Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/166/2018 z 8. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. mája 2019, sp. zn. 24S/166/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200758.2
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/166/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200758.2 | 2019-05-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z., zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45c03aca-dc71-4972-bcc2-c29e75c72403
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200758.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/166/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200758
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200758.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu GATE,
a.s., Na Kopci 537/16, 010 01 Žilina, IČO: 36 417 742, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS
s.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372 proti žalovanému Národný inšpektorát práce
Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2018/5457 O-497/2018 zo dňa 5. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal 25.1.2018 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu
dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prevádzke „Parný mlyn č.
5544 v Lučenci“. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný Protokol č. IBB-07-65-2.2/P-E22-18/2254 zo
dňa 7.3.2018 (ďalej len Protokol), ktorý bol so žalobcom prerokovaný 7.3.2018 s tým, že žalobca nemal
námietky voči skutočnostiam uvedeným v Protokole.

2. Prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania o správnom
delikte zo dňa 25.5.2018 dňa 30.5.2018. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 138/18-1.0/pok/r.,IPBB_KHIP/KON
/2018/2639 zo dňa 13.7.2018 rozhodol tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000.-Eur za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a), bod 3 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce za porušenie § 6 ods. 2, písm. b) zákona                 č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006
Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných
prostriedkov spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol do času výkonu inšpekcie
práce dňa 25.1.2018 zamestnancom Eve W. a Kristíne C.  pracujúcim v predajni GATE Parný mlyn č.
5544 Lučenec ako predavačky bezplatné osobné ochranné pracovné prostriedky (ortopedickú obuv) v
zmysle bodu 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z., nakoľko vykonávali práce, pri ktorých
sa prevažne stojí alebo pohybuje.  Rozhodnutie odôvodnil tým, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené,
že zamestnankyne Eva W. a Kristína C. mali v pracovných zmluvách uvedenú ako pracovnú náplň
predavačky predaj tovaru, komunikácia so zákazníkom, vykladanie a vybaľovanie tovaru, prezentácia
tovaru na predajni podľa pokynov nadriadeného a firemných nadriadených, dohľad nad predajňou,



upratovanie predajne a skladových priestorov. Kontrolované zamestnankyne mali na nohách obutú
vlastnú obuv, pričom jedna z nich mala obuté šľapky s voľnou neuchytenou pätou. Z dokladu
predloženého žalobcom Zoznamu OOPP pridelených k jednotlivým profesiám, činnostiam vyplynulo, že
žalobca ako zamestnávateľ na profesiu predavačky nemal pridelené ani určené žiadne OOPP. Ďalej v
odôvodnení uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Žalobca namietal, že posudzoval
riziko pri činnostiach vykonávanými zamestnancami, na základe čoho vykonal opatrenie na elimináciu
pri statickej záťaži, to bolo zriadenie oddychovej miestnosti so stolom a stoličkami, kde si zamestnanci
môžu oddýchnuť. Vypracoval písomný dokument o posúdení rizík zo dňa 6.3.2017 a na základe
toho zoznam poskytovaných OOPP, kde pri profesii predavačka nárok na poskytnutie ortopedickej
obuvi nevznikol. Namietal, že inšpektorát práce nedefinoval, čo znamená prevažne stojí alebo sa
pohybuje, pričom poskytnutie ortopedickej obuvi by malo byť výsledkom komplexného zisťovania
všetkých nebezpečenstiev a že dôvody pre správne konanie neboli presvedčivé. Prvostupňový správny
orgán k týmto námietkam uviedol, že pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje, čo je typický
príklad predavačky, je zamestnávateľ povinný v zmysle Prílohy č. 3, bod 6.5.1 Nariadenia vlády SR
č. 395/2006 Z. z. poskytnúť zamestnancom ortopedickú obuv proti statickej záťaži. Zamestnanci majú
počas pracovnej doby dlhšej ako šesť hodín 30 minútovú prestávku na odpočinok a jedenie, za ktorým
účelom bola zriadená oddychová miestnosť. Pri 8 alebo 12hodinovej pracovnej dobe sa nedá hovoriť
o eliminácii nebezpečenstva statickej záťaže. Zdôraznil, že predavačky sa počas pracovnej doby u
žalobcu v predajni v Lučenci pohybujú, prípade stoja a nemajú možnosť sa posadiť, ani za predajným
pultom s pokladňou nemajú stoličku. Predavačky sa pohybujú aj v zmysle pracovnej náplne uvedenej v
pracovných zmluvách a to pri komunikácii so zákazníkom, pri vykladaní tovaru, pri obsluhe zákazníkov,
pri upratovaní predajní a skladových priestorov, stoja pri blokovaní tovaru do pokladne, balení tovaru a
výdaji tovaru zákazníkovi. Žalobca nesprávne vyhodnotil riziká pri všetkých činnostiach vykonávaných
zamestnancami a pri vypracovaní zoznamu poskytovaných OOPP nebezpečenstvo, resp. riziko statickej
záťaže nezohľadnil a kontrolované zamestnankyne boli odkázané na používanie vlastnej obuvi. Žalobca
zistený nedostatok nenamietal pri inšpekcii práce a zaviazal sa ho v stanovených lehotách odstrániť.
Zdôraznil, že ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt, pričom správny orgán nezohľadňuje, či
išlo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Účastník konania zodpovedá za porušenie
povinností absolútne. Neexistujú liberačné dôvody, ktoré by ho mohli spod zodpovednosti oslobodiť.
Účastník sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti jedine preukázaním, že správny delikt nebol
spáchaný. Ďalej zistený skutkový stav posúdil podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.  a
podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.  395/2006 Z. z.  a § 19 ods. 3, písm. f) zákona č. 125/2006
Z. z. a § 19 ods. 2, písm. b), bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3, písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z..
Pri ukladaní pokuty zohľadnil závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
keď išlo o závažné porušenie povinností, nakoľko osobné ochranné prostriedky sú určené na to, aby
chránili zamestnancov pred rizikom poškodenia ich života alebo zdravia pri práci. Ďalej skutočnosť,
že zamestnávateľovi zo zákona vyplýva povinnosť bezplatne poskytovať zamestnancom ochranné
prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí, pričom porušenie tejto povinnosti sám zákon definuje
ako závažné porušenie povinnosti zamestnávateľa. Žalobca neposkytol predmetným zamestnankyniam
osobné ochranné pracovné prostriedky pre výkon práce, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje a
to ortopedickú obuv. Tým ich vystavil nebezpečenstvu poškodenia zdravia. Ďalej zobral do úvahy počet
zamestnancov, keď zamestnávateľ na kontrolovanej prevádzke zamestnával štyroch zamestnancov.
Ďalej zobral do úvahy riziko ohrozenia života, resp. zdravia ako obvyklé pri daných činnostiach a to,
že zistené nedostatky sa týkali oboch zamestnankýň a je možné ich považovať za neúčinný systém
riadenia ochrany práce, a teda systematický nedostatok. Ďalej bolo zobraté do úvahy, že nešlo o
opakované zistenie toho istého nedostatku a že žalobca spolupracoval a zaviazal sa odstrániť zistené
nedostatky. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že išlo o závažný nedostatok a poľahčujúcou, že ide o malého
zamestnávateľa a nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku a tiež, že účastník konania začal
s odstraňovaním už počas výkonu inšpekcie práce. Preto bola uložená pokuta vo výške 1 000.-Eur, čo
je úplne spodná možná hranica sadzby stanovenej platným právnym predpisom. Ďalej konštatoval, že
pokutu musí správny orgán uložiť ex offo.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prvostupňovom konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 2 ods. 1, písm. a), bod 3 zákona
o inšpekcii práce, konkrétne § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods.



1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. a v zmysle bodu 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č.
395/2006 Z. z.. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca porušil uvedené ustanovenia
právnych predpisov. Žalovaný uviedol v odôvodnení aj vyrovnanie sa s odvolacími námietkami žalobcu.
Uviedol, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami účastníka konania uvedenými vo vyjadrení k
oznámeniu o začatí správneho konania v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysporiadal. Ďalej,
že výkonom inšpekcie práce boli zistené aj ďalšie nedostatky zdokumentované v Protokole v bode 1
a 2, ktoré nepriamo súvisia s vytýkaným porušením povinností, za ktoré bola uložená pokuta. V týchto
bodoch sa žalobcovi vytýkalo porušenie     § 6 ods.1, písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z., a teda že v
Analýze nebezpečenstiev, ohrození     a rizík pre profesiu predavačka, brigádnik zo dňa 6.3.2017 neboli
zohľadnené riziká statickej záťaže pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje a v bode 2, že
účastník konania neuviedol v zozname OOPP pre profesiu predavačka ochrannú obuv, čo je porušením
§ 6 ods. 2, písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.. Za tieto porušenia žalobcovi nebola uložená pokuta, a
preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že inšpektorát práce by mohol uložiť pokutu len v tom
prípade, ak by žalobca mal ortopedickú obuv zaradenú do zoznamu OOPP a napriek tomu, ju neposkytol
zamestnancom.  K námietkam, že nebolo zohľadnené, že povinnosť poskytnúť OOPP nastupuje
až potom, ak sa nedá nebezpečenstvo eliminovať prednostnými opatreniami, žalovaný uviedol, že
zriadenie oddychovej miestnosti v danom prípade nepostačuje, nakoľko nemožno hovoriť  o eliminovaní
nebezpečenstva statickej záťaže v prípade, že prevažnú časť pracovnej zmeny strávia zamestnanci
pohybom, státím, čo je charakteristické pre výkon práce predavačky. Zriadenie oddychovej miestnosti
nezbavuje zamestnávateľa povinnosti poskytnúť zamestnancom ortopedickú obuv. Zamestnanci v
pracovných zmluvách nemajú osobitné ustanovenie týkajúce sa prestávok na oddych, potom platí §
91 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi pri zmene
dlhšej ako 6 hodín prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. V žiadnom prípade teda
nemožno hovoriť o eliminovaní statickej záťaže tým, že zamestnanec využije oddychovú miestnosť,
ktorú má k dispozícii na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Žalobca ďalej nesúhlasil
s tým, že prvostupňový správny orgán neuviedol v odôvodnení, aké riziká poškodenia zdravia hrozili,
nakoľko v odôvodnení uviedol, že neposkytnutím ochranných pracovných prostriedkov žalobca vystavil
zamestnankyne nebezpečenstvu poškodenia zdravia napr. poranením dolných končatín, napr. pri
zakopnutí, udretí, prepichnutí podrážky alebo pošmyknutí, bolesti zapríčinenej dlhodobým státím alebo
pohybom na pracovisku. Nesúhlasil ani s námietkou, že výrok nie je v súlade s odôvodnením. K námietke
nedostatočného odôvodnenia uviedol, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia venoval vyjadreniam žalobcu a vysporiadal sa aj s tým, prečo oddychová miestnosť ako
technické opatrenie na elimináciu rizík poškodenia zdravia nepostačuje. K námietke nezohľadnenia
žalobcom vypracovanej Analýzy nebezpečenstiev, ohrození, rizík pre profesiu predavačka zo dňa
6.3.2017 žalovaný uviedol, že táto analýza nezodpovedá podmienkam pracoviska na kontrolovanej
prevádzke žalobcu. Nebolo zohľadnené riziko statickej záťaže, a preto sa ortopedická obuv do zoznamu
na poskytovanie OOPP nedostala. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán uložil žalobcovi
pokutu v samej spodnej hranici zákonnej sadzby, pričom správne orgány musia konať len na základe
zákona. Zákon o inšpekcii práce ukladá inšpektorátu práce sankcionovať závažné porušenie povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1, písm. a) najmenej sumou 1 000.-Eur. Rozhodnutie
prvostupňového orgánu pokiaľ ide o výšku sankcie bolo odôvodnené náležite, pričom úvaha, ktorou sa
správny orgán riadil sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického uvažovania. Boli vyhodnotené
kritériá zakotvené         v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, preto nie je dôvod na zmenu rozhodnutia
týkajúce sa výšky uloženej pokuty.

Žalobné body

5. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e), g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). Namietal nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že „zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
Národného inšpektorátu práce Košice vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Ďalej k
tejto žalobnej námietke žalobca uviedol, že uvádza argumenty, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a to po a/ správny orgán dospel k nesprávnemu názoru, že žalobca
nesprávne vyhodnotil riziká, avšak sa nezaoberal tým, že žalobca si svoju povinnosť splnil tým, že
posúdil vhodnosť osobných pracovných ochranných prostriedkov; b/ správny orgán nezohľadnil výklad
k § 2 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a
používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, podľa ktorého sa OOPP poskytuje zásadne



až potom, ak sa negatívnemu vplyvu a nebezpečenstvu  na zdravie zamestnanca nedá zabrániť
prednostnými opatreniami; c/ správny orgán sa nezaoberal dôkazom predloženým žalobcom a to
Analýzou nebezpečenstiev, ohrození, rizík pre profesiu predavačka, brigádnik zo dňa 6.3.2017, ktorý
nebol ani súčasťou správneho spisu; d/ pokutu za porušenie § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006
Z. z. môže správny orgán uložiť len v tom prípade, ak by žalobca mal ortopedickú obuv zaradenú do
zoznamu OOPP podľa § 6 ods. 2, písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a napriek tomu ju neposkytol
zamestnancom;           e/ výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením, keď vo výroku sa konštatuje
porušenie bodu 6.5 Prílohy č. 3 a v odôvodnení sa uvádza bod 6.5.1 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády
SR    č. 395/2006 Z. z. minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných
pracovných prostriedkov; f/ správny orgán sa nezaoberal tým, že zamestnávateľ prednostne vykonal
prostriedky kolektívnej ochrany, čím si splnil povinnosť v zmysle platnej legislatívy. Stroho konštatoval
len to, že nebolo zohľadnené riziko statickej záťaže. Rozhodnutie je preto nedostatočné, keďže správny
orgán neuviedol, či je potrebné prostriedky OOPP poskytnúť prednostne, resp. sa nezaoberal tým, že
zamestnávateľ zabezpečil iné opatrenia; g/ správny orgán vo výroku rozhodnutia neuviedol obdobie ako
časový úsek, v rámci ktorého sa mal žalobca dopustiť namietaného porušenia; h/ rozhodnutie nebolo
dostatočne odôvodnené, čím bolo porušenie právo žalobcu na spravodlivé správne konanie.

6. Žalobca v bode III.B žaloby  uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
má za to, že prvostupňový správny orgán nezistil v rámci inšpekcie práce dostatočne skutkový stav
a na základe toho dospel k nesprávnym právnym záverom. Správny orgán nemôže uložiť sankciu
za neposkytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona
č. 124/2006 Z. z.  z dôvodu, že žalobca nezaradil ortopedickú obuv do zoznamu OOPP. Podľa
žalobcu správny orgán môže uložiť pokutu podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.
vtedy, keď zamestnávateľ ortopedickú obuv zaradí do Zoznamu OOPP a napriek tomu ju neposkytne
zamestnancom. Žalobca namietal ďalej to, že správny orgán nesprávne uviedol riziká, ktoré sú spojené
s prácou predavačky, keď uviedol, že nebezpečenstvo poškodenia zdravia neposkytnutím ortopedickej
obuvi môže vzniknúť poranením dolných končatín, napr. pri prepichnutí podrážky alebo pošmyknutí.
Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, ktoré je nesprávne a
zavádzajúce, pretože nesúvisí s porušením, ktoré bolo žalobcovi v rámci inšpekcie práce vytýkané.
Žalobcovi bolo vytýkané neposkytnutie ortopedickej obuvi v prípade vykonávania práce, pri ktorej sa
prevažne stojí alebo pohybuje. Ochranná obuv s podrážkami odolnými voči prepichnutiu a prerezaniu
sa poskytuje pri iných prácach a to uvedených v Prílohe č. 3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. v
zmysle bodu 6.1 a 6.2. Preto je odôvodnenie v rozpore s výrokom rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol,
že nesúhlasí s tým, ako sa vyrovnal odvolací orgán s námietkou rozporu výroku s odôvodnením. Pokiaľ
by bolo odôvodnenie správne, potom by mal mať žalobca za to, že sa dopustil aj porušenia bodov 6.1 a
6.2 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia nespĺňa
požiadavku presnosti a určitosti, keď nekonštatuje konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktorého
porušenie sa žalovanému vytýka a tým je nezákonné. Okrem toho vo výroku rozhodnutia absentuje
obdobie - časový úsek, v rámci ktorého sa mal žalobca dopustiť namietaného porušenia. Výrok teda
nemá náležitosti, ktoré si vyžadované pre výrok rozhodnutia, je neurčitý a je v rozpore s odôvodnením
rozhodnutia.

7. Žalobca ďalej namietal nedostatky odôvodnenia a z toho vyplývajúcu nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalobca už v odvolaní uviedol, že v postavení zamestnávateľa zabezpečuje ochranu
bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci prioritne v danom poradí opatrení, vychádzajúc z § 2 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie
osobných ochranných pracovných prostriedkov, t. j. predovšetkým náhradou nebezpečnej práce,
činnosti či zariadenia bezpečnejším, technickými opatreniami, technicko-organizačnými opatreniami,
ktoré až nakoniec dopĺňa personálnymi opatreniami. Preto podľa tohto ustanovenia poskytuje OOPP
zásadne až potom, ak negatívnemu vplyvu nebezpečenstva na zdravie zamestnanca nie je možné
zabrániť prednostnými opatreniami. Žalobca tak prednostne vykonal prostriedky kolektívnej ochrany
napr. nebezpečenstva statickej záťaže a to zriadením oddychovej miestnosti so stolom a stoličkami,
kde majú možnosť si zamestnanci oddýchnuť a zmierniť statickú záťaž. Následne posudzoval riziká pri
všetkých činnostiach a vypracoval písomný dokument o posúdení rizík zo dňa 6.3.2017, následne na
to Zoznam poskytovaných osobných ochranných prostriedkov na základe posúdenia rizík. Pri profesii
predavačka nárok na poskytnutie ortopedickej obuvi nevznikol. Žalovaný mal zohľadniť, že žalobca
prednostne vykonal prostriedky kolektívnej ochrany a tým si splnil povinnosť v zmysle platnej legislatívy,
nie sa stručne prikloniť na stranu právneho názoru správneho orgánu, ktorý je výsledkom nesprávneho



právneho posúdenia. Správny orgán sa nezaoberal tvrdeniami, že žalobca vykonal technické opatrenia
na elimináciu nebezpečenstva statickej záťaže a to zriadenia oddychovej miestnosti so stolom a
stoličkami, kde si majú možnosť zamestnanci oddýchnuť. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán
sa nezaoberali otázkou trvania pracovnej zmeny zamestnancov, trvaním prestávky, ktorú majú k
dispozícii a ani tým, či vykonávajú prácu každý pracovný deň alebo pracujú na zmeny a majú preto
niekoľko dní v týždni nasledujúcich po sebe pracovné voľno. Preto správny orgán nezistil skutkový
stav dostatočne, keď konštatoval nemožnosť eliminácie statickej záťaže vyvíjanej na zamestnancov
prostredníctvom žalobcom prijatých opatrení, pričom žalovaný sa napriek tomu priklonil k jeho názoru.
Pokiaľ chce žalovaný orgán podať náležité odôvodnenie, mal sa zaoberať konkrétnymi údajmi, z ktorých
by vyplývalo, že zamestnanci žalobcu skutočne ortopedickú obuv potrebujú, a teda zohľadniť pracovný
čas, prestávky a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce rozsah statickej záťaže pôsobiacej na zamestnancov.
Rozhodnutie takto odôvodnené nebolo, a preto nebolo dostatočné a nemá oporu v dostatočne zistenom
skutkovom stave.

8. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný vyvodil záver o
tom, že v oznámení o začatí správneho konania absentoval dokument predložený žalobcom pri výkone
inšpekcie práce - analýza nebezpečenstiev, ohrození, rizík pre profesiu predavačka, brigádnik zo dňa
6.3.2017, len omylom. Takéto odôvodnenie o omyle nie je dostatočné a je popretím procesných práv
žalovaného ako účastníka správneho konania. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, podľa ktorého nie je úlohou správneho orgánu stanoviť konkrétne spôsoby a opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa žalobcu mal správny orgán konštatovať v Protokole, že
žalobca je v postavení zamestnávateľa povinný zabezpečiť zamestnancom ortopedickú obuv, ale sa
obmedzil len na všeobecné uloženie povinností odstrániť zistené nedostatky. Nesúhlasil s tým, že
len samotný zamestnávateľ môže vedieť, aké boli možné príčiny vzniku zistených porušení právnych
predpisov,  a teda aj aké opatrenie prijať na to, aby zistené porušenie právnych predpisov odstránil.
Podľa žalobcu, ak žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vie určiť dôvod porušenia právneho
predpisu, resp. pozná konkrétnu povinnosť, ktorej porušenie bolo kontrolovanému subjektu vytýkané,
má v rámci opatrení presne konkretizovať, aké opatrenie je povinný prijať. Podľa žalobcu žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán bol povinný uviesť, aké opatrenia mal žalobca prijať v Protokole. Keďže
to neuviedol v Protokole, porušil § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, keďže uložil
žalobcovi prijať nevykonateľné opatrenia a splniť nevykonateľné povinnosti a odôvodnenie žalovaného
je v tejto časti nelogické a nedostatočné.

9. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia s tým,
že má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú. Uviedol, že nesúhlasí s uplatnenými žalobnými námietkami. Žalobca v bode III.A
žaloby uviedol to, čo uviedol v odvolaní. V bode III.B  13 až 16 žaloby namietal odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, na ktorom žalovaný vo vyjadrená zotrval. Podľa žalovaného by sa priečilo
účelu poskytovania OOPP a to  zabezpečovať účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami
a predvídateľnými nebezpečenstvami, resp. pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť zdravie, bezpečnosť
alebo život zamestnancov tá skutočnosť, že zamestnávateľ má poskytovať osobné ochranné pracovné
prostriedky len podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných prostriedkov, ktorý je
vypracovaný na základe vykonanej analýzy rizík vyplývajúcich z pracovných procesov (čo konštatuje
žalobca) bez toho, aby sa skúmala správnosť posúdenia rizík. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnými
námietkami, podľa ktorých mal byť výrok, v ktorom je uvedený bod 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR
č. 395/2006 Z. z.. v rozpore s odôvodnením, v ktorom sa uvádza o porušení bodu 6.5.1 tohto nariadenia.
Podľa žalobcu výrok bol formulovaný tak, že z opisu spáchania správneho deliktu je jednoznačne
zrejmé, čoho sa žalobca dopustil a z tohto opisu je jasné, že skutok nemôže byť zameniteľný s
iným skutkom a bod 6.5.1 iba konkretizuje a presnejšie vymedzuje uvedené porušenie povinností.
Nepredstavuje to teda rozpor výroku a odôvodnenia. Okrem toho, bod 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia
vlády SR č. 395/2006 Z. z.. obsahuje len jeden podbod a to konkrétne bod 6.5.1. Takže akákoľvek



zameniteľnosť tohto bodu prílohy s iným bodom 6.5, je vylúčená. K žalobným námietkam týkajúcim
sa argumentácie, ktorá je uvedená v odôvodnení výšky pokuty prvostupňového rozhodnutia, žalovaný
uviedol, že sú tam uvedené riziká, ktoré priamo súvisia s neposkytnutím ortopedickej obuvi, ktoré žalobca
opomenul. Prvostupňový správny orgán vo svojom odôvodnení vysvetlil, čo znamená stáť a pohybovať
sa. Žalovaný mal za to, že aj v súvislosti s výkonom práce predavačky môže reálne dôjsť k pošmyknutiu
a prepichnutiu podrážky obuvi, a preto považuje súvisiace tvrdenia žalobcu za účelové. Pokiaľ ide o
presnosť výroku a špecifikovanie času spáchania správneho deliktu je zrejmé, že ide o časové obdobie,
ktoré predchádzalo výkonu inšpekcie práce, nakoľko zo zistených skutočností a predložených dokladov
bolo preukázané, že žalobca neposkytol kontrolovaným zamestnankyniam ortopedickú obuv vôbec, teda
ani v predchádzajúcom období. Tento protiprávny stav trval  aj v čase výkonu inšpekcie 25.1.2018.
K námietkam nedostatočného odôvodnenia pokiaľ ide o zriadenie oddychovej miestnosti, žalovaný
uviedol, že trvá na tom, že zriadenie oddychovej miestnosti nepostačuje na elimináciu statickej záťaže pri
práci predavača. Predavačky u žalobcu sa pri práci pohybujú alebo stoja, pričom ako každý zamestnanec
v zmysle Zákonníka práce pri zmene dlhšej ako 6 hodín majú nárok na 30 minútovú  prestávku na
odpočinok a jedenie.  Oddychová miestnosť bola zriadená aj za týmto účelom a zároveň slúžila ako
šatňa, a teda nemožno hovoriť o eliminácii nebezpečenstva statickej záťaže. Podľa pracovných zmlúv
mali dohodnutý pracovný čas 38,75 hod týždenne. Žalovaný k absencii Analýzy nebezpečenstiev,
ohrozenia a rizík pre profesiu predavačka a brigádnik zo dňa 6.3.2017 v zozname dokladov v oznámení
o začatí správneho konania uviedol, že tento dokument predložil pri inšpekcii práce žalobca, teda nešlo
o dokument alebo dôkaz, s ktorým by nebol žalobca ako účastník konania oboznámený. Vo svojom
vyjadrení k začatia správneho konania sa odvolával aj na tento dokument a tento dokument bol aj
jedným z podkladov prvostupňového rozhodnutia. Práve toto posúdenie rizík  pri všetkých činnostiach
vykonávaných zamestnancami bolo podstatou bodu 1 Protokolu, keďže sa nezohľadnila statická záťaž
pri výkone práce predavačky. Preto sa nedá hovoriť o vylúčení nebezpečenstva ani jeho obmedzení
technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie
práce. Analýza rizík nezodpovedá podmienkam pracoviska predavačiek, a preto sa ortopedická obuv
nedostala do zoznamu na poskytovanie OOPP, ktoré vypracoval zamestnávateľ. K námietkam k obsahu
Protokolu uviedol, že trvá na svojom odôvodnení. Zákon o inšpekcii práce neoprávňuje inšpektorát
zisťovať príčiny porušenia právnych predpisov a ani určiť konkrétne spôsoby, akými možno odstrániť
protiprávny stav. Upozornil na to, že žalobca nepodal žalobu o preskúmaní zákonnosti Protokolu a pri
prerokovaní Protokolu zistené nedostatky nerozporoval.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a
zopakoval k nemu svoje dôvody uvedené v žalobe. Uviedol aj to, že správny orgán má v rámci
odôvodnenia rozhodnutia poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku, pričom akékoľvek pripomienky nad
rámec konštatovaného porušenia, ktoré navyše napĺňajú znaky iných nesúvisiacich porušení, nemajú
zavádzať kontrolovaný subjekt. Nemajú byť preto v odôvodnení ani uvedené. Tiež uviedol to, že žalovaný
konštatoval, že opatrenia vykonané žalobcom na elimináciu rizík zdravotného poškodenia zriadením
oddychovej miestnosti  nie je náležitým právnym posúdením veci. K vyjadreniu žalovaného týkajúceho
sa nedostatkov Protokolu a toho, že žalobca nepodal správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od
prerokovania Protokolu uviedol, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu a to v zákonnej lehote.

Zhrnutie a posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov
nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel
k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na
Úradnej tabuli správneho súdu dňa 15. apríla 2019. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli súdu dňa 9. mája 2019 (§ 137 ods. 3 SSP).

13. Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tento zákon ustanovuje
všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných
poškodení zdravia z práce.



14. Podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. (Všeobecné povinnosti zamestnávateľa) (2) Na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných
prostriedkov je zamestnávateľ povinný b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje
ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť
evidenciu o ich poskytnutí.

15. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. (1) Toto nariadenie vlády
ustanovuje minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných
prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci.

16. Podľa § 2 ods. 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. (1) Osobný ochranný
pracovný prostriedok zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť
ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami
organizácie práce.
(2) Zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe
č. 3. Práca, pri ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, môže byť aj iná práca, ako
je uvedená v prílohe č. 3, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť spôsobom ustanoveným
v odseku 1.

17. Podľa Prílohy č. 3 - ZOZNAM PRÁC, PRI KTORÝCH SA POSKYTUJÚ OSOBNÉ OCHRANNÉ
PRACOVNÉ PROSTRIEDKY
Práce, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, ak sa pri ich
vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca, sú najmä:
bod 6 - OCHRANA DOLNÝCH KONČATÍN
bod 6.5.  Ortopedická obuv (proti statickej záťaži) pri
6.5.1   práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje.

18. Podľa § 19 ods. 2, písm. b), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (2) Inšpektorát práce
uloží pokutu b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich       z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od
1 000 eur do 200 000 eur.

19. Podľa § 19 ods. 3, písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. (3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných
pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

20. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpekcia práce je a) dozor nad
dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci  vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu
bol daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Preskúmavacie konanie pred správnym súdom
nepredstavuje pokračovanie administratívneho konania. Správny súd je oprávnený skúmať zákonnosť
napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe. Nemá oprávnenie
všeobecne uplatnené dôvody za žalobcu z obsahu správneho spisu konkretizovať ani podľa obsahu
správneho spisu vyhľadávať a tak za žalobcu dopĺňať. Je tak na žalobcovi, ako svoje ústavou zaručené
právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí správnych orgánov, využije. Úlohou správneho
súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov
verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán
verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j.
skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe
zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk z ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej



správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto dokazovanie správny súd
v správnom súdnictve zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmať či postup a
rozhodnutie je v súlade so zákonom. Všeobecne uplatneného dôvody, resp. dôvody nekonkrétne
vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia alebo dôvody, ktoré sú len polemikou s odôvodnením
rozhodnutia, ktoré dostatočne nekonkretizujú, v čom sa žalovaný mýlil, alebo v čom boli jeho úvahy v
rozpore s logickým uvažovaním neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti.

22. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné na základe skutočností uvedených v
bodoch III.A  až  III.C. Žalobca však v bode III.A žaloby uviedol len to, že poukázal na svoje dôvody,
ktorými odôvodnil odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bez toho, aby zároveň tvrdil, že aj
napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z tých istých dôvodov. Správny súd, ako je vyššie uvedené,
je dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe viazaný. Žalobca tak uplatňujúc svoje právo na súdnu
ochranu pred nezákonnosťou administratívnych rozhodnutí, je sám zodpovedný za to, ako toto svoje
právo využije. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Prieskum zákonnosti
administratívneho rozhodnutia správnym súdom je limitovaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v
žalobe. Žalobca poukázal na obsah svojho odvolania v časti III.A žaloby, avšak neuviedol v nej žiadny
dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. Žalobca v žalobných námietkach nesúhlasil s niektorými časťami odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného, ktoré odcitoval. Nesúhlas s odôvodnením ale nestačí na to, aby bolo možné dospieť k
záveru o rozpore rozhodnutia so zákonom.

24. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce. Nebolo sporné,
že žalobca zamestnával na pozícii predavačky pracovníčky uvedené vo výroku prvostupňového
rozhodnutia. Nebolo sporné ani to, že žalobca týmto pracovníčkam neposkytol bezplatne ortopedickú
obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok. Nebolo sporné ani to, že správny orgán sa pri
výkone inšpekcie práce oboznámil so žalobcom predloženými pracovnými zmluvami týchto pracovníčok
a nebol sporný ani ich obsah tak, ako bol uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, teda
že pracovné zmluvy neobsahujú ustanovenie o prestávkach v práci a že obsahovali pracovnú náplň
naplnenú výlučne činnosťami, pri ktorých sa stojí a chodí. Nebolo sporné ani to, že uvedené predavačky
mali k dispozícii na pracovisku šatňu so stoličkami. Z toho vyplýva, že v administratívnom konaní
boli zistené všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či bola alebo nebola naplnená skutková
podstata správneho deliktu, a teda či žalobca splnil alebo nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 2, písm. b)
zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov
povinnosť bezplatne poskytnúť zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia
potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Neobstojí
tak žiadna z námietok, ktorým žalobca namietal nedostatočne zistený skutočný stav. Žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán zistil, že predavačky uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia majú
pracovnú náplň, podľa ktorej vykonávajú počas práce len činnosti, pri ktorých sa stojí a pohybuje, čim
dostatočne zistil skutočnosť rozhodnú pre posúdenie, či žalobca bol alebo nebol povinný poskytnúť týmto
zamestnancom osobný ochranný pracovný prostriedok ortopedickú obuv ako ochranu proti statickej
záťaži.

25. Mýli sa žalobca, keď v žalobe tvrdí, že žalovaný nebol oprávnený uložiť žalobcovi sankciu za
neposkytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa § 6 ods. 2, písm. b) zákona
č. 124/2006 Z. z., pretože žalobca nezaradil ortopedickú obuv do zoznamu osobných ochranných
pracovných prostriedkov, ktorý vypracoval na základe posúdenia rizík a vypracovanej analýzy pre
jednotlivé pracovné pozície. Takáto argumentácia nemá oporu     v § 6 ods. 2, písm. b) zákona
č. 124/2006 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia tak, ako bolo citované vyššie, sa povinnosť poskytnúť
osobné ochranné pracovné prostriedky viaže na potrebu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
alebo života pri práci. Pracovné činnosti, pri ktorých sa poskytujú ochranné pracovné prostriedky
bližšie upravuje Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje minimálne požiadavky na
poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu



života a zdravia zamestnancov pri práci. Zoznam týchto pracovných činností   je uvedený v Prílohe č.
3. Nie je žiadna pochybnosť, že podľa Prílohy č. 3  pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo chodí
je ochranným pracovným prostriedkom eliminujúcim ohrozenie zdravia zamestnancov vyplývajúceho
zo statickej záťaže, ortopedická obuv. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán môže uložiť pokutu za
porušenie § 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z., len v tom prípade, ak by zamestnávateľ
mal ortopedickú obuv zaradenú do zoznamu OOPP podľa § 6 ods. 2, písm. a) zákona č. 124/2006
Z. z.  a napriek tomu ju neposkytol, nemá oporu v znení   § 6 ods. 2, písm. a) a písm. b) a nie
je ani ich výkladom, ale doplnením textu zákona. Text § 6 ods. 2, písm. b) jednoznačne ukladá
zamestnávateľovi   povinnosť  poskytovať zamestnancom bezplatne ochranné pracovné prostriedky
vtedy, keď ich vyžaduje ochrana ich života a ich zdravia a nie len vtedy, ak to zaradil do zoznamu. Na
tom nič nemení ďalšia zákonná povinnosť zamestnávateľa uvedená v § 6 ods. 2, písm. a) zákona č.
124/2006 Z. z. a to vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia
nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia. Práce, ktoré v sebe
nesú nebezpečenstvo a riziko ohrozenia zdravia pracovníka, pri ktorých sa v zmysle Nariadenia vlády
SR č. 395/2006 Z. z. poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky sú uvedené v Prílohe č. 3, kde
medzi nimi je uvedená charakteristika prác vyžadujúcich ortopedickú obuv a to ako práce, pri ktorých
sa prevažne stojí alebo pohybuje.

26. Žalobca namietal, že správny orgán  nesprávne vyhodnotil riziká, ktoré sú spojené s prácou
predavačky, keď uviedol, aké nebezpečenstvo poškodenia zdravia podľa neho môže vzniknúť pri
neposkytnutí ortopedickej obuvi. Avšak žalobca neuviedol, aký má význam táto jeho polemika vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okrem toho, že považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné
a rozporné s výrokom rozhodnutia, resp. nesúvisiace s porušením, ktoré bolo žalobcovi v rámci
inšpekcie práce vytýkané. Takéto námietky nemôžu obstáť. Nezrozumiteľnosť alebo nedostatočnosť
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nie je spôsobená tým, že žalobca s takýmito dôvodmi
nesúhlasí a ani s čiastkovými chybami dôvodov. „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových
zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je
rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v
rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“.
(rozhodnutie NS SR 6Sžf/1/2009).
Napadnuté rozhodnutie ako je uvedené vyššie, obsahuje všetky rozhodné skutočnosti, ktoré boli zistené
inšpekciou práce a z dokladov predložených žalobcom, pracovných zmlúv zamestnancov a zoznamu
OOPP ako aj analýzy rizík, ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie veci. Rozhodnutie obsahuje úvahu,
ako boli tieto skutočnosti právne posúdené. Tiež obsahuje posúdenie kritérií pre určenie sankcie a jej
výšky za spáchaný správny delikt, a teda úvahu, ktorou sa správny orgán riadil pri uložení sankcie
v zákonom stanovenom rozpätí. Napadnuté rozhodnutie nepripúšťa iný záver ako ten, že žalobca
spáchal správny delikt tým, že neposkytol pracovníčkam pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo
chodí ochranný pracovný prostriedok ortopedickú obuv, ktorý má slúžiť ochrane pred statickou záťažou.
Nebolo ani úlohou správneho orgánu menovať nebezpečenstvá, alebo v čom má byť zdravie pracovníka
ohrozené statickou záťažou, nakoľko povinnosť poskytnúť pri takejto práci ortopedickú obuv vyplýva
priamo z právneho predpisu a to z § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z..

27. Neboli dôvodné ani žalobné námietky, podľa ktorých žalovaný nezobral do úvahy skutočnosť,
že žalobca sa bránil tým, že vykonal iné opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie nebezpečenstva
ohrozenia zdravia pracovníčok - predavačiek zriadením oddychovej miestnosti so stolom a stoličkami,
nakoľko nemajú oporu v obsahu odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s touto námietkou
vysporiadal. To, že žalobca  s takýmto vysporiadaním nesúhlasí, neznamená, že žalovaný jeho tvrdenia
ignoroval. Naopak, žalovaný uviedol svoju úvahu, pre ktorú nejde o dostačujúce opatrenie na elimináciu
hroziaceho nebezpečenstva poškodenia zdravia práve preto, že v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté
osobitne prestávky v práci a potom zamestnanci majú len prestávku v zmysle Zákonníka práce, ktorá
ale nestačí na to, aby bolo vylúčené nebezpečenstvo ohrozenia zdravia v dôsledku statickej záťaže pri
prácach, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje. Žalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, že má
organizačné opatrenia alebo interné predpisy, podľa ktorých by pracovníčky boli oprávnené a povinné
využívať predmetné stoličky tak, aby v práci buď prevažne nestáli alebo, aby bola statická záťaž spojená
so státím počas celej pracovnej zmeny vylúčená. Podľa žalobcu sa žalovaný v tejto súvislosti mal



zaoberať otázkou trvania pracovnej zmeny zamestnancov a tiež, či vykonávajú prácu každý pracovný
deň alebo pracujú na zmeny a majú niekoľko dní v týždni nasledujúcich po sebe pracovné voľno bez
toho, aby uviedol, v čom zistený skutkový stav a teda, že pracovníčky majú podľa pracovnej zmluvy
prácu, podľa ktorej počas celej pracovnej doby stoja alebo sa pohybujú, bolo zistenie nesprávne. Záver,
ktorý z týchto dôkazov žalovaný vyvodil a to, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o eliminovaní
statickej záťaže tým, že zamestnanec využije oddychovú miestnosť, ktorú má k dispozícii na prestávku
na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút počas pracovnej zmeny dlhšej ako 6 hodín, nemá žiadnu logickú
chybu, ani rozpor s obsahom vykonaných dôkazov. Inak povedané, samotná existencia oddychovej
miestnosi so stoličkami nič nemení na pracovnej náplni uvedenej v pracovných zmluvách, a teda že
pracovníčky vykonávajú prácu, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje.

28. Žalobné námietky nedostatku výroku pre jeho neurčitosť neuvedením časového obdobia a rozpor
s odôvodnením nemali oporu vo výroku a odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol všetky podstatné skutočnosti, ktorými bola
naplnená skutková podstata správneho deliktu, čím naplnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby
nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. Žalobca ako zamestnávateľ porušil
§ 6 ods. 2, písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 395/2006 Z. z. konaním, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol do
času výkonu inšpekcie práce dňa 25.1.2018 konkrétne menovaným špecifikovaným zamestnancom,
menom, priezviskom, dátumom narodenia a pracovnou zmluvou pracujúcim v konkrétnej prevádzke
predajňa GATE Parný mlyn č. 554 Lučenec v pozícii predavačka bezplatne ochranné pracovné
prostriedky ortopedickú obuv v zmysle bodu 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.,
nakoľko vykonávajú práce, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje. Skutok je teda vymedzený
presne  a nezameniteľne. Bolo uvedené konanie, resp. opomenutie, v ktorom spočíva porušenie
zákonom stanovenej povinnosti a to neposkytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov, boli
špecifikovaní pracovníci, ktorým neboli poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky, bol označený
druh neposkytnutého ochranného pracovného prostriedku aj práca, pri ktorej neboli poskytnuté ako
práce, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje ako aj obdobie, kedy došlo k spáchaniu správneho
deliktu a to nečinnosťou žalobcu do času výkonu inšpekcie práce 25.1.2018. Keďže išlo o  skutok
spáchaný nečinnosťou žalobcu, teda skutok  pri ktorom  nečinnosťou vyvolaný protiprávny stav z dôvodu
pokračujúcej nečinnosti  trvá,  takéto časové vymedzenie bráni tomu, aby žalobca mohol byť za ten
istý skutok potrestaný druhýkrát, pretože zahŕňa neplnenie povinností predchádzajúce dňu zistenia
neplnia tejto povinnosti inšpekciou práce 25.1.2018. Žalobné námietky týkajúce sa rozporu výroku  s
odôvodnením, takisto nemajú žiadnu relevanciu. Prvostupňový správny orgán vo výroku uviedol, že
žalobca neposkytol zamestnankyniam ortopedickú obuv v zmysle bodu 6.5, pričom podľa bodu 6.5
bolo potrebné poskytnúť ortopedickú obuv a v odôvodnení uviedol, že ortopedickú obuv bolo potrebné
poskytnúť proti statickej záťaži pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje, čo je v zmysle
bodu 6.5.1 Prílohy č.3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z.. Správny orgán vo výroku uviedol, že
žalobca neposkytol konkrétnym predavačkám osobné ochranné pracovné prostriedky ortopedickú obuv
a to je porušením jeho povinností, nakoľko vykonávajú práce, pri ktorých sa prevažne stojí alebo
pohybuje a v odôvodnení uviedol bod 6.5.1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z., ktoré v tomto bode
uvádza práce, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovný prostriedok uvedený v bode
6.5 a to ortopedickú obuv. Skutočnosť, že žalovaný pri zdôvodňovaní výšky pokuty zohľadnil okrem
iného aj skutočnosť, že žalobca neposkytnutím osobných ochranných pracovných prostriedkov vystavil
zamestnancov nebezpečenstvu poškodenia zdravia a v zátvorke ako príklady uviedol aj poškodenia
zdravia, ktorým boli vystavení a ktorým ortopedická obuv v zmysle povinného poskytnutia osobných
ochranných pracovných prostriedkov nemá zabraňovať, resp. prioritne má zabraňovať ohrozeniu
zdravia zo statickej záťaže, ktoré tiež v príkladoch uviedol, nespôsobilo nezákonnosť ani nesprávnosť
rozhodnutia. Nesprávny príklad v odôvodnení rozhodnutia nemôže spôsobiť nezrozumiteľnosť alebo
nedostatočnosť odôvodnenia.

29. Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte a uložení sankcie zaň,
nemohol prihliadať na žalobné námietky, ktoré smerovali proti obsahu Protokolu týkajúce sa uložených
opatrení. Predmetom prieskumu neboli  opatrenia uložené v Protokole o inšpekcii práce ale rozhodnutie
o správnom delikte a uložení sankcie zaň. Pokiaľ žalobca považoval opatrenia uložené v Protokole z
inšpekcie práce za uložené v rozpore so zákonom, mohol využiť svoje právo a podať žalobu na ochranu
pred nezákonnosťou takýchto opatrení v zákonnej dvojmesačnej lehote od prerokovania Protokolu. Do
právomoci správneho súdu patrí podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej



správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu
verejnej správy je podľa § 3 SSP správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1, písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je po 1/ dozor
nad dodržiavaním predpisov, 2/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpisov a záväzkov z
kolektívnych zmlúv, 3/ poskytovanie poradenstva. Inšpektorát práce je v zmysle § 7 ods. 3, písm.
b) zákona o inšpekcii práce oprávnený a povinný vyšetrovať príčiny pracovného úrazu, ktorým bola
spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.  Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii
práce povinný v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce
protokol a ten prerokovať s kontrolovaným subjektom. Podľa    § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce
protokol okrem identifikácie orgánov verejnej správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a
čas vykonanie inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z
kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k zisteným porušeniam predpisov
a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. V protokole
inšpektor práce zároveň uloží opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2, písm. b), c), h) a i)
zákona o inšpekcii práce a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu inšpektorátu
práce v určenej lehote. Z takejto právnej úpravy vyplýva, že protokol sa môže týkať subjektívnych
práv účastníka len uloženými opatreniami. Žalobca v žalobe namieta nedostatky Protokolu práve v
tomto rozsahu, v ktorom bol Protokol preskúmateľný na základe včas podanej žaloby správnemu súdu.
Žalobca svoje oprávnenie podať žalobu na ochranu pred nezákonnosťou opatrení uložených v Protokole
nevyužil. Nejde o prípad podľa § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo skôr vydané rozhodnutie alebo
opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať
správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Z týchto dôvodov sa správny súd námietkami smerujúcimi proti
opatreniam uloženým v Protokole z inšpekcie práce, nemohol  zaoberať.

30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie mimo žalobných dôvodov len z dôvodov uvedených
v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žiadnym dôvodom nezákonnosti tam
uvedeným, netrpí.

31. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je z
dôvodov uplatnených v žalobe v rozpore so zákonom. Správy súd  preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

32. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto  mu
správny súd náhradu trov konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,



c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.