskytovala, Sociálna poisťovňa poukázala na
ustanovenie § 195 ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že rozdielna rozhodovacia prax
Sociálnej poisťovne nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Poukázala aj na názor
Slovenského národného strediska pre ľudské práva, prezentovaný v stanovisku zo dňa 30.01.2019,
keď sa v závere konštatuje, že zo strany Sociálnej poisťovne išlo skôr o „nápravu“ predchádzajúceho
výkladu, ktorý umožnil existenciu prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona, čo nemožno považovať
za konanie porušujúce zákaz diskriminácie.

61. Žalovaná ďalej poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.03.2019, v ktorom
je uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej
výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa
za obchádzanie zákona. Aj Generálna prokuratúra SR vyhodnotila odklon Sociálnej poisťovne od jej
doterajšej rozhodovacej praxe ako nápravu predchádzajúceho nesprávneho výkladu, ktorý umožnil
nárast prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona zo strany žiadateľov.

62. Sociálna poisťovňa od septembra 2018 kladie väčší dôraz na dôslednejšie sledovanie a
posudzovanie podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich s
obchádzaní zákona.

63. Ďalej ešte Sociálna poisťovňa poukázala na to, že zo štatistických údajov vyplýva, že počet
poberateľov materského v prvom štvrťroku 2018 v porovnaní s prvým štvrťrokom roku 2019 sa zvýšil, t.
j. v prvom štvrťroku roku 2019 stúpol počet poberateľov materského takmer o trojnásobok.

64. Pokiaľ žalobca uviedol, že splnil podmienky aspoň na priznanie alikvotnej časti materského, k
tejto námietke Sociálna poisťovňa uviedla, že Zákon o sociálnom poistení nepozná priznanie alikvotnej
čiastky materského.

65. V závere Sociálna poisťovňa zhrnula, že o formálnosti konania žalobcu svedčilo to, že:

- žalobca u zamestnávateľa B. U., s. r. o., od 01.10.2018 čerpal rodičovskú dovolenku (z pracovného
pomeru, ktorý trval od 01.06.2013) a s tým istým zamestnávateľom sa dohodol na vzniku nového
pracovného pomeru od 01.10.2018 (pracovná zmluva zo dňa 26.09.2018),
- oba pracovnoprávne vzťahy so zamestnávateľom B. U., s. r. o., sú s týždenným úväzkom 40 hodín a
reálne žalobca dosahoval mzdu v porovnateľnej výške v obidvoch pracovných pomeroch,
- pracovná zmluva zo dňa 26.09.2018 bola dohodnutá na dobu určitú do 08.04.2019, čo zodpovedá
obdobiu, za ktoré sa poskytuje materské inému poistencovi, t. j. 28 týždňov od vzniku nároku na materské
(do 08.04.2019); z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že tento pracovný pomer
žalobcu bol ukončený 04.04.2019.

66. Žalovaná zotrvala na závere, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v Zákone o sociálnom
poistení a priznanie nároku na materské by bolo v príkrom rozpore s účelom Zákona o sociálnom
poistení.

67. Na základe uvedenej argumentácie Sociálna poisťovňa žiadala, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu zamietol.



68. V replike žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa vykladá ustanovenie § 2 písm. a) Zákona o
sociálnom poistení izolovane a nesprávne ho interpretuje tak, že príjem z nemocenského má „nahrádzať“
mzdu alebo plat, ale z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že táto dávka slúži na zabezpečenie príjmu
v dôsledku materstva (analogicky rodičovstva). Toto ustanovenie nemožno interpretovať izolovane bez
aplikácie ostatných ustanovení, okrem iného ustanovenia § 30 Zákona o sociálnom poistení.

69. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je princíp právnej
istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva v tom, že všetky subjekty
práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). V tejto súvislosti žalobca zdôraznil požiadavku na ústavne konformnú
aplikáciu a výklad zákona, ktoré sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia.

70. Žalovaná vo vyjadrení poukazovala na účel zákona a účel nemocenského poistenia, avšak sama
uznala, že podmienka absencie príjmov bola splnená, ale považovala konanie žalobcu za obchádzanie
Zákona o sociálnom poistení. Žalobca vyjadril nesúhlas s týmto záverom a označil argumentáciu
Sociálnej poisťovne za zavádzajúcu. Absurdne, analogicky, ak by to tak naozaj bolo, potom pracujúcim
starobným dôchodcom by musel byť odňatý starobný dôchodok z dôvodu, že ďalej pracujú. Nie je v
súlade so zákonom výklad Sociálnej poisťovne o možnosti vykonávania inej zárobkovej činnosti popri
nároku na materské, len pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby bolo za ich plnenia
možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť.

71. Ďalej žalobca zdôraznil, že pokiaľ tomu istému správnemu orgánu na preukázanie odovzdania
starostlivosti o dieťa stačila na odňatie príspevku dohoda rodičov, voči ktorej nemal námietky a dávku
odňal, potom tomu istému správnemu orgánu musí stačiť tá istá dohoda rodičov na to, aby otcovi priznal
nárok na materské.

72. Sociálna poisťovňa nijakým iným spôsobom okrem dohody nežiadala preukázanie starostlivosti
o dieťa a takáto dohoda do septembra 2018 postačovala. V rozsahu, v akom Sociálna poisťovňa
požadovala preukázanie osobnej starostlivosti, ak by už išlo o rozhodnutie o osobnej starostlivosti o
dieťa v prípade, že by rodičia dieťaťa spolu nežili v zmysle ustanovení Zákona o rodine, a teda by bolo
potrebné k tomuto súdne rozhodnutie.

73. Žalobca splnil všetky podmienky stanovené zákonom pre nárok na materské. Zákon nezakazuje
otcovi mať iný príjem z iného pracovného pomeru a ani ho v tomto smere nijako nelimituje a
neobmedzuje. Preto tvrdenie, že starostlivosť o dieťa môže otec poskytnúť len v prípade, ak tomu
prispôsobí svoje pracovné podmienky, nie je v súlade so zákonom, pretože takáto podmienka nie je
v zákone ustanovená. Ak mal správny orgán pochybnosti, či došlo k prevzatiu starostlivosti v takom
rozsahu, ako zabezpečovala matka, mal doplniť dokazovanie.

74. Žalobca ešte zdôraznil diametrálne odlišné rozhodovanie Sociálnej poisťovne zo septembra 2018 s
tým, že k znakom právneho štátu patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou tohto princípu je požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, a teda to, že obdobné
situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

75. Pokiaľ žalovaný poukazoval na stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a
na stanovisko Generálnej prokuratúry SR, tak tieto stanoviská žalobcovi nie sú známe a nie je ani
zrejmé, akých prípadov sa týkali. Uvedené orgány ani nie sú orgánom, ktorý by bol oprávnený preskúmať
zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

76. Pokiaľ Sociálna poisťovňa poukázala na trojnásobok poberateľov materského v porovnaní s
predchádzajúcim obdobím, toto nemôže byť smerodajné bez ďalšieho.

77. Obdobné prípady sa do septembra 2018 riešili inak a konštatovanie, že ide o nápravu
predchádzajúceho nesprávneho výkladu zákona nie je smerodajné bez toho, aby došlo k legislatívnej
zmene, ku ktorej nedošlo.



78. Žalovaná nevyužila právo zaujať dupliku k replike žalobcu.

79. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 26.09.2019. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili
v zhode so svojimi písomnými prednesmi.

80. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy I. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, ale v celom rozsahu (§203 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu
je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

81. Žalobca namietal, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore
so zákonom, sú arbitrárne, založené na svojvôli orgánov Sociálnej poisťovne. Správny súd sa s týmito
žalobnými námietkami žalobcu nestotožnil.

82. Podľa § 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení; sociálne poistenie podľa tohto zákona je
nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na
zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

83. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení; Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

84. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na
materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre
svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo
rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie
starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské
alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a
matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

85. Bližšie podmienky nároku na materské - ako dávky nemocenského poistenia, sú stanovené v § 48
Zákona o sociálnom poistení pre prípad, že nárok je uplatňovaný matkou dieťaťa a v § 49 Zákona o
sociálnom poistení pre prípad, že nárok je uplatňovaný inou osobou.

86. Žalobca si nárok na materské uplatnil ako iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti - a to
ako otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka
nepoberala materské alebo rodičovský príspevok.

87. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa, uzavrel dohodu
o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti s matkou dieťaťa, matka nepoberá materské ani rodičovský



príspevok, v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený
najmenej 270 dní.

88. Sporným sa medzi účastníkmi konania stalo vyhodnotenie „reálnosti“, resp. „faktickosti“ prevzatia
dieťaťa otcom do starostlivosti, výklad pojmu „prevzatie do starostlivosti“, resp. poskytovania
starostlivosti, ako aj vyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci - že otec dieťaťa uzavrel
novú pracovnú zmluvu, ktorou bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú od 01.10.2018 (nástup
na rodičovskú dovolenku) do 08.04.2018 (koniec obdobia, za ktoré sa poskytuje materské), s tým
istým zamestnávateľom, s ktorým mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý sa prerušil v
dôsledku nástupu na rodičovskú dovolenku, a za obdobných mzdových podmienok.

89. Žalobca v správnej žalobe namietal, že je otcom dieťaťa, s matkou sa dohodli o prevzatí dieťaťa
do jeho starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch
rokov veku dieťaťa a pred prevzatím dieťaťa bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa žalobcu,
skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, nebol taký, aby mohol byť vyvodený záver uvedený
v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobca uviedol, že o dieťaťa sa fakticky stará a nebráni mu v tom
ani nový pracovný pomer.

90. Sociálna poisťovňa podľa správneho súdu v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach vysvetlila
preskúmateľným spôsobom aplikáciu dotknutých ustanovení Zákona o sociálnom poistení, pričom
správne nevychádzala len zo samotného textu zákona, ale prihliadla na jeho účel a na účel jednotlivých
inštitútov v ňom zakotvených. Pri výklade dotknutej právnej úpravy, vychádzajúc z jej účelu, zohľadnila aj
požiadavku spravodlivého usporiadania dotknutých spoločenských vzťahov a kritérium dobrých mravov.

91. Ustanovenie § 2 Zákona o sociálnom poistení upravuje rozsah sociálneho poistenia, ktorým je
nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v
nezamestnanosti. Nemocenské poistenie je zadefinované v § 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení
ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu
v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto ustanovenia Zákona o
sociálnom poistení, v ktorom je zadefinované nemocenské poistenie, podľa správneho súdu Sociálna
poisťovňa vyvodila správny záver o účele materského, ktoré je jednou z dávok nemocenského poistenia
- teda kompenzovať stratu alebo zníženie príjmov zo zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem v dôsledku
sociálnej udalosti. V tomto kontexte potom Sociálna poisťovňa podľa správneho súdu aj správne
posudzovala a vyhodnocovala splnenie podmienok nároku žalobcu na materské, pričom sa zamerala
nielen na formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale na ich materiálne splnenie v kontexte
s účelom dotknutých ustanovení Zákona o sociálnom poistení.

92. Podstatou dávky nemocenského poistenia, ktorou je materské, je umožniť tehotnej žene pripraviť sa
na narodenie dieťaťa a po narodení dieťaťa umožniť jej starať sa o dieťa, a to počas materskej dovolenky.
Zákon o sociálnom poistení vytvára podmienky pre starostlivosť o dieťa aj pre iných poistencov (§
49 Zákona o sociálnom poistení), ktorým následne prostredníctvom dávky materského zabezpečuje
príjem a kompenzuje jeho stratu počas rodičovskej dovolenky za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Je pravdou, že Zákon o sociálnom poistení nedefinuje, čo konkrétne znamená prevzatie
dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o dieťa. Je ale logický a účelu Zákona o sociálnom poistení,
ako aj účelu materského ako dávky nemocenského poistenia, zodpovedajúci záver Sociálnej poisťovne,
že iný poistenec, v tomto prípade otec, by mal prevziať tú starostlivosť, resp. časť starostlivosti, ktorú
realizovala matka.

93. Je potrebné uznať argumentáciu žalobcu, že Zákon o sociálnom poistení absolútne nevylučuje výkon
závislej činnosti počas poberania materského. Konkrétne v zmysle § 30 písm. b) Zákona o sociálnom
poistení poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného
vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. Toto ustanovenie teda nevylučuje možnosť mať príjem
z iného pracovného vzťahu ako z tohto, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, z ktorého si poistenec
uplatňuje nárok na materské.

94. Zákon o sociálnom poistení však pre účely nároku na materské pre iného poistenca ako je matka
dieťaťa, vyžaduje splnenie aj ďalších osobitných podmienok, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti
a zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. S prihliadnutím na účel materského je na mieste, ak orgány



Sociálnej poisťovne skúmajú, či nejde len o formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti a vyhodnocujú
zistené skutočnosti individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto-ktorého prípadu. Pri
zohľadnení účelu zákona, účelu inštitútu materského ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené
podmienky pre iného poistenca ako je matka dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je
logický záver a požiadavka orgánov Sociálnej poisťovne, a to, aby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a
uplatňuje nárok na materské, preukázala, že prevzala tú časť starostlivosti, ktorú zabezpečovala matka
dieťaťa a zároveň aby preukázala ako sa zmenila jej životná situácia v dôsledku starostlivosti o dieťa.
Pri výkone práce v trvalom pracovnom pomere, s rovnakým rozsahom pracovného času a s obdobnými
mzdovými podmienkami, nedošlo k zmene osobných pomerov žiadateľa o dávku, a teda nie je naplnený
hlavný účel materského.

95. Žalobca v správnej žalobe v konkrétnostiach neuviedol, ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa a
nijako to v konkrétnostiach ani nepopísal. Žalobnými námietkami napádal závery orgánov Sociálnej
poisťovne bez konkrétnych tvrdení, bez popisu skutkových okolností, ktoré by boli spôsobilé prelomiť
závery prijaté orgánmi Sociálnej poisťovne. Obmedzil sa len na všeobecné argumenty o nedostatočne
zistenom skutkovom stave ale žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by vysvetľovali jeho osobné pomery a
preukazovali by reálnosť prevzatia dieťaťa do jeho starostlivosti, neuviedol.
96. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že orgány Sociálnej poisťovne akceptovali predloženú dohodu
o prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti pre účely odňatia rodičovského príspevku a neakceptovali ju
pre účely materského, táto žalobná námietka nie je dôvodná. Z ustanovení Zákona o rodičovskom
príspevku vyplýva, že pre odňatie rodičovského príspevku nie je potrebné predkladanie takejto dohody
o zmene v starostlivosti o dieťa, ale rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý
nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa rodičovský príspevok vyplatil, na žiadosť oprávnenej
osoby (§ 7 ods. 4 písm. e) Zákona o rodičovskom príspevku). Zákon o rodičovskom príspevku v § 3
ods. 8 písm. a) ustanovuje, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe,
ak aspoň jedna z nich má nárok na materské. Zákon teda vylučuje súbežné poberanie materského
a rodičovského príspevku, pre zastavenie výplaty rodičovského príspevku na žiadosť poberateľa ale
nevyžaduje splnenie žiadnych osobitných podmienok, a ani predloženie dohody o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti inou osobou. Takáto dohoda je požadovaná Zákonom o sociálnom poistení pre prípad
zmeny v osobe, ktorá sa stará o dieťa, pre účely priznania dávky materského. Je preto, a aj bola
v posudzovanom prípade, vyhodnocovaná v kontexte Zákona o sociálnom poistení a dávok v ňom
upravených. Materské a rodičovský príspevok sú dve odlišné dávky, nakoľko materské je dávkou
nemocenského poistenia a rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva
oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a o poskytovaní tejto dávky rozhoduje
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (teda orgán odlišný od orgánov Sociálnej poisťovne, ktoré rozhodujú
o nárokoch v zmysle Zákona o sociálnom poistení). Tieto dve dávky majú odlišnú právnu úpravu.

97. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa vychádzala z domnienky, že sa o dieťa reálne nestará.
Dôkazom o tom, že sa o dieťa stará, mala byť dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti.

98. Orgány Sociálnej poisťovne spochybnili reálnu, faktickú starostlivosť o dieťa v kontexte účelu
materského - poukaz na uzavretie novej pracovnej zmluvy, trvanie nového pracovnoprávneho vzťahu na
dobu určitú počas doby trvania nároku na materské, rozsah pracovného času v novom pracovnoprávnom
vzťahu, mzdové podmienky, nepoberanie rodičovského príspevku matkou. Preskúmateľné závery, ktoré
orgány Sociálnej poisťovne vyvodili zo zistených skutočností, žalobca žiadnymi konkrétnymi argumentmi
nevyvrátil. Ako bolo vyššie uvedené, jeho tvrdenia o tom, že realizuje starostlivosť o dieťa, bolo len v
rovine všeobecného tvrdenia, bez prípadného popisu konkrétnych skutkových okolností.

99. Neobstojí ani poukazovanie na zníženie príjmu rodiny v dôsledku toho, že matka sa vzdala
rodičovského príspevku, pretože o tento mohla opätovne požiadať.

100. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia Zákona o rodine, správny súd uvádza, že Zákon o rodine
upravuje rodinu a vzťahy v nej (najmä manželstvo a vzťahy rodičov a detí, prípadne iných príbuzných,
náhradnú starostlivosť o deti a podobne), a to v kontexte vzájomných práv a povinností subjektov
zadefinovaných v Zákone o rodine, ale aj v kontexte ich spoločenskej zodpovednosti (napríklad odňatie
rodičovských práv alebo obmedzenie rodičovských práv). Inštitúty Zákona o rodine, medzi nimi aj
rodičovské práva a povinnosti, súčasťou ktorých je sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa, je potrebné
vnímať v inom kontexte ako pojem starostlivosti v zmysle Zákona o sociálnom poistení, ktorý je právnym



predpisom verejného práva a v ňom obsiahnuté pojmy je treba vykladať s prihliadnutím na účel tohto
zákona. Ako správne uzavrela Sociálna poisťovňa, realizácia rodičovských práv a povinností v zmysle
Zákona o rodine nie je dostačujúca sama o sebe pre konštatovanie splnenia podmienok vymedzených v
Zákone o sociálnom poistení, ktoré sú vymedzené v nadväznosti na individuálny účel konkrétnej dávky
sociálneho poistenia. Nie je tu priestor na prelínanie sa inštitútov Zákona o rodine a Zákona o sociálnom
poistení vzhľadom na odlišnosť oblasti právnej úpravy.

101. Správny súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ
žalobca poukazoval na iné prípady, o týchto neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy, a preto ani
nebolo možné porovnať postup Sociálnej poisťovne s postupom v iných veciach. Sociálna poisťovňa ale
v podstate sama priznala odklon od svojho predchádzajúceho postupu, ktorý je podľa správneho súdu
tolerovateľný, ak sa odstraňuje nesprávna aplikačná prax, a to aj bez zmeny právnej úpravy.

102. Závery, ktoré boli uvedené Sociálnou poisťovňou v preskúmavaných rozhodnutiach, podľa
správneho súdu zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a bola uvedená aj preskúmateľná úvaha o
aplikácii právnych predpisov s prihliadnutím na účel Zákona o sociálnom poistení, ako aj s prihliadnutím
na účel konkrétnej dávky nemocenského poistenia. Pokiaľ dochádza k nesprávnej aplikácii právneho
predpisu, tak túto nie je možné tolerovať akoby „navždy“, ale je potrebné rešpektovať nápravu v
rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, pokiaľ táto zodpovedá zákonu. Každý prípad je potrebné
posudzovať individuálne a vyhodnotiť konkrétne skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

103. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).