Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/108/2018 z 6. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. marca 2019, sp. zn. 24S/108/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200550.2
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/108/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6018200550.2 | 2019-03-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 435/2001 Z. z. (patentový zákon)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4ef6c5c-d4d0-4e80-a642-ad7860304447
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200550.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/108/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200550
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200550.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. M. G. Gesellschaft
mit beschränkter Haftung, so sídlom Karl-Eugen-Fischer Straße 6+8, 96224 Burgkunstadt, Nemecko,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Baďurová, s.r.o., so sídlom Budatínska 12, 851 06 Bratislava,
IČO: 51 477 998, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom
Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: KONŠTRUKTA - Industry,
akciová spoločnosť, so sídlom K výstavisku 13, 912 50 Trenčín, IČO: 34 139 664, zastúpeného
advokátom Mgr. Martinom Guttmannom, MBA, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. P 286100/II-23-2018 zo dňa 20. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Návrhom na zrušenie patentu zo 04.05.2017 sa právnická osoba KONŠTRUKTA Industry, a.s., K
výstavisku 13, Trenčín (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník“) domáhala zrušenia patentu č.
SK XXXXXX udeleného na prihlášku zn. PP 367-2002 z 13.03.2002 (ďalej len „napadnutý patent“),
pretože neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5, § 7 a § 8 zákona č. 435/2001 Z.z. o
patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Patentový
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Patentový zákon“). Ako dôkazy predložil dokumenty
D1 až D5. Nezávislý nárok 1 napadnutého patentu namietal z dôvodu, že predmet nároku nespĺňa
podmienku podľa § 46 ods. 1 písm. b/ Patentového zákona, pretože nie je opísaný a vysvetlený
tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Význaková časť nároku 1 je totiž nejasná a
výraz „kliešte (15) sú cez ťažné zariadenie (14) usporiadané nezávisle od neho na kolmý, ako aj
na rovnobežný pohyb s reznou ranou rezacieho zariadenia (4)“ potrebuje výklad. Podľa jeho názoru
priemerný odborník nedokáže bez ďalšieho výkladu realizovať kliešte (15), ktoré sa budú v daných
smeroch pohybovať pomocou ťažného zariadenia, ale súčasne nezávisle od neho. Navyše je zrejmé,
že v nároku 1 chýbajú znaky, bez ktorých nie je možné dosiahnuť vytýčený cieľ. Predmet nároku 1 ďalej
podľa názoru navrhovateľa nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti, ani za riešenie
neznáme zo stavu techniky s poukázaním na dokumenty D1, D2 a D3. Nárok 2 napadnutého patentu
taktiež podľa jeho názoru nie je možné považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti, pretože pre
odborníka zrejmým spôsobom vyplýva zo stavu techniky s poukázaním na dokument D1. Závislý nárok



3 napadnutého patentu nemožno podľa neho považovať za výsledok vynálezcovskej činnosti, pretože s
poukázaním na dokumenty D4 a D5 pre odborníka taktiež vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
Rovnako sa to týka závislého nároku 4 napadnutého patentu s odkazom na dokument D1.

2. Po nesúhlasnom vyjadrení majiteľa patentu - A. M. G. GmbH, Mainweg 6+8 Burgkunstadt, Nemecko
(ďalej len „majiteľ patentu“ alebo „žalobca“) prvostupňový orgán vydal dňa 14.11.2017 rozhodnutie
č. P 286100/I-66-2017, ktorým patent č. XXXXXX s názvom „X. I. Z. zrušil (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán po zhrnutí obsahu
návrhu, obsahu predložených dokumentov D1 až D5, ako aj po zhrnutí priebehu konania pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia uviedol, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že vynález nie je v patente opísaný
a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť nie je opodstatnené. Konštatoval,
že napadnutý patent spĺňa podmienky § 37 ods. 4 a § 9 Patentového zákona a podmienky pre
jeho zrušenie v zmysle § 46 ods. 1 písm. b/ Patentového zákona neboli naplnené. Popis zariadenia
vyplývajúci z patentových nárokov, ako aj obrázkov je podľa prvostupňového orgánu jednoznačný
a zrozumiteľný. Ďalej prvostupňový orgán hodnotil novosť vynálezu v porovnaní jeho obsahu s
relevantnými dokumentami známymi zo stavu techniky, v tomto prípade s dokumentami D1 až D5,
ktoré boli predložené navrhovateľom. Poukázal na to, že dokumenty D1 až D5 boli zverejnené k
dátumu, ktorý je skorší než ten, ktorý prislúcha napadnutému patentu právo prednosti (20.03.2001), t.j.
vyhovujú podmienke podľa § 7 ods. 2 Patentového zákona a predstavujú známy stav techniky k dátumu
prednosti napadnutého patentu. K námietkam navrhovateľa prvostupňový orgán uviedol, že uvedené
ustanovenia alebo časti dokumentu D1, v ktorých sa nachádza podľa názoru navrhovateľa obdobný
dopravný pás, ako je dopravný pás napadnutého riešenia, síce neopisuje rovnaké zariadenia, avšak v
tejto súvislosti súhlasil s navrhovateľom, že súčasťou liniek bývajú aj dopravníkové pásy, a teda nejde
o neznáme zariadenie. Znak „L. X.“ je súčasťou predvýznakovej časti hlavného patentového nároku,
a teda je možné súhlasiť s majiteľom patentu, že na ostatných obrázkoch je odoberací dopravný pás
vynechaný a tiež privádzací dopravný pás medzi zásobným kotúčom a rezacím zariadením, pretože
tieto dopravné pásy sú ako také známe. Prvostupňový orgán ďalej súhlasil s názorom navrhovateľa,
že majiteľ zle pochopil „zariadenie na priečne rezanie“, a že teda priečny nôž je nôž typu „píla“, ktorým
sa hýbe priečne na smer pásu, avšak uvedené podľa názoru prvostupňového orgánu nič nemení na
skutočnosti, že pri porovnaní napadnutého riešenia a namietaného dokumentu D1 tento neobsahuje
všetky znaky napadnutého patentu uvedeného v hlavnom patentovom nároku, najmä neobsahuje
kliešte, ktoré sú cez ťažné zariadenie usporiadané nezávisle od neho na kolmý, ako aj rovnobežný
pohyb s reznou hranou rezacieho zariadenia a teda je nutné konštatovať, že napadnuté riešenie 1
patentového nároku je voči riešeniu podľa dokumentu D1 nové. Ďalším namietaným dokumentom,
ktorým sa prvostupňový orgán zaoberal bol dokument D2, v ktorom je popisované zariadenie baliacej
linky, ktoré je určené pre obalové materiály, tenký staniolový papier, papier alebo fólie z celulózy.
Dokument D2 bol prvostupňovým orgánom vyhodnotený tak, že neobsahuje všetky znaky napadnutého
patentu uvedené v hlavnom patentovom nároku, a teda napadnuté riešenie 1 patentového nároku je
voči riešeniu podľa dokumentu D2 nové. Obdobne prvostupňový orgán posúdil namietaný dokument
D3, ktorý opisuje dierovací stroj s dierovacou sekciou na dierovanie plechu, ktorý neobsahuje znaky
napadnutého patentu uvedeného v hlavnom patentovom nároku, najmä neobsahuje kliešte na ťažnom
zariadení usporiadané nezávisle na kolmý a rovnobežný pohyb s reznou hranou rezacieho zariadenia,
preto napadnuté riešenie 1 patentového nároku je voči riešeniu podľa dokumentu D3 nové. Ani
dokument D4 podľa názoru prvostupňového orgánu neobsahuje všetky znaky napadnutého patentu
uvedené v hlavnom patentovom nároku, a teda hlavné napadnuté riešenie 1 patentového nároku je
aj voči riešeniu podľa dokumentu D4 nové. Posledným z namietaných dokumentov bol dokument D5,
v ktorom je opísané zariadenie na upínanie, resp. vkladanie fotografického papiera navinutého na
kotúči, ktoré obsahuje rezacie zariadenie. Prvostupňový orgán aj v tomto prípade uzavrel, že ani v
dokumente D5 sa nenachádzajú všetky znaky napadnutého patentu uvedené v hlavnom patentovom
nároku, najmä neobsahuje kliešte pohyblivé v kolmom a paralelnom smere navzájom nezávislé,
a teda napadnuté riešenie 1 patentového nároku je voči riešeniu podľa dokumentu D5 nové. Na
základe uvedeného prvostupňový orgán skonštatoval, že predloženými namietanými materiálmi sa
navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že napadnuté riešenie nie je nové a spĺňa podmienky podľa § 5
a § 7 Patentového zákona, pretože v namietaných dokumentoch D1 až D5 nie sú obsiahnuté všetky
znaky hlavného patentového nároku napadnutého patentu. Zároveň uviedol, že ak hlavný patentový
nárok je nový, nové sú aj všetky patentové nároky na hlavnom nároku závislé a obsahujúce všetky znaky
hlavného patentového nároku.



3. Navrhovateľ vo svojom návrhu konštatoval, že napadnuté riešenie v čase podania nebolo výsledkom
vynálezcovskej činnosti, pritom poukázal na rovnaké namietané dokumenty D1 až D5. Prvostupňový
orgán pri posudzovaní podmienky vynálezcovskej činnosti postupoval podľa zásad metódy „problém
- riešenie“, ktorá je pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti štandardne používaná, na základe ktorej
je možné v maximálnej možnej miere zachovať objektívnosť v procese hodnotenia pri stanovení
objektívneho technického problému. Po porovnaní konštrukčných znakov a technického účinku
zariadení a ich jednotlivých súčastí opísaných v namietaných dokumentoch D1 až D5 s konštrukčnými
znakmi a ich technickým účinkom napadnutého riešenia podľa hlavného patentového nároku je možné
za najbližší stav techniky podľa prvostupňového orgánu označiť dokument D1, ktorý patrí do podobnej
oblasti techniky, t.j. zaoberá sa uchopovacím zariadením na pozdĺžnu prepravu pásu z adhezívneho
materiálu. Podobne ako v napadnutom riešení sa z kotúča privádza lepkavý pás kompozitnej rohože,
cez podávacie zariadenie s podávacími valcami k priečnemu rezaciemu zariadeniu. V oblasti rezacích
zariadení je usporiadané ťažné zariadenie, ktoré možno pomocou vozidla posúvať na dvoch stabilných
vodiacich lištách v smere pridržiavaču tak, že jeho vedľa seba usporiadané kliešte dokážu pomocou
čeľustí prečnievajúci odstrižok pásu kompozitnej rohože zachytiť, udržať a posúvať v smere posunu.
Bezprostredne po skončení procesu rezania vykonáva vozidlo s kliešťami svoj unášací pohyb až
do oblasti nezobrazeného dopravného zariadenia, na ktoré sú odkladané vytvorené odrezky na
rohože. Prvostupňový orgán dôvodil, že zariadenie podľa dokumentu D1, rovnako ako zariadenie
podľa napadnutého patentu, obsahuje podávacie zariadenie, priečne rezacie zariadenie, v oblasti
ktorého je usporiadané ťažné zariadenie, ktoré pomocou klieští zachytí odstrižok rezaného pásu,
ktorý je unášaný na dopravné zariadenie, kde sú odrezky odkladané. Rozdiel medzi porovnávanými
zariadeniami spočíva v tom, že kliešte a ťažné zariadenie v D1 nie sú usporiadané na vykonávanie
nezávislého pohybu nielen v pozdĺžnom ale aj v priečnom smere. Technickým účinkom tohto rozdielu je,
že zariadenie podľa napadnutého riešenia umožňuje zmenu uhla ťahaného materiálu a tým vytvorenie
šikmého rezu. Za objektívny technický problém prvostupňový orgán pokladal spôsob rezania lepivého
materiálu v požadovanom uhle. Podľa hlavného nároku napadnutého patentu je uvedený problém
vyriešený usporiadaním klieští zachytávajúcich a ťahajúcich rezaný materiál cez ťažné zariadenie tak,
že môžu vykonávať nezávisle od ťažného zariadenia kolmý, ako aj na rovnobežný pohyb s reznou
hranou rezacieho zariadenia. To znamená, že kliešte plynulým pohybom v smere osi X a v smere
osi Y sú schopné nastaviť pásku, ktorá má byť odstrihnutá nožom rezacieho zariadenia pod určitým
požadovaným uhlom. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na to, že v dokumente D3 je uvedené, že
pomocou podávacieho zariadenia sa plochý materiál umiestni pohybom v osiach X aj Y do presne
určenej polohy medzi hornú a spodnú časť dierovacieho nástroja. Materiál sa pritom dostáva do
požadovanej polohy pohybom smerom osi X a Y pomocou dvoch rôznych servomotorov. V nadväznosti
na to prvostupňový orgán uzavrel, že odborníkovi v danej oblasti bude zrejmé, že princíp nastavenia
pohybu dosky, na ktorej je umiestnený dierovací plech z dokumentu D3, ktorá sa polohuje v osiach X
a Y je rovnaký, ako pri nastavovaní plochy klieští, ktoré ťahajú rezanú kordovú pásku v napadnutom
patente. Z konštrukcie podávacieho zariadenia pre odborníka z danej oblasti jednoznačne vyplýva, že ak
sa uvažuje s kliešťami na zachytávanie a polohovanie strihaného pásu do presnej polohy pred strihaním,
tak potom jediným riešením je polohovacie zariadenie, ktoré premiestňuje kliešte v pozdĺžnom smere
voči strihanému pásu a tiež v priečnom smere voči strihanému pásu. Toto polohovanie strihaného pásu
pre odborníka teda vyplýva zo stavu techniky na základe dokumentu D3 v spojení so všeobecnými
vedomosťami odborníka v oblasti strojárstva, ktoré sú bežne známe pre CNC zariadenia, a preto je
schopný vyriešiť pohyb klieští do presne preddefinovanej polohy napríklad pomocou CNC zariadenia,
pri ktorom je vykonávaný nezávislý pohyb v pozdĺžnom smere a tiež nezávislý pohyb v priečnom
smere pomocou nezávislých pohonov, ktoré sú naprogramované a ich pohyb je riadený počítačom.
Majiteľ patentu namietal, že dierovací stroj podľa D3 je úplne odlišný typ zariadenia, ktorý nie je možné
porovnávať s napadnutým patentom, opisuje dosku pohyblivú vzhľadom na dierovací stroj, pričom
táto doska umožňuje umiestniť plechový materiál do určitej pozície voči dierovacej časti, a teda D3
podľa jeho názoru odhaľuje polohovacie zariadenie a nie podávacie zariadenie v zmysle nároku 1
napadnutého patentu. Prvostupňový orgán k tomu uviedol, že obe zariadenia, ktoré sú opísané v D3
sú aj v napadnutom patente  určené na ten istý účel, vykonávanie funkcie umiestňovania materiálu
pri spracovateľskej operácii do presnej polohy. Materiál, ktorý je podávaný je v obidvoch prípadoch
plochý, rozdiel je síce v druhu materiálu, ktorý je podávaný (kordový pás, tabuľový plech), to však
nepredstavuje taký dôvod,  aby zariadenia boli považované za patriace do odlišnej oblasti techniky. Je
nespochybniteľné, že obe zariadenia patria  do oblasti strojárstva (ide o strihacie, rezacie, dierovacie
stroje), a preto odborník, ktorý by navrhoval zariadenie uvedené v napadnutom patente by mal mať
vedomosti uvedené v D3. Prvostupňový orgán následne konštatoval, že pre odborníka z danej oblasti pri



poznaní dokumentu D1 označeného ako najbližší stav techniky v kombinácii s dokumentom D3, v ktorom
je opísaná doska dierovacieho stroja, kde táto doska je pohyblivá v smere osi X a v smere osi Y, pričom jej
pohyb sa uskutočňuje pomocou dvoch servomotorov, ktoré riadi spoločná riadiaca jednotka a v spojení
s jeho všeobecnými vedomosťami v danej oblasti, nie je možné považovať riešenie uvedené v hlavnom
nároku napadnutého riešenia za riešenie spĺňajúce podmienky vynálezcovskej činnosti. Vzhľadom na
dokument D1 a všeobecné znalosti odborníka v danej oblasti techniky, riešenie podľa napadnutého
patentového nároku č. 2 napadnutého patentu nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti taktiež s
odkazom na riešenie uvedené v dokumente D1. Porovnaním znakov patentového nároku č. 3 a znakom
zariadenia opísaného najbližším stavom techniky D1 a ich technických účinkov je možné za rozdiel
považovať to, že v dokumente D1 nie je podrobne popísaný spôsob uchytenia pásu, resp. nie je zmienka
o tom, že upínacie zariadenie obsahuje magnety. Objektívnym technickým problémom je teda vytvorenie
alternatívnej možnosti uchytenia a následného posunu rezaného materiálu rezacím zariadením. Po
opise predmetu vynálezu v dokumente D4 prvostupňový orgán uzavrel, že je z neho zrejmé, že použitie
magnetov na uchopenie a posun materiálu v rámci rezacieho procesu nebolo v odbore strojárenstva,
resp. rezacích strojov pred dátumom prednosti napadnutého riešenia neznáme. Riešenie podľa nároku
č. 3 teda pre odborníka v danej oblasti priamo vyplýva z dokumentu D4 a preto ho nemožno označiť
za výsledok vynálezcovskej činnosti. Pri porovnaní znakov patentového nároku č 4 a ich technických
účinkov a znakov zariadenia podľa najbližšieho stavu techniky D1, v ktorom je opísané zariadenie,
rozdiel týchto dvoch riešení spočíva v nezávislosti jednotlivých uchopovacích úsekov. Objektívnym
technickým problémom je teda vytvorenie alternatívnej možnosti uchopenia materiálu v rôznych úsekoch
a ich nezávislosť. Podľa prvostupňového orgánu je zrejmé a pre odborníka v danej oblasti pochopiteľné,
že pokiaľ je podávaný materiál tenký a je upevnený  len na jednom mieste môže ľahšie dôjsť k jeho
natiahnutiu a zdeformovaniu, preto je potrebné ho uchopovať na viacerých miestach s tým, že pokiaľ je
možno jednotlivé úseky ovládať nezávisle, možnosť deformácie a natiahnutia sa eliminuje vo vysokej
miere. Z uvedeného mal za zrejmé, že v systéme posúvania materiálov v rezacom zariadení riešenie
podávacieho zariadenia, usporiadaného z viacerých úsekov bolo vzhľadom na dokument D1 známe,
pričom doplnenie možností ich nezávislého ovládania patrí k bežnej a rutinnej práci odborníka v danej
oblasti techniky a predstavuje tak všeobecné vedomosti odborníka z danej oblasti techniky. Riešenie
podľa nároku na ochranu č. 4 napadnutého patentu preto taktiež prvostupňový orgán nepovažoval za
výsledok vynálezcovskej činnosti. Na základe uvedeného prvostupňový orgán uzavrel, že napadnutý
patent nespĺňal už v čase jeho podania podmienky podľa § 8 Patentového zákona, keďže nebol
výsledkom vynálezcovskej činnosti. K znaleckému posudku predloženému navrhovateľom v doplnení
podania uviedol, že nie je kompetentný sa k nemu vyjadrovať, pretože predmetom posúdenia znalca,
resp. znalcov bolo porovnanie existujúceho zariadenia vyrábaného navrhovateľom, ktoré úrad nemal k
dispozícii so zariadením podľa napadnutého patentu.

4. O rozklade podanom majiteľom patentu proti prvostupňovému rozhodnutiu, po vyjadrení strán a
po predložení výsledku rokovania ad hoc menovanej komisie zachytenom do zápisnice z 19.06.2018,
predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), rozhodol tak, že
rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že majiteľom patentu uvedený výklad riešenia podľa
dokumentu D1 je zavádzajúci s odvolaním sa na obrázok 1 a opis prevedenia činnosti namietaného
zariadenia uvedeného v stĺpci 4 a v riadku 10 až 37. Podľa jeho názoru je v predmetnom dokumente
jednoznačne uvedené, že bezprostredne po ukončení priečneho rezania vozík s pridržiavacími kliešťami
pokračuje v pozdĺžnom pohybe do oblasti dopravného zariadenia, ktoré nie je znázornené, t.j. vozík a
kliešte pokračujú v pozdĺžnom pohybe prerušenom z dôvodu vykonania úkonu rezania. Pred operáciou
priečneho rezania sa vykonáva pozdĺžne rezanie nožom, kde kliešte jednoznačne musia potiahnuť
vystužený pás do rezu a cez rez. Pokiaľ ide o námietky spochybňujúce samotný ťažný pohyb prídržných
klieští, žalovaný uviedol, že s ohľadom na umiestnenie rezacieho zariadenia a smer pohybu materiálu
je jasné, že pôsobiaca sila, ktorá pohybuje pásom pred miestom rezania vykonáva tlačenie, ak sila
pôsobí za miestom rezania, tak vykonáva ťahanie. V dokumente D1 a rovnako aj v napadnutom
patente sú kliešte z hľadiska smeru pohybu materiálu umiestnené za miestom spracovania materiálu
a pohybujú sa samozrejme v smere pohybu materiálu. Z opisu funkcie a činností jednotlivých súčastí
zariadenia podľa dokumentu D1 je teda pre odborníka v danom odbore evidentné, že pohyb materiálu
je vykonávaný ťažným zariadením umiestneným za rezacím zariadením tak, ako v napadnutom patente
a súčasne pri pohybe materiálu do miesta rezu je súčinné tlačné zariadenie umiestnené pod rezacím
zariadením. Podľa názoru žalovaného je možné konštatovať, že tvrdenia majiteľa patentu nemajú oporu
v dokumente D1 a zároveň opakovane zdôraznil, že kliešte v dokumente D1 vykonávajú rovnaký



ťažný pohyb ako v napadnutom patente, pričom pohyb materiálu do miesta rezu je navyše oproti
riešeniu uvedenému v napadnutom patente podporovaný dvojicou tlačných valcov. Majiteľ patentu
ďalej spochybnil prítomnosť znaku podľa dokumentu D1 a to „páska pod nahor vysunutým horným
nožom rezacieho zariadenia“. Podľa žalovaného na obrázku 1 sú rezacie zariadenie a nôž vyobrazené
v polohe nad rezaným materiálom a v spojení s opisom činností zariadenia v stĺpci 4 riadku 24 až
28 je opodstatnené konštatovanie, že pre odborníka v danom odbore z neho vyplýva, že pri činnosti
zariadenia podľa dokumentu D1 je rezacie zariadenie s priečnym nožom v polohe nad rezaným pásom
minimálne z dôvodu, aby tento mohol byť premiestnený do miesta rezu a na dosiahnutie efektu
rozrezania pásu musí nôž na pás dosadnúť zhora nadol. Pás je delený jedným samostatným nožom
v priečnom smere a aspoň jedným samostatným nožom v pozdĺžnom smere, pričom oba fungujú na
princípe delenia materiálov rezaním. V napadnutom patente je pás delený horným a dolným nožom
fungujúcim na princípe delenia materiálu strihaním, z čoho je zrejmé, že jediný skutočný rozdiel v
porovnaní zariadení spočíva v princípe rezania, ktorý jednotlivé rezacie zariadenia využívajú, pričom
samotným rezacím zariadením je dosahovaný rovnaký účinok - delenie materiálu. Diskutovaný rozdiel,
ktorým je to, že horný nôž v napadnutom patente nie je schopný prerezať materiál samostatne, bez
spodného noža a to, že nôž v dokumente D1 je schopný samostatne prerezať materiál je v danom
prípade absolútne irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý patent ani zariadenie podľa
dokumentu D1 neriešia technológiu delenia materiálu, ale predstavujú zariadenia, ktoré podávajú
materiál do miesta vykonávania jeho delenia. K námietke majiteľa patentu, že dokument D1 neodhaľuje
dopravný pás na odtransportovanie odstrižkov kordovej pásky, žalovaný uviedol, že sa nehodnotí novosť
špecifického pojmu, ale vynálezcovská činnosť predmetu napadnutého patentu, pričom jednotlivým
pojmom v porovnávaných dokumentoch je potrebné dávať taký význam, aký v kontexte dokumentu
skutočne zastávajú. Dokument D1 opisuje činnosť zariadenia počas odtransportovania odstrižkov, z
ktorého je zjavné, že jeho súčasťou je zariadenie, ktoré plní rovnakú funkciu ako odoberací dopravný
pás podľa napadnutého patentu. Odborníkovi v danom odbore sú známe rôzne druhy dopravných
mechanizmov využiteľných na daný účel, pričom dopravné pásy je možné považovať za najčastejšie
používané transportné prostriedky. Dôkazom, že na konštrukciu zariadenia, ktoré je predmetom
napadnutého patentu výber dopravného zariadenia nemá žiadny vplyv je skutočnosť, že namietaný
dopravný pás nie je nikde v napadnutom patente bližšie definovaný, ani žiadnymi konštrukčnými
znakmi vymedzený, preto ho žalovaný považuje za znak vyplývajúci z obsahu dokumentu D1. K
námietke majiteľa patentu týkajúcej sa spochybnenia výberu dokumentu D3 ako dokumentu, ktorý by
odborník v odbore kombinoval s dokumentom D1 žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán v
napadnutom rozhodnutí konkretizoval oblasť strojárstva na „strihacie, rezacie, dierovacie stroje“, teda
na stroje, ktoré slúžia na spracovanie tenkých materiálov technológiou beztrieskového obrábania -
tvárnením za studena, čím jednoznačne zúžil oblasť strojníctva a stotožnením účelu zariadenia podľa
dokumentu D3 s účelom zariadenia podľa napadnutého patentu dostatočne odôvodnil jeho vhodnosť
pre jeho kombinovanie s informáciami z dokumentu D1. Ďalej uviedol, že pohyb X - Y na polohovanie
prvku je všeobecne známy, pričom tento pohyb sa bežne vykonáva v oboch osiach súčasne. Majiteľ
patentu ďalej namietal, že ďalším dôvodom, pre ktorý by odborník nebral dokument D3 do úvahy je
skutočnosť, že neodhaľuje, že by bol vykonávaný nejaký šikmý pohyb.  Žalovaný s tým nesúhlasil,
pretože nikde v napadnutej časti prvostupňového rozhodnutia nemožno nájsť zmienku o tom, že materiál
sa v dokumente D3 najprv posúva v smere osi Y a potom v smere osi X, na základe ktorej by bolo
možné vyvodiť, že prvostupňový orgán považoval tieto pohyby za dva samostatné, vykonávané jeden po
druhom. Práve naopak na strane 17 prvostupňového rozhodnutia sa opakovane uvádza, že „doska sa
pohybuje v smere X aj v smere Y“, pričom z celého kontextu vyplýva, že prvostupňový orgán považoval
tieto pohyby za vykonávané súbežne. K námietke spracovania odlišných materiálov v dokumente D1
a v dokumente D3 žalovaný uviedol, že podstatnou pre dôvodnosť uplatnenia dokumentu D3 je tá
skutočnosť, že plochý materiál sa pred vykonaním rezu dostáva do požadovanej polohy pohybom v
smere osi X a Y pomocou dvoch rôznych servomotorov, ktoré sú riadené jednou riadiacou jednotkou.
Pokiaľ ide o posudzovanie vynálezcovskej činnosti, riešenia, ktoré sú predmetom napadnutého patentu
je pri hodnotení vynálezcovskej činnosti možné uplatniť kombináciou informácií pochádzajúcich z dvoch
alebo viacerých zdrojov, ako aj so všeobecnými poznatkami odborníka v danej oblasti techniky. Podľa
jeho názoru prvostupňový orgán uplatnil správnu metódu „problém - riešenie“ a v jednotlivých krokoch
podľa opisu napadnutého patentu správne stanovil jeho podstatu. Prvostupňový orgán správne posúdil
aj to, že dokument D1, rovnako aj napadnutý patent obsahujú podávacie zariadenie a priečne rezacie
zariadenie, v oblasti ktorého je usporiadané ťažné zariadenie, ktoré pomocou klieští zachytí odstrižok
rezaného pásu, ktorý je unášaný na dopravné zariadenie, kde sú odrezky odkladané. Rozdiel medzi
porovnávanými zariadeniami spočíva podľa prvostupňového orgánu v tom, že kliešte a ťažné zariadenie



v dokumente D1 nie sú usporiadané na vykonávanie nezávislého pohybu nielen v pozdĺžnom, ale aj v
priečnom smere. Žalovaný považoval stanovisko prvostupňového orgánu za správne. Žalovaný ďalej
považoval za správne posúdenie prvostupňového orgánu, podľa ktorého je technickým účinkom rozdielu
medzi dokumentmi D1 a riešením napadnutého patentu to, že zariadenie podľa napadnutého riešenia
umožňuje zmenu uhla ťahaného materiálu vzhľadom na rezací nástroj, a tým vytvorenie šikmého rezu.
Vychádzajúc z uvedeného bol stanovený ako objektívny technický problém spôsob rezania lepivého
materiálu v požadovanom uhle, ktorý na základe uvedenej argumentácie možno považovať za správny.
Žalovaný tak hodnotil nesúhlas majiteľa patentu a z neho vychádzajúceho objektívneho technického
riešenia za neopodstatnený. Majiteľom patentu v rozklade stanovený objektívny technický problém
vychádza z ním určeného technického účinku, ktorý je len zopakovaním toho, čo bolo zadefinované
v časti podstata vynálezu napadnutého patentu, bez ohľadu na skutočné rozdiely s dokumentom D1.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že kliešte podľa napadnutého patentu plynulým pohybom v smere osi
X a v smere osi Y sú schopné nastaviť pásku, ktorá má byť odstrihnutá nožom rezacieho zariadenia
pod požadovaným uhlom. Kliešte uvedené v dokumente D1 vykonávajú nielen pridržiavaciu funkciu, ale
aj funkciu ťahania vystužených pásov kvôli pozdĺžnemu rezaniu. Dokument D1 teda obsahuje kliešte,
ktoré sú cez ťažné zariadenie usporiadané na kolmý pohyb s reznou hranou rezacieho zariadenia.
Dokument D3 obsahuje informácie o podávacom zariadení, ktorým je doska s plochým materiálom,
ktorý sa umiestni pohybom v osiach X a Y do presne určenej polohy medzi hornú a spodnú časť
dierovacieho nástroja. Pracovná operácia sa vykonáva vertikálnym pohybom hornej časti nástroja a
materiál je potom odobratý z miesta rezu. Tieto operácie sa cyklicky opakujú. Plochý materiál sa
pred vykonaním rezu dostáva do požadovanej polohy pohybom v smere osi X a Y pomocou dvoch
rôznych servomotorov, ktoré sú riadené jednou riadiacou jednotkou. V napadnutom patente a rovnako
aj v dokumentoch D1 a D3 sa uskutočňuje delenie materiálu. V danom prípade je podľa žalovaného
možné konštatovať, že je jedno, či ide o operáciu strihania alebo rezania a či je delený materiál
hrubý alebo tenký, lebo dosahovaný účinok - delenie materiálu je rovnaký. Navyše technológia delenia
materiálu ako taká nie je predmetom napadnutého patentu. Vzhľadom na to mal žalovaný za to,
že na základe znalosti riešenia podľa dokumentu D1 a riešenia podľa dokumentu D3 by odborník
v danej oblasti pri potrebe vyriešiť objektívny technický problém, ktorým je spôsob rezania lepivého
materiál v požadovanom uhle využitím poznatkov z dokumentu D1 v kombinácii s dokumentom D3 a
svojich všeobecných vedomostí, bez nutnosti vynaloženia vynálezcovského úsilia, vyriešil tento problém
zaradením ďalšieho pohonu za účelom dosiahnutia dvoch nezávislých pohonov v osiach X a Y tak, ako
je to vyriešené v dokumente D3. Pre úplnosť žalovaný dodal, že pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti
sa predpokladá, že odborník v danej oblasti mal ku dňu podania napadnutého patentu dostatočné
všeobecné poznatky v obore súvisiace so zariadeniami fungujúcimi na princípe súčasného pohybu X -
Y, mal prístup k všetkým dokumentom stavu techniky, mal k dispozícii bežné prostriedky a schopnosti
na rutinnú prácu a pokusy. To znamená, že odborník v oblasti delenia materiálu je schopný skombinovať
dokumenty D1 a D3 bez toho, aby použil ďalšiu vynálezcovskú činnosť. Aj keď sa v dokumente D3
nespomína, že pohyby v osiach X a Y sa vykonávajú súčasne, pre odborníka je samozrejmosťou,
keďže pohyby sú riadené jednou spoločnou riadiacou jednotkou, naprogramovať zariadenie tak, že
pohony budú pracovať súčasne. Vzhľadom na to a na fakt, že dokument D3 tvoril k dátumu práva
prednosti napadnutého patentu známy stav techniky žalovaný sa nestotožnil s názorom majiteľa patentu,
že informácie z dokumentu D3 o pohybe materiálu vedenom v šikmom smere predstavujú ex post
interpretáciu vzhľadom na znaky v napadnutom patente. K námietke majiteľa patentu vo vzťahu k
predloženému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že pri hodnotení splnenia podmienky požiadavky
vynálezcovskej činnosti vychádzal z vlastného posúdenia predložených argumentov a dôkazov. Na
základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že napadnuté riešenie, ktoré je v podanom rozklade
predmetom hlavnej žiadosti spočíva v použití známeho riešenia pre odborníka zrejmým spôsobom
a neprináša neočakávaný, prekvapujúci účinok (použitie dvoch nezávislých pohonov na vykonávanie
synchronizovaného šikmého pohybu) a neprekonáva technický predsudok, pretože nevybočuje z trendu,
ktorý naznačoval doterajší vývoj techniky v danom odbore. Vzhľadom na uvedené skutočností žalovaný
uzavrel, že v hlavnej časti napadnutý patent nespĺňa požiadavku vynálezcovskej činnosti vyplývajúcu
z ustanovenia § 8 Patentového zákona. Na základe toho, že ostatné patentové nároky napadnutého
patentu, resp. splnenie požiadavky vynálezcovskej činnosti týchto nárokov uskutočnené prvostupňovým
orgánom nebolo podávateľom rozkladu spochybnené, sa žalovaný stotožnil so záverom prvostupňového
orgánu, podľa ktorého predmet napadnutého patentu nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, teda
nevyhovuje ustanoveniu § 8 Patentového zákona a skonštatoval, že prvostupňový orgán postupoval
správne, keď na základe podaného návrhu zrušil patent          č. XXXXXX s názvom „X. I. Vzhľadom
na tento záver a s ohľadom na dodatočné žiadosti predložené majiteľom patentu v podanom rozklade



sa žalovaný ďalej vyjadril k predmetu nárokov v predložených ďalších šiestych variantoch. Uviedol, že
posúdenie jasnosti patentových nárokov nie je zákonným dôvodom na zrušenie patentu a majiteľ môže
upravovať znenie patentových nárokov len vo vzťahu k namietaným dokumentom ako k relevantnému
stavu techniky, t.j. v konaní o návrhu na zrušenie patentu sa v znení nárokov nemôžu vykonávať a
predpokladať zmeny realizované len z dôvodu odstraňovania nejasností v definícii predmetu vynálezu.
Predmet ochrany nároku 1 v dodatočnej žiadosti 1 bol rozšírený o súčasť, ktorá nebola zahrnutá v
predmete ochrany nároku 1 keďže nebola podstatou vynálezu, ktorý bol posudzovaný prvostupňovým
orgánom. Zároveň doplnená časť zariadenia nie je ako taká definovaná svojimi konštrukčnými znakmi,
ale len požadovaným účinkom, a preto aj z tohto dôvodu nie je akceptovateľná. Na základe toho je
úprava nároku 1 v dodatočnej žiadosti neprípustná. Patentový nárok 1 v dodatočnej žiadosti 4 posúdil
obdobne ako v dodatočnej žiadosti 1. Ďalšie navrhované úpravy podľa názoru žalovaného len bližšie
objasňujú konštrukčné vyhotovenie predmetu ochrany, ale nemenia jeho vecný charakter vo vzťahu k už
posudzovaným namietaným dokumentom D1 a D3, a preto boli odmietnuté ako neprípustné. K námietke
majiteľa patentu k neuskutočneniu ústneho rokovania komisie žalovaný poukázal na to, že správne
konanie pred prvostupňovým orgánom je ovládané zásadou písomnosti, pričom sa rozhoduje na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
V záujme presného a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci a v prípade, ak o návrhu na zrušenie
patentu nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania môže prvostupňový
orgán v zmysle § 47 ods. 7 Patentového zákona nariadiť ústne pojednávanie, čo korešponduje s § 21
Správneho poriadku. Účelom ústneho pojednávania je, aby účastníci v jeho rámci uplatnili svoje návrhy,
pripomienky, námietky a aby sa ním prispelo k objasneniu veci v prípade, ak si to vyžaduje povaha
prejednávajúcej veci. Na nariadenie ústneho pojednávania účastník konania pritom nemá právny nárok.
V posudzovanom prípade povaha veci podľa žalovaného nevyžadovala, aby v konaní o rozklade bolo
nariadené ústne pojednávanie. Písomné podanie predložené účastníkmi konania počas konania na
prvom aj druhom stupni považuje žalovaný za dostatočné pre rozhodnutie o rozklade v predmetnej veci.
Záverom žalovaný skonštatoval, že v preskúmavanom prípade neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré
by bolo napadnuté rozhodnutie nutné zrušiť alebo zmeniť.

Zhrnutie argumentov žalobcu

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej v rámci žalobného bodu
1 namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže ho žalovaný vydal bez účasti osobitnej
rozkladovej komisie, čo je v rozpore s ustanovením § 61 ods. 2 Správneho poriadku. Zákon podľa
neho účasť osobitnej komisie odborníkov nazývanej aj rozkladovej komisie vyžaduje v záujme
zabezpečenia transparentnosti rozhodovania s čo najväčšou mierou spravodlivosti. Jej úlohou je
preskúmať napadnuté rozhodnutie, rozklad a spisový materiál, na základe toho vypracovať návrh na
rozhodnutie o rozklade. Napadnuté rozhodnutie obsahuje iba formálne konštatovanie, že žalovaný
rozhodol na návrh ustanovenej odbornej komisie. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmá účasť
rozkladovej komisie na posudzovaní rozkladu, rovnako ani deň jej zasadnutia, aký návrh predložila, či
išlo o stálu komisiu alebo o komisiu zriadenú ad hoc na daný prípad a tiež nie sú zrejmí jej členovia.
Bez identifikácie obsadenia rozkladovej komisie nie je možné zistiť, či vec neprejednávala nezákonne
zložená komisia, konkrétne, či v rámci komisie nepôsobil aj zamestnanec prvostupňového orgánu, ktorý
sa zúčastnil na konaní o danej veci na prvom stupni, čo by bolo v rozpore s § 9 ods. 2 Správneho
poriadku, ako aj v rozpore s čl. II bod 2 Zásad na zriaďovanie činnosť osobitných (rozkladových) komisií,
ktoré sú prílohou uznesenia Vlády SR č. 1211 zo 06.11.2002. Takýmto konaním žalovaného došlo
podľa názoru žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca ďalej v rámci tohto
bodu navrhol, aby žalovaný ako dôkaz riadnej účasti osobitnej rozkladovej komisie na posudzovaní veci
predložil súdu dokument o zriadení tejto komisie, zoznam jej členov, ako aj zápisnicu z jej rokovania, na
ktorej sprístupnení v celom rozsahu netrvá. V rámci žalobného bodu 2 žalovaný namietal, že v podanom
rozklade v rámci dodatočnej žiadosti 4 legitímne a v súlade s § 47 ods. 2 Patentového zákona upravil
nárok 1 svojho patentu tak, aby jednoznačne odstránil námietku nedostatku vynálezcovskej činnosti,
na ktorej bol založený návrh na zrušenie. Žalovaný tento upravený nárok 1 žalobcu neakceptoval,
napriek tomu, že úprava nároku 1 žalobcu spĺňala všetky podmienky uvedené samotným žalovaným ako
legitímne dôvody odmietnutia upraveného nároku. Nárok 1 podľa dodatočnej žiadosti 4 bol upravený
vložením znaku „kde podávacie zariadenie, ktorým sa kordová pásaka transportuje z kotúča (6) k
rezaciemu zariadeniu (4), je prispôsobené na vychýlenie v zodpovedajúcom uhle k reznej hrane



rezacieho zariadenia (4)“ do pôvodného nároku 1. Definícia „podávacie zariadenie, ktorým sa kordová
páska transportuje z kotúča (6) k rezaciemu zariadeniu (4)“ podľa žalobcu predstavuje dostatočne jasné
a stručné vymedzenie, o ktorú časť zariadenia ide. Taktiež vložený znak rozvíja „podávacie zariadenie“,
ktoré bolo podstatou vynálezu aj v pôvodnom nároku 1. To znamená, že upravený nárok je jasný (úprava
nespôsobila nedostatok jasnosti nároku). Vložený znak je tiež podložený opisom (§ 5 ods. 1 vyhlášky
č. 223/2002 Z.z.) na strane 2 riadky 57 až 60, to znamená, že upravené znenie patentových nárokov
je podložené opisom. Tvrdil, že skutočnosť, že „podávacie zariadenie“ je v opise definované ako „X.“ a
v nárokoch len ako „podávacie zariadenie“ nie je na závadu, pretože ide o to isté zariadenie, ktoré je
v opise definované len ďalším prívlastkom. Žalobca ďalej argumentoval, že vložením znaku do nároku
nad rozsah ochrany sa rozsah ochrany nároku vždy len zužuje, pretože každý ďalší znak poskytuje len
ďalšie obmedzenie nároku. To znamená, že nedošlo k rozšíreniu rozsahu ochrany nároku, a teda ani
rozšíreniu rozsahu ochrany patentu. K rozšíreniu rozsahu ochrany dochádza len odstránením znaku z
nároku. Tento znak bol  do nároku vložený za účelom obhájenia vynálezcovského kroku nároku, dodáva
nároku 1 vynálezcovskú činnosť voči spojeniu dokumentov D1, D3 a všeobecných znalostí odborníka,
a teda vychádza a je primeraným dôvodom na zrušenie patentu. Úprava nároku 1 podľa dodatočnej
žiadosti 4 tak spĺňa všetky podmienky stanovené patentovým zákonom, ako aj vyhláškou č. 223/2002
Z.z. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť argumentácie žalovaného, ktorý odmietol upravený nárok 1 z
dôvodu, že doplnený znak rozvíja časť zariadenia, ktorá nebola podstatou vynálezu, a teda ani súčasťou
predmetu ochrany napadnutého patentu. Považuje ho za príkro rozporné so základmi patentového práva
a zaužívanou praxou pri posudzovaní patentov. Podľa inštrukcií prvostupňového orgánu podlohy (asi
podklady) patentu sa skladajú z opisu vynálezu a patentových nárokov. Opis vynálezu ďalej obsahuje
časť, v ktorej sa vysvetľuje podstata vynálezu a časť, ktorá obsahuje príklady uskutočnenia vynálezu. V
časti „podstata vynálezu“ sa vysvetľuje podstata vynálezu, ktorý je definovaný v patentových nárokoch,
v tejto časti je vynález definovaný všeobecnými pojmami. V časti „príklady uskutočnenia vynálezu“
sú opísané konkrétne uskutočnenia vynálezu, ktoré predstavujú len jednotlivé príklady, ako môže byť
vynález uskutočnený, a nepredstavujú obmedzenie vynálezu len na tie príklady, ktoré sú tam uvedené. V
tejto časti je vynález opísaný konkrétnymi pojmami. Patentové nároky definujú rozsah ochrany patentu,
a teda by mali byť definované čo najširšie (všeobecnými pojmami z časti „podstata vynálezu“). To
že v príkladoch je uvedené privádzacie dopravné zariadenie (9), ktoré predstavuje jedno konkrétne
uskutočnenie, nie je na závadu alebo v rozpore s tým, aby bol v nároku použitý všeobecný pojem
(podávacie zariadenie) ako je definovaný v časti opisu „podstata vynálezu“. Práve po úprave nárokov
sa do nárokov pridávajú v prvom rade znaky z časti opisu „podstata vynálezu“ tak, ako to urobil aj
žalobca v dodatočnej žiadosti 4. Vkladanie znakov z časti opisu „príklady uskutočnenia vynálezu“ je
neprimerane obmedzujúce vzhľadom na konkrétne pojmy tam uvedené. Argumentácia žalovaného je
podľa názoru žalobcu nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej
namietal, že žalovaný konštatoval, že doplnená súčasť zariadenia nie je ako taká definovaná svojimi
konštrukčnými znakmi, ale len požadovaným účinkom, ktorý záver je úplne nesprávny. Podávacie
zariadenie nie je definované požadovaným účinkom, ale je definovaný funkčným znakom, ktorý je v
patentovej praxi prípustný a často používaný. Ako dôkaz prikladá odborné vyjadrenie Ing. D. J. znalca
v odbore priemyselné vlastníctvo a v odbore strojárstvo, z ktorého vyplýva, že doplnená časť nároku
1 nepredstavuje definovanie požadovaným účinkom. Zo záveru predloženého odborného vyjadrenia
podľa neho vyplýva, že žalovaný nesprávne posúdil doplnenú súčasť zariadenia do nároku ako
definovanú požadovaným účinkom, v dôsledku čoho takúto úpravu odmietol ako neprípustnú. Namietal,
že napadnuté rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca ďalej uviedol,
že z priebehu administratívneho konania je zrejmé, že ide o vec, ktorá vyžaduje bližšie objasnenie
a ktorá si vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania v zmysle  § 21 ods. 1 Správneho poriadku,
ktoré by prispelo k objasneniu veci a prípadné nejasnosti by odstránilo. Žalobca záverom požadoval
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka konania

6. Navrhovateľ ako ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietka
žalovaného týkajúca sa neúčasti osobitnej rozkladovej komisie je irelevantná, pretože napadnuté
rozhodnutie vydal žalovaný na návrh ustanovenej odbornej komisie tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia. Táto komisia je v tomto prípade výlučne poradným orgánom vedúceho ústredného
orgánu štátnej správy a  jej návrh nie je pre žalovaného záväzný. Uviedol, že samotná dodatočná
žiadosť 4 majiteľa patentu bola správne vyhodnotená ako neakceptovateľná, ide o obdobnú úpravu



nároku 1 ako v dodatočnej žiadosti 1 naviac ešte nejasnú. Snahou žalobcu bolo opraviť chyby v
slovenskom preklade v pôvodnej prihláške, pričom toto nie je možné riešiť v konaní o návrhu na
zrušenie patentu. Podľa jeho názoru majiteľ patentu v dodatočnej žiadosti 4 navrhoval previesť znaky
opisu do nároku 1 neprípustným rozširovaním predmetu ochrany o súčasť, ktorá nebola zahrnutá v
predmete ochrany nároku 1, „privádzacie, podávacie zariadenie“ v napadnutom patente sa účelovo
označuje v žiadosti 4 nároku ako „podávacie zariadenie“, navodzujúc tak dojem, že ide o podávacie
zariadenie, ktoré je definované v podstate vynálezu. V skutočnosti termín „privádzacie podávacie
zariadenie“ označuje „privádzací dopravný pás/privádzacie dopravné zariadenie“ medzi zásobným
kotúčom a rezacím zariadením (viď. opis obrázok 4 - 13 na strane 3 patentu a príklady uskutočnenia
vynálezu prvý odsek pod nadpisom na strane 3). Tento „privádzací dopravný pás/privádzacie dopravné
zariadenie“ v žiadnom prípade nepredstavuje „podávacie zariadenie definované v podstate vynálezu“,
ako sa snaží presvedčiť žalobca, ale úplne inú súčasť zariadenia, ktorá nebola podstatou vynálezu,
a teda ani súčasťou predmetu ochrany patentu, ako správne vyhodnotil žalovaný na základe rozboru
príkladu uskutočnenia. V prípade, ak by aj pristúpil na argumentáciu žalobcu, bola by v priamom
rozpore s opisom patentu, kde sa uvádza, „že ťažné zariadenie je zablokované proti podlahe (str.
3/ r. 35 - 40)“ a nemôže sa teda vychyľovať. Doplnením znaku, že podávacie zariadenie, ktorého
súčasťou je aj ťažné zariadenie sa môže vychyľovať pod určitým uhlom, dochádza k jednoznačnému
a neprípustnému rozšíreniu predmetu ochrany. Tvrdenie, že znak bol do nároku vložený za účelom
obhájenia vynálezcovského kroku neobstojí, keďže v oboch prípadoch by išlo o neprípustné rozšírenie
predmetu ochrany. Navrhovateľ ďalej skonštatoval, že argumentácia žalobcu v tomto bode žaloby je
technickým posúdením stavu veci, ktorý je v konaní o zrušení patentu podľa platnej právnej úpravy
oprávnený vykonať výlučne prvostupňový orgán. Súd tak nie je oprávnený preskúmať technický stav
veci podľa § 7 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Ak by
nahradil správnu úvahu prvostupňového orgánu svojou úvahou, zasiahol by do jeho právomoci ako
orgánu verejnej správy, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že žiadna z námietok žalobcu nevyvracia vecnú
ani logickú správnosť podstatných záverov žalovaného, že dodatočný návrh nevyhovuje požiadavkám
stanoveným patentovým nárokom. Poukázal na to, že súd nevykonáva dokazovanie, a tiež že je viazaný
stavom zisteným v správnom konaní. Odborné vyjadrenie D.. D. J. nebolo predmetom konania pred
prvostupňovým orgánom a žalovaným, a  preto ho súd pri rozhodovaní o žalobe nemôže vziať do úvahy.
Ak by bolo vzaté do úvahy, namietajú ho ako celok a poukázal na konkrétne nedostatky tohto odborného
vyjadrenia. Ústne pojednávanie v danej veci pred správnym orgánom je fakultatívne a nie obligatórne
a žalobca sa ho podľa neho nemôže domáhať. Konanie vedie správny orgán, ktorý sám zváži, aké
prostriedky povedú k správnemu vybaveniu veci. Žalobca mal podľa jeho názoru v konaní dostatočný
priestor na písomné vyjadrenie k veci a vykonané zmeny v nárokoch bol povinný písomne formulovať
tak, aby boli jasné a určité. Ak ich nedokázal takto písomne predložiť a domáhal sa ústneho konania je
to dôkazom o tom, že si bol vedomý nedostatkov jasnosti svojich nárokov. Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe nestotožnil s námietkami žalobcu a napadnuté rozhodnutie
považoval za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi
predpismi. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k nelegitímnosti kreovania a spôsobu konania
rozkladovej komisie žalovaného, pretože osobitné predpisy v oblasti priemyselných práv neobsahujú
ustanovenie upravujúce podrobnosti o procesnom postupe prejednávania rozkladov, a preto sa v
tejto otázke v súlade s princípom subsidiarity uplatňuje ustanovenia § 61 správneho poriadku, ktorý
okrem toho, že o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu
ním ustanovenej osobitnej komisie, nestanovuje žiadne ďalšie podrobnosti o postupe pri prejednávaní
rozkladu alebo osobitnej komisie, jej zložení, menovaní, či rokovaní. Poukázal na to, že vláda
Slovenskej republiky uznesením č. 346 zo 07.05.2003 v bode B.97 zrušila úlohu vyplývajúcu z bodu
B.1 uznesenia Vlády SR č. 1211 zo 06.11.2002 - postupovať pri zriaďovaní osobitných (rozkladových)
komisií podľa zásad vlády na zriaďovanie a činnosť osobitných - (rozkladovaných) komisií. Konanie
osobitných rozkladových komisií v prostredí prvostupňového orgánu je upravené internými predpismi,
v súčasnosti platným poriadkom     č. Po/7/2017 V1 Organizačný a rokovací poriadok osobitných/
rozkladových komisií, ktorý nadobudol účinnosť 13.04.2017. V zmysle uvedeného organizačného a
rokovacieho poriadku žalovaný zriaďuje osobitnú rozkladovú komisiu podľa správneho poriadku ako
svoj stály odborný orgán na prípravu návrhov rozhodnutí predsedu úradu a opravných prostriedkov.
Návrh pripravený komisiou je podkladom pre rozhodnutie žalovaného, pričom každá vec je pred
rozhodnutím prerokovaná v komisii. Členom komisie nemôže byť zamestnanec útvaru úradu, ktorého
rozhodnutie komisia preskúmava. To neplatí vo vzťahu k technickému členovi komisie ad hoc. Podľa čl.
4 organizačného poriadku, člen komisie je vylúčený z prejednávania veci, ak so zreteľom na jeho pomer



k veci k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Ďalej poukázal na to, že za účelom prerokovania rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný
dňa 15.06.2018 menoval komisiu ad hoc, ktorej zasadnutie sa uskutočnilo dňa 19.06.2018 o čom svedčí
zápisnica o rokovaní komisie (položka č. 87 administratívneho spisu). Naň nadviazalo hlasovanie o
návrhu rozhodnutia (protokol o hlasovaní predstavuje položku 88 administratívneho spisu). Skutočnosť,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na návrh rozkladovej komisie je uvedená tiež v záhlaví
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný namietal, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne
zákonné ustanovenie, ktoré by malo byť zo strany žalovaného neuvedením ním požadovaných údajov
o komisii a jej členoch porušené. Ustanovenie § 47 Správneho poriadku neukladá správnemu orgánu
ako povinnú obsahovú náležitosť rozhodnutia uviesť identifikáciu členov rozkladovej komisie, deň jej
zasadnutia, prípadne uviesť návrh aký komisia predložila. Uvedený postup je podľa neho zrejmý,
bežný aj v iných rezortoch. Pokiaľ ide o zloženie rozkladovej komisie, na tejto sa nezúčastnil žiadny
zamestnanec úradu, ktorý sa zúčastnil na konaní o danej veci na prvom stupni. Doplnenie význakovej
časti patentového nároku 1 napadnutého patentu v dodatočnej žiadosti 4 podľa žalovaného predstavuje
neprípustnú zmenu z dôvodu pridania znaku, ktorý bližšie nešpecifikuje znaky uvedené v pôvodnom
nároku, keďže pôvodný patentový nárok Podávacie zariadenie na transportovanie pásky k rezaciemu
zariadeniu neobsahoval, resp. neriešil túto časť zariadenia. Tak ako bolo uvedené v napadnutom
rozhodnutí doplnil, že doplnené podávacie zariadenie v navrhovanom znení patentového nároku 1 v
dodatočnej žiadosti 4 predstavuje v podstate „privádzacie zariadenie“ pásky k rezaciemu zariadeniu,
pričom táto časť zariadenia na dopravu pásky nebola predmetom ochrany udelených patentových
nárokov. Podávacie zariadenie, ktoré je predmetom ochrany patentového nároku 1 je nutné chápať
ako zariadenie, ktoré sa nachádza „za rezacím zariadením (4)“ v priestore, kde operujú kliešte (15) a
ťažné zariadenie (14). Podávacie zariadenie na dopravu pásky k rezaciemu zariadeniu, t.j. „privádzacie
zariadenie“, ktoré bolo doplnené v dodatočnej žiadosti 4 operuje v priestore „pred rezacím zariadením
(4)“. Akceptovaním upraveného znenia patentového nároku 1 by sa ochrana vzťahovala na časti
podávacieho zariadenia na dopravu tenkej a lepivej pásky, ktoré sú „pred rezacím zariadením (4)“
a aj „za rezacím zariadením (4)“. Takouto úpravou by však došlo k rozšíreniu rozsahu ochrany, čo
je neprípustné. Takto upravený predmet by predstavoval odlišný vynález, ktorý nebol predmetom
žalovaným vykonávanej rešerše, úplného prieskumu a tým ani vykonávaného posúdenia novosti a
vynálezcovskej činnosti. Poznamenal, že ak formulácia patentových nárokov v konaní o udelenie patentu
je výlučnou vecou prihlasovateľa a ak by majiteľ patentu mal záujem chrániť aj „privádzacie zariadenie“,
zahrnul by ho do patentových nárokov hneď pri podaní patentovej prihlášky. V zákone nemá oporu ani
domnienka žalobcu, na základe ktorej je možný znak, ktorý je spomenutý v opise automaticky považovať
za znak, ktorý môže byť kedykoľvek presunutý do patentového nároku. Skutočnosť, že privádzacie
zariadenie bolo uvedené v opise v časti „Podstata vynálezu“, automaticky neznamená, že je ho možné
kedykoľvek presunúť do nárokov, resp. do význakovej časti nároku. V tomto prípade informácia o
privádzacom zariadení v časti opisu „Podstata vynálezu“ predstavuje informáciu slúžiacu na lepšie
pochopenie samotnej podstaty vynálezu, ktorou je usporiadanie kliešťí (15) a ťažného zariadenia (14) „za
rezacím zariadením (4)“. Táto argumentácia žalovaného je plne v súlade so Zásadami vyplývajúcimi z
európskeho patentového dohovoru, ako aj s rozhodovacou praxou Európskeho patentového úradu. Z čl.
123 ods. 2 EPD vyplýva, že európska patentová prihláška alebo európsky patent nemôže byť zmenený
takým spôsobom, že obsahuje predmet, ktorý ide nad rámec obsahu podanej prihlášky. Uvedenú
európsku úpravu primerane reflektuje národná úprava v § 45 ods. 1 Patentového zákona „úpravy
vykonané v prílohe nesmú ísť nad rámec jej pôvodného znenia“ a v § 47 ods. 2 Patentového zákona
„vykonané zmeny nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu“. Ďalej žalovaný poukázal na
rozhodnutie veľkého sťažnostného senátu EPU G 1/93, kde nie je prihlasovateľovi/majiteľovi dovolené
zlepšiť svoju pozíciu pridaním predmetu, ktorý nebol opísaný v pôvodnej prihláške, čo by mu poskytlo
neodôvodnenú výhodu a mohlo by poškodiť právnu istotu tretích osôb, ktoré sa spoliehajú na obsah
pôvodnej prihlášky. Pridanie takého predmetu by zakladalo poskytnutie neopodstatnenej výhody v
rozpore s ustanovením čl. 123 ods. 2 EPD. Ďalej poukázal na rozhodnutie sťažnostného senátu EPU
T 296/96 a TV 1206/01, z ktorých vyplýva, že obsah prihlášky sa nesmie považovať za zásobník,
z ktorého by sa mohli kombinovať znaky, ktoré sa týkajú samostatných uskutočnení vynálezu a tým
umelo vytvoriť iné konkrétne uskutočnenia. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval argumentáciu
žalobcu za rozporný so základmi patentového práva a zaužívanou praxou pri posudzovaní patentov,
ktoré pokladá len za všeobecné vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s posúdením vykonaným žalovaným,
avšak bez podloženia a konkretizácie rozporu so zákonom, či praxou, a preto ho žalovaný považuje za
účelové a neopodstatnené. Žalovaný ďalej nepovažoval za správne tvrdenia žalobcu, že vložením znaku
do nároku sa rozsah ochrany nároku vždy len zužuje, nakoľko každú zmenu, či už pridanie znaku alebo



odobratie znaku je potrebné vždy posudzovať komplexne, a to z pohľadu rozsahu ochrany a toho, či ide o
úpravy alebo zmeny idúce nad rámec pôvodného podania, a teda nad rámec zákona. V posudzovanom
prípade žalobca navrhol znenie, v ktorom pridal „privádzacie zariadenie“ do význakovej časti nároku,
čím vztiahol ochranu aj na časť zariadenia, ktorá v pôvodnom platnom znení patentových nárokov
nebola zahrnutá (a to ani vo význakovej časti hlavného nároku, ako ani v závislých nárokoch), z čoho
jednoznačne vyplýva, že udelená ochrana sa privádzacieho zariadenia netýkala. Ďalej žalovaný uviedol,
že z námietok žalobcu, že „podávacie zariadenie“ je v opise definované ako „privádzacie podávacie
zariadenie“ a v upravených nárokoch len ako „podávacie zariadenie“ nie je na závadu, pretože ide
o to isté zariadenie, ktoré je v opise definované len ďalším prívlastkom, a že v príkladoch uvedené
privádzacie dopravné zariadenie nie je na závadu alebo v rozpore s tým, aby bol v nároku použitý
všeobecný pojem (podávacie zariadenie), je zrejmé, že  žalobca nerozporoval posúdenie žalovaného,
ktorý na základe rozboru príkladu uskutočnenia vynálezu uvedeného v napadnutom patente dospel
k záveru, že doplnený znak sa musí vykladať vo vzťahu k „X., práve naopak z uvedených tvrdených
strán je zrejmé, že v otázke, kde je umiestnené podávacie zariadenie na dopravu pásky k rezaciemu
zariadeniu, t.j. privádzacie zariadenie a v ktorej časti patentovej prihlášky, je popísané, existuje medzi
žalobcom a žalovaným zhoda. Ďalej žalovaný poukázal na inštrukciu prvostupňového orgánu - Metodiku
konania - patenty, kde je k podstate vynálezu odporúčané uviesť opis pojmov používaných na vysvetlenie
podstaty vynálezu, pričom toto vysvetlenie musí byť dostatočné na pochopenie technického problému
a jeho riešenia. Opísanie podstaty vynálezu musí byť tak zrejmé, aby bolo možné posúdiť aj technický
charakter vynálezu, a aby bolo možné jednoznačne určiť, aký technický problém je vynálezom riešený.
Na vysvetlenie podstaty vynálezu sa musia používať rovnaké termíny ako v patentových nárokoch. V
časti príkladov uskutočnenia vynálezu je metodikou, ako aj inštrukciou odporúčané uviesť opis najmenej
jedného príkladu uskutočnenia vynálezu. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného dostatočne zrejmé,
že používanie všeobecných, či konkrétnych výrazov v opise prihlášky vynálezu nevyplýva zo znenia
metodiky, ako ani z inštrukcie, nie je upravené patentovým zákonom, ani vyhláškou a predstavuje teda
len ničím nepodložený názor žalobcu. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že v nárokoch by mali znaky
byť definované čo najširšie, pretože v prvom rade musia spĺňať zákonné podmienky pre udelenie
patentu podľa § 5 ods. 1, § 45 ods. 1 a § 47 ods. 2 Patentového zákona. Za neurčitý a zmätočný
považuje žalobný dôvod žalobcu spočívajúci v námietke, že argumentácia žalovaného uvedená v
druhostupňovom rozhodnutí je nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože
toto vyhlásenie žalobcu nie je priamo previazané so žiadnou časťou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
nesúhlasil s názorom žalobcu, že ďalšia doplnená súčasť zariadenia „...privádzacie zariadenie je
prispôsobené na ....“ je definované funkčným znakom a uviedol, že v súlade s patentovou praxou,
ako aj s metodikou je predmet patentu, ktorým je v posudzovanom prípade „. T.“, patrí do kategórie
vynálezu „veci (fyzikálne predmety)“, čo sú výrobky a zariadenia, ktoré sú charakterizované znakmi
trvalými, určujúcimi konštrukčné vytvorenie a/alebo sú charakterizované materiálovým zložením alebo
sú určené svojimi charakteristickými, resp. špecifickými znakmi. Zariadenie sa od výrobku líši tým,
že je schopné vykonávať určitú funkciu, ak sa do neho privádza energia. Pri zariadeniach je navyše
zdôraznený najmä opis konštrukčného usporiadania týkajúci sa telesného vytvorenia a vzájomnej polohy
všetkých jeho podstatných súčastí. Z predmetných ustálených pravidiel podľa žalovaného jednoznačne
vyplýva, že v prípade napadnutého patentu ide o zariadenie., preto je nesporné, že žalovaný správne
posúdil neprípustnosť zmeny, keďže zariadenie o upravenom nároku 1 v dodatočnej žiadosti 4
nebolo definované trvalými znakmi určujúcimi konštrukčné usporiadanie. Definícia „.......“ nedefinuje
konštrukčné usporiadanie telesného vytvorenia a vzájomnej polohy častí zariadenia. Uvedenú zmenu
nie je možné považovať za funkčné určenie, lebo funkčným určením ako takým sa určitému znaku
priraďuje jeho konkrétna funkčnosť (napríklad nôž na rezanie plastov alebo kliešte na uchopenie
pásky). Uvedením výrazu „X.“ nie je vyjadrené funkčné určenie, ale je definovaný požadovaný účinok,
t.j. nie je vyjadrená konkrétna funkcia ani to, akou konštrukciou, resp. čím je prispôsobené a akú
funkciu vykonáva. K predloženému odbornému vyjadreniu žalovaný uviedol, že podľa § 32 ods. 3
zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Úradu
priemyselného vlastníctva SR zverená výlučná právomoc rozhodovať okrem iného o zrušení patentu
na základe zákonom taxatívne uvedených dôvodov a posúdenie predovšetkým odborných skutočností,
ktoré sú pre konanie o zrušenie patentu zásadné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.
4Sžh/3/2015 z 08.06.2016, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver, že „znalca v administratívnom konaní
nie je možné ustanoviť na posúdenie tých skutočností, ktoré patria do správnej úvahy správneho
orgánu“. Vychádzajúc z charakteru návrhového konania o zrušenie patentu, ktorým je sledovaný účel
obmedzenia ochrany na základe posúdenia naplnenia právnych podmienok na udelenie patentu vo
vzťahu k zverejneným skutočnostiam je prirodzené predpokladať, že niektorý z účastníkov konania bude



nestotožnený so zámermi prvostupňového orgánu, avšak táto skutočnosť alebo nespokojnosť účastníka
konania je daná sporovým charakterom konania, ktorá žiadnym spôsobom neeliminuje oprávnenie
a výlučnú kompetenciu prvostupňového orgánu konať vo veci návrhu na zrušenie patentu vrátane
posúdenia všetkých odborných otázok viažúcich sa k predmetnému konaniu a zároveň nezakladá
jeho povinnosť vyžadovať, prípadne sa stotožňovať so závermi odborného posúdenia predloženého
niektorou zo zúčastnených strán v konaní, pokiaľ ide o posúdenie otázky, ktorá je vo výlučnej kompetencii
úradu. Pokiaľ by v priebehu konania pred žalovaným žalobca v intenciách § 53 Patentového zákona na
preukázanie svojich tvrdení predložil dôkaz (vrátane odborného vyjadrenia), žalovaný, resp. ÚPV SR by
takýto dôkaz v súlade so zákonom a v spojitosti s § 79 ods. 6 Patentového zákona vykonal a vyhodnotil
ako dôkazný listinný prostriedok. Predmetné odborné vyjadrenie bolo predložené až v rámci správnej
žaloby, a teda jeho prípadné posúdenie zo strany žalovaného nemohlo byť a nebolo súčasťou zisteného
skutkového stavu ako ani podkladom správnej úvahy, na základe ktorej žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie. Odborné vyjadrenie podľa neho obsahuje viacero nepresností a nejasností, ktoré ďalej
rozviedol. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

8. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný bol v zmysle zákonných ustanovení § 61 ods. 2 v nadväznosti
na § 47 ods. 1 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť aj stanovisko rozkladovej
komisie na základe návrhu ktorej vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodol, nakoľko ide
o dôležitý podklad rozhodnutia, ktorý zákon ako jediný priamo uvádza v ustanovení § 61 ods. 2
Správneho poriadku. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia, resp. právo účastníka na riadne
odôvodnenie rozhodnutia v sebe zahŕňa aj povinnosť správneho orgánu uviesť v druhostupňovom
rozhodnutí, aké stanovisko zaujala rozkladová komisia, t.j. aký návrh predložila vedúcemu ústredného
orgánu štátnej správy. Ak sa tento rozhodol inak a s návrhom rozkladovej komisie sa nestotožnil,
je v rámci riadneho odôvodnenia rozhodnutia nevyhnutné, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo
aj dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli. Uviedol, že argumentácia žalovaného, že podávacie
zariadenie, ktoré je predmetom ochrany patentového nároku 1 je nutné chápať ako zariadenie, ktoré sa
nachádza za rezacím zariadením je nesprávna, pretože je v rozpore s § 13 ods. 1 Patentového zákona.
Podávacie zariadenie, ktoré je predmetom ochrany patentového nároku 1 je podávacie zariadenie
ako je opísané v nároku 1 (všetky znaky). Predmet ochrany definovaný v patentovom nároku je
definovaný všetkými jeho znakmi a musí byť posudzovaný ako celok. Patentový nárok 1 v platnom znení
definuje podávacie zariadenie od kotúča (6) cez rezacie zariadenie (4), ťažné zariadenie (14) až po
odoberajúci dopravný pás (5). Chránená je kombinácia všetkých znakov uvedených v nároku 1, ako
aj vo všetkých ostatných nárokoch. Správnosť tohto stanoviska žalobcu potvrdzuje aj opis vynálezu,
ktorý zobrazuje všetky časti podávacie zariadenia. Rozdelenú predmetnú ochranu na znaky, ktoré
sa nachádzajú pred rezacím zariadením a za rezacím zariadením je tak nesprávne a nemá žiadnu
oporu v Patentovom zákone. Pri úprave nárokov v zrušovacom konaní Patentový zákon nezakazuje
rozvinutie (bližšiu špecifikáciu), ktoréhokoľvek znaku patentového nároku pokiaľ toto doplnenie vyhovuje
všetkým podmienkam stanoveným týmto zákonom. Argumentácia žalovaného, že ochrana sa vzťahuje
len na usporiadanie klieští v podávacom zariadení je v rozpore s § 13 ods. 1 Patentového zákona. Je
preto podľa jeho názoru v priamom rozpore, ak žalovaný za rozsah ochrany považuje len význakovú
časť patentového nároku 1. Taktiež nemôže súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že do nároku podľa
dodatočnej žiadosti 4 bol pridaný znak, ktorý bližšie nešpecifikuje znak uvedený v pôvodnom nároku.
Patentový nárok 1 opisuje podávacie zariadenie na dopravu tenkej lepivej pásky cez rezacie zariadenie...
na stiahnutie kordovej pásky z odvíjacieho kotúča ... cez rezacie zariadenie ... Z tohto znenia nároku
vyplýva, že podávacie zariadenie, na ktoré sa nárokuje ochrana musí nevyhnutne obsahovať aj časť
podávacieho zariadenia medzi kotúčom 6 a rezacím zariadením 4, to znamená, že tento znak sa v nároku
1 v platnom znení nachádza, a teda môže byť bližšie špecifikovaný (rozvitý). V patentovanom nároku
1 sa teda rozvíjaný znak podávacie zariadenie nachádza. Nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného, že
úpravou patentového nároku by došlo k rozšíreniu rozsahu ochrany. Rozvitím (bližšou špecifikáciou)
znaku, ktorý sa už nachádza v nároku 1 nie je možné rozsah ochrany nového nároku rozšíriť. Rozvitím
znaku sa rozsah ochrany môže len zúžiť, ako to už vysvetlili v žalobnom návrhu. Predmetom ochrany
nároku 1 je podávacie zariadenie, ktoré obsahuje všetky znaky uvedené v nároku 1. Rozsah ochrany
nároku 1 podľa dodatočnej žiadosti 4 teda nebol rozšírený, ale práve naopak bol zúžený. Zotrval na
názore, že vykonané zmeny nešli nad rámec pôvodného podania a teda vyhovujú všetkým zásadám, či
už z pohľadu Európskeho patentového dohovoru alebo z pohľadu Patentového zákona, ktoré si žalovaný
vykladá nesprávne, nakoľko tieto sa vzťahujú na patentovú prihlášku alebo patent, ale nie na patentové
nároky. Uviedol, že podľa neho je v podstate na vynáleze potrebné opísať vynález v jeho základných
črtách aby bolo dostatočné na pochopenie problému a jeho riešenia. Na druhej strane v časti príklady



uskutočnenia vynálezu sa opisujú jedno alebo viaceré konkrétne uskutočnenia tohto vynálezu. To
znamená, že zatiaľ čo v podstate vynálezu sa používajú všeobecné pojmy, v príkladoch uskutočnenia sú
tieto definované jedným alebo viacerými konkrétnymi pojmami. Podľa smernice podľa jeho názoru určitý
stupeň zovšeobecnenia znakov v nárokoch môže byť povolený za predpokladu, že zovšeobecnené
znaky nárokov ako také umožňujú vyriešiť problém. V tomto prípade sa nevyžaduje konkrétnejšia
definícia znakov. Pre úplnosť uviedol, že v opise patentu, aj opise prihlášky sa nachádzajú dve pasáže,
ktoré sa venujú znaku doplnenému do patentového nároku 1 podľa dodatočnej žiadosti 4. Jedna sa
nachádza v časti podstata vynálezu, kde je opísané všeobecne, ako „privádzacie podávacie zariadenie,
ktorým sa kordová páska transportuje z kotúča k rezaciemu zariadeniu“ a v časti príklady uskutočnenia
vynálezu je uvedené konkrétne uskutočnenie vo forme „privádzacieho dopravného zariadenia (9)“.
Formulácia patentových nárokov je výlučne vecou prihlasovateľa/majiteľa patentu. V prípade, že
doplnený znak je v opise definovaný dvoma rôznymi spôsobmi, je len na prihlasovateľovi, pre ktorý
spôsob sa rozhodne. Pokiaľ táto úprava spĺňa všetky podmienky stanovené zákonom žalovaný musí
prijať. Žalovaný si podľa jeho názoru ďalej zamieňa výraz funkčné určenie s výrazom funkčný znak. V
rozhodnutí žalovaný tvrdil, že doplnená časť nároku predstavuje definovanie požadovaným účinkom,
s čím žalobca nemôže súhlasiť, pretože doplnok nepredstavuje požadovaný účinok, ale funkčný znak
zariadenia, čo je bežne prípustné a dovolené. Metodika Európskeho patentového úradu hovorí, že
nároky musia byť navrhnuté z hľadiska technických znakov vynálezu a vyhlásenie o účele by mali byť
povolené pokiaľ pomáhajú definovanie tohto vynálezu. Toto vyhlásenie o účele predstavuje funkčné
určenie ale nie je to funkčný znak vynálezu, ktorým je doplnená dodatočná žiadosť 4 v rozklade žalobcu.

9. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie
trpí nezákonnosťou, pretože v odôvodnení rozhodnutia má byť uvedený návrh, ku ktorému poradná
komisia dospela, pretože odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať všetky rozhodné skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, pričom podkladom rozhodnutia bol aj návrh komisie, teda nestačí len
poukaz na to, že takýto návrh existoval, ale bolo potrebné v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviesť, aký návrh poradná komisia podala a toto malo byť teda obsahom odôvodnenia. Na otázku súdu
žalobca podľa obrázku č. 1 z patentovej prihlášky označil ako časť podávacieho zariadenia ako celku, o
ktorú v doplnení patentových nárokov ide - jeho súčasť označenú č. (9). Žalovaný sa pridržiaval dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj svojich písomných podaní v tomto konaní. Žalobné dôvody
nezákonnosti boli podľa neho nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Z ničoho nevyplýva, že nestačí v odôvodnení uvedenie, že rozhodnuté bolo na základe návrhu poradnej
komisie. Z obsahu spisu vyplýva, aký tento návrh poradná komisia podala, aj ako bola kreovaná, aj ako
rokovala a  je tam aj zápisnica o hlasovaní. K ďalšiemu žalobnému bodu, a to že žalovaný sa vychýlil pri
posudzovaní z medzí zákona, žalobca podľa jeho názoru argumentačne nezvládol, nepreukázal v čom
by malo takéto vychýlenie spočívať. Ďalší dôvod, ktorý žalobca v žalobe spomenul, ktorý by sa mal týkať
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tak isto nebol dôvodný, pretože rozhodnutie má všetky
náležitosti, ktoré má mať a zrozumiteľne vysvetlilo výrok, ku ktorému žalovaný dospel. Ďalší účastník
zotrval na svojom písomne podanom stanovisku a poukázal na stanovisko žalovaného, že nedošlo k
porušeniu právnej úpravy, pretože kreovanie poradnej komisie a postup je v súlade s uznesením vlády
č. 1211 zo dňa 06.11.2002. K bodu 2 žaloby uviedol, že podľa neho žaloba je v tejto časti špekulatívna,
čo vyplýva z toho, že sa žalobca odchyľuje od podstaty vynálezu, ktorá bola určená, alebo ktorá vyplýva
z patentového spisu a zdôraznil, že posúdenie, ktoré predkladá súdu žalobca je vo svojej podstate
posúdením technickým a nepatrí do kompetencie správneho súdu sa k tejto otázke vyjadrovať, nakoľko
na to je oprávnený len žalovaný.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP
po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

13. Podľa § 5 ods. 1 Patentového zákona patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky,
ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.



14.  Podľa § 8 ods. 1 Patentového zákona vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak
pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

15. Podľa § 13 ods. 1, 2  Patentového zákona Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom
patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy. (2) Rozsah
ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov zverejnených
podľa § 41. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej ochrany
so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky.

16. Podľa § 45 ods. 1 Patentového zákona prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške prihlášku
upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.

17. Podľa § 46 ods. 1 Patentového zákona úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej
osoby alebo z úradnej moci preukáže, že
a/  neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,
c/ predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet
patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky,
d/ rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený.

18. Podľa § 47 ods. 2 Patentového zákona ak konanie o návrhu na zrušenie patentu nebolo zastavené
podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie patentu majiteľovi patentu a vyzve ho, aby sa k
nemu v určenej lehote vyjadril. Úrad vo výzve podľa predchádzajúcej vety upovedomí navrhovateľa
o možnosti zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené
a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 80 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z
patentu. Ak majiteľ patentu navrhne zmeny podľa predchádzajúcej vety, tieto sú podkladom pre ďalšie
konanie o návrhu na zrušenie patentu.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Patentového zákona (1) účastník konania je povinný predložiť alebo navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (3) Úrad rozhoduje na
základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo
navrhnuté.

20. Podľa § 79 ods. 3 Patentového zákona na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje
zákon o správnom konaní 21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59
ods. 1 a § 60.

21. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad podaný žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie ÚPV SR, ktorý na návrh ďalšieho účastníka - navrhovateľa rozhodol
tak, že patent zrušil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal aj na podklade dodatočných žiadostí 1
až 6, ktorými žalobca v rámci podaného rozkladu navrhol zmenu patentových nárokoch v šiestich
alternatívnych variantoch (§ 47 ods. 2 Patentového zákona veta tretia)

22. Platná právna úprava za vynález považuje výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky (§ 8 ods. 1 Patentového zákona). Žalovaný a
prvostupňový orgán svoje rozhodnutia založili na zistení, že technické riešenie vynálezu, ktorý bol
predmetom napadnutého patentu nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, a preto nebolo spôsobilé
na patentovú ochranu. Vychádzal z toho, že pokiaľ sú jednotlivé prvky a znaky vynálezu obsiahnuté
vo viacerých namietaných dokumentoch tvoriacich stav techniky alebo vo viacerých častiach jedného
dokumentu, nemožno hovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde len k ich skombinovaniu do jedného
vynálezu. Podmienky vynálezcovskej činnosti nespĺňa ani prípadný nový prvok alebo kombinácia prvkov
alebo znalostí, pokiaľ tieto pre odborníka v danej oblasti vyplývajú z doterajšieho stavu techniky. Muselo
by ísť o nové použitie prvkov, znakov alebo poznatkov zrejmých zo stavu techniky, ktoré by však muselo
byť natoľko inovatívne, že by sa ním dosiahlo pre odbornú obec doposiaľ nepoznané, nezvyčajné, resp.
prekvapujúce využitie, než je zrejmé zo stavu techniky. Konajúce orgány oboch stupňov sa v konaní



zaoberali splnením podmienky vynálezcovskej činnosti, v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne
vysvetlili, z akého dôvodu mali zato, že táto zákonná podmienka patentovej ochrany vynálezu splnená
nebola.

23. Žalobca primárne namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný ho v
rozpore s ustanovením § 61 ods. 2 Správneho poriadku vydal bez účasti osobitnej rozkladovej komisie a
tiež z dôvodu, že obsahuje iba formálne konštatovanie o tom, že žalovaný rozhodol na návrh ustanovenej
odbornej komisie. Ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že z odôvodnenia nie je zrejmá účasť
rozkladovej komisie na posudzovaní rozkladu, rovnako ani deň jej zasadnutia, aký návrh predložila, či
išlo o stálu komisiu alebo o komisiu zriadenú ad hoc na daný prípad a tiež nie sú zrejmí jej členovia.
Bez identifikácie obsadenia rozkladovej komisie podľa žalobcu nie je možné zistiť, či vec neprejednávala
nezákonne zložená komisia, konkrétne, či v rámci komisie nepôsobil aj zamestnanec prvostupňového
orgánu, ktorý sa zúčastnil na konaní o danej veci na prvom stupni, čo by bolo v rozpore s § 9 ods. 2
Správneho poriadku, ako aj v rozpore so zásadami podľa uznesenia Vlády SR č. 1211 zo 06.11.2002. S
názorom presadzovaným žalobcom možno súhlasiť do tej miery, že žalovaný by nepochybil, pokiaľ by
ním vytýkané (absentujúce) informácie do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, nakoľko by
tým zvýšil transparentnosť konania a svojho rozhodovania, prípadne posilnil právnu istotu účastníkov
konania a podobne. Nemožno však vyhovieť námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané bez účasti osobitnej rozkladovej komisie, pretože táto námietka je v rozpore s obsahom na vec
sa vzťahujúceho administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza menovanie komisie ad hoc žalovaným
z 15.06.2018, zápisnica o rokovaní komisie menovanej ad hoc s návrhom obsahu rozhodnutia o rozklade
z 19.06.2008 a Protokol o hlasovaní komisie  z 19.06.2018 (čísla listov 86 - 88 administratívneho
spisu). Opodstatnené nebolo namietať ani porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré ustanovuje
správnym orgánom povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli jeho podkladom.
Žalobca sa mýlil pokiaľ za takéto skutočnosti považoval úkony na strane žalovaného, ako správneho
orgánu oprávneného rozhodnúť o podanom rozklade v rámci procesného postupu (menovanie,
rokovanie a závery rozkladovej komisie), nakoľko za takéto skutočnosti nemožno považovať nič iné
ako skutkové zistenia a skutkové závery vyvodené z podkladov rozhodnutia (§ 32 a nasl. Správneho
priadku). Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia, resp. právo účastníka na riadne odôvodnenie
rozhodnutia v sebe teda nezahŕňa aj povinnosť správneho orgánu uviesť v druhostupňovom rozhodnutí
stanovisko rozkladovej komisie tak, ako to namietal žalobca. V súvislostiach daných námietkami žalobcu
nemožno opomenúť ani právo žalobcu ako účastníka konania o návrhu na zrušenie napadnutého
patentu (majiteľa patentu) nahliadať do spisu podľa § 23 Správneho poriadku, ktoré ho v prípade
pochybností o zákonnosti úkonov žalovaného v rámci procesného postupu oprávňovalo overiť si všetky
relevantné skutočnosti priamo zo spisu. V prípade, ak by po využití  práva nahliadnuť do spisu žalobca
zistil nesprávne zloženie osobitnej rozkladovej komisie bola by opodstatnená jeho námietka v tomto
zmysle, avšak námietka možného nezákonného zloženia komisie nemá právnu relevanciu. K námietke
nesúladu v postupe žalovaného s uznesením vlády je potrebné dodať, že súd v správnom súdnictve
vykonáva prieskum zákonnosti, tzn. preskúmanie konformity rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej
správy a im predchádzajúcich postupov so všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzi ktoré
uznesenia vlády nepatria. Uplatneným postupom žalovaného tak v medziach podanej žaloby nebolo
zistené žalobcom tvrdené podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

24. Ťažiskom podanej správnej žaloby bola námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
spočívajúca vo vybočení z medzí a hľadísk ustanovených zákonom pri zákonom povolenej správnej
úvahe žalovaného z viacerých žalobných dôvodov, ktoré však neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Konštatovania žalobcu, že dodatočná žiadosť 4, ktorou žalobca navrhoval upraviť nárok 1
napadnutého patentu predstavuje dostatočne jasné a stručné vymedzenie, o ktorú časť zariadenia ide
a taktiež, že vložený znak rozvíja podávacie zariadenie, ktoré bolo podstatou vynálezu aj v pôvodnom
nároku, pričom vložený znak je podložený opisom, okrem tvrdení žalobcu neobsahujú súčasne žiadne
tvrdenie a odôvodnenie toho, v čom sa žalovaný mýlil, resp. v akom rozsahu a z akých dôvodov prekročil
medze uplatnenej správnej úvahy, pokiaľ vec posúdil spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

25. Obdobne všeobecne bola formulovaná žalobná námietka spočívajúca v tvrdení žalobcu, že
vložením znaku do nároku sa rozsah ochrany nároku vždy len zužuje, pretože každý ďalší znak
poskytuje len ďalšie obmedzenie, nasledovaná konštatovaním, že argumentácia žalovaného na str. 16
napadnutého rozhodnutia je v príkrom rozpore so základmi patentového práva a zaužívanou praxou.



Nadväzujúca argumentácia žalobcu poukazujúca na (neoznačenú) inštrukciu ÚPV SR a žalovaným
vytýkané použitie rôzneho označenia podávacieho zariadenia je len polemikou s časťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a s použitým pojmoslovím, bez toho, aby zrozumiteľne vyjadrovala, aký to má
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto námietka preto taktiež predstavuje len vyjadrenie
všeobecného nesúhlasu s rozhodnutím a nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je pre jeho konkrétny nedostatok v právnom posúdení veci alebo pre konkrétne
dôvodné prekročenie hraníc a medzí uplatnenej diskrečnej právomoci žalovaného nezákonné.

26. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia založeného na nedostatku vynálezcovskej činnosti
by mohol byť žalobca vo všeobecnosti úspešný v tom prípade, pokiaľ by argumentačne spochybnil a
preukázateľne vyvrátil záver žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí v tom smere, že vynález
obsiahnutý v napadnutom patente bol výsledkom vynálezcovskej činnosti. Žalobca svoju správnu žalobu
na takomto žalobnom dôvode nezaložil, ale namietal, že v súlade s § 47 ods. 2 Patentového zákona
(veta tretia) žalovaný mohol a mal vyhovieť jeho dodatočnému návrhu 4, ktorým v rámci podaného
rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhol zmenu obsahu patentových nárokov napadnutého
patentu (nároku 1), pripustením ktorej zmeny by patent vyhovoval požiadavke vynálezcovskej činnosti.  V
prípade, pokiaľ by žalobca súčasne tvrdil ako žalovaný pri rozhodnutí vecne pochybil a uviedol by v čom
konkrétne sa mýlil, v akom rozsahu a z akých dôvodov, bolo by na základe jeho žaloby možné napadnuté
rozhodnutie v jej rozsahu a dôvodoch preskúmať. Takéto tvrdenie v žalobe absentuje. Žalobca v
podanej správnej žalobe  (okrem žalobného bodu 1) len predkladal vlastné názory a závery týkajúce sa
niektorých záverov žalovaného vychádzajúcich z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt,
že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi však nepreukazuje prítomnosť vynálezcovskej činnosti
napadnutého patentu ani existenciu pochybenia žalovaného, pokiaľ nevyhovel dodatočnej žiadosti 4,
ktorou žalobca navrhol zmenu napadnutého patentu. Uvedené námietky a názory sú len vyjadrením
nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženým tvrdením.
Nebolo možné prihliadať ani na popisné a informačné časti správnej žaloby, napríklad, že znak podľa
dodatočnej žiadosti 4 bol do nároku vložený za účelom obhájenia vynálezcovského kroku nároku.
Námietka nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a námietka nenariadenia
ústneho pojednávania v administratívnom konaní taktiež neboli nijako bližšie ozrejmené (nie je zrejmé
prečo vec vyžadovala bližšie objasnenie na ústnom pojednávaní a nestačili viacnásobné písomné
vyjadrenia účastníkov konania a ako nenariadením pojednávania žalovaný pochybil). Žalobca v
žalobnom bode 2 žaloby uviedol aj závery svojho vlastného hodnotenia niektorých záverov žalovaného,
čo vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu,
resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené
žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne
a všeobecné.

27. Všeobecná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. nedostatočného
odôvodnenia nemôže obstáť aj preto, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobcu, uviedol ako zistil skutočný stav veci a
na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie. Na základe rozkladu podaného žalobcom proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný opätovne vykonal rozbor všetkých namietaných dokumentov a
poskytol rozsiahle odôvodnenie ku všetkým rozkladovým námietkam, ktoré sú obsahovo obdobné, ako
žalobné námietky  ako aj k dodatočným žiadostiam 1 až 6. S obsahom tohto odôvodnenia je možné
sa stotožniť. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého
odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k
výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti, resp.
nedostatku dôvodov) napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s jeho obsahom. Napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľnosťou preto netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou
žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s
nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde
správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v



konaní žalobca.  Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené
dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných
bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený.
29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či  orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, , t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy
vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza  zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v podanej správnej žalobe dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo
v čom sú jeho úvahy v rozpore s obsahom posudzovaného patentu (patentových nárokov) a s logickým
uvažovaním, nebolo v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žaloby tak, ako bola formulovaná, možné žalobnému návrhu vyhovieť.

30. Na základe námietky žalobcu týkajúcej sa podstaty zúženia a rozšírenia patentových nárokov
(príklad z jablkami) možno dospieť len k zovšeobecňujúcemu záveru, že vo vzťahu k posúdeniu rozsahu
ochrany vyplývajúcej z patentu, ktorý je určený obsahom patentových nárokov (§ 13 ods. 1 Patentového
zákona) a jeho zmeny, nemožno pristupovať z hľadiska praktických následkov pre tretie osoby, ktoré sú
povinné rozsah a predmet patentovej ochrany konkrétneho patentu pri svojej činnosti rešpektovať, ale
len zo samotného znenia obsahu patentových nárokov, iba ktoré vymedzujú rozsah ochrany vynálezu a
súčasne, iba ktoré požívajú právnu ochranu v prospech majiteľa patentu. Pokiaľ sa teda navrhuje zmena
obsahu nárokov, prípustná je výlučne v takom obsahu, ktorý neprekračuje rozsah ochrany udeleného
patentu, resp. pôvodnej prihlášky (§ 46 ods. 1 písm. c/, d/ Patentového zákona). Možno súhlasiť so
žalovaným, že pridanie znaku pochádzajúceho z opisnej časti podstaty vynálezu je doplnením znaku,
ktorý prihláška ani udelený (napadnutý) patent neobsahovali (vo význakovej časti špecifikujúcej predmet
ochrany), tzn. ide o znak, ktorý rozsah patentovej ochrany neprípustne rozširuje. Žalobca v replike
správne uviedol že predmetom ochrany nároku 1 je podávacie zariadenie, ktoré obsahuje všetky znaky
uvedené v nároku 1, čo nie je v rozpore s uvedenými závermi, nakoľko podávacie zariadenie, ktorým sa
kordová páska transportuje z kotúča (6) k rezaciemu zariadeniu (4), ktorá je prispôsobená na vychýlenie
v zodpovedajúcom uhle k reznej hrane rezacieho zariadenia (4), ktoré bolo žalovaným identifikované ako
„podávacie zariadenie“ (9), nebolo obsahom znakov, ktorými bol vymedzený patentový nárok 1. Rozsah
ochrany bol vymedzený obsahom patentového nároku 1, podľa ktorého ide o  podávacie zariadenie...
vyznačujúce sa tým, že kliešte (15) sú cez ťažné zariadenie (14) usporiadané nezávisle od neho na
kolmý, ako aj na rovnobežný pohyb s reznou hranou rezacieho zariadenia (4). Žalobca ďalej tvrdil, že
zo znenia patentového nároku vyplýva, že podávacie zariadenie, na ktoré sa nárokuje ochrana musí
nevyhnutne obsahovať aj časť podávacieho zariadenia medzi kotúčom 6 a rezacím zariadením 4, to
znamená, že tento znak sa v nároku 1 v platnom znení nachádza, a teda môže byť bližšie špecifikovaný
(rozvitý). Práve z dôvodu právnej istoty nie je udržateľný tento záver, pretože od nikoho (rozumej tretie
osoby) nemožno žiadať, aby rešpektoval patentové nároky tak, že sa zdrží konania (činnosti), ktoré mu
rozsah z nich plynúcej patentovej ochrany zakazuje tým spôsobom, že rozsah predmetnej patentovej
ochrany vyvodí vlastným výkladom. Z uvedeného vyplýva záver, že patentovú ochranu požíva vynález v
takej podobe (v tom rozsahu a obsahu), v akej je výslovne špecifikovaný (opísaný znakmi) v patentových



nárokoch (§ 13 os. 1 Patentového zákona). Žalobca poukázal na to, že podľa § 13 ods. 1 Patentového
zákona veta druhá na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy, čo však
vzhľadom na uvedené neznamená, že patentová ochrana sa vzťahuje aj na takýto výklad.

31. Uvedené  interpretačné závery dovoleného obsahu zmeny patentovej ochrany, ktorá zmena nemôže
byť nad rámec pôvodnej prihlášky a presahovať tak jej obsah v pôvodnom znení, resp. nesmie rozsah
ochrany vyplývajúci z patentu rozširovať (§ 45 ods.1, § 46 ods. 1 písm. b/, c/, § 47 ods. 2 Patentového
zákona, § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 223/2002 Z.z.), vyplýva tiež z povahy a obsahu týchto ustanovení
vo vzájomných súvislostiach. Prihláška sa posudzuje ako podanie, na základe ktorého sa konanie
začalo (§ 45 ods. 1 Patentového zákona) a ktorého obsah a rozsah tak v zmysle dispozičnej zásady
správneho konania limitoval spôsob a rozsah rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, tzn.
ohraničoval predmet konania, ktorý účastníci konania ani uvedené konajúce orgány nemohli svojvoľne
meniť ani v nadväzujúcich konaniach dotýkajúcich sa patentových nárokov. Obsah a rozsah prihlášky a
na základe nej následne aj samotný obsah a rozsah udeleného patentu (význaková časť), t.zn. súbor
zreteľne vyjadrených znakov vynálezu v jednotlivých nárokoch (vrátane závislých nárokov) tak sám o
sebe predstavuje hranicu, ktorú nie je možné pri zmene patentových nárokov prekročiť. Z uvedeného
teda plynie záver, že prípustná by bola len zmena napadnutého patentu modifikáciou existujúceho
rozsahu napadnutého patentu (jeho znaku, znakov) alebo jeho zúženie vyňatím znaku alebo znakov
vynálezu.

32. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v replike, že predmet ochrany definovaný v patentovom
nároku vymedzený všetkými znakmi musí byť posudzovaný ako celok a chránená je kombinácia
všetkých znakov uvedených v nároku 1 a v ďalších nárokoch, ktorá však nič nemení na záveroch
žalovaného. Žalobca namietal, že rozdelenie patentových nárokov na znaky, ktoré sa nachádzajú pred
rezacím zariadením a za ním je podľa neho nesprávne a nemá oporu v patentovom zákone, napriek
tomu, že na takto formulovanom závere žalovaný napadnuté rozhodnutie nezaložil (ide o polemiku s
názormi žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe). Podľa napadnutého patentu (v celom znení
vrátane predvýznakovej časti) predmetom nároku 1 je „Podávacie zariadenie na dopravu tenkej a lepivej
pásky, najmä kordovej pásky, cez rezacie zariadenie na dopravný pás na odtransportovanie odstrižkov
kordovej pásky, zahrňujúce ťažné zariadenie (14) s kliešťami (15) na uchopenie postupujúcej hrany
(21) kordovej pásky (1) ležiacej pod nahor vysunutým 11 horným nožom (3) rezacieho zariadenia
(4), na stiahnutie kordovej pásky (1) z odvíjaného kotúča (6) o dráhu, zodpovedajúcu šírke odstrižku,
cez rezacie zariadenie (4) nad výhodne nižšie ležiaci, odoberajúci dopravný pás (5), vyznačujúce sa
tým, že kliešte (15) sú cez ťažné zariadenie (14) usporiadané nezávisle od neho na kolmý, ako aj na
rovnobežný pohyb s reznou hranou rezacieho zariadenia (4). Vzhľadom na uvedené znenie nároku 1
napadnutého patentu je potrebné poukázať aj na to, že zo strany žalobcu je zavádzajúce zakladať svoju
argumentáciu na tom, že patentové nároky (význakovú časť) navrhoval doplniť o podávacie zariadenie,
ktorým sa kordová páska transportuje z kotúča (6) k rezaciemu zariadeniu (4), ktoré je prispôsobené
na vychýlenie v zodpovedajúcom uhle k reznej hrane rezacieho zariadenia (4), pričom samotný názov
patentu je „X. I. K. opísané ako celok v predvýznakovej časti napadnutého patentu vrátane „podávacieho
zariadenia“ medzi kotúčom a rezacím zariadením, a odvolávať sa pritom na posudzovanie predmetu
patentovej ochrany ako celku, hoci podstatou zmeny patentu v dodatočnej žiadosti 4 bolo doplniť ho o
ďalší špecifický znak týkajúci sa konkrétnej časti X. zariadenia - podávacie zariadenie (9) pred rezacím
zariadením, ako to vyplýva z ďalších vyjadrení žalobcu, ktorú napriek mätúcej zhodnosti v názvosloví
použitom žalobcom rozhodne nemožno ako jednotlivú súčasť zariadenia z význakovej časti patentových
nárokov vyvodiť.

33. Dôvodná nebola ani ďalšia žalobná námietka, kde sa žalobca snažil vyvrátiť závery žalovaného (že
doplnená časť podávacieho zariadenia nie je definovaná konštrukčnými znakmi, ale len požadovaným
účinkom) konštatovaním, že podávacie zariadenie nie je definované požadovaným účinkom, ale je
definované funkčným znakom, ktorý je v patentovej praxi prípustný a často používaný, čoho dôkazom je
predložené odborné vyjadrenie D.. D. J. - znalca v odpore priemyselné vlastníctvo a v odbore strojárstvo,
z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný nesprávne posúdil doplnenú súčasť zariadenia,
ako definovanú požadovaným účinkom. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby sú žalobné body
obsahujúce argumentáciu žalobcu k skutkovému a právnemu posúdeniu veci žalobcom, t.zn. dôvody,
ktoré majú súdu ozrejmiť, že žalovaný sa v konkrétnych skutkových lebo právnych otázkach mýlil. Nie
je prípustné nahrádzať žalobné body prílohami žaloby, navyše ak ide o odborné vyjadrenie znalca, z
ktorého vyplýva, že znalec  posudzoval závery vyplývajúce zo správnej úvahy uskutočnenej žalovaným,



na čo znalec nie je oprávnený. V závere odborného vyjadrenia znalec totiž skonštatoval, že doplnenie
patentu nepredstavuje definovanie požadovaným účinkom, čím zasiahol priamo do jedného zo záverov
vyslovených v napadnutom rozhodnutí, pričom na vyhodnotenie veci v rámci správnej úvahy a na
následné skutkové a právne posúdenie veci je v súlade so zákonom oprávnený len žalovaný. Znalecké
posudky a odborné vyjadrenia majú len napomáhať orgánom oprávneným rozhodovať v danej oblasti
na základe z nich plynúcich  odborných záverov týkajúcich sa odborného (napr. technického) posúdenia
veci dopracovať sa k správnym skutkovým zisteniam, ktoré sú podkladom skutkového a právneho
posúdenia veci. Námietka, že podávacie zariadenie nie je definované požadovaným účinkom, ale
je definované funkčným znakom súčasne nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia kde
žalovaný dôvodil, že doplnená súčasť zariadenia nie je akceptovateľná, pretože nie je definovaná
konštrukčnými znakmi, ale len požadovaným účinkom. Žalobca túto námietku v replike ďalej rozvíjal
tak, že  žalovaný si zamieňa „funkčné určenie“ s „funkčným znakom“, ktoré pojmy žalovaný nepoužil
a ďalej poukázal na Metodiku Európskeho patentového úradu, ktorá ustanovuje, že nároky musia byť
navrhnuté z hľadiska technických znakov vynálezu a „vyhlásenia o účele“ by mali byť povolené pokiaľ
pomáhajú definovaniu tohto vynálezu. Uvedené vyhlásenie žalobca považoval za „funkčné určenie“
a opätovne bez vyjadrenia súvisu so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia ozrejmil, že nejde o
„funkčný znak vynálezu“, ktorým je doplnená dodatočná žiadosť 4. Ďalej v rovnakom duchu poukázal
na iné časti metodiky, podľa ktorej nie je nutné, aby všetky znaky boli vyjadrené v podmienkach
štruktúrneho obmedzenia, pričom funkčné znaky môžu byť zahrnuté s výhradou, že odborník by
nemal žiadne ťažkosti pri poskytovaní týchto prostriedkov pri vykonávaní tejto funkcie bez uplatnenia
vynálezcovských zručností. Poukázal aj na metodiku ÚPV SR, podľa ktorej niekedy je možné pripustiť
uvedenie účelu, prípadne funkčných znakov, ktoré môžu napomôcť definovaniu a objasneniu vynálezu.
Bez ohľadu na to, že o význame týchto dôvodov vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia
sa správny súd vzhľadom na použité formulácie môže len domnievať (čo nie je prípustné), chýba
tiež argumentácia žalobcu osvedčujúca, že práve tieto postupy by boli v danom prípade použiteľné,
nakoľko v žalobnej narácii absentuje odôvodnené a podložené tvrdenie, že bola naplnená výhrada
vyplývajúca z metodiky, na ktorú žalobca poukázal, že odborník by nemal žiadne ťažkosti pri poskytovaní
týchto prostriedkov pri vykonávaní tejto funkcie bez uplatnenia vynálezcovských zručností, čo zahrnutie
funkčných znakov podmieňuje. Bez objasnenia týchto skutočností uvedená žalobná námietka nemá
pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia význam. Obdobne odkaz na metodiku ÚPV SR (uvedenie účelu,
prípadne funkčných znakov mohlo v danom prípade napomôcť definovaniu a objasneniu vynálezu) bez
ďalšieho nič nehovorí o tom, či v danom prípade uvedenie účelu alebo funkčných znakov mohlo skutočne
napomôcť definovaniu a objasneniu vynálezu. Uvedená časť metodiky naopak jasne hovorí o tom,
že uvedenie účelu, prípadne funkčných znakov vynálezu má len napomôcť definovaniu a objasneniu
vynálezu a nie ho primárne definovať a objasniť, čo súladne s názorom žalovaného zrejme prislúcha
vymedzeniu vynálezu konštrukčnými technickými znakmi.

34. Ďalší účastník nedôvodne namietal, že argumentácia žalobcu v bode 2 žaloby je technickým
posúdením stavu veci, ktorý je v konaní o zrušení patentu podľa platnej právnej úpravy oprávnený
vykonať výlučne ÚPV SR a súd ho tak nie je oprávnený preskúmať podľa § 7 písm. f/ SSP. V tejto otázke
možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR             č.k. 4Sžh/3/2015 z 08.06.2016 z ktorého
vyplýva, že proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje
vykonať správnu úvahu a preto je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné na princípoch správneho
uváženia (súd preskúma len to či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom). Posúdenie technického stavu veci je podľa najvyššieho súdu kvalifikované ako správne
uváženie (odborná stránka veci) spojené s procesom aplikácie právnych noriem, a to procesných i
hmotnoprávnych.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z
týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

36. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v
konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal
náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna



povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné
podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

37. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak  bolo rozhodnuté v  jeho neprospech, pričom ju musí podať v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa  § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.