Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/2/2019 z 17. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júla 2019, sp. zn. 30Sa/2/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200141.3 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/2/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200141.3 | 2019-07-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c902823-383f-461c-be0c-b9d8b2a1a344 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200141.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200141
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200141.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX M., právne
zastúpená Advokátska kancelária Žitňanský s. r. o., so sídlom M. Hricku 1833/32, 911 01 Trenčín,
IČO: 52 020 991, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8,
812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/
SOC/2019/3493 UN zo dňa 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. ZV1/OHNNVaSSD/SOC/2018/24806-7 zo dňa 14.12.2018 Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodol tak, že podľa § 7 ods. 4 písm.
a), § 3 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodičovskom príspevku“) odníma
žalobkyni ako oprávnenej osobe pri starostlivosti o dieťa: Bartoš Adam, nar. 16.12.2015, rodičovský
príspevok od 01.01.2019 v sume 214,70 Eur.

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že z posudku č. ZV1/KP/SOC/2018/43406 zo dňa
03.12.2018 vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré dovŕšilo 3 roky veku dňa 16.12.2018, nemá dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy H53 zaradenej do
kapitoly č. VII., H53 - H54, podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Z posudku bolo zistené, že dieťa
má dokumentovanú amblyopiu ľavého oka, pri dokumentovanom víze nie je odkázané na osobitnú
starostlivosť rodičov o dieťa do 6-tich rokov veku.

3. Orgán verejnej správy 1. stupňa dospel k záveru, že oprávnená osoba (žalobkyňa) nespĺňa jednu z
podmienok nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu, ktorou je riadna starostlivosť do 6 rokov
veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

4. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom
namietala, že závažnosť očnej vady spočíva v riziku trvalého poškodenia zraku. Vzhľadom na to, že dieťa
používa len jedno oko, stráca schopnosť priestorového videnia, zle odhaduje vzdialenosti a má horšiu
priestorovú orientáciu. Cvičenie prebieha nielen v ordinácii lekára, ale aj doma pomocou rôznych hier.
Liečba tupozrakosti je dlhodobá a vyžaduje spoluprácu medzi rodičmi a lekárom, pričom je nutné začať
liečbu najlepšie do 5 rokov veku dieťaťa, aby táto liečba mala úspech. Ak sa tupozrakosť nelieči včas,
dochádza k trvalému postihnutiu zraku, pričom vada je v dospelosti neodstrániteľná. Podľa žalobkyne jej



syn vyžaduje jej osobitnú starostlivosť, a to sprevádzať ho do očnej materskej škôlky, kde je len pol dňa,
taktiež doma vyžaduje špeciálnu starostlivosť - pleoptické cvičenia pre zrakovo znevýhodnené dieťa. K
odvolaniu žalobkyňa doložila odborné lekárske nálezy od J.. W. G., oftamológ Zvolen z decembra 2018,
zo dňa 06.11.2018, zo dňa 06.09.2018, zo dňa 03.10.2018, zo dňa 26.09.2018.

5. K odvolaniu sa vyjadril posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa dňa 15.01.2019 tak, že k
odvolaniu boli doložené opakované očné vyšetrenia, posledné z decembra 2018, ktoré dokumentujú
hodnotené zrakové postihnutie. Posudkový lekár zotrval na záveroch a odôvodnení posudku zo dňa
03.12.2018. Orgán verejnej správy 1. stupňa následne odvolanie žalobkyne predložil žalovanému.

6. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, rozhodnutím č.: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/
SOC/2019/3493 UN zo dňa 31.01.2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.

7. V rozhodnutí žalovaný poukázal na závery posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom orgánu
verejnej správy 1. stupňa a taktiež uviedol, že v rámci odvolacieho konania posúdil zdravotný stav
dieťaťa podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len“ Zákona o prídavku na
dieťa“) aj posudkový lekár žalovaného a vydal posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2018/3505 zo
dňa 28.01.2018. Žalovaný ďalej poukázal na závery posúdenia zdravotného stavu s tým, že podľa
posudkového lekára dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť
na základe diagnózy zaradenej do kapitoly VII. Choroby oka a jeho andexov (H00 - H99), podľa prílohy
č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení.

8. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár posúdil diagnózy dieťaťa jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti a v spojení s prílohou č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení. Z doloženej dokumentácie vyplýva,
že dieťa má doporučenú korekciu zraku okuliarmi, na ktoré si dobre zvyklo a zakrývanie pravého oka na 3
hodiny denne okluzorom. Taktiež má doporučené pleoptické cvičenia očí. Dieťa nemá poruchu videnia na
úrovni obojstrannej praktickej alebo obojstrannej úplnej slepoty aj po korekcii zraku. Vyžaduje zvýšenú
starostlivosť pri cvičení s očkami, ale nevyžaduje v zmysle prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení
osobitnú starostlivosť. Sprevádzanie do očnej materskej škôlky je porovnateľné so sprevádzaním iného
dieťaťa v tomto veku do bežnej materskej školy. Pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu je rozhodujúci stupeň a závažnosť ochorenia dieťaťa, neposudzuje sa dĺžka pobytu dieťaťa v
materskej škole (skrátený pobyt doobeda). Posudkový lekár tak v zmysle vyššie uvedeného dospel k
záveru, že zdravotný stav dieťaťa nepodmieňuje osobitnú starostlivosť, a teda dieťa nie je v zmysle
prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení odkázané na osobitnú starostlivosť.

9. Dieťa v zmysle prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení nemá závažné zdravotné postihnutie
ťažkého stupňa, ktoré by podmieňovalo dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.
Oprávnená osoba tak po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa už v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) v
spojení s § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o rodičovskom príspevku nespĺňa nárok na rodičovský príspevok
a na jeho výplatu, pretože nezabezpečuje starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť.

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia
veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov
konania.

11. Žalobkyňa označila závery v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa za nesprávne a celé
rozhodnutie označila za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej
aplikácie relevantných právnych noriem.

12. Uviedla, že dieťa má diagnózu H53 Anoptická amblyopia, zaradenú do kapitoly č. VII., H53 - H54
Choroby oka a jeho andexov, podľa prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení. Závažnosť očnej vady
spočíva v riziku trvalého poškodenia zraku, vzhľadom na to, že používa len jedno oko, stráca schopnosť
priestorového videnia, zle odhaduje vzdialenosti a má horšiu priestorovú orientáciu. Je nesporné,



že takáto diagnóza si vyžaduje osobitný režim, liečbu a starostlivosť, ktorá je dlhodobá a vyžaduje
spoluprácu medzi rodičmi, lekárom a špecializovaným zariadením. Na základe vyšetrenia očnej lekárky
MUDr. R.G. bolo potrebné dieťa zaradiť do očnej materskej školy, kde však bude len pol dňa a doma si
vyžaduje špeciálnu starostlivosť - pleoptické cvičenia pre zrakovo znevýhodnené dieťa. Poukázala ďalej
na to, že postihnutý pacient často vidí ako cez matné sklo a prakticky sa stáva jednookým. Žalobkyňa
poukázala na lekársku správu z vyšetrenia zo dňa 17.12.2018, ktorá sa nachádza v administratívnom
spise.

13. Podľa žalobkyne je zrejmé, že dieťa má diagnózu podľa prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení
a zároveň si vyžaduje osobitnú starostlivosť.

14. Žalobkyňa ďalej namietala, že posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý
bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, jej bol doručený až spolu so samotným
rozhodnutím prvostupňového orgánu. Žalobkyňa sa tak nemohla s týmto posudkom oboznámiť, ani sa
k nemu vyjadriť, čím boli porušené jej procesné práva. Okrem toho namietala, že posudok vypracovala
posudková lekárka MUDr. N. T., ktorej špecializácia je všeobecné lekárstvo a nie očné lekárstvo. Pokiaľ
sa teda jedná o chorobu oka a o zhodnotenie zdravotného stavu dieťaťa a potreby osobitnej starostlivosti,
je vyššie uvedená ošetrujúca očná lekárka objektívnejšia a hlavne odbornejšia ako posudkový lekár.

15. V rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že údajne dňa 15.01.2019 v odvolacom konaní posudkový
lekár opakovane posúdil zdravotný stav dieťaťa, ale nezmenil posudkový záver. Žalobkyni ale tento
opakovaný posudok nebol doručovaný a nemohla do neho nahliadnuť a oboznámiť sa s ním. Nie je ani
jasné, ktorý posudkový lekár tento posudok vypracoval.

16. Následne podľa druhostupňového rozhodnutia mal zdravotný stav dieťaťa posúdiť posudkový lekár
odvolacieho orgánu - J.. U. N.. Posudková lekárka opätovne posúdila zdravotný stav iba z predloženej
dokumentácie. Žalobkyňa ďalej namietala, že špecializácia tejto lekárky je fyziatria a balneológia, a teda
ani táto posudková lekárka nemala predpoklady na zhodnotenie zdravotného stavu dieťaťa odbornejšie
ako jeho ošetrujúca očná lekárka. Aj tento posudok bol žalobkyni doručený až s druhostupňovým
rozhodnutím, teda žalobkyňa sa s ním nemohla oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, čím boli porušené jej
procesné práva.

17. Druhostupňové rozhodnutie označila žalobkyňa ďalej za nejasné a konanie žalovaného za zmätočné.
Uviedla, že rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa prevzala dňa 19.12.2018 a odvolanie voči
nemu podala dňa 21.12.2018. Napriek tomu sa v rozhodnutí uvádza, že v odvolacom konaní posudkový
lekár opakovane posúdil zdravotný stav dieťaťa dňa 15.01.2019, teda odvolacie konanie bolo podľa
druhostupňového rozhodnutia začaté nielen pred podaním odvolania, ale ešte aj pred doručením
rozhodnutia prvostupňového orgánu žalobkyni. Celé odvolacie konanie je vnútorne rozporné, nejasné,
zmätočné, a teda aj rozporné s právnymi predpismi.

18. Podľa žalobkyne nebol dostatočne posúdený zdravotný stav dieťaťa, pretože posudkoví lekári mali
inú špecializáciu, ako bolo potrebné, a zdravotný stav posudzovali bez toho, aby dieťa videli, resp. ho
vyšetrili a bez toho, aby konzultovali zistenia so špecialistom (očným lekárom).

19. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť (doslovne uviedol: „Dieťa nemá poruchu videnia na úrovni obojstrannej
praktickej alebo obojstrannej úplnej slepoty alebo po korekcií zraku.“), žalobkyni nie je jasné, z čoho
žalovaný dedukoval, že uvedené je podmienkou preto, aby dieťa malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Z prílohy č. 2 Zákona o sociálnom poistení je jasné a zrejmé,
že pokiaľ považoval zákonodarca určitú skutočnosť (stav) za podmienku preukázania nepriaznivého
zdravotného stavu, tak príloha č. 2 pri takýchto chorobách uvádza „musí“. Napríklad takto je to uvedené
pri infekčných a parazitárnych chorobách alebo pri duševných poruchách a poruchách správania. Pri
chorobách oka a jeho andexov nie je uvedené „musí“. Žalobkyni nie je zrejmé, na základe čoho
žalovaný konštatoval, že dieťa v zmysle prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení nemá závažné
zdravotné postihnutie ťažkého stupňa. Žalobkyni nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dedukoval,
že na splnenie nároku na rodičovský príspevok má mať dieťa zdravotné postihnutie ťažkého stupňa.
Podmienkou pre nárok na rodičovský príspevok je, aby išlo o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, vyžadujúci osobitnú starostlivosť, a nie závažné zdravotné postihnutie ťažkého stupňa.



Žalovaný teda právne predpisy vykladá svojvoľne a nesprávne, jeho odôvodnenie je zmätočné, vnútorne
rozporné a svojvoľné. Závery žalovaného sú tak nesprávne a došlo aj k nesprávnemu posúdeniu veci
a k nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem.

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že posudkový lekár orgánu verejnej správy 1.
stupňa posúdil zdravotný stav dieťaťa dňa 15.01.2019 a posudkový záver nezmenil, preto nebol dôvod
vydávať nový posudok, nový posudok nebol vydaný a nemohol byť ani žalobkyni doručený.

21. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 8 ods. 7 Zákona o rodičovskom príspevku, ktorý vylúčil
z konania o rodičovskom príspevku aplikáciu § 33 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

22. Posudkový lekár vykonáva lekársku posudkovú činnosť, ktorá spočíva v hodnotení a posudzovaní
zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby
určovaním miery funkčnej poruchy, posudzovaním sociálnych dôsledkov, ktoré má fyzická osoba v
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní so zdravou osobou bez zdravotného postihnutia.
Lekársku posudkovú činnosť na účely Zákona o rodičovskom príspevku vykonáva posudkový lekár, ktorý
získal odbornú spôsobilosť - atestáciu v špecializácii posudkové lekárstvo. J.. N. ako posudková lekárka
odvolacieho orgánu (žalovaného) takúto odbornú spôsobilosť má, preto je odborne spôsobilá zhodnotiť
závažnosť zdravotného stavu dieťaťa podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných
lekárskych nálezov. Názory a odporúčania odborných lekárov nie sú pre správny orgán pri jeho
rozhodovacej činnosti záväzné, pretože nie sú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Túto skutočnosť
uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012. Podkladom k
rozhodnutiu je posudok.

23. Žalovaný aj ďalšie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné s tým, že v odvolacom konaní
posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa opakovane posúdil zdravotný stav dieťaťa dňa
15.01.2019, avšak nezmenil posudkový záver a odôvodnenie posudku. Orgán verejnej správy 1. stupňa
ako platiteľ preto nemohol v rámci odvolacieho konania vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu, a preto
spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním žalobkyne listom zo dňa 16.01.2019 odstúpil odvolaciemu
orgánu.

24. V Zákone o sociálnom poistení nie je taxatívne stanovené, že posudkový lekár musí vidieť a vyšetriť
posudzovanú osobu. Zdokumentované lekárske nálezy obsahovali dostatočnú objektívnu verifikáciu
aktuálneho zdravotného stavu posudzovaného dieťaťa na posúdenie a vyhodnotenie lekárskeho
posudku, preto nebolo potrebné zadovažovať ďalšie lekárske správy alebo sa stretnúť s posudzovanou
osobou. Očný lekár poskytuje podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov zdravotnú starostlivosť v odbore očné lekárstvo, nie je špecialista na posudzovanie
a nemá zákonné kompetencie v odbore posudkové lekárstvo.

25. Podľa prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje
na základe komplexného očného vyšetrenia na oboch očiach po korekcii, či ide o obojstrannú praktickú
alebo obojstrannú úplnú slepotu. V prípade iných ochorení oka, prípadne centrálneho nervového
systému, sa posudzuje, či následky sú na úrovni obojstrannej praktickej alebo obojstrannej úplnej
slepoty po korekcii. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že zdravotný stav dieťaťa posúdil
atestovaný posudkový lekár na základe žalobkyňou doložených odborných lekárskych nálezov. Posudok
bol v súlade s prílohou č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení a rozhodnutie žalovaného bolo vydané
v súlade s platnými právnymi predpismi a je zrozumiteľné. Obojstrannú praktickú slepotu alebo
obojstrannú úplnú slepotu je možné označiť za zdravotné postihnutie ťažkého stupňa, aj keď v prílohe
č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení to nie je priamo uvedené.

26. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol aj stanovisko posudkovej lekárky žalovaného J.. U.
N., ktorá uviedla, že v lekárskom posudku zo dňa 28.01.2019 posúdila objektívny stav fyzickej osobyXX.
NaU. vo vzťahu k odkázanosti na osobitnú starostlivosť. Podkladom pre posúdenie boli lekárske nálezy:

- očné vyšetrenie J.. L. G. - 12/2018, 06.11.2018, 06.09.2018, 03.10.2018, 26.09.2018,
- lekársky nález J.. J. O. + dekurzné listy v počte 12 listov,
- chirurgické vyšetrenie J.. R. K. zo dňa 12.12.2018.



27. Na základe týchto lekárskych nálezov v dobe posudzovania trojročné dieťa bolo sledované očným
lekárom pre stredne ťažkú tupozrakosť ľavého oka a ľahkú ďalekozrakosť oboch očí. Malo doporučenú
korekciu zraku okuliarmi, na ktoré si dobre zvyklo a zakrývanie pravého oka na 3 hodiny denne
oklúzorom. Malo tiež doporučené pleoptické cvičenia očí. Závažnosť zdravotného postihnutia sa
posudzuje na základe komplexného očného vyšetrenia na oboch očiach po korekcii, či ide o obojstrannú
praktickú alebo obojstrannú úplnú slepotu. Posudzované dieťa nemá po korekcii ani bez korekcie
okuliarmi poruchu videnia na úrovni obojstrannej praktickej slepoty alebo obojstrannej úplnej slepoty.
Vyžaduje zvýšenú starostlivosť pri cvičení s očkami, ale nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Sprevádzanie
dieťaťa do materskej škôlky je porovnateľné so sprevádzaním iného dieťaťa do bežnej materskej škôlky.
Dieťa nevyžaduje pomoc pri čítaní alebo písaní špeciálnym písmom pre nevidiacich a zakrývanie
oka na 3 hodiny nie je osobitná starostlivosť. Pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu je rozhodujúci stupeň a závažnosť ochorenia dieťaťa, neposudzuje sa dĺžka nutnosti pobytu
dieťaťa v materskej škole. Ďalej posudková lekárka uviedla, že posudzovanie dlhodobého nepriaznivého
zdravotného stavu je v kompetencii posudkového lekára a ona má atestáciu posudkový lekár, teda je
plne odborne kvalifikovaná na túto prácu.

28. Zdokumentované lekárske nálezy obsahovali dostatočnú objektívnu verifikáciu aktuálneho
zdravotného stavu posudzovaného dieťaťa na posúdenie a vyhodnotenie.

29. Žalovaný ešte uviedol, že nemohli byť porušené procesné práva žalobkyne, pretože ustanovenie §
33 ods. 2 Správneho poriadku je z konania o rodičovskom príspevku vylúčené.

30. Základom pre priznanie rodičovského príspevku je posúdenie zdravotného stavu dieťaťa a jeho
odkázanosti na osobitnú starostlivosť, pričom pri posudzovaní nároku je zohľadnený priebeh ochorení
dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu
nedochádza k popieraniu žalobkyňou uvádzaných obtiaží a zdravotných problémov, dôležité je ale podľa
doložených odborných lekárskych nálezov v spojení s prílohou č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení zistiť
druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej
starostlivosti definovanej v prílohe Zákona o sociálnom poistení.

31. Pre priznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť pre
zistené ochorenia, sa okrem trvalých ochorení hodnotí predovšetkým ich stupeň, forma, štádium, ktoré
musia byť doložené objektívnym funkčným nálezom. Príloha č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení je o
potrebe osobitnej starostlivosti pri ťažkých ochoreniach, ktoré sú v jednotlivých kapitolách vymenované.
Tá istá diagnóza nie je vždy funkčne tým istým stupňom ochorenia, preto tá istá diagnóza v niektorých
prípadoch môže, ale v niektorých nemusí (v danom funkčnom stave) splniť podmienky pre dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ďalšou podmienkou je, že sú vykonávané náročné úkony
osobitnej starostlivosti a nie každý úkon má charakter náročného.

32. Žalovaný ďalej poukázal aj na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/112/2017
zo dňa 30.05.2018.

33. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne zamietol.

34. V replike žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil žiadne nové argumenty alebo dôkazy, ktoré by
preukazovali, že jeho postup bol v súlade s právnymi predpismi.

35. Nie je jasné, na základe čoho žalovaný dedukoval, že na splnenie nároku na rodičovský príspevok má
mať dieťa zdravotné postihnutie ťažkého stupňa. Žalovaný vykladá Zákon o sociálnom poistení a jeho
prílohu č. 2 extenzívnym spôsobom, k čomu ako orgán verejnej moci nie je podľa Ústavy SR oprávnený.
Podmienkou pre nárok na rodičovský príspevok je starostlivosť o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, vyžadujúci osobitnú starostlivosť a nie závažné zdravotné postihnutie ťažkého stupňa.
O svojvoľnosti žalovaného pri výklade právnych predpisov svedčí aj to, že žalovaný predložil vyjadrenie
posudkových lekárov, teda osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania, k žalobe žalobkyne. Akékoľvek
vyjadrenie alebo stanovisko posudkových lekárov malo byť výlučne podkladom pre rozhodnutie vo
veci samej a nie je možné ním argumentovať voči žalobe, ktorá napáda rozhodnutie. Skutočnosť, že
posudkoví lekári majú k samotnej žalobe akýmkoľvek spôsobom odlišné alebo obšírnejšie stanovisko



ako k zdravotnému stavu dieťaťa žalobkyne v správnom konaní, preukazuje, že žalovaný nezistil v
správnom konaní skutkový stav spôsobom dostačujúcim na riadne posúdenie veci.

36. Bolo potrebné vysporiadať sa s diagnostikovaným ochorením zaradeným do prílohy č. 2 k Zákonu
o sociálnom poistení, posúdiť závažnosť diagnostikovaného zdravotného stavu, posúdiť, či sa jedná o
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, t. j. o chorobu a stav, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k Zákonu
o sociálnom poistení, a či si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Pokiaľ syn žalobkyne
trpí ochorením, ktoré je ako diagnóza zaradené v prílohe č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení, bolo
povinnosťou posudkových lekárov dôslednejšie posúdiť zdravotný stav maloletého zo všetkých aspektov
a na základe skutočností, ktoré obsahujú odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila, a to s
poukazom na ustanovenia Zákona o rodičovskom príspevku, Zákona o sociálnom poistení a s poukazom
na ustanovenia Správneho poriadku. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zisteniami, resp.
odporúčaniami očnej lekárky MUDr. XX. Očnáa nevysporiadal sa s nimi ani posudkový lekár žalovaného.

37. Rozhodnutie nie je možné odôvodniť len odkazom na lekársky posudok. V rozhodnutí sa musí jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na
akom právnom základe správny orgán rozhodol.

38. Očná lekárka uviedla, že maloleté dieťa je potrebné zaradiť do očnej materskej školy, kde
však bude len pol dňa a doma vyžaduje špeciálnu starostlivosť - pleoptické cvičenia pre zrakovo
znevýhodnené dieťa. Z rozhodnutia žalovaného a ani z posudkov posudkových lekárov nevyplýva, ako
sa posudkoví lekári vysporiadali s týmito odporúčaniami očného lekára, a prečo žalobkyňa napriek týmto
odporúčaniam nemá nárok na poskytovanie rodičovského príspevku do 6 rokov veku dieťaťa.

39. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný neuviedol, prečo
žalobkyňa ako matka maloletého dieťaťa pri jeho diagnostikovanom ochorení a pri odporúčaní
odborného lekára nemá nárok na poskytovanie rodičovského príspevku do 6-tich rokov veku dieťaťa.

40. Žalovaný v duplike poukázal na zákonné podmienky pre priznanie rodičovského príspevku a ďalej
na to, že podľa § 9 Zákona o rodičovskom príspevku je oprávnená osoba povinná preukázať skutočnosti
rozhodné na vznik a trvanie výplaty rodičovského príspevku.

41. Ďalej uviedol, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre správny orgán rozhodujúci skutkový
stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na konanie o rodičovskom príspevku sa
podľa § 8 ods. 7 Zákona o rodičovskom príspevku nevzťahuje ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, podľa ktorého by mal správny orgán povinnosť dať účastníkovi konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

42. Žalovaný zopakoval, že základom na priznanie rodičovského príspevku je posúdenie zdravotného
stavu maloletého dieťaťa a jeho odkázanosti na osobitnú starostlivosť. Pri posudzovaní nároku je
zohľadnený priebeh ochorení dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým súvisiace obmedzenia. Pri
posúdení zdravotného stavu dieťaťa nedochádza k popieraniu žalobkyňou uvádzaných obtiaží a
zdravotných problémov dieťaťa, ale je dôležité podľa doložených odborných lekárskych nálezov v
spojení s prílohou č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného
ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k
Zákonu o sociálnom poistení.

43. Pre priznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť pre
zistenie ochorenia, sa okrem trvalých ochorení hodnotí predovšetkým ich stupeň, forma, štádium, ktoré
musia byť doložené objektívnym funkčným nálezom. Príloha č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení je o
potrebe osobitnej starostlivosti pri ťažkých ochoreniach, ktoré sú v jednotlivých kapitolách vymenované.
Tá istá diagnóza nie je vždy funkčne tým istým stupňom ochorenia, preto to isté ochorenie v niektorých
prípadoch môže, v iných nemusí (v danom funkčnom stave) splniť podmienky pre dieťa s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom. Ďalšou podmienkou pritom je, že sú vykonávané náročné úkony
osobitnej starostlivosti a nie každý úkon má charakter náročného.



44. Pri posudzovaní nároku žalobkyne boli posudzované všetky prípustné lekárske nálezy jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti. K žalobe sa vyjadril posudkový lekár pre objasnenie žalobných dôvodov bodu
II. žaloby, v ktorých bola spochybňovaná jeho odbornosť a posudkové závery prevzaté do správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia.

45. Dňa 15.01.2019 posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa po opätovnom preštudovaní
spisového materiálu vydal stanovisko k odvolaniu, že záverečná diagnóza, záver a odôvodnenie
zostávajú bez zmeny.

46. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/205/2015 zo dňa
14.12.2016 a sp. zn. 10Sžsk/1/2016 zo dňa 27.09.2017.

47. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na deň 04.07.2019. Na základe žiadosti žalobkyne bolo
pojednávanie odročené na deň 18.07.2019.
48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a medziach
správnej žaloby ale v celom rozsahu, zohľadniac charakter správnej žaloby (správna žaloba fyzickej
osoby v sociálnych veciach a tomu zodpovedajúci zákonom určený postup v § 203 ods. 2 SSP), a dospel
k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
49. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodičovskom príspevku; (1) Tento zákon upravuje poskytovanie
rodičovského príspevku. (2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva
oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

50. Podľa § 2 Zákona o rodičovskom príspevku; oprávnená osoba podľa tohto zákona je
a) rodič dieťaťa,
b) fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo
c) manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

51. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o rodičovskom príspevku; (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský
príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§5 a 6 Zákona o prídavku na
dieťa) alebo
c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §
2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej
istej oprávnenej osobe.

52. Podľa § 5 ods. 1 a 2 Zákona o prídavku na dieťa; (1) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa
je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú
viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac
ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa
tejto prílohy. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú
starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie
a vykonávať zárobkovú činnosť.

53. Podľa § 6 Zákona o prídavku na dieťa; (1) Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "platiteľ") podľa miesta
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. (2) Posudok o dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby
alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom



oprávnenou osobou. (3) Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa
potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
54. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy môže oprávnená osoba (v tomto prípade matka ako rodič
dieťaťa) poberať rodičovský príspevok aj v prípade, že dieťa dovŕšilo 3 roky veku, ak ide o dieťa, ktoré
má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyžaduje osobitnú starostlivosť, a to do dovŕšenia 6-tich
rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je choroba alebo stav, ktoré sú uvedené v
prílohe č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení, a ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov (prípadne aj choroba a stav, ktoré vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť) a vyžadujú si osobitnú starostlivosť podľa
prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení.

55. Je nepochybné, že u maloletého G. U. bola stanovená diagnóza H53 Amblyopia i. sin medii et
anisometropia a H52 Hypermetropia o. u levis.

56. Z posudkov o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vyplýva, že posudkoví lekári
vyhodnocovali odborné lekárske nálezy vyhotovené očnou lekárkou J.. G. z decembra 2018,
zo dňa 06.11.2018, 06.09.2018, 03.10.2018 a 26.09.2018, v ktorých bola konštatovaná stredne ťažká
tupozrakosť ľavého oka a ľahká ďalekozrakosť oboch očí.

57. Konkrétne bol zdravotný stav dieťaťa posudzovaný posudkovým lekárom orgánu verejnej správy
1. stupňa a výsledok posúdenia zachytený v posudku č. ZV1/KP/SOC/2018/43406 zo dňa 03.12.2018.
Po podaní odvolania posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa zaujal stanovisko, že závery
posudku zo dňa 03.12.2018 zostávajú bez zmeny (vyjadrenie zo dňa 15.01.2019). Pri vyjadrení
zobral posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa do úvahy aj závery odborného lekárskeho
nálezu ošetrujúcej lekárky z decembra 2018, v ktorom neboli konštatované zmeny zdravotného stavu.
Zdravotný stav dieťaťa bol posudzovaný aj posudkovým lekárom odvolacieho orgánu/žalovaného
a výsledok posúdenia je v lekárskom posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2019/3505 zo dňa
28.01.2019. V posudku bol nesprávne uvedený dátum jeho vyhotovenia, čo bolo posudkovou lekárkou
opravené dňa 26.02.2019 (potvrdené podpisom posudkovej lekárky).

58. Správny súd nie je kompetentný posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru. Tak
ako orgán verejnej správy, aj správny súd vychádza z posudkov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia.
Správny súd preskúmava posudky z hľadiska ich presvedčivosti, úplnosti a logickej preskúmateľnosti.
V prejednávanom prípade podľa správneho súdu posudky o zdravotnom stave dieťaťa sú úplné, boli
zobraté do úvahy všetky žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy, ktoré sa týkajú rozhodujúceho
zdravotného ochorenia a závery posudkov sú presvedčivo odôvodnené.

59. Z § 5 Zákona o prídavku na dieťa vyplýva, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je
definovaný tak, že:

- ide o chorobu alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení,
- podľa poznatkov lekárskej vedy trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo
je predpoklad, že bude trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
- vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom poistení.

60. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom
stave dieťaťa nestačí, aby išlo o chorobu alebo stav uvedený v prílohe č. 2 k Zákonu o sociálnom
poistení, ale zároveň pre účely rodičovského príspevku je potrebné, aby si choroba alebo stav (ktoré
podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo
je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) vyžadovali
osobitnú starostlivosť. Kritériá osobitnej starostlivosti sú vymedzené v prílohe č. 2 k Zákonu o sociálnom
poistení a aj zhodnotenie potreby osobitnej starostlivosti je v kompetencii posudkového lekára. Podľa
správneho súdu žalovaný neuplatnil svojvoľne a extenzívne výklad prílohy č. 2 k Zákonu o sociálnom
poistení, pretože z lekárskych posudkov je zrejmé, ako bola diagnóza dieťaťa vyhodnotená a ako bola
vyhodnotená potreba osobitnej starostlivosti.



61. Neobstojí námietka žalobkyne, že posudkoví lekári sa nevysporiadali s nálezmi a odporúčaniami
očnej lekárky J.. G., pretože závery jej nálezov boli posudkovými lekármi preskúmateľne vyhodnotené.
Posudkový lekár žalovaného sa v posudku vysporiadal aj s potrebou pleoptického cvičenia oboch očí,
ako aj s potrebou pobytu v očnej materskej škôlke a sprevádzaním dieťaťa do materskej škôlky.

62. Podkladom pre rozhodnutia orgánov verejnej správy boli posudky o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa, tieto posudky považuje správny súd za preskúmateľné a rovnako považuje za
preskúmateľné aj rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktoré z týchto posudkov
vychádzali. Posudkoví lekári vychádzali z komplexného očného vyšetrenia, ktoré bolo realizované
ošetrujúcou očnou lekárkou tak, ako to požaduje Zákon o sociálnom poistení.

63. Neobstojí ani námietka žalobkyne o porušení jej procesných práv preto, že nemala možnosť
oboznámiť sa s posudkami o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa a vzniesť voči nim
námietky.

64. Podľa § 8 ods. 7 Zákona o rodičovskom príspevku; na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného
predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že Zákon o rodičovskom príspevku vylučuje v
administratívnom konaní postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého by orgán verejnej
správy mal povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

66. Námietky týkajúce sa vyhodnotenia zdravotného stavu je účastník konania oprávnený vzniesť v
odvolaní a voči vyhodnoteniu realizovanému v odvolacom konaní v podanej správnej žalobe. Preto
účastníkom tohto druhu administratívneho konania nie sú upreté práva vyjadriť nesúhlas s posúdením
zdravotného stavu. Obdobný názor bol vyjadrený aj Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn.
9Sžso/205/2015 zo dňa 14.12.2016, kde sa Najvyšší súd SR vyjadroval k aplikácii § 33 ods. 2 Správneho
poriadku v tomto druhu administratívneho konania.

67. Posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa sa dňa 15.01.2019 len vyjadril k zdravotnému
stavu dieťaťa v reflexii na podané odvolanie (či mu prípadne nie je možné vyhovieť v rámci
autoremedúry), nevypracoval nový posudok. Vyjadrenie posudkového lekára bolo potrebné len pre účely
ďalšieho postupu v konaní, za účelom posúdenia, či odvolanie bude predložené nadriadenému orgánu.

68. Pokiaľ ide o žalobné námietky smerujúce voči odbornosti posudkových lekárov, ani tieto nie sú
dôvodné. Otázky posúdenia zdravotného stavu osôb pre účely rozhodovania o uplatnených nárokoch
na štátne sociálne dávky sú právnou úpravou zverené posudkovým lekárom, ktorí majú príslušné
medicínske vzdelanie, a tým aj odbornú kompetenciu na posúdenie týchto otázok. Kompetencia
ošetrujúceho lekára s príslušnou potrebnou špecializáciou taktiež nie je sporná. Ošetrujúci lekár
poskytuje zdravotnú starostlivosť, teda realizuje príslušné potrebné vyšetrenia, stanovuje diagnózu a
liečebný režim. V jeho kompetencii ale nie je vyhodnocovať splnenie podmienok stanovených právnou
úpravou pre nároky na dávky sociálneho zabezpečenia. Táto kompetencia patrí posudkovému lekárovi,
ktorý zohľadňuje v rámci posúdenia zdravotného stavu odborné lekárske nálezy, resp. práve z nich (z
popisu v nich obsiahnutého zdravotného stavu) vychádza. Podľa správneho súdu závery posudkových
lekárov zodpovedajú predloženým odborným lekárskym nálezom.

69. Neobstojí tvrdenie, že odvolacie konanie bolo začaté pred doručením rozhodnutia orgánu verejnej
správy 1. stupňa. Posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa sa vyjadril k posúdeniu zdravotného
stavu dieťaťa dňa 15.01.2019 (po podaní odvolania), a aj posudkový lekár žalovaného posudzoval
zdravotný stav dieťaťa v priebehu odvolacieho konania.

70. Podľa správneho súdu bol dostatočne odôvodnený postup, keď boli zhodnotené odborné lekárske
nálezy bez vyšetrenia dieťaťa s tým, že závery odborných lekárskych nálezov neboli sporné a neboli v
nich konštatované ani zmeny zdravotného stavu.



71. Za nedôvodné považuje správny súd aj námietky vznesené v replike, a to, že vyjadrenie posudkovej
lekárky k správnej žalobe svedčí o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Posudkový lekár ako
osoba oprávnená na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa len za žalovaného reflektovala na žalobné
námietky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu. Vysvetlila postup a závery zhodnotenia zdravotného
stavu, neuviedla nič rozdielne, čo by nebolo obsiahnuté už v lekárskych posudkoch. Posudkový lekár je
zamestnancom žalovaného, preto nie je prekážkou, aby participoval aj na zostavovaní vyjadrenia pre
súdne konanie, najmä ak ide o otázky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu.

72. Na pojednávaní žalobkyňa predložila potvrdenie od všeobecnej lekárky pre deti a dorast J.. H.
O. zo dňa 27.06.2019, v ktorom je konštatované, že dieťa máva často bolesti brucha a tráviace
ťažkosti, odmieta pestrú stravu a v materskej škole odmietal jedávať. Je uvedené, že potvrdenie je
vydané na žiadosť matky a že bol priložený aj psychologický nález. Ďalším predloženým dôkazom
bola správa z diagnostického vyšetrenia - psychologického zo dňa 27.06.2019, realizovaného v
Centre špeciálno-pedagogického poradenstva, Sokolská 109, Zvolen. Z tejto správy vyplýva, že ide
o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dôsledku zrakového postihnutia. V rámci
odporúčania je odporúčané zaradiť dieťa do materskej škôlky a postupovať podľa individuálneho
výchovno-vzdelávacieho programu. Ďalej je uvedené, že zákonný zástupca má právo na slobodnú voľbu
školy, že dieťa je potrebné zaradiť do starostlivosti klinického logopéda, a že bola zároveň uskutočnená
aj špeciálno-pedagogická diagnostika a na základe jej výsledkov budú odporúčané ďalšie postupy a
modifikácie pre výchovno-vzdelávací proces.

73. Správny súd oboznámil na pojednávaní obsah žalobkyňou predložených dôkazov a poskytol ich k
nahliadnutiu aj poverenému zástupcovi žalovaného. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
pred správnym súdom poukázala na to, že predložené dôkazy sú z obdobia po rozhodnutí orgánu
verenej správy 2. stupňa, a preto ich nepovažovala za podstatné a nežiadala odročiť pojednávanie za
účelom oboznámenia sa s ich obsahom a za účelom zaujatia stanoviska k ním.

74. Správny súd sa oboznámil s dôkazmi predloženými žalobkyňou na pojednávaní, zohľadniac aj
oprávnenie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby v sociálnych veciach je možné rozsah a dôvody žaloby meniť a doplniť až do rozhodnutia
správneho súdu. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel správny súd k záveru, že ani
tieto nie sú spôsobilé prelomiť závery správnych orgánov. Predovšetkým správny súd poukazuje na
to, že predložené dôkazy sú z júna 2019 a pre správny súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa v konaní pred žalovaným alebo orgánom verejnej správy
1. stupňa ani neargumentovala tým, že by boli ešte realizované ďalšie diagnostické vyšetrenia, ktoré by
mohli byť zásadné, a na ktorých výsledok by bolo potrebné počkať za účelom ich vyhodnotenia.

75. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie preto správny súd považuje postup a rozhodnutia orgánov
verejnej správy za súladné so zákonom a žalobné námietky žalobkyne za nedôvodné, preto správnu
žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol.

76. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo
na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).



Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).