Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/16/2018 z 6. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. marca 2019, sp. zn. 24Sa/16/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200742.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sa/16/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200742.1 | 2019-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 83 zákona č. 461/2003 Z. z., § 99 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61a801ef-2906-4ccf-ba3a-fb9cf39d67ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200742.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200742
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200742.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXX, XXX XX O. U., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 61443-4/2018-BA zo dňa 01.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 61443-4/2018-BA zo dňa 1. októbra 2018
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 9769-16/2018-RV zo dňa 4. júna 2018 z r u
š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, v sume aká bude vyčíslená
v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručenou žiadosťou Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava dňa 10.11.2017 si žalobca uplatnil
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania -
Iné poškodenia zdravia z práce, ktorá mu bola zistená dňa 08.01.2017 a uznaná dňa 26.10.2017.
K žiadosti pripojil Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
26.10.2017 spracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), ktorý vyhotovila O.. A. W., lekárka
pracovného lekárstva, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, potvrdil primár Kliniky pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice (ďalej len „posudzujúca
lekárka“), v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 700 (Príloha č.
1, časť IV., položka č. 72 - Iné poškodenia zdravia z práce- Vertebrogénny algický syndróm v LS oblasti
chrbtice, Lumboischiadický syndróm I. sin. s radikul. irit. S1, protr. di MR verif. (ploš. dorzál. protr. di
L4- S1).

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, rozhodnutím č. 9769-16/2018-RV zo dňa 04.06.2018 vyhovela
žiadosti žalobcu len čiastočne, keď mu priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalej v texte aj „SSU“) v sume 3.466 EUR, čo zodpovedá počtu bodov 190. Rozhodla tak na základe
výsledkov kontroly bodového ohodnotenia zo dňa 31.05.2018 vykonaného posudkovým lekárom
pobočky v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“), podľa ktorého choroba z povolania žalobcu, zahrnutá v položke 72, je porovnateľná s
položkou 304a - Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké, kde je rozpätie 100 - 190 bodov



a vzhľadom na vykonávanú prácu žalobcom je dôvodná horná hranica rozpätia. Sociálna poisťovňa,
pobočka zohľadnila skutočnosť, že posudkový lekár pobočky požiadal posudzujúcu lekárku na opravu
lekárskeho posudku zo dňa 26.10.2017, ktorá v liste zo dňa 06.02.2018 oznámila, že na počte bodov
určenom v posudku zo dňa 26.10.2017 trvá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán verejnej správy (ďalej len žalovaná), potvrdila
rozhodnutie pobočky a odvolanie zamietla, pretože prvostupňové rozhodnutie považovala za vydané
v súlade s platnou právnou úpravu. V odvolacom konaní vykonala kontrolu bodového hodnotenia
choroby z povolania posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, zo záverov
ktorej vyplynulo, že posudok zo dňa 26.10.2017 nie je správny, nakoľko počet bodov 700 priznaný
posudzujúcou lekárkou je neúmerný poškodeniu zdravotného stavu žalobcu a v Kontrole bodového
hodnotenia (ďalej aj „KBH“) zo dňa 11.09.2018 sa stotožnila, čo do položky, ako aj počtu bodov, s
názorom posudkového lekára pobočky v KBH zo dňa 31.05.2018.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej,
ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č.
162/2015 Z. z. o správnom súdnom konaní (ďalej len „SSP“), ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca v žalobe namietal, že napriek tomu, že sa posudkoví lekári úplne stotožnili s jemu
zistenou diagnózou, ohodnotili jeho nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 190.
Z doplňujúceho vyjadrenia O.. W. vyplýva, že v položkách 304 a 305 Prílohy č. 1, časť II. zákona č.
437/2004 Z.z., s ktorými porovnávali jeho diagnózu posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, je choroba
porovnateľná s diagnózami, kde je bodové rozpätie 520 až 1300 bodov.

7. Namietal, že k zníženiu počtu bodov došlo výlučne na základe neurologického vyšetrenia O.. N.
v Rožňave zo dňa 13.03.2018, na ktoré bol odoslaný posudkovým lekárom, nakoľko sám nie je
špecializovaný neurológ a z ktorej vyplýva záver: Polytopný VAS - chronický, LIS I sin. diskogénny
+ lumbálna stenóza s ľahším deficitom I chrbtice. Na základe tejto lekárskej správy bolo obodované
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 304a Prílohy č. 1, časť II. zákona č. 437/2004 Z.z. a
jeho zdravotný stav vyhodnotený ako poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké, napriek
tomu že posudzujúci lekár v lekárskom posudku jeho zdravotný stav posudzoval podľa položiek 304f ako
poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ťažké s koreňovými príznakmi a 305 ako poúrazová
paraparéza.

8. Poukázal na priebeh jeho vyšetria u posudkových lekárov (pobočky a ústredia) a u neurológa, ktorý
označil za čisto formálny, aby bol naoko vytvorený dojem akéhosi dokazovania, na základe ktorého však
bol podstatným spôsobom znížený počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, pri nedostatočnom
skúmaní závažnosti jeho zdravotného stavu, jeho dopadu na jeho každodennú existenciu. Účelom
takéhoto postupu bol podľa žalobcu zámer, za každú cenu znížiť bodové hodnotenie, aby došlo k
zníženiu výšky plnenia zo strany Sociálnej poisťovne. Namietal, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne
pracujú pre Sociálnu poisťovňu a je zrejmé, že sa vždy budú snažiť akýmkoľvek spôsobom čo najviac
znížiť počet bodového hodnotenia.

9. Nevidel dôvod, prečo považovala Sociálna poisťovňa hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
v lekárskom posudku vypracovanom Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie UNPL Košice za
sporné, a teda prečo, ak nie s vopred daným úmyslom potreby jeho zníženia, pristúpila k jeho
prehodnocovaniu. Namietal, že bodové hodnotenie bolo znížené na základe lekárskej správy
zdravotníckeho zariadenia nižšieho stupňa, než je zdravotnícke zariadenie, ktoré vypracovalo lekársky
posudok.

10. Požiadavku žalovanej, že ak nebol spokojný so závermi posudkových lekárov Sociálnej poisťovne,
mal predložiť svoj znalecký posudok o jeho zdravotnom stave, označil za absurdnú a šikanóznu.
Uvádzal, že on lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnia predložil pri podaní
žiadosti a pokiaľ Sociálna poisťovňa nepovažovala ním predložený posudok za správny, bolo jej
povinnosťou správnosť ním predloženého lekárskeho posudku náležite vyvrátiť, čo sa nestalo. V prípade



pochybností bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, nie jeho, vykonať vo veci znalecké dokazovanie.
Poukázal tiež na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozsudku sp. zn.
30Sa/9/2017 zo dňa 12.04.2018, body 56, 57.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

12. Poukázala na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí posudzujúci lekár v lekárskom
posudku podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. V zmysle § 196 ods.
7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nejedná sa o posudzovanie právnej stránky sťaženia
spoločenského uplatnenia, ale o odborné medicínske posúdenie zdravotného stavu žalobcu vo všetkých
subjektívnych ako aj objektívnych súvislostiach.

13. Zákon č. 437/2004 Z. z. ustanovením § 2 ods. 3 písm. d) zveril do kompetencie posudzujúcemu alebo
ošetrujúcemu lekárovi ohodnotiť poškodenie zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v ustanovení § 153 ods. 4 písm. c) stanovil, že toto bodové
ohodnotenie je úlohou posudkového lekára Sociálnej poisťovne skontrolovať. Kontrolný mechanizmus
slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj
konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými
finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho
posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, ako to bolo aj v predmetnej veci. Možnosť takéhoto
postupu vyplýva zo záverov rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/3/2017 zo dňa
29.05.2017, sp. zn. 27Sa/5/2018 zo dňa 21.08.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/3/2016
zo dňa 12.01.2017. Zo záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 z
11.01.2013 vyplýva, že ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovanej posúdiť, či v danom
prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne posúdiť a podľa výsledku
rozhodnúť.

14. Námietka žalobcu, že žalovaná mala požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, je podľa
žalovanej nedôvodná, pretože z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva len možnosť
(nie povinnosť) nariadiť na odstránenie predmetných nezrovnalosti znalecké dokazovanie. Žalovaná
nepovažovala za potrebné ustanoviť znalca, bolo teda na žalobcovi, aby prípadným predložením
znaleckého posudku preukázal nesprávnosť postupu žalovanej. Posudok posudkového lekára má
rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom, čo vyplýva aj z rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/5/2018 zo dňa 05.11.2018.

15. Žalovaná poukázala na to, že posudkových lekárov vykonávajú lekári, ktorí musia mať
minimálne jednu atestáciu zo základného medicínskeho odboru a ďalšiu atestáciu z nadstavbového
špecializačného odboru posudkového lekárstva. Nemožno preto pochybovať o ich odbornej spôsobilosti.
Zároveň musia konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru
poškodených a objektívnosť ich práce a rozhodovania. Posúdenie zdravotného stavu sa vykonáva
spravidla v prítomnosti poškodeného, na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ktorú pripravuje a
predkladá všeobecný praktický lekár, s doložením všetkých potrebných lekárskych správ od špecialistov
a lekárov z ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré dokumentujú vývoj, aktuálny stav, liečbu ochorení a
prognóz. Posudkový lekár nevykonáva rozsiahle odborné vyšetrenia, čo by vzhľadom na rôznorodosť
a rozsiahlosť medicíny nebolo ani možné, no na základe svojich vedomostí a skúseností dá do súvisu
všetky už odbornými lekármi vykonané vyšetrenia spolu s jeho vlastným vyšetrením. Konštatovala, že
v súlade s uvedeným, postupovali posudkoví lekári aj predmetnej veci.

16. Žalovaná uzavrela, že bol dostatočne zistený skutkový stav veci, pri rozhodovaní Sociálna poisťovňa
vychádzala z vierohodných dôkazov, keď akceptovala hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, zohľadnila aj neurologický nález zo dňa 13.03.2018, vrátane
elektromyografického vyšetrenia a lekársku správu - nález zo dňa 04.06.2017, ktorú vyhotovila UNLP
Košice, z ktorej vyplýva že „Pacient doručil RTG Th chrbtice zo dňa 17.05.2017 zo spádu, záver:
spondylosis deformans mierneho stupňa (O.. O.). Žalovaná poznamenala, že žalobcovi bola dňa
27.04.2016 zistená aj iná choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného
zaťaženia končatín s dátumom uznania dňa 23.03.2017, na základe ktorej bola žalobcovi za sťaženie
spoločenského uplatnenia vyplatená suma 8 208 EUR za 450 bodov.



17. Žalobca v replike, k vyjadreniu žalovanej, že znegovala záver z rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 30Sa/9/2017 protirozsudkami, uviedol, že nenamietal postup Sociálnej poisťovne, ak sa
pokúsila odstrániť rozpor medzi závermi posudkových lekárov a posudzujúceho lekára výzvou na opravu
lekárskeho posudku, ale predmetom jeho námietok je následný postup Sociálnej poisťovne, správnosť
ktorého žalovaná nijakým spôsobom neobhájila, teda jej postup po tom, čo posudzujúca lekárka zotrvala
na bodovom hodnotení SSU v lekárskom posudku, Sociálna poisťovňa účelne krátila jeho výšku, bez
toho, aby závery lekárskeho posudku posudzujúcej lekárky náležite vyvrátila. Poukázal na to, že takýto
postup Sociálnej poisťovne je v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. rozsudok sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012).

18. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku.

19. Na prejednanie veci správny súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP nariadil pojednávanie, ktorého
sa zúčastnili obaja účastníci konania. Potrebu nariadiť pojednávanie na prejednanie sociálnych žalôb
posudzuje správny súd individuálne (porovnaj: Hanzelová, I., Rumana, I., Šingliarová, I. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, str. 333 a Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,
Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, strana 1051).

20. Tak žalobca, ako aj poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvali na svojich stanoviskách.

21. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

27. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami a stanoviskami účastníkov
konania, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo vyústilo do zrušenia
rozhodnutia žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového



orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.; sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

29. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z.; na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania,
lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia
alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

34. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

35. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ
náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

36. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.; ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu. 8)

37. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.; posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

38. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.; bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

39. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.; ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery
jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj
vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.



40. Podľa § 8 ods. X zákona č. 461/2003 Z. z.; choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba
uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu
chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.

41. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z.; poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

42. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z.; poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

44. Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

45. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že u žalobcu bolo zistené ochorenie, ktoré bolo následne
uznané za chorobu z povolania v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Spornou skutočnosťou
nebolo ani to, že žalobcovi vznikol ako poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. O uplatnenom nároku žalobcu rozhodovala Sociálna
poisťovňa, pobočka, v spojení s ústredím v odvolacom konaní, a to na základe žalobcom predloženého
lekárskeho posudku zo dňa 26.10.2017 vystaveného posudzujúcim lekárom O.. A. W., lekárkou Kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice. Zároveň rozhodovali aj na základe výsledkov
vykonanej lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia prvostupňového orgánu i žalovanej,
v rámci ktorej posudkoví lekári týchto organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vykonali kontrolu
bodového hodnotenia v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2004 Z. z., o čom boli spísané
zápisnice z kontroly bodového hodnotenia.

46. Spornou medzi žalobcom a žalovanou je otázka výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, t. j. či poškodenie na zdraví žalobcu titulom choroby z povolania - Iné poškodenia zdravia
z práce (položka č. 72, časť IV. prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) pri aplikácii ustanovenia § 4
ods. 3 tohto zákona zodpovedá klasifikácii podľa prílohy č. 1, časť II. zákona č. 437/2004 Z.z. položke
č. 304a s počtom bodov 190 (záver posudkových lekárov) alebo položke č. 304f, či 305 s počtom
bodov 700 (záver posudzujúceho lekára), ale aj ďalší postup v správnom konaní, ak posudkoví lekári
v rámci vykonanej kontroly bodového hodnotenia sa nestotožnili s bodovým hodnotením sťaženia
spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom v lekárskom posudku. Medzi účastníkmi konania
nebolo pritom sporným to, že po zistení rozdielu posudkovými lekármi, môžu posudkoví lekári osloviť
posudzujúceho lekára o opravu, doplnenie, či iné korektúry v lekárskom posudku.

47. Žalobca namietal nesprávny postup žalovanej, ak napriek skutočnosti, že posudzujúca lekárka
nesúhlasila s akoukoľvek zmenou vo vystavenom lekárskom posudku zo dňa 26.10.2017 a zotrvala na
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedajúcom výške 700 bodov, Sociálna poisťovňa (v
oboch stupňoch) oprela svoje rozhodnutia o krátené bodové hodnotenie vykonané posudkovými lekármi
a žalobcovi priznala titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za uznanú chorobu z povolania náhradu
zodpovedajúcu len počtu bodov 190. Správny súd považuje túto žalobnú námietku za dôvodnú.

48. Zákon č. 437/2004 Z.z. (§ 9 ods. 1, §10 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 písm. d)) ošetrujúcemu
lekárovi (zariadeniu) zveril do kompetencie ohodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v



prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania počtom bodov v rámci rozpätia stanoveného zákonom
(príloha č. 1). Lekársky posudok posudzujúceho lekára sa stáva podkladom pre priznanie sumy ako
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového hodnotenia. Zákon
o Sociálnom poistení v ustanovené § 153 ods. 4 písm. c) stanovil úlohu posudkového lekára skontrolovať
toto bodové ohodnotenie. Nemožno uprieť význam takto vykonávanej kontroly v zmysle argumentácie
žalovanej o kontrolnom mechanizme, ktorý nie je samoúčelný, s čím sa správny súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Nemožno teda uprieť význam vykonávania kontroly bodového hodnotenia v lekárskom
posudku vystavenom posudzujúcim lekárom, avšak účelom a výsledkom tejto kontrolnej posudkovej
činnosti nemôže byť nahradenie tohto lekárskeho posudku novým určením bodového hodnotenia
vykonaného posudkovými lekármi, ktoré by sa mohlo stať namiesto lekárskeho posudku zákonným
podkladom pre priznanie náhrady za SSU. Nevyplýva to zo žiadneho z ustanovení zákona č. 437/2004
Z. z., ani zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

49. Tunajší správny súd už v obdobných veciach vyslovil názor, že v zásade je možné akceptovať
postup, keď sa posudkový lekár obráti na posudzujúceho lekára a oboznámi ho so svojimi kontrolnými
zisteniami, na ktoré môže posudzujúci lekár reagovať tak, že ich akceptuje a sám zasiahne do ním
vypracovaného lekárskeho posudku (rešpektuje výhrady, upraví bodové hodnotenie). Posudzujúci lekár
ale taktiež môže zotrvať na záveroch, ktoré v lekárskom posudku uviedol, následkom čoho sa posúdenie
zdravotného stavu poškodeného stane medzi posudzujúcim lekárom a posudkovým lekárom sporné.

50. Správny súd sa nestotožňuje s takým záverom, že ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku,
môže žalovaná pokračovať v konaní a sama posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený.
Zastáva názor, že v takomto prípade skutkový stav nie je dostatočný pre rozhodnutie vo veci, pretože
Sociálna poisťovňa môže rozhodovať len na základe lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcim
lekárom. Sociálnej poisťovni teda pre rozhodnutie chýba zákonom predpokladaný podklad. Správny
súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 30Sa/9/2017 zo dňa 12.04.2018, z ktorého vyplýva, že v prípade neodstránenia rozporu
spočívajúcom v rozdielnom medicínskom hodnotení uvedenom v lekárskom posudku a v kontrolnom
bodovom hodnotení, v dôsledku existencie pochybností o správnosti hodnotenia zdravotného stavu
poškodeného, pre účely posudzovania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je na
mieste požiadať o vydanie znaleckého posudku.

51. Uvedené je súladné aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov vyššej autority. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 4/12 pod č. 75 vyplýva, že lekárska posudková
činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.
z. o Sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia na účely určenia výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného
oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového
ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z.
Správny súd poznamenáva, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu v zásade nie je
prameňom práva, pokiaľ je rozhodnutím v individuálnom prípade. Iba tie rozsudky súdov SR, ktoré sú
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR sú zjednocujúcim výkladom k právnym
predpisom. Keďže nedošlo k judikovaniu iného právneho názoru, správny súd nevidí dôvod odkloniť
sa od zovšeobecneného záväzného stanoviska prostredníctvom judikovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR.

52. Správny súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, keď napríklad z rozsudku sp.
zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012 vyplýva rovnaký právny záver, že z tohto kontrolného oprávnenia
podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového
lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade
so zákonom č. 437/2004 Z.z. Najvyšší súd SR navyše uviedol, že v prípade dôvodných pochybností o
správnom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, žalovaná
ako poskytovateľ náhrady iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č.
382/2004 Z. z.

53. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa



nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

54. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

55. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

56. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť
znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok.

57. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

58. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

60. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne v správnom konaní postupujú podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, keď v zmysle ustanovenia § 172 ods. 1 tohto zákona je vylúčená aplikácia
Správneho poriadku. Úlohou organizačných zložiek Sociálnej poisťovne je pred rozhodnutím zabezpečiť
si potrebné podklady na rozhodnutie tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci (§ 195 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Okrem iných, dôkazným prostriedkom, sú aj odborné posudky a znalecké
posudky (§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Bodové hodnotenie uvedené v lekárskom posudku je
rovnocenné vo vzťahu ku kontrolnému bodovému hodnoteniu, ktoré vyhotoví posudkový lekár Sociálnej
poisťovne ústredia alebo pobočky, avšak pri vzniku akýchkoľvek pochybností o správnosti hodnotenia
zdravotného stavu poškodeného pre účely posudzovania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia je potrebné tento rozpor odstrániť, inak nemožno konštatovať presne a úplne zistený skutočný
stav veci, vyplývajúci z potrebných podkladov na rozhodnutie.

61. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne,
ak vo veci rozhodla akceptujúc bodové hodnotenie posudkovými lekármi, ktorí krátili bodové hodnotenie
určené v lekárskom posudku zo sumy 700 bodov na sumu 190 bodov. V prípade pretrvávajúceho
rozporu v bodovom hodnotení, v dôsledku toho, že posudzujúca lekárka zotrvala na svojom stanovisku a
nevykonala žiadnu zmenu, opravu vystaveného lekárskeho posudku, Sociálna poisťovňa pobočka mala
v súlade s ustanovením § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ustanoviť znalca, nakoľko vzniknutý rozpor
spočíval v odborných medicínskych otázkach. Sociálna poisťovňa totiž nemala relevantný podklad pre
také rozhodnutie, aké vydala. V zásade mohla buď akceptovať lekársky posudok alebo tento mohol
byť vyvrátený znaleckým dokazovaním, nie však iba samotnými zisteniami, ktoré vyplynuli z kontroly
bodového hodnotenia vykonanej posudkovými lekármi.

62. Správny súd nepovažuje za správny taký postup, aby Sociálna poisťovňa vyzývala žiadateľov
odškodnenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania v prípade spornosti bodového hodnotenia o
predloženie znaleckého posudku. Za neudržateľný považuje aj taký názor, že ak poškodený nesúhlasí
so zisteniami posudkového lekára, v danom prípade s krátením bodového hodnotenia SSU, mal sám
žalobca predložiť znalecký posudok. Nepredloženie tohto posudku poškodeným nezbavuje Sociálnu
poisťovňu povinnosti obstarať pred vydaním rozhodnutia potrebné podklady na rozhodnutie tak, aby



presne a úplne zistila skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) a zároveň povinnosti
vydať rozhodnutie na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci (§ 209 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z.). Poškodený totiž disponuje vystaveným lekárskym posudkom o ohodnotení SSU
v súvislosti s uznanou chorobou z povolania, na základe ktorého poskytovateľ náhrady mu má
vyplatiť prislúchajúcu výšku náhrady. Žalobca predložením lekárskeho posudku vyčerpal svoje dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že má chorobu z povolania, v súvislosti s ktorou mu prináleží
nárok na vyplatenie náhrady za SSU zodpovedajúcej počtu bodov uvedenému v lekárskom posudku. Zo
žiadneho z ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva povinnosť poškodeného predložiť znalecký
posudok v prípade, ak v rámci kontroly bodového hodnotenia posudkoví lekári spochybnia správnosť
bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť
alebo náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku vystavenom posudzujúcim
lekárom. Z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva len toľko, že ak vzniknú dôvodné
pochybnosti, môžu (t. j. nemusia) osoby uvedené v odsekoch 3 a 4, teda poškodený, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, požiadať
o vydanie znaleckého posudku. Na rozdiel od Sociálnej poisťovne, ktorej takáto povinnosť nepriamo
vyplýva z ustanovenia § 196 ods. 3 v spojení s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože v prípade
existujúceho rozporu medzi závermi posudzujúceho lekára a posudkového lekára, jeho neodstránenia
prostredníctvom znaleckého posudku, nie je možné vydať zákonné rozhodnutie vychádzajúce z presne
a úplne zisteného skutočného stavu veci v zmysle § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

63. Z vyššie citovanej platnej právnej úpravy, ako aj z judikatúry súdov vyplýva, že v prípade zisteného a
neodstráneného rozporu v bodovom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia medzi
posudzujúcim lekárom a posudkovým lekárom, poškodený môže (ale nemusí) požiadať o vydanie
znaleckého posudku, avšak Sociálna poisťovňa, ako poskytovateľ náhrady, o vydanie znaleckého
posudku požiadať má, keďže posudkoví lekári nie sú oprávnení krátiť bodové hodnotenie stanovené v
lekárskom posudku, a teda meniť podklad rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vystavenie ktorého spadá
do kompetencie posudzujúceho lekára. Sociálna poisťovňa má v takomto prípade v zmysle § 196 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z.z. ustanoviť znalca na odstránenie existujúceho rozporu, pokiaľ sa jedná o otázky
odborného medicínskeho posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie, a nie len o iné zrejmé
nesprávnosti, či pochybenia pri aplikovaní právnej úpravy v dôsledku jej sporného výkladu. Účelom
ustanovenia znalca je odstrániť spornosť medicínskych otázok, nie právnych. Zaradenie poškodenia na
zdraví do správnej položky podľa klasifikácie jednotlivých poškodení na zdraví a určenie správnej výšky
bodov (aj pri zaradení poškodenia na zdraví do rovnakej položky, ak je dané rozpätie bodov) je odbornou
medicínskou otázkou.

64. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní poukazovala v súvislosti s ustanovením znalca na hospodárne
nakladanie s finančnými prostriedkami štátu, túto skutočnosť správny súd považuje pre rozhodnutie
za irelevantnú. Rovnako aj vyhodnotenie ďalších dôkazov - neurologický nález zo dňa 13.03.2018, či
lekársku správu zo dňa 04.06.2017, v ktorej bol citovaný záver z vyšetrenia chrbtice zo dňa 17.05.2017.
Napriek tomu, že Sociálna poisťovňa hodnotila tieto dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ako jej to ukladá ustanovenie § 196 ods. 7 zákona
č. 461/2003 Z. z., nemožno „diskvalifikovať“ predložený lekársky posudok vystavený posudzujúcim
lekárom, ktorý je jediným zákonným podkladom pre priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a tento nahradiť vlastným
posúdením, t. j. určením počtu bodov prostredníctvom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. O
to viac, že posudkoví lekári sú vo vzťahu závislosti od Sociálnej poisťovne. Z rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne môže byť aj to,
ak jej rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykonané nezávislým
znaleckým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/21/2005).

65. Podľa § 204 SSP; ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez
návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

66. Správny súd nie je skutkovým súdom, dokazovanie vykonáva len výnimočne. Napriek tomu
nemožno vykonanie dôkazov absolútne vylúčiť, najmä ak sú nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 204 SSP, ktoré nadväzuje na § 120 písm. a) a § 121 ods.
2 SSP umožňuje správnemu súdu, aby za určitých okolností aj sám nariadil znalecké dokazovanie v
konaniach o žalobách v sociálnych veciach za účelom prípadného doplnenia skutkového stavu veci.



67. Z hypotézy ustanovenia § 204 SSP vyplýva, že je na posúdení správneho súdu, či pristúpi k
dopĺňaniu dokazovania vykonaného orgánom verejnej správy, ak je v nej uvedené „ak to nie je v
rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie“, pričom
správny súd zastáva názor, že v danom prípade nariadenie doplnenia dokazovania nie je v súlade
s účelom správneho súdnictva. V tejto konkrétnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej v spojení s namietaným nezákonným postupom Sociálnej poisťovne v prípade, ak nedošlo
v konaní pred orgánmi verejnej správy k zosúladeniu stanoviska posudzujúceho lekára s posudkovými
lekármi vo veci odborných medicínskych otázok, konkrétne bodového hodnotenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo vzťahu k uznanej chorobe z povolania. V danom prípade nie je v súlade
s účelom správneho súdnictva, aby správny súd prebral na seba vykonávanie ďalšieho dokazovania
namiesto orgánu verejnej správy, zastávajúc názor, že je plne v kompetencii Sociálnej poisťovne,
ako orgánu verejnej správy zabezpečiť taký podklad k rozhodnutiu (v oboch stupňoch), ktorý bude
svedčať o dostatočne, t. j. presne a úplne zistenom skutočnom stave veci. V podstate by išlo nie o
„doplnenie“ skutkového stavu veci, ale nahradenie dokazovania, ktoré má vykonať orgán verejnej správy,
pretože inak, bez náležitého podkladu rozhodnutia preukazujúceho skutočný stav veci, nemôže ani
vydať zákonné rozhodnutie. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a za takýto nemôže byť považovaný,
ak posudkoví lekári v rámci kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia spochybnili závery lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcim
lekárom a pred vydaním rozhodnutia nedošlo k odstráneniu týchto pochybností, t. j. k odstráneniu
rozporu medzi závermi posudzujúceho lekára so závermi posudkových lekárov.

68. Navyše, doplnenie dokazovania správnym súdom nie je ani vhodné, s prihliadnutím na okolnosti
veci, keď z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že žalobcovi bola dňa 27.04.2016 zistená aj iná choroba
z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s dátumom
uznania dňa 23.03.2017, na základe ktorej bola žalobcovi za sťaženie spoločenského uplatnenia
vyplatená náhrada v sume 8 208 EUR za 450 bodov. Žalovaná síce túto skutočnosť poznamenala, ale
nevyvodila z nej žiadne závery, nevyhodnotila ju v súvislosti s nárokom, o ktorom rozhodla. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu nespĺňa náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj
pobočky Sociálnej poisťovne podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 191 ods. 3, písm. a) SSP
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP,
nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci.

70. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci
povinné postupovať podľa § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., vydať rozhodnutia v zmysle §
209 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré budú spĺňať aj zákonnú požiadavku riadneho odôvodnenia tak,
aby boli zrozumiteľnými a preskúmateľnými, pričom sú právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v
zrušujúcom rozsudku v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP).

71. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov
konania poľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od



doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).