Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/115/2018 z 2. 10. 2019 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. októbra 2019, sp. zn. 24S/115/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200599.3 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/115/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200599.3 | 2019-10-02 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 SSP, § 59 ods. 2 SSP, § 2a zákona č. 523/2004 Z. z., § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., § 3 ods. 5 SSP, § 59 ods. 3 SSP, § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., § 31 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z., § 46 SSP, § 24b ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., § 3 ods. 1 SSP, § 59 ods. 1 SSP, § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z., § 47 ods. 2 SSP, § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z., § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z., § 47 ods. 3 SSP, § 24e ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., § 31 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z., § 47 ods. 1 SSP, § 24c zákona č. 528/2008 Z. z., § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z., § 21 ods. 1 SSP, § 24b ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1028e99d-3c6b-4781-9917-e01d8adab85c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200599.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200599
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200599.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik mesta Banská Bystrica, a.s. so sídlom Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 016
411, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. so sídlom Horná
13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky so sídlom
Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00151742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.: MF/012636/2018-243/1070 zo dňa 6. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Oznámením
o začatí správneho konania č. UVA-260/2018-3 zo dňa 30. januára 2018 (ďalej len „Oznámenie“),
ktoré bolo žalobcovi doručené 2. februára 2018 začal správne konanie vo veci uloženia sankcií
podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“).
Podnetom na začatie správneho konania boli výsledky administratívnych kontrol žiadostí žalobcu
o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXX vrátane ich príloh, ktoré boli
vykonané Sociálnou implementačnou agentúrou a Implementačnou agentúrou (ďalej aj „SIA a IA“) pre
Operačný program 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 2 -

Zamestnanosť a sociálna inklúzia v období od 1. júla 2011 do 31. mája 2014 so zameraním na
overenie oprávnenosti výdavkov súvisiacich s realizáciou Projektu č. XXXXXXXXXXX - Vzdelávanie
zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica a.s., ktorý bol spolufinancovaný
podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. F. zo dňa 14. apríla 2010 v znení jej
dodatkov č. 01 až č. 04 (ďalej len „Zmluva“). Zo záznamov z administratívnych kontrol vyplynulo, že
časť z poskytnutého finančného príspevku nebola žalobcom použitá na oprávnené výdavky v súlade s
podmienkami Zmluvy, čím poskytnutý finančný príspevok nebol zúčtovaný v plnej výške a jeho suma
na vrátenie činila 260 437,81 EUR. Po poučení podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) sa žalobca k
uvedenému Oznámeniu vyjadril podaním zo dňa 8. februára 2018. Prvostupňový orgán verejnej správy
žalobcovi poskytol odpoveď podaním zo 14. februára 2018 a následne ho podaním z 9. marca 2018
upovedomil o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca využil podaním
vyjadrenia k podkladu pre vydanie rozhodnutia zo dňa 19. marca 2018.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie



2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č.UVA-260/2018, 16/3347/18/018 zo dňa
27. marca 2018 rozhodol tak že: „Sociálna implementačná agentúra a Implementačná
agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia vykonali v období od
1. júla 2011 do 30. mája 2014 administratívne kontroly žiadostí o zúčtovanie zálohových
platieb č.XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXX vrátane príloh v spoločnosti: Dopravný podnik mesta
Banská Bystrica, a.s., Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 01 64 11, ktorej bol v rokoch
2010 až 2012 poskytnutý nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu č. XXXXXXXXXXX:
Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s. Projekt bol
spolufinancovaný na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. F. zo dňa
14. apríla 2010 v znení dodatku č. 01 zo dňa 5. novembra 2010, dodatku č. 02 zo dňa 29. marca
2011, dodatku č. 3 zo dňa 12. mája 2011 a dodatku č. 04 zo dňa 9. decembra 2011 uzatvorenej
medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Sociálnou
implementačnou agentúrou a spoločnosťou Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s. Vykonanými
administratívnymi kontrolami a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že spoločnosť časť
poskytnutého finančného príspevku nepoužila na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na
realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených v ČI. 14, bod 1, písm. c) a j)
Všeobecných zmluvných podmienok, čím porušila § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
spojení s Č1.2, bod 2.4. a Čl. 3, bod 3.3. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
F. zo dňa 14. apríla 2010 v znení dodatku č. 01 zo dňa 05. novembra 2010, dodatku č. 02 zo dňa 29.
marca 2011, dodatku č. 03 zo dňa 12. mája 2011 a dodatku č. 04 zo dňa 9. decembra 2011 a Čl. 1, bod
1 Všeobecných zmluvných podmienok.
Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov spoločnosťou: Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s., Kremnička 53, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 36 01 64 11 sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b)
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 3 -

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny Úrad vládneho auditu podl'a § 31 ods. 4 zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spravy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov
u k l a d á
spoločnosti
obchodné meno: Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s.
sídlo: Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica
IČO: 36016411
povinnosť odviesť finančné prostriedky, vo výške porušenia finančnej disciplíny, v sume:
260 437,81 EUR, slovom: Dvestošesťdesiattisícštyristotridsaťsedem eur, osemdesiatjeden euro centov
do 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (IČO: 00681156) IBAN: G.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: G. variabilný
symbol XXXXXXXX (správa pre prijímateľa: O. F. XXXXXXX) vedený v Štátnej pokladnici.
V prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne je povinnosťou zaplatiť penále vo výške 0,1 %
zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou
uloženého odvodu na účet Úradu vládneho auditu IBAN: G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC:
G. variabilný symbol XXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici”.
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dňa 14. apríla 2010
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „poskytovateľ“) v zastúpení
Sociálnou implementačnou agentúrou uzatvorilo s prijímateľom, t.j. žalobcom, Zmluvu o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. F. v znení jej dodatkov č. 01 až č. 04, ktorej predmetom bola
úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku
(ďalej len „NFP“) z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
za účelom spolufinancovania projektu č. XXXXXXXXXXX - Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti
Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s. (ďalej len „Projekt“), ktorý predstavoval 70 % všetkých
oprávnených výdavkov projektu. Žalobcovi bol poskytnutý od 18. júna 2010 do 11. apríla 2012 NFP
v celkovej sume 760 170,29 EUR na základe žiadostí o zálohovú platbu č. XXXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXX (320 071,70 EUR + 145 294,20 EUR
+ 254 980,81 EUR + 39 823,54 EUR). S poukazom na čl. 2 bod 2.4 Zmluvy (prijímateľ sa zaväzuje prijať



poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve a projekt realizovať
riadne a včas), čl. 3 bod 3.3 Zmluvy (prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne
na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok
stanovených Zmluvou), čl. 1 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí NFP (ďalej
len „VZN“) (prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol projekt realizovaný riadne,
včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s odbornou starostlivosťou),
čl. 5 bod 5.32 (schválením výdavku v rozpočte Projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na
uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 k
oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 až 2013 v zmysle neskorších aktualizácií), čl. 5
bod 5.1 Zmluvy (zmluvné strany sa dohodli, že vzhľadom na právnu formu prijímateľa sa použije z čl.
15 VZN výlučne odsek 8 a vzhľadom na určený systém financovania - kombinácie zálohových 2 4 S /
1 1 5 / 2 0 1 8 - 4 -

platieb a refundácie sa z čl. 16 VZN použije výlučne ods. 4) a čl. 16 bod 4.15 VZN (prijímateľovi
vznikne nárok na platbu pri systéme zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu
žiadosť o platbu, t.j. poskytnutie zálohovej platby a zúčtovanie zálohovej platby, a to až v momente
schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len
v rozsahu v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu) prvostupňový orgán verejnej
správy uviedol, že žalobca sa zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný prostriedok a použiť ho
výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve,
pričom nárok na platbu mu vznikol až momentom schválenia žiadosti o platbu jej poskytovateľom
a nárok na vyplatenie príslušnej platby mu vznikol len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol o
oprávnenosti výdavkov projektu. Podľa čl. 16 bod 4 VZP boli platby na oprávnené výdavky poskytované
na základe žiadosti o platbu (poskytnutie zálohovej platby) a žiadosti o platbu (zúčtovanie zálohovej
platby). Žalobca predložil poskytovateľovi žiadosti o zúčtovanie zálohových platieb, ktoré boli podrobené
administratívnym kontrolám za účelom overenia ich formálnej a vecnej správnosti, t.j. aj oprávnenosti
nárokovaných výdavkov. V jednotlivých záznamoch z administratívnych kontrol boli uvedené dôvody
krátenia vyúčtovaných výdavkov. Zo záznamov z vykonaných kontrol vyplynulo, že poskytovateľ
neschválil výdavky vyúčtované žalobcom v žiadostiach o zúčtovanie zálohových platieb v celom rozsahu,
preto mu nárok na nenávratný finančný príspevok vznikol len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol
o oprávnenosti výdavkov. Z celkových zálohovo poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 760
170,29 EUR boli za oprávnené uznané výdavky vo výške 713 904,46 EUR, z čoho prostriedky NFP
predstavovali sumu 499 732,48 EUR.
Na základe žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby:
č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 14 058,32 EUR zo dňa 10. februára 2011 boli uznané oprávnené
výdavky v sume 12 993,32 EUR, z toho NFP v sume 9 095,32 EUR. Záznam z administratívnej kontroly
bol vypracovaný 1. júla 2011,
č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 300 650,09 EUR zo dňa 11. júla 2011 boli uznané oprávnené výdavky
v sume 194 569,72 EUR, z toho NFP v sume 136 198,92 EUR. Záznam z administratívnej kontroly bol
vypracovaný 13. októbra 2011,
č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 172 205,71 EUR zo dňa 31. augusta 2011 boli uznané oprávnené
výdavky v sume 170 346,87 EUR, z toho NFP v sume 119 242,06 EUR. Záznam z administratívnej
kontroly bol vypracovaný 20. januára 2012,
č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 197 485,74 EUR zo dňa 30. novembra 2011 boli uznané oprávnené
výdavky v sume 193 912,66 EUR, z toho NFP v sume 135 738,86 EUR. Záznam z administratívnej
kontroly bol vypracovaný 29. februára 2012
č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 103 917,43 EUR zo dňa 7. decembra 2011 boli uznané oprávnené
výdavky v sume 75 402,69 EUR, z toho NFP v sume 52 781,88 EUR. Záznam z administratívnej kontroly
bol vypracovaný 1. marca 2012,
č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24. mája 2013 v sume 303 651,- EUR boli uznané oprávnené výdavky
v sume 66 679,20 EUR, z toho NFP v sume 46 675,44 EUR. Záznam z administratívnej kontroly bol
vypracovaný 30. mája 2014.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe výsledkov vykonaných kontrol žiadostí o zúčtovanie
zálohových platieb uzavrel, že žalobca rozdiel medzi poskytnutým a zúčtovaným NFP v sume 260
437,81 EUR nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu a
za splnenia podmienok stanovených v čl. 14 bod 1 písm. c) a j) VZP, čím porušil § 19 ods. 6 zákona
č. 523/2004 Z.z. v spojení s čl. 2 bod 2.4, čl. 3 bod 3.3 Zmluvy a čl. 1 bod 1 VZP, čo kvalifikoval ako



porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., pretože v uvedenej
sume boli 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 5 -

verejné prostriedky použité nad rámec oprávnenia. Za porušenie finančnej disciplíny uložil žalobcovi
podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia
finančnej disciplíny, t.j. vo výške 260 437,80 EUR poskytovateľovi, t.j. Ministerstvu práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky a pre prípad omeškania s úhradou uloženého odvodu mu uložil povinnosť
zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy 260 437,81 EUR za každý, aj začatý deň omeškania.
5. Prvostupňový orgán verejnej správy sa vyjadril aj k obsahu vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu o
začatí správneho konania. K tvrdeniu žalobcu, že nebol dodržaný postup podľa § 31 ods. 14 zákona
č. 523/2004 Z.z., t.j., že povinnosť odviesť finančné prostriedky mu nebola uložená v lehote 5 rokov
odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny prvostupňový orgán uviedol, že za dátum
preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny považuje dátum, kedy bol žalobca oboznámený s
výškou nezúčtovanej časti všetkých poskytnutých zálohových platieb, ktorým je deň doručenia Žiadosti
o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/F.XX zo dňa 26. novembra 2014, t.j. 1. december
2014, a preto 5-ročná lehota na uloženie povinnosti odviesť finančné prostriedky z dôvodu porušenia
finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. neuplynula. K tvrdeniu žalobcu,
že prebieha iné súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave č. 1S 176/2015, ktorého predmetom
je skúmanie zákonnosti dokumentov a zistení, ktoré majú tvoriť podklad prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy uviedol, že predmetom označeného súdneho konania je správa o zistenej
nezrovnalosti T. ktorá bola vypracovaná na základe výsledkov opätovných administratívnych kontrol
žiadostí o platbu č. A., XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXX, z ktorých bol vypracovaný
záznam z administratívnej kontroly - aktualizácia zo dňa 6. mája 2015. Uviedol, že nejde o totožný
predmet preskúmania, pretože predmetom správneho konania v preskúmavanej veci sú výsledky
administratívnych kontrol žiadostí o platbu, ktoré boli vyššie označené (bod 1 tohto rozsudku). K
namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom
na § 21 Správneho poriadku uviedol, že v správnom konaní boli rozhodné skutočnosti pre vydanie
rozhodnutia preukázané listinnými dôkazmi, a preto nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie. K
tvrdeniu žalobcu, že správne konanie viedol len formálne, keď si osvojil výsledky zisťovaní iného
orgánu bez toho, aby vlastnou činnosťou zistil skutkový stav veci, prvostupňový orgán verejnej správy
uviedol, že preskúmal kompletný spisový materiál, predložené doklady považoval za postačujúce pre
právnu kvalifikáciu kontrolných zistení a pre uloženie sankcií a predložené kontrolné zistenia považoval
po ich vyhodnotení za preukázané. Zdôraznil, že len poskytovateľ môže rozhodnúť o oprávnenosti
výdavkov v rámci realizácie Projektu, a preto mohol pri vydaní rozhodnutia v správnom konaní
vychádzať z výsledkov administratívnych kontrol žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, ktoré žalobca
poskytovateľovi NFP predložil.
Rozhodnutie žalovaného
6. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
MF/XXXXXX/XXXX-XXX/XXXX zo dňa 6. júla 2018 s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak,
že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. V odôvodnení rozhodnutia zhrnul obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a poskytovateľom NFP,
priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav veci, obsah prvostupňového rozhodnutia,
obsah odvolania žalobcu a po preskúmaní spisového materiálu 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 6 -

obsahujúceho písomné dôkazy použijúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu zákonnosti a
zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy konal v rozsahu a
spôsobom súladným so zákonom. Rozhodol na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu
veci a vysporiadal sa s námietkami žalobcu vznesenými počas administratívneho konania, a preto
prvostupňové rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Osobitne poukázal na § 19 ods. 6 zákona
č. 523/2004 Z.z., čl. 2, bod 2.4, čl. 3 bod 3.3, čl. 5 bod 5.1 a bod 5.3 Zmluvy, čl. 16 bod 4.1, bod 4.5,
bod 4.10, body 4.16 a 4.18 VZP, na str. 6 až 7 rozhodnutia špecifikoval výdavky, ktoré boli žalobcom
uplatnené v jednotlivých žiadostiach o zúčtovanie zálohovej platby a ktoré neboli kontrolou vykonanou
poskytovateľom NFP uznané za oprávnené. Zopakoval, že poskytovateľ NFP v zastúpení SIA a IA má
právo podľa čl. 16 bod 4.15 VZP rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov projektu. Keďže výdavky, ktoré
žalobca vyúčtoval jednotlivými žiadosťami o zúčtovanie zálohových platieb neboli SIA a IA schválené
v celom rozsahu, žalobcovi vznikol nárok na NFP iba v tom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o
oprávnenosti vynaložených výdavkov. Z celkových oprávnených výdavkov v sume 713 904,46 EUR (12
993,32 EUR + 194 569,72 EUR + 170 346,87 EUR + 193,912,66 EUR + 75 402,69 EUR + 66 679,20



EUR) predstavoval NFP 449 732,48 EUR (9 095,32 EUR + 136 198,92 EUR + 119 242,06 EUR + 135
738,86 EUR + 52 781,88 EUR + 46 675,44 EUR). Medzi zálohovo poskytnutým nenávratným finančným
príspevkom vo výške 760 170,29 EUR a nenávratným finančným príspevkom, ktorého zúčtovanie bolo
uznané za oprávnené v sume 499 732,48 EUR vznikol rozdiel vo výške 260 437,81 EUR, vo vzťahu ku
ktorému vznikla žalobcovi podľa čl. 16 bod 4.10 VZP s poukazom na bod 4.8.2 Systému zálohových
platieb písm. B - Systém finančného riadenia Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 povinnosť ho vrátiť, pretože ho nepoužil na úhradu oprávnených
výdavkov nevyhnutných na realizáciu Projektu a za splnenia podmienok stanovených v čl. 14 bod. 1
písm. c) a j) VZP, čo žalobca neučinil. Keďže žalovaný čerpal verejné prostriedky v sume 260 437,81
EUR nad rámec oprávnenia prvostupňový orgán v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou materiálnej
pravdy správne konštatoval, že žalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 Z.z., na základe čoho mu správne, v súlade s § 31 ods. 4 citovaného zákona uložil povinnosť
odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, t.j. v sume 260 437,81 EUR.
8. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu.
Považoval ich za nedôvodné. K odvolacej námietke, že päť ročná prekluzívna lehota. na uloženie
sankcie v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z, zanikla stotožňujúc počiatok jej plynutia
s dňom ukončenia jednotlivých administratívnych kontrol žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb
žalovaný uviedol, že odvod za porušenie finančnej disciplíny je možné uložiť do 5 rokov od zistenia
porušenia finančnej disciplíny. Žalobca jednotlivé zúčtovacie žiadosti o platbu predkladal postupne
a po ich predložení boli postupne vykonávané ich administratívne kontroly. Poslednú zúčtovaciu
žiadosť o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX v rámci Projektu žalobca predložil 24. mája 2013, pričom
žiadna ďalšia zálohová platba už žalobcovi nebola poskytnutá. Podľa čl. 16 bod 4.10 VZP bol preto
žalobca povinný nezúčtovaný rozdiel zálohových platieb poskytovateľovi vrátiť. Poskytovateľ overuje
oprávnenosť výdavkov v rámci Projektu ako celku administratívnymi kontrolami žiadostí o zúčtovanie
zálohových platieb, a preto k finančnému vysporiadaniu nezúčtovanej časti zálohovej platby mohol
pristúpiť až po predložení poslednej zúčtovacej žiadosti a vykonaní jej administratívnej kontroly. Preto
žalovaný za dátum preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny označil dátum, kedy bol žalobca
oboznámený s výškou nezúčtovanej časti všetkých poskytnutých zálohových platieb, čo bolo dňom
doručenia Žiadosti o vrátenie 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 7 -

finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/F.XX, t.j. dňa 1. decembra 2014. K odvolacej námietke
nedostatočne zisteného skutkového stav veci a nevykonania navrhnutých dôkazov, ktorú žalobca
odôvodnil tvrdením, že prvostupňový orgán verejnej správy mal sám skúmať, či jednotlivými
administratívnymi kontrolami žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb zistené nedostatky odôvodňovali
konštatovanie porušenia zákona, napriek tomu si výsledky administratívnych kontrol bez ďalšieho
osvojil a nekonfrontoval ich s argumentami žalobcu, ani mu nedal príležitosť vyjadriť sa aj ústne
na pojednávaní, čím porušil zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy žalovaný uviedol, že
podľa čl. 16 bod 4.17 v spojení s bodom 4.18 VZP sú podkladom pre rozhodnutie vydané v
administratívnom konaní výsledky administratívneho overovania oprávnenosti výdavkov podľa nariadení
ES. Overovanie vykonáva poskytovateľ v rámci svojich kompetencií. Podľa čl. 16 bod. 4.15 VZP
nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o
oprávnenosti výdavkov žalobcu v rámci Projektu. Prvostupňový orgán verejnej správy po preskúmaní
spisového materiálu v súlade so zásadou zákonnosti, materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov
vyhodnotil, že kontrolné zistenia, obsiahnuté v záznamoch z administratívnych kontrol jednotlivých
žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohových platieb boli preukázané. Administratívnymi kontrolami bolo
zistené porušenie zmluvných podmienok tým, že žalobca časť poskytnutých finančných prostriedkov
nepoužil na oprávnené výdavky, čím porušil čl. 2 bod 2.4, čl. 3 bod 3.3. Zmluvy a čl. 1 bod 1.1 VZP,
čím došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Uvedené bolo prvostupňovým
orgánom verejnej správy správne kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny. K nenariadeniu
ústneho pojednávania žalovaný s poukazom na § 21 Správneho poriadku uviedol, že správny orgán
nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu,
alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Nenariadenie ústneho pojednávania prvostupňovým orgánom
verejnej správy považoval žalovaný za správne a v súlade so zákonom, pretože žalobca mal právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhovať dôkazy, uplatňovať pripomienky a námietky a skutkový
stav veci bol preukázaný listinnými dôkazmi, ktorými sa prvostupňový orgán verejnej správy zaoberal,
preveril ich opodstatnenosť a ich vplyv na právne posúdenie veci a dospel k záveru, že dôvod na
nariadenie ústneho pojednávania nie je daný. K žalobcom namietanej formálnosti správneho konania,
a teda jeho nezákonnosti z dôvodu nevykonania vlastného dokazovania, len formálneho osvojenia si



predložených záznamov z administratívnych kontrol k jednotlivým žiadostiam o zúčtovanie zálohových
platieb s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/103/2016 z 1. decembra 2016,
ktorým boli záznamy z administratívnych kontrol k žiadosti o platbu spochybnené ako relevantný podklad
správneho konania žalovaný uviedol, že záznamy sú výstupom z administratívnych kontrol žiadostí
o platbu a ich cieľom je posúdenie oprávnenosti výdavkov v zmysle Zmluvy. Prijímateľa, t.j. žalobcu
informujú o výške oprávnených a neoprávnených výdavkov jednotlivých žiadostí o platbu a zdôvodňujú
konanie poskytovateľa pri posudzovaní oprávnenosti jednotlivých výdavkov. Zdôraznil, že uvedené
posudzovanie je vo výhradnej kompetencii poskytovateľa, a preto sú výsledky administratívnych kontrol
relevantným podkladom pre správne konanie.
Žaloba
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu
trov konania. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) je nezákonné pre 2 4 S /
1 1 5 / 2 0 1 8 - 8 -

a) nedodržanie zákonných náležitostí rozhodnutia,
b) nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu ku dňu preukázaného zistenia porušenia finančnej
disciplíny,
c) nedostatočne zistený skutočný stav a nevykonanie navrhnutých dôkazov a
d) formálnosť správneho konania.
10. Ad a): Žalobca namietal porušenie zásady zákonnosti upravenej v § 3 ods. 1 Správneho poriadku v
spojení s jeho ustanovením § 46 z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia absentuje popis skutku s uvedeným
miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol,
že administratívnymi kontrolami vykonanými v období od 1. júla 2011 do 30. mája 2014 bolo zistené,
že žalobca nepoužil časť poskytnutého finančného príspevku na úhradu oprávnených výdavkov. Z času
spáchania skutku, ktorý je vymedzený obdobím 3 rokov nie je možné čas spáchania skutku presne
určiť. Z výroku zároveň nevyplýva, akým konkrétnym konaním sa žalobca spáchania správneho deliktu
dopustil. Žalovaný pochybil, keď nepresný, neurčitý výrok potvrdil, pretože ho mal buď zrušiť alebo
zmeniť.
11. Ad b): Žalobca namietal, že za deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny nie
je možné považovať deň doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/
F.XX z 26. novembra 2014, t.j. 1. december 2014, pretože vydaniu Záznamov predchádzali kontrolné
zistenia poskytovateľa NFP vyplývajúce z vykonaných administratívnych kontrol jednotlivých žiadostí
o zúčtovanie zálohových platieb (v texte aj „Záznamy“) ktorými bolo zistené, že časť z poskytnutého
finančného príspevku nebola použitá na oprávnené výdavky v súlade s podmienkami Zmluvy a preto
tvrdil, že začiatok prekluzívnej päť ročnej lehoty na uloženie sankcie je potrebné počítať od doby,
kedy prebiehali administratívne kontroly (na pojednávaní pred správnym súdom objasnil, že ide o deň
ukončenia každej jednotlivej administratívnej kontroly), z ktorých boli Záznamy vyhotovené, pretože ak
by neboli zistené žiadne nedostatky, dôvod na vyhotovenie Záznamov z administratívnych kontrol by
neexistoval. Zdôraznil, že správny orgán nemal právo uložiť mu sankciu, pretože právo na jej uloženie
zaniklo.
12. Ad c): Žalobca tvrdil, že správny orgán nekonal v súlade so Správnym poriadkom, pretože v
rámci správneho konania nevykonal vlastné šetrenie, ale vychádzal z výsledkov kontrol jednotlivých
žalobcom predložených žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, pričom správny orgán sám neskúmal,
či jednotlivými kontrolami zistené nedostatky odôvodňujú konštatovanie porušenia zákona žalobcom. Pri
konaní, ktoré správny orgán začal z vlastnej iniciatívy bolo jeho povinnosťou zistiť skutočný stav úplne
a presne. Zo správneho spisu však vyplýva, že správny orgán iniciatívne skutočný stav veci nezisťoval,
ale vychádzal zo Záznamov z vykonaných kontrol, ktoré mali podľa jeho názoru rozhodujúci význam.
Žalobca tvrdil, že k uvedeným skutočnostiam sa chcel vyjadriť na ústnom pojednávaní, čo mu zo strany
orgánov verejnej správy nebolo umožnené, v dôsledku čoho správny orgán svojím procesným postupom
porušil zásadu súčinnosti zakotvenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku a nezistil dostatočne skutkový stav.
13. Ad d): Žalobca tvrdil, že správne konanie bolo formálne, pretože bolo realizované v rozpore
so zásadami správneho konania upravenými v § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku. Správny orgán
nevykonal vlastné šetrenie v rámci správneho konania, ale vychádzal z predložených záznamov z
administratívnych kontrol, ktoré si len formálne osvojil bez toho, 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 9 -

aby právny názor iného štátneho orgánu vecne a právne skúmal a vyhodnotil. Podľa žalobcu mal
správny orgán sám skúmať, či žalobca porušil zákon takým spôsobom, ktorý odôvodňuje, aby bolo



rozhodnuté o uloženej povinnosti. Zdôraznil, že v správnom konaní nestačí vychádzať iba z listín,
ktoré sú výstupom z administratívnej kontroly, ale je potrebné vykonať vlastné šetrenia a dokazovania
správnym orgánom podľa Správneho poriadku v súlade so zásadou materiálnej pravdy, spoľahlivo
zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností a zásady zákonnosti. S poukazom na obsah
súdnych rozhodnutí, podľa ktorých sú záznamy z administratívnych kontrol len rozhodnutia predbežnej
povahy, resp. písomnosti s informatívnym charakterom (napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 1S/103/2016 z 1. decembra 2016) nastolil otázku, či záznamy z administratívnych kontrol sú
relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutia v preskúmavanej veci. Žalobca zdôraznil, že zákon o
rozpočtových pravidlách verejnej správy neporušil a tvrdenia orgánov verejnej správy o opaku nemajú
oporu v obsahu správneho spisu, v skutkovom ani skutočnom stave veci, a preto porušenie zákona, ktoré
je mu vytýkané, považuje za nedôvodné. Zároveň uviedol, že právomoc orgánu, ktorý vydal predmetné
Záznamy a konštatoval v nich údajné porušenie zákona zo strany žalobcu je vymedzená zákonom
a vzťahuje sa na kontrolu iba tých zákonných ustanovení, ktoré žalobcovi ukladajú určitý normatívny
príkaz alebo zákaz. Žalobcovi sú však vytýkané porušenia zákona, ktoré majú povahu všeobecnej
a abstraktnej právnej normy, neobsahujúcej žiadny normatívny príkaz alebo zákaz, a preto nemôže
ani existovať porušenie zákona na strane žalobcu. Pokiaľ by správny orgán postupoval v súlade so
zásadou zákonnosti a materiálnej pravdy nemohol by dospieť k takému záveru, k akému napadnutým
rozhodnutím dospel. Rozhodnutie vydané v správnom konaní označil za vecne nesprávne, vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vyjadrenie žalovaného
14. V podanom vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy v odôvodnení spĺňajú zákonné náležitosti, a preto ich považoval za
vecne správne, vydané v súlade s § 46 Správneho poriadku a navrhol, aby správny súd po preskúmaní
veci žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
15. K žalobným námietkam v bode 9 uviedol, že rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho
konania obsahujú v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie vo veci samej s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, povinnosť, ktorá bola žalobcom porušená,
sankciu i lehotu na plnenie. Vo výroku bol vymedzený predmet konania spočívajúci v špecifikácii
správneho deliktu, čas a spôsob jeho spáchania ako aj zmluvné podmienky spolu s právnymi predpismi
Slovenskej republiky, ktoré boli porušené a sankcie, ktoré boli v správnom konaní uložené. Podstatou
posudzovanej veci bolo, že žalobca časť poskytnutej zálohy z nenávratného finančného príspevku
nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu za splnenia
dohodnutých podmienok, čím bol vymedzený samotný skutok aj spôsob jeho spáchania a čas spáchania
skutku bol vymedzený obdobím od 1. júla 2011 do 30. mája 2014, t.j. výkonom administratívnych kontrol
žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, ktorými bolo zistené čerpanie NFP nad rámec oprávnenia.
Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia bolo posúdené ako porušenie finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z., pričom neoprávnene použité finančné prostriedky
boli vo výroku rozhodnutia vymedzené Zmluvou, identifikačnými číslami žiadostí o platby a presnou
sumou na vrátenie. 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 10 -

Na základe uvedeného uzavrel, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného
bol skutok náležite popísaný dostatočným a nezameniteľným spôsobom.
16. K žalobnej námietke uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z.
(bod 10) uviedol, že administratívnymi kontrolami žiadostí o platby poskytovateľ overuje oprávnenosť
výdavkov v rámci realizácie Projektu ako celku a k finančnému vysporiadaniu nezúčtovanej časti
zálohových platieb mohol pristúpiť až po predložení poslednej zúčtovacej žiadosti o platbu a po vykonaní
jej administratívnej kontroly. Poslednou zúčtovacou žiadosťou o platbu v rámci Projektu bola žiadosť
č. XXXXXXXXXXXXXX z 24. augusta 2013 (správne z 24. mája 2013) a žiadna ďalšia zálohová
platba už žalobcovi nebola poskytnutá. Preto za dátum preukázaného zistenia porušenia finančnej
disciplíny označil 1. december 2014, t.j. deň doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.
XXXXXXXXXXX/F.XX z 26. novembra 2014, ktorou bol žalobca oboznámený s výškou nezúčtovanej
časti všetkých poskytnutých zálohových platieb. Päťročná prekluzívna lehota v zmysle § 31 ods. 14
zákona č. 523/2004 Z.z. počítaná od 1. decembra 2014 neuplynula, a neuplynula by ani v prípade
rešpektovania názoru žalobcu a jej počítania odo dňa ukončenia vykonávania administratívnej kontroly
poslednej zúčtovacej žiadosti o platbu, t.j. od 30. mája 2014.
17. K žalobnej námietke nenariadenia ústneho pojednávania (bod 11) žalovaný uviedol, že zmyslom
ústneho pojednávania je, aby účastníci konania mohli uplatniť námietky, prípadne návrhy a správny
orgán ho nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu



alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný tvrdil, že v prejednávanej veci nebolo potrebné
ústne pojednávanie nariadiť, pretože skutkový stav bol preukázaný listinnými dôkazmi, ktorými sa
prvostupňový správny orgán zaoberal, preveril ich opodstatnenosť a vplyv na právne posúdenie veci.
Prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil začatie správneho konania, umožnil mu vyjadriť
sa k Oznámeniu o začatí správneho konania (podanie žalobcu zo 14. februára 2018) aj k podkladom pre
vydanie rozhodnutia a uplatniť svoje námietky, či navrhnúť, resp. predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach
a umožnil mu nahliadať do spisu, čím mu dal dostatočnú príležitosť obhájiť svoje práva a záujmy, a teda
postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom.
18. K namietanej formálnosti správneho konania (bod 12) žalovaný uviedol, že podkladom
pre výkon správneho konania boli výsledky administratívneho overenia oprávnenosti výdavkov
zúčtovaných žalobcom, ktoré bolo vykonané poskytovateľom NFP v rámci jeho kompetencií. Cieľom
administratívnych kontrol žiadostí o platbu bolo posúdenie oprávnenosti výdavkov podľa Zmluvy, o
ktorej môže rozhodnúť len poskytovateľ. Preto sú výsledky jeho administratívnych kontrol relevantným
podkladom pre správne konanie. Prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný sa s kompletným
spisovým materiálom oboznámili a v rámci voľného hodnotenia dôkazov a materiálnej pravdy ich
vyhodnotili tak, že predložené doklady sú postačujúce pre právnu kvalifikáciu kontrolných zistení a pre
uloženie sankcií podľa zákona č. 523/2004 Z.z. Kontrolné zistenia považovali za preukázané.
19. Súčasťou podanej správnej žaloby bola žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
o ktorom rozhodol správny súd Uznesením č.k. 24S/115/2018-60 z 20. decembra 2018 tak, že návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
2. januára 2019. 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 11 -

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. 107 ods. 1
písm. a) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
22. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



25. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí. 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 12 -

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
26. Podľa § 24b ods. 1, 2 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“) (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci
orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a
materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.
(2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje
a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory,
b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú
prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka,
c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
27. Podľa § 24c zákona č. 528/2008 Z.z. administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim
orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.
28. Podľa § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. Zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri
vykonávaní administratívnej kontroly povinní
b) oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly.
29. Podľa § 24e ods. 1, 2 zákona č. 528/2008 Z.z. (1) Z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán
záznam, ktorý obsahuje
a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal,
b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali,
c) označenie kontrolovaného subjektu,
d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly,
e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov,
f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly,
g) dátum vyhotovenia záznamu,
h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali.
(2) Ak sa na základe záverov administratívnej kontroly má začať konanie podľa všeobecného predpisu
o správnom konaní, 42) riadiaci orgán vyžaduje od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim
orgánom písomné vyjadrenie k záverom administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné
písomnosti vzťahujúce sa k predmetu administratívnej kontroly.
30. Podľa § 2a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie 2 4 S / 1 1
5 / 2 0 1 8 - 13 -

a) verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy;
verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,
31. Podľa § 19 ods. 3, 6 zákona č. 523/2004 Z.z. (3) Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(6) Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich
z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov
zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. 21) Subjekt verejnej správy je povinný
pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
32. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ods. 4, ods. 9, ods. 11, 12, 14, 15 zákona č. 523/2004 Z.z. (1) Porušením
finančnej disciplíny je
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,
(4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za



každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa
odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1%
zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie
finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba
sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej
disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba
alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia
finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho
auditu, správne konanie sa nezačne.
(9) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami
ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu v rozsahu
svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
(11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
(12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom
konaní. 48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Ak
subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného
predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti
tejto dohody podľa osobitného predpisu.
(14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa
preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
(15) Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami
Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis; 12aa) penále a pokuta sú príjmom
štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri
nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 14 -

a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa
neuplatní.
33. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z.z. Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti
z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o
správnom konaní v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods.
3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje
osobitný predpis. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu
34. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v
zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd
na základe podanej správnej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov
nezákonnosti uplatnených v žalobe a po preskúmaní rozhodnutia a predchádzajúceho konania zistil, že
žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
35. Námietku nezákonnosti, spočívajúcu v tvrdenom nedostatku zákonných náležitostí rozhodnutia o
správnom delikte a o uložení sankcie, pretože podľa žalobcu neobsahuje popis skutku s uvedením
miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo malo spôsobiť nepresnosť a neurčitosť výroku (bod 9),
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Požiadavky na výrok rozhodnutia sú upravené v § 47 ods. 2
Správneho poriadku tak, že musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo. Pretože sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo právom chránených
záujmoch fyzických a právnických osôb, musí byť konkrétny a zrozumiteľný. To, či výrok rozhodnutia
má zákonom požadované náležitosti, teda či obsahuje rozhodnutie vo veci, závisí od predmetu konania.
V preskúmavanej veci bolo vydané rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny v rámci nakladania s
verejnými prostriedkami (§ 2, § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.), pri ktorom sú fyzické a právnické
osoby, ktorým sa poskytujú a subjekty verejnej správy povinné zachovávať hospodárnosť, efektívnosť
a účinnosť ich použitia (§ 19 ods. 3, 6 cit. zákona). Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie
alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov (§ 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona). Za zistené porušenie finančnej disciplíny sa podľa §
31 ods. 4 cit. zákona ukladá odvod zodpovedajúci výške porušenia finančnej disciplíny a pre prípad
omeškania s jeho úhradou aj penále vo výške 0,1 % denne, ktoré možno za to isté porušenie finančnej



disciplíny uložiť len jeden raz. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutnou náležitosťou výroku rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny je popis skutku s takou špecifikáciou, ktorá vylúči jeho zameniteľnosť
s iným skutkom, čím sa zabráni prípadnému opakovanému uloženiu odvodu vo výške porušenia
finančnej disciplíny. V preskúmavanej veci obsahuje výrok rozhodnutia rozhodnutie vo veci aj s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, pretože z neho vyplýva, že žalobca v
rozpore s § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. časť nenávratného finančného príspevku, ktorý mu bol
poskytnutý z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu SR na realizáciou projektu
č. XXXXXXXXXXX: Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská Bystrica,
a.s. na základe špecifikovanej Zmluvy použil neoprávnene, čo vyplynulo z administratívnych kontrol 2
4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 15 -

označených žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohových platieb, čím porušil finančnú disciplínu spôsobom
predpokladaným v § 31 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Konkrétne bola vyjadrená aj výška neoprávnene
použitých finančných prostriedkov na daný Projekt sumou 260 437,81 EUR. Tvrdenie žalobcu, že
v rozhodnutí absentuje presný čas a spôsob porušenia finančnej disciplíny nezodpovedá obsahu
preskúmavaného rozhodnutia. Čas porušenia finančnej disciplíny je vymedzený časovým obdobím
vykonávania administratívnych kontrol (od 1. júla 2011 do 30. mája 2014) konkrétnych žiadostí o
zúčtovanie zálohových platieb NFP (spôsob porušenia finančnej disciplíny). Rozhodnutie teda aj bez
časovej konkretizácie prevedenia pridelených finančných prostriedkov z NFP na úhradu konkrétnych
výdavkov obsahuje dostatočný popis skutočností rozhodných pre posúdenie, že zo strany žalobcu
došlo k porušeniu finančnej disciplíny z hľadiska času i spôsobu vymedzením konkrétnych žiadostí o
zúčtovanie zálohových platieb, z ktorých bolo vykonanými administratívnymi kontrolami zistené v časti
neoprávnené použitie NFP. Výrok rozhodnutia preto nezrozumiteľnosťou, neurčitosťou ani nedostatkom
konkrétnych náležitostí netrpí. Pre úplnosť správny súd uvádza, že na rozdiel od svojej doterajšej
rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok č. k. 24S/127/2018 zo dňa 23. mája 2019) konanie žalobcu,
vymedzené v preskúmavanej veci nekvalifikuje ako „iný správny delikt“, pretože normatívne nie je za
iný správny delikt označený. Pri jeho preskúmavaní preto ani nepostupoval podľa § 194 a nasledujúcich
SSP, týkajúcich sa správnych žalôb vo veciach správneho trestania, považujúc podanú žalobu za
všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, keď ani žalobca podanú žalobu neoznačil
za žalobu vo veciach správneho trestania (§ 182 ods. 1 písm. a) SSP). Povaha konania pred správnym
súdom nie je daná charakterom preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy ale označením
žaloby a žalobnými dôvodmi. Správnym trestaním je v zmysle § 194 ods. 1 SSP rozhodovanie o
priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné protiprávne konanie. Porušenie finančnej disciplíny
pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávne konanie, ktorým je dotknutý záujem
na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov. Za porušenie
finančnej disciplíny spočívajúce v použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia s následkom
vyššieho čerpania verejných prostriedkov možno v rámci vyvodzovania zodpovednosi uložiť v zmysle §
31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. povinnosť odvodu takto čerpaných verejných finančných prostriedkov
do príslušného rozpočtu verejnej správy, účelom ktorého je reparácia - náprava nezákonného stavu,
čo bolo aj predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Okrem uvedeného zákon č. 523/2004 Z.z. v § 31
ods. 16 predpokladá aj uloženie sankcie za porušenie finančnej disciplíny za splnenia podmienky, že
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) až i) je aj porušením povinností ustanovených
osobitným predpisom a aj v § 32 umožňuje uložiť subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona
pokutu (sankciu), a to až do výšky 40 000,- EUR. Jej účel je preventívno-represívny, t.j. odradiť subjekt,
ktorý sa protiprávneho konania dopustil od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie.
Preskúmavaným rozhodnutím nebolo rozhodnuté o uložení sankcie podľa § 32 zákona č. 523/2004
Z.z., teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Bola mu len uložená povinnosť
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav
súladný so zákonom na základe dohodnutých zmluvných podmienok, čím do jeho vlastnej majetkovej
sféry nebolo zasiahnuté, a preto nebolo možné považovať preskúmavané rozhodnutie za výsledok
správneho trestania. Preto nebol ani dôvod na postup podľa § 194 a nasl. SSP. Správny súd poukazuje
aj na nariadenie Rady ES č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie“), z ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie
ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, 2
4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 16 -

dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi
spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo



v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenou výdajovou položkou (prvá hlava čl. 1 bod 2)“. Z druhej hlavy
tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie“ z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným
pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť
alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4 tohto článku „Opatrenia ustanovené
v tomto článku sa nepovažujú za tresty“. Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle tohto Nariadenia sa
povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu, keď
inak v druhej hlave, čl. 5 tohto Nariadenia je upravená možnosť uloženia správnej sankcie v rôznej forme
pre úmyselnú nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobenú nedbanlivosťou.
36. Obdobne vyrubenie rozdielu dane v daňovom konaní nasledujúcom po daňovej kontrole, ktorou sa
zistí nesprávne určenie dane daňovníka, nie je v zmysle daňového poriadku rozhodnutím o správnom
delikte, ale rozhodnutím o povinnosti splniť si príslušným zákonom stanovenú povinnosť platenia dane.
Cieľom rozhodovania v oboch prípadoch je dosiahnutie stavu súladného so zákonom bez toho, aby bola
uložená sankcia za zistené konanie nesúladné so zákonom, t.j. bez potrestania subjektu, ktorý konal
v rozpore/nad rámec zákona. Vyvodzovanie administratívno-právnej zodpovednosti formou sankčného
postihu (pokuty) za spáchanie správneho deliktu vymedzeného v § 154 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je riešené osobitne v § 155 a nasledujúcich cit.
zákona tak, ako je osobitne riešená sankčná zodpovednosť aj podľa zákona č. 523/2004 Z.z. v § 32.
Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval správny súd preskúmavané rozhodnutie o uložení odvodu
finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 za rozhodnutie o správnom delikte a o uložení sankcie, t.j. za výsledok správneho trestania..
37. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o uplynutí lehoty na uloženie sankcie
(bod 10). Argumentácia žalobcu, že začiatok lehoty na uloženie sankcie podľa § 31 ods. 14 zákona
č. 523/2004 Z.z. bolo potrebné počítať od ukončenia každej jednotlivej administratívnej kontroly ním
predložených žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení.
Ním je počiatok plynutia päť ročnej lehoty na uloženie odvodu za porušenie finančnej disciplíny viazaný
na „deň preukázaného zistenia porušenia disciplíny“ a nie na „deň ukončenia administratívnej kontroly“,
ako sa žalobca mylne domnieva. Pre určenie začiatku plynutia uvedenej subjektívnej premlčacej lehoty
je rozhodujúci okamih preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, a nie okamih zistenia
porušenia finančnej disciplíny kontrolným orgánom. Z § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008
Z.z. vyplýva, že zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní
oboznámiť kontrolovaný subjekt, t.j. žalobcu so závermi administratívnej kontroly, ktorým je v zmysle
§ 24e ods. 1 cit. zákona Záznam z administratívnej kontroly, ktorý obsahuje zoznam dokladov a iných
písomností vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, opis zistených nedostatkov a závery
vyvodené zo zistení. Záznam z administratívnej kontroly je dôkazným prostriedkom, ktorý, ak má na
jeho základe začať administratívne konanie, musí byť žalobcovi spolu s posudzovanými dokladmi
doručený, pretože pred začatím administratívneho konania sa vyžaduje jeho písomné vyjadrenie k
záverom administratívnej kontroly v zmysle § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z.. Z uvedeného potom
logicky vyplýva, že za preukázané zistenia 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 17 -

možno považovať len také, s ktorými bol žalobca oboznámený, t.j. dňom preukázaného zistenia
porušenia finančnej disciplíny je deň, keď mu bol „Záznam z administratívnej kontroly doručený.
Tvrdenie žalobcu, že päť ročnú lehotu na uloženie odvodu treba počítať zvlášť vo vzťahu ku každej
administratívnej kontrole ním podaných žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb nemalo oporu v
uzavretej zmluve. S ohľadom na dohodnutý spôsob zúčtovávania zálohových platieb poskytnutého
NFP priebežne (čl. 16 bod 4.5 VZP) a nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby len v rozsahu,
v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu (čl. 16 bod 4.15 VZP) sa správny
súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že napriek priebežne vykonávaným administratívnym kontrolám
jednotlivých žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohových platieb mohol poskytovateľ čerpanie verejných
prostriedkov nad rámec oprávnenia vymedzeného Zmluvou vyhodnotiť až po ukončení Projektu, t.j.
po predložení poslednej žiadosti žalobcu o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXXXXX dňa
4. júla 2013, pretože až na základe tejto žiadosti bolo možné komplexne zistiť rozsah a charakter
výdavkov, ktorých použitie v súvislosti s realizovaným Projektom žalobca vyúčtoval na vrub zálohovo
poskytnutého NFP. Uvedený postup žalovaného bol zároveň súladný s čl. 3 bod 1 ods. 2 druhá
veta Nariadenia (V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína
plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia
doba až do úplného skončenia programu.). Z uvedeného potom vyplýva, že počiatok plynutia lehoty
podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. je totožný s dňom doručenia Záznamu z administratívnej
kontroly k žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola ukončená dňom



30. mája 2014. Hoci doručenie Záznamu z uvedenej administratívnej kontroly žalobca nespochybnil, z
jeho vyjadrenia, ani z obsahu administratívneho spisu nebolo možné zistiť konkrétny dátum doručenia
Záznamu z tejto administratívnej kontroly, pretože administratívny spis neobsahoval doručenky. Pre
účely posúdenia dôvodnosti tejto žalobnej námietky však považoval správny súd za dostatočné
zistenie, že administratívna kontrola k poslednej predloženej žiadosti o zúčtovanie zálohových platieb č.
XXXXXXXXXXXXXX bola ukončená 30. mája 2014, čo znamená, že Záznam z nej mohol byť žalobcovi
doručený najskôr dňom jej ukončenia, t.j. najskôr 30. mája 2014. Prvostupňový orgán verejnej správy o
povinnosti odviesť verejné finančné prostriedky čerpané nad rámec oprávnenia rozhodol rozhodnutím
z 27. marca 2018, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2018. K uvedenému dňu päť ročná subjektívna lehota na uloženie
odvodu, ktorú možno počítať najskôr od 30. mája 2014 neuplynula, naopak, sankcia bola uložená v
priebehu plynutia päť ročnej lehoty odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, a preto
nebolo možné tejto žalobnej námietke priznať úspech.
38. Žalobcom namietané porušenie zásady súčinnosti (bod 11) nemá oporu v priebehu
administratívneho konania. Správny orgán konal v súčinnosti so žalobcom, keď mu doručil Oznámenie
o začatí správneho konania dňa 2. februára 2018, oboznámil ho s jeho právami, najmä s právom
predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dokazovania a následne podaním z 9. marca
2018 mu umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. K porušeniu zásady súčinnosti nedošlo ani
v dôsledku nenariadenia žalobcom navrhovaného ústneho pojednávania. Z § 21 ods. 1 Správneho
poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak
sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalobca v podanej správnej
žalobe neuviedol žiadny dôvod v zmysle cit. zákonného ustanovenia, pre ktorý bolo potrebné nariadiť v
predmetnej veci pojednávanie a ani žiadnu argumentáciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že taký dôvod
bol 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 18 -

naplnený. Preto správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako všeobecnú, ktorá bola de facto
len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami vydanými v administratívnom konaní. Vyjadrenie
nesúhlasu však nie je dostatočné na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie je v rozpore so zákonom, konkrétne s § 21 Správneho poriadku. S podanými žiadosťami
o zúčtovanie zálohových platieb poskytnutého v NFP žalobca sám predkladal zoznam výdavkov, ktoré
použil z nenávratného finančného príspevku, takže tieto skutočnosti mu boli známe a neboli sporné.
Vyriešenie otázky, či išlo o výdavky oprávnené je vecou ich posúdenia podľa predpisov a zmluvných
dojednaní, ktorými sa ich používanie riadilo. Povaha tejto veci teda nariadenie ústneho pojednávania
nevyžaduje. Nariadenie ústneho pojednávania nebolo odôvodnené ani charakterom administratívneho
konania a v ňom vydaných rozhodnutí, pretože nešlo o rozhodovanie v správnom trestaní. Pokiaľ
žalobca v podanej správnej žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie
sú vecne nesprávne, pretože sú vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,
toto tvrdenie nepodoprel žiadnou vecnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorá by mohla byť
podrobená preskúmaniu, pretože žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, v čom nebol skutkový
stav veci zistený dostatočne alebo správne a v čom hodnotenie dôkazov nezodpovedá ich obsahu alebo
zásadám logického uvažovania. Preto takto formulovanú žalobnú námietku nemohol správny súd pre jej
nekonkrétnosť preskúmať. Z § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že konkrétne skutkové a právne dôvody,
na základe ktorých považuje žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné, musia byť obsahom
podanej správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu tvrdené dôvody nezákonnosti z
obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a dopĺňať, resp. nahrádzať skutkovú a právnu argumentáciu
žalobcu, ktorá mala byť obsahom ním podanej správnej žaloby, ktorou je správny súd viazaný.
39. Nebolo možné vyhovieť ani žalobnej námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá mala
spočívať vo formálnosti správneho konania (bod 12). Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný ako z
podkladu svojho rozhodnutia vychádzal zo Záznamov z administratívnych kontrol jednotlivých žiadostí
o zúčtovanie zálohových platieb. Tvrdil, že správny orgán mal sám zistiť, či došlo k porušeniu finančnej
disciplíny. Žalobca pritom ale nenamieta legitímnosť vykonaných administratívnych kontrol, a teda
ani legitímnosť Záznamov o ich výsledku. Voči skutočnostiam zisteným administratívnou kontrolou
jednotlivých žiadostí o zúčtovanie zálohovej platby, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
podrobne uvedené, neuplatnil v podanej správnej žalobe, ale ani v priebehu administratívneho
konania žiadne konkrétne vecné námietky. Prvostupňový orgán verejnej správe pritom v Oznámení
o začatí správneho konania z 30. januára 2018 žalobcu upozornil na jeho práva ako účastníka
administratívneho konania vrátane jeho práva na predkladanie dôkazov, navrhovanie dôkazov a tiež
mu bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom. Podkladom pre



vydanie rozhodnutí v administratívnom konaní boli Záznamy z jednotlivých administratívnych kontrol.
Sú výsledkom dôkazného procesu poskytovateľom NFP povereného kontrolného orgánu (SIA a IA) ako
dôkazný prostriedok, ktorý bol v následnom administratívnom konaní prvostupňovým aj druhostupňovým
orgánom verejnej správy vyhodnotený podľa jeho obsahu a v rámci ich oprávnenia hodnotiť dôkazy
podľa svojej úvahy, a to jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný (aj prvostupňový orgán
verejnej správy) podrobil jednotlivé zistenia z administratívnej kontroly svojmu vlastnému posúdeniu so
záverom, že išlo o zistenia správne, a preto sa s nimi stotožnil. Námietky formálnosti konania preto s
ohľadom na vyššie uvedené nemali vecný základ. 2 4 S / 1 1 5 / 2 0 1 8 - 19 -

40. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo z časti úspešný. V tomto prípade žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu správny súd právo
na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet 2 4 S / 1 1 5 / 2
0 1 8 - 20 -

rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.